2023 – Neurologická a okulárna FIP

Pôvodný článok: 2023 – NEUROLOGICAL OCULAR FIP
Publikovaný 4.1.2021, aktualizovaný 10.2.2023, Aktualizácia prekladu 8.3.2023

Základné fakty

Dr. Pedersen

Čo je to FIP? – FIP je spôsobená bežným a zväčša neškodným črevným koronavírusom, podobným tým, ktoré spôsobujú prechladnutie u ľudí a hnačku u žriebät, teliat a hydiny. Väčšina mačiek je infikovaná mačacím enterickým koronavírusom (FECV) vo veku približne 9 týždňov a môže byť opakovane infikovaná pred dosiahnutím veku 3 rokov, keď sa cykly infekcie stávajú menej častými. Špecifické mutácie, ktoré umožňujú vírusu FECV uniknúť z buniek vystieľajúcich dolnú časť čreva a infikovať najzákladnejšiu bunku imunitného systému, makrofág, sa vyskytnú približne v 10 % prípadov infekcií. Táto makrofágová infekcia je však eliminovaná u všetkých mačiek s výnimkou 0,3 – 1,4 % jedincov. Predispozičné podmienky, ktoré vedú k ochoreniu u tejto malej časti mačiek, zahŕňajú mladý vek, genetickú náchylnosť, pohlavie, preplnenosť, zlú výživu a množstvo stresujúcich udalostí v prostredí. Miesto počiatočného výskytu ochorenia je v lymfoidnom tkanive v dolnej časti tenkého čreva, slepom čreve a proximálnom hrubom čreve. Infikované makrofágy opúšťajú tieto prvotné miesta ochorenia a migrujú lokálne a v krvnom riečisku do malých žíl vo výstelke peritoneálnej dutiny, uveálneho traktu oka, ependymu a mozgových blán a chrbtice. Príznaky ochorenia sa prejavia v priebehu niekoľkých dní, niekoľkých týždňov, niekedy mesiacov a zriedkavo aj roka alebo dlhšie. Forma ochorenia, ktorá sa prejaví, sa označuje jednoducho ako vlhká (efuzívna) alebo suchá (neefuzívna). Tieto dve formy sú ľahko rozlíšiteľné, hoci môžu existovať aj prechodné formy medzi nimi. Niektoré mačky môžu mať príznaky suchej FIP, ale neskôr sa u nich vyvinie vlhká FIP, alebo naopak. Celkovo sa približne u dvoch tretín mačiek vyskytuje vlhká FIP a u jednej tretiny suchá FIP. Dĺžka trvania ochorenia do úmrtia, zvyčajne v dôsledku eutanázie, bola v minulosti len otázkou dní alebo týždňov. Menej ako 5 % chorých mačiek, hlavne tých s miernejšími formami suchej FIP, prežije pri najlepšej symptomatickej starostlivosti dlhšie ako jeden rok.

Prejavy a formy FIP

Klinické prejavy FIP – Klinické prejavy vlhkej (tabuľka 1) a suchej (tabuľka 2) FIP sa líšia podľa miesta (miest) v tele, kde infikované makrofágy skončia a spôsobia zápal. Intenzita a charakter zápalu sú zodpovedné za formu ochorenia. Vlhká FIP je akútnejšia a ťažšia forma FIP a je charakterizovaná hromadením zápalovej tekutiny buď v brušnej dutine a/alebo v hrudnej dutine. Postihnutie centrálneho nervového systému (CNS) a očí je pri vlhkej forme FIP pomerne zriedkavé (tabuľka 1). Suchá forma FIP nie je charakterizovaná difúznym zápalom a výtokom tekutiny, ale skôr menej početnými a viac tumorom podobnými léziami (t. j. granulómami) v orgánoch (napr. v obličkách, slepom čreve, hrubom čreve, pečeni, pľúcach, lymfatických uzlinách) v brušnej alebo hrudnej dutine alebo v očiach a mozgu (tabuľka 2). Zatiaľ čo mozog a/alebo oči sú postihnuté len v 9 % prípadov vlhkej formy, neurologické a/alebo očné ochorenie je hlavným klinickým príznakom u 70 % mačiek so suchou formou FIP.

TABUĽKA 1. VARIABILITA KLINICKÝCH PRÍZNAKOV EFÚZNEJ (VLHKEJ) FIP U MAČIEK PITVANÝCH NA UC DAVIS

Príznaky spojené s:výskyt (%)
Peritoneálna dutina58%
Peritoneálna a pleurálna dutina22%
Pleurálna dutina11%
Peritoneálna dutina, oči2,8%
Peritoneálna dutina, CNS *1,9%
Peritoneálna a pleurálna dutina, CNS0,9%
Peritoneálna a pleurálna dutina, oči0,9%
Pleurálna dutina, CNS, oči0,9%
Peritoneálna dutina, CNS, oči0,9%

*CNS – Centrálny nervový systém (mozog, chrbtica)

TABUĽKA 2. VARIABILITA KLINICKÝCH PRÍZNAKOV NEEFÚZNEJ (SUCHEJ) FIP U MAČIEK PITVANÝCH NA UC DAVIS

Príznaky spojené s:výskyt (%)
Peritoneálna dutina30%
CNS22%
Oči14%
CNS a oči8%
Peritoneálna dutina, oči7%
Peritoneálna a pleurálna dutina4%
Peritoneálna a pleurálna dutina, CNS3%
Peritoneálna a pleurálna dutina, oči2%
Peritoneálna dutina, CNS, oči2%
Pleurálna dutina1%

Hematoencefalická a hematookulárna bariéra

Základné fakty – Oko a centrálny nervový systém (CNS) sú chránené pred škodlivými látkami bariérami typu krv-oko (hematookulárna bariéra) a krv-mozog (hematoencefalická bariéra). Tieto bariéry majú veľký evolučný význam, pretože chránia funkcie mozgu a očí pred účinkami systémových toxínov a infekčných agensov. Takéto bariéry sa vyvíjali milióny rokov pozitívnym výberom tých najzdatnejších jedincov. Hematoencefalická bariéra u mačiek neprepustí asi 80% väčšiny liekov, zatiaľ čo hematookulárna asi 70%. Preto, ak daná dávka liečiva, ako je GS-441524, dosiahne efektívnu hladinu v krvi (plazme) 10 μM, hladiny v mozgu (mozgomiešnom moku) budú iba 2 μM a hladina v oku (komorovej vode) iba 3 μM. Vyššie hladiny sa však pravdepodobne dosahujú v zapálených tkanivách a budú klesať, keď zápal ustúpi. Toto môže byť jedno z vysvetlení rýchleho zlepšenia, ktoré sa často pozoruje v prvých dňoch liečby.

Je potrebné vziať do úvahy niekoľko ďalších aspektov týchto dvoch krvných bariér. Po prvé, ich účinnosť nepriepustnosti nežiadúcich látok sa u jednotlivcov líši. Po druhé, účinnosť tejto bariéry sa znižuje v zapálených tkanivách a zvyšuje sa, keď zápal ustúpi. To je dobré pre liečbu v počiatočných štádiách ochorenia, ale zlé pre liečbu v konečných štádiách, keď zápal zmizne a zostane iba vírus. Po tretie, neexistujú jednoduché, bezpečné alebo účinné prostriedky na oslabenie týchto bariér a jediný spôsob, ako zvýšiť hladinu liečiva v mozgu alebo v očiach, je zvýšiť ich hladinu v krvnej plazme podaním vyššej dávky, či už perorálne alebo parenterálne.

Ako tieto bariéry ovplyvňujú formy FIP – Paradoxné je, že okulárne a neurologické formy FIP sú tiež dôsledkom tých istých bariér, ale v tomto prípade u neurologickej a/alebo okulárnej FIP je hlavným problémom vstup protilátok a imunitných lymfocytov. Fenomén neurologického ochorenia po bežnej systémovej vírusovej infekcii je dobre známy u ľudí aj zvierat. Typickým príkladom je polio-encefalomyelitída u ľudí a psinka u psov. Vírus poliomyelitídy (detskej obrny) je bežným črevným patogénom a zvyčajne spôsobuje nevýraznú alebo miernu črevnú infekciu. U niektorých ľudí však vírus prenikne aj do mozgu a miechy. Ľudia vytvoria silnú systémovú imunitnú reakciu na vírus obrny, ktorá je vysoko efektívna pri eliminácii vírusu vo všetkých častiach tela, okrem nervového systému, kde sú prekážkou imunity práve limity hematoencefalickej bariéry. U týchto nešťastníkov sa vyvinie klasická neurologická forma infekcie. Podobný jav sa vyskytuje aj u psinky. Vírus psinky, ktorý úzko súvisí s ľudským vírusom osýpok, spôsobuje u mladých psov akútnu respiračnú infekciu, ktorá sa prejavuje 7-14 dní po expozícii a trvá jeden až dva týždne. Väčšina z týchto psov sa úplne zotaví, ale u časti sa o tri alebo viac týždňov vyvinie neurologické ochorenie. Táto vysoko smrteľná sekundárna forma psinky je spôsobená vírusom, ktorý z tela unikol do mozgu a miechy počas respiračnej fázy infekcie a je chránený pred imunitným systémom hostiteľa hematoencefalickou bariérou.

Rozdelenie ochorenia medzi CNS a ostatné časti tela môže tiež vysvetľovať, prečo sú krvné testy málokedy abnormálne u mačiek s primárnym neurologickým ochorením alebo u tých, ktoré relapsovali k týmto formám počas alebo po liečbe ne-neurologických foriem FIP. Ukazuje sa, že zápal na privilegovaných miestach, ako je CNS, nemusí vyvolať systémovú zápalovú reakciu a nemusí spôsobiť významné zmeny v hematológii, ani zvýšenie celkového proteínu a globulínu a zníženie pomeru albumínu a globulínu A:G.

Predbežná diagnostika očnej a neurologickej FIP

Predbežná diagnóza – Očné a neurologické ochorenia sú oveľa menej časté u mačiek s vlhkou ako so suchou FIP (tabuľky 1, 2). Vyskytujú sa aj v primárnej a sekundárnej forme. Primárne ochorenie predstavuje približne jednu tretinu prípadov suchej FIP (tabuľka 2) a lézie mimo očí a centrálneho nervového systému (CNS) buď nie sú prítomné, alebo nie sú ľahko rozoznateľné. Sekundárne neurologické a očné formy FIP sa stávajú oveľa častejšími v dôsledku liečby antivirotikami a vyskytujú sa buď v priebehu počiatočnej liečby bežných extra-okulárnych/ CNS foriem, alebo vo forme relapsu počas 12-týždňového obdobia pozorovania po liečbe.

Počiatočné podozrenie na neurologickú a/alebo okulárnu FIP je založené na veku, pôvode a prítomných klinických príznakoch. FIP sa vyskytuje najmä u mačiek mladších ako 7 rokov, tri štvrtiny z nich mladších ako 3 roky a s najvyššou incidenciou medzi 16 týždňami a 1,5 rokom. Bežnými príznakmi pri okulárnej aj neurologickej FIP boli spomalený rast u mačiatok a dospievajúcich mačiek, úbytok hmotnosti u dospelých a neurčité príznaky zlého zdravotného stavu často spojené s horúčkou.

Má sa za to, že diagnóza FIP, najmä suchej formy, je zložitá. Predbežnú diagnózu je však pomerne ľahké stanoviť vzhľadom na stereotypnú signalizáciu, klinickú anamnézu a fyzikálne nálezy a zriedkavosť zámeny ochorení v skupine s najvyšším rizikom FIP. Neurologické a/alebo očné formy FIP sa môžu zamieňať so systémovou toxoplazmózou mačiek, preto sa veľa mačiek s týmito formami FIP testuje na toxoplazmózu a lieči klindamycínom. Systémová toxoplazmóza je však mimoriadne zriedkavé ochorenie mačiek, najmä v porovnaní s FIP. FIP sa dá ľahko rozlíšiť podľa pôvodu mačky (chovná stanica, pestúnska/záchranná stanica, útulok), signalizácie (vek, pohlavie, plemeno) a základných výsledkov krvných testov. Hlboké plesňové infekcie (kokcidioidomykóza, blastomykóza, histoplazmóza) môžu spôsobiť očné a niekedy aj neurologické príznaky podobné FIP, ale sú stále zriedkavé aj v ich endemických oblastiach. Lymfóm môže byť tiež diferenciálnou diagnózou suchej FIP, ale toto ochorenie je zvyčajne sporadické a vyskytuje sa u starších mačiek. Viaceré vrodené poruchy sa tiež môžu prejavovať progresívnymi neurologickými príznakmi, ale tie sa vyskytujú hlavne u mladších mačiek a nie sú spojené so zápalovými prejavmi infekčných ochorení, ako je FIP, toxoplazmóza alebo hlboké mykózy.

Príznaky okulárnej FIP – Očné ochorenie sa vyskytuje ako jediný alebo primárny príznak asi u jednej tretiny mačiek so suchou FIP a v dvoch tretinách prípadov v spojení s extra okulárnymi léziami (tabuľka 2). Ochorenie oka je neobvyklým prejavom u mačiek, u ktorých sa pôvodne vyskytovala vlhká FIP (tabuľka 1). Počiatočným klinickým prejavom je jednostranná alebo obojstranná predná uveitída prejavujúca sa zmenou farby dúhovky, zakalením a zvyškami flokulantu v prednej komore, keratickými zrazeninami na zadnej strane rohovky a anizokóriou (nerovnaká veľkosť zreníc). U časti mačiek je sprievodným znakom retinitída (zápal sietnice), a prejavuje sa fokálnou tapetálnou hyporeflektivitou spojenou s lokálnym zápalom a mikrohemoragiou (drobné krvácanie) sietnicových ciev. U menej ako jednej tretiny mačiek s očnou FIP sa tiež prejavia neurčité alebo zjavné neurologické príznaky (tabuľka 2). V niektorých prípadoch sa vyskytuje glaukóm, zvyčajne jednostranný, a panopthalmlitis (zápal všetkých vrstiev oka), čo môže viesť k enukleácii (odstráneniu oka).

Príznaky neurologickej FIP – rovnaké prodromálne príznaky boli často pozorované u mačiek s prejavmi neurologického ochorenia, ale zahŕňajú neurčité príznaky demencie, agresívne správanie, nutkavé olizovanie neživých predmetov a iných mačiek, nechuť skákať na vyvýšené miesta, spontánne zášklby svalov, abnormálne hltacie pohyby a občasné záchvaty. Medzi neskoršie príznaky patrí zadná ataxia, neschopnosť vyskočiť na vysoké miesta, fyzická a sluchová hyperestézia, hyperreflexia a cerebelárne-vestibulárne príznaky (krížový extenzorový reflex, strata vedomej propriocepcie), záchvaty a narastajúcu nekoordinovanosť a demenciu. Príznaky postihnutia chrbtice často zahŕňajú fekalnu a/alebo močovú inkontinenciu, paralýzu chvosta a zadných končatín, bolesti v dolnej časti chrbta. Katastrofické decerebrálne príznaky sa spájajú aj s náhlou a závažnou herniáciou mozgu do miechy.

Konfirmačné testy okulárnej a neurologickej FIP

Základné fakty – Definitívna diagnóza FIP je založená na identifikácii prítomnosti vírusového antigénu alebo RNA v makrofágoch v typických výpotkoch alebo léziách pomocou PCR alebo imunohistochémie (IHC). Definitívna diagnóza môže byť u mnohých mačiek ťažký a nákladný proces a PCR/IHC môžu byť falošne negatívne až u 30% vzoriek. Vo väčšine prípadov však nie je potrebné kvôli diagnóze ísť až tak ďaleko. Na stanovenie diagnózy môže stačiť rozsiahly súhrn historických, fyzikálnych a menej priamych laboratórnych abnormalít.

Laboratórne príznaky – Diagnózu okulárnej a neurologickej FIP možno obvykle určiť spojením charakteristických zmien v mozgovomiešnom moku (CSF) a komorovej vode (vysoký obsah bielkovín, vysoké počty buniek, neutrofilov, lymfocytov, makrofágov) s príznačnými abnormalitami v anamnéze a histórii, fyzikálnymi vyšetreniami, CBC (hematológia), biochémia, alebo MRI. Celková koncentrácia proteínov je často zvýšená (priemer, 9,4 g/l; medián 3,6 g/l; rozsah 0,85–28,8 g/l), ako aj zvýšený počet erytroblastov (NRBC) (priemer 196/μL; medián 171/μL; rozsah 15–479/μL). Neutrofily sú u väčšiny mačiek dominantnou zápalovou bunkou, zatiaľ čo lymfocyty a zmes neutrofilov a lymfocytov sú pozorované v menšom pomere.

MRI je užitočný nástroj na diagnostiku neurologickej FIP, najmä v kombinácii s bežnou signalizáciou/anamnézou, typickými klinickými príznakmi a analýzou CSF. MRI identifikovala tri odlišné klinické syndrómy u 24 mačiek s pitvou potvrdenou neurologickou FIP (Rissi DR, JVDI, 2018,30: 392–399): 1) myelopatia T3-L3, 2) centrálny vestibulárny syndróm a 3) multifokálne ochorenie CNS. Vo všetkých prípadoch boli detekované abnormality MRI vrátane zvýšenia meningeálneho kontrastu, zvýšenia ependymáleho kontrastu, ventrikulomegálie, syringomyelie a herniácie foramen magnum. 15 prípadov vykazovalo hydrocefalus (10 prípadov), cerebelárnu herniáciu cez foramen magnum (6 prípadov), opuch mozgu so sploštením gyri (2 prípady) a akumuláciu fibrínu v komorách (2 prípady) alebo leptomeningy (1 prípad). Histologicky boli pozorované 3 hlavné odlišné distribúcie neuropatologických zmien, a to periventrikulárna encefalitída (12 prípadov), rombencefalitída (8 prípadov) a difúzna leptomeningitída s povrchovou encefalitídou (6 prípadov).

V jednej štúdii bol najužitočnejším antemortemovým (predsmrtným) indikátorom neurologickej FIP pozitívny titer IgG anti-koronavírusových protilátok v CSF. Titer protilátok v CSF 1: 640 alebo vyšší sa našiel iba u mačiek s FIP a RT-PCR bol vždy pozitívny. Počiatočné štúdie naznačili, že protilátka prítomná v CSF bola produkovaná, aspoň čiastočne, v CNS. V inej štúdii však bola protilátka zistená iba u mačiek so sérovými titrami 1:4096 až 1:16384 a vedci dospeli k záveru, že protilátky v CSF boli získané pasívne. Pri ďalšom pokuse merať lokálnu produkciu protilátok v CNS u mačiek s FIP sa meral albumínový kvocient a IgG index, aby sa zistilo, či proteíny v CSF pochádzajú z krvi alebo sú lokálneho pôvodu. Ani albumínový kvocient, ani IgG index neidentifikovali vzor zhodný s intratekálnou syntézou IgG u mačiek s CNS formou FIP. Záverom sa zdá, že protilátky proti koronavírusu vstupujú do CSF ​​vo vysokých hladinách, keď sú tiež vo vysokých hladinách v sére. Titre sérových koronavírusových protilátok podľa IFA u mačiek s okulárnou a neurologickou FIP skutočne patria k najvyšším pri akejkoľvek forme FIP.

PCR test realizovaný zo vzorky CSF a komorovej vody s vyšším počtom proteínov a buniek, je pre okulárnu a neurologickú FIP vysoko citlivý a špecifický. Odporúča sa však, aby sa použil iba PCR test zameraný na gén FCoV 7b, a nie menej citlivý PCR na FIPV špecifické mutácie v géne S. Tento gén FCoV sa používa na PCR často, pretože sa jedná o najpočetnejší vírusový prepis a je teda pravdepodobné, že bude detekovaný. V niektorých PCR testoch bol cieľom gén FCoV M, pretože je vysoko konzervovaný u všetkých izolátov, ale transkripty sú menej početné ako v prípade génu 7b.

Imunohistochémia na bunkách odobratých z miešnej tekutiny je rovnako citlivá a špecifická ako PCR na vzorkách s vyšším počtom bielkovín a buniek. Antigén je lokalizovaný špecificky do buniek podobným makrofágom.

Rýchla reakcia FIP na GS-441524 sa používa ako konfirmačný test stále častejšie. Mal by sa avšak použiť iba v prípadoch, že existujú aj iné podporné dôkazy diagnózy FIP. Pravdou ale je, že momentálne nie sú asi k dispozícii žiadne iné jednoduchšie alebo lacnejšie prostriedky na uľahčenie diagnostiky.

Liečba neurologickej a okulárnej FIP

Ťažkosti so získaním povolenia pre veterinárne použitie humánnych liekov – Farmaceutické spoločnosti ako Gilead Sciences a Merck odmietli kompromitovať vývoj a schvaľovacie procesy svojich sľubných liekov proti koronavírusom, ako sú GS-5734 (Veklury®/Remdesivir) a EIDD-2801 (Molnupiravir®) alebo ich príslušné biologicky aktívne formy GS-441524 a EIDD-1931. Zo zúfalstva sa majitelia mačiek po celom svete obrátili na čínsky čierny trh, aby získali lieky ako GS-441524. Tento čierny trh nebol úplne motivovaný ziskom – problém FIP v Číne tiež narastal súčasne s rastúcim počtom domácich mačiek. Navyše, aj keby spoločnosť Gilead Sciences povolila použitie GS-441524 u zvierat, okamžitá potreba efektívnej liečby FIP predbehla oficiálny proces schvaľovania a komercializácie, ktorý trvá mnoho rokov. Chemické spoločnosti a tucet alebo viac predajcov injekčných a perorálnych produktov dokázali uspokojiť dopyt po GS desaťtisícov zúfalých majiteľov mačiek po celom svete. Veterinári sa zdráhali vyvinúť tlak na humánne farmaceutické spoločnosti, ako je Gilead, aby pre ich sľubné antivírusové lieky udelili aj práva pre použitie u zvierat, stále viac sa však podieľajú na pomoci majiteľom pri liečbe. Ukazuje sa preto, že neschválené používanie humánnych liekov ako GS-441524, ktoré sú zúfalo potrebné aj pre veterinárne druhy, bude normou po mnoho rokov.

(Tento odstavec pochadza z pôvodného článku z 4.1.2021.)

Vírusovo špecifické inhibítory – Inhibícia vírusových génov regulujúcich špecifické štádiá infekcie a replikácie sa stala základom liečby chronických infekcií RNA vírusmi u ľudí, ako je HIV a vírus hepatitídy C. V súčasnosti sa ukázalo, že proti FIP sú účinné dve triedy antivírusových liekov. Prvá trieda pozostáva z inhibítorov syntézy RNA a zahŕňa nukleozidové analógy GS-441524 (účinná látka lieku Remdesvir) a EIDD-2801 (molnupiravir). Druhú triedu liekov tvoria inhibítory vírusových proteáz, ako sú GC376 (proliečivo GC373) a Nirmatrelvir (proliečivo nitrilovej modifikácie GC373). Inhibítory proteáz sú oveľa menej účinné pri prekonávaní hematoencefalickou a hematookulárnou bariérou ako nukleozidové analógy a neodporúčajú sa na liečbu neurologickej alebo okulárnej FIP.

Liečba s GS-441524 – GS-441524 sa stal liekom prvej voľby pre liečbu mačiek so všetkými formami FIP a na neschválenom čínskom trhu sú dostupné injekčné (SC) i perorálne formy. Perorálna absorpcia je však v porovnaní s injekčnou menej ako 50 % účinná, a preto je potrebné dvakrát vyššie dávkovanie perorálneho GS-441524. Dodávatelia perorálneho GS-441524 takmer nikdy nezverejňujú skutočnú koncentráciu GS-441524 v tabletách alebo kapsulách, ale skôr ich označujú ako ekvivalentnú injekčnú dávku. Účinnosť vstrebávania perorálneho GS má tiež hornú hranicu, čo sťažuje dosiahnutie vyšších hladín v krvi potrebných na dosiahnutie dostatočného množstva liečiva v mozgu a očiach. Preto ak sa u mačiek s očným a neurologickým ochorením dosahujú neuspokojivé výsledky aj napriek vysokým ekvivalentným dávkovaniam perorálneho GS-441524, mala by sa zvážiť výmena za injekčný GS-441524 skôr, ako sa začne uvažovať o zmene na liek, ako je molnupiravir.

Počiatočná dávka pre mačky s vlhkou alebo suchou FIP a bez príznakov očného alebo neurologického ochorenia je 4-6 mg/kg denne počas 12 týždňov, pričom u mladších a vlhkých prípadov je tendencia smerovať k spodnému koncu a suchých prípadov k hornému koncu. Mačky s očnými léziami a bez neurologických príznakov začínajú s dávkou 8 mg/kg denne počas 12 týždňov. Mačky s neurologickými príznakmi začínajú na dávke 10 mg/kg denne počas 12 týždňov. Ak sa u mačiek s vlhkou alebo suchou FIP na začiatku objavia očné alebo neurologické príznaky, prechádzajú na príslušné okulárne alebo neurologické dávky. Dávka GS sa upravuje každý týždeň, aby sa zohľadnil nárast hmotnosti. Prírastok na váhe môže byť u mnohých z týchto mačiek obrovský, buď preto, že sú na začiatku v žalostnom stav, alebo že ich rast bol spomalený. Ak počas liečby mačka nezačne priberať, považuje sa to za zlé znamenie. Počiatočná dávkovanie sa nemení, pokiaľ na to nie sú závažné dôvody, ako napríklad neúčinnosť liečby alebo sa nezlepšujú hodnoty krvných testov, zlepšovanie je veľmi pomalé, nízka úroveň aktivity, neodzneli pôvodné klinické príznaky alebo došlo k zmene formy ochorenia tým, že sa objavili aj očné alebo neurologické príznaky. Ak existujú dobré dôvody na zvýšenie dávkovania, malo by to byť vždy od +2 do +5 mg/kg denne a minimálne po dobu 4 týždňov. Ak tieto 4 týždne presahujú pôvodný 12-týždňový čas liečby, čas liečby sa predlžuje. Dá sa očakávať pozitívna reakcia na akékoľvek zvýšenie dávkovania a pokiaľ zlepšenie neuvidíte, znamená to, že dávkovanie stále nie je dostatočne vysoké, objavuje sa rezistencia na lieky, značka GS nie je taká, aká by mala byť, mačka nemá FIP , alebo sú prítomne aj iné choroby, ktoré liečbu mätú.

Jedným z najťažších rozhodnutí je určenie správneho momentu, kedy ukončiť liečbu. Aj keď niektoré mačky, často mladšie s vlhkou FIP, možno vyliečiť už za 8 týždňov a možno aj skôr, zvyčajná doba liečby je 12 týždňov. Niektoré mačky môžu dokonca vyžadovať úpravy dávkovania a ešte dlhšie obdobie liečby. Kritické hodnoty v krvi, ako je hematokrit, hladiny celkového proteínu, albumínu a globulínu a absolútny počet lymfocytov, sa zvyčajne normalizujú u mačiek predurčených na vyliečenie po 8 až 10 týždňoch, kedy často dôjde k neočakávanému zvýšeniu úrovne aktivity. Veríme, ale nie sú na to ešte dôkazy, že po 8-10 týždňoch, dôjde k vlastnej imunitnej reakcii mačky proti infekcii. Toto je situácia, ktorá nastáva pri liečbe ľudí s hepatitídou C, čo je tiež chronická infekcia vírusom RNA, ktorá si často vyžaduje antivírusovú liečbu až 12 alebo viac týždňov.

Mačky s okulárnym ochorením a bez neurologického postihnutia vykazujú rýchlu odpoveď na GS a úplné zotavenie zraku s minimálnym alebo žiadnym zvyškovým poškodením sa očakáva už za dva týždne. Mačky, u ktorých sa vyskytujú neurologické abnormality, počas liečby iných foriem FIP sa u nich vyvinie neurologické ochorenie alebo sa u nich prejavia neurologické príznaky počas 12-týždňového pozorovacieho obdobia po liečbe, sa tiež rýchlo zlepšujú, ale dávka je oveľa vyššia, doba liečby často dlhšia a miera vyliečenia o niečo nižšia. Zlyhania liečby u mačiek s neurologickou FIP sú spôsobené buď nedostatočnou dávkou, alebo vývojom liekovej rezistencie.

Bohužiaľ, neexistuje jednoduchý krvný test, ktorý by určil, kedy došlo k úplnému vyliečeniu mačky s neurologickým postihnutím. Mnohé mačky s neurologickou FIP vykazujú minimálne krvné abnormality, najmä tie s primárnou neurologickou FIP, a abnormality často do konca liečby chýbajú, aj keď v mozgu alebo mieche stále existujú reziduálne miesta zápalu. Okrem toho časť mačiek, ktoré sa vyliečia z infekcie, bude mať menšie až stredne závažné neurologické deficity, ktoré sú reziduálnymi účinkami predchádzajúceho ochorenia. Tieto skutočnosti sťažujú používanie výsledkov krvných testov alebo reziduálnych neurologických deficitov ako ukazovateľov vyliečenia alebo nedostatočnej liečby. Hoci dôkladné očné vyšetrenie môže zreteľne vylúčiť aktívne príznaky ochorenia, skutočný stav ochorenia v mozgu a mieche môže určiť len magnetická rezonancia, ideálne spolu s analýzou mozgovomiechového moku. Tieto postupy sú drahé, nie sú dostupné pre každého a nemusia poskytnúť definitívny dôkaz, že infekcia v CNS bola odstránená.

Strach z relapsov spôsobuje, že mnoho ľudí zapojených do liečby GS je príliš opatrných, pokiaľ ide o jeden parameter krvi, ktorý je trochu abnormálny (napr. mierne vysoký globulín alebo mierne nízky pomer A: G), alebo výsledky konečného ultrazvuku naznačujúce podozrivo zväčšené brušné lymfatické uzliny, malé množstvo brušnej tekutiny alebo nejasné nepravidelnosti v orgánoch, ako sú obličky, slezina, pankreas alebo črevá. Je potrebné pamätať na to, že normálny rozsah krvných hodnôt platí pre väčšinu zvierat, ale jedná sa o krivku v tvare zvona, a že sa nájde niekoľko neštandardných pacientov, ktorí budú mať hodnoty na okraji týchto kriviek. Ultrasonografisti musia vziať do úvahy stupeň patológie, ktorá sa môže vyskytnúť vo FIP postihnutom bruchu, a to, ako môžu jazvy a iné trvalé následky zmeniť normálny vzhľad u úspešne liečených mačiek. V situáciách, keď také otázky vyvstávajú, je lepšie sústrediť sa podrobnejšie na celkový obraz a nielen na jednu malú časť. Najdôležitejším výsledkom liečby je návrat k normálnemu zdraviu, ktorý má dve zložky – vonkajšie znaky zdravia a vnútorné znaky zdravia. Medzi vonkajšie znaky zdravia patrí návrat k normálnej úrovni aktivity, chuť k jedlu, primerané zvýšenie hmotnosti alebo rast a kvalita srsti. Posledné uvedené je jedným z najlepších kritérií pre zdravie mačky. Medzi vnútorné príznaky zdravia patrí návrat určitých kritických hodnôt k normálu na základe periodickej kontroly úplného krvného obrazu (CBC) a sérových chemických profilov. Najdôležitejšie hodnoty v CBC sú hematokrit a relatívny a absolútny celkový počet bielych krviniek, neutrofilov a lymfocytov. Najdôležitejšie hodnoty v sére pre chemickú analýzu (alebo sérovú elektroforézu) sú hladiny celkového proteínu, globulínu, albumínu a pomer A:G. Bilirubín je často zvýšený u mačiek s efúznou FIP a môže byť užitočný pri monitorovaní závažnosti a trvania zápalu. V paneloch CBC a v sére je veľa ďalších hodnôt a nie je nič neobvyklé, že niektoré z nich sú o niečo vyššie alebo nižšie ako normálne, a je lepšie tieto hodnoty ignorovať, pokiaľ nie sú výrazne zvýšené a spojené s klinickými príznakmi. Napríklad vysoký BUN a kreatinín, ktorý je tiež spojený so zvýšenou spotrebou vody, nadmerným močením a abnormalitami v močení. Počet strojovo počítaných krvných doštičiek je u mačiek notoricky nízky v dôsledku traumy z odberu krvi a zhlukovania krvných doštičiek a mal by sa vždy overiť manuálnym vyšetrením krvných náterov. Konečné rozhodnutie o ukončení alebo predĺžení liečby, keď ste konfrontovaní s nejasnými pochybnosťami o rôznych testovacích postupoch, by malo vždy vychádzať z vonkajších prejavov zdravia viac, ako z ktoréhokoľvek jednotlivého výsledku testu.

(Tento odstavec pochadza z pôvodného článku z 4.1.2021.)

Relapsy sa zvyčajne týkajú infekcií, ktoré unikli do centrálneho nervového systému (mozog, chrbtica, oči) počas liečby vlhkej alebo suchej FIP, ktoré nie sú sprevádzané neurologickými alebo očnými príznakmi. Dávky lieku GS-441524 používané na liečbu týchto foriem FIP sú často nedostatočné na účinné prekonanie hematoencefalickej alebo hematookulárnej bariéry. Hematoencefalická bariéra je dokonca účinnejšia ako hematookulárna bariéra, čo vysvetľuje, prečo sa očné lézie dajú vyliečiť ľahšie ako infekcie mozgu a/alebo miechy. Relapsy, ktoré sa vyskytnú v období po liečbe a ktoré sa týkajú očí, mozgu alebo chrbtice, sa zvyčajne liečia najmenej 8 týždňov pri počiatočnej dennej dávke aspoň o 5 mg/kg vyššej ako dávka použitá počas primárnej liečby (napr. 10, 12, 15 mg/kg denne). U mačiek, ktoré sa nedokážu vyliečiť z infekcie pri dávkach až 15 mg/kg denne, sa pravdepodobne vyvinul rôzny stupeň rezistencie na GS-441524. Čiastočná rezistencia môže umožniť potlačenie príznakov ochorenia, ale nie vyliečenie, zatiaľ čo úplná rezistencia sa prejavuje rôznou závažnosťou klinických príznakov počas liečby.

Rôzne skupiny zamerané na liečbu FIP vytvorili rôzne modifikácie v liečebných protokoloch. Niektoré skupiny budú liečiť s mimoriadne vysokou dávkou GS od začiatku, a nie zvyšovať dávku, keď je to indikované, alebo budú doporučovať ukončiť alebo predĺžiť liečbu vysokou dávkou počas posledných dvoch týždňov s nádejou, že to zníži riziko relapsu. Okrem GS sa často predpisuje systémový prednizolón, ale na stabilizáciu závažného ochorenia sa má používať iba dočasne. Systémové steroidy zmierňujú zápal, ale majú tendenciu maskovať priaznivé účinky GS, a ak sa používajú neprimerane dlho a vo vysokých dávkach, môžu interferovať s vývojom imunity proti FIP. Predpokladá sa, že obnovenie imunity voči FIP je dôležitou súčasťou úspešnej liečby GS. Niektorí ľudia preto obhajujú použitie interferónu omega alebo nešpecifických imunostimulantov na ďalšiu stimuláciu imunitného systému a niektorí prichádzajú ešte s ďalšími modifikáciami. Nie sú dôkazy o tom, že nasadenie liečby mimoriadne vysokou dávkou zlepší mieru vyliečenia. Rovnako interferón omega a nešpecifické imunostimulanty nemajú preukázané priaznivé účinky na FIP, či už sa podávajú ako jediná liečba alebo ako doplnok GS. Taktiež sa objavuje prax pridávania ďalšieho antivírusového liečiva, inhibítora vírusovej proteázy GC376, k liečbe GS u mačiek, u ktorých sa vyvinie rezistencia na GS, ale to si ešte vyžaduje ďalší výskum. Nakoniec je bežné, že majitelia, liečebné skupiny a veterinári pridávajú mnoho doplnkov, toník alebo injekcií (napr. B12) na zvýšenie krvotvorby alebo na prevenciu chorôb pečene alebo obličiek. Takéto doplnky sú ale málokedy nevyhnutné u mačiek s čistým ochorením FIP.

Molnupiravir (EIDD-2801) – Molnupiravir sa veľmi podobá lieku GS-441524, ale je to skôr cytidínový ako adenínový nukleozidový analóg. Široko sa používa ako perorálna liečba skorých prípadov COVID-19 u ľudí, ale v posledných 1 – 2 rokoch sa čoraz častejšie používa na liečbu mačiek s FIP. Vzhľadom na toxicitu pozorovanú u mačiek pri vyšších dávkach a zatiaľ neznáme chronické vedľajšie účinky sa najčastejšie odporúča pre mačky, u ktorých sa počas primárnej liečby vyvinula rezistencia na GS-441524 alebo u ktorých došlo k relapsu s neurologickými/očnými príznakmi po liečbe vysokými dávkami GS-441524. Našťastie má molnupiravir iný profil rezistencie ako GS-441524.

Bezpečné a účinné dávkovanie molnupiraviru u mačiek s FIP nebolo stanovené na základe riadne kontrolovaných a monitorovaných terénnych štúdií, aké sa uskutočnili pre GC376 a GS-441524. Odhadovaná počiatočná dávka molnupiraviru u mačiek s FIP sa však získala na základe publikovaných štúdií bunkových kultúr in vitro EIDD-1931 a EIDD-2801 a iných laboratórnych štúdií a štúdií na experimentálnych zvieratách. Molnupiravir (EIDD-2801) má EC50 0,4 uM/µl proti FIPV v bunkovej kultúre, zatiaľ čo EC50 GS-441524 je približne 1,0 uM/µl. Molnupiravir začína vykazovať bunkovú cytotoxicitu pri koncentráciách 400 µM alebo vyšších, zatiaľ čo GS-441524 je pri 400 µM bez toxicity. Oba majú podobnú perorálnu absorpciu okolo 40 – 50 %. Súčasná odporúčaná začiatočná dávka molnupiraviru pri neurologickej a očnej FIP je 8 – 10 mg/kg perorálne každých 12 hodín počas 84 dní. V závislosti od odpovede na liečbu môže byť potrebné zvýšiť ju na maximálne 15 mg/kg perorálne každých 12 hodín. Pri vyšších dávkach sa pravdepodobne vyskytne toxicita molnupiraviru indikovaná zmenami v kompletnom krvnom obraze.

Príčiny neúspešnej liečby

Nesprávne úpravy dávkovania – Je dôležité zahájiť liečbu vhodným dávkovaním a starostlivo ju sledovať pomocou pravidelných kontrol teploty, hmotnosti a vonkajších znakov zlepšenia zdravia. Panel chemickej analýzy CBC a séra, ktorý obsahuje základné hodnoty bielkovín (celkový obsah bielkovín, albumín, globulín (TP – albumín = globulín) a A:G, by sa mal robiť minimálne raz mesačne. Pokyny na úpravu dávkovania sú uvedené v časti o liečbe s GS-441524. Drahá elektroforéza sérových bielkovín neprináša oveľa hodnotnejšie informácie.

Nízka kvalita GS-441524 – GS-441524 nie je schválený pre uvedenie na trh v žiadnej krajine a jeho zdrojom je malý počet čínskych chemických spoločností, ktoré ho predávajú distribútorom ako čistý prášok. Predajcovia ho riedia na injekčné roztoky alebo pripravujú orálne formy na predaj pod svojimi obchodnými názvami. Neexistuje žiadny nezávislý mechanizmus na zabezpečenie kvality konečného produktu, ktorý sa predáva majiteľom mačiek. Napriek tomu sú hlavní poskytovatelia riedených foriem pre injekčné roztoky a/alebo orálne prípravky prekvapivo čestní a niektorí dokonca poskytujú obmedzené záruky, ak liečba niektorým z ich produktov chorobu nevylieči. Zdá sa však, že šarže predávané niektorými poskytovateľmi sú falšované a niektoré nie sú v stanovenej koncentrácii. Môže dochádzať aj k rozdielom medzi jednotlivými várkami, pravdepodobne kvôli občasným problémom s dodávkami surového GS predajcami alebo problémom s uspokojením potrieb a očakávaní majiteľa mačky. Rôzne skupiny FIP Warriors majú dobré informácie o najspoľahlivejších značkách.

Rezistencia na lieky – rezistencia na GS-441524 môže existovať už v čase stanovenia diagnózy, ale je to neobvyklé. Častejšie sa objavuje počas liečby a je spočiatku iba čiastočná a vyžaduje len vyššie dávkovanie. U niektorých mačiek sa môže stať úplnou. Rezistencia je najväčším problémom u mačiek s neurologickým ochorením, alebo sa u nich vyvinú mozgové infekcie počas liečby alebo v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov po ukončení liečby. Mnoho mačiek s čiastočnou rezistenciou na lieky môže byť „liečených“ zo svojich príznakov ochorenia, ale relapsujú hneď po ukončení liečby, ako sa to stáva napríklad u liečby HIV. Existujú mačky, u ktorých sa darí čiastočne alebo úplne liečiť príznaky choroby FIP už viac ako rok, ale bez vyliečenia. Rezistencia sa nakoniec zhorší a zhoršia sa aj príznaky choroby, ťažkosti spojené s liečením sa stanú pre majiteľa neunosnými alebo sa majiteľovi vyčerpajú finančné zdroje.

Vedľajšie úcinky GS

Liečba GS-441524 je až neuveriteľne prostá systémových vedľajších účinkov. Môže spôsobiť mierne poškodenie obličiek u mačiek bez výrazného postihnutia obličiek, ale nevedie k skrytému ochoreniu alebo zlyhaniu obličiek. U niekoľkých mačiek sa pozorovali systémové liekové reakcie typu vaskulitídy a možno ich zameniť s reakciami v mieste vpichu. Tieto liekové reakcie sú však v miestach, kde sa injekcie neaplikujú, a často sa samy zastavia alebo dobre reagujú na krátkodobú nízku dávku steroidov. Hlavným vedľajším účinkom liečby GS je bolesť v miestach vpichu, ktorá sa líši od mačky k mačke a podľa schopností osoby, ktorá injekcie aplikuje (zvyčajne majiteľ). Zdureniny či vredy v mieste vpichu sa vyskytujú niekedy u majiteľov, ktorí nemenia miesto aplikácie dostatočne často (nezdržujte sa medzi lopatkami) a neaplikujú injekciu do svalových a nervových vrstiev pod podkožím. Odporúčam zvoliť miesta začínajúce jeden palec za lopatkami, dole od chrbta po 1 až 2 palce pred koreňom chvosta a jednu tretinu až polovicu cesty dole k hrudníku a bruchu. Mnoho ľudí používa pred injekciami na zmiernenie bolesti gabapentín. Zdurené miesta a vredy v mieste vpichu by sa mali zbaviť okolitej srsti a jemne sa čistiť 4 alebo viackrát denne sterilnými vatovými tyčinkami namočenými v domácom peroxide vodíka zriedenom v pomere 1:5. Zvyčajne nevyžadujú žiadne zložitejšie ošetrenie a vyliečia sa asi za 2 týždne.

Prognóza liečby s GS441524

Presné údaje o miere vyliečenia s GS-441524 zatiaľ nie sú k dispozícii, ale zdá sa, že je možné vyliečiť viac ako 80% mačiek s potvrdenou FIP. Zlyhanie liečby je dôsledkom nesprávnej diagnózy FIP, neprimeraného monitorovania liečby a úpravy dávkovania, komplikujúcich chorôb, nekvalitného GS, rezistencie voči GS alebo ekonomických ťažkostí. Miera vyliečenia je o niečo nižšia u mačiek s neurologickými formami FIP a u starších mačiek. Staršie mačky sú náchylnejšie na ďalšie chronické ochorenia, ktoré buď predisponujú mačky k FIP, alebo komplikujú celkový zdravotný stav.

Mačky s neurologickou FIP môžu trpieť trvalými reziduálnymi príznakmi ochorenia. To platí najviac pre mačky s postihnutím chrbtice a močovou a/alebo fekálnou inkontinenciou alebo zadnou paralýzou. Hydrocefalus a syringomyelia sú bežné komplikácie neurologickej FIP a do istej miery často pretrvávajú aj po vyliečení infekcie. Našťastie sa u väčšiny mačiek s neurologickou FIP obnoví normálna alebo takmer normálna funkcia napriek pretrvávajúcim stopám hydrocefalu a syringomyelie.

Legálna liečba FIP?

Dúfame, že čoskoro bude k dispozícii legálna forma GS-441524. Liečivo s názvom Remdesivir je najvačšou súčasnou nádejou, pretože Remdsivir sa pri intravenóznom podaní ľuďom, myšiam, primátom a mačkám okamžite rozkladá na GS. Remdesivir (Veklury®) bol plne schválený americkou FDA a podobné schválenie bude pravdepodobne nasledovať aj v ďalších krajinách. Ak je to tak, môže ho predpisovať akýkoľvek licencovaný ľudský lekár a aj veterinári. Avšak použitie Remdesiviru v USA bolo spočiatku obmedzené na konkrétnu podskupinu pacientov s Covid-19 a iba za kontrolovaných podmienok a s pokračujúcim zberom údajov. Kým nebudú zrušené všetky obmedzenia, nebude ľahko dostupný ani pre ľudské použitie. Nemáme skúsenosti s liečením mačiek Remdesivirom namiesto GS-441524. Dávka Remdesiviru na molárnom základe je teoreticky rovnaká ako GS-441524. GS-441524 má molekulovú hmotnosť 291,3 g/M, zatiaľ čo Remdesivir je 442,3 g/M. Preto by na získanie 1 mg GS-441524 bolo potrebných 442,3/291,3 = 1,5 mg Remdesiviru. Riedidlo pre Remdesivir je významne odlišné od riedidla použitého pre GS-441524 a určené na intravenózne použitie u ľudí. Ako sa zriedený Remdesivir bude správať, keď sa podáva subkutánne injekčne počas 12 alebo viac týždňov dennej liečby, nie je známe. U ľudí boli pozorované mierne príznaky pečeňovej a obličkovej toxicity. GS-441524 spôsobuje miernu a progresívnu renálnu toxicitu u mačiek, ale bez zjavnej pečeňovej toxicity. Nie je isté, či je renálna toxicita pozorovaná u ľudí, ktorým sa podáva Remdesivir, spôsobená jeho účinnou látkou (tj. GS-441524) alebo chemickými prísadami určenými k zvýšeniu antivírusovej aktivity.

Schvaľovací proces GC376 pre mačky (a ľudí) prebieha v spoločnosti Anivive, ale potrvá ešte dva alebo viac rokov. GC376 je inhibítor vírusovej proteázy a na rozdiel od GS-441524, ktorý inhibuje počiatočné štádium replikácie vírusovej RNA, GC376 zabraňuje replikácii vírusu v konečnom štádiu jeho replikačného procesu. Preto je nepravdepodobné, že bude mať významný synergický vírusový inhibičný účinok a jeho použitie v kombinácii bude oveľa dôležitejšie pri inhibícii liekovej rezistencie (napríklad v kombinovanej antivírusovej liečbe HIV/AIDS).

Nevhodné použitie GS-441524

Niektorí veterinárni vedci v spolupráci s hlavným čínskym dodávateľom GS-441524 obhajujú jeho použitie na elimináciu infekcie mačacím enterickým koronavírusom (FECV). Dôvodom je zabrániť výskytu mutantného vírusu spôsobujúceho FIP (FIPV) a zabrániť tak FIP. Podporu tomuto prístupu poskytli obmedzené a veľmi sporné štúdie s útulkovými mačkami, ktoré boli prirodzene vystavené FECV. Aj keď je tento prístup na prvý pohľad atraktívny, jedná sa o veľmi nesprávne použitie GS-441524 u mačiek. Infekcia FECV sa pôvodne vyskytuje u mačiatok a nie je spojená so žiadnymi významnými príznakmi choroby. Vylučovanie trvá týždne, mesiace a v niektorých prípadoch neobmedzene, ale u väčšiny mačiek nakoniec prestane, keď sa vytvorí imunita. Väčšina mačiek starších ako tri roky už nebude tento vírus vylučovať. Je vysoko nepravdepodobné, že liečba GS-441524 povedie k trvalejšej imunite, než aká je pozorovaná v prírode, a že eliminuje cykly infekcie a reinfekcie u mladších mačiek.

Aj keď naše súčasné poznatky o infekcii FECV tento prístup vážne spochybňujú, existujú ešte závažnejšie dôvody, prečo v budúcnosti nebudeme liečiť zdravé mačky GS-441525 alebo inými antivírusovými látkami. Z publikovaných štúdií už vieme, že niektoré primárne kmene FIPV sú rezistentné voči GS-441524 (a GC376). Vieme tiež, že rezistencia na lieky sa stala dlhodobým problémom u mačiek s dlhodobou liečbou na GS-441524, najmä pri neurologických formách FIP. Preto použitie liekov ako GS-441524 u veľkej populácie zdravých mačiek nepochybne povedie k rozšírenej rezistencii na enzootické FECV. Táto rezistencia sa tiež prejaví u mutácií FECV spôsobujúcich FIP (FIPV) z týchto populácií, čo znemožní použitie GS-441524 u čoraz viac mačiek s FIP. Veterinárna medicína bohužiaľ nemá prostriedky humánnej medicíny, nie je stimulovaná potenciálnym ziskom, čo by viedlo k objavovaniu, testovaniu a získaniu schválenia pre čoraz viac antivírusových liekov, aby tak mohla obísť či už prirodzenú alebo získanú liekovú rezistenciu, čo sa pri liečbe HIV/AIDS už dosiahlo (aspoň na čas).

(Táto časť pochadza z pôvodného článku z 4.1.2021.)

Niels C. Pedersen, DVM PhD
Distinguished Professor Emeritus
UC Davis, Center for Companion Animal Health January 4, 2021
, updated February 10, 2023

Aktuálne informácie o liečbe FIP v UK

Pôvodný článok: An update on treatment of FIP in the UK (1.2.2022)

Dr. Sam Taylor BVetMed(Hons) CertSAM DipECVIM-CA MANZCVS FRCVS Prof. Séverine Tasker BVSc BSc DSAM PhD DipECVIM-CA FHEA FRCVS, Prof. Danielle Gunn-Moore BSc(Hon), BVM&S, PhD, MANZCVS, FHEA, FRSB, FRCVS Dr. Emi Barker BSc BVSc PhD PGCertTLHE DipECVIM-CA MRCVS, Dr. Stephanie Sorrell BVetMed(Hons) MANZCVS DipECVIM-CA MRCVS

Vzhľadom na súčasnú situáciu Sam Taylor, Séverine Tasker, Danièlle Gunn-Moore, Emi Barker a Stephanie Sorrell diskutujú o liečebných protokoloch, ktoré pomáhajú lekárom pri zvládaní tohto vírusového ochorenia.

Úvod

Obrázok 1: Remdesivir určený na intravenóznu alebo subkutánnu aplikáciu

V auguste 2021 sa remdesivir (obrázok 1) stal legálne dostupným pre britských veterinárnych lekárov na liečbu FIP u mačiek. Odvtedy bolo a stále je úspešne liečených mnoho mačiek a mačiatok. Ako pri každom novom prípravku, so skúsenosťami sa prijímajú úpravy v protokoloch a vzhľadom na nedávne uvoľnenie (november 2021) perorálneho lieku GS-441524 (50 mg tablety) od špecializovaného výrobcu v Spojenom kráľovstve (obrázok 2) bol tento článok vypracovaný preto, aby podporil praktických lekárov pri používaní remdesiviru a GS-441524 pri liečbe FIP. Treba mať na pamäti, že liečbu môže byť potrebné prispôsobiť individuálnej mačke na základe odozvy, kompatibility a finančných možností klienta. Konkrétne protokoly uvedené nižšie môžu pomôcť veterinárom a ich klientom, ale nebudú vhodné pre všetky prípady.

Liečebné protokoly (aktualizované v novembri 2021)

Dávkovanie liekov sa oproti predchádzajúcim odporúčaniam zvýšilo na základe skúseností našich austrálskych kolegov, ktorí doteraz liečili viac ako 600 mačiek. Hoci niektoré mačky reagovali na predtým odporúčané nižšie dávky, zistili, že je možná recidíva na konci 84-dňového (12-týždňového) obdobia liečby alebo ku koncu tohto obdobia, čo viedlo k potrebe predĺženia liečby s vyšším denným dávkovaním. To bolo v konečnom dôsledku drahšie, ako keby sa liečba začala vyšším dávkovaním.

