Liečba 18 mačiek s FIP molnupiravirom: Prípadová séria

Povodný článok: Molnupiravir treatment of 18 cats with feline infectious peritonitis: A case series
Okihiro Sase

Abstrakt

Základné informácie
Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je vírusové ochorenie mačiek spôsobené určitými kmeňmi koronavírusu, ktoré má vysokú mieru úmrtnosti.

Cieľ
Tento súbor prípadov uvádza výsledky liečby mačiek s FIP pomocou molnupiraviru.

Zvieratá
Osemnásť mačiek, ktorým bola diagnostikovaná FIP na klinike You-Me Animal Clinic, Sakura-shi, Japonsko v období od januára do augusta 2022 a ktorých majitelia dali informovaný súhlas s touto experimentálnou liečbou.

Metódy
V rámci tejto prospektívnej observačnej štúdie boli tablety molnupiraviru pripravené priamo na klinike You-Me Animal Clinic. Majitelia podávali 10-20 mg/kg PO dvakrát denne. Štandardné trvanie liečby bolo 84 dní.

Výsledky
Z 18 mačiek malo 13 mačiek efuzívnu FIP a 5 mačiek malo neefuzívnu FIP. Tri mačky mali pred liečbou neurologické alebo očné príznaky FIP. Štyri mačky, všetky s efuzívnou FIP, uhynuli alebo boli utratené do 7 dní od začiatku liečby. Zvyšných 14 mačiek dokončilo liečbu a v čase písania tejto správy (139 – 206 dní po začatí liečby) boli v remisii. Zvýšená aktivita alaninotransaminázy (ALT) v sére sa zistila u 3 mačiek, všetky v 7. – 9. deň, a všetky sa zotavili bez intervencie. Dve mačky so žltačkou boli hospitalizované, 1 počas liečby (37. deň) a 1 so závažnou anémiou na začiatku liečby.

Závery a klinický význam
Táto séria prípadov naznačuje, že molnupiravir môže byť účinnou a bezpečnou liečbou domácich mačiek s FIP v dávke 10 – 20 mg/kg dvakrát denne.

1 Úvod

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je vírusové infekčné ochorenie vyskytujúce sa najmä u domestikovaných mačiek.^{1, 2} FIP je aberantná imunitná odpoveď na infekciu mačacím koronavírusom (FCoV), ktorý je všadeprítomný, najmä v chovných a záchranných chovoch, zvyčajne bez klinických príznakov alebo s miernymi klinickými príznakmi. K fekálno-orálnemu prenosu FCoV často dochádza najmä v prostredí s viacerými mačkami³ a výskyt FIP u mačiek vystavených FCoV je až 14 %.^{4, 5}

Mačacia infekčná peritonitída sa na základe klinického obrazu zvyčajne klasifikuje buď ako efuzívna, alebo neefuzívna forma.^{1, 6, 7} Až do vývoja špecifickej antivírusovej terapie bola fatalita prípadov spojených s FIP vysoká a väčšina postihnutých mačiek uhynula v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov po objavení sa klinických príznakov.

Niektoré nukleozidové analógy vrátane remdesiviru (GS-5734) a jeho aktívneho metabolitu GS-4415248 inhibujú syntézu vírusovej RNA a majú vysokú antivírusovú aktivitu proti FCoV spôsobujúcemu FIP u mačiek.^{9, 10} Napriek očakávaniam veterinárnych lekárov a majiteľov mačiek sa vývojca rozhodol nepožiadať o schválenie lieku GS-441524 na liečbu FIP. V dôsledku toho sa mnohé mačky s FIP liečia neschváleným liekom GS-441524 a vznikli obavy týkajúce sa kvality, čistoty a účinnosti neschválených produktov, ktoré sú dostupné na svetovom trhu. Mutian má vynikajúcu účinnosť a bezpečnosť.^11-14 Hoci výrobca nezverejnil chemickú štruktúru účinnej látky a jej presnú koncentráciu, jeho účinnou látkou je GS-441524.12

Molnupiravir je nukleozidové antivírusové proliečivo vhodné na perorálne podávanie s aktivitou proti ťažkému koronavŕusu 2 akútneho respiračného syndrómu (SARS-CoV-2) a koronavírusovému ochoreniu (COVID-19). Od roku 2021 je molnupiravir v Japonsku schválený na liečbu osôb s COVID-19. Sú publikované správy o účinnosti a bezpečnosti molnupiraviru u mačiek¹⁵ , ale chýbajú dostatočné údaje o použití molnupiraviru u mačiek s FIP. Vzhľadom na nedostatok možností liečby FIP sme klientom na našej klinike začali ponúkať molnupiravir, pričom sme použili malé tablety pripravené priamo na klinike, aby sa dali ľahko podávať mačkám. Uvádzame tu výsledky prvých 18 mačiek, ktoré sa podrobili tejto liečbe FIP na našej klinike.

