Kontrola enzootickej infekcie mačacím koronavírusom v uzavretom prostredí s viacpočetnými mačkami a nevýhody používania antivirotík

Niels C. Pedersen DVM PhD, 7.4. 2024
Pôvodný článok: Control of Enzootic Feline Coronavirus Infection in Closed Multi-Cat
Environments and Cons of Using Antivirals

Pri diskusii o infekcii mačacím koronavírusom (FCoV) v prostredí s viacerými mačkami je dôležité pochopiť správne názvoslovie. Termín FCoV je súhrnný termín pre dva historicky pomenované vírusy. Koronavírus bol nakoniec identifikovaný ako pôvodca mačacej infekčnej peritonitídy (FIP) u mačiek a pomenovaný ako vírus FIP alebo FIPV (Ward, 1970; Zook et al., 1968). Následne sa zistilo, že FIPV je mutantná forma FCoV, ktorá sa vyskytovala v tele mačiek infikovaných rozšíreným a minimálne patogénnym enterickým koronavírusom a bola pomenovaná ako feline enteric coronavirus (FECV) (Pedersen a kol., 1981). Aby sa predišlo nedorozumeniam, tento autor uprednostňuje odkaz na formu FCoV, ktorá je relevantná pre danú diskusiu. Preto je vhodné používať termín FIPV, keď sa diskutuje o forme FCoV, ktorá sa nachádza v špecifickom type bielych krviniek (monocyty/makrofágy) v postihnutých tkanivách a telesných tekutinách mačiek s FIP. Termín FECV sa používa, keď sa hovorí o forme FCoV, ktorá spôsobuje chronické a intermitentné infekcie epitelu v dolnej časti čreva zdravých mačiek a vo veľkom množstve sa vylučuje s výkalmi. Enzootický je správny termín pre infekcie, ktoré sa v populácii zvierat udržujú na nízkej a premenlivej úrovni, zatiaľ čo endemický je zodpovedajúci termín používaný pre ľudí. Epizootický sa vzťahuje na náhle a výrazné vypuknutie novej infekcie, zvyčajne s rýchlym priamym šírením na zvieratá všetkých vekových kategórií. Ľudský ekvivalent pojmu epizootický je epidemický. Klinické “príznaky” sú to, čo veterinárni lekári a lekári pozorujú pri fyzickom vyšetrení alebo čo im sprostredkujú majitelia/rodičia, zatiaľ čo symptómy sú to, čo ľudia rozpoznávajú sami u seba a hovoria o tom svojim lekárom.

FECV, podobne ako iné slizničné patogény mačiek, sa v populácii udržiava ako perzistentná alebo opakujúca sa nezjavná infekcia (t. j. enzootická). FECV sa prvýkrát vylučuje v truse približne od 9. – 10. týždňa života, čo sa zhoduje so stratou materskej imunity (Pedersen et al., 2008). Infekcia prebieha fekálno-orálnou cestou a je zameraná na črevný epitel a primárne príznaky enteritídy sú mierne alebo nevýrazné, prechodné a len zriedkavo chronické alebo závažné (Pedersen et al., 2008; Vogel et al., 2010). Následné vylučovanie výkalov je z hrubého čreva a zvyčajne prestane po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch (Herrewegh et al., 1997; Pedersen et al., 2008; Vogel et al., 2010) s rozvojom imunity. Výsledná imunita je bohužiaľ krátkodobá a časté sú opakované infekcie (Pearson et al., 2016; Pedersen et al., 2008. Zdá sa, že časom sa vytvorí silnejšia imunita a mačky staršie ako 3 roky sa javia ako menej náchylné na opätovnú infekciu a stávajú sa fekálnymi vylučovačmi (Addie et al., 2003).

