Aktuálne možnosti liečby mačiek s FIP a mačiek pozitívnych na SARS-CoV-2

Pôvodný článok: Current status on treatment options for feline infectious peritonitis and SARS-CoV-2 positive cats (13.11.2020)
Autori: Aaron M. Izes, Jane Yu, Jacqueline M. Norris, and Merran Govendir
Preklad: 22.1.2021

Abstrakt

Mačací infekčný zápal pobrušnice (FIP) je vírusom indukované, imunitne sprostredkované ochorenie mačiek spôsobené virulentnými biotypmi mačacích koronavírusov (FCoV), známymi ako vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV). Historicky sa na liečbu FIP doteraz používali tri hlavné farmakologické prístupy: (1) imunomodulátory na nešpecifickú stimuláciu imunitného systému pacienta za účelom zmiernenia klinických účinkov vírusu prostredníctvom silnej imunitnej odpovede, (2) imunosupresívne látky na dočasné potlačenie klinických príznakov, a (3) humánne antivírusové lieky pôvodne určené na iné účely, z ktorých bohužiaľ u žiadneho nebola spoľahlivo preukázaná ich účnnosť pri liečbe FIPV. Z nedávnych štúdií skúmajúcich širokospektrálny inhibítor koronavírusovej proteázy GC376 a adenozínový nukleozidový analóg GS-441524 vyplynulo, že viedli u mnohých pacientov k zvýšeniu miery prežitia a k ich klinickému vyliečeniu. Prístup lekárov k týmto antivírusovým terapiám je však v súčasnosti problematický, pretože ešte nezískali registráciu pre veterinárne použitie. V dôsledku toho ostáva liečba FIP naďalej veľkou výzvou. Účelom tohto zhrnutia je poskytnúť informácie o súčasnom stave terapeutík pre liečbu FIP. Ďalej z dôvodu zvýšeného záujmu o koronavírusy, ktorý je dôsledkom súčasnej ľudskej pandémie, prináša toto zhrnutie aj informácie o domestikovaných mačkách identifikovaných ako pozitívne na SARS-CoV-2.

Kľúčové slová: Mačka, infekčná peritonitída mačiek, FIP, vírus infekčnej peritonitídy mačiek, terapeutiká, liečba, SARS-CoV-2

1. Úvod

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je vírusom indukované, imunitne sprostredkované ochorenie s vysokou mierou úmrtnosti, ktoré globálne postihuje domestikované mačky, ako aj niektoré divé mačkovité šelmy (Addie et al. 2009; Drechsler et al. 2011; Pedersen 2014a). Toto ochorenie je spôsobené virulentnými biotypmi mačacích koronavírusov (FCoV), známymi ako vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV) (Addie et al. 2009; Drechsler et al. 2011; Pedersen 2014a). FIPV vzniká neidentifikovanými genetickými zmenami vo FCoV, čo vedie k zvýšenej schopnosti replikácie v monocytoch a makrofágoch (Addie et al. 2009; Pedersen 2009). Aj keď FIP môže postihnúť mačky v akomkoľvek veku, jej výskyt je najväčší u mačiek mladších ako tri roky, najmä u mačiek vo veku od štyroch do šestnástich mesiacov (Addie et al. 2009; Pedersen 2009). Skutočná prevalencia FIP nie je známa. Zatiaľ čo niektorí autori uvádzajú, že približne u 12%, alebo u jednej z deviatich mačiek infikovaných FCoV dôjde k rozvoju klinických príznakov FIP (Addie et al. 2009; Pedersen 2014b), tento údaj bol extrapolovaný skôr zo štúdií veterinárnych kliník, než z domestikovanej mačacej populácie ako celku a nezodpovedá terénnym odhadom počtu zaznamenaných prípadov v pomere k populácii. Ostatné štúdie poskytujú nižšiu prevalenciu FIP. V kontrolnej štúdii trvajúcej desať rokov od roku 1986 do roku 1995 bolo z 397 182 prírastkov prezentovaných severoamerickým veterinárnym lekárskym fakultným nemocniciam približne 0,55% nových mačiek a 0,36% z celkového počtu mačiek boli mačky s FIP (Rohrbach et al., 2001). U týchto pacientov s FIP bola významne vyššia pravdepodobnosť, že išlo o čistokrvných, mladých a sexuálne intaktných samcov (Rohrbach et al. 2001; Pesteanu-Somogyi et al. 2006). V štúdii skúmajúcej prírastky mačiek na North Carolina State University College of Veterinary Medicine počas šestnásťročného obdobia od roku 1986 do roku 2002 z 11 535 vyšetrených mačiek známeho plemena, bola prevalencia podozrenia alebo potvrdenia FIP u populácie zmiešaných plemien mačiek 0,35% oproti 1,3% v populácii čistokrvných mačiek (Pesteanu-Somogyi et al. 2006). U niektorých z týchto štúdií bola diagnóza FIP stanovená na základe samotného klinického vyšetrenia a bez potvrdzujúcich diagnostických testov (Rohrbach et al. 2001; Pesteanu-Somogyi et al. 2006). V austrálskej štúdii boli medzi prípadmi FIP významne nadmerne zastúpené mladé mačky (Worthing et al. 2012). V porovnaní s populáciou austrálskych mačiek boli výrazne nedostatočne zastúpené domáce krížené, perzské a himalájske mačky, zatiaľ čo niekoľko plemien malo nadmerné zastúpenie, vrátane plemien Britská krátkosrstá, Devon Rex a Habešská mačka. Významne vyšší podiel FIP bol pozorovaný u samcov (Worthing et al. 2012).

FIP je kategorizovaná podľa klinického prejavu buď ako vlhká (efuzívna), alebo suchá (neefúzívna) forma (Addie et al. 2009; Pedersen 2009, 2014a). Vlhká forma je charakterizovaná imunitne sprostredkovanou fibrinózno-granulomatóznou serozitídou, často s výpotkami bohatými na bielkoviny v hrudnej alebo brušnej dutine (Addie et al. 2009; Pedersen 2009, 2014a). Na rozdiel od toho je suchá forma typická pyogranulomatóznymi léziami nachádzajúcimi sa vo viacerých telesných orgánoch a okolo krvných ciev (Addie et al. 2009; Pedersen 2009, 2014a).

