Užitočnosť proteínov akútnej fázy pri rozlišovaní FIP od ostatných ochorení u mačiek s výpotkom v telesnej dutine

Katarina Hazuchova, Susanne Held, Reto Neiger
Pôvodný článok: Usefulness of acute phase proteins in differentiating between feline infectious peritonitis and other diseases in cats with body cavity effusions: 18.7.2016; Preklad 28.3.2021

Abstrakt

Ciele

Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotenie merani proteínov akútnej fázy (APP) ako diagnostického nástroja na rozlíšenie medzi infekčnou peritonitídou mačiek (FIP) a inými ochoreniami u mačiek s výpotkami v telesnej dutine.

Metódy

Prospektívne boli zaradené mačky s pleurálnym, brušným alebo perikardiálnym výpotkom. Mačky boli klasifikované ako FIP pozitívne alebo negatívne na základe imunohistochémie (ak bola k dispozícii) alebo sofistikovanej štatistickej metódy využívajúcej metodiku strojového učenia s využitím konceptov z teórie hier. Mačky bez FIP sa ďalej rozdelili do troch podskupín: srdcové choroby, neoplázie a ďalšie choroby. Sérový amyloid A (SAA), haptoglobín (Hp) a a1-kyslý glykoproteín (AGP) sa merali v sére a výpotku s použitím u mačiek predtým overených testov.

Výsledky

Na meranie APP boli k dispozícii vzorky séra a výpotku od 88, resp. 67 mačiek. Koncentrácie APP v sére a výpotku boli významne odlišné u mačiek s FIP a bez FIP (P <0,001 pre všetky tri APP). Najlepším APP na rozlíšenie medzi mačkami s a bez FIP bol AGP v efúzii; medzná hodnota 1550 µg/ml mala pre diagnostiku FIP senzitivitu a špecificitu 93%.

Závery a význam

Zistilo sa, že AGP, najmä ak sa meria v efúzii, je užitočný pre rozlíšenie medzi FIP a inými ochoreniami, zatiaľ čo SAA a Hp nie. Koncentrácia všetkých troch APP pri niektorých ochoreniach (napr. septických procesoch, diseminovanej neoplázii) bola taká vysoká ako u mačiek s FIP; takže žiadny z nich nemožno odporučiť ako jedinný diagnostický test na FIP.

Úvod

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je smrteľné infekčné ochorenie, ktoré sa môže vyskytnúť v dvoch klinicky odlišných formách, a to bežnejšej výpotkovej (vlhkej) forme a granulomatóznej (suchej) forme.^1-3 U mačiek s efuzívnou FIP sa bežne vyskytujú brušná distenzia a dušnosť. Ascites alebo pleurálny výpotok spôsobený FIP je dôležité odlišovať od iných potenciálnych príčin, ako sú srdcové choroby, neoplázie alebo septický výpotok.^4,5 Aj keď bolo pre diagnostiku FIP vyvinutých niekoľko diagnostických testov, diferenciácia medzi FIP a chorobami s podobnými klinickými prejavmi zostáva výzvou aj naďalej. Aj keď nedávny pokrok vo vývoji antivírusových liekov môže v budúcnosti zmeniť výsledok ochorenia, ⁶ v súčasnosti neexistuje široko dostupná účinná liečba FIP (pozn. prekladateľa – ako vieme, liečba už existuje – článok je z roku 2016). Je nevyhnutné stanoviť správnu diagnózu, pretože z nej vyplývajúce dôsledky sú v súčasnosti fatálne. Vo väčšine prípadov je nevyhnutná kombinácia niekoľkých diagnostických testov.³

Pretože FIP je zápalový stav, možno očakávať zvýšenie koncentrácií proteínov akútnej fázy (APP). APP sú produkované hepatocytmi ako súčasť reakcie akútnej fázy, ktorá je skorou a nešpecifickou, ale veľmi zložitou reakciou organizmu na rôzne poranenia (infekcia, trauma, nekróza, malígny rast atď.). ^7-9 V závislosti na rozsahu ich reakcie na spúšťače možno APP klasifikovať ako hlavné (10- až 100-násobné zvýšenie), priemerné (dvoj- až desaťnásobné zvýšenie) a minoritné(<dvojnásobné zvýšenie). U mačky sú hlavnými APP sérový amyloid A (SAA) a α1-kyslý glykoproteín (AGP); haptoglobín (Hp) je priemerný APP.¹⁰

