Retrospektívna štúdia klinických a laboratórnych charakteristík a liečby mačiek s vysoko suspektnou FIP v čínskom Wu-chane

4.3.2021; Preklad 16.4.2021
Yiya Yin, Ting Li, Chaohao Wang, Xiaoya Liu, Hehao Ouyang, Wanfeng Ji, Jiahao Liu, Xueyu Liao, Junyi Li, and Changmin Hu

Pôvodný článok: A retrospective study of clinical and laboratory features and treatment on cats highly suspected of feline infectious peritonitis in Wuhan, China

Abstrakt

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je systémové, potenciálne smrteľné vírusové ochorenie. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať klinické a laboratórne charakteristiky a liečbu mačiek s vysoko suspektnou FIP v čínskom Wu-chane. Klinické záznamy 127 mačiek s vysoko suspektnou FIP boli preverované na históriu, klinické príznaky, fyzikálne nálezy a výsledky diagnostických testov. Pohlavie, stav kastrácie, plemeno, vek a mesiac nástupu ochorenia sa porovnali s charakteristikami klinickej populácie. Vek a stav kastrácie významne korelovali s podozrením na FIP. Pohlavie, plemeno a mesiac prepuknutia príznakov nemali s FIP súvislosť. Omnoho viac prípadov podozrenia na FIP bolo zaznamenaných u mladých mačiek alebo intaktných samcov. Výpotok sa pozoroval u 85,8% mačiek s podozrením na FIP. Bežnými abnormalitami v prípadoch FIP bolo zvýšenie sérového amyloidu A (SAA) a lymfopénia. Ďalej 91,7% mačiek s vysoko suspektnou FIP malo pomer albumín/globulín (A/G) <0,6, zatiaľ čo 85,3% malo pomer A/G <0,5. Úmrtnosť pre mačky s podozrením na FIP bola 67% a šesť predložených prípadov bolo potvrdených FIP-špecifickou imunohistochémiou. Z 30 mačiek liečených GS-441524 a/alebo GC376 bolo 29 klinicky vyliečených. Štúdia zdôrazňuje rozmanitosť klinických prejavov pri diagnostikovaní tohto potenciálne smrteľného ochorenia. Pomer A/G a SAA mali vyššiu diagnostickú hodnotu. GS-441524 a GC376 sa ukázali byť účinné pri liečbe mačiek s podozrením na FIP.

Kľučové slová: Zoológia, Diagnostika infekčných chorôb

Úvod

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je svetovo rozšírené ochorenie domácich a divých mačiek. Patogénom FIP je vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV), ktorý vznikol mutáciou mačacieho koronavírusu (FCoV) ^1,2. Aj keď už bol uskutočnený rozsiahly výskum FIP, FIP zostáva jednou z najrozšírenejších a najsmrteľnejších infekčných chorôb mačiek.

Okrem nešpecifických klinických príznakov, ako sú malátnosť, nechutenstvo, kolísavá horúčka a úbytok hmotnosti, je klinický obraz FIP zložitý a variabilný. Rôzne klinické príznaky môžu byť výsledkom variácií vírusu a povahy imunitnej odpovede jednotlivého hostiteľa. FIP možno rozdeliť na tri typy – efuzívny, neefuzívny a zmiešaný – podľa rôznych klinických znakov, ktoré sa objavia, sa tieto typy môžu u každej jednotlivej mačky časom meniť. Efuzívna (vlhká) FIP sa prejavuje hlavne ako ascites a/alebo pleurálny výpotok, zatiaľ čo neefuzívna (suchá) FIP sa prejavuje hlavne tvorbou granulómov v centrálnom nervovom systéme, v očiach a v brušných orgánoch a neprodukuje výpotok v telesnej dutine³. Ak sa príznaky efuzívnej a neeufuzívnej formy objavujú súčasne, jedná sa o zmiešanú FIP⁴. Pokiaľ vieme, existuje iba málo štúdií o klinických a laboratórnych vlastnostiach FIP v Číne.

Diagnostika FIP pred smrťou je kontroverzná a komplikovaná záležitosť. Je ťažšie diagnostikovať FIP in vivo u mačiek bez výpotku, pretože klinické príznaky a laboratórne vlastnosti sú pomerne nejasné. Imunofluorescenčné farbenie antigénu FCoV v makrofágoch je vysoko špecifické, ale je ťažké ho zistiť kvôli nízkemu počtu makrofágov v efúzii. V súčasnosti je zlatým štandardom pre diagnostiku FIP imunohistochémia (IHC) na identifikáciu antigénov FCoV v postihnutých tkanivách. Táto invazívna metóda má však nízku operatívnosť a vyžaduje profesionálne detekčné vybavenie a personál. Negatívny výsledok IHC zároveň nevylučuje diagnózu FIP, čo predstavuje ďalšiu výzvu pre diagnostiku tohto ochorenia⁵. FIP má extrémne vysokú úmrtnosť a donedávna bola považovaná za smrteľné ochorenie. V posledných rokoch sa ukázalo, že inhibítor 3C proteázy (GC376) a nukleozidový analóg (GS-441524) majú na FIP určitý terapeutický účinok^6–9. Účelom tejto štúdie je zistiť epidemiologické vlastnosti a súvisiace rizikové faktory FIP, zhrnúť bežné klinické príznaky a laboratórne charakteristiky a vyhodnotiť terapeutické účinky GS-441524 a GC376.