Úmrtnosť spojená s FIP je extrémne vysoká, akonáhle sa objavia klinické príznaky (Pedersen 2014b). Ako poznamenal Pedersen (2014b, s. 1333), „nástup viditeľných prejavov choroby je signálom, že boj mačky s vírusom je prehraný.“ Aj keď niektoré mačky môžu žiť s FIP niekoľko týždňov, mesiacov alebo niekedy aj rokov ( Pedersen 2014b), časy prežitia sa všeobecne líšia od dní do týždňov pre efúznu FIP a týždne až mesiace pre neefúznu (suchú) FIP (Fischer et al. 2011; Tsai et al. 2011; Hugo a Heading 2015). Stanovenie definitívnej ante-mortem diagnózy FIP je náročné, najmä preto, že súčasné diagnostické testy nedokážu rozlíšiť medzi FCoV a FIPV (Fischer et al. 2011; Pedersen 2014b). Pretože sa potvrdená diagnóza spolieha pri cytológii a histopatológii na pozitívne imunozfarbenie antigénu FCoV, môžu byť u chorých mačiek pre potvrdenie diagnózy potrebné invazívne diagnostické testy na odber tkanivových biopsií. (Tasker 2018). Čitateľa odkazujeme na na nedávne zhrnutie podrobnejších informácií o diagnostike FIP (Drechsler et al. 2011; Pedersen 2014b; Tasker 2018; Kennedy 2020). Pri skúmaní možností liečby FIP je veľa starších štúdií popisujúcich potenciálnu liečbu väčšinou založených na prípadoch bez potvrdenej diagnózy FIP a trpiacich nedostatokom správne kontrolovaných klinických testov (Hartmann a Ritz 2008). Rovnako je použitie ďalších uvádzaných možností liečby v súčasnosti podporované iba štúdiami in vitro, a nie klinickými štúdiami in vivo (Choong et al. 2014; Doki et al. 2016; Hu et al. 2017; Takano et al. 2017). Napriek nedávnym antivírusovým štúdiám s GC376 a GS-441524, ktoré predstavujú veľký prísľub pri liečbe FIPV u prirodzene a experimentálne infikovaných mačiek (Murphy a kol. 2018; Pedersen a kol. 2018, 2019), tieto látky zatiaľ nezískali registráciu pre veterinárne použitie (Wogan 2019a , 2019b). Veterinárni lekári preto v súčasnosti nemajú legálne k dispozícii žiadnu účinnú liečbu proti FIP (Pedersen 2019a).

2. SARS-CoV-2

V súčasnosti sme svedkami veľkého záujem o potenciál vírusu závažného akútneho respiračného syndrómu druhého typu (SARS-CoV-2) infikovať zvieratá, vrátane hlásení o domestikovaných a zoologických chovoch divých mačiek s pozitívnym výsledkom na tento vírus (Hosie a kol. 2020; USA). Ministerstvo poľnohospodárstva 2020; Wang a kol. 2020). Koronavírusy sú jednovláknové RNA vírusy (Lundstrom 2020) klasifikované do štyroch rodov na základe genotypovej a sérologickej charakterizácie (Alphacoronavirus, Betacoronavirus, Gammacoronavirus a Deltacoronavirus; Woo et al. 2012). Zatiaľ čo FCoV je alfa-koronavírus (Felten a Hartmann 2019), SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19, je beta-koronavírus (Chakraborty a Maity 2020; Lai et al. 2020). Koronavírusy majú vysokú frekvenciu rekombinácie aj inherentne vysoké rýchlosti mutácií, ktoré im umožňujú rýchlo sa adaptovať so zvýšeným potenciálom infikovať nových hostiteľov (Woo et al. 2006). Vírusová rekombinácia je čiastočne sprostredkovaná korektívnou aktivitou nsp14 exoribonukleázy, u ktorej sa predtým preukázalo, že brzdí vývoj liečby koronavírusov na báze nukleozidov (Agostini et al. 2018).

Domestikované mačky, ktoré mali pozitívny test na SARS-CoV-2, boli asociované s majiteľmi pozitívnymi na SARS-CoV-2 alebo majiteľmi s podozrením na SARS-CoV-2 (Halfmann et al. 2020; Newman 2020). Malý počet domestikovaných mačiek pozitívnych na SARS-CoV-2 vykazoval respiračné príznaky horných alebo dolných dýchacích ciest (Sailleau et al. 2020), zatiaľ čo iné nemali zjavné klinické príznaky (Newman 2020; Sailleau et al. 2020; Sit 2020; Sit et al. 2020). V limitovaných experimentálnych štúdiách, ktorých predmetom je veľké množstvo vírusových očkovacích látkok, sa uvádza, že mačky môžu prenášať SARS-CoV-2 na iné mačky umiestnené v rovnakom zariadení vzdušnou cestou (Shi et al. 2020). Ďalšia štúdia uvádza, že očkovanie a vystavenie účinkom SARS-CoV-2 vedie u mačiek k vylučovaniu nosom, a že mačky bez klinických príznakov sú schopné priameho prenosu vírusu na iné mačky (Halfmann et al. 2020). V súčasnosti neexistujú dôkazy o tom, že by mačky mohli prenášať SARS-CoV-2 na človeka (Hosie et al. 2020).

Keďže niektoré nižšie opísané antivirotiká preukázali istú účinnosť proti FCoV, je lákavé extrapolovať, že môžu znížiť aj vylučovanie SARS-CoV-2 v zriedkavých prípadoch mačacej infekcie. Podľa najlepších znalostí autorov však nie sú publikované žiadne štúdie in vivo na overenie ich antivírusovej aktivity u SARS-COV-2 u mačky.

3. FIP terapeutiká

V praxi sa na liečbu FIP používajú tri hlavné prístupy, či už jednotlivo alebo v kombinácii (Pedersen 2014b). Prvý prístup sa snaží nešpecificky modulovať imunitný systém pacienta s cieľom znížiť klinické účinky vírusu prostredníctvom silnej imunitnej odpovede (Pedersen 2014b). Druhý prístup sa spolieha na použitie imunosupresívnych liekov na tlmenie zápalovej odpovede, ktorá je jadrom patológie tohto ochorenia (Hartmann a Ritz 2008; Addie et al. 2009; Pedersen 2014b), zatiaľ čo tretí prístup sa zameriava na použitie antivírusových látok inhibujúcich replikáciu vírusov (Murphy et al. 2018; Pedersen et al. 2018, 2019). Aj keď je možné každý z týchto hlavných prístupov použiť súčasne, každému z nich sa budeme venovať postupne.

3.1. Nešpecifické imunostimulanty

Nešpecifické imunostimulanty sa používajú ako liečba FIP už mnoho rokov, často kvôli nepodloženým správam, ktoré tvrdia, že tieto režimy liečby môžu buď predĺžiť dobu prežitia, alebo slúžiť ako priamy liek na FIP (Pedersen 2014b). Hlavným cieľom tohto prístupu je stimulovať pacienta, aby vytvoril imunitnú odpoveď natoľko silnú, aby dostatočne znížila vírusovú nálož na potlačenie klinických prejavov infekcie. Je však trochu paradoxné, že použitie imunostimulantov sa často spája s imunosupresívami, pretože niektoré z týchto liekov sa môžu vzájomne podporovať (Pedersen 2014b). Príklady nešpecifických imunostimulantov podávaných ako liečba FIP zahŕňajú stafylokokový A proteín (Pedersen 2014b), Propionibacterium acnes (imunomodulačná zlúčenina odvodená od grampozitívnych baktérií) (Weiss et al. 1990), imunomodulátory T-lymfocytov (ako je omega [ω] interferón) (Pedersen 2014b) a rastlinné extrakty, ako je polyprenyl imunostimulant (PI) (Legendre a Bartges 2009; Legendre et al. 2017). Všetky tieto látky boli neúspešné alebo mali pri liečbe FIP iba obmedzený efekt. Napríklad, pokiaľ ide o biologický rastlinný extrakt PI, použitie tohto prostriedku pôvodne navrhli Legendre a Bartges (2009) po tom, čo sa po dlhodobej liečbe PI údajne vyliečili tri mačky zo suchej formy FIP. Tieto výskumy však pripúšťajú, že liečba nemala žiadny efekt u mačiek so závažnejšou FIP (Legendre a Bartges 2009). Neskoršia terénna štúdia PI u 60 mačiek ukázala predĺžené časy prežitia, pričom štyri z týchto mačiek prežili viac ako 300 dní so zlepšenou kvalitou života (Legendre et al. 2017). Štúdia tiež ukázala, že časy prežitia s PI boli významne dlhšie u mačiek, ktoré neboli súčasne liečené kortikosteroidmi (Legendre et al. 2017).