Niekoľko štúdií skúmalo diagnostický potenciál APP pri diagnostike FIP, ako aj možnú úlohu APP v patogenéze FIP. ^11–17 Tieto výskumy mali určité nevýhody, ktoré obmedzovali implementáciu výsledkov v praxi. Za prvé, porovnávali sa APP u mačiek s FIP s APP u zdravých mačiek alebo mačiek vystavených mačaciemu koronavírusu (FCoV) (na základe pozitívneho titra FCoV) namiesto porovnania s mačkami, ktoré potenciálne trpia FIP, na základe podobných klinických prejavov.^11,13 Po druhé, nebolo jasné, či sa na meranie APP používal výpotok alebo sérum.¹² Navyše bola veľkosť vzorky príliš malá na to, aby sa dali vyvodiť zmysluplné závery, keďže do jednej štúdie boli zahrnuté iba štyri mačky bez FIP a osem mačiek s FIP.

Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotiť schopnosť APP (meraných v sére a výpotku) rozlíšiť FIP od iných chorôb.

Materiály a metódy

Do štúdie boli prospektívne zaradené mačky s pleurálnym, abdominálnym alebo perikardiálnym výpotkom alebo ich kombináciou, ktoré boli na klinike malých zvierat na Justus-Liebigovej univerzite v Giessene v Nemecku a Tierklinik Hofheim v Nemecku vyšetrované počas obdobia dvoch rokov. Abdomino-, torako- alebo perikardiocentéza sa uskutočňovali ako rutinné diagnostické postupy pre vyšetrenie povahy chorobného procesu u každej mačky. Mačky, od ktorých bolo možné získať menej ako 5 ml výpotku, boli z tejto štúdie vylúčené.

U všetkých mačiek bola urobená rutinná hematológia a biochémia séra, testy na detekciu protilátok proti vírusu mačacej imunodeficiencie (FIV) a antigénu vírusu mačacej leukémie (FeLV) (SNAP FIV/FeLV Combo Test; IDEXX Laboratories), ako aj štandardná laboratórna analýza (celkový obsah bielkovín, albumínu a celkový počet jadrových buniek) a cytologické vyšetrenie výpotku. Zvyškové vzorky séra a výpotku sa skladovali až po dobu 24 mesiacov pri -80 °C, kým sa neanalyzovali APP.

V súvislosti s FIP bolo vrámci iného výskumu uskutočnených niekoľko diagnostických testov, a to Rivaltova skúška v efúzii, test anti-FCoV protilátok v sére a efúzii, imunofluorescenčné farbenie antigénu FCoV v makrofágoch v efúzii, PCR v krvi EDTA a výpotku. ¹⁸ Rivaltov test sa uskutočnil v centrálnom laboratóriu na klinike pre malé zvieratá, ako už bolo zmienené vyššie.¹⁹ Priama a nepriama detekcia FCoV sa uskutočnila v Inštitúte pre veterinárnu virológiu Justus-Liebigovej univerzity v Giessene, s výnimkou imunofluorescenčného farbenia antigénu FCoV v makrofágoch v efúzii, ktoré sa uskutočňovalo v externom laboratóriu (Landesbetrieb Hessisches Landeslabor, Giessen, Nemecko). Titre anti-FCoV protilátok sa stanovili nepriamym imunofluorescenčným testom s použitím metodiky podobnej predchádzajúcej štúdii.²⁰ Vnorená PCR s reverznou transkriptázou z krvi EDTA a výpotku sa uskutočňovali metódou Herrewegh a kol. ²¹ Imunofluorescenčné farbenie antigénu FCoV v makrofágoch v efúzii bolo vykonávané metódou identickou s metódou použitou Parodi a kol. ²² Dodatočné diagnostické postupy (hrudná a/alebo brušná rádiografia, abdominálna ultrasonografia, CT, echokardiografia, cytológia, histopatológia, chirurgické vyšetrenie hrudníka alebo brucha) boli vykonané v závislosti od zdravotného stavu. Mačky, ktoré počas hospitalizácie uhynuli alebo boli usmrtené, boli podrobené prehliadke post mortem v Inštitúte pre veterinárnu patológiu Justus-Liebigovej univerzity v Giessene, ak bol k dispozícii súhlas majiteľa. Patohistologické vyšetrenie zahŕňalo imunohistochémiu ako zlatý štandard pre diagnostiku FIP podľa metódy opísanej Kipar a kol. ²³

