Niels C. Pedersen, DVM, PhD
Centrum pre zdravie spoločenských zvierat
Kalifornská univerzita, Davis
24.9.2021<\/p>\n\n\n\n
Pôvodný článok: Origin of abdominal or thoracic effusions in cats with wet <\/a>FIP<\/a> and reasons for their persistence during treatment<\/p>\n\n\n\n FIPV vzniká mutáciou z mačacieho enterického koronavírusu (FECV) prítomného v lymfoidných tkanivách a lymfatických uzlinách v dolnej časti čreva. Mutácia mení bunkový tropizmus<\/a> FECV z enterocytov na makrofágy peritoneálneho typu. Monocyty\/makrofágy sa zdajú byť prvým typom buniek, ktoré sú infikované. Táto infekcia spôsobí, že viac monocytov opustí krvný obeh a začne sa ich premena na makrofágy, ktoré pokračujú v cykle infekcie [2]<\/sup>. Monocyty\/makrofágy nepodliehajú programovanej bunkovej smrti, ako sa zvyčajne očakáva, ale pokračujú vo svojom dozrievaní na veľké makrofágy naložené vírusom. Tieto veľké makrofágy nakoniec podliehajú programovanej bunkovej smrti (apoptóze) a uvoľňujú veľké množstvo vírusu, ktorý potom infikuje nové monocyty\/makrofágy [1]<\/sup>. Infikované monocyty\/makrofágy a makrofágy produkujú niekoľko látok (cytokínov<\/a>), ktoré sprostredkúvajú intenzitu zápalu (ochorenie) aj imunitu (rezistenciu) [1,2]<\/sup>.<\/p>\n\n\n\n Zápal spojený s FIP vedie k trom typom zmien vo venulách. Prvým je strata integrity cievnej steny, mikrokrvácanie a únik plazmatického proteínu bohatého na aktivované faktory zrážania a aktivácie komplementu a ďalšie zápalové proteíny. Druhý typ poškodenia zahŕňa trombózu a zablokovanie prietoku krvi. Tretie poškodenie sa vyskytuje v chronickejších prípadoch a zahŕňa fibrózu (zjazvenie) okolo ciev. Variácie v týchto troch udalostiach určujú množstvo a zloženie výpotkov podľa štyroch Starlingových síl, ktoré určujú pohyb tekutín medzi krvným obehom a intersticiálnymi priestormi [3]<\/sup>.<\/p>\n\n\n\n Klasický výpotok pri vlhkej FIP vzniká najmä v dôsledku akútneho poškodenia cievnych stien a úniku plazmy do intersticiálnych priestorov a nakoniec do telesných dutín. Proteín uniknutý do intersticiálnych priestorov priťahuje ďalšie tekutiny, čo sa môže zhoršiť zablokovaním venózneho prietoku krvi a zvýšením kapilárneho tlaku. Tento typ výpotku, známy ako exsudát, obsahuje aj vysoké hladiny proteínov, ktoré sa podieľajú na zápale, imunitných reakciách a zrážaní krvi.<\/p>\n\n\n\n Táto tekutina obsahuje aj veľký počet neutrofilov<\/a>, makrofágov\/monocytov, makrofágov, eozinofilov a nižší počet lymfocytov<\/a> a červených krviniek. Tento klasický typ tekutiny má konzistenciu vaječného bielka a tvorí slabé zrazeniny obsahuje vysoké množstvo bilirubínu. Bilirubín<\/a> nepochádza z ochorenia pečene, ale skôr z deštrukcie červených krviniek uniknutých do buniek intersticiálneho tkaniva a pohltených monocytmi\/makrofágmi a makrofágmi. Červené krvinky<\/a> sa rozkladajú a hemoglobín<\/a> sa štiepi na hem a globín. Globín sa ďalej metabolizuje na biliverdín (zelenkastá farba) a nakoniec na bilirubín (žltkastá farba), ktorý sa potom vylučuje pečeňou. Mačky však majú nedostatok enzýmov používaných na konjugáciu, a preto sú neúčinné pri odstraňovaní bilirubínu z tela [4]<\/sup>. To vedie k hromadeniu bilirubínu v krvnom obehu a dáva výpotku žltý nádych. Čím tmavší je žltý odtieň, tým viac bilirubínu je vo výpotku, tým závažnejšia je iniciujúca zápalová reakcia a tým závažnejšia je výsledná bilirubinémia, bilirubinúria a žltačka.