FIV – Testovanie a liečba ?

Ako už názov napovedá, toto sa netýka FIP, ale je to dôležité vedieť. Registroval som podivnú informáciu, že pri liečbe FIP molnupiravirom sa podarilo vyliečit aj FIV. A že mačky pred liečbou pozitívne, boli po liečbe FIV negatívne. A že testy neboli žiadne rýchlotesty, ale testy z Laboklinu…

Zrejme mnohí z vás máte mylnú predstavu, že ak niečo pochádza z laboratória, že to automaticky znamená jasnú odpoveď. Je to ale obrovský omyl. Povedzme si niečo o princípe testovania FIV a FeLV. Rýchlotesty (snaptesty) sú pre FIV protilátkové a pre FeLV antigénne. A tu je základný kameň úrazu. Protilátky, aj keď by došlo k nejakému zázračnému vyliečeniu, po liečbe nezmiznú. Protilátky sú proteíny produkované vlastným imunitným systémom a ich účelom je práve identifikovať a zneškodňovať cudzie objekty v organizme. Takže už samotný negatívny výsledok proilátkového testu po liečbe, pred ktorou bol test pozitívny znamená jediné – Jeden z dvoch testov bol falošne pozitívny (resp. falošne negatívny) a teda vadný.

Práve z toho dôvodu sa dôrazne doporučuje hlavne v prípade pozitívneho FIV alebo FeLV testu vykonanie konfirmačného testu inou laboratórnou metódou.

No a prečo som hovoril, že to, že sa niečo urobí v laboratóriu, ešte nič nemusí znamenať? Jednoducho. Pokiaľ dávate robiť test FIV a FeLV do laboratória a nešpecifikujete metódu, je veľmi pravdepodobné, že sa v laboratóriu urobí SNAP test alebo ELISA (EIA) test. Poznáte to podľa ceny testu, ale aj podľa toho, čo je na správe. Na obrázku nižšie je uvedené, že sa jednalo o test FIV AK, čo ale znamená protilátkový test (AK=Antikörper). V zátvorke je uvedené EIA, čo je skratka pre “enzyme-linked immuno sorbent assay”. Použiva sa aj skratka ELISA. Mali by ste vedieť, že za zlatý štandard konfirmačného testu pre FIV sa považuje test metódou Western Blot… V takom prípade by bol ale takto uvedený v správe. WB test je sice tiež protilátkový, ale funguje na úplne inom princípe. U FeLV sa ako konfirmačný test používa štandardne PCR. A ešte niečo. Prečo si myslíte, že po liečbe FIP vám vyjde pozitívny protilátkový test na FCoV? Presne z dôvodu, o ktorom som písal vyššie. Po liečbe FIP v tele zotrvávajú protilátky a je to úplne prirodzené. Aj vám po vyliečení z toľko skloňovaného Covidu ostanú protilátky. Inak by to s vami bolo veľmi špatné. A opýtajte sa sami seba, prečo by protilátky FCOV po liečbe ostali a protilátky FIV by zmizli? Protilátky ostávajú v organizme niekoľko mesiacov po vyliečení, a v niektorých prípadoch alebo u neliečiteľných chorôb, ako je FIV, aj celé roky.

Na obrázku vidíte FIV protilátkový test s negatívnym výsledkom, ktorý majiteľku mačky doviedol k fantastickému, ale bohužiaľ predčasnemu záveru, že pri liečbe FIP došlo k vyliečeniu FIV.

Pre úplnosť pripájam aj test FIV metódou Western Blot u môjho kocúra, ktorý bohužiaľ potvrdil, že je FIV pozitívny. A to sme dokonca mali predtým robených zopár snap testov (jeden dokonca v laboratóriu), z ktorých niektoré boli negatívne a nektoré pozitívne.

Prosím prestaňte si vytvárať unáhlené závery a kroťte eufóriu o vyliečení FIV. Výsledok dvoch protilátkových testov s protichodným výsledkom neznamená, že došlo k vyliečeniu, ale že jeden z testov ukázal vadný výsledok.

Okrem vyššie uvedených informácií by ste si ešte mali uvedomiť, že po vakcinácii na princípe inaktivovaného vírusu už nie je možné používať pre diagnostiku danej nemoci protilátkové testy, pretože vakcinácia slúži práve na to, aby si organizmus vytvoril protilátky.

Protilátkové testy môžu vyjsť pozitívne i v prípade mladých mačiatok (mladších ako 20 týždňov), keď môžu mať materské protilátky z materského mlieka a následne môžu byť testy negatívne.

K PCR testovaniu na FIV by som ešte dodal, aby ste si prečítali článok https://www.fivcats.com/FIV/fiv_testing.html, kde sú uvedené základné princípy testov FIV a aj ich spoľahlivosť. Dozviete sa napríklad, že je skutočne veľmi vysoká chybovosť negatívnych PCR testov.

Liečba FIV ???

Vírus FIV je retrovírus príbuzný vírusu spôsobujúcemu ochorenie HIV (AIDS). Hlavným problémom je, že vírus je “zabudovaný” do genómu hostiteľa a práve preto nie je takáto nemoc liečiteľná. To samozrejme neznamená, že s použitím symptomatickej terapie sa nedá predĺžiť doba dožitia postihnutého jedinca. Pokiaľ FIV mačku postihne nejaká infekcia, môžu pomôcť antivirotiká, pokiaľ sa objaví bakteriálna infekcia, nasadia sa ATB… Riešia sa teda sprievodné choroby a infekcie, a touto liečbou sa drží samotná choroba FIV pod kontrolou, ale nedochádza k jej vyliečeniu. Pre istotu som sa opýtal aj skutočne povolaných na možnosť liečby FIV molnupiravirom. Odpovede Danielle-Gunn Moore – profesorky mačacej medicíny z Univerzity v Edinburghu a Yunjeong Kim – profesorky na Kansas State University, ktorá spolu s Dr. Pedersenom stojí za objavom liečby FIP pomocou GS-441524, snáď presvedčia tých, ktorí sa nechali “opiť” rožkom a podľahli vidine liečby FIV molnupiravirom.

Preklad: “Retrovírusy, ako je FIV alebo HIV (AIDS), nie sú liečiteľné antivirotikami, pretože vírusy sú zabudované do genómu hostiteľa. Ak existuje dobré antivirotikum na FIV, môže pomôcť mačke zostať dlhší čas bez príznakov (podobne ako lieky na HIV u ľudí), ale nemyslím si, že existujú dôkazy, že molnupiravir je účinný proti FIV.”
Preklad: “Bolo mi zdôraznené, že molnupiravir, pretože pôsobí na replikujúci sa vírus, nikdy nevylieči FIV, podobne ako je to s účinnosťou týchto liekov na HIV, pretože provirálny nereplikujúci sa vírus nikdy nemôže byť ich cieľom. Dokonca aj na HIV sú vždy potrebné 3 – 4 lieky, príležitostne 2 – len pre jeho udržanie pod kontrolou, takže naozaj žiadna šanca na vyliečenie.”