Obrázok 2: Perorálne tablety GS-441524

Pri použití remdesiviru a/alebo GS-441524 sú teraz k dispozícii možnosti liečby zahŕňajúce 12-týždňový liečebný cyklus injekčného remdesiviru, prechod z injekčného remdesiviru na perorálny GS-441524 alebo výlučne perorálny protokol GS-441524.

Navrhované dávkovanie, výhody a obmedzenia každého protokolu sú uvedené nižšie. Remdesivir sa nemôže podávať perorálne. Odporúčané dávkovanie liekov (tabuľka 1) závisí od klinického obrazu – t. j. či je prítomný výpotok alebo nie a či je prítomné očné a/alebo neurologické postihnutie – je to z dôvodu rozdielov v prieniku liečiva do tkanív. V prípade pochybností je vhodnejšie použiť vyššie dávkovanie.

Upozorňujeme, že tieto dávkovania perorálneho lieku GS-441524 sú vyššie, ako sa uvádza v niektorých publikáciách – je to preto, lebo v týchto publikáciách sa použili prípravky takzvaného GS-441524 z čierneho trhu, v ktorých nebolo potvrdené množstvo účinnej látky podanej mačkám. Dávkovania uvedené v tomto článku sú založené na skúsenostiach s používaním perorálneho prípravku so známym obsahom GS-441524, ktorý je legálne dostupný v Spojenom kráľovstve a Austrálii. Extrapolácia sa preto nedá použiť na iné perorálne prípravky, pri ktorých nie je známa účinná zložka a/alebo jej koncentrácia, alebo ich výrobca neuvádza.

Kombinované injekčné a perorálne liečebné protokoly

Rozhodnutie, kedy prejsť z injekčného remdesiviru na perorálny GS-441524, môže závisieť od tolerancie injekcií (alebo perorálneho podávania tabliet), rozdielov v cene prípravku (vrátane nákladov na ihly, injekčné striekačky, likvidáciu ostrých predmetov, straty), preferencií majiteľa a financií.

Skúsenosti naznačujú, že tento prechod sa môže uskutočniť medzi 7. a 14. dňom od začiatku intravenóznej alebo subkutánnej liečby remdesivirom. Zmenu možno vykonať priamo; remdesivir sa podáva jeden deň a tablety GS sa začnú podávať nasledujúci deň.

Zvolený protokol závisí od závažnosti ochorenia FIP u mačky. Dávkovanie je uvedené v tabuľke 1.

Závažný stav

Pokiaľ ide o závažný stav (anorexia, dehydratácia, mačka sa zvyčajne hospitalizuje):

  • Počiatočná liečba remdesivirom podávaným raz denne intravenózne (tabuľka 1) počas troch až štyroch dní – t. j. 1., 2., 3. a/alebo 4. deň. Tým sa dosiahne nasycovacia dávka lieku. Každý deň zrieďte požadovanú dávku remdesiviru na celkový objem 10 ml s fyziologickým roztokom a podávajte pomaly počas 20 až 30 minút manuálne alebo pomocou pumpy.
  • Následne podávajte raz denne SC remdesivir v rovnakej dávke (tabuľka 1) až do 7. až 14. dňa.
  • Na 8. až 15. deň prejdite na perorálne podávanie GS-441524 raz (alebo dvakrát) denne (tabuľka 1) a pokračujte minimálne do 84. dňa.

Tabuľka 1: Prehľad odporúčaní pre dávkovanie remdesiviru a GS-441524

Klinická prezentáciaRemdesivir – injekčneGS-441524 – orálne
Mačky s effúziou a bez očných alebo neurologických príznakov10 mg/kg 1x denne10-12 mg/kg 1x denne
Bez effúzie a bez očných alebo neurologických príznakov12 mg/kg 1x denne10-12 mg/kg 1x denne
Prítomné očné príznaky (effuzívna a neeffuzívna FIP)15 mg/kg 1x denne15 mg/kg 1x denne
Neurologické príznaky (effuzívna a neeffuzívna FIP)20 mg/kg 1x denne10 mg/kg dvakrát denne (t. j. 20 mg/kg v rozdelenej dávke)
Poznámka prekladateľa: v UK sa nepoužíva na legálnu liečbu injekčná forma GS-441524. Vzhľadom na to, že molekulová hmotnosť remdesiviru je cca 2x vyššia ako molekulová hmotnosť GS-441524, vychádza doporučené dávkovanie remdesiviru približne 2x vyššie ako u GS-441524. Zhodou okolností je biodostupnosť GS-441524 pri orálnom podaní cca 50% a tak je dávkovanie u tabliet s uvádzaným reálnym obsahom GS od výrobcu BOVA prakticky totožné s dávkovaním pri injekčnej aplikácii remdesiviru.

Menej závažný stav

Pokiaľ ide o menej závažný stav (normálna hydratácia, príjem potravy):

  • Úvodná liečba remdesivirom SC 1x denne (tabuľka 1) do 7. až 14. dňa.
  • Zmeňte na 1x (alebo 2x, ak je potrebná veľmi vysoká neurologická dávka) denne perorálne podávanie lieku GS-441524 (tabuľka 1) 8. až 15. deň a pokračujte najmenej do 84. dňa.

Výlučne perorálny protokol

V prípade, že injekčná liečba nie je tolerovaná/možná z finančného hľadiska, odporúča sa iba perorálny protokol liečby GS-441524:

  • 1x (alebo 2x, ak je potrebná veľmi vysoká neurologická dávka) denne perorálne GS-441524 (tabuľka 1) najmenej po dobu 84 dní.

Možné nežiadúce účinky remdesiviru:

Remdesivir sa zdá byť dobre tolerovaný. Boli však hlásené nasledujúce nežiadúce účinky:

  • Prechodný lokálny diskomfort/pichanie pri injekcii (pozri neskôr o prevencii).
  • Vznik/zhoršenie pleurálneho výpotku (nie vždy bielkovinového) počas prvých 48 hodín liečby, ktorý si niekedy vyžaduje drenáž.
  • Mačky môžu byť niekoľko hodín po intravenóznej aplikácii deprimované alebo im môže byť nevoľno.
  • Bolo hlásené zvýšenie aktivity enzýmu alanínaminotransferázy (nie je jasné, či v dôsledku základného ochorenia FIP alebo nežiaduceho účinku lieku).
  • Bola hlásená mierna periférna eozinofília.

Poznámka k váženiu mačiek

Počas liečby je veľmi dôležité vážiť mačky každý týždeň pomocou presných váh – pri úspešnej liečbe dôjde k nárastu hmotnosti a/alebo rastu mačiatok, čo si vyžiada zvýšenie dávky, aby sa zabezpečilo, že podávaná dávka antivirotika je stále vhodná pre typ liečenej FIP.

Možnosti pre klientov s obmedzeným rozpočtom

Upozorňujeme, že v ideálnom prípade by sa liečba mala podávať s použitím odporúčaných prípravkov a dávkovania čo najdlhšie (až 84 dní), aby sa zvýšila pravdepodobnosť vyliečenia.

Nižšie uvedené možnosti využite len v nevyhnutných prípadoch, pretože môže dôjsť k relapsu, ktorý si potom vyžaduje dlhšiu liečbu, čo vedie k zvýšeniu nákladov:

  • Perorálnu liečbu liekom GS-441524 podávajte len počas 84 dní, ako bolo uvedené vyššie.
  • Podávajte injekčný remdesivir alebo perorálny GS-441524 toľko dní, koľko si majiteľ môže dovoliť, a potom prejdite na perorálny meflochín 62,5 mg dvakrát až trikrát týždenne (u veľkých mačiek trikrát týždenne) alebo 20 mg až 25 mg perorálne raz denne (ak je možné zmeniť zloženie tabliet – napríklad Novalabs) na dokončenie 84-dňového liečebného protokolu; meflochín je lacnejší ako remdesivir a GS-441524, ale na posúdenie jeho účinnosti v tejto situácii je potrebný ďalší výskum.
  • Ak je potrebné zvýšiť dávku remdesiviru (napríklad v dôsledku neurologického ochorenia, ktoré sa objaví počas liečby), ale nie je možné si to dovoliť, možno pridať liečbu meflochínom ako doplnkovú liečbu, pretože je lacnejšia ako remdesivir, hoci na posúdenie účinku tejto kombinácie je potrebný ďalší výskum.
  • Mačací interferón omega sa používal aj v období po liečbe remdesivirom/GS-441524, ale na posúdenie, či je táto kombinácia potrebná, je potrebný ďalší výskum.

Podáva sa perorálna liečba s jedlom alebo bez jedla?

  • GS-441524 sa podáva nalačno (zapiť trochou vody) – jedlo sa môže podať 30 minút po podaní lieku.
  • Meflochín sa podáva s jedlom, inak často dochádza k vracaniu.

Pri podávaní perorálnych liekov nezabúdajte na podporu klientov, pretože to môže byť pre nich tiež náročné. Nasmerujte klientov na webovú stránku iCatCare, kde nájdete informácie a videá.

Ako môžem pomôcť majiteľom s aplikáciou remdesiviru SC?

Injekcia s remdesivirom môže spôsobiť prechodný lokálny diskomfort. Nasledujúce opatrenia môžu pomôcť znížiť nepríjemné pocity a zlepšiť spoluprácu:

  • Presvedčte sa, že majitelia používajú na vytiahnutie lieku z fľaštičky zakaždým novú ihlu (tým sa zníži riziko bakteriálnej kontaminácie fľaštičky, ako aj pretretie vrchnej časti fľaštičky s opakovane použiteľným tesnením alkoholom pred zavedením ihly).
  • Uistite sa, že majitelia po vytiahnutí lieku z fľaštičky a pred podaním injekcie vymenili ihlu (prepichnutie opakovane použiteľného tesnenia otupí ihlu).
  • Preferencie veľkosti ihly sa líšia; niektorí uprednostňujú ihlu 21G, aby bolo podanie injekcie rýchlejšie; iní považujú jemnejšiu ihlu 23G za lepšie tolerovanú, takže v prípade problémov sa môže oplatiť vyskúšať obe.
  • Miesta podania injekcie striedajte.
  • Remdesivir nechajte pred podaním zohriať na izbovú teplotu.
  • Na navodenie miernej sedácie/analgézie môže byť užitočný perorálny gabapentín (50 mg až 100 mg na mačku) a/alebo intramuskulárny alebo SC buprenorfín podaný najmenej 30 až 60 minút pred injekciou remdesiviru.
  • Oblasť, kam sa má injekcia aplikovať, sa môže tiež ostrihať, aby sa majiteľom pomohlo lokalizovať vhodné miesto na injekciu a aby sa 40 minút pred injekciou mohol aplikovať lokálny krém EMLA, hoci povrchová desenzibilizácia nemusí pomôcť, pretože nepríjemné pocity zvyčajne spôsobuje remdesivir pod kožou.
  • Zabezpečte, aby sa vždy podala celá dávka injekcie, a vyzvite majiteľov, aby hlásili akékoľvek nezdary, pretože to môže ovplyvniť rozhodnutia v prípade relapsu.
  • Mačky budú potrebovať niekoľko týždňov liečby. Povzbudzujte majiteľov, aby si injekciu spríjemnili používaním pamlskov v čase podávania injekcie alebo hladkaním, česaním či hraním sa s mačkou, ak je menej motivovaná jedlom. Navrhnite majiteľom, aby každý deň strávili čas so svojou mačkou pozitívnym spôsobom, aby sa predišlo akémukoľvek poškodeniu vzťahu medzi mačkou a majiteľom, ktoré môže znížiť mieru spolupráce.

Čo môžem očakávať počas liečby?

  • Počas prvých dvoch až piatich dní by ste mali pozorovať zlepšenie chovania, chuti do jedla, vymiznutie pyrexie a zníženie množstva brušnej (obrázok 3) alebo pleurálnej tekutiny, ak je prítomný výpotok ( upozorňujeme, že v niektorých prípadoch sa pleurálna tekutina môže v prvých dňoch prechodne zhoršiť – ak je mačka doma, odporučte majiteľovi merať pokojovú dychovú frekvenciu a námahu pri dýchaní) – výpotok zvyčajne ustúpi do dvoch týždňov.
  • Ak je výpotok prítomný aj po dvoch týždňoch, zvážte zvýšenie dávkovania.
  • Sérový albumín sa zvyšuje a globulín sa znižuje (to znamená, že sa normalizuje) v priebehu jedného až troch týždňov, ale všimnite si, že globulíny sa môžu spočiatku zvýšiť, keď sa absorbuje veľký objem výpotku.
  • Ústup lymfopénie a anémie môže trvať dlhšie, až 10 týždňov.
  • Mierna periférna eozinofília je bežným nálezom a môže byť priaznivým markerom pre ústup ochorenia, podobne ako u pacientov s COVID-19.
  • Veľkosť lymfatických uzlín sa v priebehu niekoľkých týždňov zmenší.
  • Ak pokrok nie je podľa očakávaní, zvážte prehodnotenie diagnózy (pozri ďalej) a/alebo zvýšenie dávkovania.
Obrázok 2. Mačka s FIP a ascitom. Efúzie by mali začať ustupovať v priebehu troch až piatich dní po začatí liečby.

Čo je potrebné sledovať počas liečby?

  • V ideálnom prípade biochémiu séra a hematológiu po dvoch týždňoch a potom každý mesiac.
  • U klientov s obmedzeným rozpočtom sledujte len hmotnosť/chovanie/efúziu/neurologické príznaky/klúčové biochemické abnormality (napríklad meranie len globulínu a bilirubínu).
  • Všimnite si, že aktivita enzýmu alanínotransaminázy (ALT) sa môže zvýšiť – nie je jasné, či je to spôsobené patológiou FIP alebo reakciou na liek, a zvyčajne to nie je dôvod na ukončenie liečby. Nie je známe, či v týchto prípadoch pomáha pridanie hepatoprotektívnej liečby (napríklad S-adenozyl-L-metionín).
  • Ultrasonografia v ambulancii na sledovanie ústupu výpotku a/alebo veľkosti lymfatických uzlín.

Ak pozorujem pozitívnu odozvu na liečbu, kedy mám liečbu ukončiť?

  • Nie skôr ako po 84 dňoch (12 týždňoch).
  • Overte vymiznutie predchádzajúcich abnormalít (klinicky, sono, biochemické a hematologické vyšetrenie).
  • Liečbu ukončite až po tom, ako bude mačka normálna (klinicky, biochemicky a hematologicky) najmenej dva týždne (ideálne štyri týždne).

Čo mám robiť, ak nepozorujem žiadnu alebo len čiastočnú odozvu na liečbu?

  • Uistite sa, že mačka má skutočne FIP – prehodnoťte diagnózu, hľadajte ďalšie patológie, zvážte opakovaný odber vzoriek (napríklad externú laboratórnu analýzu akejkoľvek tekutiny; cytológiu alebo biopsiu lymfatických uzlín).
  • Ak biochemické abnormality (najmä hyperglobulinémia a pomer albumínu ku globulínu) zostanú prítomné po 6 až 8 týždňoch, zvýšte dávkovanie ako pri relapse (pozri nižšie) o 3 mg/kg až 5 mg/kg denne a pokračujte v liečbe, pričom ju neukončite, kým sa parametre neznormalizujú aspoň 2 týždne, ako je uvedené vyššie v časti “kedy ukončiť liečbu?”. – To môže znamenať aj predĺženie liečby na viac ako 12 týždňov.

Čo mám monitorovať po liečbe?

  • Odporučte majiteľovi, aby mačku pozorne sledoval, či nedošlo k recidíve klinického stavu – toto sledovanie by malo pokračovať 12 týždňov po ukončení liečby.
  • V ideálnom prípade zopakujte biochémiu a hematológiu séra dva týždne a jeden mesiac po ukončení liečby (aby ste zistili akékoľvek zmeny, ktoré by mohli naznačovať predčasný relaps).
  • Upozorňujeme, že relaps sa môže vyskytnúť s klinickými príznakmi, ale bez akýchkoľvek významných biochemických/hematologických abnormalít.

Relaps

V prípade relapsu – napr. recidíva výpotku, pyrexia, rozvoj očných alebo neurologických príznakov alebo návrat hyperglobulinémie:

  • Uistite sa, že mačka má FIP – prehodnoťte diagnózu, zvážte ďalšie patológie, zvážte opakovaný odber vzoriek (napríklad externú laboratórnu analýzu akejkoľvek tekutiny, cytológiu alebo biopsiu lymfatických uzlín).
  • Ak sa počas liečby vyskytne relaps, zvýšte dávkovanie remdesiviru alebo GS-441524 a monitorujte liečbu ako predtým, pričom sa uistite, že liečba nebude ukončená skôr, ako bude mačka v norme aspoň dva týždne. Zvýšené dávkovanie závisí od dávkovania, ktoré mačka dostáva v čase vzniku relapsu, od povahy relapsu a od finančných možností, ale môže byť až do výšky odporúčanej dávky pri neurologickej FIP (pozri vyššie).
  • Ak sa relaps vyskytne po ukončení liečby, znovu začnite liečbu remdesivirom alebo GS-441524 s vyššou dávkou (zvyčajne o 3 mg/kg až 5 mg/kg denne vyššou ako predtým používané dávky) a liečte ďalších 12 týždňov. Použité zvýšené dávkovanie závisí od dávkovania, ktoré mačka dostávala v čase relapsu, a od povahy (napríklad závažnosti a/alebo rozvoja neurologických príznakov) relapsu, ale môže byť až do dávkovania odporúčaného pri neurologickej FIP (20 mg/kg – pozri tabuľku 1). Je možné, že niektoré mačky budú reagovať na kratšiu liečbu, ale v ideálnom prípade sa v liečbe relapsu po ukončení liečby pokračuje celých 12 týždňov, aby sa zabránilo opakovaniu relapsu.
  • Ak nie je možné zvýšiť dávkovanie remdesiviru alebo GS-441524 (napríklad už sa používa najvyššia neurologická dávka 20 mg/kg), zvážte použitie meflochínu ako doplnkovej liečby (pozri vyššie), pričom pokračujte v liečbe remdesivirom alebo GS-441524 v rovnakom dávkovaní.

Kastrácia a rutinné opatrenia v priebehu liečby FIP

  • Ak mačka reaguje na liečbu, kastrácia sa v ideálnom prípade uskutočňuje mesiac po jej ukončení. Ak však ponechanie nekastrovanej mačky spôsobuje veľký stres – napríklad pokusy o útek alebo stres, keď sú matky v období ruje, je vhodné uprednostniť kastráciu počas liečby. Ak je potrebná druhá možnosť, kastrácia by sa mala v ideálnom prípade vykonať v čase, keď mačka dobre zvláda liečbu a po kastrácii jej zostávajú ešte aspoň dva týždne liečby (takže antivírusová liečba prebieha v čase potenciálneho “stresu” po kastrácii).
  • Neexistuje žiadna kontraindikácia pre bežné odčervenie a liečbu proti blchám u mačiek liečených remdesivirom alebo GS-441524.
  • Nie sú k dispozícii žiadne informácie o vakcinácii mačiek liečených na FIP. Ak je mačka počas liečby v poriadku, má sa očkovať ako zvyčajne, pretože je stále pravdepodobné, že očkovanie bude mať ochranný účinok. U mačiek, ktoré absolvovali úvodné kolo, zvážte podanie tretej dávky vakcíny po ukončení liečby FIP (pozri WSAVA Vaccination Guidelines).
  • Ak sú potrebné veterinárne zákroky, pobyt na klinike by sa mal minimalizovať a mali by sa zaviesť protokoly a manipulácia podľa Cat Friendly Clinic, aby sa zabránilo stresu mačky.

Doplnková liečba

  • Ak mačka dostáva prednizolón, mal by sa počas podávania remdesiviru alebo GS-441524 vysaďovať a potom úplne vysadiť, pokiaľ nie je potrebný na krátkodobú liečbu špecifického imunitne sprostredkovaného ochorenia, ktoré vzniklo v dôsledku FIP – napríklad hemolytickej anémie.
  • Podporná liečba, ako sú antiemetiká, látky stimulujúce chuť do jedla, tekutinová terapia a analgetiká, sa môže podľa potreby podávať spolu s remdesivirom alebo GS-442415.

Možné budúce aktualizácie

Počas liečby týmito liekmi sa neustále učíme a odporúčania sa môžu časom zmeniť. Na mačkách sa testovali aj iné látky – napríklad inhibítory proteáz (ako GC376) a iné nukleozidové analógy (ako molpurinavir), ktoré však v súčasnosti nie sú komerčne dostupné. Ako tieto látky a iné imunomodulačné látky (ako napríklad polyprenyl imunostimulant) zapadnú do budúcich protokolov, nie je v súčasnosti známe.

Poznámka prekladateľa: Originálny článok vyšiel a bol aktualizovaný vo februári 2022, odkedy sa na trh dostal molnupiravir oficálne určený na liečbu COVID-19 u ľudí, a existuje tak istá možnosť jeho využitia aj pri liečbe FIP.

Poďakovanie

Ďakujeme Richardovi Malikovi a Sally Cogginsovej za ich rady pri príprave tohto článku.

Dr. Richard Malik DVSc MVetClinStud PhD FASM absolvoval štúdium na Univerzite v Sydney v roku 1981. Je špecialistom na internú medicínu malých zvierat a špeciálne sa zaujíma o infekčné ochorenia psov a mačiek. Pracuje v Centre pre veterinárne vzdelávanie a pomáha organizovať CPD.

Dr. Sally Coggins BVSc (hons I) MANZCVS (Feline Medicine) ukončila štúdium na Univerzite v Sydney v roku 2007 s vyznamenaním prvej triedy. Sally v súčasnosti skúma nové antivírusové terapeutiká na liečbu infekčnej peritonitídy mačiek a vedie klinické skúšky otvorené pre národný nábor.

Poradenská linka FIP

Vyššie uvedení odborníci sa spojili, aby spustili e-mailovú adresu “FIP advice” (fipadvice@gmail.com), na ktorej dobrovoľne odpovedajú na otázky týkajúce sa novej liečby a šíria informácie medzi veterinármi a veterinárnymi sestrami v Spojenom kráľovstve. Doteraz odpovedali na poradenskej linke na viac ako 150 e-mailov.

Nelicencovaný molnupiravir je účinnou záchrannou liečbou po neúspešnej nelicencovanej terapii GS-441524 u mačiek s podozrením na FIP

Meagan Roy 1, Nicole Jacque 2, Wendy Novicoff 3, Emma Li 1,Rosa Negash 1 , Samantha J. M. Evans 1 *

  1. Department of Veterinary Biosciences, College of Veterinary Medicine, The Ohio State University, Columbus, OH 43210, USA
  2. Independent Researcher, San Jose, CA 95123, USA
  3. Departments of Orthopaedic Surgery and Public Health Sciences, School of Medicine, University of Virginia, Charlottesville, VA 22903, USA
  4. * Autor, ktorému treba adresovať korešpondenciu.

Akademickí redaktori: Alessia Giordano a Stefania Lauzi
Patogény 2022, 11(10), 1209; https://doi.org/10.3390/pathogens11101209
Doručené: 19.9.2022 / Revidované: 9.10.2022 / Prijaté: 19.10.2022 / Publikované: 20.10.2022
(Tento článok patrí do špeciálneho vydania Advances on Feline Coronavirus Infection)

Pôvodný článok: Unlicensed Molnupiravir is an Effective Rescue Treatment Following Failure of Unlicensed GS-441524-like Therapy for Cats with Suspected Feline Infectious Peritonitis

Abstrakt

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je komplexné a historicky smrteľné ochorenie, hoci nedávny pokrok v antivírusovej terapii odhalil možnosti liečby. Novšia terapeutická možnosť, nelicencovaný molnupiravir, sa používa ako liečba prvej voľby pri podozrení na FIP a ako záchranná liečba na liečbu mačiek, ktoré majú pretrvávajúce alebo recidivujúce klinické príznaky FIP po liečbe GS-441524 a/alebo GC376. Na základe údajov hlásených majiteľmi boli zdokumentované liečebné protokoly pre 30 mačiek. 26 mačiek liečených nelicencovaným molnupiravirom ako záchrannou terapiou bolo liečených priemernou začiatočnou dávkou 12,8 mg/kg a priemernou konečnou dávkou 14,7 mg/kg dvakrát denne počas stredne dlhého obdobia 12 týždňov (IQR = 10 – 15). Celkovo 24 z 26 mačiek žilo v čase písania tejto správy stále bez prejavov ochorenia. Jedna mačka bola po ukončení liečby eutanázovaná z dôvodu pretrvávajúcich záchvatov a druhá mačka podstúpila opakovanú liečbu pre recidívu klinických príznakov. Bolo hlásených málo nežiaducich účinkov, pričom najvýraznejšie – sklopené uši (1), zlomené fúzy (1) a závažná leukopénia (1) – sa vyskytli pri dávkach nad 23 mg/kg dvakrát denne. Táto štúdia prináša dôkazy o princípe použitia molnupiraviru u mačiek a podporuje potrebu budúcich štúdií na ďalšie hodnotenie molnupiraviru ako potenciálne bezpečnej a účinnej terapie FIP.

Kľúčové slová: FIP; koronavírus; antivirotikum; EIDD-2801; čierny trh

1. Úvod

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je komplexné a v minulosti smrteľné ochorenie spôsobené mutáciou všadeprítomného mačacieho enterického koronavírusu (FECV) [1]. Nedávne pokroky v mačacej a antivírusovej medicíne odhalili potenciálne možnosti liečby FIP. Inhibítor 3C-podobnej proteázy GC376 bol prvou cielenou antivírusovou terapiou použitou proti tomuto ochoreniu [2]. GC376 bol vysoko účinný pri zlepšovaní klinických príznakov FIP u 19 z 20 prirodzene infikovaných mačiek, ale vykazoval obmedzenú schopnosť zvládnuť dlhodobé ochorenie [2]. Pedersen a kol. pokračovali v skúmaní antivírusovej zlúčeniny GS-441524, nukleozidového analógu a aktívneho metabolitu remdesiviru (GS-5734). GS-441524 preukázal lepšiu schopnosť liečiť a kontrolovať ochorenie u prirodzene infikovaných mačiek v porovnaní s GC-376, pričom v čase písania správy bolo 25 z 31 mačiek bez ochorenia [3].
Od týchto objavov majitelia mačiek na celom svete získavajú tieto väčšinou nelicencované lieky na liečbu svojich mačiek s FIP s pozoruhodne vysokou úspešnosťou [4]. V Spojených štátoch je vysoký dopyt po legálnej liečbe FIP z dôvodu etických a právnych obáv týkajúcich sa nelicencovaných liekov GC376 a GS-441524. Okrem toho niektoré mačky s FIP vyčerpali všetky súčasné možnosti liečby z dôvodu relapsu ochorenia a/alebo zlyhania liečby po GS-441524, GC376 a/alebo kombinovanej liečbe. Preto je naliehavo potrebná účinná a legálna možnosť liečby FIP.
V súvislosti s nedávnym vypuknutím SARS-CoV-2 sa na trh dostalo množstvo nových antivirotík. Molnupiravir (EIDD-2801), vyrábaný spoločnosťou Merck, je v súčasnosti dostupný na základe povolenia na núdzové použitie (EUA) od FDA na liečbu COVID-19 u dospelých [5]. Je to perorálne proliečivo nukleozidového analógu B-D-N4-hydroxycytidínu, ktorý zvyšuje mutácie nukleotidového prechodu guanínu na adenín a cytozínu na uracil u koronavírusov [6]. Tento mechanizmus zvyšuje mieru mutácií nad akceptovanú hranicu, čo následne inaktivuje vírus [7]. Zistilo sa, že molnupiravir je bezpečný a dobre tolerovaný v dávke do 800 mg dvakrát denne u pacientov s COVID-19 [8]. Niektoré štúdie zaznamenali výrazný pokles počtu hospitalizácií a úmrtí u pacientov s COVID-19 s miernym až stredne ťažkým ochorením, hoci účinnosť sa zdá byť nedostatočná u pacientov s COVID-19 s ťažkým ochorením [7].

Vzhľadom na silný potenciál molnupiraviru na liečbu iných koronavirových infekcií začali majitelia mačiek nelicencovaný molnupiravir (alebo jeho aktívny metabolit EIDD-1931) zakúpený cez internet použivať na liečbu FIP. Použitie molnupiraviru na liečbu FIP však v súčasnosti nie je zdokumentované v žiadnej vedeckej literatúre. Nelicencovaný molnupiravir sa dá použiť ako terapia prvej voľby pri podozrení na FIP, ale i ako záchranná terapia na liečbu mačiek, ktoré majú pretrvávajúce alebo recidivujúce klinické príznaky FIP po terapii GS-441524 a/alebo GC376. Cieľom tejto štúdie je zdokumentovať toto použitie a poskytnúť dôkaz o princípe molnupiraviru ako potenciálneho lieku na FIP podľa údajov hlásených majiteľmi.

2. Materiály a metódy

Prieskum bol realizovaný pomocou programu Qualtrics XM (Qualtrics Version May-August 2022, Provo, UT, USA) na základe licencie Ohio State University. Prieskum (doplnkové údaje S1) bol napísaný v angličtine a pozostával z 94 otázok s možnosťou výberu odpovede a voľnými odpoveďami, v ktorých sa zisťovala diagnóza FIP, klinické príznaky, počiatočná terapia (používaná pred molnupiravirom), liečba molnupiravirom, nežiaduce udalosti, trvanie liečby a čas remisie. Počet otázok s voľnou odpoveďou bol obmedzený, aby sa obmedzila odchýlka pri rozpomínaní. Prieskum tiež umožnil majiteľom nahrať príslušné dokumenty (napr. veterinárne lekárske záznamy a laboratórne výsledky). Prieskum bol formátovaný s použitím otázok z predchádzajúcich štúdií, aby sa zachovala konzistentnosť jazyka a štýlu, ako aj novovytvorených otázok špecifických pre skúsenosti s liečbou molnupiravirom. Logika prieskumu diktovala, že niektoré otázky sa objavili až po výbere konkrétnej odpovede, zatiaľ čo iné sa pri výbere konkrétnej odpovede preskočili. Táto podmienená logika sa použila na zníženie skreslenia pri vypĺňaní dotazníka a únavy z vypĺňania dotazníka. Vyplnenie prieskumu trvalo približne 20 – 30 minút a v prípade potreby ho bolo možné uložiť a vyplniť neskôr. Túto štúdiu schválila Inštitucionálna kontrolná komisia Štátnej univerzity v Ohiu (protokol č. 2021E0162).

Prieskum bol účastníkom distribuovaný individuálne e-mailom a údaje sa zbierali od júna do augusta 2022. Účastníci boli vybraní z podskupiny majiteľov, ktorí hľadali terapiu molnupiravirom pre svoju mačku s podozrením na FIP prostredníctvom populárnej terapie FIP a podporných skupín na sociálnych sieťach. Kritériami zaradenia boli prieskumy týkajúce sa mačiek, u ktorých sa predpokladala FIP na základe diagnostiky od veterinárneho lekára, nereagovania na počiatočnú terapiu alebo recidívy klinických príznakov po ukončení počiatočnej terapie inej ako molnupiravir (napr. GS-441524 alebo GC376) a ukončenia 8 – 10 týždňov perorálne podávanej terapie molnupiravirom (alebo tých, ktoré následne uhynuli alebo boli počas terapie eutanazované). Do tejto štúdie bola zahrnutá aj malá skupina mačiek, ktoré dostávali molnupiravir počas 8 – 10 týždňov ako počiatočnú a jedinú terapiu, ktorá sa bude v ďalšej časti práce označovať ako terapia prvej voľby, v prípade podozrenia na FIP. Kritériom vylúčenia boli prieskumy s neúplnými údajmi alebo mačky, ktorým veterinárny lekár nediagnostikoval FIP.

3. Výsledky

3.1 Demografické údaje

Prostredníctvom podpornej skupiny FIP na sociálnych sieťach bolo identifikovaných celkovo 80 potenciálnych účastníkov a týmto účastníkom s dostupnými kontaktnými údajmi bolo zaslaných 37 výziev na vyplnenie dotazníka. Celkovo bolo zaslaných 33 dotazníkov a 21 účastníkom boli zaslané následné e-maily s cieľom získať úplné údaje z dotazníkov. Sedemnásť majiteľov pripojilo k zaslaným dotazníkom príslušné dokumenty a dvaja ďalší majitelia zaslali na e-mailovú adresu štúdie príslušné dokumenty, ktoré obsahovali veterinárne lekárske záznamy, laboratórne výsledky a diagnostické snímky. Tieto uvedené dokumenty boli použité na doloženie nežiaducich reakcií, ktoré nahlásil jeden účastník. Jedna odpoveď bola odmietnutie účasti. Dva prípady boli vylúčené, pretože mačky nemali diagnózu FIP od veterinárneho lekára (jedna z nich bola podľa hlásenia diagnostikovaná na základe straty súrodenca následkom FIP a druhá bola vyšetrená veterinárnym lekárom, ktorý dospel k záveru, že krvné testy nezodpovedajú FIP). Do tejto štúdie bolo teda zaradených celkovo 30 mačiek s podozrením na FIP, z ktorých 4 nedostali pred podaním molnupiraviru žiadnu liečbu. Tieto štyri mačky boli zaradené ako samostatná malá kohorta liečby molnupiravirom v prvej línii. Bloková schéma týchto prípadov je znázornená na obrázku 1. Zastúpené krajiny pôvodu boli Spojené štáty (25), Nemecko (2), Poľsko (2) a Švédsko (1). Stav pohlavia/kastrácie mačiek v čase diagnózy bol 40 % kastrovaných kocúrov, 40 % sterilizovaných samíc a 20 % nekastrovaných kocúrov. Priemerný vek v čase stanovenia diagnózy bol 9,7 mesiaca, s rozpätím od 1 mesiaca do 6 rokov. Väčšina mačiek bola zmiešaného alebo neznámeho plemena (70 %); bolo medzi nimi sedem čistokrvných mačiek a dve špeciálne krížené mačky (napr. kríženec balinézskej a ragdoll mačky a siamskej mačky). Odpovede označujúce mačku ako “americkú krátkosrstú” alebo “americkú dlhosrstú” boli namiesto toho kategorizované ako zmiešané plemeno, vzhľadom na bežne zaznamenaný zmätok amerických majiteľov týkajúci sa názvoslovia tohto plemena.

Obrázok 1. Tento vývojový diagram predstavuje počet prípadov v každom liečebnom bloku.

Pokiaľ ide o komorbidity, len u jednej mačky bol hlásený vírus mačacej leukémie a u jednej mačky bol reportovaný kalicivírus. Niekoľko mačiek malo v anamnéze aj vonkajšie a/alebo vnútorné parazitárne infekcie (3), konjunktivitídu/okulárne infekcie (2) a bakteriálne infekcie kože (pyodermiu) (1). Celkovo 16 mačiek malo neurologické prejavy FIP. Tri mačky mali neurologické aj okulárne prejavy FIP a dve mačky mali len okulárne prejavy FIP. Zo zvyšných prípadov bolo sedem efuzívnych, zatiaľ čo päť prípadov bolo neefuzívnych. Úplné rozdelenie typov FIP je uvedené v tabuľke 1.

MačkaVek pri diagnóze (mesiace)Pohlavie/kastračný stav pri diagnózePlemenoPredchádzajúce zdravotné ťažkostiKrajina pôvoduForma FIPTrvanie počiatočnej liečby (týždne)Obdobie bez ochoreniaDruhá terapiaTrvanie druhej terapie (týždne)Obdobie bez ochoreniaTretia terapiaTrvanie tretej terapie (týždne)Obdobie bez ochorenia
14kocúrEurópska krátkosrstáparizitárne infekcie, URI v ranom vekuNemeckoneurologickáinjekčný orálny GS-4415248žiadneinjekčný a orálny GS-44152415žiadne
215kastrovaná mačkaBarmskážiadneŠvédskoefuzívna, neefuzívna, neurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 4 týždneinjekčný GS-4415241417 dníorálny GS-4415245 týždňovžiadne
39kastrovaný kocúrBritská krátkosrstážiadnePoľskoefuzívna, neurologická, okulárnainjekčný GS-44152413menej ako 2 týždneinjekčný GS-44152412viac ako 6 mesiacov, menej ako 1 year
45kastrovaný kocúrAbesínskažiadneUSAefuzívnainjekčný GS-44152412menej ako 2 týždneinjekčný GS-44152414menej ako 4 týždne
54kastrovaná mačkaBalinézska/Ragdol mixkalicivírus, konjunktivitída, giardióza, pásomnica, URIUSAneefuzívnainjekčný GS-44152413menej ako 8 týždňov
67kastrovaná mačkaSiamskážiadneUSAneurologickáinjekčný a orálny GS-441524, injekčný GC, injekčný a orálny molnupiravir12žiadne
77kastrovaný kocúrAmerická krátkosrstážiadneUSAneefuzívnainjekčný a orálny GS-4415245žiadne
86kastrovaná mačkaAmerická krátkosrstá/Siamská mixpásomnica, FCoVUSAefuzívna, neurologickáinjekčný a orálny GS-4415245žiadne
94kastrovaná mačkaDomáca zmiešanázlomená panvaUSAefuzívnainjekčný a orálny GS-44152414menej ako 6 mesiacovorálny GS-44152413menej ako 4 týždneorálny GS-441524/injekčný GC6 weeks in combination then 6 weeks of orálny GSžiadne
104kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAefuzívnainjekčný GS-44152423menej ako 4 týždne
1172kastrovaný kocúrDomáca zmiešanáFeLVUSAneefuzívnaorálny GS-44152412menej ako 6 mesiacov
125kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneefuzívna, neurologická, okulárnainjekčný a orálny GS-44152417žiadne
1301.VkocúrSavannahžiadneUSAefuzívna, neurologickáinjekčný a orálny GS-44152424menej ako 6 mesiacovinjekčný a orálny GS-44152412menej ako 4 týždne
144kastrovaná mačkaDomáca zmiešanáSkin a eye infections, fleasPoľskoneefuzívna, neurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 2 týždneinjekčný GS-44152417menej ako 4 týždne
1512kastrovaná mačkaAmerická krátkosrstážiadneUSAefuzívnainjekčný GS-441524/GC01.Vžiadne
165kastrovaná mačkaDomáca zmiešanážiadneUSAefuzívna, neurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 4 týždne
174kocúrAmerická dlhosrstážiadneUSAokulárnainjekčný a orálny GS-441524, GC37613žiadne
186kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAefuzívnainjekčný GS-44152412žiadne
1912kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneefuzívnainjekčný a orálny GS-44152412menej ako 2 týždneinjekčný GS-44152412žiadne
206kastrovaný kocúrNeznámežiadneUSAneefuzívna, neurologickáinjekčný GS-4415244žiadneorálny GS-4415243žiadne
214kastrovaná mačkaNórska lesnážiadneUSAneurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 6 mesiacovinjekčný GS-44152401.VžiadneMolnupiravir, GS-441524, GC12 týždňovžiadne
226kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneurologická, okulárnaorálny GS-4415243žiadne
2312kastrovaná mačkaNeznámežiadneNemeckoneurologickáinjekčný GS-44152416menej ako 6 mesiacov
243kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 6 mesiacov
256kastrovaný kocúrAmerická krátkosrstážiadneUSAefuzívnaorálny GS-44152413menej ako 1 týždeň
261kocúrNeznámežiadneUSAneefuzívnainjekčný GS-44152412menej ako 1 týždeň
277kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneefuzívna, neurologickáMolnupiravir12menej ako 1 týždeň*Molnupiravir
2824kastrovaná mačkaDomáca zmiešanážiadneUSAefuzívnaMolnupiravir
2912kastrovaná mačkaDomáca zmiešanážiadneUSAneefuzívna, okulárnaMolnupiravir
3024kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneurologickáMolnupiravir
Tabuľka 1. Signalizácia a charakteristiky počiatočnej terapie všetkých 30 mačiek liečených nelicencovaným molnupiravirom pri podozrení na FIP.

3.2. Počiatočná liečba pred nasadením molnupiraviru

Celkovo 26 z 30 mačiek dostalo počiatočnú liečbu pri podozrení na FIP s nelicencovaným liekom GS-441524 alebo kombináciou liekov obsahujúcou nelicencovaný GS-441524 ako hlavný základný liek (na báze GS-441524). Polovica (13) mačiek bola liečená injekčne podávaným liekom GS-441524. Iba tri mačky boli liečené perorálnym liekom GS-441524, pričom ďalších sedem mačiek bolo liečených kombináciou injekčného a perorálneho lieku GS-441524 počas celého trvania liečby. Dve mačky boli liečené kombináciou nelicencovaného lieku GS-441524 a nelicencovaného lieku GC376. Kocka č. 6 bola liečená všetkými predtým uvedenými liekmi spolu s molnupiravirom počas 12 týždňov veľmi komplikovaného režimu (doplnkové údaje S2). Dávkovanie kombinovaných liekov používaných v rámci primárnej liečby (napr. GC376 a molnupiravir) sa nezisťovalo. Hlásené počiatočné dávkovania nelicencovaného lieku GS-441524 sa pohybovali od 2 mg/kg do 10 mg/kg; najčastejšie uvádzané dávkovania boli 5 – 6 mg/kg (osem mačiek) a 10 mg/kg (sedem mačiek). Väčšina (21) mačiek dostávala dávku raz denne. Iba štyrom sa dávka podávala dvakrát denne a jednej mačke sa dávka podávala najprv dvakrát denne počas jedného týždňa, potom sa prešlo na dávkovanie raz denne. Medián trvania liečby založenej na GS-441524 bol 12 týždňov (IQR = 12 – 13). U pätnástich mačiek bola počas trvania liečby hlásená zmena denných dávok. Niekoľkým mačkám sa zvýšila denná dávka podľa telesnej hmotnosti, aby sa zachovalo rovnaké dávkovanie v mg/kg. Iné zvýšili dávkovanie v mg/kg z dôvodu nedostatočnej klinickej odpovede alebo zmeny spôsobu podávania (napr. z injekčného na perorálny GS-441524). Žiadny účastník nehlásil zníženie dávky počas trvania liečby.

Celkovo 6 z 26 mačiek absolvovalo kratšiu ako priemernú 12-týždňovú liečbu na báze GS-441524 z dôvodu nedostatočnej klinickej odpovede a okamžite začali podstupovať inú liečbu. Dve zo šiestich mačiek zahájili iný spôsob alebo dávkovanie liečby nelicencovaným liekom GS-441524, ako je uvedené v tabuľke 1. Jedna mačka prešla pri druhej liečbe z injekčnej na perorálnu liečbu liekom GS-441524. U druhej mačky sa pri druhej liečbe jednoducho zvýšilo dávkovanie lieku GS-441524. Zvyšné štyri mačky začali v tomto čase liečbu nelicencovaným molnupiravirom, ako je uvedené v tabuľke 2. Z 20 mačiek, ktoré ukončili aspoň 12 týždňovú dĺžku liečby liekom GS-441524, sa u 16 z nich zaznamenala klinická remisia. Všetkých 16 bolo v remisii menej ako 6 mesiacov, pričom 2 mačky boli v remisii menej ako týždeň pred návratom klinických príznakov. Všetkých 16 začalo druhé kolo liečby, pričom 10 podstúpilo druhé kolo liečby na báze GS-441524 a 6 začalo v tomto čase liečbu molnupiravirom. Štyri mačky, ktoré ukončili liečbu liekom GS-441524, ale nedosiahli klinickú remisiu, okamžite začali liečbu molnupiravirom. Celkovo 26 mačiek podstúpilo primárnu liečbu na báze GS-441524 a všetkých 26 recidivovalo alebo nereagovalo adekvátne. Celkovo 10 z 26 absolvovalo druhé kolo liečby na báze GS-441524 a 16 začalo liečbu molnupiravirom.

MačkaKlinické príznaky na začiatku liečbyNázov značkyPočiatočné dávkovanie a frekvenciaKonečné dávkovanie a frekvenciaTrvanie liečby (týždne)Čas do zlepšeniaPretrvávajúce klinické príznakyVýsledokNežiaduce účinky
1hnačka, zvracanieAura Plus11 mg/kg dvakrát denne11 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
2žiadne hlásenéAura12 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne12neistéžiadneklinická remisiažiadne
3anizokória, farebné škvrny v oku, polydypsia, pika, strata váhyAura 280128 mg/kg dvakrát denne14 mg/kg dvakrát denne12do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
4anorexia, letargia, strata váhyEIDD7 mg/kg dvakrát denne7 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
5farebné škvrny v oku, hnačka, skrývanie a nedostatok socializácieAura 28016 mg/kg raz denne13 mg/kg raz denne10do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
6anizokória, zápcha, anorexia, fecal and urinárna inkontinencia, letargia, paralýza, seizures, bledé ďasná, strata váhyAura 280120 mg/kg dvakrát denne20 mg/kg dvakrát denne11menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
7anorexia, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, žltačka, letargiaCapella EIDD9 mg/kg dvakrát denne13 mg/kg dvakrát denne10menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
8anorexia, ťažká chôdza, urinárna inkontinencia, paralýzaAura 280117 mg/kg dvakrát denne17 mg/kg dvakrát denne15menej ako 1 týždeňťažká chôdza pretrvávala 2 mesiace, stále nie je normálna, ale má normálny životklinická remisiažiadne
9kašeľ, anorexia, skrývanie, nedostatok socializácie, polydypsia, strata váhyAura 280112 mg/kg dvakrát denne16 mg/kg dvakrát denne13do 2 týždňovpolydypsia pretrvávala 1 týždeňklinická remisiažiadne
10anorexia, letargia, strata váhyAura 280112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne16do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
11anorexia, letargia, URI, strata váhyAura 193112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne12do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
12slepota, kývanie hlavou, ťažká chôdzaAura 280110 mg/kg dvakrát denne14 mg/kg dvakrát denne12do 3 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
13ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, polyúria, letargia, anorexia, paralýza, triaškaAura 280112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
14anorexia, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, nezvyčajná bojazlivosťAura 280111 mg/kg dvakrát denne16 mg/kg dvakrát denne18viac ako 4 týždnenič fyzické, ale MRI stále nie je normálnaklinická remisiažiadne
15slepota, zápcha, anorexia, hnačka, zväčšené brucho, skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, bledé ďasná, strata váhyAura 280116 mg/kg dvakrát denne16 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
16anorexia, ťažká chôdza, letargia, seizures, triaška, strata váhyAura 280114 mg/kg dvakrát denne14 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
17kašeľ, anorexia, sťažené dýchanie, skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, zvracanie, strata váhyAura 2801 a Aura 193112 mg/kg dvakrát denne17 mg/kg dvakrát denne20do 3 týždňovanorexiaklinická remisianauzea/zvracanie, anorexia
18zápcha, anorexia, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, strata váhyAura 280112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne8do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
19letargia, anorexiaAura 280112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne7do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
20chvenie/trasenieAura 280110 mg/kg dvakrát denne23 mg/kg dva-trikrát denne10menej ako 1 týždeňv remisii cca 1 1 týždeň pred začiatkom záchvatoveutanáziaznížená chuť do jedla pri dávkovaní trikrát denne, závažná leukopénia, strata fúzov, šupinatá koža na ušiach
21ťažká chôdza, fekálna inkontinenciaAura 2801 a Aura 193113 mg/kg dvakrát denne30 mg/kg dvakrát denne14menej ako 1 týždeňťažká chôdza, obtiažne skákanie, fekálna inkontinencia pretrvávala počas štúdie (1 týždeň post treatmentu)relaps a eutanáziasklopené špičky uši, ochabnutie svalov
22farebné škvrny v oku, anorexia, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, letargiaAura 280116 mg/kg dvakrát denne19 mg/kg dvakrát denne9do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
23ťažká chôdza, anorexia, strata rovnováhyAura EIDD12 mg/kg dvakrát denne15 mg/kg three times a day10do 2 týždňovťažká chôdzaklinická remisiažiadne
24slepota, farebné škvrny v okus, anorexia, sťažené dýchanie, ťažká chôdza, zväčšené brucho, urinárna inkontinencia, žltačka, letargia, paralýza, triaškaAura 280115 mg/kg dvakrát denne15 mg/kg dvakrát denne16menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
25sťažené dýchanie, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, URIAura 28017 mg/kg dvakrát denne7 mg/kg dvakrát denne16do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
26letargia, anorexiaAura 280114 mg/kg dvakrát denne14 mg/kg dvakrát denne15menej ako 1 týždeňneurologické zášklby, zvýšené pečeňové enzýmyklinická remisiažiadne
Tabuľka 2. Liečba a výsledné charakteristiky 26 mačiek, ktoré dostávali nelicencovaný molnupiravir ako záchrannú liečbu.

3.3. Druhé kolo liečby pred nasadením molnupiraviru

Celkovo bolo hlásené, že 10 z 26 mačiek, ktoré podstúpili úvodnú liečbu GS-441524 a následne recidivovali, absolvovalo pred začatím liečby molnupiravirom druhé kolo nelicencovanej liečby GS-441524. Väčšina mačiek opäť dostávala injekčný GS-441524 (6), pričom dve dostávali perorálny GS-441524 a dve dostávali injekčný aj perorálny GS-441524. Hlásené dávkovania sa pohybovali od 4 – 5 mg/kg do 15 mg/kg; najčastejšie používané dávkovania boli 7 – 8 mg/kg (dve mačky) a 15 mg/kg (dve mačky). Väčšina mačiek bola liečená raz denne (sedem mačiek), jedna mačka dostávala dávku dvakrát denne a jedna mačka trikrát denne. U väčšiny mačiek sa počas trvania liečby menila dávka. Dve dávky boli upravené s prírastkom hmotnosti, aby sa zachovalo rovnaké dávkovanie v mg/kg. Dávkovanie v mg/kg sa zvýšilo piatim mačkám, ktoré nereagovali adekvátne alebo sa u nich objavili nové klinické príznaky (napr. neurologické príznaky).
Medián trvania liečby bol 12,5 týždňa (IQR 9,75 – 14,25). Len dve mačky nepodstúpili aspoň 12-týždňovú terapiu. Jedna z dvoch pridala GC376 a molnupiravir k súčasnej terapii GS-441524 a druhá začala liečbu molnupiravirom ako jedinou terapiou. Z ôsmich mačiek, ktoré ukončili aspoň 12 týždňov trvajúcu terapiu liekom GS-441524, sa u dvoch nedosiahla klinická remisia. Obe mačky začali v tom čase liečbu nelicencovaným molnupiravirom. U zvyšných šiestich mačiek bolo hlásené dosiahnutie klinickej remisie po druhom kole liečby liekom GS-441524. Päť zo šiestich mačiek bolo v remisii menej ako 4 týždne, výnimkou bola jedna mačka, ktorá bola v remisii viac ako 6 mesiacov, ale menej ako rok. Sedem z desiatich mačiek začalo v tomto čase užívať nelicencovaný molnupiravir.

3.4. Tretie kolo liečby pred nasadením molnupiraviru

Zostávajúce tri mačky prešli posledným kolom liečby na báze GS-441524 pred prechodom na liečbu molnupiravirom. Mačka č. 2 dostávala perorálne GS-441524 počas 5 týždňov pred začatím liečby molnupiravirom. Mačka č. 9 bola liečená 6 týždňov perorálnou a injekčnou formou GS-441524 a potom pokračovala 6 týždňov len perorálnou formou GS-442524. Dávkovanie a frekvencia u oboch mačiek nie sú známe, keďže v prieskume sa zbierali údaje len o dvoch terapiách pred molnupiravirom. Mačka č. 21 dostávala kombináciu GS-441524, GC376 a molnupiraviru počas 12 týždňov. Dávkovanie, frekvencia a trvanie každej z nich sa v priebehu 12 týždňov radikálne menili (doplnkové údaje S3). Všetky tri mačky začali liečbu molnupiravirom bez klinickej remisie z tohto tretieho kola liečby.