<\/p>\n\n\n\n Opačným extrémom klasického a akútnejšieho výpotku pri FIP sú výpotky vznikajúce prevažne pri chronických infekciách a blokáde venózneho prietoku krvi a následnom zvýšení kapilárneho tlaku. Vysoký kapilárny tlak vedie k výpotku, ktorý sa vzdialenejšie podobá intersticiálnej tekutine ako plazme, má nižší obsah bielkovín, je skôr vodnatý ako lepkavý, číry alebo mierne žlto sfarbený, nie je náchylný na zrážanie a má nižší počet akútnych zápalových buniek, ako sú neutrofily. Existujú aj výpotky FIP, ktoré sú medzi týmito extrémami, v závislosti od relatívneho stupňa akútneho zápalu a chronickej fibrózy. Tieto prechodné typy tekutín sa vo veterinárnej literatúre bežne označujú ako modifikovaný transsudát, čo je však nesprávne pomenovanie. Modifikovaný transsudát začína ako transsudát a mení sa, keď pretrváva a vyvoláva mierny zápal. Výpotky s nízkym obsahom bielkovín a buniek pri FIP vznikajú ako exsudáty a nie ako transsudáty a nezodpovedajú tomuto opisu. Správnejší termín je „modifikovaný exsudát“ alebo „variantný exsudatívny výpotok“.<\/p>\n\n\n\n Ako dlho zvyčajne pretrvávajú výpotky u mačiek liečených liekom GS-441524 alebo GC376?<\/strong> Prítomnosť brušných výpotkov často vedie k veľkému roztiahnutiu brucha a potvrdí sa palpáciou, aspiráciou dutou ihlou, röntgenom alebo ultrazvukom. Mačky s hrudnými výpotkami sa najčastejšie prezentujú závažnou dýchavičnosťou a potvrdzujú sa rádiologickým vyšetrením a aspiráciou. Hrudné výpotky sa takmer vždy odstraňujú, aby sa zmiernila dýchavičnosť, a v porovnaní s brušnými výpotkami sa opakujú pomaly. Preto sa brušné výpotky zvyčajne neodstraňujú, pokiaľ nie sú masívne a nezasahujú do dýchania, pretože sa rýchlo nahradia. Opakovaná drenáž brušných výpotkov môže tiež vyčerpať bielkoviny a spôsobiť škodlivé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov u ťažko chorých mačiek.<\/p>\n\n\n\n Hrudné výpotky pri liečbe liekom GS-441524 miznú rýchlejšie, so zlepšením dýchania do 24-72 hodín a vymiznutím zvyčajne za menej ako 7 dní. Abdominálne výpotky sa zvyčajne výrazne zmenšia do 7-14 dní a vymiznú do 21-28 dní. Detekcia výpotkov, ktoré pretrvávajú po tomto čase, závisí od ich množstva a metódy detekcie. Malé množstvá pretrvávajúcej tekutiny sú zistiteľné len ultrazvukom.<\/p>\n\n\n\n Pretrvávanie výpotkov počas antivírusovej liečby alebo po nej. <\/strong>Existujú tri základné dôvody pretrvávania výpotkov. Prvým je pretrvávanie infekcie a z nej vyplývajúceho zápalu na určitej úrovni, čo môže byť spôsobené nevhodnou liečbou, zlým liekom alebo rezistenciou na liek. Neadekvátna liečba môže byť dôsledkom nesprávneho dávkovania zlého lieku alebo získania rezistencie vírusu na liek. Druhým dôvodom pretrvávania tekutín je chronické poškodenie venúl a zvýšený kapilárny tlak. Môže to byť spôsobené infekciou nízkeho stupňa alebo reziduálnou fibrózou z infekcie, ktorá bola odstránená. Tretím dôvodom perzistencie je existencia iných ochorení, ktoré sa tiež môžu prejavovať výpotkami. Patria k nim vrodené srdcové choroby, najmä kardiomyopatia, chronické ochorenie pečene (získané alebo vrodené), hypoproteinémia (získaná alebo vrodená) a rakovina. Vrodené ochorenia spôsobujúce výpotky sa častejšie vyskytujú u mladých mačiek, zatiaľ čo získané príčiny a rakovina sa častejšie diagnostikujú u starších mačiek.<\/p>\n\n\n\n Diagnostika a liečba pretrvávajúcich výpotkov. <\/strong>Predpokladom diagnózy a liečby je dôkladné vyšetrenie tekutiny, ako je opísané vyššie. Ak má tekutina zápalový alebo polozápalový charakter a bunkový pelet je pozitívny pomocou PCR alebo IHC, musí sa určiť dôvod pretrvávania infekcie. Bola antivírusová liečba správne vedená, bolo antivírusové liečivo aktívne a jeho koncentrácia správna, existovali dôkazy o získanej rezistencii na liečivo? Ak má tekutina zápalový charakter a PCR a IHC sú negatívne, aké iné ochorenia pripadajú do úvahy? Tekutiny s nízkym obsahom bielkovín a buniek, ktoré nenaznačujú prítomnosť zápalu a ktorých test PCR a IHC je negatívny, poukazujú na diagnózu reziduálnej fibrózy malých ciev a\/alebo na iné prispievajúce príčiny, ako je ochorenie srdca, chronické ochorenie pečene, hypoproteinémia (ochorenie čriev alebo obličiek). Niektoré z porúch spôsobujúcich tento typ výpotku si môžu vyžadovať exploratívnu laparotómiu s dôkladnou prehliadkou brušných orgánov a selektívnou biopsiou na určenie pôvodu tekutiny. Liečba pretrvávajúcich výpotkov sa bude veľmi líšiť v závislosti od konečnej príčiny. Pretrvávajúce výpotky spôsobené reziduálnou fibrózou malých ciev u mačiek vyliečených z infekcie často ustúpia až po mnohých týždňoch alebo mesiacoch. Pretrvávajúce výtoky spôsobené úplne alebo čiastočne inými ochoreniami si vyžadujú liečbu zameranú na tieto ochorenia.