Stav liečby a prevencie FIP v roku 2022

Niels C. Pedersen, DVM PhD, November 28, 2022

Originálny článok: Status of FIP treatment in 2022

S potešením vám oznamujem, že som ukončil svoju poradenskú funkciu v SOCKFIP a oficiálne som sa stal členom predstavenstva SOCKFIP. Odráža to môj prechod z univerzitného do súkromného života, ale nebude to mať vplyv na moju oddanosť výskumu FIP. Dúfam, že toto priamejšie zapojenie pomôže SOCKFIP-u pri prechode na širšiu úlohu v otázkach týkajúcich sa zdravia mačiek okrem FIP.  Výskum FIP pokračuje na Kalifornskej univerzite v Davise, ako aj v iných inštitúciách po celom svete. Výskumné projekty týkajúce sa FIP na UC Davis sú zhrnuté v ” Srdečných pozdravoch SOCK FIP” z roku 2022. SOCKFIP prostredníctvom verejných darov naďalej poskytuje finančnú pomoc na takéto štúdie a ja poskytnem vedecké poznatky vždy, keď to bude potrebné.      

Prial by som si, aby existovala licencovaná antivírusová liečba FIP u mačiek, ale ani úsilie mnohých jednotlivcov a skupín nedokázalo zmeniť súčasnú realitu. Preto je otázne, či sa legálne antivirotiká na FIP dostanú na trh v najbližších 2 až 5 rokoch, aj keby sa prekážky okamžite odstránili. Našťastie sa celosvetovo uvoľňujú obmedzenia všeobecného používania úzko súvisiacich humánnych liekov na COVID-19, čo umožňuje ich predpisovanie všetkými lekármi a širšie využitie v tejto oblasti. Úplné schválenie pre ľudí umožňuje ich použitie u zvierat za predpokladu, že potrebný liek je odvodený priamo od skutočného ľudského produktu. To by umožnilo legálne používať lieky vyrobené pre ľudí, ako sú remdesivir a molnupiravir (EIDD-2801), u zvierat, hoci za cenu humánnych liekov. Cieľom by stále mali byť lieky špeciálne licencované pre zvieratá a dostupné za veterinárnu, a nie medicínsku cenu. 

Čoraz viac veterinárnych lekárov už pomáha majiteľom pri liečbe. Aj naďalej ma však mrzí, že niektorí veterinári nepočuli o účinnej liečbe FIP, domnievajú sa, že publikované správy o liečbe sú falošné, alebo že získavanie liekov z neschválených trhov je také desivé, že ani nemôžu pomáhať pri liečbe, keď si ich majiteľ zakúpi. Chválim tých veterinárnych lekárov, ktorí akceptujú realitu liečby a spolupracujú s majiteľmi a ich mačkami s FIP.  

Najvýznamnejším objavom po GS-441524 je použitie molnupiraviru (EIDD-2801) (Merck) ako druhej účinnej liečby FIP.  Molnupiravir je mimoriadne účinný aj pri liečbe mačiek, u ktorých sa vyvinula rezistencia na GS-441524, čo sú najčastejšie mačky, u ktorých sa počas liečby GS-441524 alebo po nej vyvinula neurologická FIP. V súčasnosti sa práve začínajú objavovať správy o jeho použití u mačiek, ktoré sú uverejnené na webovej stránke SOCK FIP. 

Domnievam sa, že veterinárni výskumníci by mali zvážiť niekoľko oblastí výskumu. Jedna oblasť sa týka bezpečnosti a účinnosti EIDD-1931 (beta-d-N4-hydroxycytidín), ktorý je biologicky aktívnou zložkou molnupiraviru, rovnako ako GS-441524 je aktívnou zložkou remdesiviru. Tento perorálne podávaný liek je predmetom výskumu už takmer pol storočia a nemal by byť viac patentovo chránený. Predbežný výskum na Kalifornskej univerzite v Davise naznačuje, že môže byť ešte účinnejší a bezpečnejší ako molnupiravir. Tiež sa domnievam, že perorálne podávaná zložka inhibítora proteáz (nirmatrelvir) Paxlovid (Pfizer) by sa mala testovať na neokulárne/neneurologické prípady FIP. Nirmatrelvir sa rozkladá na jednoduchú chemickú modifikáciu GC373, aktívnu formu GC376. Paxlovid je široko dostupný a môžu ho ľahko predpisovať lekárnici aj lekári na všeobecnú liečbu COVID-19. Vďaka tomu by mal byť široko dostupný pre použitie veterinárnymi lekármi. Tiež sa domnievam, že by sa malo pokračovať v ďalšom výskume zameranom na hľadanie spôsobov, ako obmedziť infekciu FECV, a na pochopenie faktorov, ktoré potláčajú prirodzenú normálnu ochrannú imunitu voči mutantom FECV.  V tejto chvíli je zrejmé, že väčšina zdravých mačiek má silnú prirodzenú a získanú imunitu voči vírusom FIP. Aká je táto imunita a ako môžu tieto poznatky prispieť k posilneniu imunity proti FIP?

Nelicencovaný molnupiravir je účinnou záchrannou liečbou po neúspešnej nelicencovanej terapii GS-441524 u mačiek s podozrením na FIP

Meagan Roy 1, Nicole Jacque 2, Wendy Novicoff 3, Emma Li 1,Rosa Negash 1 , Samantha J. M. Evans 1 *

  1. Department of Veterinary Biosciences, College of Veterinary Medicine, The Ohio State University, Columbus, OH 43210, USA
  2. Independent Researcher, San Jose, CA 95123, USA
  3. Departments of Orthopaedic Surgery and Public Health Sciences, School of Medicine, University of Virginia, Charlottesville, VA 22903, USA
  4. * Autor, ktorému treba adresovať korešpondenciu.

Akademickí redaktori: Alessia Giordano a Stefania Lauzi
Patogény 2022, 11(10), 1209; https://doi.org/10.3390/pathogens11101209
Doručené: 19.9.2022 / Revidované: 9.10.2022 / Prijaté: 19.10.2022 / Publikované: 20.10.2022
(Tento článok patrí do špeciálneho vydania Advances on Feline Coronavirus Infection)

Pôvodný článok: Unlicensed Molnupiravir is an Effective Rescue Treatment Following Failure of Unlicensed GS-441524-like Therapy for Cats with Suspected Feline Infectious Peritonitis

