Štúdium vzťahu medzi mačacou infekčnou peritonitídou a retrovírusmi u mačiek

02.2019, Preklad 7.5.2021
Aydin Hakan, Yildirim Serkan
Pôvodný kompletný článok: Investigation of the relation between feline infectious peritonitis and retroviruses in cats

Abstrakt

Infekcia infekčnou peritonitídou mačiek (FIP) je vysoko patogénne a smrteľné systémové zápalové ochorenie mačiek. Aj keď je infekcia FIP spojená s imunitným systémom, existuje niekoľko predisponujúcich faktorov choroby. FIP má vysokú mieru interakcie s inými infekčnými agens. Infekcie vírusom mačacej imunodeficiencie (FIV) a vírusom mačacej leukémie (FeLV) hrajú predispozičnú úlohu znížením imunity proti FIP. Táto štúdia bola vykonaná s tureckými Vanskými mačkami, čo je plemeno mačiek špecifické pre turecký región Lake Van, v rokoch 2014 až 2015. Ascity a príznaky poškodenia orgánov u 15 mačiek Van boli identifikované patologickou analýzou na Van Yüzüncü Yıl University. Na vyšetrenie prítomnosti FIV a FeLV v homogenáte vzoriek mozgu, pľúc, pečene, obličiek, sleziny a čriev s léziami sa použila polymerázová reťazová reakcia (PCR). FIV bol identifikovaný u 1 (6,7%) z 15 mačiek a všetky vzorky mačiek boli pozitívne na FeLV (100%). Pri fylogenetickej analýze pozitívnych vzoriek sa zistilo, že sa jedná o endogénne FeLV. Pri fylogenetickej analýze FIV sa zistilo, že náš študijný kmeň patrí do FIV podskupiny B. Skutočnosť, že mačky pozitívne na FIP boli zároveň pozitívne aj na FeLV, pritiahla pozornosť k patogenéze endogénneho-FeLV pri malígnych ochoreniach, ktorá doteraz nebola pochopená. Dospelo sa najmä k záveru, že prevalenciu infekcie FIP je možné znížiť venovaním pozornosti očkovaniu mladých mačiek na FIV a FeLV v prostrediach s vysokou populáciou mačiek.

Úvod

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je smrteľné ochorenie spôsobené vírusom mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV), ktorý je výsledkom mutácie koronavírusu (FCoV). Zatiaľ čo FCoV má enterickú formu, FIPV je patogénny typ so systémovou infekciou. Dramatický nárast populácie mačiek po druhej svetovej vojne a následne umiestňovanie mačiek v útulkoch vydláždili cestu cestu k najdôležitejšiemu scenáru vzniku FIP. Má sa za to, že FCoV sa šíri v populácii mačiek vďaka ich hromadnému sústredeniu, čo vedie k vzniku mutovaného FIPV [1, 2]. Aj keď toto ochorenie nie je bežné u starších mačiek, infekcia FIP je jednou z hlavných príčin úmrtia u mladých mačiek vo veku od 3 do 24 mesiacov. Existujú dva typy FIP: efuzívna (vlhká) a granulomatózna (suchá). Zatiaľ čo sa vlhká forma je najčastejšia a má podobu zápalového exsudátu v telesných dutinách, granulomatózna forma napadá orgány [1, 3]. Hypotéza týkajúca sa vzniku FIP sa opiera o fakt, že k vírusovej replikácii u mačiek s FCoV dochádza v enterocytoch. Bol však tiež publikovaný ďalší variant FIPV, ktorý sa môže replikovať v makrofágoch v dôsledku mutácie v genóme FCoV [4]. FIP je pomalé, progresívne ochorenie a môže trvať týždne alebo mesiace. Avšak retrovírusové oportúnne infekcie, ako je vírus mačacej imunodeficiencie (FIV) a vírus mačacej leukémie (FeLV), ktoré spôsobujú potlačenie imunity, vedú k nevyhnutnej smrti znížením imunity proti FIP a urýchlením choroby. Aj keď mačky prekonajú infekciu FIP, v prípade sekundárnej infekcie FeLV a FIV dôjde k reaktivácii FIPV a za krátky čas dochádza k úmrtiu [4-6].

