Pôvodný článok na Facebooku Medipet Zlín.
Liečba smrteľného ochorenia zvaného FIP.
Jedno z častých a veľmi vážných ochorení u mačiek zvané FIP – felinná infekčná peritonitída ( mačací infečkný zápal pobrušnice ), ktoré sa považuje za nevyliečiteľné ochorenie s vysokou úmrtnosťou zažíva novú nádej na úspešnú a bezpečnú liečbu.
FIP je imunitne sprostredkované ochorenie, ktoré je vyvolané mačacím koronavírusom, ktorý patrí do skupiny obalených RNA vírusov ( RNA je typ nukleovej kyseliny, ktorá kóduje genetický materiál niekotrých vírusov ) a má skratku FCoV ( feline coronavirus – mačací koronavírus ). Prenos tohto vírusového ochorenia prebieha fekálne-orálnou cestou ( nákazlivé častice sú prítomné v truse nakazeného jedinca a môžu sa dostať cez dutinu ústnu do tráviaceho traktu ďalšieho vnímavého jedinca ) a je neprenosné na iné živočíšne druhy, vrátane človeka. Bežný FCoV infikuje črevné bunky, vo vnútri ktorých sa pomnožuje, pri tomto procese môže dôjsť k jeho mutácií ( pozmeneniu jeho RNA genetickej informácie ) v rámci konkrétnej mačky. Táto nová mutácia umožňuje FCoV sa množiť aj v bunkách imunitného systému, ktoré sa nazývajú makrofágy, tento moment sa stáva kľúčovým pre rozvoj ochorenia FIP. Ak sa mačacia imunita nedokáže tomuto ubrániť, dochádza čoskoro k systémovej imunitnej reakcií, ktorá je pre mačku fatálna. Faktormi zvyšujúcimi pravdepodobnosť mutácie, je potencia vírusu a oslabená imunita mačky.
Ochorenie FIP je vždy diagnostickou výzvou pre veterinárnych lekárov na celom svete. Prečo je tomu tak? Toto ochorenie má veľmi nešpecifické a variabilné klinické príznaky, nemá špecifické zmeny v bežnej laboratórnej diagnostike a v praxi neexistuje dostupný a dostatočne citlivý a spoľahlivý test pre jeho odhalenie.
Diagnostika je skladačka z viacerých nápovied.
- Klinické príznaky ochorenia, ktoré sú veľmi často nešpecifické a prítomné v rôznej intenzite. V praxi sú popísané 3 formy ochorenia – vlhká forma, suchá forma a forma prechodná medzi vlhkou a suchou formou. Pomyselne je čiste suchá a čiste vlhké forma vzájomne na opačnom konci širokej škály príznakov. Rozvoj konkrétnej formy ochorenia záleží na imunitnej odpovedi organizmu mačky a intenzite tvorby protilátok, ktoré ale nemajú ochranný účinok. Rozvoj tzv. granulomatózneho zápalu jednotlivých orgánov ( granulomatózny zápal je jeden z podtypov zápalovej odpovede organizmu ) je príčinov rôznorodosti príznakov, pretože nebýva vždy postihnutý jeden špecifický orgán, ale celé množstvo a v rôznej závažnosti. Tým je obraz suchej formy FIP len ťažko odlíšitelný klinickým vyšetrením od iných ochorení. Pri zvýšenej tvorbe protilátok dochádza k zápalu ciev, ten vedie k ich porušenej celistvosti a dochádza k tvorbe výpotku v dutinách tela či obale srdca. Medzi bežne pozorované príznaky patrí horúčka, ktorá nereaguje na podanie antibiotík, ospalosť, sníženie prijímu potravy, chradnutie. Podľa miery postihnutia vnútorných orgánov sa môžu pridávať príznaky poškodenia obličiek ( ich zväčšenie a bolestivosť ), zvracanie a hnačka v prípade postihnutia tráviacej sústavy, zväčšenie miazgových uzlín v dutine brušnej, zápal pľúc, ktorý sprevádzajú obtiaže s dýchaním, zmeny na očiach ( zmeny na dúhovke, krv v prednej očnej komore, nerovnaká veľkosť zorníc, náhla strata zraku ), očným vyšetrením sa odhalí zápal sietnice. U 10% pacientov s FIP sa vyskytujú poruchy centrálnej nervovej sústavy, ako poruchy chôdze, kŕče, samovoľné pohyby očí, zvýšená citlivosť až bolestivosť na bežný dotyk a zmeny správania. Boli popísané aj vzácnejšie príznaky ako kožné zápalové zmeny. Pri porušení ciev sa objavuje zápalový výpotok, ktorý je veľmi dôležité dôkladne vyšetriť. Existujú prechodné formy FIP, ktoré navzájom kombinujú rôzne príznaky zo suchej a vlhkej formy.
