Neurologická forma mačacej infekčnej peritonitídy a liečba pomocou GS-441524

1.6.2021
Niels C. Pedersen, DVM PhD
Pôvodný článok: The Neurological Form of Feline Infectious Peritonitis and GS-441524 treatment

Úvod

Neurologické postihnutie sa vyskytuje asi u 5–10% prípadov FIP. To sa môže v jednotlivých regiónoch líšiť, pretože na základe skúseností autora sa zdá, že turecké pouličné mačky vykazujú väčšiu prevalenciu. Vek nástupu je podobný ako u iných foriem FIP, pričom väčšina prípadov sa vyskytuje do 3 rokov.

Neurologická FIP sa považuje za formu suchej FIP a typické lézie suchej FIP v oblasti brucha, hrudníka alebo očí sa vyskytujú približne v polovici neurologických prípadov FIP. Neurologické príznaky sú viditeľné iba u asi 5% mačiek s prejavmi vlhkej FIP.¹ Každopádne u mačiek došlo k významnému zvýšeniu výskytu neurologickej FIP buď počas liečby s GS-441524, alebo vo forme relapsov v období pozorovania po liečbe u mačiek, ktoré boli pôvodne liečené na neneurologickú FIP.

Klinické príznaky

Neurologická FIP sa vyskytuje v dvoch formách, primárnej a sekundárnej. Abnormálne neurologické príznaky sú prítomné u mačiek s primárnym ochorením. Bežné sú však aj všeobecné príznaky zlého zdravotného stavu, ako napríklad neprospievanie, chudnutie, letargia a nechutenstvo. Horúčka môže byť zjavná alebo skrytá. Asi polovica mačiek s primárnou neurologickou FIP bude mať tiež identifikovateľné lézie mimo CNS a typickými výsledkami krvných testov. Avšak mačky bez zjavných znakov poškodenia CNS budú mať často na paneli CBC a v sére normálne, alebo normálu sa blížiace hladiny.

Skoré neurologické príznaky, rozpoznateľné prospektívne alebo retrospektívne, zahŕňajú lízanie podlahy alebo stien, sporadické zášklby svalov a neurčité správanie a kognitívne abnormality. Anizokória je ďalším skorým znamením. Podozrenie na neurologickú FIP rastie, keď sú klinické príznaky funkčnejšie. Najskorším znakom je zvyčajne postupná strata koordinácie a rovnováhy (ataxia). Nechuť skákať hore alebo dole z vysokých miest je jedným z prvých prejavov nekoordinácie. Inkoordinácia je spočiatku najnápadnejšia u zadných nôh, ale rýchlo sa stáva všeobecnou. V niektorých prípadoch sa môžu vyskytnúť aj záchvaty typu grand mal alebo psychomotorického typu. Záchvaty typu grand mal sa prejavujú krátkou stratou vedomia, silnými rytmickými svalovými kŕčmi postihujúcimi celé telo. Psychomotorická epilepsia je spojená s rôznym stupňom vedomia a nekontrolovanými alebo čiastočne kontrolovanými pohybmi tela.

Mačky so sekundárnou neurologickou FIP sa vyznačujú príznakmi extra-intestinálneho ochorenia a postihnutie CNS sa objaví v neskoršej fáze choroby. Vyskytuje sa často počas antivírusovej liečby iných foriem FIP a je častou príčinou relapsu u mačiek liečených na iné formy FIP. Tieto relapsy sa zvyčajne vyskytujú v priebehu prvých 1-4 týždňov po úspešnej liečbe.

Postihnutie miechy je pri neurologickej FIP často prehliadané, hoci viac ako 50% mačiek so zápalovým ochorením miechy má FIP.² Postihnutie miechy vedie k fekálnej a/alebo močovej inkontinencii rôznej závažnosti. Paralýza chvosta alebo zadných končatín sú tiež príznakmi ochorenia miechy. Postihnutie miechy pravdepodobne vedie k trvalým neurologickým deficitom a potom k ochoreniu mozgu.