Materiály a metódy

Selekcia prípadov

Táto štúdia spätne vyhodnocovala lekárske záznamy v databáze 12 veterinárnych nemocníc v čínskom Wu-chane od 1. januára 2019 do 1. januára 2020. Z dôvodu obmedzení diagnostických zariadení vo veterinárnych nemocniciach a zdráhaniu majiteľov mačiek poskytnúť súhlas s invazívnymi diagnostickými postupmi, ako je biopsia, väčšina prípadov nebola potvrdená IHC. Preto boli na základe predtým publikovanej literatúry v tejto oblasti stanovené nasledujúce kritériá zaradenia pre diagnostiku suspektných prípadov FIP^5–15. Ako vysoko suspektné prípady FIP boli definované tie, ktoré spĺňali najmenej štyri z nasledujúcich charakteristík: 1) Typické klinické príznaky výpotku FIP (pleurálny výpotok a/alebo ascites) alebo typické klinické príznaky neefuzívnej FIP (očné a neurologické príznaky); 2) Znížený pomer hodnoty albumín/globulín (A/G<0,6); 3) Rivaltov test vykazujúci pozitívne výsledky v efúzii; 4) Pozitívna detekcia FCoV RNA v efúzii polymerázovou reťazovou reakciou s reverznou transkripciou (RT-PCR); 5) Vzorky tkanív odobraté pri pitve, ktoré ukazujú typické histologické znaky FIP, a to systémovú vaskulitídu a pyogranulomatózne lézie.

Z 20 984 mačiek registrovaných v 12 veterinárnych nemocniciach bolo podľa vyššie uvedených kritérií zahrnutých 127 prípadov s vysokým podozrením na FIP. Prostredníctvom zhromažďovania základných informácií, vyšetrenia histórie, klinických príznakov, hematologických a biochemických analýz, diagnostického zobrazovania, RT-PCR, Rivaltovho testu, prieskumnej laparotómie a histopatológie boli prípady komplexne diagnostikované a analyzované a boli zaznamenané podrobné informácie a výsledky vyšetrení (pozri Doplnková tabuľka S1 pre záznamový list prípadu FIP). Všetky informácie boli zhromaždené so súhlasom a za spolupráce veterinárnych lekárov a majiteľov mačiek. Protokol bol schválený Výborom pre riadenie a etiku zvierat Centra laboratórnych zvierat na Huazhongskej poľnohospodárskej univerzite (schvaľovacie číslo: HZAUCA-2018–005).

Štatistická analýza

Štatistická analýza sa uskutočňovala pomocou komerčného softvéru (SPSS verzia 21.0 [IBM]). Pre všetky hodnotené premenné boli použité popisné štatistiky. Kategorické údaje sa analyzovali pomocou Pearsonovho testu chí-kvadrát (χ²). V kontingenčných tabuľkách 2×2 s očakávanými hodnotami buniek <5 sa použili Fisherove presné dvojstranné výsledky. Pohlavie, stav kastrácie, plemeno, vek a nástupu príznakov suspektnej FIP sa porovnali s mačacou klinickou populáciou (20 984 mačiek), prezentovanou od januára 2019 do januára 2020 z 12 veterinárnych nemocníc, aby sa určilo, či sú tieto rizikové faktory spojené s FIP.

Anamnéza, klinické príznaky a výsledky laboratórnych vyšetrení FIP podozrivých prípadov boli spätne analyzované, aby sa zhrnuli bežné klinické znaky a abnormality laboratórneho vyšetrenia choroby. Vzorky boli náhodne vybrané z mačiek podrobených prieskumnej laparotómii a zaslané spoločnosti LABOKLIN GMBH & CO. KG (Bad Kissingen, Nemecko) pre IHC, aby sa overilo, či sú inklúzne kritériá pre prípady FIP správne a odôvodnené. Okrem toho sa hodnotil terapeutický účinok GS-441524 a GC376.

Etické schválenie

Boli dodržané všetky príslušné medzinárodné, národné a inštitucionálne smernice pre starostlivosť a použitie zvierat. Všetky postupy vykonané v štúdiách na zvieratách boli v súlade s etickými normami inštitúcie, v ktorej sa štúdie uskutočňovali.