Abstrakt

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je komplexné a historicky smrteľné ochorenie, hoci nedávny pokrok v antivírusovej terapii odhalil možnosti liečby. Novšia terapeutická možnosť, nelicencovaný molnupiravir, sa používa ako liečba prvej voľby pri podozrení na FIP a ako záchranná liečba na liečbu mačiek, ktoré majú pretrvávajúce alebo recidivujúce klinické príznaky FIP po liečbe GS-441524 a/alebo GC376. Na základe údajov hlásených majiteľmi boli zdokumentované liečebné protokoly pre 30 mačiek. 26 mačiek liečených nelicencovaným molnupiravirom ako záchrannou terapiou bolo liečených priemernou začiatočnou dávkou 12,8 mg/kg a priemernou konečnou dávkou 14,7 mg/kg dvakrát denne počas stredne dlhého obdobia 12 týždňov (IQR = 10 – 15). Celkovo 24 z 26 mačiek žilo v čase písania tejto správy stále bez prejavov ochorenia. Jedna mačka bola po ukončení liečby eutanázovaná z dôvodu pretrvávajúcich záchvatov a druhá mačka podstúpila opakovanú liečbu pre recidívu klinických príznakov. Bolo hlásených málo nežiaducich účinkov, pričom najvýraznejšie – sklopené uši (1), zlomené fúzy (1) a závažná leukopénia (1) – sa vyskytli pri dávkach nad 23 mg/kg dvakrát denne. Táto štúdia prináša dôkazy o princípe použitia molnupiraviru u mačiek a podporuje potrebu budúcich štúdií na ďalšie hodnotenie molnupiraviru ako potenciálne bezpečnej a účinnej terapie FIP.

Kľúčové slová: FIP; koronavírus; antivirotikum; EIDD-2801; čierny trh

1. Úvod

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je komplexné a v minulosti smrteľné ochorenie spôsobené mutáciou všadeprítomného mačacieho enterického koronavírusu (FECV) [1]. Nedávne pokroky v mačacej a antivírusovej medicíne odhalili potenciálne možnosti liečby FIP. Inhibítor 3C-podobnej proteázy GC376 bol prvou cielenou antivírusovou terapiou použitou proti tomuto ochoreniu [2]. GC376 bol vysoko účinný pri zlepšovaní klinických príznakov FIP u 19 z 20 prirodzene infikovaných mačiek, ale vykazoval obmedzenú schopnosť zvládnuť dlhodobé ochorenie [2]. Pedersen a kol. pokračovali v skúmaní antivírusovej zlúčeniny GS-441524, nukleozidového analógu a aktívneho metabolitu remdesiviru (GS-5734). GS-441524 preukázal lepšiu schopnosť liečiť a kontrolovať ochorenie u prirodzene infikovaných mačiek v porovnaní s GC-376, pričom v čase písania správy bolo 25 z 31 mačiek bez ochorenia [3].
Od týchto objavov majitelia mačiek na celom svete získavajú tieto väčšinou nelicencované lieky na liečbu svojich mačiek s FIP s pozoruhodne vysokou úspešnosťou [4]. V Spojených štátoch je vysoký dopyt po legálnej liečbe FIP z dôvodu etických a právnych obáv týkajúcich sa nelicencovaných liekov GC376 a GS-441524. Okrem toho niektoré mačky s FIP vyčerpali všetky súčasné možnosti liečby z dôvodu relapsu ochorenia a/alebo zlyhania liečby po GS-441524, GC376 a/alebo kombinovanej liečbe. Preto je naliehavo potrebná účinná a legálna možnosť liečby FIP.
V súvislosti s nedávnym vypuknutím SARS-CoV-2 sa na trh dostalo množstvo nových antivirotík. Molnupiravir (EIDD-2801), vyrábaný spoločnosťou Merck, je v súčasnosti dostupný na základe povolenia na núdzové použitie (EUA) od FDA na liečbu COVID-19 u dospelých [5]. Je to perorálne proliečivo nukleozidového analógu B-D-N4-hydroxycytidínu, ktorý zvyšuje mutácie nukleotidového prechodu guanínu na adenín a cytozínu na uracil u koronavírusov [6]. Tento mechanizmus zvyšuje mieru mutácií nad akceptovanú hranicu, čo následne inaktivuje vírus [7]. Zistilo sa, že molnupiravir je bezpečný a dobre tolerovaný v dávke do 800 mg dvakrát denne u pacientov s COVID-19 [8]. Niektoré štúdie zaznamenali výrazný pokles počtu hospitalizácií a úmrtí u pacientov s COVID-19 s miernym až stredne ťažkým ochorením, hoci účinnosť sa zdá byť nedostatočná u pacientov s COVID-19 s ťažkým ochorením [7].

Vzhľadom na silný potenciál molnupiraviru na liečbu iných koronavirových infekcií začali majitelia mačiek nelicencovaný molnupiravir (alebo jeho aktívny metabolit EIDD-1931) zakúpený cez internet použivať na liečbu FIP. Použitie molnupiraviru na liečbu FIP však v súčasnosti nie je zdokumentované v žiadnej vedeckej literatúre. Nelicencovaný molnupiravir sa dá použiť ako terapia prvej voľby pri podozrení na FIP, ale i ako záchranná terapia na liečbu mačiek, ktoré majú pretrvávajúce alebo recidivujúce klinické príznaky FIP po terapii GS-441524 a/alebo GC376. Cieľom tejto štúdie je zdokumentovať toto použitie a poskytnúť dôkaz o princípe molnupiraviru ako potenciálneho lieku na FIP podľa údajov hlásených majiteľmi.

2. Materiály a metódy

Prieskum bol realizovaný pomocou programu Qualtrics XM (Qualtrics Version May-August 2022, Provo, UT, USA) na základe licencie Ohio State University. Prieskum (doplnkové údaje S1) bol napísaný v angličtine a pozostával z 94 otázok s možnosťou výberu odpovede a voľnými odpoveďami, v ktorých sa zisťovala diagnóza FIP, klinické príznaky, počiatočná terapia (používaná pred molnupiravirom), liečba molnupiravirom, nežiaduce udalosti, trvanie liečby a čas remisie. Počet otázok s voľnou odpoveďou bol obmedzený, aby sa obmedzila odchýlka pri rozpomínaní. Prieskum tiež umožnil majiteľom nahrať príslušné dokumenty (napr. veterinárne lekárske záznamy a laboratórne výsledky). Prieskum bol formátovaný s použitím otázok z predchádzajúcich štúdií, aby sa zachovala konzistentnosť jazyka a štýlu, ako aj novovytvorených otázok špecifických pre skúsenosti s liečbou molnupiravirom. Logika prieskumu diktovala, že niektoré otázky sa objavili až po výbere konkrétnej odpovede, zatiaľ čo iné sa pri výbere konkrétnej odpovede preskočili. Táto podmienená logika sa použila na zníženie skreslenia pri vypĺňaní dotazníka a únavy z vypĺňania dotazníka. Vyplnenie prieskumu trvalo približne 20 – 30 minút a v prípade potreby ho bolo možné uložiť a vyplniť neskôr. Túto štúdiu schválila Inštitucionálna kontrolná komisia Štátnej univerzity v Ohiu (protokol č. 2021E0162).