Diagnostika

Náhly výskyt neurologických abnormalít u mačiek mladších ako 5-7 rokov je silným dôkazom FIP už iba ​​na základe samotnej pravdepodobnosti, pretože len málo ďalších chorôb bude mať v tejto vekovej skupine podobné príznaky. Avšak medzi veterinármi existuje tendencia zaradiť systémovú toxoplazmózu na svoj diagnostický zoznam vyššie, najmä keď sa pozorujú očné príznaky alebo príznaky postihnutia CNS. Systémová toxoplazmóza u mačiek je v porovnaní s FIP zriedkavým ochorením a často sa vyskytuje u imunokompromitovaných hostiteľov, vrátane hostiteľov s FIP. ^15-17 Je to pochopiteľné, pretože mačky sú v prírode definitívnym hostiteľom Toxoplasma gondii a vyvinul sa u nich stav fakultatívnej symbiózy. Okrem toho je hlavným klinickým prejavom systémovej toxoplazmózy charakteristická pneumónia, niekedy spojená s hepatitídou, nekrózou pankreasu, myozitídou, myokarditídou a dermatitídou.^3-8 Uveitída podobná FIP sa vyskytuje u približne 10% mačiek so systémovou toxoplazmózou, ⁴ a encefalitída je ešte menej častá.^7,17 Diagnostický test na systémovú toxoplazmózu je založený na porovnaní titrov protilátok IgG a IgM pomocou postupu nepriamej fluorescenčnej protilátky (IFA). ³ Vysoké titre IgG pri absencii protilátok IgM naznačujú predchádzajúcu expozíciu na toxoplazmu, ktorá môže v populácií divých mačiek dosahovať až 50% .⁴ Prítomnosť vysokých titrov protilátok IgM je indikáciou systémového rozšírenia organizmu z čreva do iných tkanív a je jednou z požiadaviek na diagnostiku systémového ochorenia. Mnoho mačiek s očnými a neurologickými známkami je však nevhodne liečených na systémovú toxoplazmózu iba na základe vysokých titrov IgG.

Diagnóza typických foriem FIP sa zvyčajne určí spojením informácií o veku a pôvode mačky, historických a fyzických znakov (napr. zlý zdravotný stav, horúčka, brušné alebo hrudné výpotky, hmatateľné hmoty v brušných orgánoch) s určitými laboratórnymi abnormalitami v kompletnom krvnom obraze (anémia; vysoký počet bielych krviniek, nízky počet lymfocytov a vysoký počet neutrofilov), sérovom biochemickom paneli (vysoká celková bielkovina, vysoký globulín, nízky albumín a nízky pomer A:G), vyšetrenia výpotkov, ak sú prítomné (exsudát alebo modifikovaný exsudát, žltý odtieň) a určením pravdepodobnosti, že tieto zistenia možno najlepšie vysvetliť FIP. Definitívnu diagnózu je možné získať identifikáciou koronavírusových proteínov alebo RNA vo výpotkoch alebo vzorkách tkanív pomocou PCR alebo imunohistochémie. Je ale možné, že u mačiek, u ktorých sa vyvinie neurologická FIP počas liečby alebo po liečbe neneurologickej formy, budú mnohé alebo všetky tieto klinické znaky chýbať.

Diagnostika neurologickej FIP, najmä v primárnej forme, sa zvyčajne robí tromi spôsobmi: 1) zvážte všetky historické, klinické a laboratórne nálezy a odhadnite pravdepodobnosť, že sa jedná o FIP, 2) vyšetrite mozog pre charakteristické znaky FIP pomocou magnetickej rezonancie (MRI) a/alebo analýzou mozgovomiechového moku (CSF), ^8,9 a 3) liečte na základe predpokladu, že ide o neurologickú FIP, a dúfajte v pozitívnu reakciu na antivírusovú liečbu.