Výsledky

Rizikové faktory

Medzi FIP a pohlavím nebola zistená významná korelácia (p = 0,083). FIP však významne korelovala so stavom kastrácie (p <0,001) a intaktní samci boli náchylnejšie na ochorenie. Pokiaľ ide o plemeno, či už klasifikované ako krížené alebo čistokrvné (p = 0,069) alebo špecifické pre každé plemeno (p = 0,246), nezistila sa žiadna korelácia s FIP. Medzi vekom a FIP bola signifikantná korelácia (p <0,001) a mladé mačky boli náchylnejšie. Vek prípadov suspektnej FIP sa pohyboval od 1 mesiaca do 8 rokov a 2 mesiacov, s priemerným vekom 13,1 mesiaca a stredným vekom 8 mesiacov. V týchto prípadoch bolo 40,2% mladších ako 6 mesiacov, 67% mladších ako 1 rok a 90,6% mladších ako 2 roky; navyše prevalencia u starších mačiek bola významne nižšia, ako prevalencia u mladých mačiek (tabuľka 1). Korelácia mesiaca nástupu choroby sa študovala prvýkrát a pre každý mesiac sa spočítal počet mačiek s podozrením na FIP a populácia kliniky. Výsledky ukázali, že najvyššia prevalencia bola v máji 1%. Prevalencia v januári (0,95%), februári (0,87%), septembri (0,66%) a novembri (0,77%) bola vyššia ako celková prevalencia a najnižšia prevalencia bola v júli 0,35%. V štatistickej analýze však neexistovala korelácia medzi FIP a mesiacom (p = 0,135; tabuľka 1).

Tabuľka 1

Stresujúce udalosti pred diagnostikovaním boli dokumentované u 60/127 mačiek. Pretože niektoré mačky mali viac stresorov, bolo zaznamenaných spolu 77 stresorov. Z týchto udalostí bola zmena prostredia najbežnejším faktorom vedúcim k stresu (40,3%), po ktorom nasledovali nové domáce zvieratá v domácnosti, ktoré koexistovali s inými chorobami, zastrašovaním a zmenou stravy (obr. 1). Okrem toho sa zhromaždili informácie o hustote mačiek v domácnosti, z toho 43 (51,8%) boli domácnosti s jednou mačkou a 40 (48,2%) boli domácnosti s početnými mačkami.

Klinické príznaky

Zo 127 mačiek s vysoko suspektnou FIP sa u 12 (9,4%) prejavila suchá FIP a u 109 (85,8%) sa prejavila efúzna FIP, z toho 92 sa prejavilo ascitom (84,4%), 11 pleurálnym výpotkom (10,1%) a 6 s ascitom a pleurálnym výpotkom (5,5%). Okrem toho 6 mačiek (4,7%) malo zmiešanú FIP. U niektorých sa najskôr prejavila suchá FIP, potom nasledoval ascit a vývoj efuzívnej FIP. Niektoré mačky vykazovali najskôr efuzívnu FIP a niekoľko dní pred smrťou sa u nich vyvinuli neurologické príznaky

Klinické príznaky mačiek s vysokým podozrením na FIP sú uvedené v tabuľke 2. Najbežnejšími nešpecifickými znakmi boli strata hmotnosti (93,8%), malátnosť (86,2%) a nechuenstvo (86%). Vo viac ako polovici prípadov bol prítomný ikterus a 59,4%, respektíve 52,9% horúčka. Z 85 mačiek s vysoko suspektnou FIP, u ktorých bola teplota dokumentovaná pri fyzikálnom vyšetrení, malo 52,9% teplotu nad 39,5 ℃, 36,5% malo teplotu nad 40℃ a 10,6% malo teplotu nad 40,5℃ (pozri doplnkový obrázok S1.). Vo výsledkoch malo 41,3% mačiek hmatateľnú masu pri brušnej palpácii, čo mohlo byť buď zväčšenie mezenterických lymfatických uzlín alebo narastanie črevnej steny. Hnačka bola menej častá a vyskytla sa iba u 17,6%, zatiaľ čo dyspnoe sa vyskytla u 35,2% a bola najbežnejšia u mačiek s pleurálnym výpotkom. Okrem toho, očné a neurologické príznaky sa všeobecne vyskytli iba pri suchých alebo zmiešaných formách FIP.

Tabuľka 2

Hematológia a sérová biochémia

Ako je zrejmé z tabuľky 3, hematokrit (HCT) poklesol u 40,2% mačiek, ale iba u 15,9% mačiek došlo k poklesu počtu červených krviniek (RBC). U polovice mačiek sa vyvinula lymfcytopénia, u 33,9% došlo k zvýšeniu počtu bielych krviniek (WBC) a u 34,3% došlo k zvýšeniu počtu neutrofilov (NEU).