Prieskum bol účastníkom distribuovaný individuálne e-mailom a údaje sa zbierali od júna do augusta 2022. Účastníci boli vybraní z podskupiny majiteľov, ktorí hľadali terapiu molnupiravirom pre svoju mačku s podozrením na FIP prostredníctvom populárnej terapie FIP a podporných skupín na sociálnych sieťach. Kritériami zaradenia boli prieskumy týkajúce sa mačiek, u ktorých sa predpokladala FIP na základe diagnostiky od veterinárneho lekára, nereagovania na počiatočnú terapiu alebo recidívy klinických príznakov po ukončení počiatočnej terapie inej ako molnupiravir (napr. GS-441524 alebo GC376) a ukončenia 8 – 10 týždňov perorálne podávanej terapie molnupiravirom (alebo tých, ktoré následne uhynuli alebo boli počas terapie eutanazované). Do tejto štúdie bola zahrnutá aj malá skupina mačiek, ktoré dostávali molnupiravir počas 8 – 10 týždňov ako počiatočnú a jedinú terapiu, ktorá sa bude v ďalšej časti práce označovať ako terapia prvej voľby, v prípade podozrenia na FIP. Kritériom vylúčenia boli prieskumy s neúplnými údajmi alebo mačky, ktorým veterinárny lekár nediagnostikoval FIP.

3. Výsledky

3.1 Demografické údaje

Prostredníctvom podpornej skupiny FIP na sociálnych sieťach bolo identifikovaných celkovo 80 potenciálnych účastníkov a týmto účastníkom s dostupnými kontaktnými údajmi bolo zaslaných 37 výziev na vyplnenie dotazníka. Celkovo bolo zaslaných 33 dotazníkov a 21 účastníkom boli zaslané následné e-maily s cieľom získať úplné údaje z dotazníkov. Sedemnásť majiteľov pripojilo k zaslaným dotazníkom príslušné dokumenty a dvaja ďalší majitelia zaslali na e-mailovú adresu štúdie príslušné dokumenty, ktoré obsahovali veterinárne lekárske záznamy, laboratórne výsledky a diagnostické snímky. Tieto uvedené dokumenty boli použité na doloženie nežiaducich reakcií, ktoré nahlásil jeden účastník. Jedna odpoveď bola odmietnutie účasti. Dva prípady boli vylúčené, pretože mačky nemali diagnózu FIP od veterinárneho lekára (jedna z nich bola podľa hlásenia diagnostikovaná na základe straty súrodenca následkom FIP a druhá bola vyšetrená veterinárnym lekárom, ktorý dospel k záveru, že krvné testy nezodpovedajú FIP). Do tejto štúdie bolo teda zaradených celkovo 30 mačiek s podozrením na FIP, z ktorých 4 nedostali pred podaním molnupiraviru žiadnu liečbu. Tieto štyri mačky boli zaradené ako samostatná malá kohorta liečby molnupiravirom v prvej línii. Bloková schéma týchto prípadov je znázornená na obrázku 1. Zastúpené krajiny pôvodu boli Spojené štáty (25), Nemecko (2), Poľsko (2) a Švédsko (1). Stav pohlavia/kastrácie mačiek v čase diagnózy bol 40 % kastrovaných kocúrov, 40 % sterilizovaných samíc a 20 % nekastrovaných kocúrov. Priemerný vek v čase stanovenia diagnózy bol 9,7 mesiaca, s rozpätím od 1 mesiaca do 6 rokov. Väčšina mačiek bola zmiešaného alebo neznámeho plemena (70 %); bolo medzi nimi sedem čistokrvných mačiek a dve špeciálne krížené mačky (napr. kríženec balinézskej a ragdoll mačky a siamskej mačky). Odpovede označujúce mačku ako “americkú krátkosrstú” alebo “americkú dlhosrstú” boli namiesto toho kategorizované ako zmiešané plemeno, vzhľadom na bežne zaznamenaný zmätok amerických majiteľov týkajúci sa názvoslovia tohto plemena.

Obrázok 1. Tento vývojový diagram predstavuje počet prípadov v každom liečebnom bloku.

Pokiaľ ide o komorbidity, len u jednej mačky bol hlásený vírus mačacej leukémie a u jednej mačky bol reportovaný kalicivírus. Niekoľko mačiek malo v anamnéze aj vonkajšie a/alebo vnútorné parazitárne infekcie (3), konjunktivitídu/okulárne infekcie (2) a bakteriálne infekcie kože (pyodermiu) (1). Celkovo 16 mačiek malo neurologické prejavy FIP. Tri mačky mali neurologické aj okulárne prejavy FIP a dve mačky mali len okulárne prejavy FIP. Zo zvyšných prípadov bolo sedem efuzívnych, zatiaľ čo päť prípadov bolo neefuzívnych. Úplné rozdelenie typov FIP je uvedené v tabuľke 1.