Pri diagnostike neurologickej FIP sa stále viac uplatňuje magnetická rezonancia s vylepšením kontrastu. Dilatácia (hydrocefalus) jednej alebo viacerých mozgových komôr je častou léziou v mozgu.^8,9 Podobné rozšírenia vo forme syringomyélie sa dajú pozorovať aj v mieche. Dilatácie sú sekundárne pri zápale okolitého ependymu. Ependyma zabezpečuje vylučovanie, cirkuláciu a udržiavanie homeostázy CSF. Preto je závažnosť sekundárneho obštrukčného hydrocefalu FIP úmerná stupňu ependymálneho zápalu a súvisiaceho zvýšenia kontrastu. Diskrétne lézie parenchýmu nie sú identifikované. MRI výrazne zvyšuje náklady na diagnostiku, anestézia zvyšuje riziko úmrtia u ťažko chorých mačiek a odborné znalosti a vybavenie nie sú vždy k dispozícii. Preto konečná diagnóza často spadá do reakcie na špecifickú antivírusovú liečbu. Liekom voľby pre neurologické prípady FIP je GS-441524.^9,12

Analýza CSF je alternatívnym spôsobom kvantifikácie povahy a závažnosti zápalu v ependyme a mozgových blanách. Hladiny proteínu v CSF a počet buniek sú u mačiek s FIP zvýšené a často je možné získať vhodné vzorky pre detekciu infikovaných makrofágov pomocou IHC alebo PCR.^10,11 Analýza CSF je spojená s malým rizikom z anestézie a punkcie ihly do cisterny magna.

Liečba

Neurologická FIP sa dá vyliečiť, ak sa cez hematoencefalickú bariéru prejde dostatočné množstvo antivivirotika a vírus nezískal rezistenciu voči lieku.^9,12 Terénne testy s inhibítorom vírusovej proteázy GS376 boli prvými, ktoré preukázali, že neurologické príznaky možno významne potlačiť, ale infekcia sa nedá vyliečiť. Za dôvod sa považovala neschopnosť dosiahnuť dostatočne vysoké hladiny GC376 v CNS. Väčší úspech pri liečbe mačiek s neurologickou FIP sa dosiahol pomocou nukleozidového analógu a inhibítora transkripcie vírusovej RNA GS-441524.^9,12 Ukázalo sa, že GS-441524 vstupuje do cerebrospinálnej tekutiny (CSF) v koncentráciách od 7-21% krvi, v závislosti od testovanej mačky. ¹³ Tieto rozdiely hematoencefalickej bariéry medzi mačkami sú pravdepodobným vysvetlením variabilných dávok GS-441524 od 4 do 10 mg/kg denne potrebných pre liečbu prirodzene sa vyskytujúcich prípadov neurologickej FIP.^9,12

Súčasné počiatočné dávkovanie pre GS-441524 bolo na základe nedávnych zistení⁷ stanovené na 10 mg/kg denne subkutánnou cestou. Aj keď je možné liečiť niektoré mačky pri nižšom dávkovaní, ^9,12 neexistuje jednoduchý spôsob, ako zmerať silu hematoencefalickej bariéry, takže sa používa najnižšie dávkovanie, ktoré bude mať liečivý efekt pre väčšinu mačiek. Úspešnosť liečby sa meria tak zlepšením klinických príznakov, ako aj zlepšením kritických abnormálnych hodnôt krvných testov. Prírastok hmotnosti a kvalita srsti sú taktiež dôležité kvalitatívne znaky, ktoré je potrebné pozorovať. Sekvenčné analýzy MRI a CSF poskytnú priamejšie dôkazy o reakcii na liečbu,⁹ ale vo väčšine prípadov sú nepraktické.

Zlepšenie celkového zdravotného stavu a neurologických príznakov sa zvyčajne prejavia do 24-48 hodín a väčšina mačiek predurčených k úplnému zotaveniu sa vráti do normálneho stavu za 4-6 týždňov. Významná časť mačiek však bude reagovať pomalšie a vyžaduje si prehodnocovanie ich klinického stavu a stavu krvných testov každé 4 týždne. Spomalenie priebehu liečby, buď klinicky, alebo vo forme zvratu v počiatočných abnormalitách krvného testu, si bude vyžadovať zvýšenie dávky lieku od +2 do +5 mg/kg denne.^9,12

Ukončenie liečby, ktoré je zvyčajne po 84 dňoch, nie je vždy ľahké potvrdiť. Typické abnormality v krvných testoch, ktoré sa používajú pri väčšine ostatných foriem FIP, sa buď nevyskytujú v čase diagnózy, alebo sa vrátia do normálu pred ukončením liečby. Trvalé neurologické abnormality môžu pretrvávať aj po vyliečení infekcie a sťažujú tak klinické vyhodnotenie. Bez analýzy pomocou magnetickej rezonancie a/alebo mozgovomiechového moku, ktoré by potvrdili, či choroba už pominula, zostáva jedinou možnosťou ukončiť liečbu a dúfať, že k relapsu nedôjde.