Konečná diagnóza (FIP vs. non-FIP) v predchádzajúcej štúdii sa stanovila na základe výsledkov imunohistochémie, pokiaľ to bolo možné.¹⁸ Zvyšné mačky, pre ktoré nebola k dispozícii žiadna imunohistochémia, buď preto, že mačky boli prepustené z kliniky, alebo majitelia odmietli postmortálne vyšetrenie, boli pomocou sofistikovanej štatistickej metódy klasifikované ako FIP-pozitívne alebo FIP-negatívne.²⁴ Táto metóda kombinuje metodiku strojového učenia s čiastočným dohľadom s využitím konceptov z kooperatívnej teórie hier s využitím výsledkov niekoľkých diagnostických testov u jedincov, ktorých skutočný zdravotný stav nie je známy.²⁴ Metóda berie do úvahy presnosť diagnostiky a klinický význam jednotlivých testov a ich kombinácií pre stanovenie konečnej diagnózy. Stručne, u 29/100 mačiek zahrnutých do predchádzajúcej štúdie bolo vykonané post mortem vyšetrenie (vrátane imunohistochémie)¹⁸ a 11/29 mačkám bola diagnostikovaná FIP. Výsledky niekoľkých diagnostických testov (Rivalta test efúzie, test anti-FCoV protilátok v sére a efúzii, imunofluorescenčné farbenie antigénu FCoV v makrofágoch v efúzii, PCR v krvi EDTA a výpotku) od 16/29 mačiek, pre ktoré bol FIP/non-FIP stav známy na základe imunohistochémie, boli použité na učenie prístroja. Zvyšných 13/29 mačiek sa použilo ako testovacie vzorky. Pomocou tejto štatistickej metódy sa potom vyhodnotil stav FIP/non-FIP zvyšných 71 mačiek v predchádzajúcej štúdii.

Mačky bez FIP sa ďalej rozdelili podľa výsledkov všetkých diagnostických testov na tri podskupiny: (1) srdcové ochorenie – mačky, u ktorých echokardiografia diagnostikovala kardiomyopatiu spôsobujúcu výpotok; (2) neoplázia – mačky, u ktorých bolo možné diagnostikovať nádor spôsobujúci výpotok na základe cytologického a/alebo histologického vyšetrenia; a (3) ďalšie – mačky s výpotkom spôsobeným iným ochorením ako FIP, srdcovým ochorením alebo nádorom.

Mačky zahrnuté v tejto štúdii predstavujú podmnožinu populácie z predchádzajúceho výskumu.¹⁸ Klasifikácia mačiek do kategórie FIP/non-FIP, ako aj ďalšia klasifikácia mačiek bez FIP do troch podskupín (ochorenie srdca, neoplázia, a ďalšie), sa uskutočnila rovnakým spôsobom ako v tejto štúdii.

Meranie proteínov akútnej fázy

Pred meraním APP sa vzorky séra a výpotku rozmrazili pri izbovej teplote. Prítomnosť hemolýzy sa hodnotila vizuálne.

Haptoglobin a SAA boli merané automatizovaným analyzátorom ABX Pentra 400 (Axon Lab) s použitím reagencií zo súpravy Phase Range Haptoglobin kit (druhá generácia) (Tridelta Development) a LZ Test ‘Eiken’ SAA (Eiken Chemical). Na meranie APP u mačiek boli použité obidva testy. ^11,25,26 AGP sa meral manuálnou metódou s použitím reagencií z testovacej súpravy SRID Assay Kit (Phidel Feline α1 Acid Glycoprotein) (Tridelta Development). Tento test bol tiež validovaný a použitý u mačiek. ^13,14

Štatistická analýza

Dáta boli testované na normálnosť pomocou súhrnného testu normálnosti D’Agostino a Pearson a zistilo sa, že nie sú normálne distribuované. Číselné hodnoty sú preto uvedené ako medián a rozsah. APP u mačiek s FIP a bez nej boli porovnané pomocou Mann-Whitneyho U-testu, zatiaľ čo štyri skupiny (v závislosti od konečnej diagnózy) boli porovnané pomocou Kruskal-Wallisovho testu, po ktorom nasledovalo Dunnovo porovnanie. Pre každý testovaný parameter sa vypočítali krivky operačnej charakteristiky prijímača (ROC) a plocha pod krivkou (AUC). Štatistická analýza sa uskutočňovala pomocou komerčného softvéru (GraphPad Prism verzia 6). Štatistická významnosť bola definovaná ako P ⩽0.05.