FIP je spôsobená špecifickými mutantmi FECV, ktoré sa vyvíjajú v priebehu infekcie (Poland et al., 1996; Vennema et al., 1995).1 Konečným rizikovým faktorom pre FIP v prostredí s väčším počtom mačiek je podiel mačiek s vysokým titrom protilátok proti mačaciemu koronavírusu a vylučovaním vírusu v truse (Foley et al., 1997). Mutanty spôsobujúce FIP sa vyvíjajú v 10 % alebo viac prípadoch infekcií FECV, ale len zlomok z nich nakoniec spôsobí ochorenie (Poland et al., 1996). Zdá sa, že skutočný výskyt FIP v populácii s enzootickou infekciou FECV sa pohybuje od cca 1% do 10% mačiek, pričom prípady sa vyskytujú v nepredvídateľných intervaloch a líšia sa od jednotlivých prípadov po malé skupiny (Addie a kol., 1995b; Foley a kol., 1997). Zdá sa, že skutočný výskyt je podmienený viacerými faktormi hostiteľa a prostredia, ktoré určitým spôsobom ohrozujú imunitný systém a zvyšujú riziko FIP.1

Vzhľadom na priamy vzťah medzi prítomnosťou FECV a FIP by logickým spôsobom prevencie FIP bolo minimalizovať vystavenie FECV. Vakcína by bola najjednoduchším prístupom ku kontrole infekcie FECV, ale žiadna vakcína nedokáže vytvoriť lepšiu imunitu ako zotavenie z prirodzenej infekcie, čo sa ukázalo v prípade vakcíny SARS-CoV-II (Li a kol., 2019). Na základe toho, čo je známe o slabosti a krátkodobej povahe prirodzenej imunity FECV (Pearson et al., 2016; Pedersen et al., 2008), spolu so značnými rozdielmi v sérotypoch a kmeňoch medzi rôznymi populáciami a regiónmi (Addie et al., 1995b; Liu et al., 2019), je nepravdepodobné, že sa podarí vyvinúť účinné vakcíny proti FECV.

Hoci enzootickej infekcii FECV sa nedá ľahko zabrániť vakcináciou, je možné eliminovať FECV z uzavretej skupiny mačiek pomocou dôkladného testovania na nositeľov a prísnej karantény (Hickman a kol., 1995). FECV je však v prírode taký všadeprítomný a ľahko sa šíri priamym aj nepriamym kontaktom mačky s mačkou a na fomitoch prenášaných na osobách, že na jeho zastavenie sú potrebné najprísnejšie karanténne zariadenia a postupy. Ako prísna musí byť karanténa? Skúsenosti s testovaním a odstraňovaním v spojení s karanténou na elimináciu a prevenciu infekcie FECV sú obmedzené na jednu správu (Hickman a kol., 1995). FECV bol eliminovaný zo špecifického chovu mačiek bez patogénov na UC Davis odstránením vylučovačov vírusu a výrazným sprísnením karanténnych postupov pre zostávajúcu kolóniu (Hickman et al., 1995). Napriek tomu sa FECV do tejto kolónie po niekoľkých rokoch opäť dostal, a to napriek všetkým pokusom zabrániť jeho šíreniu (Pedersen NC, UC Davis, nepublikované, 2022). Jediný príklad účinnej karantény pre FECV bol opísaný pre mačky na Falklandských ostrovoch (Addie et al., 2012). Tieto ostrovy vo vzdialenom južnom Atlantickom oceáne zostali našťastie bez výskytu FECV, pravdepodobne vďaka svojej extrémnej izolácii. Boli prijaté opatrenia na zabránenie budúcemu neúmyselnému zavlečeniu FECV na ostrovy (Addie et al., 2012). Na základe týchto skúseností je nepravdepodobné, že by sa FECV podarilo udržať mimo akejkoľvek skupiny mačiek chovaných v domácom prostredí, ak by neboli dodržané tie najprísnejšie postupy izolácie a prevencie infekcie.

