23.3.2022
NC. Pedersen, DVM PhD
Pôvodný článok: Miscellaneous questions frequently arising during antiviral drug treatment for FIP and aftercare
Počas liečby FIP sa často objavuje niekoľko otázok. Predtým, ako sa začneme venovať týmto otázkam, je dôležité zmieniť samotnú liečbu FIP. Ukázalo sa, že liečebné účinky majú len antivirotiká, ktoré sú zamerané na špecifické vírusové proteíny a inhibujú replikáciu vírusu FIP. V súčasnosti medzi ne patria nukleozidové analógy a inhibítory replikácie RNA GS-441524 (a príbuzné proliečivo Remdesivir), Molnupiravir (EIDD-2801) a inhibítor vírusovej proteázy GC376. Správna aplikácia týchto liekov viedla k vyliečeniu všetkých foriem FIP vo viac ako 90 % s minimálnymi vedľajšími účinkami. Väčšina liečby sa dokončí bez komplikácií. Často sa však objavujú určité otázky, ktoré sú predmetom tohto článku.
Upozornil som na problémy spojené s nežiaducim sexuálnym správaním u intaktných samíc a samcov liečených špecifickými antivirotikami. Otázky často prichádzajú z krajín, kde sa kastrácia buď odkladá na neskoršie obdobie života, alebo nie je bežnou praxou. Obávajú sa, že stres z kastračných zákrokov a vakcín môže ovplyvniť výsledok liečby antivirotikami. Domnievam sa, že takéto obavy sú prehnané. Ak je mačka v liečbe a v remisii alebo sa považuje za vyliečenú, je v poriadku ju sterilizovať alebo kastrovať, ale najlepšie čo najmenej stresujúcim spôsobom. Mačky sa dajú kastrovať a sterilizovať rýchlo a účinne a vrátiť do svojich domovov v ten istý deň (kastrácie) alebo v priebehu jedného dňa (sterilizácie) s minimom predoperačnej, operačnej a pooperačnej liečby liekmi a obmedzením (napr. klietky, E-obojky). Takéto operácie budú pre mačky (a majiteľov, čo sa potom odrazí na ich mačkách) menej stresujúce ako ich sexuálne správanie.
Taktiež nie som zástancom hormonálnej liečby na prevenciu nežiaduceho sexuálneho správania samcov alebo samíc a mám pocit, že účinná kastrácia a sterilizácia budú z dlhodobého hľadiska menej stresujúce ako takéto preventívne opatrenia. Preto ak je potrebné trvalo zmeniť toto správanie, je vhodnejšia chirurgická kastrácia ako chemická.
Zdá sa, že niektorí majitelia si chcú ponechať vyliečené mačky intaktné (nekastrované), aby ich neskôr mohli použiť na rozmnožovanie. Vieme, že FIP má genetické aj environmentálne zložky, čo viedlo k odporúčaniu, aby sa čistokrvné mačky, ktoré plodia mačiatka s FIP, nepoužívali na chov. O to viac by to malo platiť pre mačky, ktoré boli vyliečené z FIP.
Čo sa týka vakcín, mnohí už vedia, že nie som veľkým fanúšikom vakcín pre mačky po dosiahnutí dospelosti a prvých ročných posilňovacích vakcín, pretože mám pocit, že imunita je dlhodobá. Taktiež si myslím, že vakcíny proti besnote nie je možné rutinne používať u mačiek, či už z hľadiska zdravia verejnosti alebo mačiek. Bez ohľadu na to akceptujem, že tieto názory nie sú všeobecne prijímané a že zákony v niekoľkých štátoch vyžadujú očkovanie mačiek proti besnote, v niekoľkých sa očkovanie nevyžaduje a v iných sa odporúča, ale nevyžaduje. U žiadnej z našich vyliečených mačiek som nezaznamenal následky rutinného očkovania. Nie je však niečím, čo by som odporúčal pre mačky, ktoré podstupujú liečbu. Imunitný systém týchto mačiek má na starosti iné veci ako reagovať na vakcíny.