2 MATERIÁLY A METÓDY

2.1 Mačky

Do tejto série prípadov boli zahrnuté všetky mačky navštevujúce kliniku You-Me Animal Clinic v Sakura-shi v Japonsku od januára 2022, u ktorých bola diagnostikovaná FIP a ktorých majitelia poskytli informovaný súhlas. Mačacia infekčná peritonitída bola diagnostikovaná na základe kombinácie klinických príznakov (znížená chuť do jedla, zväčšené brušné lymfatické uzliny, úbytok hmotnosti, horúčka, výpotky alebo uveitída) a výsledkov laboratórnych testov na anémiu a hyperglobulinémiu vrátane pomeru albumínu ku globulínu (A/G) a hodnôt α1-kyslého glykoproteínu (AGP). Predpokladaná diagnóza FIP bola založená na identifikácii FCoV RNA vo vzorkách z brušného alebo pleurálneho výpotku (efuzívna FIP) alebo z plnej krvi (neefuzívna FIP), alebo z aspirácie tenkou ihlou (FNA) pyogranulomatóznych lézií. Detekcia vírusu sa uskutočnila pomocou reverznej transkripčnej polymerázovej reťazovej reakcie (RT-PCR) v týchto testovacích laboratóriách: vzorky abdominálneho výpotku a FNA v laboratóriu IDEXX, Japonsko (s použitím LightCycler 480 System II, Roche Diagnostics K.K., Bazilej, Švajčiarsko) a plnej krvi v Canine Lab., Japonsko (s použitím CFX Connect, Bio-Rad Laboratories, Inc, Irvine, CA, USA). Vzorky abdominálneho alebo pleurálneho výpotku (po 1 ml) sa odobrali ultrazvukom vedenou abdominocentézou, resp. toracentézou a vyhodnotili sa na celkový počet nukleovaných buniek, obsah proteínov, pomer A/G a cytológiu. Vzorky plnej krvi (1 ml) boli odobraté a odoslané v skúmavkách s kyselinou etyléndiamintetraoctovou (EDTA).

2.2 Príprava lieku

Tablety s obsahom molnupiraviru 20 mg boli pripravené na klinike You-Me Animal Clinic. Stručne povedané, prášok molnupiraviru bol vyňatý z 20 komerčne vyrábaných kapsúl molnupiraviru 200 mg (MOVFORE, č. šarže HH2201001 [HETERO HEALTHCARE, Hyderabad, India]) a zmiešaný s práškovou celulózou (prášok mikrokryštalickej celulózy, NICHIGA, Takasaki, Japonsko) pomocou mažiara a tĺčika (Matsuyoshi Medical Instruments Co, Ltd, Tokio, Japonsko), aby vzniklo celkovo 12 g práškovej zmesi. Prášok sa vytvaroval do približne 200 6 mm širokých tabliet so sekčnou ryhou pomocou generického lisu na tablety vyrobeného v Číne.

2.3 Liečba

Liečba molnupiravirom sa zahájila, keď bolo na základe klinického obrazu vysoké podozrenie na FIP alebo keď sa pomocou PCR zistila FCoV RNA; tento dátum sa označil ako prvá kontrola. Zvolili sa tieto dávkovania: 20 mg/kg/d (10 mg/kg dvakrát denne) pre mačky s efuzívnym typom, 30 mg/kg/d (15 mg/kg dvakrát denne) pre mačky s neefuzívnym typom a mačky s pyogranulomatóznymi léziami a 40 mg/kg/d (20 mg/kg dvakrát denne) pre mačky s neurologickými alebo očnými príznakmi FIP. Dávkovanie sa mohlo zvýšiť alebo znížiť u zvierat, u ktorých sa preukázalo klinické zhoršenie alebo nepriaznivé prejavy. Dávkovanie bolo zvolená na základe odhadovaných dávkovaní pre zvieratá uvedených na internete^{16, 17} a na základe dávky molnupiraviru pre dospelých ľudí COVID-19, ktorá je 800 mg každých 12 hodín.¹⁸ To by zodpovedalo dávke na kilogram 10 až 13,3 mg/kg dvakrát denne pre dospelých ľudí s hmotnosťou 60 až 80 kg. Keďže nie sú k dispozícii žiadne farmakokinetické informácie vo vzťahu k mačkám, zvolili sme dávkovanie pre mačky na základe predpokladu, že metabolizmus liekov u mačiek je ekvivalentný metabolizmu u ľudí.