Zaujímavý prístup k prevencii alebo oddialeniu infekcie FECV u mačiatok v chovných staniciach bol označený ako “skoré odstavenie a izolácia” (Addie a kol., 1995a). Tento prístup vychádzal zo zistenia, že mačiatka narodené matkám vystaveným alebo infikovaným FECV získali materskú imunitu voči infekcii až do veku 9 týždňov (Pedersen a kol., 2008). Preto mačiatka odstavené niekoľko týždňov pred stratou tejto imunity (4 – 6 týždňov veku) sú zvyčajne bez infekcie a ak sa odoberú od matky a izolujú od iných mačiek, teoreticky by sa mohli udržať bez vírusu. Tento postup bol spočiatku populárny, ale zariadenia a karanténne postupy potrebné na zabránenie vstupu vírusu je ťažké udržať v chovoch s väčším počtom chovných mačiek (≥ 5 matiek, Hartmann a kol., 2005). Preto eliminácia FECV u mačiatok skorým odstavom a izoláciou bola vo väčšine bežných domovov/chovateľských staníc odsúdená na neúspech vzhľadom na pretrvávajúce priame a nepriame vystavenie infikovaných mačiek FECV. Ďalším problémom skorého odstavu a izolácie je potreba oddeliť mačiatka bez vírusu od ostatných mačiek vo veľkej skupine. Tento problém by sa dal obísť, ak by sa všetky mačky zbavili infekcie v rovnakom čase. To sa dá dosiahnuť sériovým testovaním výkalov na vylučovanie FECV počas určitého obdobia a vyradením všetkých vylučujúcich mačiek spolu s prísnou karanténou. Keďže však značná časť mačiek v chovoch zapojených do enzootického ochorenia FECV vylučuje výkaly (Foley a kol., 1997; Herrewegh a kol., 1997), eliminácia mačiek môže mať vážny vplyv na genofond (Hickman a kol. 1995). To vyvoláva otázku – existuje spôsob, ako eliminovať FECV u všetkých mačiek v skupine súčasne?

Je zaujímavé, že relatívne nedávny objav účinných antivirotík proti FIP (Pedersen a kol., 2018, 2019) poskytol aj teoretickú metódu na odstránenie všetkých vylučujúcich vírusov naraz. Prvé štúdie o takomto použití antivirotík, hoci mali pomerne predbežný charakter, naznačili, že FECV možno eliminovať z uzavretej skupiny mačiek relatívne krátkou liečbou (Addie et al., 2023). Za predpokladu, že FECV možno odstrániť ako enzootický vírus zo skupiny mačiek použitím špecifických antivirotík, aké sú úskalia takéhoto postupu? Prvé úskalie sa týka trvania imunity voči reinfekcii, ktorú by mohla vyvolať krátka liečba antivirotikami. Následná štúdia mačiek úspešne liečených na FIP liekom GS441524 ukázala návrat nevýrazného vylučovania FECV u 5/18 jedincov v priebehu 3 až 12 mesiacov (Zwicklbauer a kol., 2023), čo naznačuje, že liečba, podobne ako zotavenie z prirodzenej infekcie, neposkytuje dlhodobú imunitu. Druhým úskalím sú náklady na antivirotiká na liečbu primárnych a sekundárnych infekcií, časté testovanie stolice na monitorovanie vylučovania a vytvorenie a udržiavanie primeraných karanténnych zariadení a praxe. Preto sú domáce zariadenia so slabými bariérovými izolačnými postupmi na udržanie tejto skupiny mačiek bez FECV počas dlhšieho obdobia odsúdené na neúspech. Tretie úskalie sa týka bežných činností spojených s chovom a vystavovaním plemenných mačiek. Chov plemenných mačiek zahŕňa častú interakciu medzi mačiatkami a staršími mačkami, ako aj medzi ľuďmi, ktorí sú v kontakte s mačkami a medzi sebou navzájom. Je tiež ťažké si predstaviť, že by sa chovateľ plemenných mačiek a vášnivý účastník výstav zriekol všetkých radostí z chovu a vystavovania svojich mačiek tým, že by sa vyhýbal všetkým takýmto kontaktom. Konečná otázka znie – “teraz, keď sú mačky zbavené FECV, čo by sa s nimi ďalej malo robiť?”. Aká je šanca, že po opustení kontrolovaného prostredia zostanú bez FECV po nejakú dlhšiu dobu? Nebudú mať žiadnu imunitu voči FECV a budú veľmi citlivé na najmenšie expozície. To isté bude platiť aj pre skupinu mačiek, z ktorej pochádzajú. Napokon, a to je najväčšia obava, neustála liečba antivirotikami, ktorá je potrebná na udržanie skupiny mačiek bez infekcie FECV, spôsobí vznik rezistencie na lieky. V súčasnosti vieme, že u mačiek liečených na FIP sa môže vyskytnúť rezistencia na GS-441524, a výskumníci z UC Davis1 aj Cornell University3 sa zhodujú, že získanie rezistencie na lieky pri enzootických infekciách FECV by prevážilo akýkoľvek potenciálny prínos takejto liečby na výskyt FIP. FIP je v súčasnosti liečiteľná vo viac ako 90 % prípadov3, a aj keď sa objaví rezistencia na antivirotiká, je vo veľkej miere obmedzená na postihnutú mačku. Dá sa tvrdiť, že infekcii HIV-1 u ľudí sa v súčasnosti predchádza pomocou antivirotík, bez avizovaných obáv z rezistencie na lieky. Liečba prevencie HIV-1 však nie je monoterapiou, ale zahŕňa niekoľko liekov rôznych tried. Liečba viacerými liekmi sa nevykonáva s cieľom zvýšiť účinnosť liečby, ale skôr s cieľom zabrániť vzniku liekovej rezistencie. Ak sa u vírusu vyvinie rezistencia na jeden liek v kokteile liekov, ostatné lieky mu zabránia v replikácii.