3.5. Molnupiravir ako záchranná liečba

Z 26 mačiek, ktoré dostávali nelicencovaný molnupiravir ako záchrannú liečbu, väčšina používala liek značky Aura, pričom len 2 mačky používali inú značku molnupiraviru. Viac ako 81 % mačiek (18) bolo liečených liekom Aura 2801, 1 mačka bola liečená liekom Aura 1931 a ďalšie 2 mačky boli liečené oboma prípravkami Aura. Priemerné počiatočné dávkovanie bolo 12,8 mg/kg dvakrát denne. Jedna mačka dostávala dávku len raz denne a dve mačky dostávali dávku 2 až 3-krát denne. Najčastejšie používané začiatočné dávkovanie bolo 12 mg/kg dvakrát denne. Dávkovanie sa pohybovalo od 6 do 28 mg/kg dvakrát denne. Bolo hlásených 11 zmien dávkovania, pričom okrem jednej išlo o zvýšenie dávkovania. Zníženie dávkovania u mačky č. 3 nebolo nijako vysvetlené. Priemerné konečné dávkovanie bolo 14,7 mg/kg dvakrát denne, pričom tie isté tri mačky sa líšili frekvenciou dávkovania. Najčastejšie koncové dávkovanie bolo tiež 12 mg/kg dvakrát denne. Rozsah dávkovania bol 7 až 30 mg/kg dvakrát denne.

Medián trvania liečby bol 12 týždňov (IQR 10-15). Celkovo bolo udávane široké rozpätie 7 – 20 týždňov. Len osem mačiek sa liečilo kratšie ako 12 týždňov. Mačka, ktorá ukončila iba 7 týždňov liečby, bola reportovaná, že ukončila liečbu z dôvodu dosiahnutia klinickej remisie. Všetkých 26 mačiek ukončilo liečbu v trvaní 7 týždňov alebo dlhšie a všetkých 26 mačiek prežilo. Neboli hlásené žiadne prípady vynechaných dávok liečby molnupiravirom.

Majitelia hlásili zlepšenie klinických príznakov u viac ako 92 % mačiek do troch týždňov od začatia liečby molnupiravirom, pričom 84,6 % mačiek vykazovalo zlepšenie do dvoch týždňov a takmer polovica (46,2 %) do jedného týždňa. Iba dva prípady boli hlásené odlišne, pričom jedna mačka nevykazovala žiadne príznaky zlepšenia až do 1,5 mesiaca a majiteľ druhej mačky si nebol istý časovým harmonogramom a stupňom zlepšenia klinických príznakov. Celkovo bolo hlásených sedem mačiek s pretrvávajúcimi klinickými príznakmi FIP. U jednej z nich bolo hlásené vymiznutie klinických príznakov po jednom týždni pozorovacieho obdobia. U ostatných sa predpokladá, že išlo o reziduálne príznaky, ako sú ťažkosti s chôdzou alebo skákaním, tras, zmeny MRI a fekálna inkontinencia. Celý rozsah pretrvávajúcich klinických príznakov sa nachádza v tabuľke 2. Iba u troch mačiek boli hlásené nežiaduce účinky v reakcii na molnupiravir, vrátane nevoľnosti/vracania, anorexie, sklopených ušných špičiek (obrázok 2), krehkých fúzov, leukopénie, šupinatej kože a ochabovania svalov. V čase publikácie žije 24 z 26 mačiek v klinickej remisii FIP po perorálnej liečbe molnupiravirom. Jedna mačka údajne zomrela týždeň po ukončení liečby molnupiravirom v dôsledku dlhotrvajúceho záchvatu a druhá mačka (č. 21) bola bez ochorenia 4 týždne pred relapsom. Mačka č. 21 potom začala druhé kolo liečby molnupiravirom v rovnakej dávke, ale následne bola eutanizovaná z dôvodu nedostatočnej odpovede na liečbu.

Obrázok 2. Sklopené špičky uší boli hlásené ako nežiaduci účinok nelicencovanej liečby molnupiravirom u mačky č. 21.

U mačky č. 22 bola hlásená závažná leukopénia. Prostredníctvom veterinárnych záznamov sa zistilo, že mačka č. 22 má stredne ťažkú panleukopéniu s lymfopéniou, neutropéniou a normálnym hemogramom a trombogramom na 4 z 5 sekvenčných kompletných krvných testov, ktoré boli potvrdené prostredníctvom veterinárnych záznamov kompletných sekvenčných krvných testov. Prvotný zaznamenaný počet bielych krviniek bol 10 700 buniek na mikroliter (referenčný rozsah 3500 – 16 000 buniek na mikroliter). Ďalšie štyri kompletné krvné testy ukázali počet bielych krviniek v rozmedzí od 1200 do 1900 buniek na mikroliter. Prvotný počet neutrofilov bol 8560 buniek na mikroliter (referenčný rozsah 2500 – 8500 buniek na mikroliter). Ďalšie štyri počty neutrofilov sa pohybovali od 696 do 1292 buniek na mikroliter. Prvotný počet lymfocytov bol 1177 buniek na mikroliter (referenčný rozsah 1200 – 8000 buniek na mikroliter). Ďalšie štyri početnosti lymfocytov sa pohybovali od 330 do 532 buniek na mikroliter.

3.6. Molnupiravir ako primárna liečba

Malá skupina štyroch mačiek bola liečená nelicencovaným molnupiravirom ako jedinou terapiou pri podozrení na FIP, ako je uvedené v tabuľke 3. Tri z nich si údajne zvolili molnupiravir namiesto nelicencovaného náprotivku GS-441524 z dôvodu finančných obmedzení. Mačka č. 29 podstúpila 12-týždňovú liečbu 12 mg/kg perorálneho molnupiraviru dvakrát denne pred liečbou uvedenou v tabuľke 3. Táto mačka bola pred opätovným nasadením perorálneho molnupiraviru v dávke 19 mg/kg dvakrát denne počas 10 týždňov bez ochorenia menej ako jeden týždeň.

MačkaKlinické príznaky na začiatku liečbyNázov značkyPočiatočné dávkovanie a frekvenciaKonečné dávkovanie a frekvenciaTrvanie liečby (týždne)Čas do zlepšeniaPretrvávajúce klinické príznakyZáverNežiadúce účinky
* 27Skrývanie sa, nedostatok socializácie, letargia, anorexia, URI, vracanie, strata hmotnostiAura 280119 mg/kg dvakrát denne19 mg/kg dvakrát denne10menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
28Anorexia, ťažkosti s chôdzou, nafúknuté brucho, skrývanie, nedostatok socializácie, letargiaAura 28018 mg/kg dvakrát denne8 mg/kg dvakrát denne13do dvoch týždňovžiadneklinická remisiažiadne
29Anizokória, slepota, zmeny farby očí, anorexia, skrývanie sa, nedostatočná socializácia, urinárna inkontinencia, letargia,Aura 280110 mg/kg dvakrát denne10 mg/kg dvakrát denne13do dvoch týždňovžiadneklinická remisiažiadne
30Skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, bledé ďasná, úbytok hmotnostiAura 280110 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne10do dvoch týždňovžiadneklinická remisiažiadne
Tabuľka 3. Liečba a výsledné charakteristiky 4 mačiek, ktoré dostávali nelicencovaný molnupiravir ako primárnu liečbu.* Absolvovali dve kolá liečby molnupiravirom; prvé kolo je zdokumentované v tabuľke 1.

Všetky štyri mačky boli liečené perorálnym molnupiravirom Aura 2801 s priemerným začiatočným dávkovaním 11,75 mg/kg dvakrát denne (rozsah 8-19 mg/kg) a priemerným koncovým dávkovaním 12,25 mg/kg dvakrát denne (rozsah 8-19 mg/kg). Medián trvania liečby predstavoval 11,5 týždňa (IQR 10 – 13), pričom dve mačky boli liečené 10 týždňov a dve mačky boli liečené 13 týždňov. Bol vykonaný Mannov-Whitneyho test a nezistil sa žiadny významný rozdiel medzi mediánom trvania liečby molnupiravirom ako záchrannej terapie (12) a trvaním liečby molnupiravirom ako počiatočnej terapie (11,5) (p = 0,692). Všetci majitelia uviedli, že pozorovali klinické zlepšenie do dvoch týždňov a u jednej mačky sa zlepšenie prejavilo do jedného týždňa. Všetky mačky liečbu prežili, v čase publikácie boli bez prejavov ochorenia a neboli hlásené nežiaduce účinky liečby.

3.7. Molnupiravir podľa typu FIP

Uvedené informácie boli zhromaždené pre všetkých 30 mačiek a potom ďalej rozdelené podľa klinických foriem FIP. Najskôr sa posudzovalo 16 mačiek, u ktorých bola hlásená neurologická forma FIP. Následne sa ostatné mačky rozdelili podľa okulárnej (2), efuzívnej (7) a neefuzívnej (5) formy. Priemerné počiatočné dávkovanie molnupiraviru pri neurologickej forme FIP bolo 14,4 mg/kg dvakrát denne, pričom dve mačky boli liečené 2 – 3-krát denne. Priemerné koncové dávkovanie bolo 16,4 mg/kg dvakrát denne, pričom dve mačky boli liečené 2 – 3-krát denne. Najčastejšie používané začiatočné a koncové dávkovanie bolo 12 mg/kg dvakrát denne. Medián trvania liečby neurologickej FIP bol 12 týždňov (IQR 10-12,641).

V dvoch zostávajúcich prípadoch okulárnej FIP bolo priemerné počiatočné dávkovanie 11 mg/kg dvakrát denne a priemerné koncové dávkovanie bolo 13,5 mg/kg dvakrát denne. Liečba trvala v priemere 16,5 týždňa. Sedem prípadov efuzívneho ochorenia bolo liečených priemerným začiatočným dávkovaním 10,5 mg/kg dvakrát denne a priemerným koncovým dávkovaním 11,1 mg/kg dvakrát denne. Liečba trvala priemerne 13 týždňov (IQR 12 – 16). Päť neefuzívnych prípadov bolo liečených priemerným začiatočným dávkovaním 10,6 mg/kg dvakrát denne a priemerným koncovým dávkovaním 12,8 mg/kg dvakrát denne. Jedna mačka bola liečená raz denne. Priemerná dĺžka liečby predstavovala 10 týždňov (IQR 8,5 – 13,5).

3.8. Náklady a spokojnosť vlastníkov

Väčšina mačiek v tejto štúdii bola z dôvodu zlyhania/relapsu liečby alebo nedostatočnej odpovede prevedená na liečbu nelicencovaným molnupiravirom. Okrem toho, že u mačiek došlo k relapsu alebo neodpovedali na nelicencovanú liečbu na báze GS-441524, jedna mačka neznášala injekčnú formu GS a traja majitelia boli obmedzení kvôli nákladom na liečbu. Majitelia neboli povinní zverejniť finančné náklady na liečbu; tieto informácie boli poskytnuté len na dobrovoľnej báze. Okrem toho odpovede “0”, ktoré boli uvedené v správe, neboli zahrnuté do výpočtu nasledujúcich priemerov z dôvodu nemožnosti rozlíšiť, či “0” znamená žiadne náklady alebo neznáme náklady. Priemerné nahlásené náklady na prvé kolo liečby na báze GS-441524 boli 3448,83 USD a podobne priemerné hlásené náklady na druhé kolo liečby na báze GS-441524 boli 3509,09 USD. Len 4 majitelia uviedli, že platili za liečbu molnupiravirom, zatiaľ čo 16 ďalších uviedlo “0” (alebo žiadne náklady/náklady neznáme). Celkový priemer za 20 majiteľov, ktorí uviedli odpoveď na otázku v prieskume finančných nákladov (vrátane odpovedí “0”) na molnupiravir, bol 209 USD. Priemerné náklady štyroch majiteľov, ktorí neodpovedali odpoveďou “0”, boli 1045 USD. Zatiaľ čo 90 % majiteľov uviedlo, že sú “veľmi” alebo “trochu” spokojní so svojimi skúsenosťami s liečbou svojej mačky molnupiravirom, traja boli so svojimi skúsenosťami “veľmi nespokojní”. Žiaľ, nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie uvádzanej nespokojnosti.

4. Diskusia

V tejto práci popisujeme prvé známe použitie nelicencovaného molnupiraviru na liečbu podozrenia na FIP u mačiek podľa údajov nahlásených majiteľmi. Na liečbu mačiek, ktoré používajú nelicencovaný molnupiravir ako primárnu liečbu pri podozrení na FIP, sa podľa kombinovaných údajov z tejto štúdie zdá byť dávkovanie 12 mg/kg dvakrát denne počas približne 12 týždňov účinné na dosiahnutie klinickej remisie. Na liečbu mačiek, ktoré molnupiravir užívali ako záchrannú terapiu pri zlyhaní alebo relapse po terapii založenej na GS-441524, sa podľa kombinovaných údajov z tejto štúdie zdá, že dávkovanie 12-15 mg/kg dvakrát denne počas 12-13 týždňov je účinné na dosiahnutie klinickej remisie. Pri rozdelení podľa klinickej formy FIP sa však zistilo, že neurologické prípady FIP boli vo všeobecnosti liečené vyšším dávkovaním, ako je priemer pre všetky typy FIP. Očné, efuzívne a neefuzívne prípady boli liečené dávkovaním okolo 12 mg/kg dvakrát denne, s určitými odchýlkami. Preto sa zdá, že dávkovanie 15 mg/kg molnupiraviru dvakrát denne počas 12 týždňov je účinné pre neurologické prípady FIP. V prípade okulárnych, efuzívnych a neefuzívnych prípadov sa zdá byť účinné dávkovanie 12 mg/kg molnupiraviru dvakrát denne počas 12 – 13 týždňov.

Tieto údaje sú v určitom rozpore s navrhovaným liečebným protokolom spoločnosti vyrábajúcej nelicencovaný molnupiravir pod obchodným názvom HERO Plus 2801. Odporúčané dávkovanie v príbalovom letáku je 25 mg/kg raz denne pri efuzívnej a neefuzívnej FIP, 37,5 mg/kg raz denne pri očnej FIP a 50 mg/kg raz denne pri neurologickej FIP [9]. V príbalovom letáku lieku HERO Plus 2801 sú uvedené aj predbežné výsledky štúdie “Vplyv liečby perorálnou výživou na dobu prežitia a kvalitu života pri mačacej infekčnej peritonitíde”, ktorá zahŕňa 286 mačiek s diagnózou FIP. Podľa tohto príbalového letáku bolo 28 mačiek vyliečených po 4 týždňoch liečby a 258 mačiek bolo vyliečených po 8 týždňoch liečby, pričom v čase vypracovania správy nedošlo k žiadnemu úmrtiu [9]. Údaje z tejto štúdie ešte neboli publikované vo vedeckej literatúre.

Mačky v tejto štúdii však používali molnupiravir od iného dodávateľa, spoločnosti Aura, ktorá neposkytla špecifické odporúčania pre liečbu. Použité liečebné protokoly boli preto založené na radách a informáciách zdieľaných v skupinách na sociálnych sieťach, pracovných listoch uverejnených na internete [10,11] a informáciách o možných nežiaducich účinkoch obsiahnutých v informáciách uverejnených v rámci žiadostí o schválenie humánneho lieku [12].

Protokol liečby molnupiravirom odvodený z tejto štúdie sa viac zhoduje s nezávisle navrhnutým protokolom [10] publikovaným na Internete. Na základe údajov z bunkových kultúr in vitro EIDD-1931 a EIDD-2801, laboratórnych a terénnych štúdií GS-441524 a farmakokinetických štúdií na ľuďoch títo autori extrapolovali účinné dávkovanie perorálneho molnupiraviru [10]. Ich výpočty navrhli dávkovanie 4,5 mg/kg každých 12 h pri efuzívnej a neefuzívnej FIP, 8 mg/kg každých 12 h pri okulárnej FIP a 10 mg/kg každých 12 h pri neurologickej FIP [10]. Hoci dávkovanie v tejto štúdii bolo vo všeobecnosti vyššie ako dávkovanie navrhované uvedenými autormi, vysoká miera prežitia a nízka miera relapsov v čase ukončenia prieskumu naznačujú, že nelicencované odporúčania výrobcu nemusia predstavovať najnižšie účinné dávkovanie. V konečnom dôsledku sú veľmi potrebné kontrolované vedecké experimenty na vyhodnotenie najnižšieho účinného dávkovania molnupiraviru u mačiek s podozrením na FIP.

Niekoľko mačiek bolo liečených liekom Aura 1931, čo je aktívny metabolit molnupiraviru, EIDD-1931. Hlásené použité dávkovania boli v podobnom rozsahu ako dávkovania uvádzané pre molnupiravir. Nominálne, keďže molekulová hmotnosť EIDD-1931 je nižšia ako molekulová hmotnosť EIDD-2801, tieto mačky dostávali viac aktívneho liečiva ako mačky používajúce molnupiravir. Predchádzajúca štúdia však ukázala klesajúcu perorálnu biologickú dostupnosť so zvyšujúcimi sa dávkami u myší. Preto rozdiel v biologickej dostupnosti nemusí byť úmerný [13]. Farmakokinetické štúdie molnupiraviru aj EIDD-1931 u mačiek bohužiaľ nie sú známe.

V príbalovom letáku lieku HERO Plus 2801 neboli uvedené žiadne nežiaduce účinky, čo je v rozpore s tým, čo bolo uvedené v tejto štúdii. Spomedzi hlásených nežiaducich účinkov molnupiraviru boli najvýznamnejšie sklopené uši, vypadávanie fúzov a závažná leukopénia. V humánnej lekárskej literatúre neboli hlásené žiadne kožné alebo folikulárne lézie, ktoré by zodpovedali tu uvádzanému vypadávaniu fúzov alebo skladaniu uší. Treba však poznamenať, že mačky, u ktorých sa vyskytli tieto vedľajšie účinky, dostávali dve najvyššie dávky molnupiraviru uvedené v tejto štúdii: 23 mg/kg trikrát denne a 30 mg/kg dvakrát denne.

Počas 28-dňovej štúdie, ktorá bola prerušená kvôli závažným účinkom lieku, bola u psov hlásená závažná toxicita kostnej drene [12]. Pri dávkovaní 17 mg/kg/deň a 50 mg/kg/deň boli postihnuté všetky línie krvotvorných buniek [12]. Mačka č. 22 dostávala maximálne dávkovanie 23 mg/kg trikrát denne, čo bolo oveľa viac ako toxické dávkovanie u psov 17 mg/kg raz denne. V študovanej skupine s dávkou 17 mg/kg sa zaznamenala možnosť reverzibility, pokiaľ sa liečba zastavila [12].

Existujú obavy týkajúce sa obsahu nelicencovaných značiek molnupiraviru, pretože tieto značky nie sú v súčasnosti regulované a často nemajú uvedené skutočné zloženie. Značku Hero (rovnaký výrobca ako HERO Plus 2801) znázornenú na obrázku 3 analyzovala naša skupina v decembri 2021 prostredníctvom spoločnosti Toxicology Associates Inc. (Columbus, OH). Zistilo sa, že obsahuje 97,3 % molnupiraviru, pričom neboli zistené žiadne iné kontaminanty. Výrobok Aura 2801, ktorý používala väčšina účastníkov tejto štúdie, analyzovalo v septembri 2022 to isté laboratórium. Zistilo sa, že obsahuje 96,8 % čistého molnupiraviru. Riadenejšie posúdenie skutočného obsahu a čistoty nelicencovaných prípravkov GS-441524 aj molnupiraviru je pre veterinárnu komunitu veľmi zaujímavé a je aktívnym predmetom výskumu našej skupiny.

Obrázok 3. Obrázky obalov nelicencovaného lieku molnupiravir značky Hero.

Niektoré obmedzenia tejto štúdie vyplývajú z retrospektívneho charakteru a legálnosti použitých terapií. Po prvé, všetky údaje použité v tejto štúdii boli získané na základe hlásení vlastníkov. Úzka spolupráca s majiteľmi a správcami webových stránok sociálnych médií, ktorí podporovali túto skupinu, umožnila lepšie pochopenie a interpretáciu mnohých odpovedí z prieskumu. Vzhľadom na nedostatok definitívnej predsmrtnej diagnostiky FIP, ktorá by bola k dispozícii na praktické použitie, nebolo možné potvrdiť ani to, že mačky zaradené do tejto štúdie mali FIP. Okrem toho sú údaje pravdepodobne skreslené smerom k pozitívnym výsledkom a môžu byť zaťažené chybou pri spomínaní. Počas distribučnej fázy reagoval potenciálny účastník štúdie žiadosťou o vyradenie z nášho e-mailového zoznamu a uviedol, že sa nechce zúčastniť na štúdii. Ich mačka nereagovala na liečbu molnupiravirom a nakoniec bola utratená. Predpokladáme, že ostatní mohli mať rovnaký pocit, keďže ďalší traja eventuálni účastníci na pozvánku do štúdie nereagovali. To mohlo zúžiť počet účastníkov s nepriaznivým výsledkom a falošne zvýšiť zdanlivé ukazovatele prežitia. Preto tu uvedené údaje majú slúžiť ako dôkaz možnosti použitia molnupiraviru ako základnej alebo záchrannej liečby FIP, nie ako ukazovateľ skutočnej miery účinnosti.

U mačiek, ktoré používali nelicencovaný molnupiravir ako záchrannú liečbu, sa príčina zlyhania odpovede alebo relapsu po liečbe založenej na GS-441524 nezistila. Mohla súvisieť s kvalitou lieku, rezistenciou vírusu alebo iným faktorom. Keďže v USA v súčasnosti neexistuje žiadne testovanie ani regulácia, nelicencované verzie lieku GS-441524 alebo GC376 môžu mať nedostatočnú čistotu alebo koncentráciu, čo môže viesť k zlyhaniu liečby. Ďalšou možnou príčinou je prirodzená alebo získaná rezistencia na GS-441524. Tieto dve príčiny môžu byť tiež prepojené, pretože získaná rezistencia môže byť podporená, keď sa pri liečbe používa nedostatočné množstvo antivirotika, napríklad pri nekvalitných liekoch.

V nedávnom článku sa nezistili žiadne vírusové mutácie vyvolané liekmi SARS-CoV-2 počas liečby molnupiravirom [14]. To naznačuje, že pri liečbe molnupiravirom nie je pravdepodobné, že by sa objavila rezistencia vírusu SARS-CoV-2. Preto môže byť podobne nepravdepodobné, že by liečba molnupiravirom vyvolala rezistenciu vírusu FIPV, čo z neho robí atraktívnu terapeutickú možnosť.

Jednoznačne však existuje potreba (1) legálnej (v Spojených štátoch i inde) alternatívy k nelicencovanej liečbe liekom GS-441524 a (2) dostupnosti alternatívnych záchranných liekov, buď samostatných, alebo v kombinácii, po zlyhaní liečby liekom GS-441524. Molnupiravir má potenciál vyplniť obe tieto medzery a toto je prvá známa správa o jeho použití u mačiek v odbornej literatúre. Napriek tomu sa môžu nelicencované prípravky naďalej používať na liečbu FIP vzhľadom na náklady a široko zavedené siete, ktoré sú k dispozícii na ich získanie.

Záverom možno konštatovať, že podľa údajov hlásených majiteľmi sa nelicencovaný molnupiravir javí ako účinná liečba pri podozrení na FIP ako vhodná liečba prvej voľby aj ako záchranná liečba. Pri dávkovaní 12 – 15 mg/kg každých dvanásť hodín sú hlásené minimálne vedľajšie účinky a poskytuje možnosť prežitia pri klinickom ústupe príznakov FIP. Hoci sú skúsenosti týchto majiteľov s liečbou a zrejme aj vyliečením mačiek z FIP netradičné a potenciálne nezákonné, sú nesporne pozoruhodné a z experimentov, ktoré títo “občianski vedci” vykonávajú, sa môžeme veľa naučiť. Uvádzaním týchto skúseností sa snažíme poskytnúť východisko pre skúmanie molnupiraviru na použitie u mačiek s podozrením na FIP a zdokumentovať fenomén “skupinového zdravotníctva”, ktorý by naša profesia nemala ignorovať.

Doplnkové materiály

Nasledujúce doplňujúce informácie si môžete stiahnuť na adrese https://www.mdpi.com/article/10.3390/pathogens11101209/s1, doplňujúce údaje S1: retrospektívny prieskum štúdie s molnupiravirom; doplňujúce údaje S2: skrátený denník klinickej anamnézy kat. č. 6; doplňujúce údaje S3: Cat #21 abbreviated clinical history log.

Literatúra

  1. Felten, S.; Hartmann, K. Diagnosis of Feline Infectious Peritonitis: A Review of the Current Literature. Viruses 201911, 1068. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  2. Pedersen, N.C.; Kim, Y.; Liu, H.; Kankanamalage, A.C.G.; Eckstrand, C.; Groutas, W.C.; Bannasch, M.; Meadows, J.M.; Chang, K.-O. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 201820, 378–392. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  3. Pedersen, N.C.; Perron, M.; Bannasch, M.; Montgomery, E.; Murakami, E.; Liepnieks, M.; Liu, H. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 201921, 271–281. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  4. Jones, S.; Novicoff, W.; Nadeau, J.; Evans, S. Unlicensed GS-441524-Like Antiviral Therapy Can Be Effective for At-Home Treatment of Feline Infectious Peritonitis. Animals 202111, 2257. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  5. Merck & Co., Inc. Authorized for Emergency Use in the Treatment of COVID-19. Lagevrio. 2022. Available online: https://www.lagevrio.com/patients/ (accessed on 26 August 2022).
  6. Gordon, C.J.; Tchesnokov, E.P.; Schinazi, R.F.; Götte, M. Molnupiravir promotes SARS-CoV-2 mutagenesis via the RNA template. J. Biol. Chem. 2021297, 100770. [Google Scholar] [CrossRef]
  7. Singh, A.K.; Singh, A.; Singh, R.; Misra, A. Molnupiravir in COVID-19: A systematic review of literature. Diabetes Metab. Syndr. Clin. Res. Rev. 202115, 102329. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  8. Khoo, S.H.; Fitzgerald, R.; Fletcher, T.; Ewings, S.; Jaki, T.; Lyon, R.; Downs, N.; Walker, L.; Tansley-Hancock, O.; Greenhalf, W.; et al. Optimal dose and safety of molnupiravir in patients with early SARS-CoV-2: A Phase I, open-label, dose-escalating, randomized controlled study. J. Antimicrob. Chemother. 202176, 3286–3295. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  9. FIP Warriors CZ/SK® (2022, May 20). Eidd-2801 (Molnupiravir). Available online: https://www.fipwarriors.eu/en/eidd-2801-molnupiravir/ (accessed on 26 August 2022).
  10. Pedersen, N.C.; Jacque, N. Alternative Treatments for Cats with FIP and Natural or Acquired Resistance to GS-441524. Sock it to Fip. Available online: https://sockfip.org/https-sockfip-org-wp-content-uploads-2022-03-approaches-to-drug-resistance-in-cats-treated-with-gs-441524-for-fip-v3-pdf/ (accessed on 26 August 2022).
  11. Pedersen, N.C. The Long History of Beta-d-n4-Hydroxycytidine and Its Modern Application to Treatment of COVID-19 in People and FIP in Cats. Sock it to Fip. Available online: https://sockfip.org/https-sockfip-org-wp-content-uploads-2022-04-the-long-history-of-beta-d-n4-hydroxycytidine-and-its-modern-application-to-treatment-of-covid-19-in-people-and-fip-in-cats-v2-pdf/ (accessed on 8 October 2022).
  12. European Medicines Agency. Committee for Medicinal Products for Human Use (CHMP) Assessment Report: Use of Mol-Nupiravir for the Treatment of COVID-19. 2022. Available online: www.ema.europa.eu/contact (accessed on 8 October 2022).
  13. Painter, G.R.; Bowen, R.A.; Bluemling, G.R.; DeBergh, J.; Edpuganti, V.; Gruddanti, P.R.; Guthrie, D.B.; Hager, M.; Kuiper, D.L.; Lockwood, M.A.; et al. The prophylactic and therapeutic activity of a broadly active ribonucleoside analog in a murine model of intranasal venezuelan equine encephalitis virus infection. Antivir. Res. 2019171, 104597. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  14. Fletcher, T.; Ah Donovan-Banneld, I.; Penrice-Randal, R.; Goldswain, H.; Rzeszutek, A.; Pilgrim, J.; Bullock, K.; Saunders, G.; Northey, J.; Dong, X.; et al. Characterisation of SARS-CoV-2 genomic variations in response to mol-nupiravir treatment in the AGILE Phase IIa clinical trial. Res. Sq. 2022. [Google Scholar] [CrossRef]

Klinické a molekulárne súvislosti medzi COVID-19 a mačacou infekčnou peritonitídou (FIP)

Arjun N. Sweet, Nicole M. André, Alison E. Stout, Beth N. Licitra and Gary R. Whittaker
Julia A. Beatty, Academic Editor and Séverine Tasker, Academic Editor

Pôvodný článok: Clinical and Molecular Relationships between COVID-19 and Feline Infectious Peritonitis (FIP)

Abstrakt

Výskyt ťažkého akútneho respiračného syndrómu 2 (SARS-CoV-2) viedol lekársku a vedeckú komunitu k riešeniu otázok týkajúcich sa patogenézy a klinickej prezentácie COVID-19; relevantné klinické modely okrem ľudí však stále chýbajú. U mačiek sa môže všadeprítomný koronavírus, popisovaný ako mačací koronavírus (FCoV), prejavovať ako mačacia infekčná peritonitída (FIP) – hlavná príčina úmrtnosti mladých mačiek, ktorá je charakterizovaná ako ťažký systémový zápal. Rôznorodé mimopľúcne príznaky FIP a rýchlo progredujúci priebeh ochorenia spolu s blízkym etiologickým agensom predstavujú určitý stupeň prekrývania s COVID-19. Tento článok sa zaoberá molekulárnymi a klinickými vzťahmi medzi FIP a COVID-19. Aj keď medzi týmito dvoma syndrómami existujú kľúčové rozdiely, tieto podobnosti podporujú ďalšie skúmanie mačacích koronavírusov ako prirodzene sa vyskytujúceho klinického modelu pre koronavírusové ochorenie u ľudí.

Kľúčové slová: mačacia infekčná peritonitída, SARS-CoV-2, COVID-19, mačky

1. Úvod

V 60. rokoch 20. storočia bola opísaná mačacia infekčná peritonitída (FIP) ako ochorenie domácich mačiek a následne sa zistilo, že ide o vírusovú etiológiu, konkrétne o mačací koronavírus (FCoV) [1,2]. U väčšiny mačiek má infekcia vírusom FCoV za následok mierne až nevýrazné klinické príznaky, avšak u malej časti mačiek sa vyvinie závažné ochorenie a podľahnú systémovej forme ochorenia, známej ako FIP [3]. V priebehu rokov od objavenia FCoV zostali mnohé znaky FCoV nepochopené. Podobne pandémia COVID-19, spôsobená výskytom SARS-CoV-2, nastolila mnoho rovnako náročných otázok týkajúcich sa patogenézy, prenosnosti a liečby. Rozsiahly prenos FCoV/SARS-CoV-2 a nenápadný nástup závažných príznakov v prípade FIP aj COVID-19 obmedzuje možnosť včasného odhalenia ochorenia – to, čo môže začať len ako mierne alebo dokonca nevýrazné klinické príznaky alebo symptómy, môže rýchlo viesť k systémovému ochoreniu [3,4]. Domnievame sa, že FIP môže predstavovať cenný, prirodzene sa vyskytujúci mimopľúcny model COVID-19.

FCoV aj SARS-CoV-2 patria do čeľade Coronaviridae [4,5], aj keď do rôznych rodov (obrázok 1). FCoV spolu s podobnými živočíšnymi koronavírusmi, ako je psí koronavírus (CCoV) a vírus prenosnej gastroenteritídy (TGEV) u ošípaných, patria do rodu alfakoronavírusov. Do rodu alfakoronavírusov sa zaraďujú aj komunitné respiračné (CAR) ľudské koronavírusy 229E a NL63 [6], pričom druhý menovaný sa spája s bežným prechladnutím, krupom a prípadne Kawasakiho chorobou u detí [7]. Naproti tomu SARS-CoV-2 spolu so SARS-CoV ( pôvodca vypuknutia ťažkého akútneho respiračného syndrómu v rokoch 2002 – 2003) a koronavírusom blízkovýchodného respiračného syndrómu (MERS-CoV) patria do rodu betakoronavírusov [8], pričom SARS-CoV-2 a SARS-CoV patria do línie B (sarbecovírus) a MERS-CoV do línie C (merbecovírus). Medzi menej príbuzné betakoronavírusy patrí ľudský koronavírus CAR OC43 (spojený s bežným prechladnutím), vírus myšej hepatitídy (MHV) a bovinný koronavírus, ktorý je spojený so zápalom pľúc a hnačkou u hovädzieho dobytka; tieto vírusy sú v línii A (embekovírus).

Obrázok 1
Fylogenetický strom hrotových proteínov vybraných koronavírusov. Fylogenetický strom maximálnej vierohodnosti bol zostrojený pomocou programu MEGAX (100 bootstrapov) z viacnásobného zarovnania sekvencií hrotových proteínov. Hrotové sekvencie aminokyselín boli získané z GenBank NCBI. Príslušné čísla sú: vírus transmisívnej gastroenteritídy/TGEV (P07946), koronavírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu 2/SARS-CoV-2 (YP_009724390.1), koronavírus blízkovýchodného respiračného syndrómu/MERS-CoV(AFS88936. 1), vírus hepatitídy myší/MHV-1 (ACN89742), koronavírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu/SARS-CoV (AAT74874.1), koronavírus mačiek/FCoV-Black (EU186072. 1), bovinný koronavírus/BCoV (P15777), psí koronavírus/CCoV (AY436637.1), ľudský koronavírus/HCoV-OC43(NC_006213.1), HCoV-229E(NC_002645.1) a HCoV-229E(NC_002645.1).

FCoV možno klasifikovať dvoma spôsobmi, pričom prvý sa týka formy ochorenia. Mačací enterický koronavírus (FECV) sa považuje za pôvodcu miernej gastrointestinálnej formy ochorenia, zatiaľ čo vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV) sa spája so smrteľnou systémovou infekciou známou ako FIP [3]. FIPV sa od FECV odlišuje svojou schopnosťou infikovať a účinne sa replikovať v monocytoch a makrofágoch [9], čím vyvoláva systémový zápal. FIPV sa spája so spektrom klinických následkov. Na jednom konci spektra je efuzívna alebo “mokrá” FIP, ktorá rýchlo progreduje a zahŕňa hromadenie vysoko proteínového exsudátu v brušnej a/alebo hrudnej dutine. Na druhej strane spektra je neefuzívna alebo “suchá” FIP, ktorá môže postihnúť mnohé orgánové systémy, ale zvyčajne sa vyznačuje neurologickými a očnými príznakmi. Nefuzívna FIP má vo všeobecnosti zdĺhavejší priebeh ochorenia a je menej častá ako jej efuzívny náprotivok. FCoV možno tiež rozdeliť na dva sérotypy – typ I alebo typ II – na základe hlavných rozdielov v hrotovom proteíne vírusu, ktoré ovplyvňujú väzbu na receptor a odpoveď protilátok [10]. Receptorom pre FCoV typu II je mačacia aminopeptidáza N (fAPN) [11], zatiaľ čo receptor pre vírusy typu I nie je identifikovaný. Typ I FCoV predstavuje prevažnú väčšinu prípadov FIP [12].

Klasifikácia vírusu SARS-CoV-2 na rôzne varianty na základe genetických mutácií stále prebieha, pretože vírus sa naďalej vyvíja. Vírusové línie, ktoré vykazujú potenciál zvýšenej prenosnosti, odolnosti voči liečbe, odolnosti voči vakcínam alebo zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti, boli označené ako varianty vzbudzujúce obavy (VOC). Spektrum ochorení spojených s COVID-19 je široké a siaha od asymptomatických a miernych infekcií až po syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS), syndróm systémovej zápalovej reakcie (SIRS) a multiorgánové zlyhanie a smrť. Systémový zápal pri SARS-CoV-2 nie je spojený s makrofágmi a monocytmi (ako pri FIP), ale zodpovedá za širokú škálu mimopľúcnych príznakov. Zdá sa, že sa na tom podieľa receptor SARS-CoV-2, angiotenzín konvertujúci enzým-2 (ACE-2), ktorý zohráva dôležitú úlohu v systéme renín-angiotenzín a rozvoji prozápalového stavu [13]. Multisystémový zápalový syndróm (MIS) detí a dospelých, ako aj postakútny priebeh infekcie SARS-CoV-2 (PASC), známy aj ako “dlhý COVID”, sú potenciálnymi dôsledkami infekcie COVID-19.

2. Prenos

Ako skupina sú koronavírusy známe svojou schopnosťou spôsobovať respiračné aj črevné ochorenia a zvyčajne sa prenášajú jednou alebo obidvomi cestami. Zatiaľ čo FCoV sa považuje za fekálno-orálny a SARS-CoV-2 je primárne respiračný, pacienti s COVID-19 môžu vylučovať infekčný vírus v stolici [14], často po dlhšiu dobu, a FCoV môže ľahko infikovať oronasálnou cestou, čo je bežná metóda pokusného očkovania mačiek [15].

Vo väčšine prípadov je infekcia FCoV samoobmedzujúca, a hoci vírus možno detekovať systémovo, replikácia mimo črevného epitelu je slabá. Táto forma vírusu, označovaná ako FECV, je ľahko prenosná fekálno-orálnou/oronasálnou cestou, pričom bežnými zdrojmi infekcie sú spoločné koterce a prehltnutie vírusových častíc pri čistení. Súčasné chápanie rozvoja FIP zahŕňa vnútornú mutáciu: v malej podskupine prípadov FECV vedie komplexná kombinácia hostiteľských a vírusových faktorov k mutácii (mutáciám), ktorá umožňuje účinnú replikáciu v makrofágoch a monocytoch [16]. Tieto letálne varianty sa klasifikujú ako FIPV a spájajú sa so systémovým zápalom, zlyhaním orgánov a smrťou. FIPV sa vo všeobecnosti považuje za neprenosný, pretože faktory, ktoré zvyšujú jeho tropizmus na makrofágy, zrejme obmedzujú jeho fekálno-orálne šírenie [17]. V chovných staniciach a útulkoch boli zaznamenané ohniská FIP. V týchto situáciách môže stres z preplnenia a vysoké hladiny vírusu v prostredí podporovať premenu FECV na FIPV. Existujú dôkazy, že niektoré kmene FCoV môžu byť k tomuto prerodu náchylnejšie ako iné [18,19].

Infekcia vírusom SARS-CoV-2 je primárne zameraná na respiračný epitel, ale podobne ako v prípade FCoV sa vírus môže objaviť systémovo bez príslušných príznakov infekcie [20,21]. Asymptomatickí jedinci sú dobre zdokumentovaným zdrojom SARS-CoV-2 [22,23,24] a prenos zahŕňa inhaláciu aerosólov aj kontakt s kvapôčkami [25]. Inkubačné doby SARS-CoV-2 a FECV sa pohybujú od 2 do 14 dní [26]. Inkubačná doba FIP je veľmi variabilná, ovplyvnená časom do vnútornej mutácie a imunitnou odpoveďou jedinca. K nástupu FIP môže dôjsť niekoľko týždňov až mesiacov po počiatočnej infekcii [27,28,29,30]. Multisystémový zápalový syndróm u detí (MIS-C), závažný prejav SARS-CoV-2, sa tiež oneskoruje za počiatočnou infekciou s mediánom nástupu 4 týždne. S rozvojom MIS-C neboli spojené žiadne vírusové faktory, ale predpokladá sa imunitne sprostredkovaná zložka.

Vertikálny prenos FIP prostredníctvom placenty alebo mlieka sa považuje za zriedkavý. V prvej experimentálnej štúdii, v ktorej bola infikovaná dojčiaca mačka, jedno zo štyroch mačiatok podľahlo FIP [28]. Zdá sa, že materské protilátky účinne zabraňujú prenosu až do veku približne šiestich týždňov, keď sa znižujú hladiny protilátok a mačiatka sú náchylné na prenos fekálno-orálnou cestou [31]. Táto imunita získaná od matky však môže byť prekonaná v ranom veku vysokou úrovňou expozície FCoV – švajčiarska štúdia preukázala, že mačiatka vo veľkých chovoch vykazujú infekciu vo veku dvoch týždňov [32,33]. Vertikálny prenos predstavuje pri infekcii SARS-CoV-2 riziko. Placentárny prenos je zriedkavý, ale bol zdokumentovaný u plodov matiek infikovaných SARS-CoV-2 [34,35,36], čo dokazuje detekcia vírusu v plodovej vode, krvi novorodenca, pupočníkovej krvi a placentárnom tkanive. Prípady prenosu boli zdokumentované na začiatku aj na konci tehotenstva, ale k infekcii novorodenca vírusom SARS-CoV-2 nemusí vždy dôjsť v maternici. K infekcii môže dôjsť aj počas pôrodu alebo pri blízkom kontakte s matkou. Neonatálne výsledky matiek infikovaných COVID-19 zostávajú naďalej predmetom štúdia, pričom je problematické rozlíšiť vplyv infekcie SARS-CoV-2 a komorbidít matky. Napriek tomu sa zdá, že infekcia novorodencov nie je bez následkov, pričom v jednej analýze sa uvádza, že približne 50 % infikovaných novorodencov vykazuje klinické príznaky súvisiace s COVID-19 vrátane horúčky a respiračných a gastrointestinálnych príznakov [37].

3. Všeobecná klinická prezentácia

Klinické príznaky spojené s FIP aj COVID-19 zahŕňajú horúčku, hnačku, depresiu, slabosť, anorexiu a dyspnoe [1]. Typický prejav COVID-19 bežne zahŕňa nešpecifické príznaky vrátane horúčky, suchého kašľa, únavy, dýchavičnosti a myalgie [38]. Anosmia (strata čuchu) a ageúzia (strata chuti) boli tiež často hlásené pri COVID-19 a predstavujú špecifickejšie symptomatické ukazovatele ochorenia [39]. Môže sa vyskytnúť pneumónia, syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS) a sepsa. Zdá sa, že muži sú vystavení vyššiemu riziku vzniku závažnejších prejavov COVID-19 [40,41], pričom niekoľko malých štúdií potvrdzuje rovnakú súvislosť medzi samčím pohlavím a vznikom FIP u mačiek [42,43].

Klasickým prejavom FIP je vznik výpotku v brušnej a/alebo hrudnej dutine; hoci tento prejav bol zaznamenaný aj u COVID-19 [44], je veľmi zriedkavý. Okrem toho sa FIP prejavuje v rôznych telesných systémoch, ktoré majú podobnosť s mimopľúcnymi prejavmi COVID-19 (obrázok 2 a obrázok 3). Najpodobnejším znakom oboch ochorení je endotelová dysfunkcia. Charakteristickým znakom patológie FIP je vaskulitída [45,46] s léziami charakterizovanými perivaskulárnym edémom a infiltráciou, degeneráciou cievnej steny a proliferáciou endotelu [47]. V prípade COVID-19 sa predpokladá, že mimopľúcne príznaky sú spôsobené vírusom sprostredkovanou endoteliitídou, ktorá vedie k vaskulitíde, predovšetkým v žilách s malým postihnutím arteriol [48,49]. V nasledujúcich častiach popíšeme tieto mimopľúcne príznaky a poukážeme na kľúčové podobnosti a rozdiely.

Obrázok 2
Súhrn systémových klinických príznakov a patologických stavov spojených s FIP. Je známe, že FIP je systémová infekcia s rôznorodými prejavmi. Sú tu zhrnuté možné systémové klinické príznaky spojené s FIP, ktoré zahŕňajú orgánové systémy, ktoré sú tiež postihnuté COVID-19. Najčastejšie príznaky FIP sú zvýraznené červenou farbou.

Obrázok 3
Súhrn systémových klinických príznakov, symptómov a patológií súvisiacich s COVID-19. Respiračné príznaky COVID-19 sú hlavným prejavom ochorenia. Infekcia SARS-CoV-2 u ľudí však môže mať za následok aj rôzne mimopľúcne príznaky. Sú tu zhrnuté systémové klinické príznaky a symptómy spojené s COVID-19, ktoré zahŕňajú orgánové systémy, ktoré sú tiež postihnuté FIP. Najčastejšie príznaky COVID-19 sú zvýraznené červenou farbou. ARDS znamená syndróm akútnej respiračnej tiesne.

4. Biomarkery

Zápalové biomarkery sú významné ako prognostické ukazovatele v prípade COVID-19 a ako prostriedok na odlíšenie FIP od iných ochorení. Pri FIP sa zdá, že expresia IL-6 je zvýšená v ascitickej tekutine mačiek infikovaných FIP, pravdepodobne prostredníctvom zvýšenej expresie v srdci a pečeni [50,51]. Pri infekcii FIP sú zvýšené aj iné proteíny akútnej fázy. Alfa-1-kyslý glykoproteín (AGP) sa skúmal ako diagnostický marker FIP, ale môže byť zvýšený aj pri iných stavoch, čím sa obmedzuje jeho špecifickosť [52,53]. Sérový amyloid A (SAA) je ďalším proteínom akútnej fázy, ktorý zrejme rozlišuje medzi infekciou FIPV a FECV, pričom mačky infikované FIPV vykazujú vyššie hladiny SAA v porovnaní s mačkami infikovanými FECV a kontrolnými mačkami bez SPF [54], ale má obmedzené použitie pri rozlišovaní FIP od iných efuzívnych stavov [55].

Podobne ako v prípade FCoV majú jedinci trpiaci ťažkými formami COVID-19 vyššie hladiny SAA v porovnaní s jedincami s miernejšou formou COVID-19 [56]. Vyššie hladiny SAA sa uvádzajú aj u pacientov, ktorí zomreli na COVID-19, v porovnaní s tými, ktorí prežili [57]. C-reaktívny proteín (CRP) je ďalší marker, ktorý sa ukazuje ako sľubný biomarker pri infekciách FCoV aj SARS-CoV-2. Syntéza CRP pečeňou je indukovaná expresiou IL-6 ako odpoveď na zápal [58] a je zvýšená v prípadoch FIP [59]. Zvýšené hladiny CRP v počiatočných štádiách COVID-19 sa spájajú s ťažším priebehom ochorenia a vyššou úmrtnosťou [60,61,62], čo viedlo k odporúčaniu používať ho ako prognostický ukazovateľ pri hodnotení rizika u pacientov hospitalizovaných pre COVID-19. Naopak, v jednom metaprieskume sa zistilo, že hladiny IL-6 sú síce zvýšené, ale minimálne o jeden rád nižšie u pacientov s COVID-19 ako u pacientov s ARDS a sepsou nesúvisiacou s COVID-19, čo naznačuje iný mechanizmus imunitnej dysregulácie [63].

D-dimér, hoci nie je špecifický pre COVID-19 alebo FIP, je ďalším zaujímavým biomarkerom. D-dimér sa uvoľňuje pri rozpade fibrínu a používa sa ako klinický nástroj na vylúčenie tromboembólie [64]. Trombotické príhody boli často zdokumentované u COVID-19 vo viacerých orgánových systémoch [65,66] a zvýšené hladiny D-diméru sú spojené s vyššou morbiditou a mortalitou [67,68]. Podobne sa trombotické príhody môžu vyskytnúť aj pri FIP a vysoké hladiny D-dimérov spolu s ďalšími príznakmi diseminovanej intravaskulárnej koagulácie (DIC) možno pozorovať v konečných štádiách FIP pri prirodzených aj experimentálnych infekciách [69,70].

5. Patofyziológia

5.1. Neurologická

FIP je jedným z hlavných infekčných neurologických ochorení mačiek a príznaky spojené s infekciou centrálneho nervového systému (CNS) sú dobre zdokumentované [71]. Príznaky CNS sa zaznamenávajú približne v 40 % prípadov suchej FIP a môžu sa prejavovať ako nystagmus, torticollis, ataxia, paralýza, zmenené správanie, zmenená mentácia a záchvaty [72]. Široké spektrum príznakov podporuje záver, že infekcia nie je obmedzená na určitú časť CNS [73]. Infekcia v CNS je obmedzená na monocytovú a makrofágovú líniu a vedie k pyogranulomatóznemu a lymfoplazmacytickému zápalu, ktorý zvyčajne postihuje leptomeningy, choroidálny plexus a periventrikulárny parenchým [74].

Dokumentácia neurologických príznakov spojených s infekciou CNS vírusom SARS-CoV-2 je v porovnaní s inými koronavírusmi obmedzená [75]. Pozorované príznaky sú rôzne, od bolesti hlavy a zmätenosti až po záchvaty a akútne cerebrovaskulárne príhody [76]. Odhalenie vírusu v mozgu je zriedkavé, čo naznačuje, že príznaky nemusia priamo súvisieť s infekciou CNS. Vírusové častice boli pozorované v endotelových bunkách neurálnych kapilár a v podskupine kraniálnych nervov, hoci takáto detekcia nekoreluje so závažnosťou neurologických príznakov [77]. Často nie sú zjavné dôkazy priamej infekcie. Namiesto toho sa zaznamenávajú zápalové mediátory, ako napríklad aktivovaná mikroglia, ktoré môžu prispievať k mikrovaskulárnemu poškodeniu a ochoreniu. [78,79].

Ďalšie porovnanie neurozápalových vlastností SARS-CoV-2 a FCoV môže priniesť nový pohľad na neurologické prejavy COVID-19. Pre pochopenie progresie COVID-19 a rozsahu infekcie CNS je nevyhnutné ďalšie skúmanie neurologických príznakov spojených so SARS-CoV-2.

5.2. Oftalmologická

Očné prejavy FIP sú častejšie pri suchej forme ochorenia [80]. Bola pozorovaná mydriáza, iritída, odlúčenie sietnice, konjunktivitída, hyféma a keratické precipitáty [81]. Najčastejším očným prejavom FIP je uveitída, ktorá môže postihovať prednú aj zadnú uveu [80]. Vírusový antigén sa môže zistiť aj v epiteliálnych bunkách niktitujúcej membrány, avšak detekcia vírusového antigénu nerozlišuje medzi FECV a FIPV [82].

Medzi očné prejavy COVID-19 patrí konjunktivitída, chemóza, epifora, hyperémia spojiviek a zvýšená produkcia sĺz [83]. Uveitída – bežná očná prezentácia FIP – bola pozorovaná aj pri infekcii SARS-CoV-2 [84,85]. Zistenie vírusu v slznej tekutine viedlo k obavám z očného prenosu v prvých mesiacoch pandémie COVID-19 [83,86]. RNA SARS-CoV-2 bola zistená v slzných sekrétoch a bola izolovaná z očných sekrétov, čo podporuje možnosť oftalmologického prenosu [87,88]. Je zaujímavé, že v uvedenej prípadovej štúdii v Číne sa z 12 pacientov s oftalmologickými príznakmi vrátili pozitívne spojivkové testy len u 2 pacientov, čo naznačuje obmedzenú citlivosť pri detekcii vírusu zo spojivkových vzoriek [83].

5.3. Kardiovaskulárna

Perikardiálny výpotok je menej častým prejavom FIP, ale v literatúre je dobre zdokumentovaný [26,89,90,91]. FCoV bol zistený v perikarde mačky s opakovaným perikardiálnym výpotkom, u ktorej sa neskôr objavili neurologické príznaky [92]. Priama infekcia srdca vírusom FCoV bola zdokumentovaná v prípadovej štúdii z roku 2019, v ktorej sa uvádza myokarditída spojená s FIP s výraznou hypertrofiou ľavej komory a zväčšením predsiení [93]. Imunohistochémia (IHC) odhalila prítomnosť makrofágov infikovaných FCoV a pridružených pyogranulomatóznych lézií. [26]. Je zaujímavé, že ťažká infekcia SARS-CoV-2 s dôkazom replikácie vírusu v srdci a pľúcach bola nedávno zdokumentovaná u mačky s už existujúcou hypertrofickou kardiomyopatiou (HCM) [94].