3.2. Imunosupresívne látky

Použitie imunosupresívnych látok na tlmenie zápalovej reakcie u FIPV predstavuje niečo ako terapeutický zástupný symbol. To znamená, že nedostatok prístupu k bezpečným a efektívnym alternatívam necháva veterinárnym lekárom len veľmi málo iných možností, ako sa spoliehať na imunosupresívnu terapiu na potlačenie klinických príznakov FIP (Hartmann a Ritz 2008; Addie et al. 2009; Pedersen 2014a). Medzi príklady imunosupresívnych látok pri liečbe FIP patria glukokortikoidy (napr. Prednizolón, dexametazón) (Disque a kol. 1968; Addie a kol. 2009), inhibítory cytokínov (napr. Pentoxifylín a propentofylín) (Fischer a kol. 2011) a alkylačné látky (napr. Cyklofosfamid) a chlorambucil) (Bilkei 1988; Addie et al. 2009). Aj keď podávanie glukokortikoidov redukuje klinické príznaky u mačiek s FIP, neexistujú dôkazy o tom, že majú u infikovaných mačiek nejaký liečebný efekt (Addie et al. 2009). Tvrdenia, že látky ako glukokortikoidy sú účinné proti FIP, boli vyvrátené placebom kontrolovanými, dvojito zaslepenými štúdiami Ritz a kol. (2007) a Fischer a kol. (2011). V týchto štúdiách skúmajúcich účinky mačacieho interferónu ω (Ritz a kol. 2007) a propentofylínu (Fischer a kol. 2011) na čas prežitia a kvalitu života mačiek postihnutých FIP, všetky mačky (vrátane tých, ktoré boli v skupine s placebom) dostávali dexametazón a / alebo prednizolón. Príslušní autori uviedli, že nebol významný rozdiel v dobách prežitia medzi mačkami s FIP, ktoré dostávali buď mačací interferón ω (Ritz et al. 2007), alebo propentofylín (Fischer et al. 2011) (stredná doba prežitia mačiek interferón ω a osem dní pre propentofylín) a tými v kontrolnej skupine, ktorým sa podávali iba glukokortikoidy (stredná doba prežitia osem dní v obidvoch štúdiách). Vzhľadom na spoločné podávanie dexametazónu a / alebo prednizolónu v obidvoch týchto štúdiách je ťažké určiť účinky mačacieho interferónu ω alebo propentofylínu ako jediného terapeutického činidla. Ukázalo sa, že mačací interferón ω inhibuje replikáciu FCoV in vitro (Mochizuki et al. 1994). Nekontrolovaná štúdia s mačacím interferónom ω a glukokortikoidmi priniesla sľubný výsledok u 67% mačiek, ktoré dosiahli úplnú alebo čiastočnú remisiu, ale FIP v týchto prípadoch nebola potvrdená (Ishida et al. 2004). Keď sa rekombinantný ľudský leukocytový interferón alfa alebo mačací fibroblastický beta interferón použili samotné, ani jeden z nich neznížil úmrtnosť u liečených mačiek v porovnaní s kontrolnými (Weiss a Toivio-Kinnucan 1988; Bolcskei a Bilkei 1995; Ritz et al. 2007). Keď sa však použila vysoká dávka alfa interferónu v kombinácii s Propionibacterium acnes, priemerná doba prežitia sa predĺžila, ale iba o tri týždne (Weiss et al. 1990). Všeobecne sa síce interferóny často používajú u mačiek s FIP, ale ich účinnosť je otázna. Rovnako sa u mačiek s FIP skúmalo aj použitie cyklofosfamidu v kombinácii s prednizolónom a ampicilínom (Bilkei 1988). Sedemdesiatšesť zo 151 mačiek bolo po liečbe považovaných za „zdravé“. Avšak mačky zahrnuté do tejto štúdie nemali spoľahlivo potvrdenú diagnózu FIP. Ďalšia štúdia skúmajúca použitie cyklofosfamidu okrem prednizolónu a ampicilínu v prípadoch podozrenia na FIP uvádza, že za tri roky uhynulo 29–80% mačiek (Bolcskei a Bilkei 1995). U týchto mačiek ale opäť nebola potvrdená FIP. Ozagrel hydrochlorid (inhibítor syntézy tromboxánu) sa tiež použil ako imunosupresívne činidlo proti FIP (Watari et al. 1998). Aj keď sa preukázali priaznivé účinky u dvoch mačiek, FIP sa nepotvrdila ani u jednej z nich (Watari et al. 1998).