Majitelia boli poučení, aby podávali tablety dvakrát denne s odstupom 12 hodín medzi jednotlivými dávkami. Predpokladaná štandardná dĺžka liečby bola 84 dní podľa štúdie GS-441524.¹⁰

2.4 Merania

Majitelia boli poučení, aby každý deň zaznamenávali telesnú hmotnosť, telesnú teplotu, fyzickú aktivitu, chuť do jedla a vyprázdňovanie/močenie, a boli požiadaní, aby navštívili kliniku v 1., 2., 6. a 10. týždni. Pri každej návšteve sa vyžadovali tieto laboratórne testy: počet červených a bielych krviniek, hemoglobín, hematokrit (HCT), AGP, celkové bielkoviny, albumín, aspartáttransamináza (AST), alanínotransamináza (ALT), celkový bilirubín, kreatinín, dusík močoviny v krvi (BUN) a pomer A/G. Vzorky sa analyzovali na klinike pomocou chemického analyzátora Catalyst One a hematologického analyzátora ProCyte One (obidva IDEXX Laboratories, Westbrook, Maine). Pomer A/G sa stanovil buď zo vzorky plnej krvnej plazmy, alebo z frakcionovanej vzorky bielkovín. Vykonali sme ultrazvukové hodnotenie brucha a hrudníka každej mačky na začiatku liečby a po 2, 6 a 10 týždňoch liečby pomocou prístroja Prosound α7 (Aloka, Japonsko) vrátane hodnotenia funkcie srdca (frakčné skrátenie, pomer priemeru ľavej predsiene a aorty a regurgitácia chlopní).

2.5 Nežiadúce udalosti

Akékoľvek neobvyklé hodnoty laboratórnych testov alebo zdravotné udalosti, ktoré sa vyskytli počas liečby, sa považovali za nežiadúce udalosti a rozhodovalo sa o pokračovaní/prerušení liečby.

2.6 Štatistická analýza

Keďže ide o sériu prípadov, okrem opisnej štatistiky neboli vykonané žiadne štatistické výpočty.

2.7 Etika

Všetci majitelia poskytli pred začatím liečby písomný informovaný súhlas. Experimentálne použitie molnupiraviru schválila naša inštitucionálna komisia pre hodnotenie štúdií na zvieratách.

3 VÝSLEDKY

3.1 Charakteristiky ochorenia a liečby

Osemnásť mačiek ukončilo liečbu do 4. augusta 2022 a sú zahrnuté v tejto súhrnnej správe.

Prezentácia 18 mačiek je zhrnutá v tabuľke 1 a tabuľke S1. Medián veku bol 6,5 (rozsah: 3-93) mesiacov. Všetkých 18 mačiek malo nízky pomer A/G v sére, 16 mačiek stratilo chuť do jedla a 14 mačiek malo miernu až ťažkú anémiu podľa hladiny hemoglobínu a HCT. Trinásť mačiek malo efuzívnu FIP a 5 mačiek malo neefuzívnu FIP. Neurologické alebo očné príznaky svedčiace o FIP boli pred liečbou prítomné u 3 mačiek vrátane epileptických záchvatov/neurologických príznakov (č. 8), otupenia posturálnych reflexov (č. 10) a pomalého pupilárneho reflexu (č. 18) (tabuľka S1). Všetky mačky okrem 2 (#8 a #15) boli liečené výlučne ambulantne. Mačka č. 8 bola hospitalizovaná od 37. dňa na 3 dni kvôli žltačke. Mačka č. 15 si po začatí liečby vyžiadala hospitalizáciu na 5 dní kvôli anémii a žltačke sprevádzanej zvýšenou koncentráciou bilirubínu a aktivitou ALT. Počas hospitalizácie dostávala mačka molnupiravir podľa plánu, bola hydratovaná Ringerovým roztokom a liečená perorálnou kyselinou ursodeoxycholovou (Towa, Japonsko) 10 – 15 mg dvakrát denne na zníženie hladiny bilirubínu. Neboli zistené žiadne známky intravaskulárnej hemolýzy (HCT zostal stabilný) a mikroskopické vyšetrenie krvných náterov bolo negatívne na hemotropnú mykoplazmovú infekciu.