Na rozdiel od FIP sa zdá, že poškodenie srdca spojené s infekciou SARS-CoV-2 je oveľa rozšírenejšie. V štúdii na 187 pacientoch sa zistilo, že 27,8 % prípadov COVID-19 vykazovalo dôkazy o poškodení myokardu, o čom svedčia zvýšené hladiny srdcového troponínu (TnT) [95]. Vysoké hladiny TnT boli zase spojené s vyššou úmrtnosťou. V retrospektívnej multicentrickej štúdii 68 pacientov s COVID-19 sa zaznamenalo 27 úmrtí, ktoré bolo možné pripísať poškodeniu myokardu a/alebo zlyhaniu krvného obehu ako jednej z hlavných príčin úmrtnosti, pričom zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu a IL-6 boli spojené s vyššou úmrtnosťou [96]. Zvýšenie takýchto zápalových biomarkerov v krvi naznačuje, že rýchly zápalový charakter COVID-19 môže mať obzvlášť škodlivý vplyv na funkciu srdca. Pri infekcii COVID-19 sa zaznamenal difúzny edém, ako aj zvýšená hrúbka steny a hypokinéza [97]. U pacientov s COVID-19 bola pozorovaná aj tamponáda srdca, pričom v perikardiálnej tekutine boli zistiteľné hladiny SARS-CoV-2 [98]. Na rozdiel od FIP, pri ktorej sa pri myokarditíde pozorovala priama invázia makrofágov infikovaných FCoV do myokardu, infekcia myokardu vírusom SARS-CoV-2 nie je jednoznačne spojená s infiltráciou mononukleárnych buniek alebo myokarditídou [99]. To vedie k úvahám o viacerých systémových faktoroch pri nepriaznivých výsledkoch srdca – najmä o dysregulácii zápalových cytokínov. Vplyv infekcie SARS-CoV-2 na kardiovaskulárny systém je dôležitým prvkom nášho prehlbujúceho sa chápania morbidity a mortality spojenej s COVID-19.

5.4. Gastroenterologická

FCoV sa vylučuje vo výkaloch a prenáša sa oronazálnou cestou. Počiatočná infekcia FCoV je zameraná na črevný trakt – infekcia môže byť subklinická alebo sa u mačiek môže objaviť hnačka a menej často zvracanie. Primárna infekcia trvá niekoľko mesiacov a vírus sa môže vylučovať mesiace až roky [100,101]. Zdá sa, že bunky stĺpcového epitelu hrubého čreva slúžia ako rezervoár pre perzistentnú infekciu a vylučovanie [21]. Príznaky bývajú mierne a samovoľné a len malá časť zvierat prejde do štádia FIP. Fibrinózna serozitída a pyogranulomatózne lézie s vaskulitídou sú klasickými léziami FIP a možno ich nájsť v tenkom aj hrubom čreve postihnutých mačiek [102]. FIP môže spôsobiť solitárne masové lézie v črevnej stene, hoci sa to pokladá za zriedkavú prezentáciu (26/156 mačiek v jednej štúdii) [103]. Tieto sa zvyčajne nachádzajú v hrubom čreve alebo ileocekálnom spoji a majú pyogranulomatózny charakter.

Pri infekcii COVID-19 sú často hlásené gastroenterologické príznaky. ACE2, bunkový receptor pre SARS-CoV-2, je široko exprimovaný v žľazových bunkách žalúdočného, dvanástnikového a rektálneho epitelu. V týchto tkanivách sa zistila vírusová RNA a nukleokapsid [104], čo podporuje ich vhodnosť na replikáciu SARS-CoV-2. Gastrointestinálne (GI) príznaky sa pohybujú od všeobecného nechutenstva až po hnačku, nevoľnosť, vracanie a bolesti brucha [105,106]. Ak vylúčime menej špecifický príznak nechutenstva, viaceré metaanalýzy odhadujú prevalenciu GI príznakov u pacientov s COVID-19 na približne 10 % až 20 %, pričom najčastejšie hláseným príznakom je hnačka [106,107,108]. Zaujímavé je, že GI symptómy u COVID-19 boli pozorované bez sprievodu respiračných príznakov [105].

Vylučovanie vírusu vo výkaloch vyvoláva v prípade COVID-19 značné obavy, pretože RNA SARS-CoV-2 môže byť naďalej prítomná vo výkaloch aj po dosiahnutí nedetekovateľných hladín vo vzorkách z horných dýchacích ciest [109]. Hoci samotná detekcia vírusovej RNA v stolici nemusí nevyhnutne svedčiť o prítomnosti infekčných viriónov, v stolici boli zistené životaschopné vírusové častice [110]. Vírusový antigén pretrváva v bunkách gastrointestinálneho traktu aj v rekonvalescentnej fáze, a to až 6 mesiacov po vyliečení [20]. V jednej prípadovej štúdii bola perzistujúca infekcia hrubého čreva spojená s pretrvávajúcimi gastrointestinálnymi príznakmi v prípade “dlhého COVID” [111], čo zavádza paralelu k úlohe epitelu hrubého čreva ako rezervoáru FCoV.

5.5. Dermatologická

Dermatologické zmeny boli hlásené pri infekciách SARS-CoV-2 aj FIPV. Hoci sú papulózne kožné lézie zriedkavé, sú primárnym dermatologickým prejavom FIP, pričom niekoľko dostupných kazuistík dokumentuje papuly [81,112,113,114]. Pri histologickom vyšetrení sa v niekoľkých kazuistikách FIP zaznamenala pyogranulomatózna dermatitída, flebitída, periflebitída, vaskulitída a nekróza [81,112,113,114,115].

Prvá správa o dermatologických prejavoch spojených s COVID-19 bola zaznamenaná v nemocnici Lecco v Lombardii v Taliansku [116]. V tejto štúdii sa u 18/88 pacientov (20,4 %) prejavilo kožné postihnutie, pričom 8/18 pacientov bolo pozorovaných pri nástupe ochorenia a 10/18 po hospitalizácii [116]. Klinické príznaky zahŕňali erytematóznu vyrážku (14/18 pacientov), difúznu urtikáriu (3/18 pacientov) a vezikuly podobné ovčím kiahňam (1/18 pacientov) [116]. Lézie sa pozorovali predovšetkým na trupe (torze) a pruritus bol mierny alebo chýbal [116]. Pokračovanie pandémie prinieslo lepšiu charakteristiku prvých pozorovaných dermatologických príznakov, ako aj identifikáciu zriedkavejších prezentácií. Zdá sa, že najčastejším dermatologickým prejavom COVID-19 je exantémová vyrážka, často charakterizovaná makulopapulóznymi léziami [117,118]. Ďalším prevažujúcim dermatologickým príznakom sa zdá byť aj urtikária [118,119]. Dôležité je, že ani exantém, ani urtikária nie sú špecifické pre COVID-19, čo obmedzuje ich pozitívnu prediktívnu hodnotu. Exantém podobný varicelle bol pozorovaný pri infekcii SARS-CoV-2 a môže byť špecifickejším prejavom vzhľadom na jeho nízku prevalenciu pri vírusových ochoreniach. Najmä s chýbajúcimi léziami v ústnej dutine a pruritom pozorovaným pri vyrážke spojenej s COVID-19, spolu s predchádzajúcou anamnézou infekcie varicelou, sa špecifickosť tejto prezentácie posilňuje [118].

5.6. Teriogenologická

Vo viacerých prípadoch FIP sa pozorovala orchitída a periorchitída s fibrinopurulentnými alebo granulomatóznymi infiltrátmi, ako aj hypoplastické semenníky [1,26,120]. Zápalové mediátory z tuník obklopujúcich semenníky spôsobili zväčšenie semenníkov u mačiek s FIP [26,120]. Pri efuzívnej FIP sa pozorovalo zväčšenie mieška v dôsledku edému a peritonitídy tuník [16]. Napriek zjavnej patológii samčieho reprodukčného systému mačiek sa FCoV v sperme nezistil, čo znižuje pravdepodobnosť pohlavného spôsobu prenosu [121]. Patológia reprodukčného systému samíc pri FIP je zdokumentovaná v literatúre menej, ale boli pozorované makroskopické lézie prítomné vo vaječníkoch mačiek infikovaných FIPV. Okolité cievy maternice a vaječníkov týchto mačiek boli obklopené lymfocytmi, makrofágmi, plazmatickými bunkami a neutrofilmi [122].

Podobne ako pri FIP sa patológia COVID-19 prejavuje aj v reprodukčnom systéme mužov. V jednej štúdii, v ktorej sa skúmali semenníky 12 pacientov s COVID-19, sa zistil edém, ako aj lymfocytárna a histiocytárna infiltrácia, čo zodpovedá vírusovej orchitíde [123]. Tieto vzorky sa vyznačovali aj poškodením semenotvorných kanálikov s výrazným vplyvom na Sertoliho bunky, ako aj zníženým počtom Leydigových buniek. V samostatnej štúdii bolo poškodenie zárodočných buniek výraznejšie napriek podobným hodnotám Sertoliho buniek medzi jedincami infikovanými SARS-CoV-2 a neinfikovanými kontrolami, čo predstavuje priamejšiu súvislosť medzi infekciou a plodnosťou [124]. Rozsah, v akom môže SARS-CoV-2 pretrvávať v mužskom reprodukčnom trakte, sa naďalej skúma. Hoci sa SARS-CoV-2 zistil v ľudskom semene, je otázne, či to predstavuje skutočnú infekciu semenníkov alebo je to dôsledok narušenej krvno-epididymálnej/deferentnej bariéry [125,126].

Naše poznatky o COVID-19 v reprodukčnom systéme žien sú stále obmedzené množstvom literatúry a veľkosťou vzoriek existujúcich štúdií. Napriek tomu je pochopenie rozsahu SARS-CoV-2 v ženskom reprodukčnom trakte nevyhnutné na rozpoznanie akýchkoľvek škodlivých vplyvov na plodnosť. ACE2 sa exprimuje vo vaječníkoch, oocytoch a maternici, ale obmedzená koexpresia proteáz, ako sú TMPRSS2 a katepsíny L a B, s ACE2 vyvoláva otázky o pravdepodobnosti infekcie vaječníkov/ maternice [127,128]. Zatiaľ čo v jednej štúdii 35 žien s diagnózou COVID-19 sa SARS-CoV-2 vo vaginálnej tekutine ani v exfoliovaných bunkách z krčka maternice nezistil, v prípadovej štúdii z Talianska sa SARS-CoV-2 zistil vo vaginálnej tekutine prostredníctvom RT-PCR (Ct 37,2 na 7. deň a Ct 32,9 na 20. deň od začiatku príznakov), čo naznačuje, že infekcia ženského reprodukčného systému je možná [129,130].

5.7. Imunologická odpoveď

FIP je klasicky charakterizovaná ako imunitne sprostredkované ochorenie na základe skorých pozorovaní cirkulácie komplementu a imunoglobulínov, a to aj vo forme imunitných komplexov [131]. Boli opísané zložky imunitných reakcií typu III a IV [132]. Predpokladá sa, že vaskulitída a vaskulitíde podobné lézie zohrávajú úlohu pri systémových komplikáciách COVID-19, ktoré nemožno vysvetliť priamou orgánovou infekciou, ako je mikrotrombóza v mozgu, obličkách, slezine a pečeni [133]. V literatúre o COVID-19 bola identifikovaná jedna správa o hypersenzitivite typu III [134]; zdá sa však, že imunitné komplexy nehrajú dôležitú úlohu v patológii COVID-19. Mechanizmus vírusového klírensu a zápalové účinky imunitnej odpovede sú dôležitými oblasťami štúdia v prípade FIP aj COVID-19. Predchádzajúca práca skúmajúca SARS-CoV preukázala nevyhnutnosť CD4+ T buniek pre klírens vírusu [135,136]. Deplécia T-buniek bola uznaným dôsledkom FCoV a pozorovalo sa, že súvisí s ťažšími prípadmi COVID-19 [137,138,139]. Okrem toho sa pri ochorení FIP znižujú regulačné T bunky aj NK bunky v krvi, mezenterických lymfatických uzlinách a slezine [140]. Vysoké hladiny IL-6 boli už skôr preukázané v ascite FIP [50] a podobne sa zdá, že zvýšené hladiny IL-6 súvisia so závažnosťou ochorenia a jeho výsledkom u pacientov s COVID-19 [141]. Cytokínová búrka, charakterizovaná nadmernou expresiou zápalových cytokínov, bola zapojená do patogenézy oboch infekcií. Pri FIP sa táto patológia spája s aktiváciou monocytov a makrofágov, zatiaľ čo pri COVID-19 je spojenie s makrofágmi a monocytmi menej jasné [142]. Pri zvažovaní rovnováhy medzi bunkami sprostredkovanou imunitou a humorálnou imunitou prvé správy naznačovali súvislosť so silnou humorálnou imunitou, ktorá vedie k FIP [143]. U pacientov s COVID-19 však môže humorálna imunita zohrávať prospešnejšiu úlohu [144], najmä vzhľadom na potenciálny klinický prínos konvalescenčnej plazmy/séra [145].

Počas vývoja vakcíny proti SARS-CoV-2 bol obzvlášť dôležitý proces posilňovania infekcie závislý od protilátok (ADE), pri ktorom komplexy vírusu a protilátok posilňujú infekciu. Ukázalo sa, že FIPV vykazuje ADE v prítomnosti protilátok proti FIPV [146]. Zdá sa, že toto zosilnenie infekcie je špecifické pre sérotyp, pričom pasívna imunizácia mačiek proti FIPV typu I alebo typu II vedie k ADE až po napadnutí tým istým sérotypom, pre ktorý bola vykonaná imunizácia [147]. V dôsledku toho je ADE významnou výzvou smerom k vývoju vakcín proti FIP. Pri ochoreniach spôsobených ľudskými koronavírusmi sa ADE ešte len musí úplne pochopiť. Pri SARS-CoV sa zistilo, že vyššie koncentrácie anti-spike protilátok majú vyšší neutralizačný účinok, zatiaľ čo sa predpokladá, že zriedenejšie koncentrácie prispievajú k ADE in vitro [148]. Pri SARS-CoV-2 sa ADE pozorovala v monocytových líniách, ale nesúvisela s reguláciou prozápalových cytokínov [149]. Modelovanie sekvencií hrotových proteínov identifikovalo možné mechanizmy ADE, ktoré zahŕňajú interakciu s receptormi Fc na monocytoch a tukových bunkách [150]. Ak by ADE zohrávala úlohu pri SARS-CoV-2, najpravdepodobnejším mechanizmom by bola nadmerná aktivácia imunitnej kaskády prostredníctvom aktivácie buniek vrodenej imunity sprostredkovanej Fc [151,152]. V súčasnosti neexistuje dostatok dôkazov poukazujúcich na ADE s patogenézou SARS-CoV-2 a na vyhodnotenie skutočného rozsahu rizika je potrebný ďalší výskum.

6. Molekulárne podobnosti medzi hrotovými proteínmi FCoV a SARS-CoV-2

Vírusový hrotový (spike) proteín je hlavným faktorom tkanivového a bunkového tropizmu a viaže bunkový receptor [153]. V súčasnosti je dobre známe, že SARS-CoV-2 viaže angiotenzín konvertujúci enzým-2 (ACE-2) ako primárny receptor, čo je spoločná vlastnosť so SARS-CoV. Pre SARS-CoV-2 existujú aj iní väzboví partneri vrátane heparan sulfátu ako nešpecifickej väzby a neuropilínu-1 (NRP-1), čo môže byť príčinou tropizmu vírusu pre čuchový a centrálny nervový systém [154,155]. Naopak, väčšina alfakornavírusov vrátane FCoV typu II využíva na vstup vírusu aminopeptidázy (APN) [9,153,156]. Receptor pre FCoV typu I je potrebné ešte objasniť. Hrotový proteín tiež sprostredkúva fúziu membrán, ktorá sa aktivuje zložitým procesom riadeným proteázami hostiteľskej bunky [153]. Zatiaľ čo FCoV typu I má dve miesta aktivácie štiepenia proteázou, označené S1/S2 a S2′, FCoV typu II má len jedno miesto aktivácie štiepenia (S2′) [10]. Na porovnanie, SARS-CoV-2 je podobný FCoV-1 (a v súčasnosti jedinečný pre vírusy súvisiace so SARS) v tom, že má dve identifikované štiepne miesta (S1/S2 a S2′), pričom prvé z nich, furínové štiepne miesto alebo FCS, sa považuje za významný faktor pandemického šírenia [157,158,159]. V oboch prípadoch prítomnosť štiepnych miest S1/S2 odlišuje FCoV-1 a SARS-CoV-2 od ich blízkych príbuzných. Zdá sa, že význam aktivačného miesta štiepenia priamo súvisí s proteázami potrebnými na vírusovú infekciu, a teda s ďalšou zložkou tkanivového tropizmu. Pri FCoV typu I sa prechod od FECV k makrofágovo tropickému FIPV prvýkrát preukázal pomocou aminokyselinových substitúcií v mieste štiepenia S1/S2 na patologických vzorkách potvrdených FIP, ktoré podľa predpokladov znižujú proteolytický priming furínu podobnými proteázami pred aktiváciou fúzneho procesu sprostredkovaného S2′ [72,160,161]. Pri SARS-CoV-2 sú TMPRSS-2 alebo iné príbuzné trypsínu podobné proteázy hlavným aktivátorom fúzie a vstupu na S2′ [162] (tabuľka 1), pričom furínu podobné proteázy primujú hrot a S1/S2 [163] a najmä sa ukázalo, že sú rýchlo regulované po adaptácii na bunky Vero E6 v kultúre a pravdepodobne aj v mimopľúcnych ľudských tkanivách [164]. Zdá sa teda, že medzi týmito dvoma vírusmi existujú pozoruhodné podobnosti v adaptácii hostiteľských buniek.

VírusSkupinaReceptorKonsenzuálna sekvencia S1/S2 v cirkulujúcich vírusochKonsenzuálna sekvencia S2′ v cirkulujúcich vírusoch
SARS-CoV-2BetakoronavírusACE2SPRRAR|S
(*SHRRAR|S a SRRRAR|S)
SKPSKR|S
FCoV-1Alfakoronavírus (“klad A”)neznámySRRSRR|S (u FECV; mutovaný u FIPV)KR|S
FCoV-2Alphacoronavirus (“klad B”)APNneprítomnýYRKR|S
Tabuľka 1
Zhrnutie SARS-CoV-2 a dvoch sérotypov FCoV. Hrotový glykoproteín koronavírusov, sprostredkovaný proteolytickým štiepením, je hlavnou hnacou silou väzby na bunkový receptor a membránovej fúzie. Taxonomická klasifikácia, hostiteľský receptor a aminokyselinové sekvencie proteolytického štiepneho miesta S1/S2 a S2′ sú zhrnuté nižšie.
*, Nahradená v bežných variantoch.

7. Prevencia a liečba: Od sociálneho odstupu k vakcínam

Doteraz bola úloha opatrení v oblasti zdravia obyvateľstva/verejného zdravia hlavnou hnacou silou pri zmierňovaní šírenia FCoV aj SARS-CoV-2 [3,31,165,166]. V tomto ohľade sa pre postihnuté obyvateľstvo zaviedlo mnoho opatrení na zníženie sociálneho odstupu vrátane príkazov zostať doma, zatvorenia prevádzok, ktoré nie sú nevyhnutné, a obmedzenia verejných zhromaždení [167]. Aj keď sa neoznačujú ako sociálny dištanc, podobné metódy sa často zavádzajú alebo odporúčajú aj v populáciách mačiek [3]. Dreschler a kol. sumarizujú metódy, ktoré boli odporúčané v populáciách mačiek, najmä v prostredí s viacerými mačkami, vrátane zníženia počtu mačiek v jednej miestnosti, častého čistenia klietok a zoskupovania mačiek podľa vylučovania a/alebo sérologického stavu [168]. Dreschler uvádza, že karanténa mačiek vystavených FCoV/FIPV s cieľom obmedziť šírenie FCoV v populácii nie je ani účinná, ani výhodná vzhľadom na pravdepodobnosť rozsiahlej infekcie FCoV v prostredí s viacerými mačkami, ako aj na mesiace, ktoré sú potrebné na rozvoj (a neistotu pri rozvoji) FIP. Naopak, karanténa osôb vystavených SARS-CoV-2 má potenciál znížiť šírenie choroby a úmrtnosť [169]. Bez ohľadu na rozsah zoskupenia alebo oddelenia je potrebné starostlivo zvážiť u mačiek aj u ľudí sociálne ťažkosti, ktoré spôsobuje oddelenie. V prípade mačiek, najmä v súvislosti s predčasným odstavením od ich matiek, sa musí v procese odstavenia venovať osobitná pozornosť zabezpečeniu primeranej socializácie mačiatok. Podobne aj v prípade COVID-19 môže byť proces karantény a/alebo izolácie pre jednotlivcov psychicky zaťažujúci. Často sa musí vykonávať dôkladná analýza nákladov a prínosov, aby sa porovnali prínosy karantény a izolácie pre verejné zdravie s negatívnou psychickou záťažou pre osoby, na ktoré sa vzťahuje, aby sa zabránilo zbytočnej/neúčinnej karanténe. V prípade potreby by sa malo poskytnúť odôvodnenie, ako aj podpora na zlepšenie pohody [170].

Hoci je vakcína proti FIP komerčne dostupná (Primucell), prínos očkovania proti FIP je stále nízky. Primucell je intranazálna vakcína, ktorá používa oslabený izolát sérotypu 2 FIPV Hoci je vakcína proti FIP komerčne dostupná (Primucell), prínos očkovania proti FIP je stále nízky. Primucell je intranazálna vakcína, ktorá používa oslabený izolát sérotypu 2 FIPV (FIPV-DF2), podávaný v dvoch dávkach s odstupom 3 až 4 týždňov mačkám vo veku najmenej 16 týždňov [171]. V placebom kontrolovanej experimentálnej štúdii na 138 mačkách vakcinované mačky nevykazovali signifikantne nižší výskyt FIP v porovnaní s kontrolami počas dvanásťmesačného sledovaného obdobia štúdie. Po úprave na titre FCoV mali mačky s nižšími titrami protilátok (100 alebo menej) v čase prvej vakcinácie v porovnaní s mačkami s vyššími titrami (400 alebo viac) významne nižší výskyt FIP [172]. Vzhľadom na vysokú prevalenciu FCoV, najmä v prostredí s viacerými mačkami, však pokusy o zmiernenie výskytu FIP prostredníctvom vakcinácie mačiek, ktoré sú FCoV-naivné vo veku najmenej 16 týždňov, môžu byť nerealizovateľné vzhľadom na vysoký potenciál infekcie FCoV počas 16 týždňov pred vhodnosťou vakcinácie. V dôsledku toho Americká asociácia nemocníc pre zvieratá a Americká asociácia praktických lekárov pre mačky vakcináciu proti FIP neodporúča [173].

ADE zostáva hlavným problémom vakcín proti FIP. Niekoľko štúdií sa pokúsilo znížiť výskyt FIP u experimentálne infikovaných mačiek rekombinantnými a inými experimentálnymi vakcínami, ale opakovane sa uvádza ADE. V jednej placebom kontrolovanej štúdii, v ktorej boli čistokrvné britské krátkosrsté mačky a domáce krátkosrsté mačky bez špecifických patogénov (SPF) vakcinované jednou z dvoch rekombinantných vakcín proti FIPV typu 2 (FIPV-DF2), vykazovali obe kandidátske vakcíny výrazne zníženú až žiadnu ochranu pred výzvou FIPV u ne-SPF mačiek – pričom väčšina ne-SPF zvierat vykazovala ADE [174]. V samostatnej štúdii imunizácia mačiatok vakcínovým vírusom rekombinovaným s génom pre hrotový glykoproteín FIPV významne skrátila čas prežitia po výzve FIPV v porovnaní s mačiatkami imunizovanými vakcínovým vírusom prírodného typu. Dôležité je, že v skupine imunizovanej proti FIPV sa pozorovali nízke hladiny neutralizačných protilátok [175]. Obavy z ADE po imunizácii FIPV zostávajú zložitou výzvou v prevencii FIP.

Vakcíny COVID-19, na rozdiel od očkovania proti FIP, zohrali významnejšiu úlohu pri zmierňovaní šírenia infekcie. Bolo vyrobených niekoľko typov vakcín, ktoré preukázali bezpečnosť a účinnosť pri prevencii symptomatickej infekcie, závažného ochorenia a úmrtia na COVID-19 – okrem iného vrátane mRNA vakcín (Pfizer/BioNTech a Moderna), vírusových vektorových vakcín (Janssen, AstraZeneca) a inaktivovaných vírusových vakcín (Bharat Biotech, Sinovac) [176,177,178,179,180,181]. Prvé dve vakcinačné platformy používajú ako imunogén glykoproteín hrotu SARS-CoV-2, zatiaľ čo vakcíny s inaktivovaným vírusom majú potenciál vyvolať imunitnú odpoveď aj na iné vírusové zložky okrem hrotového glykoproteínu. Napriek priaznivému bezpečnostnému profilu vakcín COVID-19 sa po očkovaní vyskytli nežiaduce reakcie, z ktorých niektoré boli sprostredkované protilátkami analogicky k obavám z ADE pri vakcínach FIP. Trombóza bola zdokumentovaným problémom najmä pri vakcínach AstraZeneca, ako aj Janssen. Hoci sa presné mechanizmy skúmajú, v súčasnosti sa predpokladá, že zápalová reakcia vedie k zvýšeným hladinám protilátok aktivujúcich krvné doštičky, ktoré sa viažu na faktor 4 krvných doštičiek a vedú k hyperkoagulačnému stavu [182,183]. Na rozdiel od vyššieho výskytu ADE pri experimentálnych vakcínach FIP je výskyt trombotických príhod po podaní vakcíny COVID-19 nízky [184].

Okrem primárnych konečných cieľov štúdií vakcín, ktoré sa sústreďovali na prevenciu symptomatickej infekcie, závažného ochorenia a úmrtia na COVID-19, sa mnohé štúdie vakcín fázy 3 nezaoberali pozorovaním s cieľom posúdiť stupeň prevencie asymptomatickej infekcie. Priaznivá účinnosť proti asymptomatickej infekcii je dôležitá z hľadiska verejného zdravia, najmä vzhľadom na to, že asymptomatickí jedinci môžu prenášať COVID-19 a že rutinné monitorovacie testovanie je náročné na zdroje a ťažko sa koordinuje vo veľkom rozsahu [22]. Dôležitým prínosom smerom k tejto oblasti sú reálne štúdie, ktoré skúmajú účinnosť vakcíny, ktoré poukazujú na znížené riziko infekcie SARS-CoV-2, ako aj na zníženú vírusovú záťaž pri vakcínových “prelomových” infekciách [185,186,187,188]. Takéto dôkazy podporujú používanie vakcín proti SARS-CoV-2 ako ochranného opatrenia nielen proti závažnému COVID-19, ale aj ako rozhodujúceho prínosu pri zvládaní výskytu ochorenia.

8. Klinická starostlivosť a terapeutické možnosti

V roku 1963, keď boli opísané prvé klinické prípady FIP (pred poznaním vírusovej etiológie), sa zistilo, že sa často skúšala antibiotická liečba, ktorá však zjavne nepriniesla žiadny úžitok [189]. Od tejto prvej správy a bez účinnej vakcíny sa u mačiek s FIP vyskúšalo množstvo terapií. Ribavirín, nukleozidový analóg, predtým poskytol sľubné výsledky proti FCoV pri skúmaní in vitro [190], avšak pri podávaní mačkám ako experimentálna liečba viedol v niektorých prípadoch k horším výsledkom [191]. Podobne sa na začiatku pandémie COVID-19 ribavirín využíval v niekoľkých dávkach a v kombinácii s ďalšími liekmi [192] a bol navrhnutý protokol štúdie na skúmanie prínosu u ľudských pacientov [193]. V liečbe hospitalizovaných pacientov s COVID-19 sa však rýchlo dostal do popredia iný priamo pôsobiaci antivírusový liek (DAA) (remdesivir), nukleozidový analóg, ktorý pôsobí ako terminátor reťazca a v porovnaní s ribavirínom vyvoláva menšie obavy z toxicity, pričom sa používa v injekčnej forme. Napriek počiatočnému nadšeniu sa remdesivir nepreukázal ako účinný u pacientov s takýmito ochoreniami v robustných klinických skúškach; niekoľko správ však preukázalo klinický prínos príbuzného nukleozidového analógu GS-441524 pri liečbe mačiek s FIP vrátane efuzívnych, neefuzívnych a neurologických foriem ochorenia [194,195,196,197]. V čase písania tejto správy sa v Austrálii a Spojenom kráľovstve uskutočňujú výskumy účinnosti remdesiviru pri liečbe FIP. Je zaujímavé, že remdesivir je prolieková forma lieku GS-441524 [195]. Nedávno sa do klinických testov pre COVID-19 dostali dve perorálne dostupné DAA, ktoré v súčasnosti čakajú na schválenie FDA; molnupiravir (MK-4482/EIDD-2801), modifikovaná forma ribavirínu, a Paxlovid (inhibítor proteázy PF-07321332 v kombinácii s ritonavirom, ktorý zlepšuje polčas PF-07321332) zameraný na hlavnú proteázu (Mpro). Je pozoruhodné, že účinná látka Paxlovidu je príbuzná GC-376 a predtým sa ukázala ako účinná v klinickej štúdii FIP [196]. Bude veľmi zaujímavé sledovať priebeh vývoja, schvaľovania FDA a používania týchto DAA v súvislosti s príslušnými ochoreniami spôsobenými SARS-CoV-2 a FCoV.

Vzhľadom na zápalovú povahu FIP aj COVID-19 sa liečba často zameriava na kontrolu imunitnej reakcie. Hoci sa mačkám s FIP často podávajú glukokortikoidy v snahe zmierniť zápalové prejavy ochorenia, klinický prínos je zanedbateľný [198]. Zdá sa, že používanie kortikosteroidov u pacientov s COVID-19 nie je bezvýznamné, pričom niektoré štúdie vykazujú negatívne profily [199]. Ich podávanie však môže byť prínosom v ťažkých prípadoch COVID-19 prostredníctvom pozorovaného zníženia úmrtnosti [200,201]. Cyklosporín, imunosupresívny liek, ktorý sa často používa na prevenciu odmietnutia orgánov u pacientov po transplantácii a na liečbu niektorých autoimunitných ochorení, sa skúmal pri FIP aj SARS-CoV-2. Štúdia in vitro s cyklosporínom A (CsA) s použitím vírusu FCoV typu II preukázala zníženie replikácie vírusu [202], pričom liečba 14-ročnej mačky CsA po neúspešnej liečbe IFN viedla ku klinickému zlepšeniu, zníženiu vírusovej záťaže a času prežitia viac ako 260 dní [203]. Hoci v súčasnosti neexistujú žiadne kontrolované štúdie týkajúce sa použitia CsA pri liečbe pacientov s COVID-19, okrem otázok týkajúcich sa bezpečnosti boli naznačené aj potenciálne mechanizmy účinku [204,205,206]. Okrem toho analóg cyklosporínu A, alisporivir, preukázal in vitro účinky na replikáciu vírusu [207], podobne ako dôkazy, ktoré ukazujú, že replikáciu iných koronavírusov brzdí blokovanie cyklofilínu A [208].

Pri FIP aj COVID-19 sa predpisovali mnohé antibiotiká, ale nie pre ich antimikrobiálne vlastnosti, ako skôr pre protizápalové účinky [198]. Doxycyklín napríklad mohol pomôcť pri predĺžení prežívania u mačky s FIP [209]. Či by doxycyklín znamenal prínos pre pacientov s COVID-19, nie je v súčasnosti známe, ale bol navrhnutý ako možná súčasť liečby ochorenia [210].

Interferóny boli predmetom výskumu aj pri liečbe FIP bez jasnej súvislosti s klinickým zlepšením [211]. U ľudských pacientov s COVID-19 bola kombinovaná liečba interferónom-β-1b s lopinavirom, ritonavirom a ribavirínom v porovnaní len s lopinavirom a ritonavirom spojená so zníženou dĺžkou vylučovania vírusu a zlepšením klinických výsledkov v miernych až stredne ťažkých prípadoch [212].

Monoklonálne protilátky zamerané na zložky imunitnej odpovede majú potenciál znížiť hladinu zápalových cytokínov. V malej štúdii na mačkách experimentálne infikovaných vírusom FIPV-1146 sa preukázal prínos anti-TNF-α pri zvládaní ochorenia [213]. Tocilizumab, monoklonálna protilátka proti IL-6, sa podával pacientom s COVID-19 [214]. Vzhľadom na rozdielne hlásené klinické výsledky je v súvislosti s Tocilizumabom potrebný ďalší výskum [215,216].

Prenos poznatkov medzi druhmi bude mať nepochybne vplyv na mačky aj na ľudí a dokonca aj na iné druhy. Hoci mnohé zlúčeniny sú účinné, keď sa študujú in vitro, ich použitie in vivo môže viesť k odlišným výsledkom vrátane toxicity. Okrem toho, to, že zlúčenina môže vykazovať sľubné výsledky u jedného druhu, neznamená, že rovnaký účinok bude pozorovaný aj u iných druhov, najmä pri porovnávaní podobných, ale odlišných vírusov a vírusom vyvolaných ochorení.

9. MIS-C a PASC

V apríli 2020 zverejnila Národná zdravotná služba Spojeného kráľovstva upozornenie na zvýšený výskyt multisystémového zápalového syndrómu u detí – mnohé z nich boli pozitívne testované na COVID-19 [217]. Ako pandémia postupovala, štúdie z iných krajín skúmajúce tento zápalový stav poskytli viac podrobností smerom ku klinickému pochopeniu toho, čo sa teraz označuje ako MIS-C, zriedkavej prezentácie COVID-19 u detských pacientov. MIS-C zahŕňa viaceré orgánové systémy. Kardiovaskulárna dysregulácia pri MIS-C sa často pozoruje vo forme komorovej dysfunkcie, perikardiálneho výpotku a aneuryziem koronárnych tepien [218,219]. Gastrointestinálne príznaky napodobňujú apendicitídu a zahŕňajú bolesti brucha, vracanie a hnačku. Terminálna ileitída je častým nálezom na zobrazovacích vyšetreniach [220]. U mnohých pacientov sa vyskytujú aj neurokognitívne príznaky vrátane bolesti hlavy a zmätenosti. Závažnejšie neurologické komplikácie vrátane encefalopatie a mozgovej príhody sú menej časté [218,221].

Jednou z oblastí, v ktorej sa FIP a COVID-19 klinicky významne prekrývajú, je zriedkavý zápalový prejav infekcie SARS-CoV-2 – multisystémový zápalový syndróm u detí (MIS-C). MIS-C sa pozoruje v pediatrickej populácii, podobne ako FIP bežne postihuje mladé mačky [43]. Podobne ako FIP má MIS-C systémovú prezentáciu zahŕňajúcu viaceré orgánové systémy – okrem iného gastrointestinálne, kardiovaskulárne a hematologické abnormality [222]. Podobne ako pri vlhkej forme FIP sa aj pri MIS-C objavujú pleurálne výpotky a ascites [223]. Oba syndrómy vykazujú prekrývanie aj v cievnej patológii. FIP vykazuje granulomatóznu vaskulitídu, ktorá sa prekrýva s Kawasakiho vaskulárnym syndrómom pozorovaným pri MIS-C [224]. Predpokladá sa, že MIS-C je postinfekčné ochorenie súvisiace s predchádzajúcou infekciou SARS-CoV-2 [223,225]. Aj FIP má oneskorený nástup po prvej expozícii FCoV a vyskytuje sa len v malej podskupine prípadov. Hoci mačky s FIP môžu stále vylučovať FCoV vo výkaloch, predpokladá sa, že mutácie spojené s prechodom biotypu z FECV na FIPV nie sú prenosné – čo podporuje určitý stupeň podobnosti obmedzeného infekčného rozsahu FIP aj MIS-C.

Nedávno bol definovaný stav postakútnych následkov COVID-19 (PASC), ktorý zahŕňa stratu pamäti, gastrointestinálne ťažkosti, únavu, anosmiu, dušnosť atď. a častejšie sa označuje ako “dlhodobý COVID”. Spolu s MIS-C je PASC veľmi aktívnym predmetom výskumu, ktorý zhrnuli iní [226], a spolu predstavujú vynikajúci východiskový bod pre využitie mačacej medicíny ako modelu patogenézy vyvolanej koronavírusmi, a to možno neočakávaným spôsobom [224].

10. Infekcia SARS-CoV-2 u mačiek

Mačky sa v súčasnosti stali všeobecne rozšírenými hostiteľmi pre infekcie SARS-CoV-2, čiastočne vďaka relatívnej podobnosti ľudských a mačacích receptorov ACE2. Po hlásených prípadoch v Hongkongu a Belgicku v marci 2020 sa najpozoruhodnejšia skorá prirodzená infekcia vyskytla v zoologickej záhrade Bronx v New Yorku, USA. V apríli sa u štyroch tigrov a troch levov objavili mierne respiračné symptómy od ich chovateľov, pričom PCR a sekvenovaním sa zistil SARS-CoV-2 [227]. Následne sa infekcia domestikovaných aj nedomestikovaných mačiek stala pomerne bežnou v prípadoch, keď sú majitelia a ošetrovatelia pozitívni na SARS-CoV-2. Z klinického hľadiska sa infekcia SARS-CoV-2 u mačiek považuje za prevažne asymptomatickú, pričom niektoré zvieratá vykazujú mierne respiračné príznaky [228,229,230]. Vo všeobecnosti sa zdá, že závažné respiračné príznaky sa u mačiek nevyskytujú, hoci závažné respiračné ťažkosti môžu v niektorých prípadoch súvisieť so základnou hypertrofickou kardiomyopatiou (HCM) mačiek [94]. V Spojenom kráľovstve bol tiež zaznamenaný zvýšený výskyt myokarditídy psov a mačiek spojený s prudkým nárastom variantu B.1.1.7 (Alfa) [231]. Sú jednoznačne potrebné ďalšie štúdie v tejto oblasti, ako aj možné súvislosti medzi koronavírusovými infekciami u mačiek a multisystémovým zápalovým syndrómom u detí (MIS-C), ktorý, ako bolo uvedené vyššie, je zriedkavým prejavom COVID-19.

Štúdie na laboratórnych zvieratách boli tiež kľúčové pre pochopenie infekcie SARS-CoV-2 u mačiek, ktoré sú veľmi citlivé na infekciu oronasálnou výzvou. U experimentálne infikovaných mačiek sa potvrdili mierne respiračné príznaky alebo asymptomatická infekcia, vylučovanie vírusu, prenos vírusu z mačky na mačku a vznik silnej neutralizačnej protilátkovej reakcie. Nedávne štúdie ukázali, že po opakovanej infekcii mačiek existuje dlhodobá imunita, ale u mačiek sa môžu vyvinúť dlhodobé následky vrátane pretrvávania zápalu a iných pľúcnych lézií [232]. Celkovo možno povedať, že podobne ako v prípade SARS-CoV v roku 2003, najmä mačky môžu byť dôležitým zdrojom informácií o patogenéze a imunitných reakciách vyvolaných SARS-CoV-2.

Poďakovania

Ďakujeme Annette Choi za pomoc s obrázkom 1 a všetkým členom Whittaker Lab za užitočné diskusie počas prípravy tohto rukopisu.

Autorské podiely

Na tomto článku sa podieľali všetci autori. Všetci autori si prečítali publikovanú verziu rukopisu a súhlasili s ňou.

Financovanie

Práca v autorovom laboratóriu je čiastočne financovaná z výskumných grantov Národného inštitútu zdravia, nadácie EveryCat Foundation a Cornell Feline Health Center. AES bola podporovaná programom NIH Comparative Medicine Training Program T32OD011000. Štúdie o FIP podporuje aj Fond Michaela Zemskeho pre choroby mačiek.

Konflikt záujmov

Autori neuvádzajú žiadny konflikt záujmov.

Poznámky pod čiarou

Poznámka vydavateľa: MDPI zostáva neutrálne, pokiaľ ide o jurisdikčné nároky v publikovaných mapách a inštitucionálnu príslušnosť.