Výsledky

K dispozícii boli vzorky séra pre účely merania APP od 88 mačiek. U 67/88 mačiek sa APP merala aj v efúzii. Stredný vek 88 mačiek bol 8,3 rokov (rozpätie 0,3–17,9 rokov); u štyroch mačiek nebol vek známy. Tridsať (34%) mačiek boli samice (štyri intaktné, 26 sterilizovaných) a 57 (65%) samci (sedem intaktných, 50 kastrovaných); u jednej (1%) mačky sa pohlavie nezaznamenalo. Najbežnejším plemenom bola domáca krátkosrstá (63 mačiek [72%]); Zaznamenaných bolo ďalších 11 plemien. Tridsaťsedem (42%) mačiek malo ascites, 44 (50%) mačiek malo pleurálny výpotok, päť (6%) mačiek malo ascites a pleurálny výpotok a dve (2%) mačky mali perikardiálny výpotok. Z 88 mačiek malo 20 (23%) mačiek FIP (u deviatich mačiek to bolo potvrdené imunohistochémiou; zvyšných 11 mačiek bolo zistených štatisticky) a 68 (77%) mačiek trpelo inými chorobami (u 16 mačiek bola diagnóza stanovená histopatológiou). Z nich 22 (25%) mačiek malo srdcové ochorenie, 24 (27%) malo nádor a 22 (25%) mačiek malo iné choroby. U druhej skupiny bola diagnóza stanovená u všetkých okrem dvoch mačiek. Mačkám bolo diagnostikované jedno z nasledujúcich ochorení: septická peritonitída alebo pyothorax (n = 10), sepsa (s hrudným výpotkom klasifikovaným ako transudát na základe počtu buniek a celkového proteínu; n = 1), idiopatický chylotorax (n = 3), ochorenie obličiek (n = 2), hepatálna amyloidóza (n = 1), cholangiohepatitída (n = 1), intoxikácia permetrínom (n = 1) a trauma (n = 1).

Dve mačky boli pozitívne na FIV, dve na FeLV a jedna bola pozitívna na FIV aj FeLV. Základné choroby zodpovedné za tvorbu výpotku u týchto mačiek boli FIP, septická peritonitída, karcinóm, lymfóm a trauma.

Tri vzorky séra a 12 vzoriek výpotkov boli výrazne hemolytické.

Koncentrácie troch APP v sére a výpotku boli významne odlišné u mačiek s FIP a bez FIP (P <0,001 pre všetky tri APP) (tabuľka 1).

Medzi mačkami s FIP, srdcovými chorobami, neopláziami a inými (obrázky 1a–c a 2a, b) bol významný rozdiel v koncentráciách všetkých troch APP v sére aj v efúzii, s jedinou výnimkou koncentrácie SAA v sére, ktorá sa nelíšila medzi mačkami s FIP a inými chorobami (obrázok 2c).

ROC krivky pre tri APP pri diagnostike FIP sú znázornené pre sérum na obrázku 3 a pre výpotok na obrázku 4.

Tabuľka 2 zobrazuje AUC pre každý APP vrátane najlepších medzných hodnôt založených na pomere najlepšej pravdepodobnosti s jeho citlivosťou a špecifickosťou.

Ukázalo sa, že AGP v efúzii je najlepším markerom pre odlíšenie FIP od iných ochorení; medzná hodnota 1550 μg/ml mala pre diagnostiku FIP citlivosť a špecificitu 93%.

Diskusia

Toto je prvá štúdia, ktorá hodnotí všetky tri dôležité APP u mačiek, merané v sére aj výpotku, ako diagnostický nástroj na odlíšenie FIP od iných chorôb. Najlepším APP, pomocou ktorého bolo možné rozlíšiť mačky s FIP alebo bez nej, bol AGP v efúzii. AUC ROC krivky pre tento analyt bola 0,95; medzná hodnota 1550 μg/ml mala pre diagnostiku FIP senzitivitu a špecificitu 93%. Medzné hodnoty pre testované parametre boli vybrané prednostne na získanie vysokej špecifičnosti, pretože falošne pozitívny výsledok by mohol byť pre mačku potenciálne smrteľný. V predloženej štúdii iba štyri mačky s chorobami inými ako FIP mali koncentrácie AGP v efúzii vyššie ako 1550 μg/ml, a preto by im bola falošne diagnostikovaná prítomnosť FIP. Z týchto mačiek mali tri septický výpotok a jedna mala metastatický karcinóm pankreasu, endokarditídu a hnisavú bronchopneumóniu. Táto mačka mala ascites, a hoci sa pri cytologickom vyšetrení nenašli žiadne nádorové bunky, príčinou s najväčšou pravdepodobnosťou bol metastatický karcinóm pankreasu a mačka bola zaradená do „skupiny nádorov“. Táto mačka však mala tiež pozitívny test na FIV a FeLV, ktoré mohli mať vplyv na hladiny APP. Nakoľko FIV alebo FeLV prispeli ku koncentráciám APP u zvyšných štyroch mačiek s FIV a/alebo FeLV, nie je možné pri použití súčasných metód určiť.