Čeľaď Retroviridae, do ktorej patria vírusy potláčajúce imunitu, ako sú FIV a FeLV, má lineárny, jednoreťazcový, nesegmentovaný, genóm s pozitívnou polaritou RNA s veľkosťou 8-13 kb. Retrovírusy, ktoré sú morfologicky obalené a majú ikosahedrickú symetriu, obsahujú gag, pol a obalové génové regióny [7, 8].

Imunitný systém hrá dôležitú úlohu v klinickom prejave FIP (vlhká/ granulomatózna). V granulomatóznych prípadoch (suchá FIP) je kľúčová bunková imunita a humorálna imunita sprostredkovaná T-lymfocytmi. Najmä pri infekciách FeLV ovplyvňuje infekcia FeLV kliniku infekcie FIP v dôsledku narušenia tohto mechanizmu imunitného systému [9]. Okrem toho u mačiek s infekciou FIP vo forme latentnej alebo obmedzenej infekcie môže dôjsť k opätovnej infekcii v dôsledku FeLV. To bude mať opäť za následok smrť v dôsledku FIP [5]. Infekcia FIV je jedným z najdôležitejších koinfekčných faktorov pri pri prepuknutí FIP u mačiek s FCoV. Uvádza sa, že FCoV môže u imunosuprimovaných mačiek v dôsledku infekcie FIV dosahovať veľmi vysokú mieru replikácie, a že to môže byť predispozičný faktor pre mutáciu FCoV na FIPV . U mačiek infikovaných FIV a FCoV spôsobuje FIV vysoký stupeň replikácie FCoV a môže viesť v krátkom čase k prepuknutiu FIP [1]. Tieto retrovírusy, ktoré narúšajú imunitný systém, sú najdôležitejšími klinickými indikátormi mutácie FCoV [1]. V prípade FIP-indukovanej imunitnej supresie môže dôjsť k prenosu oportúnnych patogénov, ako je FIV/FeLV [10, 11]. Aj keď v súčasnosti existujú komerčné vakcíny proti FIV a FeLV, v Turecku neexistuje ochranné očkovanie ani účinná liečba proti FIP [12].

Táto štúdia vnikla za účelom stanovenia interakcií infekcie FIPV a koinfekcie retrovírusmi (FIV/FeLV) u mačiek Van, plemena mačiek pochádzajúcich z Turecka.

Materiály a metódy

Populáciu pre účely štúdie tvorilo celkovo 15 mačiek so suspektnou FIP, ktoré boli v rokoch 2014 až 2015 dopravené na univerzitu Van Yüzüncü Yıl za účelom patologickej analýzy úmrtia plemena tureckých mačiek Van. Chladené vzorky tkaniva z mozgu, pľúc, pečene, obličiek, sleziny a čriev boli zaslané chladené do virologického laboratória. Na histopatologické vyšetrenia sa vzorky tkanív zo všetkých tkanív odobrali do 10% roztoku formalínu. Po 48 hodinách fixácie vo formalínovom roztoku sa vzorky 10 hodín premývali tečúcou vodou z vodovodu. Po prechode alkoholom (70°, 80°, 90°, 96° a 100°) a xylolom boli ponorené do parafínových blokov. Z každého bloku sa odobrali štyri µm hrubé rezy pre prípravu preparátov na sklíčku. Pre účely histopatologického vyšetrenia boli zafarbené hematoxylín-eozínom (HE) a vyšetrené svetelnou mikroskopiou.