<\/p>\n\n\n\n Identifikácia a charakteristika pretrvávajúcich výpotkov.<\/strong> Prítomnosť tekutiny po 4 týždňoch liečby GS je nepríjemná a zvyčajne sa zisťuje niekoľkými spôsobmi v závislosti od množstva tekutiny a jej lokalizácie. Veľké množstvo tekutiny sa zvyčajne zistí podľa stupňa roztiahnutia brucha, palpáciou, röntgenom a aspiráciou brucha, zatiaľ čo menšie množstvo tekutiny sa najlepšie zistí ultrazvukom. Pretrvávajúci pleurálny výpotok sa zvyčajne zisťuje pomocou röntgenových snímok alebo ultrazvuku. Celkovo je ultrazvuk najpresnejším prostriedkom na detekciu a semikvantitatívne stanovenie výpotkov v hrudnej a brušnej dutine. Ultrazvuk sa môže použiť aj v kombinácii s aspiráciou tenkou ihlou na odber malých a lokalizovaných množstiev tekutiny.<\/p>\n\n\n\n Druhým krokom pri skúmaní pretrvávajúcich výpotkov je ich analýza na základe farby, obsahu bielkovín, počtu bielych a červených krviniek a typov prítomných bielych krviniek. Tekutiny vzniknuté primárne zápalom budú mať hladinu bielkovín blízku alebo rovnakú ako plazma a veľký počet bielych krviniek (neutrofily, lymfocyty, monocyty\/makrofágy a veľké vakuolizované makrofágy). Tekutiny vytvorené zvýšeným kapilárnym tlakom sa viac podobajú intersticiálnej tekutine s proteínmi bližšie k 2,0 g\/dl a počtom buniek < 200. Na diagnostiku výpotkov spojených s FIP sa často používa Rivaltova skúška<\/a>. Nie je to však špecifický test pre FIP, ale skôr pre výpotky zápalového charakteru. Zvyčajne je pozitívny pri výpotkoch s FIP, ktoré majú vysoký obsah bielkovín a buniek, ale často je negatívny pri výpotkoch s veľmi nízkym obsahom bielkovín a buniek. Výpotky, ktoré sú na pomedzí týchto dvoch typov výpotkov, budú testované buď pozitívne, alebo negatívne, v závislosti od toho, kde sa v spektre nachádzajú.<\/p>\n\n\n\n Tretím krokom je analýza výpotkov na prítomnosť vírusu FIP. Na to je zvyčajne potrebných 5 až 25 ml alebo viac tekutiny. Pri tekutinách s vyšším počtom bielkovín a buniek môže stačiť menšie množstvo, zatiaľ čo pri tekutinách s nízkym počtom bielkovín a buniek je potrebné väčšie množstvo. Čerstvo odobratá vzorka by sa mala centrifugovať a bunkový pelet analyzovať na prítomnosť vírusovej RNA<\/a> metódou PCR alebo cytocentrifugovať na imunohistochemické vyšetrenie (IHC). Test PCR by mal byť na RNA FIPV 7b a nie na špecifické mutácie FIPV, pretože test na mutácie nemá dostatočnú citlivosť a neposkytuje žiadne výhody pre diagnostiku [5]. Vzorky, ktoré sú pozitívne na základe PCR alebo IHC, poskytujú definitívny dôkaz FIP. Avšak až 30 % vzoriek zo známych prípadov FIP môže mať falošne negatívny test buď z dôvodu nevhodnej vzorky a jej prípravy, alebo preto, že hladina RNA vírusu FIP je pod úrovňou detekcie. Taktiež platí, že čím je tekutina menej zápalová, tým sú hladiny vírusu nižšie. Preto je pravdepodobnejšie, že výpotky s nižšími hladinami bielkovín a bielych krviniek budú testované negatívne, pretože vírusová RNA je pod detekčným limitom testu.<\/p>\n\n\n\n [1] Watanabe R, Eckstrand C, Liu H, Pedersen NC. Characterization of peritoneal cells from cats with experimentally-induced feline infectious peritonitis (FIP) using RNA-seq. Vet Res<\/em>. 2018 49(1):81. doi: 10.1186\/s13567-018-0578-y.<\/p>\n\n\n\n [2]. Kipar A, Meli ML, Failing K, Euler T, Gomes-Keller MA, Schwartz D, Lutz H, Reinacher M. Natural feline coronavirus infection: differences in cytokine patterns in association with the outcome of infection. Vet Immunol Immunopathol. 