U všetkých APP testovaných v sére a výpotku mali niektoré mačky so septickými procesmi a niekoľko mačiek s diseminovanými neopláziami hladiny APP vysoké podobne, ako mačky s FIP. Avšak mačky so srdcovým ochorením mali nízke APP, s jedinou výnimkou jednej mačky s endokarditídou s koncentráciou AGP v efúzii 1500 μg/ml. Táto mačka mala pri posmrtnom vyšetrení tiež známky bronchopneumónie, ktorá pravdepodobne prispela k vysokej koncentrácii AGP. Táto mačka však bola zaradená do kategórie „srdcové choroby“, pretože AGP sa meral v ascite, ktorý sa na základe výsledkov posmrtného a cytologického vyšetrenia (modifikovaný transudát) považoval za sekundárny následok zlyhania srdca. Je zaujímavé, že pri všetkých APP pri meraní APP v efúzii došlo k menšiemu prekrývaniu medzi mačkami s FIP a mačkami so septickým procesom alebo neopláziou. Príčina tohto zistenia nie je v súčasnosti známa.

Na základe týchto zistení by mohol byť navrhnutý diagnostický algoritmus užitočný v klinickej praxi. U mačiek s výpotkami v telesnej dutine by sa mal určiť AGP vo výpotku. Ak sú hladiny AGP vysoké, mala by sa zvážiť FIP, prípadne septické alebo diseminované neoplastické ochorenie. Septická efúzia sa dá ľahko rozpoznať na základe výsledkov hematológie a cytologického vyšetrenia výpotku. Ak nie sú dôkazy o septickom procese, mali by sa vykonať ďalšie diagnostické testy na FIP. Hlavnou nevýhodou tohto diagnostického algoritmu je zlá dostupnosť testovania AGP v porovnaní s inými metódami, vrátane PCR. To by sa však v budúcnosti mohlo zlepšiť zavedením testov, ktoré je možné použiť s automatickými analyzátormi.²⁷

Niekoľko štúdií zistilo zvýšené hladiny APP u mačiek s FIP; ^11–14, vysoké hladiny APP sa však zaznamenali aj pri rôznych iných zápalových aj nezápalových stavoch, ako je neoplázia. ^{25,26,28–30} Dve štúdie u mačiek s FIP hodnotili iba AGP, ^13,14 a jedna štúdia hodnotila AGP aj Hp.¹² Všetky tri APP boli aj predmetom iného výskumu; výsledky sa však porovnávali iba s výsledkami u zdravých mačiek.¹¹ V jednej štúdii ROC krivka pre sérový AGP vykázala AUC 0.850,¹³, ktorá je podobná hodnote zistenej pri súčasnom výskume(0.899). Na výpočet ROC v tejto štúdii sa však použili klinicky zdravé mačky, ktoré bránili priamemu porovnaniu výsledkov.¹³ Pre sérový AGP bola na diagnostiku FIP hlásená vynikajúca senzitivita a špecificita, každá so 100% špecifickosťou s použitím medznej hodnoty 1,5 mg/ml (t.j. 1500 µg/ml).¹⁴ Bolo však zahrnutých iba osem mačiek s FIP a štyri mačky s inými chorobami a tieto výsledky je potrebné interpretovať opatrne. S použitím rovnakej medznej hodnoty mal pri diagnostike v inej štúdii AGP senzitivitu 85% a špecificitu 100%.¹² Túto vynikajúcu špecifickosť možno pripísať skutočnosti, že do nej neboli zaradené žiadne mačky so septickým výpotkom.¹² Septické mačky, podľa tejto štúdie, majú hodnoty AGP také vysoké ako mačky s FIP, čo znižuje špecificitu tohto parametra.