TABUĽKA 1. Základné charakteristiky mačiek v popisovanej sérii prípadov.

Ošetrujúci lekár sa rozhodol predĺžiť liečbu na 99 dní pre kocúra č. 1. U tejto mačky sa na 8. deň objavili poruchy vedomia a dávka sa následne zvýšila na 40 mg/kg. Tento príznak vymizol na 15. deň; pomer A/G s frakcionovanou vzorkou bielkovín sa však nevrátil do normálu. Na 99. deň, hoci pomer A/G bol stále pod referenčným rozsahom (0,6), sa klinický lekár rozhodol liečbu ukončiť, pretože mačka nevykazovala žiadnu klinickú progresiu ani zhoršenie.

3.2 Výstupy

Klinická odpoveď u 14 mačiek bola rýchla. Dávkovanie, nálezy počas liečby a výsledky u týchto zvierat sú zhrnuté v tabuľkách S2 a S3. Horúčka ustúpila a chuť do jedla sa obnovila v priebehu 2 – 3 dní po začiatku liečby. Remisie sa dosiahli aj u mačiek so závažnými klinickými príznakmi. Medzi ne patrili mačky č. 8, 17 a 18, ktoré mali pyogranulomatózne lézie s veľkosťou ≥ 2 cm, mačka č. 4, ktorá mala ťažkú anémiu a nízky pomer A/G, mačka č. 14, ktorá mala pleurálny výpotok a sťažené dýchanie, a mačka č. 15, ktorá mala zväčšenú obličku. Pyogranulomatózne lézie sa vo všetkých 5 prípadoch zmenšili alebo sa nedali zistiť na ultrazvuku a laboratórne hodnoty sa u všetkých mačiek vrátili do normálu. Tri mačky mali pred liečbou neurologické príznaky FIP. Mačka č. 12 nemala pred liečbou žiadne neurologické príznaky FIP, ale na 7. deň mala epileptický záchvat. Dávkovanie sa následne zvýšilo na 40 mg/kg. Na 2. deň sa na štrbinovej lampe u mačky č. 7 zistila anizokória, ktorá pravdepodobne súvisela s uveitídou. Dávkovanie molnupiraviru sa od 15. dňa zvýšilo na 40 mg/kg a všetky neurologické alebo očné príznaky FIP ustúpili do 15 dní.

Zo 14 mačiek, ktoré dosiahli remisiu, sa do 3. augusta 2022 počas 55 až 107 dní sledovania po ukončení liečby nevyskytol žiadny relaps. Tri mačky uhynuli (č. 2, č. 11 a č. 16) a jedna (č. 13) bola utratená; všetky tieto mačky mali efuzívnu formu FIP, ale nemali žiadne neurologické alebo očné príznaky ochorenia. Všetky uhynuli do jedného týždňa od zahájenia liečby.

3.3 Bezpečnosť

Aktivita alanínotransaminázy vyššia ako referenčná hodnota sa zistila u 4 mačiek; hodnota každej z nich bola 286 U/l (mačka č. 8 v 37. deň), 283 U/l (mačka č. 9 v 9. deň), 154 U/l (mačka č. 10 v 7. deň) a 117 U/l (mačka č. 17 v 9. deň). Tri mačky, u ktorých došlo k skorému zvýšeniu ALT v dňoch 7 až 9, sa zotavili bez nutnosti intervencie. U mačky č. 8 sa v 37. deň vyvinula žltačka a bola liečená hospitalizovaná 3 dni.

Počas liečby molnupiravirom sa nezaznamenali žiadne abnormality v koncentráciách BUN alebo kreatinínu.