MačkaVek pri diagnóze (mesiace)Pohlavie/kastračný stav pri diagnózePlemenoPredchádzajúce zdravotné ťažkostiKrajina pôvoduForma FIPTrvanie počiatočnej liečby (týždne)Obdobie bez ochoreniaDruhá terapiaTrvanie druhej terapie (týždne)Obdobie bez ochoreniaTretia terapiaTrvanie tretej terapie (týždne)Obdobie bez ochorenia
14kocúrEurópska krátkosrstáparizitárne infekcie, URI v ranom vekuNemeckoneurologickáinjekčný orálny GS-4415248žiadneinjekčný a orálny GS-44152415žiadne
215kastrovaná mačkaBarmskážiadneŠvédskoefuzívna, neefuzívna, neurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 4 týždneinjekčný GS-4415241417 dníorálny GS-4415245 týždňovžiadne
39kastrovaný kocúrBritská krátkosrstážiadnePoľskoefuzívna, neurologická, okulárnainjekčný GS-44152413menej ako 2 týždneinjekčný GS-44152412viac ako 6 mesiacov, menej ako 1 year
45kastrovaný kocúrAbesínskažiadneUSAefuzívnainjekčný GS-44152412menej ako 2 týždneinjekčný GS-44152414menej ako 4 týždne
54kastrovaná mačkaBalinézska/Ragdol mixkalicivírus, konjunktivitída, giardióza, pásomnica, URIUSAneefuzívnainjekčný GS-44152413menej ako 8 týždňov
67kastrovaná mačkaSiamskážiadneUSAneurologickáinjekčný a orálny GS-441524, injekčný GC, injekčný a orálny molnupiravir12žiadne
77kastrovaný kocúrAmerická krátkosrstážiadneUSAneefuzívnainjekčný a orálny GS-4415245žiadne
86kastrovaná mačkaAmerická krátkosrstá/Siamská mixpásomnica, FCoVUSAefuzívna, neurologickáinjekčný a orálny GS-4415245žiadne
94kastrovaná mačkaDomáca zmiešanázlomená panvaUSAefuzívnainjekčný a orálny GS-44152414menej ako 6 mesiacovorálny GS-44152413menej ako 4 týždneorálny GS-441524/injekčný GC6 weeks in combination then 6 weeks of orálny GSžiadne
104kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAefuzívnainjekčný GS-44152423menej ako 4 týždne
1172kastrovaný kocúrDomáca zmiešanáFeLVUSAneefuzívnaorálny GS-44152412menej ako 6 mesiacov
125kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneefuzívna, neurologická, okulárnainjekčný a orálny GS-44152417žiadne
1301.VkocúrSavannahžiadneUSAefuzívna, neurologickáinjekčný a orálny GS-44152424menej ako 6 mesiacovinjekčný a orálny GS-44152412menej ako 4 týždne
144kastrovaná mačkaDomáca zmiešanáSkin a eye infections, fleasPoľskoneefuzívna, neurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 2 týždneinjekčný GS-44152417menej ako 4 týždne
1512kastrovaná mačkaAmerická krátkosrstážiadneUSAefuzívnainjekčný GS-441524/GC01.Vžiadne
165kastrovaná mačkaDomáca zmiešanážiadneUSAefuzívna, neurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 4 týždne
174kocúrAmerická dlhosrstážiadneUSAokulárnainjekčný a orálny GS-441524, GC37613žiadne
186kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAefuzívnainjekčný GS-44152412žiadne
1912kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneefuzívnainjekčný a orálny GS-44152412menej ako 2 týždneinjekčný GS-44152412žiadne
206kastrovaný kocúrNeznámežiadneUSAneefuzívna, neurologickáinjekčný GS-4415244žiadneorálny GS-4415243žiadne
214kastrovaná mačkaNórska lesnážiadneUSAneurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 6 mesiacovinjekčný GS-44152401.VžiadneMolnupiravir, GS-441524, GC12 týždňovžiadne
226kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneurologická, okulárnaorálny GS-4415243žiadne
2312kastrovaná mačkaNeznámežiadneNemeckoneurologickáinjekčný GS-44152416menej ako 6 mesiacov
243kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneurologickáinjekčný GS-44152412menej ako 6 mesiacov
256kastrovaný kocúrAmerická krátkosrstážiadneUSAefuzívnaorálny GS-44152413menej ako 1 týždeň
261kocúrNeznámežiadneUSAneefuzívnainjekčný GS-44152412menej ako 1 týždeň
277kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneefuzívna, neurologickáMolnupiravir12menej ako 1 týždeň*Molnupiravir
2824kastrovaná mačkaDomáca zmiešanážiadneUSAefuzívnaMolnupiravir
2912kastrovaná mačkaDomáca zmiešanážiadneUSAneefuzívna, okulárnaMolnupiravir
3024kastrovaný kocúrDomáca zmiešanážiadneUSAneurologickáMolnupiravir
Tabuľka 1. Signalizácia a charakteristiky počiatočnej terapie všetkých 30 mačiek liečených nelicencovaným molnupiravirom pri podozrení na FIP.

3.2. Počiatočná liečba pred nasadením molnupiraviru

Celkovo 26 z 30 mačiek dostalo počiatočnú liečbu pri podozrení na FIP s nelicencovaným liekom GS-441524 alebo kombináciou liekov obsahujúcou nelicencovaný GS-441524 ako hlavný základný liek (na báze GS-441524). Polovica (13) mačiek bola liečená injekčne podávaným liekom GS-441524. Iba tri mačky boli liečené perorálnym liekom GS-441524, pričom ďalších sedem mačiek bolo liečených kombináciou injekčného a perorálneho lieku GS-441524 počas celého trvania liečby. Dve mačky boli liečené kombináciou nelicencovaného lieku GS-441524 a nelicencovaného lieku GC376. Kocka č. 6 bola liečená všetkými predtým uvedenými liekmi spolu s molnupiravirom počas 12 týždňov veľmi komplikovaného režimu (doplnkové údaje S2). Dávkovanie kombinovaných liekov používaných v rámci primárnej liečby (napr. GC376 a molnupiravir) sa nezisťovalo. Hlásené počiatočné dávkovania nelicencovaného lieku GS-441524 sa pohybovali od 2 mg/kg do 10 mg/kg; najčastejšie uvádzané dávkovania boli 5 – 6 mg/kg (osem mačiek) a 10 mg/kg (sedem mačiek). Väčšina (21) mačiek dostávala dávku raz denne. Iba štyrom sa dávka podávala dvakrát denne a jednej mačke sa dávka podávala najprv dvakrát denne počas jedného týždňa, potom sa prešlo na dávkovanie raz denne. Medián trvania liečby založenej na GS-441524 bol 12 týždňov (IQR = 12 – 13). U pätnástich mačiek bola počas trvania liečby hlásená zmena denných dávok. Niekoľkým mačkám sa zvýšila denná dávka podľa telesnej hmotnosti, aby sa zachovalo rovnaké dávkovanie v mg/kg. Iné zvýšili dávkovanie v mg/kg z dôvodu nedostatočnej klinickej odpovede alebo zmeny spôsobu podávania (napr. z injekčného na perorálny GS-441524). Žiadny účastník nehlásil zníženie dávky počas trvania liečby.

Celkovo 6 z 26 mačiek absolvovalo kratšiu ako priemernú 12-týždňovú liečbu na báze GS-441524 z dôvodu nedostatočnej klinickej odpovede a okamžite začali podstupovať inú liečbu. Dve zo šiestich mačiek zahájili iný spôsob alebo dávkovanie liečby nelicencovaným liekom GS-441524, ako je uvedené v tabuľke 1. Jedna mačka prešla pri druhej liečbe z injekčnej na perorálnu liečbu liekom GS-441524. U druhej mačky sa pri druhej liečbe jednoducho zvýšilo dávkovanie lieku GS-441524. Zvyšné štyri mačky začali v tomto čase liečbu nelicencovaným molnupiravirom, ako je uvedené v tabuľke 2. Z 20 mačiek, ktoré ukončili aspoň 12 týždňovú dĺžku liečby liekom GS-441524, sa u 16 z nich zaznamenala klinická remisia. Všetkých 16 bolo v remisii menej ako 6 mesiacov, pričom 2 mačky boli v remisii menej ako týždeň pred návratom klinických príznakov. Všetkých 16 začalo druhé kolo liečby, pričom 10 podstúpilo druhé kolo liečby na báze GS-441524 a 6 začalo v tomto čase liečbu molnupiravirom. Štyri mačky, ktoré ukončili liečbu liekom GS-441524, ale nedosiahli klinickú remisiu, okamžite začali liečbu molnupiravirom. Celkovo 26 mačiek podstúpilo primárnu liečbu na báze GS-441524 a všetkých 26 recidivovalo alebo nereagovalo adekvátne. Celkovo 10 z 26 absolvovalo druhé kolo liečby na báze GS-441524 a 16 začalo liečbu molnupiravirom.