V tejto štúdii je niekoľko obmedzení. Po prvé, imunohistochémia, zlatá štandardná metóda diagnostiky FIP, sa mohla vykonať iba u 11 mačiek pre potvrdenie a u 18 mačiek pre vylúčenie FIP (mačky trpiace inými chorobami ako FIP), pretože post-mortem vyšetrenie sa uskutočnilo iba v tejto podskupine mačiek.¹⁸ V najnovšom komplexnom prehľade diagnostiky FIP sa však histologické vyšetrenie a imunohistochémia nepovažovali za nutné požiadavky pre diagnostiku FIP.³¹ Namiesto toho sa ako dôležité nástroje pre diagnostiku ukázali byť typické vlastnosti, anamnéza a klinické príznaky FIP. Ukázali sa ale aj obmedzenia, ktoré vykazuje každá laboratórna metóda vrátane imunohistochémie.³¹ Iní autori založili diagnostiku FIP na nálezoch cytologického vyšetrenia výpotku v kombinácii s inými laboratórnymi parametrami a typickou anamnézou pre prípady, keď histológia nebola k dispozícii .^32,33 Aby sme prekonali problém absencie post-mortem vyšetrení, pre klasifikáciu FIP pozitívnych alebo FIP negatívnych mačiek sa použila vysoko spoľahlivá a sofistikovaná štatistická metóda kombinujúca výsledky viacerých testov.²⁴

Testy použité na meranie APP neboli špecificky určené na meranie týchto analytov v efúzii. Avšak podľa pokynov výrobcu je možné testy AGP v tejto štúdii použiť pre stanovenie koncentrácie AGP v mačacom sére alebo iných vzorkách. Podobný test sa predtým používal na meranie AGP v efúzii.¹² Dlhodobé skladovanie mohlo ovplyvniť koncentrácie APP v našich vzorkách, pretože niektoré sa pred analýzou skladovali až 2 roky pri -80 ° C. Nie sú zverejnené žiadne informácie týkajúce sa stability APP u mačiek počas dlhodobého skladovania, a vplyv podmienok a času skladovania nie je známy.

Je známe, že niektoré laboratórne metódy sú ovplyvnené prítomnosťou hemolýzy, lipémie a bilirubinémie v analyzovaných vzorkách. O vplyve týchto látok na meranie APP u psov a mačiek dodnes nemáme mnoho informácií.¹⁰ Pokiaľ je nám známe, neboli publikované žiadne konkrétne špecifické opatrenia pre imunoturbidimetrický test používaný na meranie koncentrácie SAA alebo jednorazovej radiálnej imunodifúzie použitej pre meranie koncentrácie AGP u mačiek v tejto štúdii. Pri meraní koncentrácie Hp by mohla vzbudzovať obavy hemolýza, pretože voľný hemoglobín by sa mohol vo vzorke viazať na haptoglobín, čo by v dôsledku mohlo viesť k falošne zníženým koncentráciám Hp. ³⁴ Pretože hemolytické vzorky neboli z analýzy vylúčené, ich použitie mohlo ovplyvniť výsledky, a mohlo by byť zodpovedné za obmedzenú užitočnosť Hp pri diagnostike FIP.

Na záver je dôležité zdôrazniť, že zistenia tejto štúdie sú použiteľné iba u mačiek s výpotkami v telesných dutinách, ktoré môžu trpieť efuzívnou (vlhkou) formou FIP. Na vyhodnotenie APP u mačiek s granulomatóznou (suchou) FIP sú potrebné ďalšie štúdie.

Závery

Aj keď sa zistilo, že AGP je užitočným diagnostickým nástrojom pre rozlíšenie medzi FIP a inými chorobami spôsobujúcimi výpotok, prínos SAA a Hp nebol v tomto ohľade dostatočný. Meranie AGP v efúzii poskytlo najvyšší diagnostický prínos spomedzi APP testovaných v sére aj v efúzii. Pretože sa však zistilo určité prekrytie AGP u mačiek s FIP a septickým ochorením alebo diseminovanou neopláziou, AGP nemožno použiť ako jediný test na FIP.

Poďakovania

Chceli by sme sa poďakovať Sabine Zielinskej za technickú podporu a všetkým kolegom z Kliniky malých zvierat a Dr. Christiane Stengel z Tierklinik Hofheim, Nemecko, za odber vzoriek.

Konflikt záujmov
Autori neuviedli žiadny potenciálny konflikt záujmov v súvislosti s výskumom, autorstvom alebo publikovaním tohto článku.

Financovanie
Autori nezískali žiadnu finančnú podporu pre výskum, autorstvo a/alebo publikáciu tohto článku.

Časť tejto štúdie bola prezentovaná ako ústna abstraktná prezentácia na 22. výročnom kongrese ECVIM-CA v roku 2012 v holandskom Maastrichte

Prijaté: 16. júna 2016

Referencie