- Prítomnosť zápalového výpotku. Len 10% mačiek s výpotkom má ochorenie FIP podľa štatistiky, preto je nesmierne dôležité vylúčiť iné dôvody ako sú ochorenia srdca, lymfom, zápal žlčových ciest a zápaly výstielky telových dutín z iných príčin. Často sa uvádza, že výpotok je charakteristký, nie je tomu tak, aj u mačiek s ochorením FIP existuje niekoľko variant výpotku. Najčastejšie sa vyskytuje nažltlý, vazký výpotok bohatý na bielkoviny a fibrín, ktorý obsahuje pomerne málo buniek.
- Zmeny v obraze bielych krviniek. Ten môže byť zmenený v zmysle zvýšenia počtu a určitých typov bielych krviniek, ale aj v zmysle ich zníženia.
- Zmeny bielkovín v krvnom sére. Dochádza k zvýšeniu celkovej bielkoviny v krvnom sére ( dôvodom môže byť tvorba zápalových proteínov a protilátok ). Pomer bielkovín sa mení a sprevádza aj pomerové zmeny jednotlivých bielkovín ako napr. albumínu voči protilátkam tzv. globulínom. Albumín je jedna z bielkovín v krvom sére a tvorí sa v pečeni. Dochádza k zníženiu pomeru albumin/globuliny pod 0,8. Zníženie albumínu má nasvedomí jednak jeho únik do výpotku cez porušené cievy, ale aj snížená tvorba pri poškodení pečene.
- Elektroforéza bielkovín v krvnom sére. Jedná sa o špeciálne vyšetrenie, ktoré nám prezradí množstvo jednotlivých typov bielkovín v krvnom sére, ktoré sa v rutinnom vyšetrení nestanovuje.
- Iné zmeny vo vyšetrení krvi tzv. biochemickom vyšetrení, ktoré vypovedá o metabolických procesoch niektorých orgánov. Toto vyšetrenie nebýva špecifické, ale môže nám pomôcť pri zvážení závažnosti stavu pacienta.
- Vyšetrenie mozgovomiechového moku u mačiek s príznakmi poškodenia centrálnej nervovej sústavy.
- Stanovením protilátok, ktorých interpretácia má ale svoje obmedzenia a úskalia. To, že mačka má protilátky proti vírusu FCoV ešte neznamená, že došlo k jeho mutácií a tým aj, že za príznakmi ochorenia je FIP. Protilátky proti neškodnej forme vírusu má väčšina mačičiek. Avšak neprítomnosť protilátok ešte neznamená, že mačka nemá FIP. Ich tvorba veľmi záleží od imunitného stavu pacienta. Niekedy nám vysoká hladina spolu s ďalšími súvislosťami môže pomôcť pri diagnostike.
- Detekcia vírusových častíc v tkanivách či výpotku. Tieto komplikovanejšie, ale dostupné imunologické laboratórne metódy zachytávajú aj mutácie samotného vírusu a dokážu odlíšiť formu mutovanú od neškodnej. Problém tejto metódy je, že najčastejšie sa za života mačky robí toto vyšetrenie z krvi a je nemožné odhanúť či je v danej fáze ochorenia vírus prítomný aj v krvi. Dochádza k tzv. falošne negatívnym výsledkom. Mačky, ktoré majú výpotok, je vždy vhodné ho zaslať na toto vyšetrenie, pokiaľ zvažujeme FIP.