Tabuľka 3

V sérovej biochémii boli hladiny celkového proteínu (TP) väčšinou normálne (75,2%); niekoľko (14,7%) mačiek malo zvýšenú hladinu a veľmi málo malo zníženú hladinu. Viac ako polovica mačiek s vysoko suspektnou FIP vykazovala hypoalbuminémiu (58,7%). Aj keď hladiny albumínu (ALB) u zostávajúcich mačiek boli normálne, boli tiež blízko dolnej hranice referenčného rozsahu. Hyperglobulinémia bola tiež častá u mačiek s vysokým podozrením na FIP (57,8%) a zvyšok mačiek mal normálnu hladinu globulínu (GLOB). Pomer A/G sa pohyboval od 0,137 do 0,767, s priemerom 0,399 a mediánom 0,385. Medzi výsledkami bolo 91,7% menej ako 0,6, 85,3% bolo menej ako 0,5 a 54,1% bolo menej ako 0,4 (pozri doplnkový obrázok S2). Zvýšenie celkového bilirubínu (TBIL) sa pozorovalo u takmer polovice mačiek s vysoko suspektnou FIP (48,7%) a alanínaminotransferáza (ALT) a alkalická fosfatáza (ALP) boli väčšinou normálne. Kreatinín (CRE) sa znížil u 47,9% mačiek, zatiaľ čo močovina sa znížila u 60,7% mačiek a zriedka sa zvýšila. Amyláza (AMYL) a lipáza (LIPA) boli väčšinou negatívne a pozitívne iba u menšieho množstva mačiek. Okrem toho sa mačací sérový amyloid A (SAA) zvýšil u všetkých mačiek (Tabuľka 3).

Zobrazovacia a molekulárna biológia

Zo 127 mačiek bolo 90 vyšetrených ultrazvukom, ktorý ukázal rôzne stupne ascitu a u niekoľkých mačiek sa ukázala strata kortikomedulárneho rozlíšenia v obličkách. Rádiografia sa uskutočnila u 21 mačiek, ktoré vykazovali pleurálny výpotok a/alebo ascites (obr. 2). Spomedzi 109 mačiek s výpotkom u 98 došlo k odsatiu výpotku. Potom sme pomocou RT-PCR detegovali FCoV RNA u 98 výpotkov, pričom 83 mačiek (84,7%) vykazovalo pozitivitu FCoV. Mutácia FCoV bola detegovaná v 34 FCoV-pozitívnych výpotkoch s 12 úspešne sekvenovanými a získanými čiastočnými sekvenciami génu S, pričom všetky mali mutácie M1058L alebo S1060A. Ďalej boli testy spoločnosti Rivalta vykonané v 85 prípadoch s mierou pozitivity 100%; Testy na protilátky FCoV sa uskutočnili v 12 prípadoch a všetky boli pozitívne. Mikroskopické vyšetrenie výterov z výpotkov 25 mačiek ukázalo veľa ružových proteínových granúl a zvýšenie zápalových buniek.

Histopatológia a imunohistochémia

13 mačiek bolo podrobených prieskumnej laparotómii a histopatologická diagnostika bola vykonaná u 9 mačiek (podrobnosti o 13 mačkách nájdete v doplnkovej tabuľke S2). Po prieskumnej laparotómii boli vzorky podrobené histopatologickému vyšetreniu a zistili sme typické patologické zmeny FIP, a to systémovú vaskulitídu a pyogranulomatózne lézie (obr. 2). Náhodne sa vybrali vzorky tkanív šiestich mačiek, ktoré sa poslali spoločnosti LABOKLIN GMBH & CO. KG pre IHC. Toto testovanie odhalilo, že tkanivové makrofágy vykázali pozitívne sfarbenie pre antigén FCoV, čo potvrdilo diagnózu FIP (pozri doplnkový obrázok S3–S8).

Liečba a výsledky

Boli zaznamenané výsledky 88 mačiek. Z nich nakoniec zomrelo 59 s mierou úmrtnosti 67%. Tridsaťdva mačiek bolo bolo priamo eutanizovaných. Dvadsaťšesť mačiek nepodstúpilo žiadnu liečbu alebo sa liečilo iba na príznaky a nakoniec zomreli prirodzene. Iba jedna suchá FIP bola liečená GS-441524 počas 4 týždňov. Po ústupe choroby sa majiteľ rozhodol liečbu vysadiť a mačka nakoniec relapsovala a bola usmrtená. Okrem toho bolo 29 mačiek (25 vlhkých, 3 suché a 1 zmiešaná) liečených GS-441524 (2-4 mg/kg, jedenkrát denne po dobu najmenej 4 týždňov) alebo GC-376 (6-8 mg/kg) raz denne po dobu najmenej 4 týždňov) s úspešnosťou 33%. Najviditeľnejšími znakmi boli rýchly úbytok ascitu a/alebo pleurálneho výpotku (do 1 týždňa), zotavenie psychiky a chuti do jedla a prírastok hmotnosti. Najdlhšie prežila mačka s vlhkou FIP, ktorá bola diagnostikovaná 1. januára 2019 a prežila viac ako rok.