Na záver by som chcel parafrázovať: “Len preto, že sa niečo dá urobiť, malo by sa to urobiť?” Autor sa domnieva, že je potrebné vykonať oveľa rozsiahlejšie a lepšie navrhnuté štúdie, ktoré by sa uskutočnili počas dlhého obdobia, skôr než sa začne vážne uvažovať o liečbe asymptomatickej infekcie FECV antivirotikami ako o prostriedku na prevenciu FIP. Celkový výskyt FIP v menších a dobre udržiavaných chovných staniciach, útulkoch a výskumných chovných kolóniách s enzootickou infekciou FECV je často nízky a v súčasnosti je možné vyliečiť viac ako 90 % prípadov FIP, ktoré by mohli vzniknúť (Pedersen a kol, 2019).3 Praktickým spôsobom, ako znížiť výskyt FIP, je udržiavanie nízkeho počtu chovných mačiek a z nich pochádzajúcich mačiatok, udržiavanie väčšieho počtu starších mačiek, nerozmnožovanie jedincov a krvných línií, ktoré viedli k prípadom FIP, a minimalizovanie stresu z častého privádzania nových mačiek a umiestnenia/zmeny umiestnenia.1 Izolácia a skoré odstavenie môžu byť užitočné aj v menších chovoch (Addie et al., 1995a). Problém s FIP v náhradných/ záchranných zariadeniach predstavuje väčší problém, pretože väčšina mačiek pochádza z divokej populácie a často sú veľmi mladé, keď sa k nim dostanú. Často trpia podvýživou, množstvom iných chorôb a sú vystavené vysokému stupňu stresu spojeného s odchytom, rutinnou liečbou, zmenou stravy, adaptáciou na nové prostredie a nakoniec s opätovným umiestnením do domácnosti.1,3