Literatúra

  1. Wolfe, L.G.; Griesemer, R.A. Feline infectious peritonitis. Pathol. Vet. 19663, 255–270. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  2. Holzworth, J. Some Important Disorders of Cats. Cornell Vet. 196353, 157–160. [Google Scholar]
  3. Hartmann, K. Feline infectious peritonitis. Vet. Clin. N. Am. Small Anim. Pract. 200535, 39–79. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  4. Chen, J.; Qi, T.; Liu, L.; Ling, Y.; Qian, Z.; Li, T.; Li, F.; Xu, Q.; Zhang, Y.; Xu, S.; et al. Clinical progression of patients with COVID-19 in Shanghai, China. J. Infect. 202080, e1–e6. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  5. Coronaviridae Study Group of the International Committee on Taxonomy of Virus. The species Severe acute respiratory syndrome-related coronavirus: Classifying 2019-nCoV and naming it SARS-CoV-2. Nat. Microbiol. 20205, 536–544. [Google Scholar] [CrossRef]
  6. Perlman, S.M.K. Coronaviruses, Including Severe Acute Respiratory Syndrome (SARS) and Middle East Respiratory Syndrome (MERS). In Mandell, Douglas, and Bennett’s Principles and Practice of Infectious Disease, 9th ed.; Bennett, J.E., Dolin, R., Blaser, M.J., Eds.; Elsevier: Amsterdam, The Netherlands, 2020; pp. 2072–2080. [Google Scholar]
  7. Abdul-Rasool, S.; Fielding, B.C. Understanding Human Coronavirus HCoV-NL63. Open Virol. J. 20104, 76–84. [Google Scholar] [CrossRef]
  8. Letko, M.; Marzi, A.; Munster, V. Functional assessment of cell entry and receptor usage for SARS-CoV-2 and other lineage B betacoronaviruses. Nat. Microbiol. 20205, 562–569. [Google Scholar] [CrossRef]
  9. Rottier, P.J.; Nakamura, K.; Schellen, P.; Volders, H.; Haijema, B.J. Acquisition of macrophage tropism during the pathogenesis of feline infectious peritonitis is determined by mutations in the feline coronavirus spike protein. J. Virol. 200579, 14122–14130. [Google Scholar] [CrossRef]
  10. Jaimes, J.A.; Millet, J.K.; Stout, A.E.; Andre, N.M.; Whittaker, G.R. A Tale of Two Viruses: The Distinct Spike Glycoproteins of Feline Coronaviruses. Viruses 202012, 83. [Google Scholar] [CrossRef]
  11. Tresnan, D.B.; Levis, R.; Holmes, K.V. Feline aminopeptidase N serves as a receptor for feline, canine, porcine, and human coronaviruses in serogroup I. J. Virol. 199670, 8669–8674. [Google Scholar] [CrossRef]
  12. Benetka, V.; Kubber-Heiss, A.; Kolodziejek, J.; Nowotny, N.; Hofmann-Parisot, M.; Mostl, K. Prevalence of feline coronavirus types I and II in cats with histopathologically verified feline infectious peritonitis. Vet. Microbiol. 200499, 31–42. [Google Scholar] [CrossRef]
  13. Iwasaki, M.; Saito, J.; Zhao, H.; Sakamoto, A.; Hirota, K.; Ma, D. Inflammation Triggered by SARS-CoV-2 and ACE2 Augment Drives Multiple Organ Failure of Severe COVID-19: Molecular Mechanisms and Implications. Inflammation 202144, 13–34. [Google Scholar] [CrossRef]
  14. Xiao, F.; Sun, J.; Xu, Y.; Li, F.; Huang, X.; Li, H.; Zhao, J.; Huang, J.; Zhao, J. Infectious SARS-CoV-2 in Feces of Patient with Severe COVID-19. Emerg. Infect. Dis. 202026, 1920–1922. [Google Scholar] [CrossRef]
  15. Sykes, J.E. Feline Coronavirus Infection. In Canine and Feline Infectious Diseases; Elsevier: Amsterdam, The Netherlands, 2014; pp. 195–208. [Google Scholar] [CrossRef]
  16. Pedersen, N.C. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. J. Feline Med. Surg. 200911, 225–258. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  17. Pedersen, N.C.; Liu, H.; Scarlett, J.; Leutenegger, C.M.; Golovko, L.; Kennedy, H.; Kamal, F.M. Feline infectious peritonitis: Role of the feline coronavirus 3c gene in intestinal tropism and pathogenicity based upon isolates from resident and adopted shelter cats. Virus Res. 2012165, 17–28. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  18. Brown, M.A. Genetic determinants of pathogenesis by feline infectious peritonitis virus. Vet. Immunol. Immunopathol. 2011143, 265–268. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  19. Healey, E.A.; Andre, N.M.; Miller, A.D.; Whittaker, G.R.; Berliner, E.A. An outbreak of FIP in a cohort of shelter-housed cats: Molecular analysis of the feline coronavirus S1/S2 cleavage site consistent with a “circulating virulent-avirulent” theory of FIP pathogenesis. J. Feline Med. Surg. Open Rep. 20228, 20551169221074226. [Google Scholar] [CrossRef]
  20. Cheung, C.C.L.; Goh, D.; Lim, X.; Tien, T.Z.; Lim, J.C.T.; Lee, J.N.; Tan, B.; Tay, Z.E.A.; Wan, W.Y.; Chen, E.X.; et al. Residual SARS-CoV-2 viral antigens detected in GI and hepatic tissues from five recovered patients with COVID-19. Gut 202271, 226–229. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  21. Kipar, A.; Meli, M.L.; Baptiste, K.E.; Bowker, L.J.; Lutz, H. Sites of feline coronavirus persistence in healthy cats. J. Gen. Virol. 201091, 1698–1707. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  22. Rothe, C.; Schunk, M.; Sothmann, P.; Bretzel, G.; Froeschl, G.; Wallrauch, C.; Zimmer, T.; Thiel, V.; Janke, C.; Guggemos, W.; et al. Transmission of 2019-nCoV Infection from an Asymptomatic Contact in Germany. N. Engl. J. Med. 2020382, 970–971. [Google Scholar] [CrossRef]
  23. Bai, Y.; Yao, L.; Wei, T.; Tian, F.; Jin, D.Y.; Chen, L.; Wang, M. Presumed Asymptomatic Carrier Transmission of COVID-19. JAMA 2020323, 1406–1407. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  24. Hu, Z.; Song, C.; Xu, C.; Jin, G.; Chen, Y.; Xu, X.; Ma, H.; Chen, W.; Lin, Y.; Zheng, Y.; et al. Clinical characteristics of 24 asymptomatic infections with COVID-19 screened among close contacts in Nanjing, China. Sci. China Life Sci. 202063, 706–711. [Google Scholar] [CrossRef]
  25. Jin, Y.H.; Cai, L.; Cheng, Z.S.; Cheng, H.; Deng, T.; Fan, Y.P.; Fang, C.; Huang, D.; Huang, L.Q.; Huang, Q.; et al. A rapid advice guideline for the diagnosis and treatment of 2019 novel coronavirus (2019-nCoV) infected pneumonia (standard version). Mil Med. Res. 20207, 4. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  26. Wolfe, L.G.; Griesemer, R.A. Feline infectious peritonitis: Review of gross and histopathologic lesions. J. Am. Vet. Med. Assoc. 1971158 (Suppl S2), 987. [Google Scholar]
  27. Wege, H.; Siddell, S.; ter Meulen, V. The biology and pathogenesis of coronaviruses. Curr. Top. Microbiol. Immunol. 198299, 165–200. [Google Scholar] [CrossRef]
  28. Hardy, W.D., Jr.; Hurvitz, A.I. Feline infectious peritonitis: Experimental studies. J. Am. Vet. Med. Assoc. 1971158 (Suppl S2), 994. [Google Scholar]
  29. Robison, R.L.; Holzworth, J.; Gilmore, C.E. Naturally occurring feline infectious peritonitis: Signs and clinical diagnosis. J. Am. Vet. Med. Assoc. 1971158 (Suppl. 2), 981–986. [Google Scholar]
  30. Sherding, R. Feline Infectious Peritonitis (Feline Coronavirus). Saunders Man. Small Anim. Pract. 2006, 132–143. [Google Scholar] [CrossRef]
  31. Addie, D.D.; Jarrett, O. A study of naturally occurring feline coronavirus infections in kittens. Vet. Rec. 1992130, 133–137. [Google Scholar] [CrossRef]
  32. Lutz, H.; Gut, M.; Leutenegger, C.M.; Schiller, I.; Wiseman, A.; Meli, M. Kinetics of FCoV infection in kittens born in catteries of high risk for FIP under different rearing conditions. In Proceedings of the Second International Feline Coronavirus/Feline Infectious Peritonitis Symposium, Glasgow, Scotland, 4–7 August 2002. [Google Scholar]
  33. Addie, D.D.; Paltrinieri, S.; Pedersen, N.C. Secong international feline coronavirus/feline infectious peritonitis, symposium Recommendations from workshops of the second international feline coronavirus/feline infectious peritonitis symposium. J Feline Med. Surg. 20046, 125–130. [Google Scholar] [CrossRef]
  34. Vivanti, A.J.; Vauloup-Fellous, C.; Prevot, S.; Zupan, V.; Suffee, C.; Do Cao, J.; Benachi, A.; De Luca, D. Transplacental transmission of SARS-CoV-2 infection. Nat. Commun. 202011, 3572. [Google Scholar] [CrossRef]
  35. Shende, P.; Gaikwad, P.; Gandhewar, M.; Ukey, P.; Bhide, A.; Patel, V.; Bhagat, S.; Bhor, V.; Mahale, S.; Gajbhiye, R.; et al. Persistence of SARS-CoV-2 in the first trimester placenta leading to transplacental transmission and fetal demise from an asymptomatic mother. Hum. Reprod. 202136, 899–906. [Google Scholar] [CrossRef]
  36. Fenizia, C.; Biasin, M.; Cetin, I.; Vergani, P.; Mileto, D.; Spinillo, A.; Gismondo, M.R.; Perotti, F.; Callegari, C.; Mancon, A.; et al. Analysis of SARS-CoV-2 vertical transmission during pregnancy. Nat. Commun. 202011, 5128. [Google Scholar] [CrossRef]
  37. Raschetti, R.; Vivanti, A.J.; Vauloup-Fellous, C.; Loi, B.; Benachi, A.; De Luca, D. Synthesis and systematic review of reported neonatal SARS-CoV-2 infections. Nat. Commun. 202011, 5164. [Google Scholar] [CrossRef]
  38. Lovato, A.; de Filippis, C. Clinical Presentation of COVID-19: A Systematic Review Focusing on Upper Airway Symptoms. Ear Nose Throat J. 202099, 569–576. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  39. Wee, L.E.; Chan, Y.F.Z.; Teo, N.W.Y.; Cherng, B.P.Z.; Thien, S.Y.; Wong, H.M.; Wijaya, L.; Toh, S.T.; Tan, T.T. The role of self-reported olfactory and gustatory dysfunction as a screening criterion for suspected COVID-19. Eur. Arch. Otorhinolaryngol. 2020277, 2389–2390. [Google Scholar] [CrossRef]
  40. Peckham, H.; de Gruijter, N.M.; Raine, C.; Radziszewska, A.; Ciurtin, C.; Wedderburn, L.R.; Rosser, E.C.; Webb, K.; Deakin, C.T. Male sex identified by global COVID-19 meta-analysis as a risk factor for death and ITU admission. Nat. Commun. 202011, 6317. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  41. Vahidy, F.S.; Pan, A.P.; Ahnstedt, H.; Munshi, Y.; Choi, H.A.; Tiruneh, Y.; Nasir, K.; Kash, B.A.; Andrieni, J.D.; McCullough, L.D. Sex differences in susceptibility, severity, and outcomes of coronavirus disease 2019: Cross-sectional analysis from a diverse US metropolitan area. PLoS ONE 202116, e0245556. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  42. Norris, J.M.; Bosward, K.L.; White, J.D.; Baral, R.M.; Catt, M.J.; Malik, R. Clinicopathological findings associated with feline infectious peritonitis in Sydney, Australia: 42 cases (1990–2002). Aust. Vet. J. 200583, 666–673. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  43. Riemer, F.; Kuehner, K.A.; Ritz, S.; Sauter-Louis, C.; Hartmann, K. Clinical and laboratory features of cats with feline infectious peritonitis–a retrospective study of 231 confirmed cases (2000–2010). J. Feline Med. Surg. 201618, 348–356. [Google Scholar] [CrossRef]
  44. Hambali, N.L.; Mohd Noh, M.; Paramasivam, S.; Chua, T.H.; Hayati, F.; Payus, A.O.; Tee, T.Y.; Rosli, K.T.; Abd Rachman Isnadi, M.F.; Manin, B.O. A Non-severe Coronavirus Disease 2019 Patient With Persistently High Interleukin-6 Level. Front. Public Health 20208, 584552. [Google Scholar] [CrossRef]
  45. August, J.R. Feline infectious peritonitis. An immune-mediated coronaviral vasculitis. Vet. Clin. N. Am. Small Anim. Pract. 198414, 971–984. [Google Scholar] [CrossRef]
  46. Hayashi, T.; Goto, N.; Takahashi, R.; Fujiwara, K. Systemic vascular lesions in feline infectious peritonitis. Nihon Juigaku Zasshi 197739, 365–377. [Google Scholar] [CrossRef]
  47. Stout, A.E.; Andre, N.M.; Zimmerberg, J.; Baker, S.C.; Whittaker, G.R. Coronaviruses as a cause of vascular disease: A comparative medicine approach. eCommons 2021. [Google Scholar] [CrossRef]
  48. Varga, Z.; Flammer, A.J.; Steiger, P.; Haberecker, M.; Andermatt, R.; Zinkernagel, A.S.; Mehra, M.R.; Schuepbach, R.A.; Ruschitzka, F.; Moch, H. Endothelial cell infection and endotheliitis in COVID-19. Lancet 2020395, 1417–1418. [Google Scholar] [CrossRef]
  49. Becker, R.C. COVID-19-associated vasculitis and vasculopathy. J. Thromb. Thrombolysis 202050, 499–511. [Google Scholar] [CrossRef]
  50. Goitsuka, R.; Ohashi, T.; Ono, K.; Yasukawa, K.; Koishibara, Y.; Fukui, H.; Ohsugi, Y.; Hasegawa, A. IL-6 activity in feline infectious peritonitis. J. Immunol. 1990144, 2599–2603. [Google Scholar] [PubMed]
  51. Malbon, A.J.; Fonfara, S.; Meli, M.L.; Hahn, S.; Egberink, H.; Kipar, A. Feline Infectious Peritonitis as a Systemic Inflammatory Disease: Contribution of Liver and Heart to the Pathogenesis. Viruses 201911, 1144. [Google Scholar] [CrossRef]
  52. Mestrinho, L.A.; Rosa, R.; Ramalho, P.; Branco, V.; Iglesias, L.; Pissarra, H.; Duarte, A.; Niza, M. A pilot study to evaluate the serum Alpha-1 acid glycoprotein response in cats suffering from feline chronic gingivostomatitis. BMC Vet. Res. 202016, 390. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  53. Selting, K.A.; Ogilvie, G.K.; Lana, S.E.; Fettman, M.J.; Mitchener, K.L.; Hansen, R.A.; Richardson, K.L.; Walton, J.A.; Scherk, M.A. Serum alhpa 1-acid glycoprotein concentrations in healthy and tumor-bearing cats. J. Vet. Intern. Med. 200014, 503–506. [Google Scholar] [CrossRef]
  54. Giordano, A.; Spagnolo, V.; Colombo, A.; Paltrinieri, S. Changes in some acute phase protein and immunoglobulin concentrations in cats affected by feline infectious peritonitis or exposed to feline coronavirus infection. Vet. J. 2004167, 38–44. [Google Scholar] [CrossRef]
  55. Hazuchova, K.; Held, S.; Neiger, R. Usefulness of acute phase proteins in differentiating between feline infectious peritonitis and other diseases in cats with body cavity effusions. J. Feline Med. Surg. 201719, 809–816. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  56. Li, H.; Xiang, X.; Ren, H.; Xu, L.; Zhao, L.; Chen, X.; Long, H.; Wang, Q.; Wu, Q. Serum Amyloid A is a biomarker of severe Coronavirus Disease and poor prognosis. J. Infect. 202080, 646–655. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  57. Zinellu, A.; Paliogiannis, P.; Carru, C.; Mangoni, A.A. Serum amyloid A concentrations, COVID-19 severity and mortality: An updated systematic review and meta-analysis. Int. J. Infect. Dis. 2021105, 668–674. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  58. Nehring, S.M.; Goyal, A.; Bansal, P.; Patel, B.C. C Reactive Protein; StatPearls: Treasure Island, FL, USA, 2020. [Google Scholar]
  59. Vanderschueren, S.; Deeren, D.; Knockaert, D.C.; Bobbaers, H.; Bossuyt, X.; Peetermans, W. Extremely elevated C-reactive protein. Eur. J. Intern. Med. 200617, 430–433. [Google Scholar] [CrossRef]
  60. Yang, M.; Chen, X.; Xu, Y. A Retrospective Study of the C-Reactive Protein to Lymphocyte Ratio and Disease Severity in 108 Patients with Early COVID-19 Pneumonia from January to March 2020 in Wuhan, China. Med. Sci. Monit. 202026, e926393. [Google Scholar] [CrossRef]
  61. Liu, F.; Li, L.; Xu, M.; Wu, J.; Luo, D.; Zhu, Y.; Li, B.; Song, X.; Zhou, X. Prognostic value of interleukin-6, C-reactive protein, and procalcitonin in patients with COVID-19. J. Clin. Virol. 2020127, 104370. [Google Scholar] [CrossRef]
  62. Sharifpour, M.; Rangaraju, S.; Liu, M.; Alabyad, D.; Nahab, F.B.; Creel-Bulos, C.M.; Jabaley, C.S.; Emory, C.-Q.; Clinical Research, C. C-Reactive protein as a prognostic indicator in hospitalized patients with COVID-19. PLoS ONE 202015, e0242400. [Google Scholar] [CrossRef]
  63. Leisman, D.E.; Ronner, L.; Pinotti, R.; Taylor, M.D.; Sinha, P.; Calfee, C.S.; Hirayama, A.V.; Mastroiani, F.; Turtle, C.J.; Harhay, M.O.; et al. Cytokine elevation in severe and critical COVID-19: A rapid systematic review, meta-analysis, and comparison with other inflammatory syndromes. Lancet Respir. Med. 20208, 1233–1244. [Google Scholar] [CrossRef]
  64. Adam, S.S.; Key, N.S.; Greenberg, C.S. D-dimer antigen: Current concepts and future prospects. Blood 2009113, 2878–2887. [Google Scholar] [CrossRef]
  65. Wichmann, D.; Sperhake, J.P.; Lutgehetmann, M.; Steurer, S.; Edler, C.; Heinemann, A.; Heinrich, F.; Mushumba, H.; Kniep, I.; Schroder, A.S.; et al. Autopsy Findings and Venous Thromboembolism in Patients With COVID-19: A Prospective Cohort Study. Ann. Intern. Med. 2020173, 268–277. [Google Scholar] [CrossRef]
  66. Ackermann, M.; Verleden, S.E.; Kuehnel, M.; Haverich, A.; Welte, T.; Laenger, F.; Vanstapel, A.; Werlein, C.; Stark, H.; Tzankov, A.; et al. Pulmonary Vascular Endothelialitis, Thrombosis, and Angiogenesis in Covid-19. N. Engl. J. Med. 2020383, 120–128. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  67. Yu, H.H.; Qin, C.; Chen, M.; Wang, W.; Tian, D.S. D-dimer level is associated with the severity of COVID-19. Thromb. Res. 2020195, 219–225. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  68. Kermali, M.; Khalsa, R.K.; Pillai, K.; Ismail, Z.; Harky, A. The role of biomarkers in diagnosis of COVID-19-A systematic review. Life Sci. 2020254, 117788. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  69. Tholen, I.; Weingart, C.; Kohn, B. Concentration of D-dimers in healthy cats and sick cats with and without disseminated intravascular coagulation (DIC). J. Feline Med. Surg. 200911, 842–846. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  70. Weiss, R.C.; Dodds, W.J.; Scott, F.W. Disseminated intravascular coagulation in experimentally induced feline infectious peritonitis. Am. J. Vet. Res. 198041, 663–671. [Google Scholar] [PubMed]
  71. Marioni-Henry, K.; Vite, C.H.; Newton, A.L.; Van Winkle, T.J. Prevalence of diseases of the spinal cord of cats. J. Vet. Intern. Med. 200418, 851–858. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  72. Andre, N.M.; Cossic, B.; Davies, E.; Miller, A.D.; Whittaker, G.R. Distinct mutation in the feline coronavirus spike protein cleavage activation site in a cat with feline infectious peritonitis-associated meningoencephalomyelitis. JFMS Open Rep. 20195, 2055116919856103. [Google Scholar] [CrossRef]
  73. Diaz, J.V.; Poma, R. Diagnosis and clinical signs of feline infectious peritonitis in the central nervous system. Can. Vet. J. 200950, 1091–1093. [Google Scholar]
  74. Crawford, A.H.; Stoll, A.L.; Sanchez-Masian, D.; Shea, A.; Michaels, J.; Fraser, A.R.; Beltran, E. Clinicopathologic Features and Magnetic Resonance Imaging Findings in 24 Cats With Histopathologically Confirmed Neurologic Feline Infectious Peritonitis. J. Vet. Intern. Med. 201731, 1477–1486. [Google Scholar] [CrossRef]
  75. Zhou, L.; Zhang, M.; Wang, J.; Gao, J. Sars-Cov-2: Underestimated damage to nervous system. Travel Med. Infect. Dis. 2020, 101642. [Google Scholar] [CrossRef]
  76. Asadi-Pooya, A.A.; Simani, L. Central nervous system manifestations of COVID-19: A systematic review. J. Neurol. Sci. 2020413, 116832. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  77. Matschke, J.; Lutgehetmann, M.; Hagel, C.; Sperhake, J.P.; Schroder, A.S.; Edler, C.; Mushumba, H.; Fitzek, A.; Allweiss, L.; Dandri, M.; et al. Neuropathology of patients with COVID-19 in Germany: A post-mortem case series. Lancet Neurol. 202019, 919–929. [Google Scholar] [CrossRef]
  78. Paniz-Mondolfi, A.; Bryce, C.; Grimes, Z.; Gordon, R.E.; Reidy, J.; Lednicky, J.; Sordillo, E.M.; Fowkes, M. Central nervous system involvement by severe acute respiratory syndrome coronavirus-2 (SARS-CoV-2). J. Med. Virol. 202092, 699–702. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  79. Lee, M.H.; Perl, D.P.; Nair, G.; Li, W.; Maric, D.; Murray, H.; Dodd, S.J.; Koretsky, A.P.; Watts, J.A.; Cheung, V.; et al. Microvascular Injury in the Brains of Patients with Covid-19. N. Engl. J. Med. 2021384, 481–483. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  80. Andrew, S.E. Feline infectious peritonitis. Vet. Clin. N. Am. Small Anim. Pract. 200030, 987–1000. [Google Scholar] [CrossRef]
  81. Cannon, M.J.; Silkstone, M.A.; Kipar, A.M. Cutaneous lesions associated with coronavirus-induced vasculitis in a cat with feline infectious peritonitis and concurrent feline immunodeficiency virus infection. J. Feline Med. Surg. 20057, 233–236. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  82. Hok, K. Demonstration of feline corona virus (FCV) antigen in organs of cats suspected of feline infectious peritonitis (FIP) disease. APMIS 199098, 659–664. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  83. Wu, P.; Duan, F.; Luo, C.; Liu, Q.; Qu, X.; Liang, L.; Wu, K. Characteristics of Ocular Findings of Patients With Coronavirus Disease 2019 (COVID-19) in Hubei Province, China. JAMA Ophthalmol. 2020138, 575–578. [Google Scholar] [CrossRef]
  84. Mazzotta, C.; Giancipoli, E. Anterior Acute Uveitis Report in a SARS-CoV-2 Patient Managed with Adjunctive Topical Antiseptic Prophylaxis Preventing 2019-nCoV Spread Through the Ocular Surface Route. Int. Med. Case Rep. J. 202013, 513–520. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  85. Francois, J.; Collery, A.S.; Hayek, G.; Sot, M.; Zaidi, M.; Lhuillier, L.; Perone, J.M. Coronavirus Disease 2019-Associated Ocular Neuropathy With Panuveitis: A Case Report. JAMA Ophthalmol. 2021139, 247–249. [Google Scholar] [CrossRef]
  86. Loon, S.C.; Teoh, S.C.; Oon, L.L.; Se-Thoe, S.Y.; Ling, A.E.; Leo, Y.S.; Leong, H.N. The severe acute respiratory syndrome coronavirus in tears. Br. J. Ophthalmol. 200488, 861–863. [Google Scholar] [CrossRef]
  87. Arora, R.; Goel, R.; Kumar, S.; Chhabra, M.; Saxena, S.; Manchanda, V.; Pumma, P. Evaluation of SARS-CoV-2 in Tears of Patients with Moderate to Severe COVID-19. Ophthalmology 2021128, 494–503. [Google Scholar] [CrossRef]
  88. Colavita, F.; Lapa, D.; Carletti, F.; Lalle, E.; Bordi, L.; Marsella, P.; Nicastri, E.; Bevilacqua, N.; Giancola, M.L.; Corpolongo, A.; et al. SARS-CoV-2 Isolation From Ocular Secretions of a Patient With COVID-19 in Italy With Prolonged Viral RNA Detection. Ann. Intern. Med. 2020173, 242–243. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  89. Fischer, Y.; Wess, G.; Hartmann, K. Pericardial effusion in a cat with feline infectious peritonitis. Schweiz Arch. Tierheilkd. 2012154, 27–31. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  90. Rush, J.E.; Keene, B.W.; Fox, P.R. Pericardial disease in the cat: A retrospective evaluation of 66 cases. J. Am. Anim. Hosp. Assoc. 199026, 39–46. [Google Scholar]
  91. Hall, D.J.; Shofer, F.; Meier, C.K.; Sleeper, M.M. Pericardial effusion in cats: A retrospective study of clinical findings and outcome in 146 cats. J. Vet. Intern. Med. 200721, 1002–1007. [Google Scholar] [CrossRef]
  92. Baek, S.; Jo, J.; Song, K.; Seo, K. Recurrent Pericardial Effusion with Feline Infectious Peritonitis in a Cat. J. Vet. Clin. 201734, 437–440. [Google Scholar] [CrossRef]
  93. Ernandes, M.A.; Cantoni, A.M.; Armando, F.; Corradi, A.; Ressel, L.; Tamborini, A. Feline coronavirus-associated myocarditis in a domestic longhair cat. JFMS Open Rep. 20195, 2055116919879256. [Google Scholar] [CrossRef]
  94. Carvallo, F.R.; Martins, M.; Joshi, L.R.; Caserta, L.C.; Mitchell, P.K.; Cecere, T.; Hancock, S.; Goodrich, E.L.; Murphy, J.; Diel, D.G. Severe SARS-CoV-2 Infection in a Cat with Hypertrophic Cardiomyopathy. Viruses 202113, 1510. [Google Scholar] [CrossRef]
  95. Guo, T.; Fan, Y.; Chen, M.; Wu, X.; Zhang, L.; He, T.; Wang, H.; Wan, J.; Wang, X.; Lu, Z. Cardiovascular Implications of Fatal Outcomes of Patients With Coronavirus Disease 2019 (COVID-19). JAMA Cardiol. 20205, 811–818. [Google Scholar] [CrossRef]
  96. Ruan, Q.; Yang, K.; Wang, W.; Jiang, L.; Song, J. Clinical predictors of mortality due to COVID-19 based on an analysis of data of 150 patients from Wuhan, China. Intensive Care Med. 202046, 846–848. [Google Scholar] [CrossRef]
  97. Inciardi, R.M.; Lupi, L.; Zaccone, G.; Italia, L.; Raffo, M.; Tomasoni, D.; Cani, D.S.; Cerini, M.; Farina, D.; Gavazzi, E.; et al. Cardiac Involvement in a Patient With Coronavirus Disease 2019 (COVID-19). JAMA Cardiol. 20205, 819–824. [Google Scholar] [CrossRef]
  98. Farina, A.; Uccello, G.; Spreafico, M.; Bassanelli, G.; Savonitto, S. SARS-CoV-2 detection in the pericardial fluid of a patient with cardiac tamponade. Eur. J. Intern. Med. 202076, 100. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  99. Lindner, D.; Fitzek, A.; Brauninger, H.; Aleshcheva, G.; Edler, C.; Meissner, K.; Scherschel, K.; Kirchhof, P.; Escher, F.; Schultheiss, H.P.; et al. Association of Cardiac Infection With SARS-CoV-2 in Confirmed COVID-19 Autopsy Cases. JAMA Cardiol. 20205, 1281–1285. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  100. Gunn-Moore, D.A.; Gruffydd-Jones, T.J.; Harbour, D.A. Detection of feline coronaviruses by culture and reverse transcriptase-polymerase chain reaction of blood samples from healthy cats and cats with clinical feline infectious peritonitis. Vet. Microbiol. 199862, 193–205. [Google Scholar] [CrossRef]
  101. Addie, D.D.; Jarrett, O. Use of a reverse-transcriptase polymerase chain reaction for monitoring the shedding of feline coronavirus by healthy cats. Vet. Rec. 2001148, 649–653. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  102. Stranieri, A.; Scavone, D.; Paltrinieri, S.; Giordano, A.; Bonsembiante, F.; Ferro, S.; Gelain, M.E.; Meazzi, S.; Lauzi, S. Concordance between Histology, Immunohistochemistry, and RT-PCR in the Diagnosis of Feline Infectious Peritonitis. Pathogens 20209, 852. [Google Scholar] [CrossRef]
  103. Harvey, C.J.; Lopez, J.W.; Hendrick, M.J. An uncommon intestinal manifestation of feline infectious peritonitis: 26 cases (1986–1993). J. Am. Vet. Med. Assoc. 1996209, 1117–1120. [Google Scholar]
  104. Xiao, F.; Tang, M.; Zheng, X.; Liu, Y.; Li, X.; Shan, H. Evidence for Gastrointestinal Infection of SARS-CoV-2. Gastroenterology 2020158, 1831–1833. [Google Scholar] [CrossRef]
  105. Pan, L.; Mu, M.; Yang, P.; Sun, Y.; Wang, R.; Yan, J.; Li, P.; Hu, B.; Wang, J.; Hu, C.; et al. Clinical Characteristics of COVID-19 Patients With Digestive Symptoms in Hubei, China: A Descriptive, Cross-Sectional, Multicenter Study. Am. J. Gastroenterol. 2020115, 766–773. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  106. Parasa, S.; Desai, M.; Thoguluva Chandrasekar, V.; Patel, H.K.; Kennedy, K.F.; Roesch, T.; Spadaccini, M.; Colombo, M.; Gabbiadini, R.; Artifon, E.L.A.; et al. Prevalence of Gastrointestinal Symptoms and Fecal Viral Shedding in Patients With Coronavirus Disease 2019: A Systematic Review and Meta-analysis. JAMA Netw. Open 20203, e2011335. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  107. Rokkas, T. Gastrointestinal involvement in COVID-19: A systematic review and meta-analysis. Ann. Gastroenterol. 202033, 355–365. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  108. Akin, H.; Kurt, R.; Tufan, F.; Swi, A.; Ozaras, R.; Tahan, V.; Hammoud, G. Newly Reported Studies on the Increase in Gastrointestinal Symptom Prevalence withCOVID-19 Infection: A Comprehensive Systematic Review and Meta-Analysis. Diseases 20208, 41. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  109. Chen, L.; Lou, J.; Bai, Y.; Wang, M. COVID-19 Disease With Positive Fecal and Negative Pharyngeal and Sputum Viral Tests. Am. J. Gastroenterol. 2020115, 790. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  110. Wang, W.; Xu, Y.; Gao, R.; Lu, R.; Han, K.; Wu, G.; Tan, W. Detection of SARS-CoV-2 in Different Types of Clinical Specimens. JAMA 2020323, 1843–1844. [Google Scholar] [CrossRef]
  111. Arostegui, D.; Castro, K.; Schwarz, S.; Vaidy, K.; Rabinowitz, S.; Wallach, T. Persistent SARS-CoV-2 Nucleocapsid Protein Presence in the Intestinal Epithelium of a Pediatric Patient 3 Months After Acute Infection. J. Pediatr. Gastroenterol. Nutr. 20223, e152. [Google Scholar] [CrossRef]
  112. Declercq, J.; De Bosschere, H.; Schwarzkopf, I.; Declercq, L. Papular cutaneous lesions in a cat associated with feline infectious peritonitis. Vet. Dermatol. 200819, 255–258. [Google Scholar] [CrossRef]
  113. Bauer, B.S.; Kerr, M.E.; Sandmeyer, L.S.; Grahn, B.H. Positive immunostaining for feline infectious peritonitis (FIP) in a Sphinx cat with cutaneous lesions and bilateral panuveitis. Vet. Ophthalmol. 201316 (Suppl. 1), 160–163. [Google Scholar] [CrossRef]
  114. Redford, T.; Al-Dissi, A.N. Feline infectious peritonitis in a cat presented because of papular skin lesions. Can. Vet. J. 201960, 183–185. [Google Scholar]
  115. Trotman, T.K.; Mauldin, E.; Hoffmann, V.; Del Piero, F.; Hess, R.S. Skin fragility syndrome in a cat with feline infectious peritonitis and hepatic lipidosis. Vet. Dermatol. 200718, 365–369. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  116. Recalcati, S. Cutaneous manifestations in COVID-19: A first perspective. J. Eur. Acad. Dermatol. Venereol. 2020, 34. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  117. Galvan Casas, C.; Catala, A.; Carretero Hernandez, G.; Rodriguez-Jimenez, P.; Fernandez-Nieto, D.; Rodriguez-Villa Lario, A.; Navarro Fernandez, I.; Ruiz-Villaverde, R.; Falkenhain-Lopez, D.; Llamas Velasco, M.; et al. Classification of the cutaneous manifestations of COVID-19: A rapid prospective nationwide consensus study in Spain with 375 cases. Br. J. Dermatol. 2020183, 71–77. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  118. Tomsitz, D.; Biedermann, T.; Brockow, K. Skin manifestations reported in association with COVID-19 infection. J. Dtsch. Dermatol. Ges. 202119, 530–534. [Google Scholar] [CrossRef]
  119. Welsh, E.C.; Alfaro Sanchez, A.B.; Ortega Gutierrez, G.L.; Cardenas-de la Garza, J.A.; Cuellar-Barboza, A.; Valdes-Espinosa, R.A.; Pasos Estrada, A.A.; Miranda Aguirre, A.I.; Ramos-Jimenez, J.; Moreno Gonzalez, J.; et al. COVID-19 dermatological manifestations: Results from the Mexican Academy of Dermatology COVID-19 registry. Int. J. Dermatol. 202160, 879. [Google Scholar] [CrossRef]
  120. Foster, R.A.; Caswell, J.L.; Rinkardt, N. Chronic fibrinous and necrotic orchitis in a cat. Can. Vet. J. 199637, 681–682. [Google Scholar]
  121. Stranieri, A.; Probo, M.; Pisu, M.C.; Fioletti, A.; Meazzi, S.; Gelain, M.E.; Bonsembiante, F.; Lauzi, S.; Paltrinieri, S. Preliminary investigation on feline coronavirus presence in the reproductive tract of the tom cat as a potential route of viral transmission. J. Feline Med. Surg. 202022, 178–185. [Google Scholar] [CrossRef]
  122. Evermann, J.F.; Baumgartener, L.; Ott, R.L.; Davis, E.V.; McKeirnan, A.J. Characterization of a feline infectious peritonitis virus isolate. Vet. Pathol. 198118, 256–265. [Google Scholar] [CrossRef]
  123. Yang, M.; Chen, S.; Huang, B.; Zhong, J.M.; Su, H.; Chen, Y.J.; Cao, Q.; Ma, L.; He, J.; Li, X.F.; et al. Pathological Findings in the Testes of COVID-19 Patients: Clinical Implications. Eur. Urol. Focus 20206, 1124–1129. [Google Scholar] [CrossRef]
  124. Ma, X.; Guan, C.; Chen, R.; Wang, Y.; Feng, S.; Wang, R.; Qu, G.; Zhao, S.; Wang, F.; Wang, X.; et al. Pathological and molecular examinations of postmortem testis biopsies reveal SARS-CoV-2 infection in the testis and spermatogenesis damage in COVID-19 patients. Cell Mol. Immunol. 202118, 487–489. [Google Scholar] [CrossRef]
  125. Li, D.; Jin, M.; Bao, P.; Zhao, W.; Zhang, S. Clinical Characteristics and Results of Semen Tests Among Men With Coronavirus Disease 2019. JAMA Netw. Open 20203, e208292. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  126. Sharun, K.; Tiwari, R.; Dhama, K. SARS-CoV-2 in semen: Potential for sexual transmission in COVID-19. Int. J. Surg. 202084, 156–158. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  127. Jing, Y.; Run-Qian, L.; Hao-Ran, W.; Hao-Ran, C.; Ya-Bin, L.; Yang, G.; Fei, C. Potential influence of COVID-19/ACE2 on the female reproductive system. Mol. Hum. Reprod. 202026, 367–373. [Google Scholar] [CrossRef]
  128. Goad, J.; Rudolph, J.; Rajkovic, A. Female reproductive tract has low concentration of SARS-CoV2 receptors. PLoS ONE 202015, e0243959. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  129. Cui, P.; Chen, Z.; Wang, T.; Dai, J.; Zhang, J.; Ding, T.; Jiang, J.; Liu, J.; Zhang, C.; Shan, W.; et al. Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 detection in the female lower genital tract. Am. J. Obstet. Gynecol. 2020223, 131–134. [Google Scholar] [CrossRef]
  130. Scorzolini, L.; Corpolongo, A.; Castilletti, C.; Lalle, E.; Mariano, A.; Nicastri, E. Comment on the Potential Risks of Sexual and Vertical Transmission of COVID-19. Clin. Infect. Dis. 202071, 2298. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  131. Petersen, N.C.; Boyle, J.F. Immunologic phenomena in the effusive form of feline infectious peritonitis. Am. J. Vet. Res. 198041, 868–876. [Google Scholar]
  132. Kipar, A.; May, H.; Menger, S.; Weber, M.; Leukert, W.; Reinacher, M. Morphologic features and development of granulomatous vasculitis in feline infectious peritonitis. Vet. Pathol. 200542, 321–330. [Google Scholar] [CrossRef]
  133. McGonagle, D.; Bridgewood, C.; Ramanan, A.V.; Meaney, J.F.M.; Watad, A. COVID-19 vasculitis and novel vasculitis mimics. Lancet Rheumatol. 20213, e224–e233. [Google Scholar] [CrossRef]
  134. Roncati, L.; Ligabue, G.; Fabbiani, L.; Malagoli, C.; Gallo, G.; Lusenti, B.; Nasillo, V.; Manenti, A.; Maiorana, A. Type 3 hypersensitivity in COVID-19 vasculitis. Clin. Immunol. 2020217, 108487. [Google Scholar] [CrossRef]
  135. Chen, J.; Lau, Y.F.; Lamirande, E.W.; Paddock, C.D.; Bartlett, J.H.; Zaki, S.R.; Subbarao, K. Cellular immune responses to severe acute respiratory syndrome coronavirus (SARS-CoV) infection in senescent BALB/c mice: CD4+ T cells are important in control of SARS-CoV infection. J. Virol. 201084, 1289–1301. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  136. Yasui, F.; Kohara, M.; Kitabatake, M.; Nishiwaki, T.; Fujii, H.; Tateno, C.; Yoneda, M.; Morita, K.; Matsushima, K.; Koyasu, S.; et al. Phagocytic cells contribute to the antibody-mediated elimination of pulmonary-infected SARS coronavirus. Virology 2014454–455, 157–168. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  137. Chen, G.; Wu, D.; Guo, W.; Cao, Y.; Huang, D.; Wang, H.; Wang, T.; Zhang, X.; Chen, H.; Yu, H.; et al. Clinical and immunological features of severe and moderate coronavirus disease 2019. J. Clin. Investig. 2020130, 2620–2629. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  138. de Groot-Mijnes, J.D.; van Dun, J.M.; van der Most, R.G.; de Groot, R.J. Natural history of a recurrent feline coronavirus infection and the role of cellular immunity in survival and disease. J. Virol. 200579, 1036–1044. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  139. Haagmans, B.L.; Egberink, H.F.; Horzinek, M.C. Apoptosis and T-cell depletion during feline infectious peritonitis. J. Virol. 199670, 8977–8983. [Google Scholar] [CrossRef]
  140. Vermeulen, B.L.; Devriendt, B.; Olyslaegers, D.A.; Dedeurwaerder, A.; Desmarets, L.M.; Favoreel, H.W.; Dewerchin, H.L.; Nauwynck, H.J. Suppression of NK cells and regulatory T lymphocytes in cats naturally infected with feline infectious peritonitis virus. Vet. Microbiol. 2013164, 46–59. [Google Scholar] [CrossRef]
  141. Aziz, M.; Fatima, R.; Assaly, R. Elevated interleukin-6 and severe COVID-19: A meta-analysis. J. Med. Virol. 202092, 2283–2285. [Google Scholar] [CrossRef]
  142. Merad, M.; Martin, J.C. Author Correction: Pathological inflammation in patients with COVID-19: A key role for monocytes and macrophages. Nat. Rev. Immunol. 202020, 448. [Google Scholar] [CrossRef]
  143. Kai, K.; Yukimune, M.; Murata, T.; Uzuka, Y.; Kanoe, M.; Matsumoto, H. Humoral immune responses of cats to feline infectious peritonitis virus infection. J. Vet. Med. Sci. 199254, 501–507. [Google Scholar] [CrossRef]
  144. Ni, L.; Ye, F.; Cheng, M.L.; Feng, Y.; Deng, Y.Q.; Zhao, H.; Wei, P.; Ge, J.; Gou, M.; Li, X.; et al. Detection of SARS-CoV-2-Specific Humoral and Cellular Immunity in COVID-19 Convalescent Individuals. Immunity 202052, 971–977. [Google Scholar] [CrossRef]
  145. Kong, Y.; Cai, C.; Ling, L.; Zeng, L.; Wu, M.; Wu, Y.; Zhang, W.; Liu, Z. Successful treatment of a centenarian with coronavirus disease 2019 (COVID-19) using convalescent plasma. Transfus. Apher. Sci. 202059, 102820. [Google Scholar] [CrossRef]
  146. Olsen, C.W.; Corapi, W.V.; Ngichabe, C.K.; Baines, J.D.; Scott, F.W. Monoclonal antibodies to the spike protein of feline infectious peritonitis virus mediate antibody-dependent enhancement of infection of feline macrophages. J. Virol. 199266, 956–965. [Google Scholar] [CrossRef]
  147. Takano, T.; Kawakami, C.; Yamada, S.; Satoh, R.; Hohdatsu, T. Antibody-dependent enhancement occurs upon re-infection with the identical serotype virus in feline infectious peritonitis virus infection. J. Vet. Med. Sci. 200870, 1315–1321. [Google Scholar] [CrossRef]
  148. Wang, S.F.; Tseng, S.P.; Yen, C.H.; Yang, J.Y.; Tsao, C.H.; Shen, C.W.; Chen, K.H.; Liu, F.T.; Liu, W.T.; Chen, Y.M.; et al. Antibody-dependent SARS coronavirus infection is mediated by antibodies against spike proteins. Biochem. Biophys. Res. Commun. 2014451, 208–214. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  149. Maemura, T.; Kuroda, M.; Armbrust, T.; Yamayoshi, S.; Halfmann, P.J.; Kawaoka, Y. Antibody-Dependent Enhancement of SARS-CoV-2 Infection Is Mediated by the IgG Receptors FcgammaRIIA and FcgammaRIIIA but Does Not Contribute to Aberrant Cytokine Production by Macrophages. mBio 202112, e0198721. [Google Scholar] [CrossRef]
  150. Ricke, D.O. Two Different Antibody-Dependent Enhancement (ADE) Risks for SARS-CoV-2 Antibodies. Front. Immunol. 202112, 640093. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  151. Hui, K.P.Y.; Cheung, M.C.; Perera, R.; Ng, K.C.; Bui, C.H.T.; Ho, J.C.W.; Ng, M.M.T.; Kuok, D.I.T.; Shih, K.C.; Tsao, S.W.; et al. Tropism, replication competence, and innate immune responses of the coronavirus SARS-CoV-2 in human respiratory tract and conjunctiva: An analysis in ex-vivo and in-vitro cultures. Lancet Respir. Med. 20208, 687–695. [Google Scholar] [CrossRef]
  152. Lee, W.S.; Wheatley, A.K.; Kent, S.J.; DeKosky, B.J. Antibody-dependent enhancement and SARS-CoV-2 vaccines and therapies. Nat. Microbiol. 20205, 1185–1191. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  153. Li, F. Structure, Function, and Evolution of Coronavirus Spike Proteins. Annu. Rev. Virol. 20163, 237–261. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  154. Clausen, T.M.; Sandoval, D.R.; Spliid, C.B.; Pihl, J.; Perrett, H.R.; Painter, C.D.; Narayanan, A.; Majowicz, S.A.; Kwong, E.M.; McVicar, R.N.; et al. SARS-CoV-2 Infection Depends on Cellular Heparan Sulfate and ACE2. Cell 2020183, 1043–1057. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  155. Cantuti-Castelvetri, L.; Ojha, R.; Pedro, L.D.; Djannatian, M.; Franz, J.; Kuivanen, S.; van der Meer, F.; Kallio, K.; Kaya, T.; Anastasina, M.; et al. Neuropilin-1 facilitates SARS-CoV-2 cell entry and infectivity. Science 2020370, 856–860. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  156. Lan, J.; Ge, J.; Yu, J.; Shan, S.; Zhou, H.; Fan, S.; Zhang, Q.; Shi, X.; Wang, Q.; Zhang, L.; et al. Structure of the SARS-CoV-2 spike receptor-binding domain bound to the ACE2 receptor. Nature 2020581, 215–220. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  157. Hoffmann, M.; Kleine-Weber, H.; Pohlmann, S. A Multibasic Cleavage Site in the Spike Protein of SARS-CoV-2 Is Essential for Infection of Human Lung Cells. Mol. Cell 202078, 779–784. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  158. Whittaker, G.R. SARS-CoV-2 spike and its adaptable furin cleavage site. Lancet Microbe 20212, e488–e489. [Google Scholar] [CrossRef]
  159. Wrobel, A.G.; Benton, D.J.; Xu, P.; Roustan, C.; Martin, S.R.; Rosenthal, P.B.; Skehel, J.J.; Gamblin, S.J. SARS-CoV-2 and bat RaTG13 spike glycoprotein structures inform on virus evolution and furin-cleavage effects. Nat. Struct. Mol. Biol. 202027, 763–767. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  160. Licitra, B.N.; Millet, J.K.; Regan, A.D.; Hamilton, B.S.; Rinaldi, V.D.; Duhamel, G.E.; Whittaker, G.R. Mutation in spike protein cleavage site and pathogenesis of feline coronavirus. Emerg. Infect. Dis. 201319, 1066–1073. [Google Scholar] [CrossRef]
  161. Andre, N.M.; Miller, A.D.; Whittaker, G.R. Feline infectious peritonitis virus-associated rhinitis in a cat. JFMS Open Rep. 20206, 2055116920930582. [Google Scholar] [CrossRef]
  162. Jaimes, J.A.; Millet, J.K.; Whittaker, G.R. Proteolytic Cleavage of the SARS-CoV-2 Spike Protein and the Role of the Novel S1/S2 Site. iScience 202023, 101212. [Google Scholar] [CrossRef]
  163. Tang, T.; Jaimes, J.A.; Bidon, M.K.; Straus, M.R.; Daniel, S.; Whittaker, G.R. Proteolytic Activation of SARS-CoV-2 Spike at the S1/S2 Boundary: Potential Role of Proteases beyond Furin. ACS Infect. Dis. 20217, 264–272. [Google Scholar] [CrossRef]
  164. Peacock, T.P.; Goldhill, D.H.; Zhou, J.; Baillon, L.; Frise, R.; Swann, O.C.; Kugathasan, R.; Penn, R.; Brown, J.C.; Sanchez-David, R.Y.; et al. The furin cleavage site of SARS-CoV-2 spike protein is a key determinant for transmission due to enhanced replication in airway cells. bioRxiv 2020. [Google Scholar] [CrossRef]
  165. Matrajt, L.; Leung, T. Evaluating the Effectiveness of Social Distancing Interventions to Delay or Flatten the Epidemic Curve of Coronavirus Disease. Emerg Infect. Dis. 202026, 1740–1748. [Google Scholar] [CrossRef]
  166. Fazio, R.H.; Ruisch, B.C.; Moore, C.A.; Granados Samayoa, J.A.; Boggs, S.T.; Ladanyi, J.T. Social distancing decreases an individual’s likelihood of contracting COVID-19. Proc. Natl. Acad. Sci. USA 2021118, e2023131118. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  167. Gostin, L.O.; Wiley, L.F. Governmental Public Health Powers During the COVID-19 Pandemic: Stay-at-home Orders, Business Closures, and Travel Restrictions. JAMA 2020323, 2137–2138. [Google Scholar] [CrossRef]
  168. Drechsler, Y.; Alcaraz, A.; Bossong, F.J.; Collisson, E.W.; Diniz, P.P. Feline coronavirus in multicat environments. Vet. Clin. N. Am. Small Anim. Pract. 201141, 1133–1169. [Google Scholar] [CrossRef]
  169. Ryan, J.; Mazingisa, A.V.; Wiysonge, C.S. Cochrane corner: Effectiveness of quarantine in reducing the spread of COVID-19. Pan Afr. Med. J. 202035, 18. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  170. Brooks, S.K.; Webster, R.K.; Smith, L.E.; Woodland, L.; Wessely, S.; Greenberg, N.; Rubin, G.J. The psychological impact of quarantine and how to reduce it: Rapid review of the evidence. Lancet 2020395, 912–920. [Google Scholar] [CrossRef]
  171. Scott, F.W. Evaluation of risks and benefits associated with vaccination against coronavirus infections in cats. Adv. Vet. Med. 199941, 347–358. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  172. Fehr, D.; Holznagel, E.; Bolla, S.; Hauser, B.; Herrewegh, A.A.; Horzinek, M.C.; Lutz, H. Placebo-controlled evaluation of a modified life virus vaccine against feline infectious peritonitis: Safety and efficacy under field conditions. Vaccine 199715, 1101–1109. [Google Scholar] [CrossRef]
  173. Stone, A.E.; Brummet, G.O.; Carozza, E.M.; Kass, P.H.; Petersen, E.P.; Sykes, J.; Westman, M.E. 2020 AAHA/AAFP Feline Vaccination Guidelines. J. Feline Med. Surg. 202022, 813–830. [Google Scholar] [CrossRef]
  174. Balint, A.; Farsang, A.; Szeredi, L.; Zadori, Z.; Belak, S. Recombinant feline coronaviruses as vaccine candidates confer protection in SPF but not in conventional cats. Vet. Microbiol. 2014169, 154–162. [Google Scholar] [CrossRef]
  175. Vennema, H.; de Groot, R.J.; Harbour, D.A.; Dalderup, M.; Gruffydd-Jones, T.; Horzinek, M.C.; Spaan, W.J. Early death after feline infectious peritonitis virus challenge due to recombinant vaccinia virus immunization. J. Virol. 199064, 1407–1409. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  176. Polack, F.P.; Thomas, S.J.; Kitchin, N.; Absalon, J.; Gurtman, A.; Lockhart, S.; Perez, J.L.; Perez Marc, G.; Moreira, E.D.; Zerbini, C.; et al. Safety and Efficacy of the BNT162b2 mRNA Covid-19 Vaccine. N. Engl. J. Med. 2020383, 2603–2615. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  177. Baden, L.R.; El Sahly, H.M.; Essink, B.; Kotloff, K.; Frey, S.; Novak, R.; Diemert, D.; Spector, S.A.; Rouphael, N.; Creech, C.B.; et al. Efficacy and Safety of the mRNA-1273 SARS-CoV-2 Vaccine. N. Engl. J. Med. 2021384, 403–416. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  178. Sadoff, J.; Gray, G.; Vandebosch, A.; Cardenas, V.; Shukarev, G.; Grinsztejn, B.; Goepfert, P.A.; Truyers, C.; Fennema, H.; Spiessens, B.; et al. Safety and Efficacy of Single-Dose Ad26.COV2.S Vaccine against Covid-19. N. Engl. J. Med. 2021384, 2187–2201. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  179. Voysey, M.; Clemens, S.A.C.; Madhi, S.A.; Weckx, L.Y.; Folegatti, P.M.; Aley, P.K.; Angus, B.; Baillie, V.L.; Barnabas, S.L.; Bhorat, Q.E.; et al. Safety and efficacy of the ChAdOx1 nCoV-19 vaccine (AZD1222) against SARS-CoV-2: An interim analysis of four randomised controlled trials in Brazil, South Africa, and the UK. Lancet 2021397, 99–111. [Google Scholar] [CrossRef]
  180. Tanriover, M.D.; Doganay, H.L.; Akova, M.; Guner, H.R.; Azap, A.; Akhan, S.; Kose, S.; Erdinc, F.S.; Akalin, E.H.; Tabak, O.F.; et al. Efficacy and safety of an inactivated whole-virion SARS-CoV-2 vaccine (CoronaVac): Interim results of a double-blind, randomised, placebo-controlled, phase 3 trial in Turkey. Lancet 2021398, 213–222. [Google Scholar] [CrossRef]
  181. Ella, R.; Vadrevu, K.M.; Jogdand, H.; Prasad, S.; Reddy, S.; Sarangi, V.; Ganneru, B.; Sapkal, G.; Yadav, P.; Abraham, P.; et al. Safety and immunogenicity of an inactivated SARS-CoV-2 vaccine, BBV152: A double-blind, randomised, phase 1 trial. Lancet Infect. Dis. 202121, 637–646. [Google Scholar] [CrossRef]
  182. Ali Waggiallah, H. Thrombosis Formation after COVID-19 Vaccination Immunological Aspects: Review Article. Saudi J. Biol. Sci. 202129, 1073–1078. [Google Scholar] [CrossRef]
  183. Schultz, N.H.; Sorvoll, I.H.; Michelsen, A.E.; Munthe, L.A.; Lund-Johansen, F.; Ahlen, M.T.; Wiedmann, M.; Aamodt, A.H.; Skattor, T.H.; Tjonnfjord, G.E.; et al. Thrombosis and Thrombocytopenia after ChAdOx1 nCoV-19 Vaccination. N. Engl. J. Med. 2021384, 2124–2130. [Google Scholar] [CrossRef]
  184. See, I.; Lale, A.; Marquez, P.; Streiff, M.B.; Wheeler, A.P.; Tepper, N.K.; Woo, E.J.; Broder, K.R.; Edwards, K.M.; Gallego, R.; et al. Case Series of Thrombosis with Thrombocytopenia Syndrome after COVID-19 Vaccination-United States, December 2020 to August 2021. Ann. Intern. Med. 2022. [Google Scholar] [CrossRef]
  185. Dagan, N.; Barda, N.; Kepten, E.; Miron, O.; Perchik, S.; Katz, M.A.; Hernan, M.A.; Lipsitch, M.; Reis, B.; Balicer, R.D. BNT162b2 mRNA Covid-19 Vaccine in a Nationwide Mass Vaccination Setting. N. Engl. J. Med. 2021384, 1412–1423. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  186. Hall, V.J.; Foulkes, S.; Saei, A.; Andrews, N.; Oguti, B.; Charlett, A.; Wellington, E.; Stowe, J.; Gillson, N.; Atti, A.; et al. COVID-19 vaccine coverage in health-care workers in England and effectiveness of BNT162b2 mRNA vaccine against infection (SIREN): A prospective, multicentre, cohort study. Lancet 2021397, 1725–1735. [Google Scholar] [CrossRef]
  187. Pawlowski, C.; Lenehan, P.; Puranik, A.; Agarwal, V.; Venkatakrishnan, A.J.; Niesen, M.J.M.; O’Horo, J.C.; Virk, A.; Swift, M.D.; Badley, A.D.; et al. FDA-authorized mRNA COVID-19 vaccines are effective per real-world evidence synthesized across a multi-state health system. Med 20212, 979–992. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  188. Levine-Tiefenbrun, M.; Yelin, I.; Katz, R.; Herzel, E.; Golan, Z.; Schreiber, L.; Wolf, T.; Nadler, V.; Ben-Tov, A.; Kuint, J.; et al. Initial report of decreased SARS-CoV-2 viral load after inoculation with the BNT162b2 vaccine. Nat. Med. 202127, 790–792. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  189. Holzworth, J. Infectious diseases of cats. Cornell Vet. 196353, 131–143. [Google Scholar]
  190. Weiss, R.C.; Oostrom-Ram, T. Inhibitory effects of ribavirin alone or combined with human alpha interferon on feline infectious peritonitis virus replication in vitro. Vet. Microbiol. 198920, 255–265. [Google Scholar] [CrossRef]
  191. Weiss, R.C.; Cox, N.R.; Martinez, M.L. Evaluation of free or liposome-encapsulated ribavirin for antiviral therapy of experimentally induced feline infectious peritonitis. Res. Vet. Sci. 199355, 162–172. [Google Scholar] [CrossRef]
  192. Khalili, J.S.; Zhu, H.; Mak, N.S.A.; Yan, Y.; Zhu, Y. Novel coronavirus treatment with ribavirin: Groundwork for an evaluation concerning COVID-19. J. Med. Virol. 202092, 740–746. [Google Scholar] [CrossRef]
  193. Zeng, Y.M.; Xu, X.L.; He, X.Q.; Tang, S.Q.; Li, Y.; Huang, Y.Q.; Harypursat, V.; Chen, Y.K. Comparative effectiveness and safety of ribavirin plus interferon-alpha, lopinavir/ritonavir plus interferon-alpha, and ribavirin plus lopinavir/ritonavir plus interferon-alpha in patients with mild to moderate novel coronavirus disease 2019: Study protocol. Chin. Med. J. 2020133, 1132–1134. [Google Scholar] [CrossRef]
  194. Dickinson, P.J.; Bannasch, M.; Thomasy, S.M.; Murthy, V.D.; Vernau, K.M.; Liepnieks, M.; Montgomery, E.; Knickelbein, K.E.; Murphy, B.; Pedersen, N.C. Antiviral treatment using the adenosine nucleoside analogue GS-441524 in cats with clinically diagnosed neurological feline infectious peritonitis. J. Vet. Intern. Med. 202034, 1587–1593. [Google Scholar] [CrossRef]
  195. Pedersen, N.C.; Perron, M.; Bannasch, M.; Montgomery, E.; Murakami, E.; Liepnieks, M.; Liu, H. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 201921, 271–281. [Google Scholar] [CrossRef]
  196. Pedersen, N.C.; Kim, Y.; Liu, H.; Galasiti Kankanamalage, A.C.; Eckstrand, C.; Groutas, W.C.; Bannasch, M.; Meadows, J.M.; Chang, K.O. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 201820, 378–392. [Google Scholar] [CrossRef]
  197. Krentz, D.; Zenger, K.; Alberer, M.; Felten, S.; Bergmann, M.; Dorsch, R.; Matiasek, K.; Kolberg, L.; Hofmann-Lehmann, R.; Meli, M.L.; et al. Curing Cats with Feline Infectious Peritonitis with an Oral Multi-Component Drug Containing GS-441524. Viruses 202113, 2228. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  198. Hartmann, K.; Ritz, S. Treatment of cats with feline infectious peritonitis. Vet. Immunol. Immunopathol. 2008123, 172–175. [Google Scholar] [CrossRef]
  199. Veronese, N.; Demurtas, J.; Yang, L.; Tonelli, R.; Barbagallo, M.; Lopalco, P.; Lagolio, E.; Celotto, S.; Pizzol, D.; Zou, L.; et al. Use of Corticosteroids in Coronavirus Disease 2019 Pneumonia: A Systematic Review of the Literature. Front. Med. 20207, 170. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  200. The WHO Rapid Evidence Appraisal for COVID-19 Therapies (REACT) Working Group. Association Between Administration of Systemic Corticosteroids and Mortality Among Critically Ill Patients With COVID-19: A Meta-analysis. JAMA 2020324, 1330–1341. [Google Scholar] [CrossRef]
  201. Group, R.C.; Horby, P.; Lim, W.S.; Emberson, J.R.; Mafham, M.; Bell, J.L.; Linsell, L.; Staplin, N.; Brightling, C.; Ustianowski, A.; et al. Dexamethasone in Hospitalized Patients with Covid-19. N. Engl. J. Med. 2021384, 693–704. [Google Scholar] [CrossRef]
  202. Tanaka, Y.; Sato, Y.; Osawa, S.; Inoue, M.; Tanaka, S.; Sasaki, T. Suppression of feline coronavirus replication in vitro by cyclosporin A. Vet. Res. 201243, 41. [Google Scholar] [CrossRef]
  203. Tanaka, Y.; Sato, Y.; Takahashi, D.; Matsumoto, H.; Sasaki, T. Treatment of a case of feline infectious peritonitis with cyclosporin A. Vet. Re. Case Rep. 20153, e000134. [Google Scholar] [CrossRef]
  204. Cour, M.; Ovize, M.; Argaud, L. Cyclosporine A: A valid candidate to treat COVID-19 patients with acute respiratory failure? Crit. Care 202024, 276. [Google Scholar] [CrossRef]
  205. Rudnicka, L.; Glowacka, P.; Goldust, M.; Sikora, M.; Sar-Pomian, M.; Rakowska, A.; Samochocki, Z.; Olszewska, M. Cyclosporine therapy during the COVID-19 pandemic. J. Am. Acad. Dermatol. 202083, e151–e152. [Google Scholar] [CrossRef]
  206. Sanchez-Pernaute, O.; Romero-Bueno, F.I.; Selva-O’Callaghan, A. Why choose cyclosporin A as first-line therapy in COVID-19 pneumonia. Reumatol. Clin. 202117, 555–557. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  207. Softic, L.; Brillet, R.; Berry, F.; Ahnou, N.; Nevers, Q.; Morin-Dewaele, M.; Hamadat, S.; Bruscella, P.; Fourati, S.; Pawlotsky, J.M.; et al. Inhibition of SARS-CoV-2 Infection by the Cyclophilin Inhibitor Alisporivir (Debio 025). Antimicrob. Agents Chemother. 202064, e00876-20. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  208. Carbajo-Lozoya, J.; Ma-Lauer, Y.; Malesevic, M.; Theuerkorn, M.; Kahlert, V.; Prell, E.; von Brunn, B.; Muth, D.; Baumert, T.F.; Drosten, C.; et al. Human coronavirus NL63 replication is cyclophilin A-dependent and inhibited by non-immunosuppressive cyclosporine A-derivatives including Alisporivir. Virus Res. 2014184, 44–53. [Google Scholar] [CrossRef]
  209. Hugo, T.B.; Heading, K.L. Prolonged survival of a cat diagnosed with feline infectious peritonitis by immunohistochemistry. Can. Vet. J. 201556, 53–58. [Google Scholar] [PubMed]
  210. Conforti, C.; Giuffrida, R.; Zalaudek, I.; Di Meo, N. Doxycycline, a widely used antibiotic in dermatology with a possible anti-inflammatory action against IL-6 in COVID-19 outbreak. Dermatol. Ther. 202033, e13437. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  211. Izes, A.M.; Yu, J.; Norris, J.M.; Govendir, M. Current status on treatment options for feline infectious peritonitis and SARS-CoV-2 positive cats. Vet. Q. 202040, 322–330. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  212. Hung, I.F.; Lung, K.C.; Tso, E.Y.; Liu, R.; Chung, T.W.; Chu, M.Y.; Ng, Y.Y.; Lo, J.; Chan, J.; Tam, A.R.; et al. Triple combination of interferon beta-1b, lopinavir-ritonavir, and ribavirin in the treatment of patients admitted to hospital with COVID-19: An open-label, randomised, phase 2 trial. Lancet 2020395, 1695–1704. [Google Scholar] [CrossRef]
  213. Doki, T.; Takano, T.; Kawagoe, K.; Kito, A.; Hohdatsu, T. Therapeutic effect of anti-feline TNF-alpha monoclonal antibody for feline infectious peritonitis. Res. Vet. Sci. 2016104, 17–23. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  214. Luo, P.; Liu, Y.; Qiu, L.; Liu, X.; Liu, D.; Li, J. Tocilizumab treatment in COVID-19: A single center experience. J. Med. Virol. 202092, 814–818. [Google Scholar] [CrossRef]
  215. Capra, R.; De Rossi, N.; Mattioli, F.; Romanelli, G.; Scarpazza, C.; Sormani, M.P.; Cossi, S. Impact of low dose tocilizumab on mortality rate in patients with COVID-19 related pneumonia. Eur. J. Intern. Med. 202076, 31–35. [Google Scholar] [CrossRef]
  216. Radbel, J.; Narayanan, N.; Bhatt, P.J. Use of Tocilizumab for COVID-19-Induced Cytokine Release Syndrome: A Cautionary Case Report. Chest 2020158, e15–e19. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  217. Paediatric Intensive Care Society Statement: Increased Number of Reported Cases of Novel Presentation of Multisystem Inflammatory Disease; Paediatric Intensive Care Society: London, UK, 2020.
  218. Dufort, E.M.; Koumans, E.H.; Chow, E.J.; Rosenthal, E.M.; Muse, A.; Rowlands, J.; Barranco, M.A.; Maxted, A.M.; Rosenberg, E.S.; Easton, D.; et al. Multisystem Inflammatory Syndrome in Children in New York State. N. Engl. J. Med. 2020383, 347–358. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  219. Feldstein, L.R.; Tenforde, M.W.; Friedman, K.G.; Newhams, M.; Rose, E.B.; Dapul, H.; Soma, V.L.; Maddux, A.B.; Mourani, P.M.; Bowens, C.; et al. Characteristics and Outcomes of US Children and Adolescents With Multisystem Inflammatory Syndrome in Children (MIS-C) Compared With Severe Acute COVID-19. JAMA 2021325, 1074–1087. [Google Scholar] [CrossRef]
  220. Tullie, L.; Ford, K.; Bisharat, M.; Watson, T.; Thakkar, H.; Mullassery, D.; Giuliani, S.; Blackburn, S.; Cross, K.; De Coppi, P.; et al. Gastrointestinal features in children with COVID-19: An observation of varied presentation in eight children. Lancet Child Adolesc. Health 20204, e19–e20. [Google Scholar] [CrossRef]
  221. LaRovere, K.L.; Riggs, B.J.; Poussaint, T.Y.; Young, C.C.; Newhams, M.M.; Maamari, M.; Walker, T.C.; Singh, A.R.; Dapul, H.; Hobbs, C.V.; et al. Neurologic Involvement in Children and Adolescents Hospitalized in the United States for COVID-19 or Multisystem Inflammatory Syndrome. JAMA Neurol. 202178, 536–547. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  222. Feldstein, L.R.; Rose, E.B.; Horwitz, S.M.; Collins, J.P.; Newhams, M.M.; Son, M.B.F.; Newburger, J.W.; Kleinman, L.C.; Heidemann, S.M.; Martin, A.A.; et al. Multisystem Inflammatory Syndrome in U.S. Children and Adolescents. N. Engl. J. Med. 2020383, 334–346. [Google Scholar] [CrossRef]
  223. Blumfield, E.; Levin, T.L.; Kurian, J.; Lee, E.Y.; Liszewski, M.C. Imaging Findings in Multisystem Inflammatory Syndrome in Children (MIS-C) Associated With Coronavirus Disease (COVID-19). AJR Am. J. Roentgenol. 2021216, 507–517. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  224. Alberer, M.; von Both, U. Cats and kids: How a feline disease may help us unravel COVID-19 associated paediatric hyperinflammatory syndrome. Infection 202149, 191–193. [Google Scholar] [CrossRef]
  225. Sharma, C.; Ganigara, M.; Galeotti, C.; Burns, J.; Berganza, F.M.; Hayes, D.A.; Singh-Grewal, D.; Bharath, S.; Sajjan, S.; Bayry, J. Multisystem inflammatory syndrome in children and Kawasaki disease: A critical comparison. Nat. Rev. Rheumatol. 202117, 731–748. [Google Scholar] [CrossRef]
  226. Groff, D.; Sun, A.; Ssentongo, A.E.; Ba, D.M.; Parsons, N.; Poudel, G.R.; Lekoubou, A.; Oh, J.S.; Ericson, J.E.; Ssentongo, P.; et al. Short-term and Long-term Rates of Postacute Sequelae of SARS-CoV-2 Infection: A Systematic Review. JAMA Netw. Open 20214, e2128568. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  227. McAloose, D.; Laverack, M.; Wang, L.; Killian, M.L.; Caserta, L.C.; Yuan, F.; Mitchell, P.K.; Queen, K.; Mauldin, M.R.; Cronk, B.D.; et al. From People to Panthera: Natural SARS-CoV-2 Infection in Tigers and Lions at the Bronx Zoo. mBio 202011, e02220-20. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  228. Gaudreault, N.N.; Trujillo, J.D.; Carossino, M.; Meekins, D.A.; Morozov, I.; Madden, D.W.; Indran, S.V.; Bold, D.; Balaraman, V.; Kwon, T.; et al. SARS-CoV-2 infection, disease and transmission in domestic cats. Emerg Microbes Infect 20209, 2322–2332. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  229. Miro, G.; Regidor-Cerrillo, J.; Checa, R.; Diezma-Diaz, C.; Montoya, A.; Garcia-Cantalejo, J.; Botias, P.; Arroyo, J.; Ortega-Mora, L.M. SARS-CoV-2 Infection in One Cat and Three Dogs Living in COVID-19-Positive Households in Madrid, Spain. Front. Vet. Sci. 20218, 779341. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  230. Giraldo-Ramirez, S.; Rendon-Marin, S.; Jaimes, J.A.; Martinez-Gutierrez, M.; Ruiz-Saenz, J. SARS-CoV-2 Clinical Outcome in Domestic and Wild Cats: A Systematic Review. Animals 202111, 2056. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  231. Ferasin, L.; Fritz, M.; Ferasin, H.; Becquart, P.; Corbet, S.; Ar Gouilh, M.; Legros, V.; Leroy, E.M. Infection with SARS-CoV-2 variant B.1.1.7 detected in a group of dogs and cats with suspected myocarditis. Vet. Rec. 2021189, e944. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  232. Chiba, S.; Halfmann, P.J.; Hatta, M.; Maemura, T.; Fan, S.; Armbrust, T.; Swartley, O.M.; Crawford, L.K.; Kawaoka, Y. Protective Immunity and Persistent Lung Sequelae in Domestic Cats after SARS-CoV-2 Infection. Emerg. Infect. Dis. 202127, 660–663. [Google Scholar] [CrossRef]

Rôzne otázky často sa vyskytujúce počas antivírusovej liečby FIP a následnej starostlivosti

23.3.2022
NC. Pedersen, DVM PhD
Pôvodný článok: Miscellaneous questions frequently arising during antiviral drug treatment for FIP and aftercare

Počas liečby FIP sa často objavuje niekoľko otázok. Predtým, ako sa začneme venovať týmto otázkam, je dôležité zmieniť samotnú liečbu FIP. Ukázalo sa, že liečebné účinky majú len antivirotiká, ktoré sú zamerané na špecifické vírusové proteíny a inhibujú replikáciu vírusu FIP. V súčasnosti medzi ne patria nukleozidové analógy a inhibítory replikácie RNA GS-441524 (a príbuzné proliečivo Remdesivir), Molnupiravir (EIDD-2801) a inhibítor vírusovej proteázy GC376. Správna aplikácia týchto liekov viedla k vyliečeniu všetkých foriem FIP vo viac ako 90 % s minimálnymi vedľajšími účinkami. Väčšina liečby sa dokončí bez komplikácií. Často sa však objavujú určité otázky, ktoré sú predmetom tohto článku.  