3.3 . Špecifické FIP terapeutiká

Tretí prístup k liečbe FIP zahŕňa podávanie antivírusových látok zameraných buď na bunkové mechanizmy, ktoré si vírusy vyberajú na replikáciu, alebo alternatívne na špecifický aspekt aktivity vírusu súvisiaci s infekciou a/alebo replikáciou (Hartmann a Ritz 2008; Addie a kol. 2009; Pedersen 2014a). Boli identifikované antivírusové lieky, ktoré inhibujú FCoV, ale mnohé z nich neboli u infikovaných pacientov úspešné (Weiss et al. 1993; Hartmann a Ritz 2008; Addie et al. 2009; McDonagh et al. 2014; Pedersen 2014b). Prišiel však nový terapeutický prielom využívajúci nukleozidový analóg GS-441524 s priamym účinkom na vírus FIP (Murphy a kol. 2018; Pedersen 2019a, 2019b; Dickinson a kol. 2020). GS-441524, aktívny metabolit remdesiviru, je terminátorom reťazca RNA vírusovej RNA závislej RNA polymerázy (Murphy a kol. 2018; Pedersen a kol. 2019) Ukázalo sa, že silne inhibuje FIPV v tkanivovej kultúre, v prípadoch experimentálne infikovaných mačiek, ako aj u prirodzene získanej FIP (Murphy et al. 2018; Pedersen et al. 2019). Použitím prístupu in vitro Murphy a kol. (2018) stanovili, že GS-441524 nevykazuje toxicitu v mačacích obličkových bunkách Crandell Rees (CRFK) v koncentráciách 100 µM, zatiaľ čo stále bol schopný inhibovať replikáciu FIPV v kultivovaných bunkách CRFK aj v prirodzene infikovaných mačacích peritoneálnych makrofágoch v koncentráciách 1,0 µM. V sprievodnej štúdii in vivo na mačkách experimentálne infikovaných FIPV (kmeň sérotypu I FIPV m3c-2) sa GS-441524 podával jedenkrát denne (5,0 mg/kg BW alebo 2,0 mg/kg BW ako subkutánna injekcia [SC]) po dobu dvoch týždňov (Murphy et al. 2018). Tento režim vyžadujúci najmenej dvojtýždňovú liečbu viedol k rapídnemu zvratu klinických príznakov a návratu k normálu u všetkých pacientov. Nebola zaznamenaná žiadna toxicita. Na základe tejto práce Pedersen a kol. (2019) skúmali in vivo terapeutické účinky GS-441524 na prirodzene sa vyskytujúcu FIP, vrátane vlhkej aj suchej formy ochorenia. Do tejto štúdii bolo prijatých 31 mačiek (26 s efúznou FIP a 5 s neefúznou FIP) a bola im podávaná dávka 2,0 mg/kg BW SC jedenkrát denne po dobu najmenej 12 týždňov. Dávka sa zvýšila na 4,0 mg/kg BW SC jedenkrát denne, keď to indikovali zhoršujúce sa klinické príznaky. Štyri mačky boli eutanizované alebo uhynuli počas prvých piatich dní experimentu v dôsledku závažnosti ich infekcie. Piata mačka bola eutanizovaná po 26 dňoch kvôli chýbajúcej reakcii na liečbu. Zvyšných 26 mačiek úspešne dokončilo dvanásťtýždňový (alebo dlhší) cyklus. Osemnásť mačiek zostalo zdravých po jednom cykle liečby, zatiaľ čo zvyšných osem malo relapsy v priebehu 3 až 84 dní. Tri z ôsmich relapsujúcich mačiek boli liečené opäť rovnakou dávkou, zatiaľ čo piatim mačkám bola dávka zvýšená z 2,0 na 4,0 mg / kg telesnej hmotnosti. Päť mačiek liečených vyššou dávkou sa uzdravilo. Zo zvyšných troch mačiek liečených pôvodnou nižšou dávkou dve relapsovali druhýkrát a vyžadovali tretiu liečbu s vyššou dávkou. Tieto dve mačky sa uzdravili. Tretia mačka relapsovala po druhom kole nižšej dávky a bola utratená kvôli závažnosti svojho neurologického ochorenia. Štúdia priniesla 25 dlhodobo preživších mačiek. Najbežnejším vedľajším účinkom boli reakcie v mieste vpichu (Pedersen et al. 2019). Na základe týchto zistení autori dospeli k záveru, že GS-441524 je bezpečná a účinná liečba FIP, ak sa podáva v dávke 4,0 mg/kg BW SC jedenkrát denne po dobu najmenej 12 týždňov (Pedersen et al. 2019). Pre neurologické prípady FIP sa odporúčala vyššia dávka 5,0 až 10,0 mg/kg BW SC jedenkrát denne počas 12 týždňov, ako vyplynulo z liečby štyroch klinických prípadov (Dickinson et al. 2020). Vzhľadom na konzistenciu jej uvádzanej účinnosti vznikol narastajúci globálny čierny trh s GS-441524, pretože formálne nebol nikde schválený na komerčné použitie (Pedersen 2019b). Je zaujímavé, že GS-441524 tiež vykazoval in vitro antivírusovú aktivitu proti SARS-CoV (Cho et al. 2012).

Remdesivir (GS-5734), proliečivo pôvodného analógu adenozínového nukleozidu, GS-441524 (Amirian a Levy 2020), dostal od Amerického úradu pre potraviny a liečivá (FDA) povolenie na mimoriadne použitie na liečbu podozrivých alebo laboratórne potvrdených prípadov COVID-19 u dospelých a detí hospitalizovaných s ťažkou infekciou. Toto núdzové schválenie bolo založené na randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii uskutočnenej Národným inštitútom pre alergie a infekčné choroby (NIAID) (NCT04280705) a sponzorovanej otvorenej štúdii, ktorá hodnotila rôzne trvanie remdesiviru (NCT04292899). Ďalšia randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná multicentrická štúdia uskutočnená v Číne tiež ukázala, že použitie remdesiviru u dospelých pacientov s COVID-19 bolo spojené so skrátením času klinického zlepšenia pri včas nasadenej liečbe, hoci štatisticky významné klinické prínosy neboli pozorované (Wang et al. 2020). V súčasnosti v mnohých krajinách prebiehajú klinické testy remdesiviru a mnohých ďalších antivirotík na liečbu COVID-19 (Amirian a Levy 2020).

Aj keď to nesúvisí s priamou liečbou FIP, liek navrhnutý na zníženie vylučovania FCoV môže byť pravdepodobným predchodcom prevencie FIP. Ukázalo sa, že antivírusový produkt s názvom Mutian® X, syntetický analóg adenozínu, ktorého presné zloženie je „obchodné tajomstvo“, zastavuje fekálne vylučovanie koronavírusu u chronicky infikovaných mačiek, keď sa podáva perorálne v dávke 4,0 mg/kg telesnej hmotnosti jedenkrát denne počas štyroch dní (Addie et al. 2020). Addie a kol. (2020) naznačujú, že kombinácia probiotík a interferónu v rovnakej štúdii viedla k zníženiu vylučovania koronavírusu u dvoch mačiek. Ukázalo sa, že mačací interferón ω znižuje vírusové vylučovanie mačacieho koronavírusu u mačiek infikovaných retrovírusom (Gil et al. 2013).

3.4. Ostatné antivírusové zlúčeniny

Pre svoju antivírusovú aktivitu proti FIPV boli testované aj ďalšie kandidátske zlúčeniny. Napríklad antivírusový ribavirín bol testovaný in vivo u mačiek experimentálne infikovaných FIPV a bolo zistené, že vykazuje marginálnu antivírusovú aktivitu proti FIPV a toxicitu pre mačky (Weiss et al. 1993). Bolo preukázané, že cyklosporín A, inhibítor cyklofilínu, inhibuje replikáciu mačacieho koronavírusu in vitro, aj keď mechanizmus jeho inhibičných účinkov nie je známy (Pfefferle et al. 2011; Tanaka et al. 2012, 2013). Cyklosporín bol podávaný jednej mačke s efúznou FIP a po liečbe bolo zaznamenané zmenšenie objemu pleurálnej tekutiny a vírusovej nálože. Mačka zomrela na respiračné zlyhanie 264. deň, ale príčina smrti nebola stanovená (Tanaka et al. 2015). Rovnako tak dve zlúčeniny, galanthus nivalis aglutinín (GNA) a nelfinavir (inhibítor proteázy), boli pri vzájomnej kombinácii schopné inhibovať replikáciu FCoV in vitro (Hsieh et al. 2010). Napriek tomu sa nakoniec žiadna z týchto zlúčenín neukázala ako účinná, keď sa testovala za podmienok simulujúcich infekciu FIPV. Podobne na základe sľubných zistení týkajúcich sa účinnosti inhibítorov 3C-like proteázy proti FCoV (Kim et al. 2013, 2015, 2016) sa uskutočnila poľná štúdia s GC376 s 20 mačkami s rôznymi formami FIP, s výnimkou tých, ktoré majú neurologické príznaky (Pedersen et al. 2018). Mačkám bola podávaná dávka 15,0 mg/kg BW, SC, dvakrát denne, minimálne 12 týždňov. Aj keď výsledky boli povzbudivé (u siedmich mačiek sa dosiahla priemerná remisia choroby 11,2 mesiaca), objavili sa vedľajšie účinky, vrátane prechodnej bolesti po injekcii, subkutánnej fibrózy, alopécie a abnormálneho vývoja trvalých zubov u mačiek liečených pred 16.-18. týždňom veku (Pedersen a kol. 2018). Existujú aj ďalšie inhibítory proteázy cieliace na 3C-like proteín koronavírusov (Rathnayake a kol. 2020; Theerawatanasirikul a kol. 2020).