Diskusia

V minulosti bola FIP vedcami považovaná za smrteľné ochorenie. Okrem toho je ťažké uplatniť zlatý štandard IHC pri diagnostike FIP v Číne. S rozvojom výskumu postupne došlo k prielomovým objavom v liečbe FIP, ako napríklad štúdie o GS-441524 a GC376 ^6–9,16. Vedľajšie účinky týchto dvoch liekov však nie sú jasné a nemožno ich okamžite použiť pre klinickú liečbu. Preto je pre FIP v Číne zásadné ustanovenie presnejšieho diagnostického systému. Tento príspevok skúmal 127 prípadov FIP vo Wu-chane v Číne a študoval diagnostické metódy niekoľkých nemocníc. Zameral sa na klinické postupy lekárov pri diagnostike ochorenia a zlepšenie FIP diagnostického systému.

V tejto štúdii boli zhromaždené údaje o 127 prípadoch s vysoko suspektnou FIP, kde 13 mačiek podstúpilo prieskumnú laparotómiu, 9 vzoriek od mačiek s vysokým podozrením na FIP podstúpilo histopatológiu a 6 vzoriek podstúpilo IHC, pričom všetky boli nakoniec potvrdené ako FIP. Preto boli kritériá začlenenia pre prípady do tejto štúdie odôvodnené. Uskutočnilo sa veľa výskumov a štúdií o FIP na základe analýzy vysoko suspektných prípadov, ktoré nebolo možné diagnostikovať metódami zlatého štandardu (IHC), ale stále poskytovali veľkú referenčnú hodnotu pre diagnostiku a liečbu FIP^17–22. Implementácia invazívnych diagnostických metód bola navyše v klinickej praxi zložitá. Pitvu po smrti neboli ochotní akceptovať ani majitelia mačiek, ktorí si vybrali eutanáziu. Ak teda IHC nie je k dispozícii, je presnejšia diagnostika prípadu suspektnej FIP problémom, ktorému v súčasnosti venujú veterinári veľkú pozornosť.

V tejto štúdii bola prevalencia mačiek s vysoko suspektnou FIP 0,61%. Riemerov výskum v Nemecku ukázal, že prevalencia FIP bola 1,42% ¹⁴. Predchádzajúce štúdie tiež ukázali, že prevalencia FIP bola v domácnostiach s jednou mačkou alebo s dvoma mačkami 0,02%, zatiaľ čo prevalencia v útulkoch bola 5-10% ^23,24. Medzi pohlavím a FIP nebola zistená žiadna korelácia. Niektoré štúdie však naznačili, že samci sú náchylnejší na FIP²⁵. Prevalencia intaktných samcov bola významne vyššia ako prevalencia u iných skupín a prevalencia kastrovaných mačiek bola nižšia, čo je v súlade s Rohrbachovými zisteniami²⁶. Môže to byť preto, že pohlavné hormóny, najmä androgény, majú negatívny vplyv na imunitný systém a zvyšujú riziko šírenia a mutácie vírusov²⁷. Ako už bolo uvedené, táto štúdia ukázala, že FIP je významne spojená s vekom, takže mladé mačky sú náchylnejšie, pravdepodobne preto, že nezrelý imunitný systém a rôzne stresové faktory často viedli k vysokej vírusovej záťaži u mladých mačiek. Je možné, že zvýšená miera nekastrovaných mačiek mohla byť čiastočne spôsobená aj nízkym vekom infikovaných mačiek, čo znamená, že k ochoreniu došlo pred dosiahnutím veku kastrácie. Čistokrvné mačky sa predtým považovali za náchylnejšie na FIP. Stále rastúci počet štúdií, vrátane tejto štúdie, však ukázal, že podiel čistokrvných mačiek v porovnaní s populáciou kliniky nevybočoval z priemeru¹⁴. Táto štúdia tiež skúmala pravidelnosť mesiaca prepuknutia FIP, s čím sa neuvažovalo v iných epidemiologických prieskumoch súvisiacich s FIP, a nakoniec nezistila žiadny významný rozdiel v prevalencii FIP v závislosti na mesiaci. Táto štúdia zaznamenala stresory u 60 mačiek, z ktorých najbežnejšia bola zmena prostredia. Niet pochýb o tom, že stres môže inhibovať imunitné funkcie a zvyšovať náchylnosť vírusov na mutácie a množenie¹⁰. Hustota bývania sa považovala za jeden z hlavných rizikových faktorov aj pre FIP a preplnenosť by mohla viesť k mutácii vírusov a rozvoju chorôb¹⁴. Každopádne niekoľko mačiek s vysokým podozrením na FIP v tejto štúdii pochádzala z domácností s jednou mačkou. Môže to byť preto, že tieto mačky boli vystavené pôsobeniu FCoV, keď v detstve žili v domácnosti s viacerými mačkami, a potom sa presunuli do domácnosti s jednou mačkou pred vyvinutím FIP.