Upozornil som na problémy spojené s nežiaducim sexuálnym správaním u intaktných samíc a samcov liečených špecifickými antivirotikami. Otázky často prichádzajú z krajín, kde sa kastrácia buď odkladá na neskoršie obdobie života, alebo nie je bežnou praxou. Obávajú sa, že stres z kastračných zákrokov a vakcín môže ovplyvniť výsledok liečby antivirotikami. Domnievam sa, že takéto obavy sú prehnané. Ak je mačka v liečbe a v remisii alebo sa považuje za vyliečenú, je v poriadku ju sterilizovať alebo kastrovať, ale najlepšie čo najmenej stresujúcim spôsobom. Mačky sa dajú kastrovať a sterilizovať rýchlo a účinne a vrátiť do svojich domovov v ten istý deň (kastrácie) alebo v priebehu jedného dňa (sterilizácie) s minimom predoperačnej, operačnej a pooperačnej liečby liekmi a obmedzením (napr. klietky, E-obojky). Takéto operácie budú pre mačky (a majiteľov, čo sa potom odrazí na ich mačkách) menej stresujúce ako ich sexuálne správanie. 

Taktiež nie som zástancom hormonálnej liečby na prevenciu nežiaduceho sexuálneho správania samcov alebo samíc a mám pocit, že účinná kastrácia a sterilizácia budú z dlhodobého hľadiska menej stresujúce ako takéto preventívne opatrenia. Preto ak je potrebné trvalo zmeniť toto správanie, je vhodnejšia chirurgická kastrácia ako chemická.  

Zdá sa, že niektorí majitelia si chcú ponechať vyliečené mačky intaktné (nekastrované), aby ich neskôr mohli použiť na rozmnožovanie. Vieme, že FIP má genetické aj environmentálne zložky, čo viedlo k odporúčaniu, aby sa čistokrvné mačky, ktoré plodia mačiatka s FIP, nepoužívali na chov. O to viac by to malo platiť pre mačky, ktoré boli vyliečené z FIP.  

Čo sa týka vakcín, mnohí už vedia, že nie som veľkým fanúšikom vakcín pre mačky po dosiahnutí dospelosti a prvých ročných posilňovacích vakcín, pretože mám pocit, že imunita je dlhodobá. Taktiež si myslím, že vakcíny proti besnote nie je možné rutinne používať u mačiek, či už z hľadiska zdravia verejnosti alebo mačiek. Bez ohľadu na to akceptujem, že tieto názory nie sú všeobecne prijímané a že zákony v niekoľkých štátoch vyžadujú očkovanie mačiek proti besnote, v niekoľkých sa očkovanie nevyžaduje a v iných sa odporúča, ale nevyžaduje. U žiadnej z našich vyliečených mačiek som nezaznamenal následky rutinného očkovania. Nie je však niečím, čo by som odporúčal pre mačky, ktoré podstupujú liečbu. Imunitný systém týchto mačiek má na starosti iné veci ako reagovať na vakcíny.  

Aké sú indikácie pre iné lieky ako špecifické antivirotiká na liečbu FIP? V priebehu počiatočného ochorenia môže byť potrebná podporná (symptomatická) liečba, aby sa mačky udržali nažive dostatočne dlho na to, aby antivirotiká začali účinkovať. Lieky často používané v tomto počiatočnom štádiu zvyčajne zahŕňajú antibiotiká (doxycyklín/klindamycín), analgetiká (opioidy, gabapentín), protizápalové lieky (kortikosteroidy, NSAIDS), imunostimulanciá (interferóny, nešpecifické imunostimulanciá), lieky proti záchvatom a tekutiny. Snažil som sa vyhýbať nadmernému používaniu týchto liekov s výnimkou dočasného použitia a len v prípade, že je to silne opodstatnené, najmä u ťažko chorých mačiek počas prvých dní. Najdôležitejším cieľom liečby FIP je zastaviť replikáciu vírusu v makrofágoch, čím sa okamžite zastaví produkcia početných zápalových a imunosupresívnych cytokínov, ktoré spôsobujú príznaky FIP. Hoci niektoré lieky, ako sú kortikosteroidy (prednizolón) alebo NSAID (meloxikam), môžu inhibovať zápalové cytokíny a spôsobiť klinické zlepšenie, nie sú liečivé. Môžu tiež maskovať priaznivé účinky liečby GS, ktoré sú často monitorované, aby sa posúdil účinok a priebeh liečby. Odpoveď na liečbu antivirotikami sa používa aj na diagnostické účely. Jediné lieky, ktoré úplne potlačia tieto škodlivé cytokíny a vyliečia FIP, sú antivirotiká, ako napríklad GS-441524, molnupiravir alebo GC376 a príbuzné zlúčeniny. Tieto antivirotiká spôsobia v priebehu 24-48 hodín dramatické zlepšenie horúčky, aktivity, chuti do jedla atď. Toto zlepšenie bude oveľa väčšie ako akékoľvek zlepšenie dosiahnuté inými liekmi. Preto, ak nie je opodstatnené použitie iných liekov, mali by sa vysadiť hneď, ako dôjde k stabilnému zlepšeniu príznakov FIP. 

Takisto neverím mnohým doplnkom, o ktorých sa tvrdí, že liečia alebo zabraňujú problémom s pečeňou, obličkami, imunitným systémom alebo inými orgánmi. Tieto doplnky sú drahé a nie je dokázané, že sú účinné v tom, čo tvrdia. Injekcie B12 liečia len nedostatok B12, ktorý je zriedkavý, a nie anémiu pri FIP. To isté platí aj pre ostatné vitamíny. To platí aj pre širokú škálu výživových doplnkov a špeciálnych diét pre mačky mnohých typov. V žiadnom z týchto doplnkov nie je žiadna podstatná zložka, ktorú by nemohli poskytnúť dobre otestované komerčné značky krmív pre mačky. Existuje aj možnosť, že niektoré doplnky narušujú vstrebávanie perorálnych antivirotík.  

Ako by sa mali monitorovať mačky po ukončení liečby a v období pozorovania po liečbe? Z technického hľadiska nie sú potrebné ďalšie krvné testy, najmä ak sa počas tohto obdobia pokračuje v bežnom hodnotení zdravotného stavu, ako je hmotnosť, chuť do jedla a teplota.  Krvné testy počas tohto obdobia nezmenia výsledok a môžu len zvýšiť náklady na liečbu a zvýšiť stres majiteľa. Je však bežné, že úspešne liečené mačky sa počas 12-týždňového pozorovania po liečbe rutinne testujú na krv, zvyčajne každé 4 týždne, ale niekedy aj častejšie. V niektorých prípadoch sa v rutinnom testovaní krvi pokračuje aj po uplynutí 12 týždňov po liečbe, a to aj z obavy z možného relapsu alebo recidívy. Relapsy alebo nové infekcie po 12-týždňovom období pozorovania sú zriedkavé a predchádzajú im vonkajšie príznaky ochorenia, ako je úbytok hmotnosti, letargia, nechutenstvo, nekvalitná srsť a horúčka, ktoré by boli najlepšími indikátormi pre vyšetrenie krvi. Panely krvných testov tiež obsahujú mnoho hodnôt a nie je nezvyčajné, že jedna alebo viac hodnôt je abnormálnych aj u zdravých mačiek.  Je potrebné dbať na to, aby sa takéto abnormality neinterpretovali prehnane a neviedli k nadmerným obavám alebo dodatočnému testovaniu v snahe určiť ich význam. Napríklad mierne až stredne vysoké zvýšenie jedného z troch pečeňových enzýmov u zdravej mačky má oveľa menší význam ako u inej mačky s príznakmi choroby.

Prehľad diagnostiky FIP

Pôvodný článok: A review on the diagnosis of feline infectious peritonitis
3.3.2022

Jehanzeb Yousufa | Riyaz Ahmed Bhatb | Shahid Hussain Darb | Alisa Shafib | Snober Irshadc | Mohammad Iqbal Yatoob | Jalal Udin Parrahb | Amatul Muheeb | Abdul Qayoom Mirb

Abstrakt: Mačacia infekčná peritonitída alebo jednoducho FIP je vírusové ochorenie spôsobené koronavírusom u mačiek zvyčajne mladších ako tri roky. Prejavuje sa extrémnou zápalovou reakciou v tkanivách v brušnej dutine, obličiek a mozgu. Tento prehľadový článok sa zaoberá rôznymi diagnostickými testami a ich prínosom pri diagnostike prípadov suspektnej FIP s cieľom definitívnej diagnózy. Tento prehľad môže pomôcť porovnať rôzne diagnostické parametre a tiež zvýšiť povedomie o ich výhodách a nevýhodách.

Kľúčové slová: proteíny akútnej fázy, koronavírus, mačacia infekčná peritonitída, Rivaltov test.

1. Úvod

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je dobre známe a široko rozšírené systémové ochorenie vyvolané koronavírusom (CoV) u mačiek, charakterizované fibrinózno-granulomatóznou serozitídou s výpotkami bohatými na bielkoviny do telesných dutín, granulomatóznounekrotizujúcou flebitídou a periflebitídou a granulomatóznymi zápalovými léziami vo viacerých orgánoch (Weiss a Scott 1981; Kipar a kol. 2005). Mačací CoV (FCoV) sa šíri fekálno-orálnou cestou a primárne sú infikované enterocyty (Pedersen 1995), ale následne sa šíri systémovo prostredníctvom monocytovej virémie (Meli et al 2004; Kipar et al 2005). Ukázalo sa, že zvýšená schopnosť replikácie vírusu by mohla byť kľúčovým znakom pri vzniku FIP, a tiež sa predpokladá, že FIP je spôsobená mutáciami bežného mačacieho enterického koronavírusu (FECV), ktorý sa vyskytuje u mačiek na celom svete a nie je závažnou infekciou (Pedersen et al 2009; Healey et al 2022). Približne u 10 % infikovaných mačiek sa vyskytujú mutácie, ktoré majú za následok infekčnú peritonitídu mačiek. Vo veľkých situáciách s viacerými mačkami sa FECV vylučuje v truse väčšiny zdanlivo zdravých mačiek a k prenosu dochádza priamym kontaktom s výkalmi alebo kontaminovanou podstielkou a inými fomitmi (Pedersen et al 2004). Približne vo veku 9 týždňov sa nakazia mačiatka (Pedersen et al. 2008). Čas medzi vznikom klinických príznakov a úmrtím sa tiež líši, ale mladšie mačky a mačky s efuzívnym ochorením majú kratší priebeh ochorenia ako staršie mačky a mačky s neeufuzívnym ochorením (Pedersen 2014). Dokonca aj pri ťažkej forme FIP môžu niektoré mačky žiť celé mesiace. v situáciách, keď sa vyskytuje viacero mačiek, je mačací enterický koronavírus (FECV) mimoriadne častý a vysoko nákazlivý. Takmer všetky mačky, ktoré sa dostanú do kontaktu s FECV od vylučujúcich mačiek, ochorejú, ale na druhej strane infekcia je zvyčajne asymptomatická alebo spôsobuje len miernu dočasnú hnačku (Pedersen et al 2008; Vogel et al 2010; Ermakov et al 2021). Na druhej strane vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV) sa neprenáša fekálno-orálnou cestou, ale pochádza z avirulentného FECV u malého percenta infikovaných mačiek a spôsobuje mačacie infekčné peritonitídy (FIP) (Pedersen et al 1981; Vennema et al 1998). Anorexia, letargia, strata hmotnosti, pyrexia, očné a neurologické príznaky, ako sú abnormality chôdze alebo neprimeraná mentácia, sú nešpecifické (Giori et al 2011; Kipar et al 2014). Infekcia má dve formy: “vlhkú” a “suchú”. Suchá forma spôsobuje zápalové zmeny v okolí ciev, záchvaty, ataxiu a nadmerný smäd, zatiaľ čo vlhká forma vedie k zäčšeniu brucha v dôsledku nadmerného hromadenia tekutiny v brušnej dutine. Špecifickosť je vždy najdôležitejšou diagnostickou hodnotou, ktorú je potrebné zohľadniť, aby sa predišlo chybnej diagnóze FIP u nepostihnutých mačiek.

2. Diagnostické testy na infekčnú peritonitídu mačiek

Pri diagnostike sa zohľadňuje vek, pôvod, klinické príznaky a fyzikálne vyšetrenie mačky. U mačiek s efuzívnou (vlhkou) alebo neefuzívnou (suchou) formou FIP sú bežné abdominálna distenzia s ascitom, dyspnoe s pleurálnym výpotkom, žltačka, hyperbilirubinúria, zreteľné masy na obličkách a/alebo mezenterických lymfatických uzlinách, uveitída a rôzne neurologické príznaky spojené s postihnutím mozgu a/alebo miechy. U mačiek postihnutých FIP sa často vyskytujú očné zmeny, pričom najčastejším očným postihnutím sú zmeny na sietnici. Môže sa vyskytnúť manžeta sietnicových ciev, ktorá sa javí ako rozmazané sivasté čiary po oboch stranách ciev. Príležitostne sa vyskytujú granulomatózne zmeny na sietnici. Zistilo sa, že infekcia FIPV je spojená s depléciou T-buniek apoptózou, hoci vírus nemôže infikovať CD4+ a CD8+ T-bunky (Haagmans et al. 1996; De Groot et al. 2005). Vzhľadom na vysokú úmrtnosť sú mnohí veterinárni lekári a majitelia domácich zvierat opatrní pri diagnóze založenej na “primeranej istote”. Výzvou je rozhodnúť, či test zvyšuje pravdepodobnosť, že klinické príznaky sú spôsobené FIP (nepriame testy), alebo ponúka definitívnu diagnózu (priame testy). Je nevyhnutné si uvedomiť, že citlivosť a špecifickosť akéhokoľvek nepriameho testu sa bude líšiť v závislosti od toho, aká je pravdepodobnosť, že mačka je infikovaná na základe iných faktorov. To znamená, že pozitívna prediktívna hodnota testu, ako je kompletný krvný obraz (CBC) alebo pomer albumín:globulín (A:G), na predpovedanie FIP bude oveľa vyššia u mačiek so signalizáciou podobnou FIP, ako u mačiek so sigalizáciou netypickou pre FIP. Je potrebné poznamenať, že výsledky ostatných nepriamych testov sú len odhadmi a výsledky dodatočných nepriamych testov majú potenciál zmiasť aj podporiť diagnostický proces.

3. Diagnostické testy

Problém diagnostiky FIP spočíva v tom, že neinvazívne testy nie sú dostatočne spoľahlivé. Vo všeobecnosti majú testy z efúzie podstatne vyššiu prediktívnu hodnotu ako krvné testy (Stranieri et al 2018; Hartmann et al 2003). V dôsledku toho je identifikácia FIP ante mortem u mačiek bez výrazného výpotku je obzvlášť zložitá. Najužitočnejším ante mortem ukazovateľom je pozitívny titer protilátok proti vírusu Corona (IgG) v mozgovomiechovom moku (CSF), vysoký celkový proteín v sére a zmeny na MRI, ako je periventrikulárne kontrastné zosilnenie, dilatácia komôr a hydrocefalus. Monoklonálne protilátky z postihnutých tkanív a polymerázová reťazová reakcia (PCR) špecifická pre koronavírus sú však cenné pri post mortem hodnotení (Foley et al. 1998). Keďže jednoznačná diagnóza sa nedá určiť len na základe symptómov, anamnézy a klinických a laboratórnych ukazovateľov, tieto faktory by sa mali vždy posudzovať ako celok, niekedy v kombinácii s inými faktormi, ako sú molekulárne alebo dokonca invazívnejšie diagnostické postupy.

3.1. Analýza vzoriek výpotku

V prípade podozrenia na FIP s výpotkom môže byť vzorka výpotku neuveriteľne nápomocná pri určovaní diagnózy a potom pri hematologických nálezoch, preto by malo byť získanie vzoriek výpotku vždy najvyššou prioritou. V prípade ascitu sa môže vzorkazískať ultrazvukom riadenou aspiráciou tenkou ihlou alebo technikou “lietajúcej mačky”. Na identifikáciu malých množstiev tekutiny v hrudníku a bruchu poskytuje ultrasonografia užitočnú pomoc pri lokalizácii výpotkových vreciek v bruchu, zatiaľ čo dôkaz perikardiálnych výpotkov možno získať prostredníctvom tlmených srdcových oziev a elektrokardiografických zmien. Ultrasonografia by sa mala používať opakovane na identifikáciu akýchkoľvek výpotkov s malým objemom a ultrasonografia sa môže použiť aj na usmernenie odberu vzoriek malých vreciek tekutiny. U mačiek s perikardiálnymi výpotkami sa auskultáciou srdca zistia tlmené zvuky a EKG odhalí typické zmeny.
Výpotky pri FIP sú často číre, viskózne/lepkavé, slamovožlté a bohaté na bielkoviny (cytológia často opisuje husté eozinofilné bielkovinové pozadie) s celkovou koncentráciou bielkovín > 35 g/l (> 50 % globulínov). Zriedkavo sa popisujú chylózne výpotky. Výpotky pri FIP majú často pyogranulomatózny charakter s makrofágmi, nedegenerovanými neutrofilmi a relatívne malým počtom lymfocytov. V dôsledku toho sa výpotky často označujú ako modifikované transsudáty na základe počtu buniek (< 5×109 buniek/l), ale exsudáty na základe koncentrácie bielkovín (viac ako 35 g/l). Typické výpotky FIP majú nízky pomer A:G (pozri vyššie) a zvýšený obsah AGP, ktorý je podobný obsahu v sére. V nedávnej štúdii (Hazuchova et al. 2017) sa zistilo, že koncentrácie AGP vo výpotkoch (> 1,55 mg/ml) sú užitočnejšie (senzitivita a špecificita 93 %) pri rozlišovaní prípadov FIP od prípadov bez FIP ako hladiny AGP v sére alebo iných APP.
Rivaltov test je jednoduchý test, ktorý možno použiť na rozlíšenie transsudátu od exsudátu vo vzorke výpotku (Barker a Tasker 2020). Pozitívne výsledky jednoducho naznačujú, že výpotok je exsudát a nie sú špecifické iba pre FIP; pozitívne výsledky na transsudát boli zdokumentované v iných situáciách ako FIP (napr. bakteriálna/septická peritonitída a lymfóm) (Fischer a kol. 2012).

3.2. Biochémia séra

Hoci zmeny v biochémii krvi pozorované v prípadoch FIP sú variabilné a často nešpecifické, existuje niekoľko kľúčových anomálií, na ktoré sa treba zamerať, aby bolo možné potvrdiť diagnózu FIP.

3.2.1. Proteíny akútnej fázy

Pri mnohých zápalových a nezápalových ochoreniach sa v pečeni produkujú proteíny akútnej fázy (APP) ako odpoveď na cytokíny uvoľňované makrofágmi a monocytmi (najmä interleukíny 1 a 6 a tumor nekrotizujúci faktor α).
AGP je skratka pre α1-kyslý glykoproteín a jeho vyšetrenie môže pomôcť pri diagnostike FIP. Hoci zvýšenie hladiny AGP (> 0,48 mg/ml) nie je špecifické pre FIP, pacienti s FIP majú často výrazne vysoké hladiny AGP (> 1,5 mg/ml). V dôsledku toho môže byť veľkosť zvýšenia cenná z hľadiska pomoci pri diagnostike FIP, pričom vyššie hladiny efektívnejšie zvyšujú index podozrenia (Giori et al 2011; Hazuchova et al 2017).

3.2.2. Hyperglobulinémia

V 89% prípadov je prítomná hyperglobulinémia; často v spojení s hypoalbuminémiou alebo nízkou-normálnou hladinou sérového albumínu (pozorovaná v 64,5 % prípadov) (Riemer et al. 2016). Hyperproteinémia sa nemusí vždy vyskytovať z dôvodu existencie hypoalbuminémie. Pomer albumín:globulín (A:G) je pri hyperglobulinémii a hypoalbuminémii (nízka-normálna koncentrácia albumínu) nízky a tento parameter sa môže použiť na posúdenie pravdepodobnosti FIP v konkrétnom prípade.

3.2.3. Hyperbilirubinémia

Hyperbilirubinémia sa vyskytuje v 21-63 % prípadov FIP a je častejšia pri efuzívnej FIP, kde sú bežne vysoké aktivity enzýmov alanínaminotransferázy (ALT), alkalickej fosfatázy (ALP) a γ-glutamyltransferázy (hoci tieto môžu byť v prípadoch FIP mierne zvýšené). FIP sa zriedkavo spája s hyperbilirubinémiou v dôsledku imunitne sprostredkovanej hemolytickej anémie (IMHA) (Norris et al. 2012) a mačky často nie sú vážne anemické. V prípade absencie vysokej aktivity pečeňových enzýmov alebo závažnej anémie by prítomnosť hyperbilirubinémie mala vzbudiť podozrenie na FIP (upozorňujeme, že sepsa a pankreatitída môžu spôsobiť hyperbilirubinémiu aj bez zvýšenej aktivity pečeňových enzýmov). Na základe postupného hodnotenia mačiek s FIP bolo zdokumentované, že hyperbilirubinémia bola typickejšie rozpoznaná u mačiek tesne pred smrťou alebo eutanáziou ako pri prvej prezentácii (Harvey et al. 1996). Okrem toho sa v tomto vyšetrovaní pozorovali vyššie hladiny bilirubínu u mačiek tesne pred smrťou alebo eutanáziou ako pri prvej prezentácii.

3.3. Hematológia

Pri FIP sú hematologické zmeny nešpecifické; existuje však niekoľko abnormalít, ktoré treba preveriť, aby sa potvrdila diagnóza. Lymfopénia je najčastejšou zmenou (55 – 77%) prípadov, pričom nedávna štúdia (Riemer et al. 2016) odhalila lymfopéniu len v 49,5 % prípadov FIP, pričom bola opísaná aj neutrofília (39 – 57 %), posun doľava a mierna až ťažká normocytárna, normochrómna anémia (37 – 54 %) (Riemer et al. 2016; Norris et al. 2012). Nedávno bola objavená súvislosť medzi FIP a mikrocytózou (s anémiou alebo bez nej). FIP môže spôsobiť závažnú IMHA so súčasnou regeneratívnou anémiou; ide však o nezvyčajný jav.

3.4. Sérológia

ELISA, nepriame imunofluorescenčné testy na protilátky a rýchle imunomigračné testy sú najbežnejšie testy na protilátky proti FCoV v sére (Addie et al. 2015). Vo väčšine štúdií sa ako substrát používajú bunky infikované CoV ošípaných alebo mačiek a titre sa merajú v násobkoch zriedení séra. Pozitívny test na protilátky proti FCoV znamená, že mačka bola infikovaná FCoV a došlo u nej k sérokonverzii (ktorá trvá 2 – 3 týždne od infekcie). Testy majú preto obmedzený klinický význam. Boli zistené rozdiely v mediáne titrov protilátok proti FCoV v závislosti od plemena, čo by mohlo naznačovať rozdiely v reakcii plemena na infekciu FCoV (Meli et al. 2013).
Hoci mačky s FIP mali vyššie titre protilátok proti FCoV ako mačky bez FIP, medzi mediánom titrov protilátok proti FCoV u zdravých mačiek a mačiek s podozrením na FIP nebol zistený žiadny rozdiel. V dôsledku toho je titer u jedného zvieraťa len okrajovo užitočný pri identifikácii mačiek s FIP (Bell et al 2006). Mnohé klinicky zdravé mačky (najmä tie v domácnostiach s viacerými mačkami) majú pozitívne a často veľmi vysoké titre protilátok proti FCoV, zatiaľ čo 10 % mačiek s FIP je séronegatívnych, čo by mohlo byť spôsobené naviazaním vírusu na protilátku a jej zneprístupnením pre sérologický test, čo tiež poukazuje na problémy s interpretáciou (Meli et al 2013). Negatívny test na protilátky FCoV v prípade podozrenia na suchú FIP môže byť účinnejší pri vylúčení FIP (Addie et al 2009). Napriek tomu boli v situáciách neurologickej FIP pozorované negatívne výsledky (Negrin et al 2007). V dôsledku toho sa lekári rozchádzajú v názore, či vykonať sérologické vyšetrenie v podozrivých prípadoch, napriek tomu, že pozitívny výsledok takmer vždy znamená expozíciu FCoV.

3.5. Súčasné trendy v oblasti diagnostiky

Použitie testovania protilátok proti koronavírusu v mozgovomiechovom moku (CSF) na diagnostiku v prípadoch zahŕňajúcich centrálny nervový systém je ďalším prelomovým objavom, pri ktorom sa IgG zisťuje v CSF. Protilátka sa však vo väčšine prípadov zistila len u mačiek s vysokým titrom IgG v sére (Boettcher et al. 2007)
Dôležitým rozdielom medzi infekciou mačacím koronavírusom a FIP je správanie génu NSP3c. Zistilo sa, že infikované tkanivové izoláty z druhého prípadu majú porušený gén 3c, zatiaľ čo u prvého prípadu bol gén neporušený. Rozhodujúcim prispievajúcim faktorom je aj mutácia lokusu S1/S2 a modulácia furínového rozpoznávacieho miesta, ktoré je normálne prítomné v S-géne enterického koronavírusu (Levy a Hutsell 2019).
Diagnostická užitočnosť imunocytochémie mozgovomiechového moku sa využíva aj na diagnostiku FIP prejavujúcej sa závažným postihnutím centrálneho nervového systému. Imunocytochemické farbenie (ICC) protilátok proti koronavírusu mačiek v makrofágoch mozgovomiechového moku je vysoko citlivý test najmä na diagnostiku ante mortem s citlivosťou 85 % a špecificitou 83,3 % (Gruendl et al 2017).

4. Závery

U mačiek s podozrením na FIP by mali korelovať anamnéza, klinické príznaky a klinicko-patologické vyšetrenia. Suchá forma sa diagnostikuje ťažšie ako vlhká forma. Pri vlhkej forme sa môže vykonať laboratórna analýza tekutiny, napríklad Rivaltova skúška. Ak je skúška negatívna, pravdepodobnosť FIP je malá, ale ak je skúška pozitívna, mali by nasledovať ďalšie diagnostické testy na potvrdenie FIP. Pri FIP je pomer A:G nízky, pretože je prítomná hyperglobulinémia a hypoalbuminémia (nízka normálna koncentrácia albumínu), a tento parameter sa môže použiť na posúdenie pravdepodobnosti FIP v konkrétnom prípade. Pacienti s FIP majú často výrazne vysoké hladiny AGP (α1-kyslý glykoproteín). Pri rozlišovaní prípadov FIP od prípadov bez FIP majú koncentrácie AGP vo výpotkoch (>1,55 mg/ml) senzitivitu a špecificitu 93 %.

Konflikt záujmov

Autori vyhlasujú, že nie sú v konflikte záujmov.

Financovanie

Nebola poskytnutá žiadna finančná podpora zo žiadneho inštitútu ani iného zdroja.

5. Literatúra

Addie D, Belak S, Boucraut-Baralon C (2009) Feline infectious peritonitis. ABCD guidelines on prevention and management. J Feline Med Surg  11:594–604.

Addie D, Belák S, Boucraut-Baralon C, Egberink H, Frymus T, Gruffydd-Jones T, Hartmann K, Hosie MJ, Lloret A, Lutz H (2009) Feline infectious peritonitis. ABCD guidelines on prevention and management. Journal of Feline Medicine and Surgery 11:594–604.

Addie DD, le Poder S, Burr, P (2015) Utility of feline coronavirus antibody tests. J Feline Med Surg 17:152–162.

Barker E, Tasker S (2020) Update on feline infectious peritonitis. In Practice 42:372-383.

Bell ET, Malik R, Norris JM (2006) The relationship between the feline coronavirus antibody titre and the age, breed, gender and health status of Australian cats. Aust Vet J  84:2–7.

Bell ET, Toribio JA, White JD (2006) Seroprevalence study of feline coronavirus in owned and feral cats in Sydney, Australia. Aust Vet J 84:74–81.

Boettcher IC, Steinberg T, Matiasek CEG, Hartmann K, Fischer A (2007) Use of anti-corona virus antibody testing of cerebrospinal fluid for diagnosis of feline infectious peritonitis involving the central nervous system. J Am Vet Med Assoc 230:199-205.

De Groot-Mijnes JD, Van Dun JM, Van der Most RG, de Groot RJ (2005) Natural history of a recurrent feline coronavirus infection and the role of cellular immunity in survival and disease, Journal of Virology 79:1036–1044

Fischer Y, Sauter-Louis C, Hartmann K (2012) Diagnostic accuracy of the Rivalta test for feline infectious peritonitis. Vet Clin Pathol 41:558–567.

Foley JE, Lapointe JM, Koblik P, Poland A, Pedersen NC (1998) Diagnostic features of clinical neurologic feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med 12:415423.

Giori L, Giordano A, Giudice C (2011) Performances of different diagnostic tests for feline infectious peritonitis in challenging clinical cases. J Small Anim Pract  52:152–157.

Gruendl S, Matasek K, Matiasek L, Fischer A, Felten S, Jurina K, Hartmann K (2017) Diagnostic utility of cerebrospinal fluid immunocytochemistry for diagnosis of feline infectious peritonitis manifesting in central nervous system. J Feline Med Surg 19:576-585. 

Haagmans BL, Egberink HF, Horzinek MC (1996) Apoptosis and T-cell depletion during feline infectious peritonitis. J Virol 70:8977-8983

Hartmann K, Binder C, Hirschberger J, Cole D, Reinacher M, Schroo S, Frost J, Egberink H, Lutz H, Hermanns W (2003) Comparison of different tests to diagnose feline infectious peritonitis. J. Vet. Intern. Med.17:781–790. 

Harvey CJ, Lopez JW, Hendrick MJ (1996) An uncommon intestinal manifestation of feline infectious peritonitis: 26 cases (1986-1993). J Am Vet Med Assoc 209:1117–1120. 

Hazuchova K, Held S, Neiger R (2017) Usefulness of acute phase proteins in differentiating between feline infectious peritonitis and other diseases in cats with body cavity effusions. J Feline Med Surg 19:809–816.

Healey EA, Andre NM, Miller AD, Whitaker GR, Berliner EA (2022). Outbreak of feline infectious peritonitis (FIP) in shelter-housed cats: molecular analysis of the feline coronavirus S1/S2 cleavage site consistent with a ‘circulating virulent–avirulent theory’of FIP pathogenesis. Journal of Feline Medicine and Surgery Open Reports 8:20551169221074226.

Kipar A, May H, Menger S, Weber M, Leukert W, Reinacher M (2005) Morphological features and development of granulomatous vasculitis in feline infectious peritonitis, Veterinary Pathology 42:321–330

Kipar A, Meli ML (2014) Feline infectious peritonitis: Still an enigma? Vet. Pathol. 51:505–526.

Levy  JK,  Hutsell  S  (2019)  MSD  veterinary  manual:  Feline  infectoius peritonitis (FIP). USA: Merck Sharp and Dohme Corp.

Meli M, Kipar A, Müller C, Jenal K, Gönczi E-E, Borel N, Gunn-Moore D, Chalmers S, Lin F, Reinacher M, Lutz H (2004) High viral loads despite absence of clinical and pathological findings in cats experimentally infected with feline coronavirus (FCoV) type I and in naturally FCoV-infected cats, Journal of Feline Medicine and Surgery 6:69–81.

Meli ML, Burr P, Decaro N (2013) Samples with high virus load cause a trend toward lower signal in feline coronavirus antibody tests. J Feline Med Surg 15:295– 299.

Negrin A, Lamb CR, Cappello R (2007) Results of magnetic resonance imaging in 14 cats with meningoencephalitis. J Feline Med Surg  9:109–116.

Norris JM, Bosward KL, White JD (2012) Clinico-pathological findings associated with feline infectious peritonitis in Sydney, Australia: 42 cases (1990-2002). Aust Vet J 83:666–673. 

Pedersen N C (2014) An update on feline infectious peritonitis: diagnostics and therapeutics. The veterinary journal 201:133-141.

Pedersen NC (2009) A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963–2008. J. Feline Med. Surg.11:225–258. 

Pedersen NC (1995) An overview of feline enteric coronavirus and infectious peritonitis virus infections. Feline Practice 23:7–20.

Pedersen NC, Allen CE, Lyons LA (2008) Pathogenesis of feline enteric coronavirus infection. Journal of Feline Medicine and Surgery 10:529–541.

Pedersen NC, Liu H, Dodd KA, Pesavento PA (2009) Significance of coronavirus mutants in feces and diseased tissues of cats suffering from feline infectious peritonitis. Viruses 1:166–184 

Pedersen NC, Sato R, Foley JE, Poland AM (2004) Common virus infections in cats, before and after being placed in shelters, with emphasis on feline enteric coronavirus. Journal of Feline Medicine and Surgery 6:83–88.

Pedersen NC, Boyle JF, Floyd K (1981) Infection studies in kittens, using feline infectious peritonitis virus propagated in cell culture. Am. J. Vet. Res.42:363– 367.

Riemer F, Kuehner KA, Ritz S (2016) Clinical and laboratory features of cats with feline infectious peritonitis – a retrospective study of 231 confirmed cases (2000-2010). J Feline Med Surg 18:348–356.

Stranieri A, Giordano A, Paltrinieri, S Giudice C, Cannito V, Lauzi S (2018) Comparison of the performance of laboratory tests in the diagnosis of feline infectious peritonitis. J. Vet. Diagn. Investig. 30:459–463. 

Vennema H, Poland A, Foley J, Pedersen NC (1998) Feline infectious peritonitis viruses arise by mutation from endemic feline enteric coronaviruses. Virology 243:150–157.

Vogel L, Van der Lubben M, teLintelo EG, Bekker, CP Geerts T, Schuijff LS, Grinwis GC, Egberink HF, Rottier PJ (2010) Pathogenic characteristics of persistent feline enteric coronavirus infection in cats. Vet. Res. 41:71–82.

Weiss RC, Scott FW (1981) Pathogenesis of feline infectious peritonitis: nature and development of viraemia, American Journal of Veterinary Research 4:382– 390.

Propuknutí infekční peritonitidy koček v útulku na Taiwanu: epidemiologický a molekulární důkaz horizontálního přenosu kočičího koronaviru nového typu II

Ying-Ting Wang,1 Bi-Ling Su,2 Li-En Hsieh,1 a Ling-Ling Chueh1
Pôvodný článok: An outbreak of feline infectious peritonitis in a Taiwanese shelter: epidemiologic and molecular evidence for horizontal transmission of a novel type II feline coronavirus
Český preklad čiastočne prevzatý z : Výsledky Potvrzení propuknutí FIP v útulku koček – Sevaron
13.7.2013

Abstrakt

Infekční peritonitida koček (FIP) je fatální onemocnění, způsobené infekcí kočičího koranaviru (FCoV). FCoV je možné rozdělit na sérotypy I a II. Tvrdí se, že virus, který způsobuje FIP (FIPV), se vyskytuje sporadicky a nešíří se často z jedné kočky na druhou. Nedávno bylo potvrzeno propuknutí onemocnění na Taiwanu z jednoho zvířecího útulku. Byl analyzován FCoV ze všech koček v tomto útulku, aby se stanovila epidemiologie tohoto propuknutí. Bylo identifikováno třináct ze 46 (28,2%) koček s typickými příznaky FIP. Z nich byla FIP u sedmi koček potvrzena nekropsií nebo histopatologickým vyšetřením. I přes skutečnost, že v tomto prostředí s větším množstvím koček byl identifikován vice jak jeden FCoV, u osmi koček s příznaky FIP bylo spolehlivě zjištěno, že jsou infikovány FCoV typu II. Sekvenční analýza odhalila, že FIPV typu II, nalezený ze vzorků kočičího trusu, tělesných výpotků a homogenátu granulomatózní tkáně od koček, které podlehly FIP, obsahoval ve všech případech identickou rekombinaci v jejich S genu. U dvou koček, které podlehly FIP, bylo zjištěno, že mají identickou nesmyslnou mutaci v 3c genu. Vylučování viru tohoto typu II v trusu u efuzivní formy FIP je možné zjistit až šest dní před uhynutím zvířete. Obecně vzato, naše údaje prokazují, že horizontální přenos FIPV je možný a že FIP kočky mohou představovat potenciální riziko pro ostatní kočky, žijící v tomtéž prostředí.

Úvod

Infekční peritonitida koček (FIP) je fatální onemocnění koček, způsobené infekcí kočičího koranaviru (FCoV). FCoV je obalený RNA virus, který patří do druhu Alphacoronavirus, čeledi Coronaviridae a do řádu Nidovirales. Velikost genomu FCoV činí přibližně 28,9 kb, včetně nestrukturního replikačního genu; čtyř strukturních genů, které kódují spike (S), obálku, membránu a nukleokapsidní proteiny; a pěti pomocných /nestrukturních genů 3abc a 7ab[1].

Kočičí koronaviry způsobují mírné, málo zjevné a přechodné infekce střev a jsou všudypřítomné mezi populací koček na celém světě [2]. Vyskytují se ve dvou sérotypech, I a II [3]. Typ I FCoV zde převažuje, kdežto virus typu II představuje jen 2-30% infekcí [48]. Po nahromadění genetických důkazů je zjevné, že  FCoV typu II vznikl dvěma homologními rekombinacemi mezi FCoV typu I a psího koronaviru CoV (CCoV) [9,10]. Oba sérotypy mohou zmutovat v hostiteli, dojde k makrofágnímu tropismu a ke vzniku systemického onemocnění, které nazýváme infekční peritonitidou koček [2,11,12]. Vzhledem ke slabému vylučování viru ve studiích FIP u koček jsou mutantní FIP viry (FIP vyvolávající FCoV, FIPV) podle všeho obsaženy pouze v nemocných tkáních a nejsou za přirozených podmínek přenášeny při kontaktu z kočky na kočku [2,11,13,14].

V tomto článku podáváme zprávu o epizootické FIP v jednom útulku na Taiwanu, která byla způsobena novým typem II FCoV. Epidemiologické a molekulární vyšetření izolátů z různých zdravých i nemocných koček z tohoto útulku velmi silně naznačuje, že tento virus byl vnesen přesunutím koťat z jiného útulku s následným horizontálním rozšířením na dospělé kočky, se kterými nová koťata sdílela útulek.

Materiály a metody

Zvířata a sběr vzorků

Do této studie, která probíhala od září 2011 do srpna 2012, bylo zařazeno celkem 46 koček ze soukromého útulku.V tomto útulku jsou umístěny dospělé kočky a čas od času i pár koťat.   Všechny kočky byly buď zatoulané anebo byly zachráněny a některé z nich byly získány z domů různých soukromých záchranářských stanic, kde byly zachráněné kočky dočasně umístěny. Před propuknutím tohoto onemocnění žily všechny kočky společně ve vnitřním prostředí bez klecí, dělily se o potravu, pití a o toalety. Některé kočky byly sourozenci, jiné s nimi spřízněné nebyly (Tabulka 1).

Tabulka 1
Informace o všech kočkách z tohoto útulku, u kterých bylo podezření na FIP a u kterých bylo toto onemocnění potvrzeno

KočkaVěk 1Datum přijetí do útulkuDatum nástupu horečkyDatum úmrtíKlinické nálezyNekroptické nálezyEfuzivní/neefuzivní
13m16. června 201117. srpna 201101. září 2011Horečka, anorexie, ascites, neurologické příznaky  
2a4m06. srpna 2011NA 221. září 2011Klinické příznaky nejsou k dispozici  
3b3m11. července 201118. srpna 201125. září 2011Horečka, anorexie, úbytek hmotnosti, neurologické příznaky  
42.5mJun. 08, 201116. srpna 201128. září 2011Horečka, ascites, neurologické příznaky  
5a4m06. srpna 201115. srpna 201120. října 2011Horečka, pleurální výpotek, průjem  
67m24. dubna 2011NA22. října 2011Anorexie, úbytek hmotnosti, neurologické příznaky  
73y6mRezidentNA27. října 2011 Ascites, žloutenka, granulomatózní léze v ledvině, fibrinózní peritonitidaEfuzivní
86m11. července 2011NA14. prosince 2011 Granulomatózní změny v ledvinách, játrech, plicích, mozku a očích Neefuzivní
92yRezidentNA28. prosince 2011 Ascites, pleurální výpotek a perikardiální výpotek, granulomatózní změny v ledvinách, játrech a střevě.Efuzivní/neefuzivní
10 b3m11. července 2011NA05. listopadu 2011 Granulomatózní změny v ledvinách, játrech a omentu Neefuzivní
11 c1y6mRezidentNA14. února 2012 Ascites a pleurální výpotek, žloutenka, fibrinózní peritonitida, granulomatózní změny v ledvinách, játrech, plicích a slezině.Efuzivní/neefuzivní
12 c1y6mRezidentNA19. března 2012 Žloutenka, fibrinózní peritonitida, granulomatózní změny hrudní a břišní stěny, ledvin, jater, plic, sleziny omenta a očí.Efuzivní/neefuzivní
131y7mRezidentNA13. dubna 2012 Žloutenka, zvětšení jater a mezenterických lymfatických uzlin, granulomatózní změny v ledvinách a plicích.Neefuzivní

1 Věk koček v době, kdy se objevily klinické příznaky FIP.
2 Není k dispozici. 
a, b, c : sourozenci.

Od všech asymptomatických koček byl minimálně jednou odebrán trus nebo rektální vzorky pro sledování výskytu FCoV. Od koček, které již vykazovaly příznaky onemocnění anebo u nichž bylo podezření na FIP, se standardně odebíraly tělesné výpotky, vzorky krve, vzorky výtěrů, včetně rektálních, nazálních, orálních a konjunktiválních. Kromě podpůrné péče byly kočky s podezřením na FIP léčeny prednisolonem (Prelon®, YF Chemical Corp., New Taipei City, Taiwan), benazeprilem (Cibacen®, Novartis, Barbera del Valles, Španělsko) a rekombinačním lidským interferonem alfa (Roferon®-A, Roche, Basilej, Švýcarsko). Kočky, které podlehly nemoci, byly podrobeny nekropsii za účelem patologického potvrzení. Při nekropsii byly nejprve jehlou a injekční stříkačkou odebrány tělesné výpotky, pak následovaly stěry, odběr krve, moči a granulomatózních lézí na vnitřních orgánech. Všechny vzorky byly zmraženy při -20 °C až do okamžiku použití. Všechny vzorky byly vyšetřeny na FCoV polymerázovou řetězovou reakcí nested s reverzní transkripcí (RT-nPCR) [15]. Vzorky s pozitivními výsledky byly následně podrobeny další analýze.

Příprava vzorků a reverzní transkripce

Vzorky stěrů byly suspendovány v 1 ml vody, ošetřené 0,1% diethyl pyrokarbonátem (DEPC). Vzorky trusu byly suspendovány s 9x upravenou vodou 0,1% DEPC vortexováním. Suspenze byla centrifugována a supernatant byl přenesen do nové zkumavky. Cca 0,5 g tkání bylo zmraženo a potom rozdrceno paličkou v hmoždíři za přítomnosti 2 ml Trizolu [16]. Celková RNA byla extrahována ze 300 μl suspenze stěru, celé krve, suspenze trusu, homogenátu tkáně a tělesného výpotku pomocí Trizolu. Dvacet jedna mikrolitrů izolované RNA bylo podrobeno reverzní transkripci se specifickým primerem N1 (5′-gctacaattgtatcctcaac-3′) nebo P211 [15] s reverzní transkripcí Moloneyho virusu myší leukémie (Invitrogen, CA, USA). Reakce byla inkubovaná při 37°C po dobu 60 min, při 72°C po dobu 15 min a nakonec při 94°C po dobu 5 minut.

Určení typu FCoV pomocí nested PCR

Pro stanovení typu FCoV byla provedena nested PCR v souladu s postupy, uváděnými Addie a kol. [5] s mírnou modifikací. Po reverzní transkripci bylo přidáno 5 μl komplementární DNA k 25 μl směsi PCR (Invitrogen, CA, USA), a to podle pokynů výrobce pro následující sady primerů: S1 a Iffs pro určení FCoV typu I a S1 a Icfs pro určení FCoV typu II. Nested PCR byl provedena na 2 μl prvního PCR produktu pomocí nested primerů. Očekávaná velikost druhé PCR, dosažená pro typ I a pro typ II FCoV činila 360 a 218 bp. Produkty RT-nPCR byly podrobeny elektroforéze a potom byly cílové fragmenty DNA čištěny (Geneaid Biotech, Ltd, Taipei) a sekvenovány (Mission Biotech, Taipei, Taiwan) – z obou orientací.