Imunohistochemické vyšetrenie

Všetky rezy odobraté do adhéznych (poly-L-lyzínových) sklíčok na imunoperoxidázové vyšetrenie prešli cez xylol a alkoholové série kvôli deparafinizácii a dehydratácii. Potom boli premývané 5 minút v destilovanej vode, 5 minút fosfátovým tlmivým roztokom (PBS, pH 7,2) a endogénna peroxidáza sa deaktivovala odstátím v 3% H202 po dobu 3 minút. Po premytí po dobu 5-10 minút v PBS sa nechali inkubovať po dobu 5 minút s Proteinovým blokom, ktorý je kompatibilný so všetkými primárnymi a sekundárnymi protilátkami, aby sa zabránilo nešpecifickému zafarbeniu základu. Na konci inkubácie bol prebytok blokového roztoku, ktorý zostal na rezoch tkaniva, odstránený a kvapky primárnych protilátok (VGEF, kaspáza 3, kaspáza 8, kaspáza 9, PCNA, neuronektín, TRPM 1, TRPM 2, α sinoklín, apelín) a PBS v kontrolnej skupine boli použité bez premytia. V súlade s primárnou protilátkou sa nechali stáť jednu noc pri +4°C. Po premytí dvakrát po dobu 5 min. s PBS, sa inkubovali 10-30 minút. pri izbovej teplote s biotinylovanou sekundárnou protilátkou. Rezy znovu premyté PBS sa nechali stáť v streptavidín-peroxidáze po dobu 10-30 minút, potom sa rovnakým spôsobom premyli PBS. Po premytí sa do sekcií pridal 3-3 ‘diaminobenzidín (DAB) chromogén a zmes sa nechala stáť 5-10 minút. podľa príjmu chromogénu. Po ponorení na 1-2 minúty do Mayerovho hematoxylínu za účelom farbenia sa opláchli tečúcou vodou. Potom prešli sériou alkoholu a xylolu, boli prikryté lamelami a vyšetrené svetelným mikroskopom (Leica DM 1000). Rezy boli vyhodnotené ako negatívne(-), mierne (+), stredne (++) a ťažko (+++) pozitívne podľa ich imunitnej pozitivity.

Vyšetrovanie retrovírusových infekcií u FIP pozitívnych mačiek

Na účely vyšetrenia FIV a FeLV DNA u mačiek pozitívnych na FIP sa podľa patologickej analýzy odobrali vzorky pečeňových, slezinových, obličkových a mozgových tkanív s léziami. Tieto vzorky tkaniva boli kombinované, aby sa pripravil homogenát. Použitím supernatantu z tohto tkanivového homogenátu sa uskutočnila izolácia nukleovej kyseliny pomocou komerčnej súpravy (GF-1 Nucleic Acid Extraction Kits, Vivantis, Malajzia). Výsledná suspenzia nukleovej kyseliny sa použila ako šablóna pre PCR na FIV a FeLV analýzu. Za účelom vyšetrenia FIV DNA sa uskutočnila nested-PCR s použitím párov primerov špecifických pre oblasť V3-V6 génu env (tabuľka 1) [13]. Na detekciu FeLV sa PCR uskutočňovala s použitím párov primerov špecifických pre oblasť génu env FeLV [14]. Sekvencie primérov a veľkosti produktov sú uvedené v tabuľke 1.

PrimerSekvencia 5′-3′PolaritaŠpecifitaVeľkosť(bp)
Env FwTAY TGG GCC TGT AAC ACY G+FeLV508
Env RvCGC TGT TTT AGT CTT TCT CTT AFeLV
VE1SGAG TAG ATA CWT GGT TRC AAG+FIV1211
VE1RCAT CCT AAT TCT TGC ATA GCFIV
nVE2SCAA AAT GTG GAT GGT GGA AY+FIV859
nVE2RACC ATT CCW ATA GCA GTR GCFIV
Tabuľka 1: Podrobnosti o oligonukleotidoch použité v štúdii

Sekvenčná a fylogenetická analýza

Po gélovej elektroforéze boli FIV/FeLV pozitívne PCR produkty podrobené sekvenčnej analýze. Surové údaje získané po sekvenovaní boli potvrdené pomocou GenBank (NCBI National Center for Biotechnology Information/BLAST). Sekvencie referenčných kmeňov a študovaných vzoriek boli usporiadané programom BioEdit (verzia 7.0.5) [15]. Fylogenetická analýza sa realizovala pomocou programu MEGA (verzia 6.0) metódou susedského spájania [16].