Väčšina prezentovaných prípadov FIP boli efuzívne (až 85,8%), z ktorých väčšinu predstavovali ascites. FIP môže ovplyvňovať systémové orgány, najčastejšie brušné orgány, vrátane čreva, mezenterických lymfatických uzlín, pečene, obličiek a sleziny. Neurologické a očné príznaky boli typickými znakmi suchej FIP. Retrospektívna štúdia 286 mačiek s neurologickým ochorením ukázala, že FIP bol jednou z hlavných príčin neurologických ochorení mačiek²⁸. V tejto štúdii malo 52,9% infikovaných mačiek teplotu vyššiu ako 39,5°C a 36,5% malo teplotu vyššiu ako 40°C. Iný výskum ukázal, že podiel mačiek s horúčkou bol vyšší, kde 82% mačiek malo teplotu vyššiu ako 39,5℃ a 39% malo teplotu vyššiu ako 40℃; Zistilo sa tiež, že horúčka je častejšia u efúznej FIP¹⁴. Neboli zaznamenané prípady perikardiálneho výpotku, opuchu skrota alebo kožných papúl, ktoré nie sú bežné, ale nebolo možné ich pri bežnom vyšetrení ignorovať. Klinické príznaky FIP sa vždy menia v priebehu času (napríklad postupná produkcia výpotku a zmeny na funduse), preto bolo veľmi dôležité opakované klinické vyšetrenie, aby sa zabránilo oneskoreniu v diagnostike a liečbe.

Zmeny v hematológii a biochémii séra mohli iba zvýšiť alebo znížiť podozrenie na FIP, ale nemohli sa použiť ako definitívna diagnostická metóda. V tejto štúdii neboli zaznamenané zjavné známky hematologických zmien v diagnostike prípadov FIP, s poklesom HCT u 40,2% mačiek a LYM u 50% mačiek. Mnohé štúdie však preukázali, že lymfocytopénia je najbežnejšou hematologickou abnormalitou FIP vyvolanou prirodzenou alebo experimentálnou infekciou^29,30, spôsobenou vírusom indukovanou apoptózou T-lymfocytov³¹. V tejto štúdii predpokladáme, že testovanie hladiny bielkovín hrá dôležitú úlohu pri diagnostike prípadov FIP. ALB poklesol u 58,7% mačiek a GLOB sa zvýšil u 57,8% mačiek, takže keď sa obidve vyskytli súčasne, TP často zostal v normálnom rozmedzí. Z tohto dôvodu iba 14,7% mačiek preukázalo zvýšenie TP. Hyperglobulinémia aj hypoalbuminémia mohli zvýšiť podozrenie na FIP, ale najdôležitejšou sérovou biochemickou abnormalitou bol pomer A/G. K zníženiu pomeru A/G došlo takmer vo všetkých prípadoch FIP. Rôzne štúdie priniesli odlišné výsledky týkajúce sa efektívnej kritickej hodnoty pomeru A/G³². Podľa pomerov A/G v tejto štúdii (91,7% <0,6, 85,3% <0,5 a 54,1% <0,4) možno za kritickú hodnotu považovať pomer 0,5. Keď bol pomer A/G>0,8, bola pravdepodobnosť FIP veľmi malá; keď bol pomer 0,5<A/G<0,8, FIP bola jednou z možností; a keď bol pomer A/G<0,5, FIP už bola vysoko suspektná. FIP bola navyše sprevádzaná zápalovou odpoveďou, ktorá viedla k zvýšeniu koncentrácie proteínu akútnej fázy³³. Preto predpokladáme, že zvýšenie SAA môže pomôcť pri diagnostike FIP.

V porovnaní so sérovou detekciou má detekcia a analýza výpotku z telesnej dutiny u mačiek lepšiu prediktívnu hodnotu³². Miera pozitivity Rivaltovho testu bola v tejto štúdii 100%. Štúdia naznačila, že senzitivita Rivaltovho testu bola 91,3%, špecificita bola 65,5%, pozitívna prediktívna hodnota bola 58,4% a negatívna prediktívna hodnota bola 93,4% ³⁴. Rivaltov test je lacná a rýchla detekčná metóda, ktorá nevyžaduje drahé prístroje a je ľahko zvládnuteľná. Z hľadiska dobrej citlivosti a negatívnej prediktívnej hodnoty by mal byť do diagnostiky každej mačky s výpotkom zahrnutý Rivaltov test¹⁵. Pozitívna miera FCoV RNA detegovaná pomocou RT-PCR bola 84,7%. Všetky koronavírusy, vrátane FCoV, však často mutujú a rekombinujú, takže RT-PCR navrhnutá pre špecifické sekvencie nemohla amplifikovať všetky FCoV³⁵ a pozitívne výsledky iba reprezentovali prítomnosť FCoV, ale nie presný FIPV.

V tejto štúdii bolo GS-441524 liečených celkovo 24 mačiek, z toho 23 bolo vyliečených. Iba u jednej mačky došlo k relapsu po 4 týždňoch liečby a nakoniec bola utratená. Liečba GS-441524 po dobu viac ako 8 týždňov sa ukázala ako vysoko účinná. Liečba GC376 samotným alebo v kombinácii s GS-441524 bola tiež účinná. V skutočnosti bola väčšina konečných úmrtí spôsobená absenciou liečby, výhradne symptomatickou liečbou alebo eutanáziou. Pruijssers a Denison navyše naznačili, že kombinácia silných širokospektrálnych liekov proti koronavírusom môže zvýšiť účinnosť a znížiť výskyt rezistencie na lieky³⁶.