Amplifikace, sekvenování a analýza genu 3a a 3c  z FCoV typu II

Pro amplifikaci 3a genu FCoV typu II z FIP koček byla navržena sada specifických primerů, které je schopna amplifikovat z S genu typu II na gen 3a. Komplementární DNA, amplifikovaná sadou primerů, zaměřila 3′ konec S genu (Icfs) FCoV typu II a 5′ konec 3a genu FCoVe (3aR2: 5′-caccaaaacctatacacacaag-3′). Teplotní cyklus byl následující: 5 minut předehřátí při 94°C; 35 cyklů denaturace při 94°C po dobu 20 s, žíhání při 50°C po dobu 20 a prodloužení při 72°C po dobu 30 s; a konečné prodloužení při 72°C po dobu 5 minut. Následovala druhé série amplifikace pomocí primerů nIcfs a 3aR2; očekávaná velikost produktu činila cca 600 bp. Amplikony byly podrobeny elektroforéze, čištěny a sekvenovány z obou orientací, aby se potvrdily nukleotidové sekvence.

Pro amplifikaci 3c genu FCoV typu II z FIP koček byla navržena sada specifických primerů, které je schopna amplifikovat z S genu typu II na gen 3c. Komplementární DNA byla amplifikovaná forward primerem (Icfs) a reverzním primerem (E68R: 5′-aatatcaatataattatctgctgga-3′ případně N21R: 5′-gttcatctccccagttgacg-3′). Teplotní cyklus byl následující: 5 minut předehřátí při 94°C; 40 cyklů denaturace při 94°C po dobu 30 s, žíhání při 46°C po dobu 30 s a prodloužení při 72°C po dobu 90 s; a konečné prodloužení při 72°C po dobu 7 minut. Následovala druhé série amplifikace pomocí primerů nIcfs a E68R, produkty byly podrobeny elektroforéze, čištěny a sekvenovány z obou orientací, aby se potvrdily nukleotidové sekvence.

Fylogenetická analýza a rekombinační analýza FCoV typu II

Bylo provedeno několik sekvenčních vyrovnání pomocí ClustalW 2.0 s ruční editací v EditSeq (DNASTAR, Madison, USA). Byly provedeny fylogenetické analýzy pomocí MegAlign, verze 7.2.1 (DNASTAR, Madison, USA). Byly sestaveny bootscan a podobné grafy s využitím software SimPlot 3.5.1 (SCRoftware, Baltimore, USA).

Výsledky

Potvrzení propuknutí FIP v útulku koček

Útulek funguje tři a půl roku. Před srpnem 2011 neexistují žádné záznamy o výskytu FIP. Koťata (kočky 1, 3, 4, 8 a 10) byly přesunuty do tohoto útulku v období mezi červnem a červencem 2011. Po přivezení si tato koťata společně hrála a bydlela společně s dospělými kočkami, které tu žily již dříve. Před vypuknutím nemoci byla koťata jednotlivě brána k veterináři za účelem vakcinace a návštěv s cílem adopce. Horečka byla poprvé zjištěna u čtyř koťat (kočky 1, 3, 4, 5) během několika dní (od 15. do 18. srpna) (Tabulka 1). Klinické příznaky, např. horečka, anorexie, neurologické příznaky, těžké oddechování a rozšíření břicha bylo pozorováno během následujících dvou měsíců a koťata postupně uhynula v rozmezí od 1. září do 22. října (Tabulka 1). Pečovatelé z útulku požádali o naši pomoc 27. září. Všechny kočky, dlouhodobě umístěné v útulku, byly okamžitě vyšetřeny na FCoV pomocí metody RT-nPCR. Všechny FCoV pozitivní kočky byly izolovány a drženy odděleně.Přesto počínaje zářím se u dospělých koček s FIP (kočky 7-13) objevily klinické příznaky obdobné jako u koťat a všechny tyto kočky později uhynuly.

U šesti koťat (kočky 1-6) s tělesnými výpotky případně neurologickými příznaky, které podlehly v prvních dvou měsících, nebylo provedeno potvrzení nekropsií (Tabulka 1). Kočka 1 byla jednou přivezena do naší fakultní nemocnice a byl u ní odebrán ascites (volná tekutina v dutině břišní). U koček 7-13 byly zjištěny typické příznaky, konkrétně ascites nebo pleurální výpotky v dutině těla (efuzivní FIP) a granulomatózní léze v některých orgánech, zejména v ledvinách, jádrech, plicích, omentum (předstěra) a očích (neefuzivní FIP). U koček 9, 11 a 12 byla při nekropsii prokázána smíšená forma nemoci (Tabulka 1).

Celkem 13 ze 46 koček (28,3%) zemřelo v období od září 2011 do dubna 2012 na FIP. V této době 33 koček (71,7%) vypadalo, že jsou klinicky zdravé a 26 z těchto asymptomatických koček (78,7%) bylo pozitivních minimálně jednou na FCoV – zjištěno z trusu pomocí metody RT-nPCR. Ostatních sedm z těchto asymptomatických koček bylo negativních při zjišťování výskytu FCoV (Tabulka 2).

Tabulka 2
Zjištění výskytu a typu FCoV ze vzorků trusu u zdravých koček z téhož útulku

Kočka
FCoV
Typ
Oct. 2011Feb. 2012Jun. 2012 Jul. 2012
14+++++++netypizovatelný
15+ netypizovatelný
16++ netypizovatelný
17+++++++I
18++++++++I
19 +netypizovatelný
20 +netypizovatelný
21  
22++++ netypizovatelný
23++++I
24+ netypizovatelný
25++++++I
26 +netypizovatelný
27++++++I
28+++++++I
29  
30++++I
31   
32+++I
33 ++netypizovatelný
34++   I
35 ++netypizovatelný
36+++++I
37    
38  + netypizovatelný
39 ++++I
40 +netypizovatelný
41 ++netypizovatelný
42  +netypizovatelný
43    
44    
45    
46  + netypizovatelný

++: FCoV detekován v prvním kole PCR.
+: FCoV detekován pouze v nested PCR.

FIPV typu II byl zjištěn u všech koček, které podlehly FIP

Aby bylo možné dále prošetřit vztah mezi těmito sedmi histopatologicky potvrzenými FIP kočkami, byla amplifikovaná DNA typována, sekvenována a analyzována. FIPV typu II byl zjištěn u všech osmi zvířat, které podlehly FIP, a to ze stěrů, trusu, moči, tělesných výpotků, cerebrospinální tekutiny a homogenátů tkání (Tabulka 3). Viry typu II, které způsobují FIP, byly nalezeny  nejen v nemocné tkáni, ale také ve vzorcích trusu (kočky 7, 11, 12 a 13), ve vzorcích nazálního/orálního/konjunktiválního stěru (kočky 7, 8, 9, 11 a 12) a v moči, odebrané cystocentézou (kočka 11) (Tabulka 3). I když nebyla provedena nekropsie, ascites od kočky 1 – první kočka, která v útulku zemřela na FIP, byly k dispozici pro analýzu.U této kočky bylo potvrzeno, že byla infikována virem typu II. U zdravých zvířat byl ze vzorků trusu zjištěn pouze typ I anebo FCoV bez určení typu (Tabulka 2). Kočky 8, 9 a 13 byly infikovány oběma typy FCoV (Tabulka 3). I když bylo zjištěno, že v tomto prostředí s mnoha kočkami se vyskytuje více jak jeden typ FCoV, tj. typ I, II nebo viry bez určení typu, u všech osmi FIP koček byla nalezena infekce FCoV typu II, kdežto u zdravých zvířat tomu tak nebylo (Tabulky 2 a​ 33).

Tabulka 3
Charakteristika 3c genů FCoV získaných z různých vzorků FIP koček

KočkaGenotyp FCoVS místo genového kříženíIntegrita 3c genub
NOCR/FUA/PCSFLiLuKiBrSpIntR/FA/PLiLuKiBrSp
1   II       4250a neporušený     
7IIII II IIIIIIIIII 4250neporušený neporušenýneporušenýneporušený neporušený
8III   +IIII+        
9III II +II IIII+4250 G210*   G210*G210*
10     ++IIII II4250    neporušený  
11IIIIIIII+IIIIII + 4250   E47*   
12IIII IIII+IIII II+4250G210*G210*     
13 I/II  +++IIII+ 4250     Q218* 

NOC, výtěry z nosu/úst/konjunktivu; R/F, výtěry z konečníku nebo vzorky stolice; A/P, ascites nebo pleurální výpotek; CSF, mozkomíšní mok; Li, játra; Lu, plíce; Ki, ledviny; Br, mozek; Sp, slezina; Int, střevo.
+: FCoV pozitivní, ale typ viru nelze určit. -: FCoV negativní.
a: FCoV/NTU2/R/2003; GenBank: DQ160294.
b : E47*, G210* a Q218*: byly nalezeny zkrácené proteiny 3c s předčasnými stop kodony na aminokyselinách 47, 210 a 218.

FIPV typu II téhož původu byl objeven u koček, které podlehly FIP

Za účelem dalšího prošetření vztahu těchto virů typu II, které způsobují nemoc a které byly izolovány od koček, které podlehly FIP, byly k analýze virálních sekvencí použity sady specifických primerů, které jsou schopny specificky amplifikovat z 3′ konce S gene typu II ma následný gen. Identita 620 bp amplikonů, odvozených ze sedmi FIPV typu II, činila přibližně 98,7% až 99,8%. Fylogenetická analýza zjistila, že FCoV typu II, vyvozené z výše popisovaného vypuknutí nemoci, byly všechny seskupeny do samostatného clusteru, který se odlišuje od ostatních čtyř FCoV typu II, které jsou momentálně k dispozici v GenBank, tj. FIPV 79-1146 (GenBank: {“type”:”entrez-nucleotide”,”attrs”:{“text”:”DQ010921″,”term_id”:”63098796″}}DQ010921), FCoV 79-1683 (GenBank: {“type”:”entrez-nucleotide”,”attrs”:{“text”:”JN634064″,”term_id”:”384038902″}}JN634064), FCoV DF-2 (GenBank: {“type”:”entrez-nucleotide”,”attrs”:{“text”:”DQ286389″,”term_id”:”87242672″}}DQ286389) a FCoV NTU156 (GenBank: {“type”:”entrez-nucleotide”,”attrs”:{“text”:”GQ152141″,”term_id”:”240015188″}}GQ152141) (údaje nejsou uvedeny).

Rekombinace na 3′ konci S genu s domnělým místem rekombinace na nukleotidu 4250 byla stanovena u všech FCoV typu II, získaných z tělesných výpotků a tkáňového homogenátu u koček 1, 7, 9, 10, 11, 12 a 13 (Dodatečný soubor 1) (Tabulka 3). Sekvence nad tímto místem vykazují vyšší podobnost s CCoV, kdežto sekvence za tímto místem se podobaly spíše na FCoV typu I (Obr. 1). Tyto nálezy skutečně naznačují, že FCoV typu II, zjištěný u všech FIP koček, má společný původ.

Obrázek 1
Rekombinace FIPV od koček 1, 7, 9, 10, 11, 12 a 13 na genu S. Zarovnání 3′ konce genu S s následnými geny FCoV izolovanými od sedmi koček FIP s FCoV typu I a CCoV. Světle a tmavě stínované oblasti zahrnují vyšší podobnost s CCoV a FCoV typu I. Předpokládaná rekombinační událost nastala na nukleotidu 4250 na základě srovnání s FCoV NTU2 a je označena šipkou. Sekvence byly získány z FIPV nalezených v jednotlivých vzorcích a tkáních a jsou uvedeny souhrnně. NOC: výtěry z nosu/úst/konjunktivu; RS: výtěry z konečníku; As: ascites; PE: pleurální výpotek; Li: játra; Lu: plíce; Ki: ledviny; Br: mozek; Sp: slezina; dbd: dny před smrtí. Přístupové číslo GenBank: FCoV C1Je (GenBank: DQ848678), FCoV Black (GenBank: EU186072), FCoV NTU2 (GenBank: DQ160294) a CCoV NTU336 (GenBank: GQ477367).

Identická nesmyslná mutace na 3c genu byla zjištěna u dvou koček, které podlehly FIP

Za účelem další analýzy vztahu těchto FIPV, byly 3c geny, navrhovaný faktor FIP spojený s virulencí, amplifikovány z FCoV typu II, který způsobuje onemocnění. Zmutované 3c geny s identickým předčasným stop codonem na nukleotidech 628-630 (aminokyselina 210, G210*) byly nalezeny u dvou FIP koček, kočka 9 (ascites, slezina a mozek) a 12 (ascites a rektální stěry ze dne, kdy kočka uhynula a čtyři dny předtím) (Obr. 2A). Stojí za zmínku, že FIPV, získaný z kočky 12, vykazoval identickou nesmyslnou mutaci jako virus v jejích ascites. Intaktní 3c geny byly objeveny u koček 1, 7 a 10, které dříve podlehly FIP. Dvě další jasné/rozdílné nesmyslné mutace byly objeveny u koček 11 (E47*) a 13 (Q218*) (Obr. 2A-B, Tabulka 3).

Obrázek 2:
Zarovnání kompletních genů 3c FIPV z koček 1, 7, 9, 10, 11, 12 a 13. (A) Plné délky genů 3c analyzované v této studii byly zarovnány s FCoV typu I, FCoV NTU2. Sekvence byly získány z FIPV nalezených v jednotlivých vzorcích a tkáních a jsou uvedeny společně. Rámeček představuje identifikované předčasné stop kodony. (B) Schéma ukazuje umístění předčasných stop kodonů (PT) genu 3c různých vzorků z různých FIP koček.

Vylučování FIPV typu II je možné zjistit v terminální fázi u FIP koček

Výskyt FCoV byl průběžně analyzován, aby bylo možné objasnit možnou cestu vylučování a přenosu FIPV. Bylo zjištěno, že FCoV typu II, spojený s onemocněním, se vylučoval nazální/orální/konjunktivální cestou a trusem (Tabulka 4). Fekální a nazální/orální / konjunktivální vylučování viru typu II je možné zjistit od 6. dne (kočka 11) a od 4. dne (kočka 12) před uhynutím. Virémii je možné zjistit během terminálního stádia u koček trpících FIP až do 18 dní před uhynutím, a současné vylučování trusem bylo zjištěno u jedné kočky (kočka 12) (Tabulka 4).

Tabulka 4
Vylučování a sérotypy kočičího koronaviru, zjištěné u FIP koček v kočičím útulku

KočkaVzorkaDni před smrtí
−80−66−60−57−50−43−36−29−25−23−20−18−14−12−8−6−40*
9Výkaly I            I  II
 NOC tampony                 II
 Viremie              II  +
 Efuze              IIII II
11Výkaly            II II
 NOC tampony               II
 Viremie             
 Efuze     +           II
12Výkaly+ +  IIII
 NOC tampony      IIII
 Viremie  II++   
 EfuzeII                II

+: FCoV pozitivní; -: FCoV negativní.
I, II: FCoV typu I nebo typu II.
*: Vzorky byly odebrány bezprostředně před eutanazií, s výjimkou kočky 12, které byly vzorky odebrány až po smrti.

Diskuse

Možnost horizontálního přenosu  je u FIP obecně zpochybňována, protože (i) výskyt FIP je sporadický a je běžné, že se v prostředí s velkým množstvím koček vyvine FIP u jediné z nich [2]; (ii) teorie interní mutace, která popisuje, že FIPV je mutant, generovaný z enterického FCoV u jedné kočky [12,17]; (iii) neexistuje dostatek důkazů, že se mutantní FIPV vylučuje z FIP koček; a (iv) mutace 3c genu je unikátní pro každou FIP kočku [11,13,18]. Současné přesvědčení je takové, že kočky, které podlehly FIP, nevylučují a nepřenášejí FIPV na jiné kočky [11,13,14,1820]. Naše údaji signalizují, že toto vypuknutí FIP bylo způsobeno viry téhož původu. Za prvé, všechny kočky, uhynulé na FIP, měly infekci typu II a rekombinace těchto sedmi virů typu II byla lokalizována na témže místě. Rekombinace virů typu II, které jsou v současné době k dispozici v genetické bance, tj. FIPV 79-1146, FCoV 79-1683 a FCoV NTU156, byly všechny unikátní, specifické a vyskytovaly se nezávisle [9,10]. Zadruhé, FIPV, zjištěný u tří koťat, která uhynula během prvních dvou měsíců po vzniku horečky, měl intaktní 3c gen, kdežto viry od koček, které přežily déle (uhynuly o čtyři až osm měsíců později) všechny obsahovaly nesmyslnou mutaci, tj. G210* (kočky 9 a 12), E47* (kočka 11) a Q218* (kočka 13). Protože tři nesmyslné mutace, zjištěné ve FIPV u těchto zvířat, byly všechny umístěny na různých místech,viry, které původně infikovaly tyto kočky, by měly mít intaktní 3c gen – obdobně jako virus, objevený u koťat, která uhynula dříve. Po infikování došlo k místním mutacím během replikace viru u jednotlivých koček, což dalo vzniknout FIPV s 3c genem, který nese nesmyslné mutace na různých místech. Zjištění, že viry, které byly identifikovány  nejen ve tkáních, ale také ve vzorcích trusu u dvou koček (kočky 9 a 12), měly identickou mutaci ve 3c genu, dále potvrdilo, že došlo k horizontálnímu přenosu (Tabulka 3). Souhrnně řečeno, všechny tyto nálezy prokázaly, že vysoce virulentní FIPV se šířil od jednoho zvířete ke druhému horizontálně.

Toto je první zpráva vypuknutí FIPV typu II s důkazem horizontálního přenosu FCoV, vyvolávajícího onemocnění. K propuknutí FIP došlo poté, co se v rozmezí od června a července 2011 dostalo do tohoto útulku pět koťat (kočky  1, 3, 4, 8 a 10). Protože kauzativní viry typu II se specifickým genetickým markerem v S genu byly potvrzeny jako rekombinace kočičího a psího koronaviru a u některých z koťat, které uhynuly dříve, bylo zjištěno, že žila společně nebo vedle psů v době mezi jejich zachráněním a převezením do tohoto útulku, některé z těchto koťat mohlo být zdrojem tohoto viru typu II. Psi a zejména mladí psi často v útulcích vylučují velká množství psího koronaviru ve výkalech a rekombinace mezi kočičím– psím a psím-kočičím koronavirem je již dobře zdokumentovaná [2123]. A kromě toho tytp kauzativní viry typu II byly zjištěny v řade exkretů a sekretů u koček, které uhynuly na FIP (Tabulka 3), čímž se prokazuje, že je možné šíření mezi jednotlivými kočkami.

I když bezprostředně po prvním vyšetření všech zvířat z tohoto útulku na FCoV byly kočky, které vylučovaly FCoV, umístěny v samostatných klecích a přenos následně ustal, úmrtnost při vypuknutí této nemoci byla vysoká (28%, 13/46). Výsledky tří studií, které se zabývaly propuknutím FIP, byly uvedeny již dříve. Výsledky čtyřleté studie, prováděné v blízké chovatelské stanici koček, prokázaly průměrnou úmrtnost 17,3% [24]; úmrtnost, plynoucí z desetileté studie, prováděné v blízké chovatelské stanici, činila 29,4% (5/17) [25]. Další studie epidemií, která se prováděla v sedmi chovatelských stanicích /útulcích odhalila >10% úmrtnost [20]. Vysoký výskyt FIP v těchto uzavřených chovatelských stanicích by mohl být ovlivněn geneticky predisponovanými chovnými zvířaty. V naší studii pouze několik FIP koček v tomto útulku byly sourozenci a ostatní kočky nebyly geneticky spřízněné.  Naše studie prokazuje, že i bez vlivu genetických predispozičních faktorů může být úmrtnost na FIP vysoká v uzavřeném prostředí s velkým množstvím koček, pokud zůstane neodhaleno šíření FCoV, který způsobuje onemocnění.

V tomto prostředí s velkým počtem koček byly tři FIP kočky infikovány nejen FCoV typu II, ale také koinfikovány FCoV typu I (Tabulka 3). FCoV typu I byl nalezen pouze ve vzorcích trusu, kdežto FCoV typu II byl nalezen v různých vzorcích, včetně tělesných výpotků, homogenátů granulomatózní tkáně a v cerebrospinální tekutině. Tento nález ukazuje, že u těchto dvojnásobně infikovaných zvířat byl FCoV typu II hlavní příčinou FIP. Tento nález odpovídá našemu dřívějšímu nálezu, že se infekce FCoV typu II je významně spojena s FIP [4].

Výskyt FCoV v plné krvi v terminální fázi byl zjištěn již dříve [26,27]; ovšem pokud je nám známo, výskyt FIPV v trusu před konečnou fází onemocnění nebyl až do naší studie nikde publikován. Vylučování viru tohoto typu II trusem a nazální/orální/konjunktivální cestou je možné zjistit u efuzivní formy FIP až šest dní před uhynutím zvířete. Další experimentální studie infekce prokázala, že inokulované viry bylo možné odhalit až cca dva týdny po inokulaci, dříve než se rozvinuly klinické příznaky onemocnění [14]. Souhrnně řečeno, k přenosu FIPV by mohlo dojít na počátku, před projevy nemoci a v terminální fázi. Při propuknutí onemocnění v našem případě byly všechny kočky zpočátku umístěny společně v otevřené místnosti. Poté, co sedm koček postupně tomuto onemocnění podlehlo, byly všechny kočky pozitivní na FCoV umístěny samostatně v klecích a drženy odděleně. Izolace pravděpodobně zabrzdila přenos onemocnění. Toto propuknutí nemoci, které usmrtilo 13 koček, nám umožnilo jednoznačně stanovit, že FIPV může být přenášen horizontálně a ukázat, že izolace nemocných koček by měla být zohledněna v prostředí, kde se nachází větší množství koček.

Konkurenční zájmy

Autoři prohlašují, že nemají žádné konkurenční zájmy.

Příspěvky a vklady autorů

YTW provedl odběr vzorků a přípravu, detekování FCoV, určení typu, amplifikaci 3c genu a další analýzy a sestavil rukopis. BLS prováděl dozor nad odběrem vzorků a ošetřováním všech FIP zvířat a přispěl k sestavení rukopisu. LEH se účastnil amplifikace 3c genu, genetické analýzy a přípravy rukopisu. LLC vymyslel studii, účastnil se koncipování studie, koordinace a podílel se na přípravě rukopisu. Všichni autoři přečetli a schválili konečnou verzi rukopisu.

Přídavný materiál

Dodatečný soubor 1:

Analýza místa rekombinace FIPV u koček 1, 7, 9, 10, 11, 12 a 13 na S genu. Analýza vynesené podobnosti s využitím Kimurova (dvouparametrového) distančního modelu, modelu sousedních propojených stromů a 100 replikátů bootstrap ukázala, že došlo k rekombinaci a domnělé místo křížení (přechodu) je uvedeno šipkou. 

Poděkování

Autoři by rádi vyslovili poděkování ošetřovatelům v uváděném kočičím útulku, bez jejichž pomoci by tuto studii nebylo možné dokončit.

Literatura

  1. Lai MMC, Perlman S, Anderson LJ. In: Fields virology. Knipe DM, Howley PM, Griffin DE, Lamb RA, Martin MA, Roizman B, Straus SE, editor. Philadelphia: Lippincott Wiilliams & Wikins; 2007. Coronaviridae; pp. 1305–1335.
  2. Pedersen NC. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. J Feline Med Surg. 2009;44:225–258. doi: 10.1016/j.jfms.2008.09.008. [PubMed] [Cross Ref]
  3. Pedersen NC, Black JW, Boyle JF, Evermann JF, McKeirnan AJ, Ott RL. Pathogenic differences between various feline coronavirus isolates. Adv Exp Med Biol. 1984;44:365–380. doi: 10.1007/978-1-4615-9373-7_36. [PubMed] [Cross Ref]
  4. Lin CN, Su BL, Wang CH, Hsieh MW, Chueh TJ, Chueh LL. Genetic diversity and correlation with feline infectious peritonitis of feline coronavirus type I and II: a 5-year study in Taiwan. Vet Microbiol. 2009;44:233–239. doi: 10.1016/j.vetmic.2008.11.010. [PubMed] [Cross Ref]
  5. Addie DD, Schaap IA, Nicolson L, Jarrett O. Persistence and transmission of natural type I feline coronavirus infection. J Gen Virol. 2003;44:2735–2744. doi: 10.1099/vir.0.19129-0. [PubMed] [Cross Ref]
  6. Benetka V, Kubber-Heiss A, Kolodziejek J, Nowotny N, Hofmann-Parisot M, Mostl K. Prevalence of feline coronavirus types I and II in cats with histopathologically verified feline infectious peritonitis. Vet Microbiol. 2004;44:31–42. doi: 10.1016/j.vetmic.2003.07.010. [PubMed] [Cross Ref]
  7. Hohdatsu T, Okada S, Ishizuka Y, Yamada H, Koyama H. The prevalence of types I and II feline coronavirus infections in cats. J Vet Med Sci. 1992;44:557–562. doi: 10.1292/jvms.54.557. [PubMed] [Cross Ref]
  8. Kummrow M, Meli ML, Haessig M, Goenczi E, Poland A, Pedersen NC, Hofmann-Lehmann R, Lutz H. Feline coronavirus serotypes 1 and 2: seroprevalence and association with disease in Switzerland. Clin Diagn Lab Immunol. 2005;44:1209–1215. [PMC free article] [PubMed]
  9. Lin CN, Chang RY, Su BL, Chueh LL. Full genome analysis of a novel type II feline coronavirus NTU156. Virus Genes. 2013;44:316–322. doi: 10.1007/s11262-012-0864-0. [PubMed] [Cross Ref]
  10. Herrewegh AA, Smeenk I, Horzinek MC, Rottier PJ, de Groot RJ. Feline coronavirus type II strains 79-1683 and 79-1146 originate from a double recombination between feline coronavirus type I and canine coronavirus. J Virol. 1998;44:4508–4514. [PMC free article] [PubMed]
  11. Vennema H, Poland A, Foley J, Pedersen NC. Feline infectious peritonitis viruses arise by mutation from endemic feline enteric coronaviruses. Virology. 1998;44:150–157. doi: 10.1006/viro.1998.9045. [PubMed] [Cross Ref]
  12. Rottier PJ, Nakamura K, Schellen P, Volders H, Haijema BJ. Acquisition of macrophage tropism during the pathogenesis of feline infectious peritonitis is determined by mutations in the feline coronavirus spike protein. J Virol. 2005;44:14122–14130. doi: 10.1128/JVI.79.22.14122-14130.2005. [PMC free article] [PubMed] [Cross Ref]
  13. Chang HW, de Groot RJ, Egberink HF, Rottier PJ. Feline infectious peritonitis: insights into feline coronavirus pathobiogenesis and epidemiology based on genetic analysis of the viral 3c gene. J Gen Virol. 2010;44:415–420. doi: 10.1099/vir.0.016485-0. [PubMed] [Cross Ref]
  14. Stoddart ME, Gaskell RM, Harbour DA, Gaskell CJ. Virus shedding and immune responses in cats inoculated with cell culture-adapted feline infectious peritonitis virus. Vet Microbiol. 1988;44:145–158. doi: 10.1016/0378-1135(88)90039-9. [PubMed] [Cross Ref]
  15. Herrewegh AA, de Groot RJ, Cepica A, Egberink HF, Horzinek MC, Rottier PJ. Detection of feline coronavirus RNA in feces, tissues, and body fluids of naturally infected cats by reverse transcriptase PCR. J Clin Microbiol. 1995;44:684–689. [PMC free article] [PubMed]
  16. Chomczynski P, Sacchi N. Single-step method of RNA isolation by acid guanidinium thiocyanate-phenol-chloroform extraction. Anal Biochem. 1987;44:156–159. [PubMed]
  17. Poland AM, Vennema H, Foley JE, Pedersen NC. Two related strains of feline infectious peritonitis virus isolated from immunocompromised cats infected with a feline enteric coronavirus. J Clin Microbiol. 1996;44:3180–3184. [PMC free article] [PubMed]
  18. Pedersen NC, Liu H, Scarlett J, Leutenegger CM, Golovko L, Kennedy H, Kamal FM. Feline infectious peritonitis: role of the feline coronavirus 3c gene in intestinal tropism and pathogenicity based upon isolates from resident and adopted shelter cats. Virus Res. 2012;44:17–28. doi: 10.1016/j.virusres.2011.12.020. [PubMed] [Cross Ref]
  19. Foley JE, Poland A, Carlson J, Pedersen NC. Patterns of feline coronavirus infection and fecal shedding from cats in multiple-cat environments. J Am Vet Med Assoc. 1997;44:1307–1312. [PubMed]
  20. Foley JE, Poland A, Carlson J, Pedersen NC. Risk factors for feline infectious peritonitis among cats in multiple-cat environments with endemic feline enteric coronavirus. J Am Vet Med Assoc. 1997;44:1313–1318. [PubMed]
  21. Stavisky J, Pinchbeck G, Gaskell RM, Dawson S, German AJ, Radford AD. Cross sectional and longitudinal surveys of canine enteric coronavirus infection in kennelled dogs: a molecular marker for biosecurity. Infect Genet Evol. 2012;44:1419–1426. doi: 10.1016/j.meegid.2012.04.010. [PubMed] [Cross Ref]
  22. Decaro N, Mari V, Elia G, Addie DD, Camero M, Lucente MS, Martella V, Buonavoglia C. Recombinant canine coronaviruses in dogs, Europe. Emerg Infect Dis. 2010;44:41–47. doi: 10.3201/eid1601.090726. [PMC free article] [PubMed] [Cross Ref]
  23. Decaro N, Buonavoglia C. An update on canine coronaviruses: viral evolution and pathobiology. Vet Microbiol. 2008;44:221–234. doi: 10.1016/j.vetmic.2008.06.007. [PubMed] [Cross Ref]
  24. Potkay S, Bacher JD, Pitts TW. Feline infectious peritonitis in a closed breeding colony. Lab Anim Sci. 1974;44:279–289. [PubMed]
  25. Watt NJ, MacIntyre NJ, McOrist S. An extended outbreak of infectious peritonitis in a closed colony of European wildcats (Felis silvestris) J Comp Pathol. 1993;44:73–79. doi: 10.1016/S0021-9975(08)80229-0. [PubMed] [Cross Ref]
  26. de Groot-Mijnes JD, van Dun JM, van der Most RG, de Groot RJ. Natural history of a recurrent feline coronavirus infection and the role of cellular immunity in survival and disease. J Virol. 2005;44:1036–1044. doi: 10.1128/JVI.79.2.1036-1044.2005. [PMC free article] [PubMed] [Cross Ref]
  27. Tsai HY, Chueh LL, Lin CN, Su BL. Clinicopathological findings and disease staging of feline infectious peritonitis: 51 cases from 2003 to 2009 in Taiwan. J Feline Med Surg. 2011;44:74–80. doi: 10.1016/j.jfms.2010.09.014. [PubMed] [Cross Ref]

Pôvod brušných alebo hrudných výpotkov u mačiek s vlhkou FIP a príčiny ich pretrvávania počas liečby

Niels C. Pedersen, DVM, PhD
Centrum pre zdravie spoločenských zvierat
Kalifornská univerzita, Davis
24.9.2021

Pôvodný článok: Origin of abdominal or thoracic effusions in cats with wet FIP and reasons for their persistence during treatment


Pôvod FIP výpotkov. Výpotky pri vlhkej FIP pochádzajú z malých ciev (venúl), ktoré lemujú povrch brušných a hrudných orgánov (viscerálne) a stien (parietálne), mezentéria/mediastína a omenta. Priestory okolo týchto ciev obsahujú špecifický typ makrofágov, ktoré pochádzajú z progenitorov monocytov, ktoré neustále recirkulujú medzi krvným obehom, intersticiálnymi priestormi okolo venúl, aferentnou lymfou, regionálnymi lymfatickými uzlinami a späť do krvného obehu. Ďalšie miesta tejto recirkulácie sa nachádzajú v meningách, ependyme mozgu a uveálnom trakte očí. Malá časť týchto monocytov sa vyvinie na nezrelé makrofágy (monocyt/makrofág) a nakoniec na rezidentné makrofágy. Makrofágy nepretržite vyhľadávajú infekcie.

FIPV vzniká mutáciou z mačacieho enterického koronavírusu (FECV) prítomného v lymfoidných tkanivách a lymfatických uzlinách v dolnej časti čreva. Mutácia mení bunkový tropizmus FECV z enterocytov na makrofágy peritoneálneho typu. Monocyty/makrofágy sa zdajú byť prvým typom buniek, ktoré sú infikované. Táto infekcia spôsobí, že viac monocytov opustí krvný obeh a začne sa ich premena na makrofágy, ktoré pokračujú v cykle infekcie [2]. Monocyty/makrofágy nepodliehajú programovanej bunkovej smrti, ako sa zvyčajne očakáva, ale pokračujú vo svojom dozrievaní na veľké makrofágy naložené vírusom. Tieto veľké makrofágy nakoniec podliehajú programovanej bunkovej smrti (apoptóze) a uvoľňujú veľké množstvo vírusu, ktorý potom infikuje nové monocyty/makrofágy [1]. Infikované monocyty/makrofágy a makrofágy produkujú niekoľko látok (cytokínov), ktoré sprostredkúvajú intenzitu zápalu (ochorenie) aj imunitu (rezistenciu) [1,2].

Zápal spojený s FIP vedie k trom typom zmien vo venulách. Prvým je strata integrity cievnej steny, mikrokrvácanie a únik plazmatického proteínu bohatého na aktivované faktory zrážania a aktivácie komplementu a ďalšie zápalové proteíny. Druhý typ poškodenia zahŕňa trombózu a zablokovanie prietoku krvi. Tretie poškodenie sa vyskytuje v chronickejších prípadoch a zahŕňa fibrózu (zjazvenie) okolo ciev. Variácie v týchto troch udalostiach určujú množstvo a zloženie výpotkov podľa štyroch Starlingových síl, ktoré určujú pohyb tekutín medzi krvným obehom a intersticiálnymi priestormi [3].

Klasický výpotok pri vlhkej FIP vzniká najmä v dôsledku akútneho poškodenia cievnych stien a úniku plazmy do intersticiálnych priestorov a nakoniec do telesných dutín. Proteín uniknutý do intersticiálnych priestorov priťahuje ďalšie tekutiny, čo sa môže zhoršiť zablokovaním venózneho prietoku krvi a zvýšením kapilárneho tlaku. Tento typ výpotku, známy ako exsudát, obsahuje aj vysoké hladiny proteínov, ktoré sa podieľajú na zápale, imunitných reakciách a zrážaní krvi.

Táto tekutina obsahuje aj veľký počet neutrofilov, makrofágov/monocytov, makrofágov, eozinofilov a nižší počet lymfocytov a červených krviniek. Tento klasický typ tekutiny má konzistenciu vaječného bielka a tvorí slabé zrazeniny obsahuje vysoké množstvo bilirubínu. Bilirubín nepochádza z ochorenia pečene, ale skôr z deštrukcie červených krviniek uniknutých do buniek intersticiálneho tkaniva a pohltených monocytmi/makrofágmi a makrofágmi. Červené krvinky sa rozkladajú a hemoglobín sa štiepi na hem a globín. Globín sa ďalej metabolizuje na biliverdín (zelenkastá farba) a nakoniec na bilirubín (žltkastá farba), ktorý sa potom vylučuje pečeňou. Mačky však majú nedostatok enzýmov používaných na konjugáciu, a preto sú neúčinné pri odstraňovaní bilirubínu z tela [4]. To vedie k hromadeniu bilirubínu v krvnom obehu a dáva výpotku žltý nádych. Čím tmavší je žltý odtieň, tým viac bilirubínu je vo výpotku, tým závažnejšia je iniciujúca zápalová reakcia a tým závažnejšia je výsledná bilirubinémia, bilirubinúria a žltačka.

Opačným extrémom klasického a akútnejšieho výpotku pri FIP sú výpotky vznikajúce prevažne pri chronických infekciách a blokáde venózneho prietoku krvi a následnom zvýšení kapilárneho tlaku. Vysoký kapilárny tlak vedie k výpotku, ktorý sa vzdialenejšie podobá intersticiálnej tekutine ako plazme, má nižší obsah bielkovín, je skôr vodnatý ako lepkavý, číry alebo mierne žlto sfarbený, nie je náchylný na zrážanie a má nižší počet akútnych zápalových buniek, ako sú neutrofily. Existujú aj výpotky FIP, ktoré sú medzi týmito extrémami, v závislosti od relatívneho stupňa akútneho zápalu a chronickej fibrózy. Tieto prechodné typy tekutín sa vo veterinárnej literatúre bežne označujú ako modifikovaný transsudát, čo je však nesprávne pomenovanie. Modifikovaný transsudát začína ako transsudát a mení sa, keď pretrváva a vyvoláva mierny zápal. Výpotky s nízkym obsahom bielkovín a buniek pri FIP vznikajú ako exsudáty a nie ako transsudáty a nezodpovedajú tomuto opisu. Správnejší termín je “modifikovaný exsudát” alebo “variantný exsudatívny výpotok”.

Ako dlho zvyčajne pretrvávajú výpotky u mačiek liečených liekom GS-441524 alebo GC376? Prítomnosť brušných výpotkov často vedie k veľkému roztiahnutiu brucha a potvrdí sa palpáciou, aspiráciou dutou ihlou, röntgenom alebo ultrazvukom. Mačky s hrudnými výpotkami sa najčastejšie prezentujú závažnou dýchavičnosťou a potvrdzujú sa rádiologickým vyšetrením a aspiráciou. Hrudné výpotky sa takmer vždy odstraňujú, aby sa zmiernila dýchavičnosť, a v porovnaní s brušnými výpotkami sa opakujú pomaly. Preto sa brušné výpotky zvyčajne neodstraňujú, pokiaľ nie sú masívne a nezasahujú do dýchania, pretože sa rýchlo nahradia. Opakovaná drenáž brušných výpotkov môže tiež vyčerpať bielkoviny a spôsobiť škodlivé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov u ťažko chorých mačiek.

Hrudné výpotky pri liečbe liekom GS-441524 miznú rýchlejšie, so zlepšením dýchania do 24-72 hodín a vymiznutím zvyčajne za menej ako 7 dní. Abdominálne výpotky sa zvyčajne výrazne zmenšia do 7-14 dní a vymiznú do 21-28 dní. Detekcia výpotkov, ktoré pretrvávajú po tomto čase, závisí od ich množstva a metódy detekcie. Malé množstvá pretrvávajúcej tekutiny sú zistiteľné len ultrazvukom.

Pretrvávanie výpotkov počas antivírusovej liečby alebo po nej. Existujú tri základné dôvody pretrvávania výpotkov. Prvým je pretrvávanie infekcie a z nej vyplývajúceho zápalu na určitej úrovni, čo môže byť spôsobené nevhodnou liečbou, zlým liekom alebo rezistenciou na liek. Neadekvátna liečba môže byť dôsledkom nesprávneho dávkovania zlého lieku alebo získania rezistencie vírusu na liek. Druhým dôvodom pretrvávania tekutín je chronické poškodenie venúl a zvýšený kapilárny tlak. Môže to byť spôsobené infekciou nízkeho stupňa alebo reziduálnou fibrózou z infekcie, ktorá bola odstránená. Tretím dôvodom perzistencie je existencia iných ochorení, ktoré sa tiež môžu prejavovať výpotkami. Patria k nim vrodené srdcové choroby, najmä kardiomyopatia, chronické ochorenie pečene (získané alebo vrodené), hypoproteinémia (získaná alebo vrodená) a rakovina. Vrodené ochorenia spôsobujúce výpotky sa častejšie vyskytujú u mladých mačiek, zatiaľ čo získané príčiny a rakovina sa častejšie diagnostikujú u starších mačiek.

Diagnostika a liečba pretrvávajúcich výpotkov. Predpokladom diagnózy a liečby je dôkladné vyšetrenie tekutiny, ako je opísané vyššie. Ak má tekutina zápalový alebo polozápalový charakter a bunkový pelet je pozitívny pomocou PCR alebo IHC, musí sa určiť dôvod pretrvávania infekcie. Bola antivírusová liečba správne vedená, bolo antivírusové liečivo aktívne a jeho koncentrácia správna, existovali dôkazy o získanej rezistencii na liečivo? Ak má tekutina zápalový charakter a PCR a IHC sú negatívne, aké iné ochorenia pripadajú do úvahy? Tekutiny s nízkym obsahom bielkovín a buniek, ktoré nenaznačujú prítomnosť zápalu a ktorých test PCR a IHC je negatívny, poukazujú na diagnózu reziduálnej fibrózy malých ciev a/alebo na iné prispievajúce príčiny, ako je ochorenie srdca, chronické ochorenie pečene, hypoproteinémia (ochorenie čriev alebo obličiek). Niektoré z porúch spôsobujúcich tento typ výpotku si môžu vyžadovať exploratívnu laparotómiu s dôkladnou prehliadkou brušných orgánov a selektívnou biopsiou na určenie pôvodu tekutiny. Liečba pretrvávajúcich výpotkov sa bude veľmi líšiť v závislosti od konečnej príčiny. Pretrvávajúce výpotky spôsobené reziduálnou fibrózou malých ciev u mačiek vyliečených z infekcie často ustúpia až po mnohých týždňoch alebo mesiacoch. Pretrvávajúce výtoky spôsobené úplne alebo čiastočne inými ochoreniami si vyžadujú liečbu zameranú na tieto ochorenia.

Identifikácia a charakteristika pretrvávajúcich výpotkov. Prítomnosť tekutiny po 4 týždňoch liečby GS je nepríjemná a zvyčajne sa zisťuje niekoľkými spôsobmi v závislosti od množstva tekutiny a jej lokalizácie. Veľké množstvo tekutiny sa zvyčajne zistí podľa stupňa roztiahnutia brucha, palpáciou, röntgenom a aspiráciou brucha, zatiaľ čo menšie množstvo tekutiny sa najlepšie zistí ultrazvukom. Pretrvávajúci pleurálny výpotok sa zvyčajne zisťuje pomocou röntgenových snímok alebo ultrazvuku. Celkovo je ultrazvuk najpresnejším prostriedkom na detekciu a semikvantitatívne stanovenie výpotkov v hrudnej a brušnej dutine. Ultrazvuk sa môže použiť aj v kombinácii s aspiráciou tenkou ihlou na odber malých a lokalizovaných množstiev tekutiny.

Druhým krokom pri skúmaní pretrvávajúcich výpotkov je ich analýza na základe farby, obsahu bielkovín, počtu bielych a červených krviniek a typov prítomných bielych krviniek. Tekutiny vzniknuté primárne zápalom budú mať hladinu bielkovín blízku alebo rovnakú ako plazma a veľký počet bielych krviniek (neutrofily, lymfocyty, monocyty/makrofágy a veľké vakuolizované makrofágy). Tekutiny vytvorené zvýšeným kapilárnym tlakom sa viac podobajú intersticiálnej tekutine s proteínmi bližšie k 2,0 g/dl a počtom buniek < 200. Na diagnostiku výpotkov spojených s FIP sa často používa Rivaltova skúška. Nie je to však špecifický test pre FIP, ale skôr pre výpotky zápalového charakteru. Zvyčajne je pozitívny pri výpotkoch s FIP, ktoré majú vysoký obsah bielkovín a buniek, ale často je negatívny pri výpotkoch s veľmi nízkym obsahom bielkovín a buniek. Výpotky, ktoré sú na pomedzí týchto dvoch typov výpotkov, budú testované buď pozitívne, alebo negatívne, v závislosti od toho, kde sa v spektre nachádzajú.

Tretím krokom je analýza výpotkov na prítomnosť vírusu FIP. Na to je zvyčajne potrebných 5 až 25 ml alebo viac tekutiny. Pri tekutinách s vyšším počtom bielkovín a buniek môže stačiť menšie množstvo, zatiaľ čo pri tekutinách s nízkym počtom bielkovín a buniek je potrebné väčšie množstvo. Čerstvo odobratá vzorka by sa mala centrifugovať a bunkový pelet analyzovať na prítomnosť vírusovej RNA metódou PCR alebo cytocentrifugovať na imunohistochemické vyšetrenie (IHC). Test PCR by mal byť na RNA FIPV 7b a nie na špecifické mutácie FIPV, pretože test na mutácie nemá dostatočnú citlivosť a neposkytuje žiadne výhody pre diagnostiku [5]. Vzorky, ktoré sú pozitívne na základe PCR alebo IHC, poskytujú definitívny dôkaz FIP. Avšak až 30 % vzoriek zo známych prípadov FIP môže mať falošne negatívny test buď z dôvodu nevhodnej vzorky a jej prípravy, alebo preto, že hladina RNA vírusu FIP je pod úrovňou detekcie. Taktiež platí, že čím je tekutina menej zápalová, tým sú hladiny vírusu nižšie. Preto je pravdepodobnejšie, že výpotky s nižšími hladinami bielkovín a bielych krviniek budú testované negatívne, pretože vírusová RNA je pod detekčným limitom testu.

Literatúra

[1] Watanabe R, Eckstrand C, Liu H, Pedersen NC. Characterization of peritoneal cells from cats with experimentally-induced feline infectious peritonitis (FIP) using RNA-seq. Vet Res. 2018 49(1):81. doi: 10.1186/s13567-018-0578-y.

[2]. Kipar A, Meli ML, Failing K, Euler T, Gomes-Keller MA, Schwartz D, Lutz H, Reinacher M. Natural feline coronavirus infection: differences in cytokine patterns in association with the outcome of infection. Vet Immunol Immunopathol. 2006 Aug 15;112(3-4):141-55. doi:10.1016/j.vetimm.2006.02.004. Epub

[3] Brandis K.  Starling’s Hypothesis, LibreTexts. https://med.libretexts.org/Bookshelves/Anatomy_and_Physiology/Book%3A_Fluid_Physiology _(Brandis)/04%3A_Capillary_Fluid_Dynamics/4.02%3A_Starling%27s_Hypothesis

[4]. Court MH. Feline drug metabolism and disposition: pharmacokinetic evidence for species differences and molecular mechanisms. Vet Clin North Am Small Anim Pract. 2013;43(5):10391054. doi:10.1016/j.cvsm.2013.05.002

[5]. Barker, EN, Stranieri, A, Helps, CR. Limitations of using feline coronavirus spike protein gene mutations to diagnose feline infectious peritonitis. Vet Res 2017; 48: 60.

Proteíny akútnej fázy u mačiek

April 2019
Rita Mourão Rosa, Lisa Alexandra Pereira Mestrinho
Pôvodný článok: Acute phase proteins in cats

ABSTRAKT: Proteíny akútnej fázy (APP) sú proteíny syntetizované a uvoľňované prevažne hepatocytmi pri poškodení buniek alebo invázii mikroorganizmov. Tento článok obsahuje prehľad použitia APP pri ochoreniach mačiek, identifikuje ich užitočnosť v klinickom prostredí a analyzuje 55 publikovaných prác. Sérový amyloid A, alfa-1 kyslý glykoproteín a haptoglobín sú ukazovatele, ktoré autori považujú za užitočné pri monitorovaní akútnej zápalovej reakcie u mačiek. Hoci sa meranie APP stále vo veterinárnej medicíne rutinne nepoužíva, spolu s klinickými príznakmi a ďalšími krvnými parametrami sú klinicky zaujímavé a použiteľné pri ochoreniach, ako sú infekčná peritonitída mačiek, pankreatitída, zlyhanie obličiek, retrovírusové a kalicivírusové infekcie. Hoci existujú komerčne dostupné súpravy na meranie mačacích APP, štandardizácia testov zameraná na technickú jednoduchosť, väčšiu druhovú špecifickosť a s menšími súvisiacimi nákladmi umožní rutinné používanie v mačacej praxi, tak ako sa to robí v humánnej oblasti.
Kľúčové slová: zápal, proteíny akútnej fázy, mačka.

Úvod

Reakcia akútnej fázy (APR) je včasná nešpecifická systémová vrodená imunitná reakcia na lokálny alebo systémový podnet, ktorá pomáha liečiť a obnoviť homeostázu a minimalizovať poškodenie tkaniva, keď je organizmus zasiahnutý traumou, infekciou, stresom, operáciou, neopláziou alebo zápalom (GRUYS a kol., 2005; CRAY a kol., 2009; ECKERSALL A BELL, 2010). Pri tejto reakcii pozorujeme niekoľko rôznych systémových účinkov: horúčku, leukocytózu, hormonálne zmeny – hlavne koncentrácie kortizolu a tyroxínu, so sekundárnym katabolickým stavom a úbytkom svalových bielkovín, železa a zinku v sére (CERÓN et al. 2005, JAVARD et al. 2017).
Vplyvom cytokínov IL-1β, TNF-α a najmä IL-6 a približne 90 minút po poranení sa zvyšuje syntéza bielkovín v hepatocytoch, lymfatických uzlinách, tonzilách a slezine, ako aj v leukocytoch krvi. Tieto novovytvárané proteíny sa nazývajú proteíny akútnej fázy (APP) (TIZARD, 2013b).

Proteíny akútnej fázy

Koncentrácie APP sa môžu v reakcii na zápal zvýšiť (pozitívne APP) alebo znížiť (negatívne APP) (PALTRINIERI et al., 2008) (JOHNSTON & TOBIAS, 2018). Môžu aktivovať leukocytózu a komplement, spôsobiť inhibíciu proteáz, viesť k zrážaniu krvi a opsonizácii – obrannému mechanizmu, ktorý vedie k eliminácii infekčných agensov, obnove tkanív a obnoveniu zdravého stavu (CRAY et al., 2009). APP môžu mať dve funkcie, pro- a/alebo protizápalový účinok, ktoré musia byť jemne vyvážené na podporu homeostázy (HOCHEPIED et al., 2003).

Podľa veľkosti a trvania reakcie nasledujúcej po podnete sa rozlišujú tri hlavné skupiny APP (MURATA a kol., 2004; PETERSEN a kol., 2004; CERÓN a kol.), Pozitívne APP možno rozdeliť do dvoch skupín: prvá skupina zahŕňa APP so zvýšením 10 až 1000-násobným u ľudí alebo 10 až 100-násobným u domácich zvierat počas prítomnosti zápalu – napr. c-reaktívny proteín (CRP) a sérový amyloid A (SAA). Druhá skupina sú APP, ktoré sa pri zápalovej reakcii zvýšia 2 až 10-násobne – napr. haptoglobín a alfa-globulíny. Posledná skupina zahŕňala negatívne APP, pri ktorých koncentrácia klesá v reakcii na zápal – napr. albumín (KANN et al., 2012).

Pozitívne proteíny akútnej fázy


Pozitívne APP sú glykoproteíny, ktorých sérové koncentrácie sa pri stimulácii prozápalovými cytokínmi počas procesu ochorenia zvyšujú o 25 % a uvoľňujú sa do krvného obehu. Tieto koncentrácie sa môžu merať a používať pri diagnostike, prognóze, na monitorovanie odpovede na liečbu, ako aj na všeobecný zdravotný skríning. Možno ich tiež považovať za kvantitatívne biomarkery ochorenia, vysoko citlivé na zápal, ale málo špecifické, pretože zvýšenie APP sa môže vyskytnúť aj pri nezápalových ochoreniach (CERÓN a kol., 2005; ECKERSALL a BELL, 2010).

Pozitívne APP reagujú na cytokíny rôzne, pričom tieto skupiny sa delia do dvoch hlavných tried. Typ 1 APP, ktorý zahŕňa AGP, zložku komplementu 3, SAA, CRP, haptoglobín a hemopexín, je regulovaný IL-1, IL-6 a TNF-α a tiež glukokortikoidmi. Typ 2, ktorý zahŕňa tri reťazce fibrinogénu (α-, β- a γ-fibrinogén) a rôzne inhibičné proteázy, je regulovaný cytokínmi IL-6 a glukokortikoidmi (BAUMANN et al., 1990; BAUMANN & GAULDIE, 1994).

U mačiek je najdôležitejším APP SAA alebo alfa-1-kyslý glykoproteín (AGP). Hladina SAA v krvi môže indikovať zápalové stavy, ako je infekčná peritonitída mačiek (FIP) a iné infekčné ochorenia, ako je kalicivírusová infekcia, chlamýdióza, leukémia a infekčná imunodeficiencia, pretože sa zvyšuje 10- až 50-násobne(TIZARD, 2013b). SAA môže byť zvýšená aj pri iných ochoreniach, ako je diabetes mellitus a rakovina. Haptoglobín sa zvyčajne zvyšuje 2- až 10-násobne a je obzvlášť vysoký pri FIP (TIZARD, 2013b). V tabuľke 1 sú zhrnuté jednotlivé pozitívne APP v kontexte ochorenia mačiek.