Výsledky

Patologické nálezy

Pri pitve boli makroskopicky pozorované v tukových tkanivách sivobiele granulomatózne lézie v slezine, pečeni, obličkách, čreve, pľúcach a mozgových orgánoch a serózna atrofia (obrázok 1). Pri efúznej forme sa zistilo, že sliznice boli silne ikterické a v brušnej dutine bol výpotok v objeme 1-1,5 l (obrázok 2).

Obrázok 1: Neefúzna forma, pyogranulómy zreteľne viditeľné v serózach pečene, sleziny a čriev
Obrázok 2: Efúzna forma, približne 1,5 l efúznej tekutiny v brušnej dutine

Mikroskopické vyšetrenie odhalilo najmä pri neefúznej forme pyogranulomatózne lézie, nekrotické v strede, v slezine, pečeni, obličkách, črevách, pľúcach a mozgových tkanivách, okolo ktorých sú neutrofily, makrofágy, lymfocyty a plazmatické bunky (obrázok 3). V cievach v týchto orgánov bola zistená vaskulitída (obrázok 4). Zatiaľ čo sa tieto granuly všeobecne pozorovali v blízkosti sérozy, niektoré z nich progredovali do parenchymálneho tkaniva, najmä v obličkách.

Obrázok 3: Infiltrácie pečene, pyogranulómu a mononukleárnych buniek pozostávajúce z neurofilných leukocytov a väčšinou s nekrotickou hmotou v strede; H&E, Lišta: 50 µm
Obrázok 4: Obličkové tkanivo, FIP pozitívne v tubulárnom epiteli a intersticiálnych intermitentných makrofágoch, IHC-P, Lišta: 100 µm

Virologické nálezy

FIV/FeLV DNA sa skúmala molekulárnymi metódami u 15 mačiek typu Van s FIP diagnostikovanou patologickou analýzou. Vo výsledku PCR analýzy bola FeLV DNA detekovaná u všetkých 15 mačiek (100%). Vo fylogenetickej analýze kmeňov FeLV v našej štúdii a referenčných kmeňoch z GenBank, kmene FeLV vytvorili dve fylogenetické skupiny: exogénne a endogénne. Ovčie a konské retrovírusy sa používali ako nečlenská skupina. Vo fylogenéze sa pozorovalo, že všetky naše študijné kmene sa združovali spolu s endogénnymi FeLV (enFeLV) (obrázok 5).

Obrázok 5: Fylogenetický strom založený na 508 bp nukleotidovej sekvencii 15 kmeňov FeLV generovaných metódou Neighbor-Joining pomocou softvérového programu MEGA 6.0. Ako nečlenská skupina boli použité konské a ovčie retrovírusy. Okrúhle symboly (•) označujú turecké kmene

PCR analýza identifikovala FIV v 1 (6,7%) z 15 vzoriek. Následne prebehla sekvenčná reakcia a fylogenetická analýza kmeňa FIV. Fylogenetická analýza kmeňa FIV získaná z našej štúdie a referenčných kmeňov z GenBank ukázala, že kmene FIV boli rozdelené do 6 rôznych podtypov od A do F. Náš kmeň FIV bol klasifikovaný ako FIV podtypu B spolu s tureckými a japonskými kmeňmi (obrázok 6).

Obrázok 6: Fylogenetický strom založený na 859 bp nukleotidovej sekvencii kmeňov FIV generovaných metódou Neighbor-Joining pomocou softvérového programu MEGA 6.0. Štvorcový symbol označuje turecký kmeň

Diskusia

FIP je systémová infekcia asociovaná s imunitným systémom spôsobená koronavírusmi. Táto zákerná a smrteľná infekcia významne ohrozuje domáce a pouličné mačky, ktoré zdieľajú rovnaké prostredie s ľuďmi, a dokonca aj plemená chránených mačiek, ako mačky Van. Eliminácia predisponujúcich faktorov je prvá bojová stratégia proti infekcii FIP, pre ktorú v Turecku zatiaľ neexistuje účinná metóda prevencie a liečby. Z týchto faktorov je dôležité upratovanie, hygiena a negatívna interakcia v bežných bytových priestoroch. Imunosupresívne ochorenia, ako sú FIV a FeLV, sú najdôležitejšími predisponujúcimi faktormi pre vznik FIPV, mutačnej formy koronavírusu.