Záverom je možné skonštatovať, že FIP nekorelovala s pohlavím, plemenom alebo mesiacom, ale významne korelovala s vekom a stavom kastrácie. FIP sa významne častejšie vyskytovala u mladých mačiek alebo intaktných samcov. Najbežnejšou klinickou formou bola vlhká FIP. Znížený pomer A/G, zvýšený SAA a lymfopénia boli bežné laboratórne abnormality. GS-441524 a GC376 preukázali účinnosť pri liečbe mačiek s podozrením na FIP.

Doplnkové informácie

Doplňujúce obrázky. ^{(5,0 mil. Docx)}

Poďakovania

Autori by chceli poďakovať veterinárom a majiteľom mačiek, bez ktorých pomoci by sa táto štúdia nemohla uskutočniť. Štúdia bola financovaná z Národného kľúčového plánu výskumu a vývoja (č. 2020YFC08845600) a fakultnej nemocnice Huazhong Agricultural University. Štúdia bola vykonaná v súlade s pokynmi ARRIVE (Animal Research: Reporting of In Vivo Experiments) (https://arriveguidelines.org).

Autorské príspevky

Koncepcia a návrh štúdie: C.H. a Y.Yin. Zber údajov: Y.Y., H.O., W.J., J.L., X.L. a J.L. Analýza dát: Y.Y., T.L., C.W. a X.L. Rukopis: Y.Y. a C.H. Všetci autori recenzovali rukopis.

Dostupnosť dát

Všetky údaje generované alebo analyzované počas tejto štúdie sú obsiahnuté v tomto publikovanom článku (a jeho súboroch s doplňujúcimi informáciami).

Konflikt záujmov

Autori si nie sú vedomí žiadneho konfliktu záujmov.

Poznámky pod čiarou

Poznámka vydavateľa

Springer Nature zostáva neutrálny, pokiaľ ide o jurisdikčné nároky v publikovaných mapách a inštitucionálnych prepojeniach.