Negatívne proteíny akútnej fázy

Najvýznamnejším negatívnym APP je albumín, ktorého koncentrácia v krvi počas APR klesá v dôsledku odchýlky aminokyselín smerom k syntéze pozitívnych APP (CRAY et al., 2009; PALTRINIERI, 2007a). Ďalšími negatívnymi APP sú transferín, transtyretin, retinol ligand a proteín viažuci kortizol, proteíny podieľajúce sa na transporte vitamínov a hormónov (JAIN et al., 2011).

Proteíny akútnej fázy pri ochorení mačiek

Na rozdiel od cytokínov, ktoré majú malú veľkosť a sú rýchlo filtrované obličkami, proteíny akútnej fázy majú vyššiu molekulovú hmotnosť (viac ako 45 kDa) a následne dlhšie zotrvávajú v plazme (SALGADO et al., 2011).

Hladiny APP môžu vypovedať iba o zápale a následne ich koncentrácie môžu pomôcť pri diagnostike a monitorovaní ochorenia. APP môže pomôcť odhaliť subklinický zápal, odlíšiť akútne ochorenie od chronického a predpovedať jeho priebeh (VILHENA et al, 2018; JAVARD et al., 2017). Keďže APR sa začína pred vznikom špecifických imunologických zmien, môžu sa použiť ako včasný marker ochorenia, skôr ako nastanú zmeny leukogramu, pričom ich magnitúda súvisí so závažnosťou ochorenia (PETERSEN et al., 2004; CÉRON et al., 2005; VILHENA et al., 2018). Z tohto dôvodu možno monitorovanie ochorení považovať za jednu z najzaujímavejších a najsľubnejších aplikácií APP.

Hladiny APP spolu s klinickými príznakmi a krvnými testami sa hodnotili pri rôznych ochoreniach zvierat (t. j. FIP, zápalové ochorenie čriev psov, leishmanióza, ehrlichióza a pyometra psov) a ukázali sa ako užitočné pri diagnostike, monitorovaní odpovede na liečbu a prognóze (ECKERSALL a kol.), 2001; MARTINEZ- SUBIELA et al., 2005; SHIMADA et al., 2002; JERGENS et al., 2003; GIORDANO et al., 2004; PETERSEN et al., 2004; DABROWSKI et al., 2009; VILHENA et al., 2018).

Na získanie úplných informácií o APR by sa mal súčasne vyhodnotiť jeden hlavný a jeden stredne veľký pozitívny, ako aj jeden negatívny APP (CERÓN a kol., 2008). Vysoké koncentrácie hlavného APP zvyčajne súvisia s infekčnými ochoreniami, zvyčajne systémovou bakteriálnou infekciou alebo imunitne sprostredkovaným ochorením (CERÓN et al., 2008; TROÌA et al., 2017). Aj keď by sa APP mali analyzovať spolu s počtom bielych krviniek a neutrofilov, sú najcitlivejšie pri včasnom odhalení zápalu a infekcie (CERÓN et al., 2008; ALVES et al., 2010). Špecifickosť týchto proteínov je však pri zisťovaní príčiny procesu nízka, pričom sa zvyšuje aj pri fyziologických stavoch, ako je napríklad tehotenstvo (PALTRINIERI et al., 2008).

APPChoroba
SAAFIP
Indukovaný zápal a chirurgický zákrok
Rôzne ochorenia (pankreatitída, zlyhanie obličiek, FLUTD, nádory, diabetes mellitus; ochorenie obličiek, poranenie atď.)
Sepsa
FeLV; infekcie hemotropnými mykoplazmami
Infekcia Hepatozoonfelis a Babesia vogeli
Dirofilariaimmitis
Mačky s FIV liečené rekombinantným mačacím interferónom
AGPInfekcia spôsobená Chlamydophila psittaci;
Pankreatitída a nádory pankreasu
FIP
Lymfóm a iné nádory
Indukovaný zápal a chirurgický zákrok
Mačky s FIV liečené rekombinantným mačacím interferónom
Abscesy, pyotorax, nekróza tukového tkaniva
Rôzne ochorenia (FLUTD, nádory, diabetes mellitus, ochorenia obličiek, poranenia atď.)
HaptoglobínFIP
Indukovaný zápal a chirurgický zákrok
Abscesy, pyotorax, nekróza tukového tkaniva
Rôzne ochorenia (FLUTD, nádory, diabetes mellitus, ochorenia obličiek, poranenia atď.)
Infekcia Hepatozoonfelis a Babesia vogeli
FeLV, hemotropné mykoplazmy
Dirofilariaimmitis
CRPMačky s FIV liečené rekombinantným mačacím interferónom
Indukovaný zápal a chirurgický zákrok
Tabuľka 1 – Proteíny akútnej fázy skúmané v súvislosti s chorobami mačiek.
Legenda: Sérový amyloid A (SAA), α1-kyslý glykoproteín (AGP), syndróm systémovej zápalovej reakcie (SIRS), ochorenie dolných močových ciest mačiek (FLUTD), mačacia infekčná peritonitída (FIP), vírus leukémie mačiek (FeLV), vírus imunodeficiencie mačiek (FIV); mačací kalicivírus (FCV).

Obrázok 1 znázorňuje očakávané správanie pozitívnych proteínov akútnej fázy na základe revidovaných štúdií. AGP, SAA a haptoglobín boli označené za užitočné indikátory na monitorovanie akútnej zápalovej reakcie u mačiek (WINKEL et al., 2015; PALTRINIERI et al., 2007a,b; KAJIKAWA et al., 1999). APP u mačiek boli prvýkrát identifikované po porovnávacích meraniach v sére klinicky normálnych a chorých zvierat, v štúdiách experimentálne vyvolaného zápalu a v pooperačných štúdiách (KAJIKAWA et al., 1999). Koncentrácia SAA sa údajne zvýšila ako prvá, následne sa zvýšila koncentrácia AGP a haptoglobínu, čo bolo v protiklade s menej výrazným zvýšením CRP (KAJIKAWA et al., 1999). Jedna štúdia ukázala, že CRP sa pri zápale u mačiek správa podobne ako SAA a AGP (LEAL et al., 2014).

Sérový amyloid A

SAA je u viacerých druhov jedným z hlavných APP, dôležitý u ľudí aj mačiek (KAJIKAWA et al., 1999). Moduluje imunitnú odpoveď tým, že priťahuje zápalové bunky do tkanív a vedie k produkcii viacerých zápalových cytokínov (GRUYS et al., 2005; TIZARD, 2013a). Jeho koncentrácia sa môže pri zápalovom stave zvýšiť viac ako 1 000-krát, čo následne chápeme ako zápal (TAMAMOTO a kol., 2013). Takéto zvýšenie sa však môže pozorovať pri nezápalových i zápalových ochoreniach a pri neopláziách (TAMAMOTO a kol., 2013). Podľa štúdie vykonanej u mačiek, ktoré podstúpili operáciu, sa koncentrácia SAA začína zvyšovať približne po 3 až 6 hodinách, pričom najvyššiu hodnotu dosahuje 21 až 24 hodín po operácii (SASAKI et al.,2003).

Obrázok 1 – Idealizované správanie sa proteínov akútnej fázy u mačky po zápalovom podnete. Hodnoty znázorňujúce zmeny nemožno považovať za absolútne. Zvýšenie sérového amyloidu A (SAA) 3 až 6 h po podnete, vrchol po 21 až 24 h, veľkosť pri vrchole 10 až 50-násobok jeho bazálnej plazmatickej koncentrácie. Alfa 1 kyslý glykoproteín (AGP) zvýšenie 8 h po podnete, vrchol v 36 h, veľkosť v čase vrcholu 2 až 10-násobok jeho základnej plazmatickej koncentrácie. Zvýšenie haptoglobulínu (Hp) 24 h po podnete, vrchol o 36 až 48 h, veľkosť na vrchole 2 až 10-násobok jeho bazálnej hodnoty plazmatickej koncentrácie. C-reaktívny proteín (CRP) zvýšenie 8 h po podnete, vrchol v 36 h, veľkosť pri vrchole 1,5-násobok jeho bazálnych hodnôt.

Alfa 1-kyslý glykoproteín

Alfa 1-kyslý glykoproteín (AGP) je proteín reagujúci s akútnou fázou, ktorý sa nachádza v séromukoidovej časti séra (SELTING et al., 2000; WINKEL et al., 2015). Ako väčšina pozitívnych APP je AGP glykoproteín syntetizovaný prevažne hepatocytmi pri APR a uvoľňovaný do krvného obehu (CÉRON et al., 2005).

AGP možno použiť na monitorovanie včasnej liečby interferónom u mačiek infikovaných vírusom imunodeficiencie mačiek (FIV) (GIL et al., 2014). AGP, ako aj haptoglobín (Hp) sa zvyšuje u anemických mačiek trpiacich pyotoraxom, abscesmi alebo tukovou nekrózou (OTTENJANN a kol., 2006).

Zdá sa, že zmeny AGP pri neoplázii mačiek nie sú v jednotlivých štúdiách konzistentné. Niektoré z nich nepopisujú žiadne zmeny u mačiek s lymfómom (CORREA a kol., 2001). Iné naopak poukazujú na zvýšenie AGP aj SAA u mačiek so sarkómami, karcinómami alebo inými okrúhlo-bunkovými nádormi (SELTING et al., 2000; TAMAMOTO et al., 2013; MEACHEN et al., 2015; HAZUCHOVA et al., 2017).

AGP má význam ako indikátorový test pre FIP, ktorý sa používa špeciálne v Európe (CECILIANI et al., 2004). GIORI et al. skúmali špecifickosť a citlivosť viacerých testov u 12 mačiek, pričom 33,33 % mačiek bolo FIP negatívnych na základe histopatológie a imunohistochémie a 66,66 % mačiek bolo FIP pozitívnych potvrdených histopatológiou a imunohistochémiou. Tento autor dospel k záveru, že na potvrdenie FIP sa musí vždy vykonať imunohistochémia, ale vysoké koncentrácie AGP môžu pomôcť podporiť diagnózu FIP v prípade, že imunohistochémiu nie je možné vykonať a histopatológia nie je presvedčivá.

Haptoglobín

Haptoglobín (Hp) je jedným z najdôležitejších proteínov akútnej fázy u hovädzieho dobytka, oviec, kôz, koní a mačiek (TIZARD, 2013a), syntetizovaný najmä hepatocytmi, ale aj inými tkanivami, ako sú koža, pľúca a obličky (JAIN et al, 2011). Hp sa viaže na molekuly železa a zneprístupňuje ich pre invázne baktérie, čím následne inhibuje bakteriálnu proliferáciu a inváziu. Následne sa viaže aj na voľný hemoglobín, čím zabraňuje jeho oxidácii s lipidmi a proteínmi (TIZARD, 2013a), čo odôvodňuje zníženie Hp v prípade hemolýzy.

U mačiek sa Hp zvyčajne zvyšuje 2- až 10-násobne pri zápalových stavoch, pričom je obzvlášť vysoký pri FIP (TIZARD, 2013a). Hp aj SAA však neposkytli dostatočnú oporu na odlíšenie FIP od iných príčin efúzie v porovnaní s AGP (HAZUCHOVÁ et at., 2017).

Meranie APP

Sérum je zložené z veľkého počtu jednotlivých proteínov, v ktorých môže detekcia zmien v jeho frakciách poskytnúť dôležité diagnostické informácie (ECKERSALL, 2008).

V ideálnom prípade by malo byť k dispozícii meranie všetkých sérových proteínov, aby sa dali použiť ako diagnostický nástroj v súvislosti so zápalovými ochoreniami.
V súčasnosti sa APP (tabuľka 2) môžu stanoviť pomocou enzýmovej imunosorbentovej analýzy (ELISA), rádioimunoanalýzy, nefelometrie, imunoturbidimetrie (IT), Western blotu a analýzy messengerovej ribonukleovej kyseliny (mRNA) (CÉRON et al., 2005;PALTRINIERI et al., 2008; SCHREIBER et. al, 1989). Hoci niektoré testy APP pre ľudí boli automatizované aj pre veterinárnu medicínu, testy špecifické pre jednotlivé druhy sú stále obmedzené. Medzidruhové rozdiely APP a obmedzená dostupnosť skrížene reagujúcich činidiel zatiaľ prispeli k nízkej rutinnej úrovni stanovenia APP vo veterinárnych laboratóriách, najmä u mačiek. Bez ohľadu na to sa technológia vyvíja a v blízkej budúcnosti je možné predpokladať rutinné monitorovanie klinicky relevantných APP u mačiek.

Záver

Proteíny akútnej fázy u mačiek sú biomarkery vhodné na monitorovanie zápalu spolu s ďalšími klinickými a laboratórnymi nálezmi, ktoré sú užitočné pri diagnostike subklinických zmien, monitorovaní vývoja a účinku ochorenia v organizme, ako aj pri hodnotení odpovede na liečbu.

U mačky je SAA APP, ktorý sa najviac prejavuje v reakcii na zápal, nasledovaný AGP a haptoglobínom, na rozdiel od CRP, ktorý sa používa u iných druhov.

Hoci existujú komerčne dostupné sety na určovanie mačacích APP, štandardizácia testov zameraná na technickú jednoduchosť, vyššiu druhovú špecifickosť s nižšími súvisiacimi nákladmi umožní rutinné používanie v mačacej praxi, ako sa to robí v humánnej medicíne.

AnalýzyVýhodyNevýhody
Rádioimunoanalýza24 až 48 hodín na získanie výsledkov, nutné špecifické zručnosti operátora
ELISAKomerčne dostupné súpravy, špecifické pre daný druhNedostatok automatizácie, drahé, určitá “between-run” nepresnosť
Imunoturbidimetria30 minút na získanie výsledkov, prispôsobiteľné biochemickým analyzátorom
Western BlotDlhé doba na spracovanie imunoblotov
Nefelometrické imunotestyZávisia od skríženej reaktivity zvýšeného antiséra
Tabuľka 2 – Výhody a nevýhody možných techník merania APP.

Dodatok: APP a ich pozícia v elektroforetograme

Aj keď existujú testy priamo na konkrétne APP, je užitočné vedieť, v ktorom regióne elektroforetogramu sa nachádzajú.

Ukážka elektroforetogramu (Výstup elektroforézy sérových bielkovín)
Sérový proteínElektroforetický región
α1-kyslý glykoproteínα1 (alfa-1)
Sérový amyloid Aα (alfa)
Haptoglobínα2 (alfa-2)
Ceruloplazmín α2 (alfa-2)
Transferínβ1 (beta-1)
C-reaktívny proteínγ (gama)
Pozícia sérových proteínov v elektroforetograme

Referencie

ALVES, A.E. et al. Leucogram and serum acute phase protein concentrations in queens submitted to conventional or videolapa- roscopic ovariectomy. Arquivo Brasileiro de Medicina Veterina- ria e Zootecnia, v.62, n.1, p.86-91, 2010. Available from: . Accessed: Oct. 10, 2018. doi: 10.1590/S0102-09352010000100012.

BAUMANN, H. & GAULDIE, J. The acute phase response.
Immunol Today, v.15, n.2, p.74-80, 1994. Available from:
https://doi.org/10.1016/0167-5699(94)90137-6. Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.1016/0167-5699(94)90137-6.

BAUMANN, H. et al. Distinct regulation of the interleukin-1 and interleukin-6 response elements of the rat haptoglobin gene in rat and human hepatoma cells. Molecular and Cellular Biology, v.10, n.11, p.5967–5976, 1990. Available from: Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.1128/ MCB.10.11.5967.

BENCE, L. et al. An immunoturbidimetric assay for rapid quantitative measurement of feline alpha-1-acid glycoprotein in serum and peritoneal fluid. Veterinary Clinical Pathology, v.34, n.4, p335-341, 2005. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.1111/j.1939-165X.2005.tb00058.x.

CALLAHAN, G. & YATES, R. Veterinary Clinical Laboratory Immunology. In Warren, A. Basic Veterinary Immunology, pp. 295-317, 2014. Boulder, Colorado: University Press of Colorado.

CECILIANI, F. et al. Decreased sialylation of the acute phase protein α1-acid glycoprotein in feline infectious peritonitis (FIP). Veterinary Immunology and Immunopathology, v.99, n.3- 4, p.229-236, 2004. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1016/j. vetimm.2004.02.003.

CERÓN, J. et al. Acute phase proteins in dogs and cats: current
knowledge and future perspectives. Veterinary Clinical

Pathology, v.34, n.2, p.85-99, 2005. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1111/j.1939-165X.2005.tb00019.x.

CERÓN, J.J. A seven-point plan for acute phase protein interpretation in companion animals. Veterinary Journal, v.177, n.1, p.6-7, 2008. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/j. tvjl.2007.12.001.

CORREA, S.S et al. Serum alpha 1-acid glycoprotein concentration in cats with lymphoma. Journal of the American Animal Hospital Association, v.37, n.2, p.153-158, 2001. Available from:
https://doi.org/10.5326/15473317-37-2-153. Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.5326/15473317-37-2-153.

CRAY, C. et al. AcutePhase Response in Animals: A Review. Comparative Medicine, v.59, n.6, p.517–526, 2009. Available from: . Accessed: Aug. 21, 2018.

DABROWSKI, R. et al. Usefulness of C-reactive protein, serum amyloid A component and haptoglobin determinations in bitches with pyometra for monitoring early postovariohysterectomy complications. Theriogenology, v.72, n.4, p.471–476, 2009. Available from: . Accessed: Aug. 23, 2018. doi: 10.1016/j.theriogenology.2009.03.017.

DUTHIE, S. et al. Value of α1-acid glycoprotein in the diagnosis of feline infectious peritonitis. The Veterinary Record, v.141, n.12, p.299–303, 1997. Available from: . Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1136/ vr.141.12.299.

ECKERSALL, P. Proteins, Proteomics, and the Dysproteinemias. In Kaneko, J., Harvey, J. & Bruss, M. In Clinical Biochemistry of Domestic Animals. 6. ed. USA: Elsevier, 2008, Chap. 5, p.117-155.

ECKERSALL, P.D. & BELL, R. Acute phase proteins: Biomarkers of infection and inflammation in veterinary medicine. The Veteri- nary Journal, v.185, n.1, p.23-27, 2010. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/j.tvjl.2010.04.009.

ECKERSALL, P.D. et al. Acute phase protein response in an experimental model of ovine caseous lymphadenitis. BMC Veterinary Research, v.19, p.3-35, 2007. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1016/j.tvjl.2010.04.009.

ECKERSALL, P.D. et al. Acute phase proteins in serum and milk from dairy cows with clinical mastitis. Veterinary Record, v.148, n.2, p.35–41, 2001. Available from: . Accessed: Aug. 22, 2018. doi: 10.1136/ vr.148.2.35.

GIL, S. et al. Oral recombinant feline interferon-omega as an alternative immune modulation therapy in FIV positive cats: Clinical and laboratory evaluation. Research in Veterinary Science, v.96, n.1, p.79–85, 2014. Available from: . Accessed: Oct. 10, 2018. doi: 10.1016/j.rvsc.2013.11.007.

GIORDANO, A. et al. Changes in some acute phase protein and immunoglobulin concentrations in cats affected by feline infectious peritonitis or exposed to feline coronavirus infection. The Veterinary Journal, v.167, n.1, p.38-44, 2004. Available from:
https://doi.org/10.1016/S1090-0233(03)00055-8. Accessed:
Aug. 9, 2018. doi: 10.1016/S1090-0233(03)00055-8.

GIORI, L. et al. Performances of different diagnostic tests for feline infectious peritonitis in challenging clinical cases. Journal of Small Animal Practice, v.52, n.3, p.152-157, 2011. Available from:
https://doi.org/10.1111/j.1748-5827.2011.01042.x. Accessed:
Aug. 24, 2018. doi: 10.1111/j.1748-5827.2011.01042.x.

GRUYS, E. et al. Acute phase reaction and acute phase proteins. Journal of Zhejiang University. Science B, v.6, n.11, p.1045- 1056, 2005. Available from: . Accessed: Aug. 21, 2018.
doi: 10.1631/jzus.2005.B1045.

HAZUCHOVA, K. et al. Usefulness of acute phase proteins in differentiating between feline infectious peritonitis and other diseases in cats with body cavity effusions. Journal of Feline Medicine and Surgery, v.19, n.8, p.809-816, 2017. Available from: https://doi.org/10.1177/1098612X16658925. Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1177/1098612X16658925.

HOCHEPIED, T. et al. α1-Acid glycoprotein: an acute phase protein with inflammatory and immunomodulating properties. Cytokine Growth Factor Rev, v.14, n.1, p.25–34, 2003. Available from:
https://doi.org/10.1016/S1359-6101(02)00054-0. Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.1016/S1359-6101(02)00054-0.

JACOBSEN, S. et al. Evaluation of a commercially available human serum amyloid A (SAA) turbidometric immunoassay for determination of equine SAA concentrations. Veterinary Journal, v.172, n.2, p.315–319, 2006. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1016/j.tvjl.2005.04.021.

JAIN, S. et al. Acute-phase proteins: As diagnostic tool. Journal of Pharmacy and Bioallied Sciences, v.3 v.1, p.118–127, 2011. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3053509/. Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.4103/0975-7406.76489.

JAVARD R. et al. Acute phase proteins and iron status in cats with chronic kidney Disease. Journal of Veterinary Internal Medicine, v.31, n.2, p.457-464, 2017. Available from: . Accessed: Oct. 10, 2018. doi: 10.1111/jvim.14661.

JERGENS, A.E. et al. A scoring index for disease activity in canine inflammatory bowel disease. Journal of Veterinary Internal Medicine, v.17, n.3, p.291–297, 2003. Available from: . Accessed: Aug. 22, 2018. doi: 10.1111/j.1939-1676.2003.tb02450.x.

KAJIKAWA, T. et al. Changes in concentrations of serum amyloid A protein, alpha 1-acid glycoprotein, haptoglobin, and C-reactive protein in feline sera due to induced inflammation and surgery. Veterinary Immunology and Immunopathology, v.68, n.1, p. 91-98, 1999. Available from: Accessed: Aug. 10, 2018. doi: 10.1016/S0165-
2427(99)00012-4.

KANN, R. et al. Acute phase proteins in healthy and sick cats. Research in Veterinay Science, v.93, n.2. p.649-654, 2012. Available from: https://doi.org/10.1016/j.rvsc.2011.11.007. Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/j.rvsc.2011.11.007.

KURIBAYASHI, T. et al. Alpha 1-acid glycoprotein (AAG) levels
in healthy and pregnant beagle dogs. Experimental Animals, v.52,
n. 5, p.377–381, 2003. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.1538/expanim.52.377.

LEAL, R. et al. Monitoring acute phase proteins in retrovirus infected cats undergoing feline interferon-ω therapy. Journal of Small Animal Practice, v.55, n.1, p.39-45, 2014. Available from:
https://doi.org/10.1111/jsap.12160. Accessed: Jan. 6, 2019. doi: 10.1111/jsap.12160.

MARTÍNEZ-SUBIELA, S. et al. Validación analítica de técnicas comerciales para la determinación de haptoglobina, proteína C reactiva y amiloide A sérico en caninos [Analytical validation of comercial techniques for haptoglobin, C reactive protein and sérum amyloid A determinations in dogs]. Archivos de Medicina Veterinaria, v.37, n.1, 2005. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.4067/S0301-732X2005000100009.

MEACHEM, M.D. et al. A comparative proteomic study of plasma in feline pancreatitis and pancreatic carcinoma using 2-dimensional gel electrophoresis to identify diagnostic biomarkers: A pilot study. Canadian Journal of Veterinary Research, v.79, n.3, p.184-189, 2015. Available from: . Accessed: Oct. 10, 2018.

MURATA, H. et al. Current research on acute phase proteins in veterinary diagnosis: An overview. The Veterinary Journal, v.168, n.1, p.28–40, 2004. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/ S1090-0233(03)00119-9.

OTTENJANN, M. et al. Characterization of the anemia of inflammatory disease in cats with abscesses, pyothorax, or fat necrosis. Journal of Veterinary Internal Medicine, v.2, n.5, p. 1143-1150, 2006. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1111/j.1939-1676.2006.tb00713.x.

PALTRINIERI, S. Early biomarkers of inflammation in dogs and cats: The acute phase protein. Veterinary Research Communications, v.31, n.1, p.125-129, 2007a. Available from:
. Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.1007/s11259-007- 0107-3.

PALTRINIERI, S. et al. Serum alpha1-acid glycoprotein (AGP) concentration in non-symptomatic cats with feline coronavirus (FCoV) infection. Journal of Feline Medicine and Surgery, v.9, n.4, p.271-277, 2007b. Available from: . Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1016/j. jfms.2007.01.002.

PALTRINIERI, S. The feline acute phase reaction. Review. The Veterinary Journal, v.111, n.1, p.26-35, 2008. Available from:
https://doi.org/10.1016/j.tvjl.2007.06.005. Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1016/j.tvjl.2007.06.005.

PETERSEN, H. et al. Application of acute phase protein measurements in veterinary clinical chemistry. Veterinary Research, v.35, n.2, p.163–187, 2004. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1051/vetres:2004002.

SALGADO, F. J., et al. (2011). Acute phase proteins as biomarkers of disease: from Bench to Clinical Practice. In Veas, F. Acute Phase Proteins as Early Non-Specific Biomarkers of Human and Veterinary Diseases. Rijeka, Croatia: InTech. Available from:
http://www.documentation.ird.fr/hor/fdi:010060045. Accessed:
Aug. 21, 2018. doi: 10.5772/1045.

SASAKI, K. et al. Evaluation of feline serum amyloid A (SAA) as an inflammatory marker. Journal of Veterinary Medical Science, v.65, n.4, p.545-8, 2003. Available from: . Accessed: Aug. 10, 2018.

SCHREIBER, G. et al. The acute phase response in the rodent. Annals of the New York Academy of Science, v.557, p.61–85, 1989. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1111/j.1749- 6632.1989.tb24000.x.

SELTING, K. et al. Serum alpha 1-acid glycoprotein concentrations in healthy and tumor-bearing cats. Journal of Veterinary Internal Medicine, v.14, n.5, p.503-506, 2000. Available from: . Accessed: Aug. 9, 2018. doi: 10.1111/j.1939-1676.2000.tb02267.x.

SHIMADA, T. et al. Monitoring C-reactive protein in beagle dogs experimentally inoculated with Ehrlichiacanis. Veterinary Research Communications, v.26, n.3, p.171– 177, 2002. Available from: . Accessed: Aug. 22, 2018. doi:
10.1023/A:1015290903332.

SILVESTRE-FERREIRA, A.C. et al. Serum acute phase proteins in Dirofilariaimmitis and Wolbachia seropositive cats. Journal of Feline Medicine and Surgery, v.19, n.6, p.693–696, 2017. Available from: https://doi.org/10.1177/1098612X15625435. Accessed: Sep. 16, 2018. doi: 10.1177/1098612X15625435.

TAMAMOTO, T. et al. Serum amyloid A as a prognostic marker in cats with various diseases. Journal of Veterinary Diagnostic Investigation, v.25, n.3, p.428–432, 2013. Available from: . Accessed: Jan. 27, 2019.

TECLES, F. et al. Validation of a commercially available human immunoturbidimetric assay for haptoglobin determination in canine serum samples. Veterinary Research Communications, v.31, n.1, p.23–36, 2007. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.1007/s11259-006-3397-y.

TERWEE, J. et al. Characterization of the systemic disease and ocular signs induced by experimental infection with Chlamydia psittaci in cats. Veterinary Microbiology, v.59,
259-281, 1998. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/ S0378-1135(97)00185-5.

TIZARD, I. Innate immunity:proinflammatory and antimicrobial mediators/systemic responses to inflammation. In Veterinary Immunology. 9.ed. St. Louis, Missouri: Saunders, Elsevier, 2013a. Chap. 6, p.52-58.

TIZARD, I. Innate immunity: proinflammatory and Atimicrobial mediators/systemic responses to Inflammation. In Veterinary Immunology. 9.ed. St. Louis, Missouri: Saunders, Elsevier, 2013b. Chap. 4, p.31-40.

TROÌA, R. et al. Serum amyloid A in the diagnosis of feline sepsis. Journal of Veterinary Diagnostic Investigation, v.29, n.6, p.856-859, 2017. Available from: . Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1177/1040638717722815.

VILHENA, H. et al. Acute phase proteins response in cats naturally infected by hemotropic mycoplasmas. Comparative Immunology, Microbiology & Infectious Diseases, v.56, p.1-5, 2018. Available from: https://doi.org/10.1016/j.cimid.2017.11.001. Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1016/j.cimid.2017.11.001.

VILHENA, H. et al. Acute phase proteins response in cats naturally infected with Hepatozoonfelis and Babesia vogeli. Veterinary Clinical Pathology, v.48, n.1, p.72-76, 2017. Available from:
https://doi.org/10.1111/vcp.12451. Accessed: Aug. 10, 2018. doi: 10.1111/vcp.12451.

WEIDMEYER, C. & SOLTER, P. Validation of human haptoglobin immunoturbidimetric detection of haptoglobin in equine and canine serum and plasma. Veterinary Clinical Pathology, v.24, n.4, p.141–146, 1996. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.1111/j.1939-165X.1996.tb00988.x.

WHICHER, T. et al. Immunonephelometric and immunoturbidi- metric assays for proteins. Critical Reviews in Clinical Labo- ratory Sciences, v.18, n.3, p.213–260, 1983. Available from:
https://doi.org/10.3109/10408368209085072. Accessed: Aug. 13, 2019. doi: 10.3109/10408368209085072.

WINKEL, V. et al. Serum α-1 acid glycoprotein and serum amyloid A concentrations in cats receiving antineoplastic treatment for lymphoma. American Journal Veterinary Research, n.76, v.11, p.983-988, 2015. Available from: . Accessed: Aug. 22, 2018. doi: 10.2460/ ajvr.76.11.983.

Alternatívna liečba mačiek s FIP a prirodzenou alebo získanou rezistenciou voči GS-441524

Niels C. Pedersen, Nicole Jacque, 3.11. 2021
Pôvodný článok: Alternative treatments for cats with FIP and natural or acquired resistance to GS-441524

Skratky:
SC – subcutaneous – podkožne
IV – intravenózne
IM – do svalu
PO – per os – perorálne
SID – raz denne
BID – 2x denne
q24h – raz za 24 hodín
q12h – raz za 12 hodín

Úvod

Rezistencia na antivirotiká je dobre zdokumentovaná v prípade chorôb, ako sú HIV/AIDS a hepatitída C. V niektorých prípadoch je táto rezistencia prítomná v infikujúcom víruse, ale častejšie je dôsledkom dlhodobej expozície lieku. Rezistencia na GC376 [1] a GS-441524 [2] bola zdokumentovaná aj u mačiek s prirodzene získanou FIP. Rezistencia sa vyvíja na základe mutácií v oblastiach vírusového genómu, ktoré obsahujú ciele pre antivírusové liečivo. Napríklad v proteáze (3CLpro) izolátu FIPV od mačky s rezistenciou na GC376 sa zistilo niekoľko zmien aminokyselín (N25S, A252S alebo K260N) [3]. Zistilo sa, že zmena N25S v 3CLpro spôsobuje 1,68-násobné zvýšenie 50 % inhibičnej koncentrácie GC376 v tkanivových kultúrach [3]. Rezistencia voči GC376, hoci bola rozpoznaná v počiatočných terénnych testoch, nebola doteraz opísaná. GC376 nie je tak populárny pri liečbe FIP a neodporúča sa pre mačky s okulárnou alebo neurologickou FIP [1].

Prirodzená rezistencia na GS-441524 bola pozorovaná u jednej z 31 mačiek liečených na prirodzene získanú FIP [2]. Jedna z 31 mačiek v pôvodnej terénnej štúdii GS-441524 sa tiež javila ako rezistentná, keďže hladiny vírusovej RNA sa počas celého obdobia liečby neznížili a príznaky ochorenia sa nezmiernili. Hoci sa tento vírus neštudoval, rezistencia na GS-5734 (Remdesivir), proliečivo GS-441524, bola vytvorená v tkanivovej kultúre pomocou aminokyselinových mutácií v RNA polymeráze a korektívnej exonukleáze [4].

Rezistencia voči GS-441524 bola potvrdená u časti mačiek, ktoré boli liečené na FIP pomocou GS-441524 za posledné 3 roky, najmä medzi mačkami s neurologickou FIP [5]. Rezistencia na GS441524 je zvyčajne čiastočná a vyššie dávky často vyliečia infekciu alebo výrazne znížia príznaky ochorenia počas trvania liečby. Zaujímavé je, že rezistencia na GS-441524 sa zisťuje aj u pacientov s Covid19 liečených Remdesivirom [12]. U imunokompromitovaného pacienta sa vyvinul zdĺhavý priebeh infekcie SARS-CoV-2. Liečba Remdesivirom spočiatku zmiernila príznaky a výrazne znížila hladiny vírusu, ale ochorenie sa vrátilo spolu s veľkým nárastom replikácie vírusu. Sekvenovaním celého genómu sa identifikovala mutácia E802D v nsp12 RNA-dependentnej RNA polymeráze, ktorá nebola prítomná vo vzorkách pred liečbou a spôsobovala 6-násobné zvýšenie rezistencie.

Aj keď už bola opísaná história molnupiraviru a jeho nedávne použitie na liečbu FIP [6], v súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne štúdie, ktoré by dokumentovali prirodzenú alebo získanú rezistenciu na molnupiravir. Ukázalo sa, že molnupiravir funguje ako mutagén RNA vyvolávajúci viaceré defekty vo vírusovom genóme [7], zatiaľ čo remdesivir/GS-441524 je neobligátny terminátor reťazca RNA [8], čo naznačuje, že jeho profil rezistencie bude odlišný.

Prekonanie rezistencie voči GS-441524

Rezistenciu na lieky možno prekonať len dvomi spôsobmi: 1) postupným zvyšovaním dávky antivirotika, aby sa dosiahli hladiny liečiva v telesných tekutinách, ktoré presahujú úroveň rezistencie, alebo 2) použitím iného antivirotika, ktoré má iný mechanizmus rezistencie, buď samostatne, alebo v kombinácii. Doteraz sa volila prvá možnosť, ktorá sa v mnohých prípadoch ukázala ako účinná. Rezistencia na GS-441524 však môže byť úplná alebo taká vysoká, že zvyšovanie dávky už nie je účelné. V takýchto prípadoch sa čoraz viac využíva druhá možnosť. V súčasnosti dostupnými alternatívami k lieku GS-441524, aj keď stále z neschváleného trhu, sú GC376 a molnupiravir.

Režimy liečby antivírusovými liekmi pri rezistencii na GS-441524

GC376/GS-441524


Kombinovaný režim GS/GC sa osvedčil u mačiek liečených GS-441524 v dávkach až 40 mg/kg bez vyliečenia v dôsledku rezistencie na GS-441524. Je vhodnejšie zasiahnuť hneď, ako sa zistí rezistencia na GS-441524, čo umožní vyliečiť mačku skôr a s menšími finančnými nákladmi majiteľa.

Spoločnosť Rainman je súčasným dodávateľom GC376, ktorý sa dodáva v 4 ml injekčných vialkách s koncentráciou 53 mg/ml.

Dávkovanie GS/GC: Dávka GS (SC alebo PO ekvivalent) pri kombinovanej liečbe antivirotikami je rovnaká ako dávka potrebná na primeranú kontrolu príznakov ochorenia. Zvyčajne je to posledná dávka použitá pred ukončením liečby a vznikom relapsu. K tejto dávke GS-441524 sa pridáva GC376 v dávke 20 mg/kg SC q24h bez ohľadu na formu FIP. Toto je dostatočné pre väčšinu mačiek, vrátane mnohých mačiek s neuro FIP, ale niektoré budú potrebovať vyššie dávky. Ak sa nedosiahne remisia klinických príznakov alebo sú krvné testy znepokojujúce, dávka GC376 sa zvyšuje o 10 mg/kg až na 50 mg/kg SC q24h.

Dĺžka liečby: Odporúča sa osemtýždňová kombinovaná liečba GC/GS, ktorá sa pridáva k predchádzajúcej monoterapii GS. Niektoré mačky boli vyliečené pri 6 týždňoch kombinovanej liečby, ale recidíva je pravdepodobnejšia ako po 8 týždňoch.

Vedľajšie účinky: U väčšiny mačiek sa nevyskytujú žiadne závažné vedľajšie účinky. Približne jedna z piatich mačiek však môže pociťovať nevoľnosť alebo nepríjemné pocity na začiatku liečby a občas aj dlhšie. Zdá sa, že tieto vedľajšie účinky nie sú závislé od dávky a možno ich liečiť liekmi proti nevoľnosti, ako sú Cerenia, Ondansetron alebo Famotidín. Zdá sa, že u niektorých mačiek lepšie účinkoval ondansetrón.

Molnupiravir

Molnupiravir bol hlásený ako účinný v monoterapii mačiek s FIP najmenej jedným čínskym predajcom GS-441524 [9], ale nie sú žiadne správy o jeho použití u mačiek s rezistenciou na GS-441524. Je však nepravdepodobné, že by sa rezistencia na GS-441524 rozšírila aj na molnupiravir. Skutočnosť, že sa zistilo, že je účinný ako perorálny liek, ho robí atraktívnym aj pre samostatnú liečbu, keďže mnohé mačky s rezistenciou na GS-441524 trpeli injekciami veľmi dlhé obdobie.

Terénna štúdia molnupiraviru údajne pozostávala z 286 mačiek s rôznymi formami prirodzene sa vyskytujúcej FIP, ktoré boli vyšetrené na klinikách pre spoločenské zvieratá v USA, Spojenom kráľovstve, Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Japonsku, Rumunsku, Turecku a Číne. Medzi 286 mačkami, ktoré sa zúčastnili na skúške, nedošlo k žiadnemu úmrtiu, vrátane siedmich mačiek s očnou (n=2) a neurologickou (n=5) FIP. Dvadsaťosem z týchto mačiek bolo vyliečených po 4 – 6 týždňoch liečby a 258 po 8 týždňoch. Všetky liečené mačky zostali zdravé o 3 – 5 mesiacov neskôr, čo je obdobie, počas ktorého by sa u mačiek, ktoré neboli úspešne vyliečené, očakávali recidívy. Tieto údaje poskytujú presvedčivé dôkazy o bezpečnosti a účinnosti molnupiraviru pre mačky s rôznymi formami FIP. Dúfame však, že táto terénna štúdia bude napísaná vo forme rukopisu, predložená na recenzné konanie a publikovaná. Napriek tomu sa teraz predáva majiteľom mačiek s FIP. Minimálne jeden ďalší veľký predajca lieku GS-441524 má tiež záujem o používanie molnupiraviru na FIP, čo naznačuje dopyt po ďalšej liečbe mačiek s FIP antivirotikami.

Dávkovanie molnupiraviru: Bezpečné a účinné dávkovanie molnupiraviru u mačiek s FIP nebolo stanovené na základe dôkladne kontrolovaných a monitorovaných terénnych štúdií, aké boli vykonané napríklad pre GC376 [1] a GS-441524 [2]. Najmenej jeden predajca z Číny však vo svojom reklamnom letáku na produkt s názvom Hero-2801 [9] poskytol niektoré farmakokinetické údaje a údaje z terénnych testov Molnupariviru u mačiek s prirodzene sa vyskytujúcou FIP. V týchto informáciách nie je jasne uvedené množstvo molnupiraviru v jednej z ich “50 mg tabliet” a skutočný dávkovací interval (q12h alebo q24h?). Dávka použitá v tejto štúdii sa tiež zdala byť príliš vysoká. Odhadovanú počiatočnú dávku molnupiraviru u mačiek s FIP možno našťastie získať z publikovaných štúdií o EIDD-1931 a EIDD-2801 [15] in vitro na bunkových kultúrach a laboratórnych a terénnych štúdií GS-441524 [14,18]. Molnupiravir (EIDD-2801) má EC50 0,4 uM/ul proti FIPV v bunkovej kultúre, zatiaľ čo EC50 GS-441524 je približne 1,0 uM/ul [18]. Oba majú podobnú perorálnu absorpciu približne 40 – 50 %, takže účinná subkutánna (SC) dávka molnupiraviru by bola približne polovica odporúčanej začiatočnej dávky 4 mg/kg SC q24h pre GS441524 [14] alebo 2 mg/kg SC q24h. Perorálna (PO) dávka by sa zdvojnásobila, aby sa zohľadnila menej účinná perorálna absorpcia na dávku 4 mg/kg PO q24h. Odhadovanú počiatočná účinnú perorálnu dávku molnupiraviru u mačiek s FIP možno vypočítať aj z dostupných údajov o liečbe Covid-19. Pacientom liečeným Covidom-19 sa podáva 200 mg molnupiraviru PO q12h počas 5 dní. Táto dávka bola samozrejme vypočítaná na základe farmakokinetickej štúdie vykonanej na ľuďoch, a ak priemerný človek váži 60 – 80 kg (70 kg), účinná inhibičná dávka je ~ 3,0 mg/kg PO q12h. Mačka má bazálnu rýchlosť metabolizmu 1,5-krát vyššiu ako človek a za predpokladu rovnakej perorálnej absorpcie u ľudí aj mačiek by minimálna dávka pre mačky podľa tohto výpočtu bola 4,5 mg/kg PO q12h pri neokulárnych a neneurologických formách FIP. Ak molnupiravir prechádza cez hematookulárnu a hematoencefalickú bariéru s rovnakou účinnosťou ako GS-441524 [3,18], dávka by sa mala zvýšiť na ~1,5 a ~2,0-násobok., aby došlo k adekvátnemu prieniku do komorovej vody a mozgovomiechového moku pre mačky s očnou (~8 mg/kg PO, q12 h), resp. neurologickou FIP (~10 mg/kg PO, q12 h). Tieto dávky sú porovnateľné s dávkami používanými u fretiek , kde 7 mg/kg q12h udržiava sterilizujúce hladiny liečiva v krvi proti vírusu chrípky (1,86 uM) počas 24 hodín [10]. Dávky u fretiek 128 mg/kg PO q12h spôsobili takmer toxické hladiny v krvi, zatiaľ čo dávka 20 mg/kg PO q12h spôsobila len nepatrne vyššie hladiny v krvi [10].

Molnupiravir/GC376 alebo Molnupiravir/GS-441524

Kombinácie molnupiraviru s GC376 alebo GS-441524 sa budú používať čoraz častejšie, a to nielen kvôli synergii alebo doplnení ich individuálnych antivírusových účinkov, ale aj ako spôsob prevencie liekovej rezistencie. Liečivé koktaily boli veľmi účinné pri prevencii liekovej rezistencie u pacientov s HIV/AIDS [11]. V súčasnosti však nie sú k dispozícii dostatočné dôkazy o bezpečnosti a účinnosti kombinácie molnupiraviru s GC376 alebo GS-441524 ako počiatočnej liečby FIP.

Prípadové štúdie


Rocky – DSH MN Neuro FIP


9-mesačný kastrovaný kocúr domácej krátkosrstej mačky získaný ako mačiatko zo záchrannej skupiny mal niekoľko týždňov trvajúce záchvaty so zvyšujúcou sa frekvenciou, ataxiou a progresívnou parézou. Krvné testy boli bez pozoruhodností. Liečba FIP sa začala dávkou 15 mg/kg BID GS-441524, ktorá sa približne týždeň znižovala na SID. U mačky sa do 24 hodín od začiatku liečby prejavilo zlepšenie, záchvaty ustali a zvýšila sa jej pohyblivosť. Do 5 dní liečby bola mačka opäť schopná pohybu. Približne 2 týždne od začiatku liečby sa však u mačky objavila strata zraku, znížená pohyblivosť, obnovenie záchvatov a ťažkosti s prehĺtaním. Bola vykonaná úprava dávky levetiracetamu a prednizolónu, ako aj zmena zloženia lieku GS-441524, po ktorej nasledovalo prechodné zlepšenie pohyblivosti a prehĺtania a zníženie výskytu záchvatov, celkovo sa však stav mačky zhoršil. Dávka lieku GS-441524 sa postupne zvyšovala až na 25 mg/kg, pričom zlepšenie bolo malé alebo žiadne. V tomto bode sa prešlo na perorálne podávanie GS v dávke 25 mg/kg (odhaduje sa, že zodpovedá približne 12,5 mg/kg) a do 3 dní sa mačka začala pohybovať, zlepšilo sa jej videnie a prestali záchvaty spolu so zvýšením energie a chuti do jedla. Zlepšovanie u mačky pokračovalo približne 4 týždne pri perorálnom podávaní GS-441524, potom ustalo približne 3 týždne pred rýchlo postupujúcou parézou. Boli skúšané perorálne dávky až do výšky 30 mg/kg SC ekvivalentu avšak bez účinku. Potom sa prešlo na injekčné podávanie GS-441524 v dávke 20 mg/kg a mačka bola do 4 dní opäť schopná pohybu s dobrou chuťou do jedla a energiou. Po 2 týždňoch sa do dávkovacieho režimu pridala dávka GC376 20 mg/kg BID. Mačka ukončila 6 týždňov kombinovanej liečby GS441524 a GC376 a potom liečbu ukončila. Hoci mačka má určité trvalé neurologické deficity, jej stav je stabilný, má dobrú pohyblivosť, chuť do jedla a aktivitu už 9 mesiacov od ukončenia antivírusovej liečby.

Video Rockyho: https://www.youtube.com/watch?v=RXB_NnfcMOY

Bucky – DSH MN Neuro/okulárna FIP


Štvormesačný kastrovaný kocúr domácej krátkosrstej mačky získaný ako mačiatko zo záchrannej skupiny bol prezentovaný s mesačnou anamnézou letargie a progresívnou anamnézou ataxie, parézou zadných končatín, pikou, uveitídou, anizokóriou a inkontinenciou moču a stolice. Krvné testy boli väčšinou bez pozoruhodností s výnimkou miernej hyperglobulinémie. Pomer A/G bol 0,6. Mačka bola liečená dávkou 10 mg/kg GS-441524 SC SID počas 3 týždňov. Aktivita, mentácia a uveitída sa zlepšili do 72 hodín od začiatku liečby. Počas prvých 2 týždňov sa pozorovalo pomalé zlepšenie pohyblivosti a očných symptómov, ale potom sa dosiahlo plató. Po 3 týždňoch sa dávka GS-441524 zvýšila na 15 mg/kg GS-441524 SC SID z dôvodu pretrvávajúceho neurologického a očného deficitu. Okrem toho sa v tomto čase zaznamenalo zväčšenie ľavého oka v dôsledku glaukómu a oko naďalej opúchalo až do jeho odstránenia v 8. týždni liečby.
Vzhľadom na pretrvávajúcu slabosť/nedostatok koordinácie v panvovej oblasti a narastajúcu letargiu sa v 9. týždni dávka GS-441524 zvýšila na 20 mg/kg SC SID [alebo ekvivalentnú perorálnu dávku] a o niekoľko dní neskôr sa do režimu pridalo 20 mg/kg SC BID GC376. Výrazne zvýšená aktivita a ochota skákať na vyvýšené povrchy sa prejavila do 48 hodín od začiatku liečby liekom GS376. Kombinovaná liečba GS-441524 a GC376 sa udržiavala počas 8 týždňov. Mačka má po liečbe reziduálne problémy s inkontinenciou, ale inak je 6 mesiacov po liečbe klinicky normálna.

Boris – Mainská mývalia MI vlhká očná FIP


Päťmesačný intaktný (nekastrovaný) kocúr mainskej mývalej mačky, získaný od chovateľa, mal letargiu, nechutenstvo, brušný ascites, kašeľ, anémiu a neutrofíliu. Pri stanovení diagnózy nebol vykonaný žiadny biochemický rozbor. Mačka bola liečená 6 mg/kg GS-441524 SC SID počas 8 týždňov. Po šiestich týždňoch liečby röntgen odhalil uzlíky v pľúcach a po 8 týždňoch pretrvávala hyperglobulinémia. Dávka GS-441524 sa potom zvýšila na 8 mg/kg SC SID počas 4 týždňov. V krvných testoch a na röntgenových snímkach sa zaznamenalo len malé zlepšenie a dávka GS-441524 sa zvýšila na 12 mg/kg SC SID počas 4 týždňov, potom nasledovalo zvýšenie na 17 mg/kg počas 11 týždňov, 25 mg/kg počas 4 týždňov a 30 mg/kg počas 4 týždňov. Po 25 týždňoch liečby sa ultrazvukom zaznamenali pleurálne odchýlky na ľavej strane a röntgenové snímky nepreukázali žiadne zlepšenie pľúcnych uzlín. Okrem toho sa na pravom oku zaznamenala uveitída a odchlípenie sietnice. Boli odobraté aspiráty pľúc, ktoré preukázali zápal zodpovedajúci FIP. Po 33 týždňoch liečby sa do režimu pridalo 20 mg/kg SC BID GC376 a kombinovaná liečba GS-441524 a GC376 pokračovala 12 týždňov. Zvýšená aktivita sa zaznamenala v priebehu niekoľkých dní. V priebehu 5 týždňov sa zrýchlilo priberanie na hmotnosti, zmiernil sa kašeľ a zvýšila sa uroveň energie. Krvné testy ukázali zlepšenie pomeru A/G a röntgenové snímky hrudníka preukázali zmenšenie uzlín v pľúcach. Po 84 dňoch kombinovanej antivírusovej liečby bol pomer A/G 0,85 a mačka sa javila klinicky normálne. Mačka je v súčasnosti 3 mesiace po liečbe.

Literatúra

  1. Pedersen NC, Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Eckstrand C, Groutas WC, Bannasch M, Meadows JM, Chang KO. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 2018; 20(4):378-392.
  2. Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, Montgomery E, Murakami E, Liepnieks M, Liu H. efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 2019; 21(4):271-281.
  3. Perera KD, Rathnayake AD, Liu H, et al. Characterization of amino acid substitutions in feline coronavirus 3C-like protease from a cat with feline infectious peritonitis treated with a protease inhibitor. J. Vet Microbiol. 2019;237:108398. doi:10.1016/j.vetmic.2019.108398
  4. Agostini ML, Andres EL, Sims AC, et al. Coronavirus susceptibility to the antiviral remdesivir (GS5734) is mediated by the viral polymerase and the proofreading exoribonuclease. MBio 2018; 9. DOI:10.1128/mBio.00221-18.
  5. Pedersen NC. 2021. The neurological form of FIP and GS-441524 treatment.
    https://sockfip.org/the-neurological-form-of-fip-and-gs-441524-treatment/
  6. Pedersen NC. The long history of beta-d-n4-hyroxycytidine and its modern application to treatment of covid019 in people and FIP in cats. https://sockfip.org/the-long-history-of-beta-d-n4-hydroxycytidineand-its-modern-application-to-treatment-of-covid-19-in-people-and-fip-in-cats/.
  7. Agostini, M. L. et al. Small-molecule antiviral beta-d-N (4)-hydroxycytidine inhibits a proofreading-intact coronavirus with a high genetic barrier to resistance. J. Virol. 2019; 93, e01348.
  8. Warren, T. K. et al. Therapeutic efficacy of the small molecule GS-5734 against Ebola virus in rhesus monkeys. Nature 2016; 531, 381–385.
  9. FIP Warriors CZ/SK – EIDD-2801 (Molnupiravir) https://www.fipwarriors.eu/en/eidd-2801-molnupiravir/
  10. Toots M, Yoon JJ, Cox RM, Hart M, Sticher ZM, Makhsous N, Plesker R, Barrena AH, Reddy PG, Mitchell DG, Shean RC, Bluemling GR, Kolykhalov AA, Greninger AL, Natchus MG, Painter GR, Plemper RK. Characterization of orally efficacious influenza drug with high resistance barrier in ferrets and human airway epithelia. Sci Transl Med. 2019;11(515):eaax5866.
  11. Zdanowicz MM. The pharmacology of HIV drug resistance. Am J Pharm Educ. 2006;70(5):100.doi:10.5688/aj7005100
  12. Gandhi, S, Klein J, Robertson A, et al. De novo emergence of a remdesivir resistance mutation during treatment of persistent SARS-CoV-2 infection in an immunocompromised patient: A case report. medRxiv, 2021.11.08.21266069AID
sk_SKSK