V našej štúdii bola patologickou analýzou odhalená FIP infekcia u mačiek Van, plemena pôvodom z Turecka. Následne sa vo vzorkách tkaniva získaných z týchto mačiek vyšetrovala prítomnosť FIV a FeLV.

FeLV a FIV sú patogénne infekčné agensy, ktoré u domácich mačiek spôsobujú úmrtnosť v dôsledku imunosupresie. Zatiaľ čo FIV je podobný ľudskej HIV infekcii, FeLV spôsobuje imunosupresívne, neoplastické a hematopoetické poruchy. [17]. Retrovírusové infekcie mačiek sú najdôležitejším spúšťačom vzniku infekcie FIP v mačacích domovoch a útulkoch. Úspešné výsledky proti retrovírusovým infekciám boli dosiahnuté vďaka agresívnej politike mnohých západných krajín, ako je eradikácia infekcií pomocou testovania a očkovania [18]. Aj keď v Turecku existujú vakcíny proti infekciám FIV/FeLV, adekvátny a kontrolovaný vakcinačný program ešte nebol zavedený.

V našej štúdii bola FeLV detegovaný u všetkých mačiek s FIP. FeLV je rozdelená do 6 skupín: A, B, C, D, E a T. Tieto typy, nazývané exogénne FeLV, sú zodpovedné za leukémiu a tvorbu nádorov u mačiek. Endogénne FeLV (enFeLV) sú sekvencie FeLV transfektované do genómu domácich mačiek. enFeLV provírusy sa nachádzajú v rôznych orgánoch a tkanivách a vykonávajú transláciu a transkripciu. Kvôli nedostatku podstatných častí vírusového genómu sa však nemôže stať infekčnou vírusovou časticou. Avšak infekcia mačky exogénnym FeLV (poľný kmeň) vedie k rekombinácii medzi týmito dvoma (endogénny/exogénny) a transformuje enFeLV na infekčnú vírusovú časticu. Stále však nie je jasné, či môže byť enFeLV zodpovedná za malígne formácie u mačiek s lymfómom, kde nie sú detekované exogénne kmene [19].

V našej štúdii bola FeLV detegovaná vo všetkých tkanivových suspenziách s patologickými léziami odobratými od mačiek Van. Na základe fylogenetickej analýzy sa ukázalo, že všetky boli enFeLV. Aj keď to naznačuje, že enFeLV môže mutovať a spôsobiť malígne formácie, v literatúre nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by túto hypotézu podporovali. Existuje niekoľko štúdií o koronavírusovej infekcii mačiek v Turecku. V štúdii, ktorú uskutočnili Pratelli a kol., bola séropozitivita FCoV stanovená u 62% mačiek žijúcich v prostredí, ako sú útulky [20]. V štúdii, ktorú uskutočnili Sahna a kol. molekulárnymi metódami bola miera identifikovanej FCoV 54% [21]. V štúdii uskutočnenej v Turecku bola u mačiek identifikovaná zriedkavá očná forma infekcie FIP [22]. V retrospektívnej štúdii skúmajúcej FCoV, FIV a FeLV u 169 chorých mačkách v Turecku boli stanovené pomery séroprevalencie na 37%, 11% a 1% [23]. Podobne v štúdii, v ktorej sa FCoV, FIV a FeLV skúmali u chronických gastrointestinálnych, močových, symptomatických a zdravých mačiek v Turecku, boli vírusové látky zistené u 45,5%, 9,5% a 20,5%, v uvedenom poradí [24]. V našej štúdii bola u jednej mačky zistená koinfekcia FIV a FeLV. Vo fylogenetickej analýze kmeňa FIV identifikovanej v našej štúdii sa zistilo, že ide o skupinu podtypu B. V predchádzajúcej štúdii uskutočňovanej s mačkami v Turecku bol subtyp B identifikovaný paralelne s našimi výsledkami [25]. V štúdii skúmajúcej infekcie FIV a FeLV u mačiek sa zistilo, že miera výskytu FIV a FeLV je 22,3%, respektíve 5,8% [26]. Pretože naša štúdia bola obmedzená na konkrétnu skupinu, bola dosiahnutá relatívne nízka miera FIV/FELV.