MačkaKlinické príznaky na začiatku liečbyNázov značkyPočiatočné dávkovanie a frekvenciaKonečné dávkovanie a frekvenciaTrvanie liečby (týždne)Čas do zlepšeniaPretrvávajúce klinické príznakyVýsledokNežiaduce účinky
1hnačka, zvracanieAura Plus11 mg/kg dvakrát denne11 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
2žiadne hlásenéAura12 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne12neistéžiadneklinická remisiažiadne
3anizokória, farebné škvrny v oku, polydypsia, pika, strata váhyAura 280128 mg/kg dvakrát denne14 mg/kg dvakrát denne12do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
4anorexia, letargia, strata váhyEIDD7 mg/kg dvakrát denne7 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
5farebné škvrny v oku, hnačka, skrývanie a nedostatok socializácieAura 28016 mg/kg raz denne13 mg/kg raz denne10do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
6anizokória, zápcha, anorexia, fecal and urinárna inkontinencia, letargia, paralýza, seizures, bledé ďasná, strata váhyAura 280120 mg/kg dvakrát denne20 mg/kg dvakrát denne11menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
7anorexia, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, žltačka, letargiaCapella EIDD9 mg/kg dvakrát denne13 mg/kg dvakrát denne10menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
8anorexia, ťažká chôdza, urinárna inkontinencia, paralýzaAura 280117 mg/kg dvakrát denne17 mg/kg dvakrát denne15menej ako 1 týždeňťažká chôdza pretrvávala 2 mesiace, stále nie je normálna, ale má normálny životklinická remisiažiadne
9kašeľ, anorexia, skrývanie, nedostatok socializácie, polydypsia, strata váhyAura 280112 mg/kg dvakrát denne16 mg/kg dvakrát denne13do 2 týždňovpolydypsia pretrvávala 1 týždeňklinická remisiažiadne
10anorexia, letargia, strata váhyAura 280112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne16do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
11anorexia, letargia, URI, strata váhyAura 193112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne12do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
12slepota, kývanie hlavou, ťažká chôdzaAura 280110 mg/kg dvakrát denne14 mg/kg dvakrát denne12do 3 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
13ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, polyúria, letargia, anorexia, paralýza, triaškaAura 280112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
14anorexia, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, nezvyčajná bojazlivosťAura 280111 mg/kg dvakrát denne16 mg/kg dvakrát denne18viac ako 4 týždnenič fyzické, ale MRI stále nie je normálnaklinická remisiažiadne
15slepota, zápcha, anorexia, hnačka, zväčšené brucho, skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, bledé ďasná, strata váhyAura 280116 mg/kg dvakrát denne16 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
16anorexia, ťažká chôdza, letargia, seizures, triaška, strata váhyAura 280114 mg/kg dvakrát denne14 mg/kg dvakrát denne12menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
17kašeľ, anorexia, sťažené dýchanie, skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, zvracanie, strata váhyAura 2801 a Aura 193112 mg/kg dvakrát denne17 mg/kg dvakrát denne20do 3 týždňovanorexiaklinická remisianauzea/zvracanie, anorexia
18zápcha, anorexia, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, strata váhyAura 280112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne8do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
19letargia, anorexiaAura 280112 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne7do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
20chvenie/trasenieAura 280110 mg/kg dvakrát denne23 mg/kg dva-trikrát denne10menej ako 1 týždeňv remisii cca 1 1 týždeň pred začiatkom záchvatoveutanáziaznížená chuť do jedla pri dávkovaní trikrát denne, závažná leukopénia, strata fúzov, šupinatá koža na ušiach
21ťažká chôdza, fekálna inkontinenciaAura 2801 a Aura 193113 mg/kg dvakrát denne30 mg/kg dvakrát denne14menej ako 1 týždeňťažká chôdza, obtiažne skákanie, fekálna inkontinencia pretrvávala počas štúdie (1 týždeň post treatmentu)relaps a eutanáziasklopené špičky uši, ochabnutie svalov
22farebné škvrny v oku, anorexia, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, letargiaAura 280116 mg/kg dvakrát denne19 mg/kg dvakrát denne9do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
23ťažká chôdza, anorexia, strata rovnováhyAura EIDD12 mg/kg dvakrát denne15 mg/kg three times a day10do 2 týždňovťažká chôdzaklinická remisiažiadne
24slepota, farebné škvrny v okus, anorexia, sťažené dýchanie, ťažká chôdza, zväčšené brucho, urinárna inkontinencia, žltačka, letargia, paralýza, triaškaAura 280115 mg/kg dvakrát denne15 mg/kg dvakrát denne16menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
25sťažené dýchanie, ťažká chôdza, skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, URIAura 28017 mg/kg dvakrát denne7 mg/kg dvakrát denne16do 2 týždňovžiadneklinická remisiažiadne
26letargia, anorexiaAura 280114 mg/kg dvakrát denne14 mg/kg dvakrát denne15menej ako 1 týždeňneurologické zášklby, zvýšené pečeňové enzýmyklinická remisiažiadne
Tabuľka 2. Liečba a výsledné charakteristiky 26 mačiek, ktoré dostávali nelicencovaný molnupiravir ako záchrannú liečbu.

3.3. Druhé kolo liečby pred nasadením molnupiraviru

Celkovo bolo hlásené, že 10 z 26 mačiek, ktoré podstúpili úvodnú liečbu GS-441524 a následne recidivovali, absolvovalo pred začatím liečby molnupiravirom druhé kolo nelicencovanej liečby GS-441524. Väčšina mačiek opäť dostávala injekčný GS-441524 (6), pričom dve dostávali perorálny GS-441524 a dve dostávali injekčný aj perorálny GS-441524. Hlásené dávkovania sa pohybovali od 4 – 5 mg/kg do 15 mg/kg; najčastejšie používané dávkovania boli 7 – 8 mg/kg (dve mačky) a 15 mg/kg (dve mačky). Väčšina mačiek bola liečená raz denne (sedem mačiek), jedna mačka dostávala dávku dvakrát denne a jedna mačka trikrát denne. U väčšiny mačiek sa počas trvania liečby menila dávka. Dve dávky boli upravené s prírastkom hmotnosti, aby sa zachovalo rovnaké dávkovanie v mg/kg. Dávkovanie v mg/kg sa zvýšilo piatim mačkám, ktoré nereagovali adekvátne alebo sa u nich objavili nové klinické príznaky (napr. neurologické príznaky).
Medián trvania liečby bol 12,5 týždňa (IQR 9,75 – 14,25). Len dve mačky nepodstúpili aspoň 12-týždňovú terapiu. Jedna z dvoch pridala GC376 a molnupiravir k súčasnej terapii GS-441524 a druhá začala liečbu molnupiravirom ako jedinou terapiou. Z ôsmich mačiek, ktoré ukončili aspoň 12 týždňov trvajúcu terapiu liekom GS-441524, sa u dvoch nedosiahla klinická remisia. Obe mačky začali v tom čase liečbu nelicencovaným molnupiravirom. U zvyšných šiestich mačiek bolo hlásené dosiahnutie klinickej remisie po druhom kole liečby liekom GS-441524. Päť zo šiestich mačiek bolo v remisii menej ako 4 týždne, výnimkou bola jedna mačka, ktorá bola v remisii viac ako 6 mesiacov, ale menej ako rok. Sedem z desiatich mačiek začalo v tomto čase užívať nelicencovaný molnupiravir.