4 DISKUSIA

V našej sérii mačiek s predpokladanou FIP liečených off-label zloženým preparátom molnupiraviru dosiahlo remisiu 14 z 18 mačiek a v čase písania tejto publikácie zostalo v remisii počas až 107 dní pozorovania. Štyri mačky vykazovali známky potenciálnych hepatálnych nežiaducich účinkov; u 3 mačiek sa počas prvých 7 až 9 dní liečby vyvinula aktivita ALT nad referenčným rozsahom, pričom všetky tieto príznaky ustúpili bez liečby, a u 1 mačky sa na 37. deň liečby vyvinula žltačka, ktorá si vyžadovala hospitalizáciu.

Schválený humánny prípravok molnupiraviru je vo forme kapsúl hmotnosti 200 mg, ale pre zvieratá sa musí rozdeliť na menšie časti dávky, aby sa uľahčilo podávanie primeranej dávky podľa telesnej hmotnosti. Rozhodli sme sa pripraviť molnupiravir vo forme malých tabliet, aby sme zjednodušili podávanie. Predpokladali sme, že mačky by mohli odmietnuť prehltnúť liek vo forme prášku alebo vo vodnom roztoku a pre majiteľov by mohlo byť ťažké podať zakaždým celú dávku vo forme prášku.

Minimálna účinná dávka molnupiraviru pri FIP sa odporúča 4,5 mg/kg PO každých 12 hodín pre mačky bez neurologických/okulárnych príznakov ochorenia, pričom dávka sa zvyšuje na 12 mg/kg PO každých 12 hodín pre mačky, u ktorých sa objavia očné alebo neurologické príznaky FIP.¹⁷ Iní odporúčajú dávku 25 mg/kg každých 24 hodín pri suchej/vlhkej FIP, 37,5 mg/kg každých 24 hodín pri očnej FIP a 50 mg/kg každých 24 hodín pri neurologickej FIP.¹⁶ Keďže žiadne z týchto odporúčaných dávkovaní nebolo stanovené v prospektívnych kontrolovaných štúdiách, dávkovanie v tejto sérii prípadov určil autor podľa týchto odhadov, dávkovania pre dospelých ľudí a svojich skúseností. Napriek tomu sa dávkovanie použité v našej sérii prípadov (10 mg/kg dvakrát denne pre mačky s efuzívnou FIP, 15 mg/kg dvakrát denne pre mačky s neefuzívnou FIP alebo pyogranulomatóznymi léziami a 20 mg/kg dvakrát denne pre mačky s neurologickými alebo očnými príznakmi FIP) zdá byť účinné a bezpečné a môže pomôcť pri určovaní dávkovania v budúcich klinických štúdiách.

Počas tejto štúdie uhynuli štyri mačky. Každá z týchto mačiek mala efuzívny typ FIP; ak však vezmeme do úvahy, že niektoré mačky, ktoré prežili, mali rovnako závažné alebo dokonca závažnejšie príznaky ako mačky, ktoré uhynuli, nezistili sa žiadne príznaky, ktoré by predikovali skoré úmrtie. Bohužiaľ, ošetrujúci veterinárny lekár dostal málo informácií o úmrtí 3 mačiek, ktoré uhynuli doma, a nevykonali sa žiadne posmrtné vyšetrenia. Jedna mačka (č. 2) uhynula po zvracaní lieku na 6. deň, takže je možné, že toto zviera malo problémy s prehĺtaním.

Použitie lieku GS-441524 u 31 mačiek s FIP, z ktorých 26 mačiek ukončilo aspoň 12 týždňov liečby, viedlo u 25 k dosiahnutiu remisie.10 U ôsmich z 26 mačiek došlo k recidíve alebo k opätovnému infikovaniu v priebehu 3 až 84 dní po tomto období. Dĺžka pozorovania v našej sérii prípadov je kratšia ako v štúdii GS-44152410; pozorovanie mačiek v našej sérii však v súčasnosti pokračuje a molnupiravirom sa lieči viac mačiek s FIP. Ďalšie pozorovanie poskytne údaje o dlhodobejšej účinnosti. Hlavnými nežiaducimi prejavmi hlásenými pri injekčnom podávaní v štúdii GS-441524 boli reakcie v mieste vpichu u 16 z 26 mačiek.¹⁰ Keďže liečba v našej štúdii bola podávaná perorálne, u žiadnej mačky v našej sérii sa nevyskytli reakcie v mieste vpichu. V našej sérii bolo najčastejším nežiaducim prejavom počas liečby zvýšenie aktivity ALT. Na adekvátnejšie posúdenie reakcií súvisiacich s pečeňou je však nevyhnutné dlhodobejšie sledovanie a na úplnejšie posúdenie nežiaducich účinkov molnupiraviru je potrebná väčšia skupina zvierat.