Referencie

1. Bank-Wolf BR, et al. Mutations of 3c and spike protein genes correlate with the occurrence of feline infectious peritonitis. Vet. Microbiol. 2014;173:177–188. doi: 10.1016/j.vetmic.2014.07.020. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
2. Lewis CS, et al. Genotyping coronaviruses associated with feline infectious peritonitis. J. Gen. Virol. 2015;96:1358. doi: 10.1099/vir.0.000084. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
3. Norsworthy, G. D., Grace, S.F., Crystal, M.A. & Tilley, L.P. The feline patient (4^thed), 181–183 (John Wiley & Sons, New York, 2011).
4. Pedersen NC. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963–2008. J. Feline Med. Surg. 2009;11:225–258. doi: 10.1016/j.jfms.2008.09.008. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
5. Sykes JE. Canine and Feline Infectious Diseases, 195–208. W. B. Saunders; 2014. [Google Scholar]
6. Kim Y, et al. Reversal of the progression of fatal coronavirus infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathog. 2016;12:1–18. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
7. Murphy BG, et al. The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet. Microbiol. 2018;219:226–233. doi: 10.1016/j.vetmic.2018.04.026. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
8. Pedersen NC, et al. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 2018;20:378–392. doi: 10.1177/1098612X17729626. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
9. Pedersen NC, et al. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 2019;21:271–281. doi: 10.1177/1098612X19825701. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
10. Addie, D. D. et al. Feline infectious peritonitis. ABCD guidelines on prevention and management. J. Feline Med. Surg.11, 594–604 (2009). [PMC free article] [PubMed]
11. Greene CE. Infectious diseases of the dog and cat, 92–108. W. B. Saunders; 2012. [Google Scholar]
12. Kipar A, Meli ML. Feline infectious peritonitis: still an enigma? Vet. Pathol. 2014;51:505–526. doi: 10.1177/0300985814522077. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
13. Pedersen NC. An update on feline infectious peritonitis: diagnostics and therapeutics. Vet. J. 2014;201:133–141. doi: 10.1016/j.tvjl.2014.04.016. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
14. Riemer F, Kuehner KA, Ritz S, Sauter-Louis C, Hartmann K. Clinical and laboratory features of cats with feline infectious peritonitis–a retrospective study of 231 confirmed cases (2000–2010) J. Feline Med. Surg. 2016;18:348–356. doi: 10.1177/1098612X15586209. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
15. Felten S, Hartmann K. Diagnosis of feline infectious peritonitis: a review of the current literature. Viruses. 2019;11:1068. doi: 10.3390/v11111068. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
16. Dickinson PJ, Bannasch M, Thomasy SM, et al. Antiviral treatment using the adenosine nucleoside analogue GS-441524 in cats with clinically diagnosed neurological feline infectious peritonitis. J. Vet. Intern. Med. 2020;34:1587–1593. doi: 10.1111/jvim.15780. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
17. Soma T, Ishii H. Detection of feline coronavirus antibody, feline immunodeficiency virus antibody, and feline leukemia virus antigen in ascites from cats with effusive feline infectious peritonitis. J. Vet. Med. Sci. 2004;66:89–90. doi: 10.1292/jvms.66.89. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
18. Simons FA, et al. A mRNA PCR for the diagnosis of feline infectious peritonitis. J. Virol. Methods. 2005;124:111–116. doi: 10.1016/j.jviromet.2004.11.012. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
19. Can-Şahna K, Ataseven VS, Pınar D, Oğuzoğlu TÇ. The detection of feline coronaviruses in blood samples from cats by mRNA RT-PCR. J. Feline Med. Surg. 2007;9:369–372. doi: 10.1016/j.jfms.2007.03.002. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
20. Sharif S, et al. Evaluation of feline coronavirus viraemia in clinically healthy and ill cats with feline infectious peritonitis. J. Anim. Vet. Adv. 2011;10:18–22. doi: 10.3923/javaa.2011.18.22. [CrossRef] [Google Scholar]
21. Li C, et al. Circulation and genetic diversity of Feline coronavirus type I and II from clinically healthy and FIP-suspected cats in China. Transbound. Emerg. Dis. 2019;66:763–775. doi: 10.1111/tbed.13081. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
22. Lorusso E, et al. Discrepancies between feline coronavirus antibody and nucleic acid detection in effusions of cats with suspected feline infectious peritonitis. Res. Vet. Sci. 2019;125:421–424. doi: 10.1016/j.rvsc.2017.10.004. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
23. Pedersen NC. Serologic studies of naturally occurring feline infectious peritonitis. Am. J. Vet. Res. 1976;37:1449–1453. [PubMed] [Google Scholar]
24. Addie DD, Jarrett O. A study of naturally occurring feline coronavirus infections in kittens. Vet. Rec. 1992;130:133–137. doi: 10.1136/vr.130.7.133. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
25. Worthing KA, et al. Risk factors for feline infectious peritonitis in Australian cats. J. Feline Med. Surg. 2012;14:405–412. doi: 10.1177/1098612X12441875. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
26. Rohrbach BW, et al. Epidemiology of feline infectious peritonitis among cats examined at veterinary medical teaching hospitals. J. Am. Vet. Med. Assoc. 2001;218:1111–1115. doi: 10.2460/javma.2001.218.1111. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
27. Grossman CJ. Interactions between the gonadal steroids and the immune system. Science. 1985;227:257–261. doi: 10.1126/science.3871252. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
28. Bradshaw, J. M., Pearson, G. R. & Gruffydd-Jones, T. J. A Retrospective Study of 286 Cases of Neurological Disorders of the Cat. J. Comp. Pathol.131, 112–120. [PMC free article] [PubMed]
29. Dean GA, Olivry T, Stanton C, Pedersen NC. In vivo cytokine response to experimental feline infectious peritonitis virus infection. Vet. Microbiol. 2003;97:1–12. doi: 10.1016/j.vetmic.2003.08.010. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
30. de Groot-Mijnes JDF, van Dun JM, van der Most RG, de Groot RJ. Natural history of a recurrent feline coronavirus infection and the role of cellular immunity in survival and disease. J. Virol. 2005;79:1036–1044. doi: 10.1128/JVI.79.2.1036-1044.2005. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
31. Vermeulen BL, et al. Suppression of NK cells and regulatory T lymphocytes in cats naturally infected with feline infectious peritonitis virus. Vet. Microbiol. 2013;164:46–59. doi: 10.1016/j.vetmic.2013.01.042. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
32. Hartmann K, et al. Comparison of different tests to diagnose feline infectious peritonitis. J. Vet. Intern. Med. 2003;17:781–790. doi: 10.1111/j.1939-1676.2003.tb02515.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
33. Hazuchova K, Held S, Neiger R. Usefulness of acute phase proteins in differentiating between feline infectious peritonitis and other diseases in cats with body cavity effusions. J. Feline Med. Surg. 2017;19:809–816. doi: 10.1177/1098612X16658925. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
34. Fischer Y, Sauter-Louis C, Hartmann K. Diagnostic accuracy of the Rivalta test for feline infectious peritonitis. Vet. Clin. Pathol. 2012;41:558–567. doi: 10.1111/j.1939-165X.2012.00464.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
35. Tasker S. Diagnosis of feline infectious peritonitis: Update on evidence supporting available tests. J. Feline Med. Surg. 2018;20:228–243. doi: 10.1177/1098612X18758592. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
36. Pruijssers AJ, Denison MR. Nucleoside analogues for the treatment of coronavirus infections. Curr. Opin. Virol. 2019;35:57–62. doi: 10.1016/j.coviro.2019.04.002. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]