3.4. Tretie kolo liečby pred nasadením molnupiraviru

Zostávajúce tri mačky prešli posledným kolom liečby na báze GS-441524 pred prechodom na liečbu molnupiravirom. Mačka č. 2 dostávala perorálne GS-441524 počas 5 týždňov pred začatím liečby molnupiravirom. Mačka č. 9 bola liečená 6 týždňov perorálnou a injekčnou formou GS-441524 a potom pokračovala 6 týždňov len perorálnou formou GS-442524. Dávkovanie a frekvencia u oboch mačiek nie sú známe, keďže v prieskume sa zbierali údaje len o dvoch terapiách pred molnupiravirom. Mačka č. 21 dostávala kombináciu GS-441524, GC376 a molnupiraviru počas 12 týždňov. Dávkovanie, frekvencia a trvanie každej z nich sa v priebehu 12 týždňov radikálne menili (doplnkové údaje S3). Všetky tri mačky začali liečbu molnupiravirom bez klinickej remisie z tohto tretieho kola liečby.

3.5. Molnupiravir ako záchranná liečba

Z 26 mačiek, ktoré dostávali nelicencovaný molnupiravir ako záchrannú liečbu, väčšina používala liek značky Aura, pričom len 2 mačky používali inú značku molnupiraviru. Viac ako 81 % mačiek (18) bolo liečených liekom Aura 2801, 1 mačka bola liečená liekom Aura 1931 a ďalšie 2 mačky boli liečené oboma prípravkami Aura. Priemerné počiatočné dávkovanie bolo 12,8 mg/kg dvakrát denne. Jedna mačka dostávala dávku len raz denne a dve mačky dostávali dávku 2 až 3-krát denne. Najčastejšie používané začiatočné dávkovanie bolo 12 mg/kg dvakrát denne. Dávkovanie sa pohybovalo od 6 do 28 mg/kg dvakrát denne. Bolo hlásených 11 zmien dávkovania, pričom okrem jednej išlo o zvýšenie dávkovania. Zníženie dávkovania u mačky č. 3 nebolo nijako vysvetlené. Priemerné konečné dávkovanie bolo 14,7 mg/kg dvakrát denne, pričom tie isté tri mačky sa líšili frekvenciou dávkovania. Najčastejšie koncové dávkovanie bolo tiež 12 mg/kg dvakrát denne. Rozsah dávkovania bol 7 až 30 mg/kg dvakrát denne.

Medián trvania liečby bol 12 týždňov (IQR 10-15). Celkovo bolo udávane široké rozpätie 7 – 20 týždňov. Len osem mačiek sa liečilo kratšie ako 12 týždňov. Mačka, ktorá ukončila iba 7 týždňov liečby, bola reportovaná, že ukončila liečbu z dôvodu dosiahnutia klinickej remisie. Všetkých 26 mačiek ukončilo liečbu v trvaní 7 týždňov alebo dlhšie a všetkých 26 mačiek prežilo. Neboli hlásené žiadne prípady vynechaných dávok liečby molnupiravirom.

Majitelia hlásili zlepšenie klinických príznakov u viac ako 92 % mačiek do troch týždňov od začatia liečby molnupiravirom, pričom 84,6 % mačiek vykazovalo zlepšenie do dvoch týždňov a takmer polovica (46,2 %) do jedného týždňa. Iba dva prípady boli hlásené odlišne, pričom jedna mačka nevykazovala žiadne príznaky zlepšenia až do 1,5 mesiaca a majiteľ druhej mačky si nebol istý časovým harmonogramom a stupňom zlepšenia klinických príznakov. Celkovo bolo hlásených sedem mačiek s pretrvávajúcimi klinickými príznakmi FIP. U jednej z nich bolo hlásené vymiznutie klinických príznakov po jednom týždni pozorovacieho obdobia. U ostatných sa predpokladá, že išlo o reziduálne príznaky, ako sú ťažkosti s chôdzou alebo skákaním, tras, zmeny MRI a fekálna inkontinencia. Celý rozsah pretrvávajúcich klinických príznakov sa nachádza v tabuľke 2. Iba u troch mačiek boli hlásené nežiaduce účinky v reakcii na molnupiravir, vrátane nevoľnosti/vracania, anorexie, sklopených ušných špičiek (obrázok 2), krehkých fúzov, leukopénie, šupinatej kože a ochabovania svalov. V čase publikácie žije 24 z 26 mačiek v klinickej remisii FIP po perorálnej liečbe molnupiravirom. Jedna mačka údajne zomrela týždeň po ukončení liečby molnupiravirom v dôsledku dlhotrvajúceho záchvatu a druhá mačka (č. 21) bola bez ochorenia 4 týždne pred relapsom. Mačka č. 21 potom začala druhé kolo liečby molnupiravirom v rovnakej dávke, ale následne bola eutanizovaná z dôvodu nedostatočnej odpovede na liečbu.

Obrázok 2. Sklopené špičky uší boli hlásené ako nežiaduci účinok nelicencovanej liečby molnupiravirom u mačky č. 21.

U mačky č. 22 bola hlásená závažná leukopénia. Prostredníctvom veterinárnych záznamov sa zistilo, že mačka č. 22 má stredne ťažkú panleukopéniu s lymfopéniou, neutropéniou a normálnym hemogramom a trombogramom na 4 z 5 sekvenčných kompletných krvných testov, ktoré boli potvrdené prostredníctvom veterinárnych záznamov kompletných sekvenčných krvných testov. Prvotný zaznamenaný počet bielych krviniek bol 10 700 buniek na mikroliter (referenčný rozsah 3500 – 16 000 buniek na mikroliter). Ďalšie štyri kompletné krvné testy ukázali počet bielych krviniek v rozmedzí od 1200 do 1900 buniek na mikroliter. Prvotný počet neutrofilov bol 8560 buniek na mikroliter (referenčný rozsah 2500 – 8500 buniek na mikroliter). Ďalšie štyri počty neutrofilov sa pohybovali od 696 do 1292 buniek na mikroliter. Prvotný počet lymfocytov bol 1177 buniek na mikroliter (referenčný rozsah 1200 – 8000 buniek na mikroliter). Ďalšie štyri početnosti lymfocytov sa pohybovali od 330 do 532 buniek na mikroliter.

3.6. Molnupiravir ako primárna liečba

Malá skupina štyroch mačiek bola liečená nelicencovaným molnupiravirom ako jedinou terapiou pri podozrení na FIP, ako je uvedené v tabuľke 3. Tri z nich si údajne zvolili molnupiravir namiesto nelicencovaného náprotivku GS-441524 z dôvodu finančných obmedzení. Mačka č. 29 podstúpila 12-týždňovú liečbu 12 mg/kg perorálneho molnupiraviru dvakrát denne pred liečbou uvedenou v tabuľke 3. Táto mačka bola pred opätovným nasadením perorálneho molnupiraviru v dávke 19 mg/kg dvakrát denne počas 10 týždňov bez ochorenia menej ako jeden týždeň.