Molnupiravir je aktívny proti SARS-CoV-2 a iným RNA vírusom¹⁹ a v bunkovej kultúre vytvára len nízku rezistenciu.^{20 – 22} Účinnosť perorálneho podávania molnupiraviru sa hodnotila v randomizovanej kontrolnej štúdii fázy 3 u 1433 osôb s COVID-19, pričom v skupine s molnupiravirom bolo v porovnaní s placebom nižšie percento hospitalizácií alebo úmrtí do 29. dňa.¹⁸ Ďalšou dôležitou klinickou otázkou je, či sa môžu vytvárať vírusy rezistentné na molnupiravir a u koľkých mačiek sa po liečbe vyskytne relaps alebo reinfekcia.

Do tejto štúdie boli zaradení všetci majitelia, ktorí poskytli informovaný súhlas s účasťou, takže riziko akéhokoľvek skreslenia by malo byť minimálne. Napriek tomu by sa malo zvážiť skreslenie výberu, keďže táto séria prípadov bola zaradená v jedinom centre v prefektúre Chiba v Japonsku. Ďalším potenciálnym obmedzením našej série prípadov je, že diagnóza FIP bola vo všetkých prípadoch pravdepodobná. Mačky môžu mať FCoV virémiu bez FIP, takže RT-PCR detekcia FCoV RNA nie je špecifická pre FIP,⁷ hoci táto technika má vysokú citlivosť (90 %) a špecifickosť (96 %) pre FIP, ak sa použije na vzorky FNA.²³ V našej sérii kombinácia RT-PCR s klinickými príznakmi a ďalšími biochemickými vyšetreniami séra vrátane nízkeho pomeru A/G vysoko poukazovala na FIP.⁷ Táto séria prípadov naznačuje, že molnupiravir môže byť účinnou a dobre tolerovanou liečbou FIP.