Na základe diagnostiky, ktorá môže byť finančne náročná, ale absolútne dôležitá, aby sme vyslovili zodpovedné stanovisko v tak vážnom prípade ako je ochorenie FIP. Prognóza je veľmi nepriaznivá, mačky zomierajú v priemere do 16 dní od rozvinutia ochorenia, s priemerom prežitia 8 dní. Boli však popísané aj dlhšie periódy prežitia napr. niekoľko mesiacov pri miernych klinických príznakoch. Za nepriaznivé sa považuje znížená kvalita života, chradnutie, neprijímanie potravy, alebo len malého množstva, zníženie počtu bielych krviniek a veľké množstvo výpotku. Dá sa povedať, že ak mačička pri ochorení FIP prestáva prijímať potravu a začína chradnúť, tak čoskoro uhynie.
Dlho sa pracovalo na vývoji účinného očkovania ako prevencií proti tomuto ochoreniu, avšak jeho vytrvorenie je nemožné. Očkovanie nechráni proti individuálnej mutácií vírusu a navyše dramaticky zhoršuje jeho priebeh. Dnes nie je vôbec dostupné.
Liečba FIP dnes zahŕňa viaceré možné liečebné protokoly s použitím liekov pozmeňujúcich imunitné rekacie a podporné lieky. Tieto protokoly, ale neprinášajú vyliečenie ochorenia.
Nová nádej?
Vo feruári 2019 bola publikovaná štúdia Dr. Nielsa C. Pedersena vo veľmi váženom časopise The Journal of Feline Medicine and Surgery, ktorá otestovala zrejme prvú naozaj úspešnú terapiu tohto ochorenia. Vývoj lieku bol inšpirovaný liečbou Ebola vírusu a podobných ochorení, ktoré spôsobujú vírusy taktiež patriace do skupiny RNA vírusov. Zatiaľ sa tento liek nazýva GS-441524 a ide o tzv. nukleozidový analóg. Nukleozid je jedna zo stavebných jednotiek genetickej informácie RNA vírusu, tento analóg sa môže pri jeho množení zaradiť do jeho stavby výmenou za pôvodné stavebné jednotky a tým znemožniť jeho uplatnenie a množenie. Jedná sa o veľmi malú časticu, ktorá môže voľne vstupovať do buniek tela, kde sa vírus množí. Za bezpečné a liečebné bolo podanie stanoveného množstva lieku vo forme injekcie 1x denne do podkožia mačky po dobu 12 týždňov. U drtivej väčšiny liečených mačiek, došlo k výraznému a rýchlemu zareagovaniu na liečbu. Tento liečebný test, bol riadne sprevádzaný pravidelnými vyšetreniami krvi a prípadných efúzií, očnými vyšetreniami a každodenným klinickým vyšetrením. U uhynutých zvierat, alebo zvierat kde bola nutná eutanázia z dôvodu vážneho zhoršenia stavu v prvých 2-3 dňoch liečby bolo vykonané posmrtné vyšetrenie spojené s detekciou vírusových partikulí špeciálnym vyšetrením. Výsledok tejto štúdie, bol viac než prekvapivý. U liečených zvierat došlo k zlepšeniu zdravotného stavu a poklesu množstva vírusových častíc vo výpotku aj jeho množstva už v priebehu niekoľkých hodín. Všetky mačky ktoré podstúpili liečebnú kúru trvajúcu 12 týždňov, prežili a mali dobrú kvalitu života aj dlhodobo po ukončení liečby, budú naďalej starostlivo kontrolované, aby sa zachytila prípadná návratnosť ochorenia. Počas podávania liečby nebola zaznamenaná žiadna systémová toxicita prípravku. Zatiaľ je tento liek dostupný len v štúdiach, ale dúfajme, že sa stane čoskoro dostupným aj pre bežných pacientov, pre ktorých znamená úplne novú nádej na prežitie a snáď aj vyliečenie ochorenia, ktoré je dnes stále bežne smrteľné.
MVDr. Katarína Novotová
Veterinární klinika Medipet
Broučkova 5395
Zlín
SK 
EN