Antimykotický itrakonazol preukázal in vitro anti-FIPV aktivitu pri nízkych koncentráciách liečiva (2,5 µM) (Takano et al. 2019). Nedávna štúdia in vivo skúmala účinky kombinácie itrakonazolu (50 mg/zviera perorálne, raz denne) a antihumánnej TNF-alfa monoklonálnej protilátky (10 mg/zviera) na liečbu troch mačiek experimentálne infikovaných FIPV (Doki a kol. 2020). Aj keď dve z troch mačiek vykazovali zlepšenie klinických príznakov súvisiacich s FIPV, po zhájení liečby sa zistilo zvýšenie počtu lymfocytov v periférnej krvi a pokles alfa-1-kyslých glykoproteínov. Tretia mačka bola utratená z dôvodu nereagovania na liečbu. Autori dospeli k záveru, že táto kombinácia liekov môže byť užitočná, kým nebudú k dispozícii účinnejšie látky proti FIPV. Itrakonazol sa v kombinácii s prednizolónom používal na liečbu efúznej FIP u trojmesačného mačiatka Scottish Fold (Škótska klapouchá mačka), čo viedlo k redukcii pleurálneho výpotku (Kameshima et al. 2020). Táto mačka však vykazovala neurologické prejavy a bola eutanizovaná kvôli status epilepticus po 38 dňoch liečby (Kameshima et al. 2020). Antivírusovú aktivitu proti FCoV vykázali aj iné látky, vrátane anti-mačacej TNF-alfa monoklonálnej protilátky (Doki et al. 2016); U18666A (inhibítor transportu cholesterolu) (Takano et al. 2017; Doki et al. 2020); difylín (vakuolárny blokátor ATPázy) a jeho nanoformulácia (Hu et al. 2017) a kruhová trojitá špirála tvoriaca oligonukleotidovú RNA (Choong et al. 2014). Neboli však publikované žiadne štúdie in vivo s použitím týchto zlúčenín.

Ľudské antimalarické liečivo chlorochín tiež inhibuje replikáciu FIPV in vitro (Takano et al. 2013; McDonagh et al. 2014). O chlorochíne je už dlho známe, že má protizápalové a in vitro antivírusové vlastnosti proti širokej škále vírusov (Takano et al. 2013). Napriek dobrej in vitro účinnosti vykazoval chlorochín slabú antivírusovú účinnosť proti in vivo experimentálne indukovanej infekcii FIP (Takano et al. 2013). Vo svojej štúdii Takano a kol. (2013) zistili, že liečba chlorochínom bola spojená so zlepšením klinického skóre a mierne zvýšeným, ale nie štatisticky významným časom prežitia mačiek infikovaných vysoko virulentným FCoV FIPV 1146. Ďalej zvýšené hladiny aktivity alanínaminotransferázy v skupinách liečených chlorochínom naznačovali potenciálny problém s poškodením pečene. Dávka 10 mg/kg telesnej hmotnosti dvakrát týždenne SC bola extrapolovaná z protokolov dávkovania pre ľudí a nevychádzala zo žiadnych známych farmakokinetických štúdií u mačiek. Antivírusová aktivita hydroxychlorochínu proti FIPV bola nedávno tiež predmetom štúdie in vitro. Ak sa hydroxychlorochín použil s rekombinantným mačacím IFN-ω, vykazoval zvýšenú antivírusovú aktivitu proti infekcii FIPV (Takano et al. 2020). Hydroxychlorochín sa skúmal aj v klinických štúdiách na liečbu liekom COVID-19 u ľudí (Lundstrom 2020). Tento liek však priniesol kontroverzné výsledky, čo viedlo k súčasnému záveru, že jeho klinická účinnosť u pacientov s COVID-19 nebola doposiaľ overená (Lundstrom 2020).

McDonagh a kol. (2014) preverovali 19 kandidátskych zlúčenín používaných pri liečbe iných koronavírusových infekcií na ich bunkovú toxicitu a účinnosť pri inhibícii replikácie FIPV v infikovaných CRFK bunkách. V tejto štúdii in vitro bol vyvinutý screeningový test inhibície cytopatického účinku (CPE) založený na resazuríne, aby sa zistila antivírusová účinnosť proti dvom kmeňom FCoV: FECV 1683 a FIPV 1146. Ďalšie testy, vrátane redukcie plaku, zníženia vylučovania vírusu a viricídnej suspenzie, boli použité na vyhodnotenie antivírusových účinkov kandidátskych zlúčenín. Štúdia nakoniec identifikovala tri zlúčeniny (chlorochín, meflochín a hexametylén amilorid), ktoré podstatne znižovali vírusovú nálož FIPV v infikovaných CRFK bunkách bez cytotoxických účinkov pri koncentráciách 10 µM. Predbežné experimenty navyše naznačujú, že antivírusové mechanizmy všetkých troch zlúčenín pôsobia v počiatočnom štádiu vírusovej replikácie.

Vzhľadom na potenciálny vplyv týchto výsledkov na liečbu FIP je potrebné ďalšie skúmanie týchto zlúčenín (McDonagh et al. 2014). Chlorochín aj meflochín sú komerčne dostupné farmaceutické látky registrované pre použitie u ľudí. Za každým z nich je množstvo podpornej literatúry týkajúcej sa ich farmakokinetiky a bezpečnosti u iných ako mačkovitých druhov. Niektoré informácie o farmakokinetickom profile meflochínu u mačiek už sú k dispozícii (Izes 2019; Izes et al. 2020a, 2019, 2020b; Yu et al. 2020). O hexametylén amiloride sa vie podstatne menej, najmä s ohľadom na jeho bezpečnosť (McDonagh et al. 2014). Keďže Takano a kol. (2013), ktorí predtým spochybnili in vivo účinnosť chlorochínu proti FIP, stoja za úvahu klinické testy meflochínu na liečbu infikovaných mačiek. Posledné farmakokinetické štúdie in vitro naznačili, že meflochín prechádza pečeňovým metabolizmom fázy I, ale nie glukuronidatívnym metabolizmom fázy II, ak je katalyzovaný mačacími pečeňovými mikrozómami, a preto nie je pravdepodobné, že by spôsobil u mačiek oneskorenú elimináciu (Izes et al. 2020a). Farmakokinetický profil meflochínu u mačiek bol skúmaný v očakávaní uskutočnenia klinických štúdií na inhibíciu mačacieho koronavírusu a mačacieho kalicivírusu u mačiek klinicky postihnutých týmito vírusovými infekciami (Yu et al. 2020). Prebiehajú ďalšie výskumy klinickej účinnosti meflochínu u mačiek s potvrdenou FIP.