Závery

Eliminácia predisponujúcich faktorov je prvá bojová stratégia proti infekcii FIP, pre ktorú v Turecku zatiaľ nie je účinná metóda prevencie a liečby. Aj keď existujú vakcíny proti infekciám FIV/FeLV, ktoré sú predisponujúcimi faktormi pre FIP, adekvátny a kontrolovaný vakcinačný program ešte nebol zavedený. Vzhľadom na zvýšený výskyt FCoV a predisponujúcich faktorov je z tohto hľadiska dôležité očkovanie a povedomie majiteľov mačiek v zmysle minimalizácie šírenia FIPV. Je potrebné určiť celoštátnu politiku eradikácie a kontroly pre agensy ako FIPV a FeLV, ktoré pripravujú pôdu pre infekciu FIPV u mačiek z útulkov a dokonca aj u chránených plemien mačiek.

Súlad s etickými normami

Poďakovanie

SY: istý čas pracoval na Van Yüzüncü Yıl University. V tom čase sa boli získané vzorky mačiek. SY: poskytol vzorky mačiek a vykonal patologické analýzy, HA: vykonal virologickú analýzu. SY a HA si prečítali celý článok a schválili sa.

Zverejnenie konfliktu záujmov

Autori prehlasujú, že si nie sú vedomí konfliktu záujmov.

Vyhlásenie o etickom schválení

Táto štúdia bola schválená Etickou komisiou jednotky veterinárnej fakulty Univerzity Van Yüzüncü Yıl (protokol č. 2015/03).