Literatúra

  • Addie DD, Bellini F, Covell-Ritchie J, Crowe B, Curran S, Fosbery M, Hills S, Johnson E, Johnson C, Lloyd S, Jarrett O. 2023. Stopping Feline Coronavirus Shedding Prevented Feline Infectious Peritonitis. Viruses. 15(4), 818.
  • Addie DD, McDonald M, Audhuy S, Burr P, HollinsJ, Kovacic R, Lutz H, Luxton Z, Mazar S, Meli ML, 2012. Quarantine protects Falkland Islands (Malvinas) cats from feline coronavirus infection. J Feline Med Surg, 14, 171–176.
  • Addie DD, Schaap IA, Nicolson L, Jarrett O, 2003. Persistence and transmission of natural type I feline coronavirus infection. J Gen Virol. 84, 2735–2744.
  • Addie, D.; Jarrett, O. Control of feline coronavirus infections in breeding catteries by serotesting, isolation, and early weaning. 1995a. Feline Pract. 23, 92–95.
  • Addie DD, Toth S, Murray GD, Jarrett O. 1995b. Risk of feline infectious peritonitis in cats naturally infected with feline coronavirus. Am J Vet Res. 56, 429-34.
  • Foley JE, Poland A, Carlson J, Pedersen NC, 1997. Risk factors for feline infectious peritonitis among cats in multiple-cat environments with endemic feline enteric coronavirus. J Amer Vet Med Assoc. 210, 13131318.
  • Hartmann K, 2005. Feline infectious peritonitis Vet Clin North Am Small Anim Pract. 35(1), 39– 79.
  • Herrewegh AAPM, Mähler M, Hedrich HJ, Haagmans BL, Egberink HF, Horzinek MC, Rottier PJM, de Groot RJ, 1997. Persistence and evolution of feline coronavirus in a closed cat-breeding colony. Virology 234, 349–363.
  • Hickman MA, Morris JG, Rogers QR, Pedersen NC, 1995. Elimination of feline coronavirus infection from a large experimental specific pathogen-free cat breeding colony by serologic testing and isolation, Feline Practice 23, 96–102.
  • Li C, Liu Q, Kong F, Guo D, Zhai J, Su M, Sun D. 2019. Circulation and genetic diversity of Feline coronavirus type I and II from clinically healthy and FIP-suspected cats in China. Transbound Emerg Dis. 66, 763-775.
  • Pearson M, LaVoy A, Evans S, Vilander A, Webb C, Graham B, Musselman E, LeCureux J, VandeWoude S, Dean GA, 2019. Mucosal Immune Response to Feline Enteric Coronavirus Infection. Viruses 11, 906.
  • Pedersen NC, Theilen G, Keane MA, Fairbanks L, Mason T, Orser B, Che CH, Allison C, 1977. Studies of naturally transmitted feline leukemia virus infection. Am J Vet Res. 38, 1523–1531.
  • Pedersen NC, Boyle JF, Floyd K, Fudge A, Barker J, 1981. An enteric coronavirus infection of cats and its relationship to feline infectious peritonitis. Am J Vet Res. 42, 368-377. 5
  • Pedersen NC, Allen CE, Lyons LA, 2008. Pathogenesis of feline enteric coronavirus infection. J Feline Med Surg. 10, 529–541.
  • Pedersen NC, Liu H, Dodd KA, Pesavento PA, 2009. Significance of coronavirus mutants in feces and diseased tissues of cats suffering from feline infectious peritonitis. Viruses 1, 166-184.
  • Pedersen NC, Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Eckstrand C, Groutas WC, Bannasch M, Meadows JM, Chang KO, 2018. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 20, 378-392.
  • Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, Montgomery E, Murakami E, Liepnieks M, Liu H, 2019. Efficacy and
  • safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 21, 271-281.
  • Poland AM, Vennema H, Foley JE, Pedersen NC, 1996. Two related strains of feline infectious peritonitis virus isolated from immunocompromised cats infected with the feline enteric coronavirus. J Clin Microbiol. 34, 3180-3184.
  • Uusküla A, Pisarev H, Tisler A., et al., 2023. Risk of SARS-CoV-2 infection and hospitalization in individuals with natural, vaccine-induced and hybrid immunity: a retrospective population-based cohort study from Estonia. Sci Rep 13, 20347.
  • Vennema H, Poland A, Foley J, Pedersen NC, 1995. Feline infectious peritonitis viruses arise by mutation from endemic feline enteric coronaviruses. Virology 243, 150-157.
  • Vogel L, Van der Lubben M, , Te Lintelo EG, Bekker CPJ, Geerts T, Schuif LS, Grinwis GCM, Egberink HF, Rottier PJM, 2010. Pathogenic characteristics of persistent feline enteric coronavirus infection in cats. Vet Res. 41, 71.
  • Ward JM, 1970. Morphogenesis of a virus in cats with experimental feline infectious peritonitis. Virology 41, 191–194.
  • Zook BC, King NW, Robinson RL, McCombs HL, 1968. Ultrastructural evidence for the viral etiology of feline infectious peritonitis. Vet Path. 5, 91–95.
  • Zwicklbauer K, Krentz D, Hartmann K, et al., 2023. Long-term follow-up of cats in complete remission after treatment of feline infectious peritonitis with oral GS-441524. J Feline Med Surg. 25(8)

Poznámky pod čiarou

  1. Pedersen NC. History of Feline infectious Peritonitis 1963-2022 – First description to Successful Treatment. https://sockfip.org/wp-content/uploads/2022/04/Review-FIP-1963- 2022-final-version.pdf4.29.22.pdf.
  2. Cornell University blog. Fight FIP. Unraveling feline infectious peritonitis from the ground up. https://blogs.cornell.edu/fightfip/fip-antivirals/.
  3. FIP Treatment – Czechia/Slovakia. https://docs.google.com/spreadsheets/d/e/2PACX-1vRAnj_FV_fteWIW1HXsROLuJ7YY1-i_Sf81BCmM9JT9LbCT2mcnwD1rL9IBsLCTB1U59CcnalOGjFqq/pubhtml?gid=1937250726&single=true
sk_SKSK