S ohľadom na všetky uvedené antivírusové látky, je dôležité poznamenať, že môže byť nutné podávať kombináciu terapeutík, aby sa inhibovala selekcia vírusovej rezistencie v monoterapii.

4. Záver

Napriek absencii ich komerčnej dostupnosti, sa antivírusové látky ako GS-441524 a GC376 ukázali ako účinné možnosti liečby FIP. Zatiaľ čo sa čaká na schválenie týchto látok, je potrebné dôkladnejšie preskúmať ďalšie komerčne dostupné látky, ako napríklad meflochín a itrakonazol, štúdiami in vivo, aby sa zistil ich skutočný potenciál ako antivirotík pre liečbu FIPV. Navyše, zatiaľ čo súčasná pandémia SARS-CoV-2 predstavovala pre veterinárnu medicínu len malý prínos, globálny prístup One Health nám hovorí, že je potrebné sledovať terapeutický pokrok v boji proti koronavírusom, pretože informácie môžu byť nakoniec užitočné medzi druhmi.

Literatúra

1. Addie D, Belák S, Boucraut-Baralon C, Egberink H, Frymus T, Gruffydd-Jones T, Hartmann K, Hosie MJ, Lloret A, Lutz H, et al. . 2009. Feline infectious peritonitis. ABCD guidelines on prevention and management. J Feline Med Surg. 11(7):594–604. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
2. Addie DD, Curran S, Bellini F, Crowe B, Sheehan E, Ukrainchuk L, Decaro N.. 2020. Oral Mutian® X stopped faecal feline coronavirus shedding by naturally infected cats. Res Vet Sci. 130:222–229. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
3. Agostini ML, Andres EL, Sims AC, Graham RL, Sheahan TP, Lu X, Smith EC, Case JB, Feng JY, Jordan R, et al. . 2018. Coronavirus susceptibility to the antiviral remdesivir (GS-5734) is mediated by the viral polymerase and the proofreading exoribonuclease. MBio. 9(2):e00221-18. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
4. Amirian ES, Levy JK.. 2020. Current knowledge about the antivirals remdesivir (GS-5734) and GS-441524 as therapeutic options for coronaviruses. One Health. 9:100128. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
5. Bilkei G. 1988. Beitrag zur Therapie der FIP. Tierärztl Umschau. 43:192–196. [Google Scholar]
6. Bolcskei A, Bilkei G.. 1995. Langzeitstudie iiber behandelte FIP-verdachtige katzen. Tierarztliche Umschau. 50:721–728. [Google Scholar]
7. Chakraborty I, Maity P.. 2020. COVID-19 outbreak: migration, effects on society, global environment and prevention. Sci Total Environ. 728:138882. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
8. Cho A, Saunders OL, Butler T, Zhang L, Xu J, Vela JE, Feng JY, Ray AS, Kim CU.. 2012. Synthesis and antiviral activity of a series of 1′-substituted 4-aza-7,9-dideazaadenosine C-nucleosides. Bioorg Med Chem Lett. 22(8):2705–2707. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
9. Choong OK, Mehrbod P, Tejo BA, Omar AR.. 2014. In vitro antiviral activity of circular triple helix forming oligonucleotide RNA towards feline infectious peritonitis virus replication. Biomed Res Int. 2014:654712. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
10. Dickinson PJ, Bannasch M, Thomasy SM, Murthy VD, Vernau KM, Liepnieks M, Montgomery E, Knickelbein KE, Murphy B, Pedersen NC, et al. . 2020. Antiviral treatment using the adenosine nucleoside analogue GS-441524 in cats with clinically diagnosed neurological feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med. 34(4):1587–1593. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
11. Disque D, Case M, Youngren J.. 1968. Feline infectious peritonitis. J Am Vet Med Assoc. 152(4):372–375. [PubMed] [Google Scholar]
12. Doki T, Takano T, Kawagoe K, Kito A, Hohdatsu T.. 2016. Therapeutic effect of anti-feline TNF-alpha monoclonal antibody for feline infectious peritonitis. Res Vet Sci. 104:17–23. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
13. Doki T, Tarusawa T, Hohdatsu T, Takano T.. 2020. In vivo antiviral effects of U18666A against type I feline infectious peritonitis virus. Pathogens. 9(1):67. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
14. Doki T, Toda M, Hasegawa N, Hohdatsu T, Takano T.. 2020. Therapeutic effect of an anti-human-TNF-alpha antibody and itraconazole on feline infectious peritonitis. Arch Virol. 165(5):1110–1197. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
15. Drechsler Y, Alcaraz A, Bossong FJ, Collisson EW, Diniz PPVP.. 2011. Feline coronavirus in multicat environments. Vet Clin North Am Small Anim Pract. 41(6):1133–1169. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
16. Felten S, Hartmann K.. 2019. Diagnosis of feline infectious peritonitis: a review of the current literature. Viruses. 11(11):1068. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
17. Fischer Y, Ritz S, Weber K, Sauter-Louis C, Hartmann K.. 2011. Randomized, placebo controlled study of the effect of propentofylline on survival time and quality of life of cats with feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med. 25(6):1270–1276. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
18. Gil S, Leal RO, Duarte A, McGahie D, Sepúlveda N, Siborro I, Cravo J, Cartaxeiro C, Tavares LM.. 2013. Relevance of feline interferon omega for clinical improvement and reduction of concurrent viral excretion in retrovirus infected cats from a rescue shelter. Res Vet Sci. 94(3):753–763. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
19. Halfmann PJ, Hatta M, Chiba S, Maemura T, Fan S, Takeda M, Kinoshita N, Hattori S-i, Sakai-Tagawa Y, Iwatsuki-Horimoto K, et al. . 2020. Transmission of SARS-CoV-2 in domestic cats. N Engl J Med. 383(6):592–594. [PubMed] [Google Scholar]
20. Hartmann K, Ritz S.. 2008. Treatment of cats with feline infectious peritonitis. Vet Immunol Immunopathol. 123(1-2):172–175. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
21. Hosie MJ, Hartmann K, Hofmann-Lehmann R, Addie DD, Truyen U, Egberink H, Tasker S, Frymus T, Pennisi MG, Möstl K, et al. . 2020. SARS-Coronavirus (CoV)-2 and cats. European Advisory Board on Cat Diseases (ABCD) http://www.abcdcatsvets.org/sars-coronavirus-2-and-cats/. [Google Scholar]
22. Hsieh L-E, Lin C-N, Su B-L, Jan T-R, Chen C-M, Wang C-H, Lin D-S, Lin C-T, Chueh L-L.. 2010. Synergistic antiviral effect of Galanthus nivalis agglutinin and nelfinavir against feline coronavirus. Antiviral Res. 88(1):25–30. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
23. Hu C-MJ, Chang W-S, Fang Z-S, Chen Y-T, Wang W-L, Tsai H-H, Chueh L-L, Takano T, Hohdatsu T, Chen H-W, et al. . 2017. Nanoparticulate vacuolar ATPase blocker exhibits potent host-targeted antiviral activity against feline coronavirus. Sci Rep. 7(1):1–11. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
24. Hugo TB, Heading KL.. 2015. Prolonged survival of a cat diagnosed with feline infectious peritonitis by immunohistochemistry. Can Vet J. 56(1):53–58. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
25. Ishida T, Shibanai A, Tanaka S, Uchida K, Mochizuki M.. 2004. Use of recombinant feline interferon and glucocorticoid in the treatment of feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 6(2):107–109. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