Referencie

  1. Pedersen NC. (2009). A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. Journal of Feline Medicine and Surgery, 11(4), 225-258.
  2. Felten S, Weider K, Doenges S, Gruendl S, Matiasek K, Hermanns W, Mueller E, Matiasek L, Fischer A, Weber K, Hirschberger J, Wess G and Hartmann K. (2017). Detection of feline coronavirus spike gene mutations as a tool to diagnose feline infectious peritonitis. Journal of Feline Medicine and Surgery, 19(4), 321-335.
  3. Riemer F, Kuehner KA, Ritz S, Sauter-Louis C and Hartmann K. (2016). Clinical and laboratory features of cats with feline infectious peritonitis–a retrospective study of 231 confirmed cases (2000-2010). Journal of Feline Medicine and Surgery, 18(4), 348-356.
  4. Hartmann K. (2017). Feline infectious peritonitis–new developments in pathogenesis, diagnosis, and management. The Thai Journal of Veterinary Medicine, 47, 97-100.
  5. Pedersen NC. (1987). Virologic and immunologic aspects of feline infectious peritonitis virus infection. Advances in Experimental Medicine and Biology, 218, 529-550.
  6. Pedersen N, Evermann J, McKeirnan A and Ott R. (1984). Pathogenicity studies of feline coronavirus isolates 79-1146 and 79-1683. American journal of veterinary research, 45(12), 2580-2855.
  7. Liu D. (2016). Feline Leukemia Virus. Molecular Detection of Animal Viral Pathogens, First edition. GRC Press. chapter22, 197.
  8. Burmeister T. (2001). Oncogenic retroviruses in animals and humans. Reviews in Medical Virology, 11(6), 369-380. [9] Hardy WD. (1982). Immunopathology induced by the feline leukemia virus. Springer Seminars in Immunopathology, 5(1), 75-106.
  9. Pedersen N. (1976). Feline infectious peritonitis: something old, something new. Feline practice, 6(3), 42-51.
  10. Cotter SM, Gilmore CE and Rollins C. (1973). Multiple cases of feline leukemia and feline infectious peritonitis in a household. Journal of the American Veterinary Medical Association, 162(12), 1054-1058.
  11. Lewis CS, Porter E, Matthews D, Kipar A, Tasker S, Helps CR and Siddell SG. (2015). Genotyping coronaviruses associated with feline infectious peritonitis. Journal of General Virology, 96(6), 1358-1368.
  12. Nishimura Y, Nakamura S, Goto N, Hasegawa T, Pang H, Goto Y, Kato H, Youn HY, Endo Y, Mizuno T, Momoi Y, Ohno K, Watari T, Tsujimoto H and Hasegawa A. (1996). Molecular characterization of feline immunodeficiency virus genome obtained directly from organs of a naturally infected cat with marked neurological symptoms and encephalitis. Archives of virology, 141(10):1933-1948.
  13. Ramirez H, Autran M, Garcia MM, Carmona MA, Rodriguez C and Martinez HA. (2016). Genotyping of feline leukemia virus in Mexican housecats. Archives Virology, 161(4), 1039-1045. Aydin and Yildirim / GSC Biological and Pharmaceutical Sciences 2019, 06(02), 071–078 78
  14. Hall TA. (1999). BioEdit: a user-friendly biological sequence alignment editor and analysis program for Windows 95/98/NT. Nucleic acids symposium series: [London]: Information Retrieval Ltd., c1979-c2000.
  15. Tamura K, Stecher G, Peterson D, Filipski A and Kumar S. (2013). MEGA6: Molecular Evolutionary Genetics Analysis version 6.0. Molecular Biology and Evoluation, 30(12), 2725-2729.
  16. Miyazawa T, Ikeda Y, Maeda K, Horimoto T, Tohya Y, Mochizuki M, Vu D, Vu GD, Cu DX, Ono K, Takahashi E and Mikami T. (1998). Seroepidemiological survey of feline retrovirus infections in domestic and leopard cats in northern Vietnam in 1997. Journal of veterinary medical science, 60(11), 1273-1275.
  17. Weijer K, UijtdeHaag F and Osterhaus A. (1986). Control of feline leukaemia virus infection by a removal programme. Veterinary Record, 119(22), 555-556.
  18. Krunic M, Ertl R, Hagen B, Sedlazeck FJ, Hofmann-Lehmann R, von Haeseler A and Klein D. (2015). Decreased expression of endogenous feline leukemia virus in cat lymphomas: a case control study. BMC Veterinary Research, 11, 90.
  19. Pratelli A, Yesilbag K, Siniscalchi M, Yalcm E and Yilmaz Z. (2009). Prevalence of feline coronavirus antibodies in cats in Bursa province, Turkey, by an enzyme-linked immunosorbent assay. Journal of Feline Medicine and Surgery, 11(10), 881-884.
  20. Can-Sahna K, Soydal Ataseven V, Pinar D and Oguzoglu TC. (2007). The detection of feline coronaviruses in blood samples from cats by mRNA RT-PCR. Journal of Feline Medicine and Surgery, 9(5), 369-372.
  21. Baydar E, Eroksuz Y, Timurkan MO and Eroksuz H. (2014). Feline infectious peritonitis with distinct ocular involvement in a cat in Turkey. Kafkas Üniversitesi Veteriner Fakültesi Dergisi, 20(6), 961-965.
  22. Tekelioglu BK, Berriatua E, Turan N, Helps CR, Kocak M and Yilmaz H. (2015). A retrospective clinical and epidemiological study on feline coronavirus (FCoV) in cats in Istanbul, Turkey. Preventive Veterinary Medicine, 119(1-2), 41-47.
  23. Oğuzoğlu T, Muz D, Timurkan M, Maral N and Gurcan I. (2013). Prevalences of feline coronavirus (FCoV), feline leukaemia virus (FeLV), feline immunodeficiency virus (FIV) and feline parvovirus (FPV) among domestic cats in Ankara, Turkey. Revue de médecine vétérinaire, 164(11), 511-516.
  24. Oguzoglu TC, Timurkan MO, Muz D, Kudu A, Numanbayraktaroglu B, Sadak S and Burgu I. (2010). First molecular characterization of feline immunodeficiency virus in Turkey. Archives of Virology, 155(11), 1877-1881.
  25. Yilmaz H, Ilgaz A and Harbour DA. (2000). Prevalence of FIV and FeLV infections in cats in Istanbul. Journal of Feline Medicine and Surgery, 2(1), 69-70.
sk_SKSK