Aké sú indikácie pre iné lieky ako špecifické antivirotiká na liečbu FIP? V priebehu počiatočného ochorenia môže byť potrebná podporná (symptomatická) liečba, aby sa mačky udržali nažive dostatočne dlho na to, aby antivirotiká začali účinkovať. Lieky často používané v tomto počiatočnom štádiu zvyčajne zahŕňajú antibiotiká (doxycyklín/klindamycín), analgetiká (opioidy, gabapentín), protizápalové lieky (kortikosteroidy, NSAIDS), imunostimulanciá (interferóny, nešpecifické imunostimulanciá), lieky proti záchvatom a tekutiny. Snažil som sa vyhýbať nadmernému používaniu týchto liekov s výnimkou dočasného použitia a len v prípade, že je to silne opodstatnené, najmä u ťažko chorých mačiek počas prvých dní. Najdôležitejším cieľom liečby FIP je zastaviť replikáciu vírusu v makrofágoch, čím sa okamžite zastaví produkcia početných zápalových a imunosupresívnych cytokínov, ktoré spôsobujú príznaky FIP. Hoci niektoré lieky, ako sú kortikosteroidy (prednizolón) alebo NSAID (meloxikam), môžu inhibovať zápalové cytokíny a spôsobiť klinické zlepšenie, nie sú liečivé. Môžu tiež maskovať priaznivé účinky liečby GS, ktoré sú často monitorované, aby sa posúdil účinok a priebeh liečby. Odpoveď na liečbu antivirotikami sa používa aj na diagnostické účely. Jediné lieky, ktoré úplne potlačia tieto škodlivé cytokíny a vyliečia FIP, sú antivirotiká, ako napríklad GS-441524, molnupiravir alebo GC376 a príbuzné zlúčeniny. Tieto antivirotiká spôsobia v priebehu 24-48 hodín dramatické zlepšenie horúčky, aktivity, chuti do jedla atď. Toto zlepšenie bude oveľa väčšie ako akékoľvek zlepšenie dosiahnuté inými liekmi. Preto, ak nie je opodstatnené použitie iných liekov, mali by sa vysadiť hneď, ako dôjde k stabilnému zlepšeniu príznakov FIP.
Takisto neverím mnohým doplnkom, o ktorých sa tvrdí, že liečia alebo zabraňujú problémom s pečeňou, obličkami, imunitným systémom alebo inými orgánmi. Tieto doplnky sú drahé a nie je dokázané, že sú účinné v tom, čo tvrdia. Injekcie B12 liečia len nedostatok B12, ktorý je zriedkavý, a nie anémiu pri FIP. To isté platí aj pre ostatné vitamíny. To platí aj pre širokú škálu výživových doplnkov a špeciálnych diét pre mačky mnohých typov. V žiadnom z týchto doplnkov nie je žiadna podstatná zložka, ktorú by nemohli poskytnúť dobre otestované komerčné značky krmív pre mačky. Existuje aj možnosť, že niektoré doplnky narušujú vstrebávanie perorálnych antivirotík.
Ako by sa mali monitorovať mačky po ukončení liečby a v období pozorovania po liečbe? Z technického hľadiska nie sú potrebné ďalšie krvné testy, najmä ak sa počas tohto obdobia pokračuje v bežnom hodnotení zdravotného stavu, ako je hmotnosť, chuť do jedla a teplota. Krvné testy počas tohto obdobia nezmenia výsledok a môžu len zvýšiť náklady na liečbu a zvýšiť stres majiteľa. Je však bežné, že úspešne liečené mačky sa počas 12-týždňového pozorovania po liečbe rutinne testujú na krv, zvyčajne každé 4 týždne, ale niekedy aj častejšie. V niektorých prípadoch sa v rutinnom testovaní krvi pokračuje aj po uplynutí 12 týždňov po liečbe, a to aj z obavy z možného relapsu alebo recidívy. Relapsy alebo nové infekcie po 12-týždňovom období pozorovania sú zriedkavé a predchádzajú im vonkajšie príznaky ochorenia, ako je úbytok hmotnosti, letargia, nechutenstvo, nekvalitná srsť a horúčka, ktoré by boli najlepšími indikátormi pre vyšetrenie krvi. Panely krvných testov tiež obsahujú mnoho hodnôt a nie je nezvyčajné, že jedna alebo viac hodnôt je abnormálnych aj u zdravých mačiek. Je potrebné dbať na to, aby sa takéto abnormality neinterpretovali prehnane a neviedli k nadmerným obavám alebo dodatočnému testovaniu v snahe určiť ich význam. Napríklad mierne až stredne vysoké zvýšenie jedného z troch pečeňových enzýmov u zdravej mačky má oveľa menší význam ako u inej mačky s príznakmi choroby.
SK 
EN