26. Izes AM. 2019. Comparative studies of in vitro hepatic metabolism of mefloquine by feline microsomes and those of other selected species [PhD thesis]. The University of Sydney; https://ses.library.usyd.edu.au/handle/2123/21353;oai:ses.library.usyd.edu.au:2123/21353. [Google Scholar]
27. Izes AM, Kimble B, Norris JM, Govendir M.. 2020. a. In vitro hepatic metabolism of mefloquine using microsomes from cats, dogs and the common brush-tailed possum. PLoS One. 15(4):e0230975. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
28. Izes AM, Kimble B, Govendir M.. 2019. Intrinsic clearance rate of O-desmethyltramadol (M1) by glucuronide conjugation and phase I metabolism by feline, canine and common brush-tailed possum microsomes. Xenobiotica. 50(7):776–77. [PubMed] [Google Scholar]
29. Izes AM, Kimble B, Norris JM, Govendir M.. 2020. b. Assay validation and determination of in vitro binding of mefloquine to plasma proteins from clinically normal and FIP-affected cats. PLoS One. 15(8):e0236754. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
30. Kameshima S, Kimura Y, Doki T, Takano T, Park C-H, Itoh N.. 2020. Clinical efficacy of combination therapy of itraconazole and prednisolone for treating effusive feline infectious peritonitis. J Vet Med Sci. 82(10):0049–1492. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
31. Kennedy MA. 2020. Feline infectious peritonitis: update on pathogenesis, diagnostics, and treatment. Vet Clin North Am Small Anim Pract. 50(5):1001–1011. doi: 10.1016/j.cvsm.2020.05.002. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
32. Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Weerasekara S, Hua DH, Groutas WC, Chang K-O, Pedersen NC.. 2016. Reversal of the progression of fatal coronavirus infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathog. 12(3):e1005531. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
33. Kim Y, Mandadapu SR, Groutas WC, Chang K-O.. 2013. Potent inhibition of feline coronaviruses with peptidyl compounds targeting coronavirus 3C-like protease. Antiviral Res. 97(2):161–168. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
34. Kim Y, Shivanna V, Narayanan S, Prior AM, Weerasekara S, Hua DH, Kankanamalage ACG, Groutas WC, Chang K-O.. 2015. Broad-spectrum inhibitors against 3C-like proteases of feline coronaviruses and feline caliciviruses. J Virol. 89(9):4942–4950. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
35. Lai C-C, Shih T-P, Ko W-C, Tang H-J, Hsueh P-R.. 2020. Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 (SARS-CoV-2) and corona virus disease-2019 (COVID-19): the epidemic and the challenges. Int J Antimicrob Agents. 55(3):105924. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
36. Legendre AM, Bartges JW.. 2009. Effect of polyprenyl immunostimulant on the survival times of three cats with the dry form of feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 11(8):624–626. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
37. Legendre AM, Kuritz T, Galyon G, Baylor VM, Heidel RE.. 2017. Polyprenyl immunostimulant treatment of cats with presumptive non-effusive feline infectious peritonitis in a field study. Front Vet Sci. 4(Article 7):7. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
38. Lundstrom K. 2020. Coronavirus pandemic—therapy and vaccines. Biomedicines. 8(5):109. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
39. McDonagh P, Sheehy PA, Norris JM.. 2014. Identification and characterisation of small molecule inhibitors of feline coronavirus replication. Vet Microbiol. 174(3-4):438–447. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
40. Mochizuki M, Nakatani H, Yoshida M.. 1994. Inhibitory effects of recombinant feline interferon on the replication of feline enteropathogenic viruses in vitro. Vet Microbiol. 39(1-2):145–152. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
41. Murphy BG, Perron M, Murakami E, Bauer K, Park Y, Eckstrand C, Liepnieks M, Pedersen NC.. 2018. The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet Microbiol. 219:226–233. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
42. Newman A. 2020. First reported cases of SARS-CoV-2 infection in companion animals—New York, March–April 2020. Morb Mortal Wkly Rep. 69(23):710–713. https://www.cdc.gov/mmwr/volumes/69/wr/mm6923e3.htm. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
43. Pedersen NC, Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Eckstrand C, Groutas WC, Bannasch M, Meadows JM, Chang K-O.. 2018. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 20(4):378–392. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
44. Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, Montgomery E, Murakami E, Liepnieks M, Liu H.. 2019. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 21(4):271–281. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
45. Pedersen NC. 2009. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. J Feline Med Surg. 11(4):225–258. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
46. Pedersen NC. 2014. a. An update on feline infectious peritonitis: virology and immunopathogenesis. Vet J. 201(2):123–132. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
47. Pedersen NC. 2014. b. An update on feline infectious peritonitis: diagnostics and therapeutics. Vet J. 201(2):133–141. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
48. Pedersen NC. 2019. a. Fifty years’ fascination with FIP culminates in a promising new antiviral. J Feline Med Surg. 21(4):269–270. [PubMed] [Google Scholar]
49. Pedersen NC. 2019. b. Blackmarket production and sale of GS-441524 and GC376. https://ccah.vetmed.ucdavis.edu/sites/g/files/dgvnsk4586/files/inline-files/Black%20market%20production%20and%20sale%20of%20GS.pdf.
50. Pesteanu-Somogyi LD, Radzai C, Pressler BM.. 2006. Prevalence of feline infectious peritonitis in specific cat breeds. J Feline Med Surg. 8(1):1–5. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
51. Pfefferle S, Schöpf J, Kögl M, Friedel CC, Müller MA, Carbajo-Lozoya J, Stellberger T, von Dall’Armi E, Herzog P, Kallies S, et al. . 2011. The SARS-coronavirus-host interactome: identification of cyclophilins as target for pan-coronavirus inhibitors. PLoS Pathog. 7(10):e1002331. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
52. Rathnayake AD, Zheng J, Kim Y, Perera KD, Mackin S, Meyerholz DK, Kashipathy MM, Battaile KP, Lovell S, Perlman S, et al. . 2020. 3C-like protease inhibitors block coronavirus replication in vitro and improve survival in MERS-CoV–infected mice. Sci. Transl. Med. 12(557):eabc5332. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
53. Ritz S, Egberink H, Hartmann K.. 2007. Effect of feline interferon‐omega on the survival time and quality of life of cats with feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med. 21(6):1193–1197. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