Doplňujúce informácie

Literatúra

1. Addie D, Belák S, Boucraut-Baralon C, et al. Feline infectious peritonitis. ABCD guidelines on prevention and management. J Feline Med Surg. 2009; 11: 594-604.
   • View
   • PubMed Web of Science® Google Scholar
2. Felten S, Hartmann K. Diagnosis of feline infectious peritonitis: a review of the current literature. Viruses. 2019; 11: 1068.
   • View
   • CAS PubMed Google Scholar
3. Wang YT, Su BL, Hsieh LE, Chueh LL. An outbreak of feline infectious peritonitis in a Taiwanese shelter: epidemiologic and molecular evidence for horizontal transmission of a novel type II feline coronavirus. Vet Res. 2013; 44: 57.
   • View
   • PubMed Web of Science® Google Scholar
4. Addie DD, Toth S, Murray GD, Jarrett O. Risk of feline infectious peritonitis in cats naturally infected with feline coronavirus. Am J Vet Res. 1995; 56: 429-434.
   • CAS PubMed Web of Science® Google Scholar
5. Foley JE, Poland A, Carlson J, Pedersen NC. Risk factors for feline infectious peritonitis among cats in multiple-cat environments with endemic feline enteric coronavirus. J Am Vet Med Assoc. 1997; 210: 1313-1318.
   • CAS PubMed Web of Science® Google Scholar
6. Pedersen NC. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. J Feline Med Surg. 2009; 11: 225-258.
   • View
   • PubMed Web of Science® Google Scholar
7. Thayer V, Gogolski S, Felten S, Hartmann K, Kennedy M, Olah GA. 2022 AAFP/EveryCat feline infectious peritonitis diagnosis guidelines. J Feline Med Surg. 2022; 24: 905-933.
   • View
   • PubMed Web of Science® Google Scholar
8. Pedersen NC. Fifty years’ fascination with FIP culminates in a promising new antiviral. J Feline Med Surg. 2019; 21: 269-270.
   • View
   • PubMed Web of Science® Google Scholar
9. Murphy BG, Perron M, Murakami E, et al. The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet Microbiol. 2018; 219: 226-233.
   • View
   • CAS PubMed Web of Science® Google Scholar
10. Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, et al. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 2019; 21: 271-281.
    • View
    • PubMed Web of Science® Google Scholar
11. Jones S, Novicoff W, Nadeau J, Evans S. Unlicensed GS-441524-like antiviral therapy can be effective for at-home treatment of feline infectious peritonitis. Animals (Basel). 2021; 11: 2257.
    • View
    • PubMed Web of Science® Google Scholar
12. Krentz D, Zenger K, Alberer M, et al. Curing cats with feline infectious peritonitis with an oral multi-component drug containing GS-441524. Viruses. 2021; 13: 2228.
    • View
    • CAS PubMed Google Scholar
13. Katayama M, Uemura Y. Therapeutic effects of Mutian([R]) Xraphconn on 141 client-owned cats with feline infectious peritonitis predicted by total bilirubin levels. Vet Sci. 2021; 8: 328.
    • View
    • PubMed Google Scholar
14. Katayama M, Uemura Y. Prognostic prediction for therapeutic effects of Mutian on 324 client-owned cats with feline infectious peritonitis based on clinical laboratory indicators and physical signs. Vet Sci. 2023; 10: 136.
    • View
    • PubMed Google Scholar
15. Roy M, Jacque N, Novicoff W, Li E, Negash R, Evans SJM. Unlicensed molnupiravir is an effective rescue treatment following failure of unlicensed GS-441524-like therapy for cats with suspected feline infectious peritonitis. Pathogens. 2022; 11: 1209.
    • View
    • CAS PubMed Web of Science® Google Scholar
16. FIP Warriors CZ/SK. EIDD-2801 (Molnupiravir). Czech Republic: FIP Warriors CZ-SK; 2021 [cited June 30, 2022]. https://www.fipwarriors.eu/en/eidd-2801-molnupiravir/.
    • Google Scholar
17. Pedersen NC. The Long History of Beta-d-N4-Hydroxycytidine and Its Modern Application to Treatment of Covid-19 in People and FIP in Cats. Davis, CA: UC Davis Veterinary Medicine; 2021 [cited October 25, 2022]. https://ccah.vetmed.ucdavis.edu/sites/g/files/dgvnsk4586/files/inline-files/The%20long%20history%20of%20beta-d-N4-hydroxycytidine%20and%20its%20modern%20application%20to%20treatment%20of%20Covid-19%20in%20people%20and%20FIP%20in%20cats.pdf.
    • Google Scholar
18. Jayk Bernal A, Gomes da Silva MM, Musungaie DB, et al. Molnupiravir for oral treatment of Covid-19 in nonhospitalized patients. N Engl J Med. 2022; 386: 509-520.
    • View
    • PubMed Web of Science® Google Scholar
19. Yip AJW, Low ZY, Chow VTK, Lal SK. Repurposing molnupiravir for COVID-19: the mechanisms of antiviral activity. Viruses. 2022; 14: 1345.
    • View
    • CAS PubMed Google Scholar
20. Agostini ML, Pruijssers AJ, Chappell JD, et al. Small-molecule antiviral β-d-N (4)-hydroxycytidine inhibits a proofreading-intact coronavirus with a high genetic barrier to resistance. J Virol. 2019; 93:e01348.
    • View
    • CAS PubMed Web of Science® Google Scholar
21. Cox RM, Wolf JD, Plemper RK. Therapeutically administered ribonucleoside analogue MK-4482/EIDD-2801 blocks SARS-CoV-2 transmission in ferrets. Nat Microbiol. 2021; 6: 11-18.
    • View
    • CAS PubMed Web of Science® Google Scholar
22. Wahl A, Gralinski LE, Johnson CE, et al. SARS-CoV-2 infection is effectively treated and prevented by EIDD-2801. Nature. 2021; 591: 451-457.
    • View
    • CAS PubMed Web of Science® Google Scholar
23. Dunbar D, Kwok W, Graham E, et al. Diagnosis of non-effusive feline infectious peritonitis by reverse transcriptase quantitative PCR from mesenteric lymph node fine-needle aspirates. J Feline Med Surg. 2019; 21: 910-921.
    • View
    • PubMed Web of Science® Google Scholar