Fagocytóza (z gréčtiny) je endocytotický proces využívaný bunkami k pohlcovaniu veľkých pevných častíc (≥ 0.5 μm) z okolitého prostredia. Bunky so schopnosťou fagocytózy obalia svojou cytoplazmatickou membránou prijímanú časticu a vtiahnu ju do vnútorného prostredia bunky. Vznikne tak nová intracelulárna organela zvaná fagozóm, v ktorej sa pohltený materiál strávi.
Tento proces je evolučne starý a využívajú ho aj niektoré jednobunkové organizmy pre príjem potravy. Príkladom môžu byť koreňonožce, z nich najznámejšia je meňavka (améba). U mnohobunkových organizmov je fagocytóza nevyhnutná pre fungovanie imunitného systému. Je to hlavný mechanizmus ničenia potenciálnych patogénov a odstraňovania poškodených, senescentných a mŕtvych buniek organizmu a ich častíc.
« Návrat k indexu
SK 
EN