54. Rohrbach BW, Legendre AM, Baldwin CA, Lein DH, Reed WM, Wilson RB.. 2001. Epidemiology of feline infectious peritonitis among cats examined at veterinary medical teaching hospitals. J Am Vet Med Assoc. 218(7):1111–1115. [PubMed] [Google Scholar]
55. Sailleau C, Dumarest M, Vanhomwegen J, Delaplace M, Caro V, Kwasiborski A, Hourdel V, Chevaillier P, Barbarino A, Comtet L, et al. . 2020. First detection and genome sequencing of SARS‐CoV‐2 in an infected cat in France. Transbound Emerg Dis. doi:10.1111/tbed.13659 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
56. Shi J, Wen Z, Zhong G, Yang H, Wang C, Huang B, Liu R, He X, Shuai L, Sun Z, et al. . 2020. Susceptibility of ferrets, cats, dogs, and different domestic animals to SARS-coronavirus-2. Science. 368(6494):1016–1020. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
57. Sit T. 2020. OIE COVID-19 (SAR-COV-2), Hong Kong (SAR-PRC). https://www.oie.int/wahis_2/public/wahid.php/Reviewreport/Review?reportid=33832.
58. Sit THC, Brackman CJ, Ip SM, Tam KWS, Law PYT, To EMW, Yu VYT, Sims LD, Tsang DNC, Chu DKW, et al. . 2020. Infection of dogs with SARS-CoV-2. Nature. 586(7831):776–778. 10.1038/s41586-020-2334-5. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
59. Takano T, Akiyama M, Doki T, Hohdatsu T.. 2019. Antiviral activity of itraconazole against type I feline coronavirus infection. Vet Res. 50(1):5. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
60. Takano T, Endoh M, Fukatsu H, Sakurada H, Doki T, Hohdatsu T.. 2017. The cholesterol transport inhibitor U18666A inhibits type I feline coronavirus infection. Antiviral Res. 145:96–102. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
61. Takano T, Katoh Y, Doki T, Hohdatsu T.. 2013. Effect of chloroquine on feline infectious peritonitis virus infection in vitro and in vivo. Antiviral Res. 99(2):100–107. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
62. Takano T, Satoh K, Doki T, Tanabe T, Hohdatsu T.. 2020. Antiviral effects of hydroxychloroquine and type i interferon on in vitro fatal feline coronavirus infection. Viruses. 12(5):576. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
63. Tanaka Y, Sato Y, Osawa S, Inoue M, Tanaka S, Sasaki T.. 2012. Suppression of feline coronavirus replication in vitro by cyclosporin A. Vet Res. 43(1):41. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
64. Tanaka Y, Sato Y, Sasaki T.. 2013. Suppression of coronavirus replication by cyclophilin inhibitors. Viruses. 5(5):1250–1260. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
65. Tanaka Y, Sato Y, Takahashi D, Matsumoto H, Sasaki T.. 2015. Treatment of a case of feline infectious peritonitis with cyclosporin A. Vet Rec Case Rep. 3(1):e000134. [Google Scholar]
66. Tasker S. 2018. Diagnosis of feline infectious peritonitis: Update on evidence supporting available tests. J Feline Med Surg. 20(3):228–243. [PubMed] [Google Scholar]
67. Theerawatanasirikul S, Kuo CJ, Phetcharat N, Lekcharoensuk P.. 2020. In silico and in vitro analysis of small molecules and natural compounds targeting the 3CL protease of feline infectious peritonitis virus. Vet Res. 174:104697. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
68. Tsai H-Y, Chueh L-L, Lin C-N, Su B-L.. 2011. Clinicopathological findings and disease staging of feline infectious peritonitis: 51 cases from 2003 to 2009 in Taiwan. J Feline Med Surg. 13(2):74–80. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
69. United States Department of Agriculture. 2020. Confirmed cases of SARS-CoV-2 in Animals in the United States [accesed 2020 July 2]. Available from: https://www.aphis.usda.gov/aphis/ourfocus/animalhealth/sa_one_health/sars-cov-2-animals-us?utm_medium=email&utm_source=govdelivery.
70. Wang L, Mitchell PK, Calle PP, Bartlett SL, McAloose D, Killian ML, Yuan F, Fang Y, Goodman LB, Fredrickson R, et al. . 2020. Complete genome sequence of SARS-CoV-2 in a tiger from a US zoological collection. Microbiol Resour Announc. 9(22):e00468-20. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
71. Wang Y, Zhang D, Du G, Du R, Zhao J, Jin Y, Fu S, Gao L, Cheng Z, Lu Q, et al. . 2020. Remdesivir in adults with severe COVID-19: a randomised, double-blind, placebo-controlled, multicentre trial. Lancet. 395(10236):1569–1578. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
72. Watari T, Kaneshima T, Tsujimoto H, Ono K, Hasegawa A.. 1998. Effect of thromboxane synthetase inhibitor on feline infectious peritonitis in cats. J Vet Med Sci. 60(5):657–659. [PubMed] [Google Scholar]
73. Weiss R, Cox N, Martinez M.. 1993. Evaluation of free or liposome-encapsulated ribavirin for antiviral therapy of experimentally induced feline infectious peritonitis. Res Vet Sci. 55(2):162–172. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
74. Weiss R, Cox N, Oostrom-Ram T.. 1990. Effect of interferon or Propionibacterium acnes on the course of experimentally induced feline infectious peritonitis in specific-pathogen-free and random-source cats. Am J Vet Res. 51(5):726–733. [PubMed] [Google Scholar]
75. Weiss RC, Toivio-Kinnucan M.. 1988. Inhibition of feline infectious peritonitis virus replication by recombinant human leukocyte (alpha) interferon and feline fibroblastic (beta) interferon. Am J Vet Res. 49(8):1329–1335. Aug [PubMed] [Google Scholar]
76. Wogan L. 2019. a. Legal treatment for cat disease known as FIP still years away. https://news.vin.com/doc/?id=9235842
77. Wogan L. 2019. b. Hope, despair fuel black market for drugs in fatal cat disease. https://news.vin.com/doc/?id=9235321
78. Woo PCY, Lau SKP, Lam CSF, Lau CCY, Tsang AKL, Lau JHN, Bai R, Teng JLL, Tsang CCC, Wang M, et al. . 2012. Discovery of seven novel mammalian and avian coronaviruses in the genus deltacoronavirus supports bat coronaviruses as the gene source of alphacoronavirus and betacoronavirus and avian coronaviruses as the gene source of gammacoronavirus and deltacoronavirus. J Virol. 86(7):3995–4008. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
79. Woo PCY, Lau SKP, Yip CCY, Huang Y, Tsoi H-W, Chan K-H, Yuen K-Y.. 2006. Comparative analysis of 22 coronavirus HKU1 genomes reveals a novel genotype and evidence of natural recombination in coronavirus HKU1. J Virol. 80(14):7136–7145. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
80. Worthing KA, Wigney DI, Dhand NK, Fawcett A, McDonagh P, Malik R, Norris JM.. 2012. Risk factors for feline infectious peritonitis in Australian cats. J Feline Med Surg. 14(6):405–412. [PubMed] [Google Scholar]
81. Yu J, Kimble B, Norris JM, Govendir M.. 2020. Pharmacokinetic profile of oral administration of mefloquine to clinically normal cats: a preiminary in-vivo study of a potential treatment for feline infectious peritonitis (FIP). Animals. 10(6):1000. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]