Komplikácie neurologickej FIP

Relapsy u mačiek liečených na neurologickú FIP sa zvyčajne vyskytujú v priebehu niekoľkých dní po ukončení liečby a sú spôsobené buď neprimeraným dávkovaním a/alebo získaním liekovej rezistencie. Výskyt relapsov sa javí o niečo vyšší ako po liečbe foriem FIP bez postihnutia CNS. Poddávkovanie môže byť výsledkom silnejšej hematoencefalickej bariéry u niektorých mačiek v porovnaní s inými, nekvalitného antivírusového lieku alebo nesprávneho výpočtu dávky. Je však bežné, že sa mačky pri opakovanej liečbe vyliečia, pokiaľ nedošlo k liekovej rezistencii.

Získanie liekovej rezistencie je dobre známe u antivírusových liekov používaných u ľudí na choroby ako HIV/AIDS. Bola zaznamenaná aj u GC376^11,14 aj GS-441524 u mačiek.¹² Rezistencia na liečivo sa môže vyskytnúť mutáciami buď v pôvodnom FECV, alebo v jeho mutantnom biotype FIP v prírode¹⁴, a prejavovať sa nedostatočnou počiatočnou reakciou na liečbu, ale nie je to bežný jav.¹² Rezistencia sa pravdepodobnejšie vyskytne počas liečby a dochádza k nej jednak chronickým vystaveniu liečivu, jednak nižšími sub-inhibičnými hladinami liečiva. Rezistencia na liek je zvyčajne čiastočná a dá sa často prekonať zvýšením dávky. Lieková rezistencia sa môže časom časom zhoršiť, a ďalšie zvyšovanie dávkovania už neprinesie žiadny efekt.

Mačky s neurologickou FIP môžu po ukončení liečby vykazovať zvyškové poškodenie mozgu a/alebo miechy a trvalé následky. Medzi postihnutia patrí rôzny stupeň nekoordinácie, zmeny správania a demencia. Najproblematickejšie následky sú spojené s postihnutím miechy. Miecha je uzavretá v kostnej trubici, ktorá neumožňuje veľkú expanziu v prípade zápalu alebo nejakej formy syringomyélie. Postihnutie miechy pri FIP sa často prejavuje rôznymi stupňami fekálnej a/alebo močovej inkontinencie. Pozoruje sa tiež ochrnutie zadných končatín a chvosta, ale je to menej časté. Bohužiaľ, tieto klinické abnormality sú často trvalé, najmä ak sa neurologické ochorenie nelieči dlhší čas.

Jedným z najbežnejších negatívnych výsledkov antivírusovej liečby u mačiek s neurologickou FIP je nedosiahnutie vyliečenia, aj keď pokračovanie v liečbe vysokými dávkami stále umožňuje udržateľnú kvalitu života (t.j. riadenie príznakov ochorenia bez vyliečenia). Táto situácia naznačuje, že inhibícia replikácie vírusu antivírusovými liekmi nemusí byť dostatočná pre vyliečenie infekcie, a že je tiež potrebná účinná imunitná odpoveď. Tento fenomén „liečby bez vyliečenia“ viedol v mnohých prípadoch mnohých majiteľov k tomu, aby v liečbe za každú cenu pokračovali aj po dobu viac ako jedného roka. Tiež to viedlo k mnohým experimentom s ultravysokými dávkami GS441524 (>15 mg/kg denne), rozdelenými dávkami, prechodom z injekcií na perorálnu liečbu, súčasnou perorálnou a injekčnou liečbou, kombinovanou antivírusovou liečbou (napr. GS-441424 plus GC376) a podporou antivírusovej liečby vysokými dávkami kortikosteroidov a iných imunosupresív. Príležitostne sa vyžaduje liečba takýmito spôsobmi liečby, ale výsledok bol pre väčšinu týchto mačiek nepriaznivý.