2006 Aug 15;112(3-4):141-55. doi:10.1016\/j.vetimm.2006.02.004. Epub<\/p>\n\n\n\n [3] Brandis K. Starling’s Hypothesis, LibreTexts. https:\/\/med.libretexts.org\/Bookshelves\/Anatomy_and_Physiology\/Book%3A_Fluid_Physiology _(Brandis)\/04%3A_Capillary_Fluid_Dynamics\/4.02%3A_Starling%27s_Hypothesis<\/a><\/a><\/p>\n\n\n\n [4]. Court MH. Feline drug metabolism and disposition: pharmacokinetic evidence for species differences and molecular mechanisms. Vet Clin North Am Small Anim Pract<\/em>. 2013;43(5):10391054. doi:10.1016\/j.cvsm.2013.05.002<\/p>\n\n\n\n [5]. Barker, EN, Stranieri, A, Helps, CR. Limitations of using feline coronavirus spike protein gene mutations to diagnose feline infectious peritonitis. Vet Res 2017; 48: 60.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Article Dr. Pedersen, this time focused on the origin of abdominal and chest effusions in wet FIP and the causes of their persistence during FIP treatment.<\/p>","protected":false},"author":1,"featured_media":9445,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_uag_custom_page_level_css":"","footnotes":""},"categories":[191,187,190,1],"tags":[],"class_list":["post-9437","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-dr-pedersen","category-odborne","category-preklady","category-genart"],"featured_image_urls_v2":{"full":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD.jpg",1920,1080,false],"thumbnail":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-150x150.jpg",150,150,true],"medium":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-300x169.jpg",300,169,true],"medium_large":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-768x432.jpg",525,295,true],"large":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-1024x576.jpg",525,295,true],"1536x1536":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-1536x864.jpg",1536,864,true],"2048x2048":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD.jpg",1920,1080,false],"trp-custom-language-flag":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-18x10.jpg",18,10,true],"twentyseventeen-featured-image":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD.jpg",1920,1080,false],"twentyseventeen-thumbnail-avatar":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-100x100.jpg",100,100,true],"woocommerce_thumbnail":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-250x250.jpg",250,250,true],"woocommerce_single":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-350x197.jpg",350,197,true],"woocommerce_gallery_thumbnail":["https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD-100x100.jpg",100,100,true]},"post_excerpt_stackable_v2":" Článok Dr. Pedersena, tentokrát zameraný na pôvod brušných a hrudných výpotkov pri vlhkej FIP<\/a> a príčinách ich pretrvávania počas liečby FIP.<\/p>\n","category_list_v2":"Dr. Pedersen<\/a>, Odborn\u00e9<\/a>, Preklady<\/a>, V\u0161eobecn\u00e9 \u010dl\u00e1nky<\/a>","author_info_v2":{"name":"LM","url":"https:\/\/www.fipwarriors.eu\/en\/author\/starman\/"},"comments_num_v2":"0 comments","featured_image_src":"https:\/\/www.fipwarriors.eu\/wp-content\/uploads\/2021\/12\/sadcatFHD.jpg","author_info":{"display_name":"L. M.","author_link":"https:\/\/www.fipwarriors.eu\/en\/author\/starman\/"},"yoast_head":"\n
Pôvod FIP výpotkov.<\/strong> Výpotky pri vlhkej FIP pochádzajú z malých ciev (venúl<\/a>), ktoré lemujú povrch brušných a hrudných orgánov (viscerálne) a stien (parietálne), mezentéria\/mediastína a omenta. Priestory okolo týchto ciev obsahujú špecifický typ makrofágov<\/a>, ktoré pochádzajú z progenitorov monocytov, ktoré neustále recirkulujú medzi krvným obehom, intersticiálnymi priestormi okolo venúl, aferentnou lymfou, regionálnymi lymfatickými uzlinami a späť do krvného obehu. Ďalšie miesta tejto recirkulácie sa nachádzajú v meningách, ependyme mozgu a uveálnom trakte očí. Malá časť týchto monocytov sa vyvinie na nezrelé makrofágy (monocyt<\/a>\/makrofág) a nakoniec na rezidentné makrofágy. Makrofágy nepretržite vyhľadávajú infekcie.<\/p>\n\n\n\nLiteratúra<\/h2>\n\n\n\n