Existujú nepriame dôkazy o tom, že imunita hostiteľa voči FIP je rozdelená medzi CNS a ostatné časti tela. Výskyt postihnutia CNS sa zdá byť zvýšený, keď vďaka GS-441524 dôjde k inhibícii infekcie mimo CNS. Zdá sa preto, že aktívne ochorenie mimo CNS má inhibičný účinok na ochorenie v CNS. Mačky s čistým neurologickým ochorením často nevykazujú abnormálne hodnoty krvných testov na paneli CBC ani v sére, a to ani pri významných zápalových zmenách v mozgovomiechovom moku.⁸ Mačky s neurologickou FIP majú v porovnaní s inými formami FIP často najvyššie sérum, teda najvyššie hodnoty titra protilátok v CSF.⁸ To všetko sú dôkazy o „kompartmentalizácii“ infekcie na jednej alebo druhej strane hematoencefalickej bariéry.

Referencie

1. Pedersen NC. 2009. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. J Feline Med Surg 11:225-58.
2. Marioni-Henry K. Feline spinal cord diseases. Vet Clin No Am Small Anim Pract. 2010;40:1011–1028.
3. Pedersen NC. Toxoplasmosis. In: Feline Infectious Diseases. American Veterinary Publications, Inc., Goleta, CA, USA, 1988, pp 372-380.
4. Petrak M, Carpenter J. Feline toxoplasmosis. J Am Vet Assoc. 1965; 146:728734. 
5. Jokelainen P, Simola O, Rantanen E, Nareaho A, Lohi H, Sukura A. Feline toxoplasmosis in Finland: Cross-sectional epidemiological study and case series study. J Vet Diagn Invest. 2012; 24:1115–1124.
6. Henriksen P, Dietz HH, Henriksen SA. Fatal toxoplasmosis in five cats. Vet Parasitol. 1994;55:15-20.
7. Holzworth J. Encephalitic toxoplasmosis in a cat. J Am Vet Assoc. 1954; 124:313-316.
8. Foley JE, Lapointe JM, Koblik P, Poland A, Pedersen NC Diagnostic features of clinical neurologic feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med. 1998;12:415-423.
9. Dickinson PJ, Bannasch M, Thomasy SM, Murthy VD, Vernau KM, Liepnieks M, Montgomery E, Knickelbein KE, Murphy B, Pedersen NC. Antiviral treatment using the adenosine nucleoside analogue GS‐441524 in cats with clinically diagnosed neurological feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med. 2020; 34:1587–1593.
10. Ives EJ, Vanhaesebrouck AE, Cian F. 2013. Immunocytochemical demonstration of feline infectious peritonitis virus within cerebrospinal fluid macrophages. J Feline Med Surg. 2013;15:1149–1153. 
11. Pedersen NC, Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Eckstrand C, Groutas WC, Bannasch M, Meadows JM, Chang KO. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 2018;20:378-392.
12. Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, et al. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 2019;21:271-281. 
13. Murphy BG, Perron M, Murakami E, et al. The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet Microbiol. 2018;219:226-233. 
14. Perera KD, Rathnayake AD, Liu H, Pedersen NC, Groutas WC, Chang KO, Kim Y. Characterization of amino acid substitutions in feline coronavirus 3C-like protease from a cat with feline infectious peritonitis treated with a protease inhibitor. Vet Microbiol. 2019;237:108398. 
15. Ward, B.C. and Pedersen, N.C.:  Infectious Peritonitis in Cats.  J Am Vet Med.  1969;154:26-35.  
16. Toomey JM, Carlisle-Nowak MM, Barr SC, Lopez JW, French TW, Scott FW, Hoose W, Pizano S, Dubey JP. Concurrent toxoplasmosis and feline infectious peritonitis in a cat. J Am Anim Hosp Assoc. 1995;31:425-428.
17. Zandonà L, Brunetta R, Zanardello C, Vascellari M, Persico L, Mazzolini E. Cerebral toxoplasmosis in a cat with feline leukemia and feline infectious peritonitis viral infections. Can Vet J. 2018;59:860-862