MačkaKlinické príznaky na začiatku liečbyNázov značkyPočiatočné dávkovanie a frekvenciaKonečné dávkovanie a frekvenciaTrvanie liečby (týždne)Čas do zlepšeniaPretrvávajúce klinické príznakyZáverNežiadúce účinky
* 27Skrývanie sa, nedostatok socializácie, letargia, anorexia, URI, vracanie, strata hmotnostiAura 280119 mg/kg dvakrát denne19 mg/kg dvakrát denne10menej ako 1 týždeňžiadneklinická remisiažiadne
28Anorexia, ťažkosti s chôdzou, nafúknuté brucho, skrývanie, nedostatok socializácie, letargiaAura 28018 mg/kg dvakrát denne8 mg/kg dvakrát denne13do dvoch týždňovžiadneklinická remisiažiadne
29Anizokória, slepota, zmeny farby očí, anorexia, skrývanie sa, nedostatočná socializácia, urinárna inkontinencia, letargia,Aura 280110 mg/kg dvakrát denne10 mg/kg dvakrát denne13do dvoch týždňovžiadneklinická remisiažiadne
30Skrývanie, nedostatok socializácie, letargia, bledé ďasná, úbytok hmotnostiAura 280110 mg/kg dvakrát denne12 mg/kg dvakrát denne10do dvoch týždňovžiadneklinická remisiažiadne
Tabuľka 3. Liečba a výsledné charakteristiky 4 mačiek, ktoré dostávali nelicencovaný molnupiravir ako primárnu liečbu.* Absolvovali dve kolá liečby molnupiravirom; prvé kolo je zdokumentované v tabuľke 1.

Všetky štyri mačky boli liečené perorálnym molnupiravirom Aura 2801 s priemerným začiatočným dávkovaním 11,75 mg/kg dvakrát denne (rozsah 8-19 mg/kg) a priemerným koncovým dávkovaním 12,25 mg/kg dvakrát denne (rozsah 8-19 mg/kg). Medián trvania liečby predstavoval 11,5 týždňa (IQR 10 – 13), pričom dve mačky boli liečené 10 týždňov a dve mačky boli liečené 13 týždňov. Bol vykonaný Mannov-Whitneyho test a nezistil sa žiadny významný rozdiel medzi mediánom trvania liečby molnupiravirom ako záchrannej terapie (12) a trvaním liečby molnupiravirom ako počiatočnej terapie (11,5) (p = 0,692). Všetci majitelia uviedli, že pozorovali klinické zlepšenie do dvoch týždňov a u jednej mačky sa zlepšenie prejavilo do jedného týždňa. Všetky mačky liečbu prežili, v čase publikácie boli bez prejavov ochorenia a neboli hlásené nežiaduce účinky liečby.

3.7. Molnupiravir podľa typu FIP

Uvedené informácie boli zhromaždené pre všetkých 30 mačiek a potom ďalej rozdelené podľa klinických foriem FIP. Najskôr sa posudzovalo 16 mačiek, u ktorých bola hlásená neurologická forma FIP. Následne sa ostatné mačky rozdelili podľa okulárnej (2), efuzívnej (7) a neefuzívnej (5) formy. Priemerné počiatočné dávkovanie molnupiraviru pri neurologickej forme FIP bolo 14,4 mg/kg dvakrát denne, pričom dve mačky boli liečené 2 – 3-krát denne. Priemerné koncové dávkovanie bolo 16,4 mg/kg dvakrát denne, pričom dve mačky boli liečené 2 – 3-krát denne. Najčastejšie používané začiatočné a koncové dávkovanie bolo 12 mg/kg dvakrát denne. Medián trvania liečby neurologickej FIP bol 12 týždňov (IQR 10-12,641).

V dvoch zostávajúcich prípadoch okulárnej FIP bolo priemerné počiatočné dávkovanie 11 mg/kg dvakrát denne a priemerné koncové dávkovanie bolo 13,5 mg/kg dvakrát denne. Liečba trvala v priemere 16,5 týždňa. Sedem prípadov efuzívneho ochorenia bolo liečených priemerným začiatočným dávkovaním 10,5 mg/kg dvakrát denne a priemerným koncovým dávkovaním 11,1 mg/kg dvakrát denne. Liečba trvala priemerne 13 týždňov (IQR 12 – 16). Päť neefuzívnych prípadov bolo liečených priemerným začiatočným dávkovaním 10,6 mg/kg dvakrát denne a priemerným koncovým dávkovaním 12,8 mg/kg dvakrát denne. Jedna mačka bola liečená raz denne. Priemerná dĺžka liečby predstavovala 10 týždňov (IQR 8,5 – 13,5).

3.8. Náklady a spokojnosť vlastníkov

Väčšina mačiek v tejto štúdii bola z dôvodu zlyhania/relapsu liečby alebo nedostatočnej odpovede prevedená na liečbu nelicencovaným molnupiravirom. Okrem toho, že u mačiek došlo k relapsu alebo neodpovedali na nelicencovanú liečbu na báze GS-441524, jedna mačka neznášala injekčnú formu GS a traja majitelia boli obmedzení kvôli nákladom na liečbu. Majitelia neboli povinní zverejniť finančné náklady na liečbu; tieto informácie boli poskytnuté len na dobrovoľnej báze. Okrem toho odpovede “0”, ktoré boli uvedené v správe, neboli zahrnuté do výpočtu nasledujúcich priemerov z dôvodu nemožnosti rozlíšiť, či “0” znamená žiadne náklady alebo neznáme náklady. Priemerné nahlásené náklady na prvé kolo liečby na báze GS-441524 boli 3448,83 USD a podobne priemerné hlásené náklady na druhé kolo liečby na báze GS-441524 boli 3509,09 USD. Len 4 majitelia uviedli, že platili za liečbu molnupiravirom, zatiaľ čo 16 ďalších uviedlo “0” (alebo žiadne náklady/náklady neznáme). Celkový priemer za 20 majiteľov, ktorí uviedli odpoveď na otázku v prieskume finančných nákladov (vrátane odpovedí “0”) na molnupiravir, bol 209 USD. Priemerné náklady štyroch majiteľov, ktorí neodpovedali odpoveďou “0”, boli 1045 USD. Zatiaľ čo 90 % majiteľov uviedlo, že sú “veľmi” alebo “trochu” spokojní so svojimi skúsenosťami s liečbou svojej mačky molnupiravirom, traja boli so svojimi skúsenosťami “veľmi nespokojní”. Žiaľ, nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie uvádzanej nespokojnosti.

4. Diskusia

V tejto práci popisujeme prvé známe použitie nelicencovaného molnupiraviru na liečbu podozrenia na FIP u mačiek podľa údajov nahlásených majiteľmi. Na liečbu mačiek, ktoré používajú nelicencovaný molnupiravir ako primárnu liečbu pri podozrení na FIP, sa podľa kombinovaných údajov z tejto štúdie zdá byť dávkovanie 12 mg/kg dvakrát denne počas približne 12 týždňov účinné na dosiahnutie klinickej remisie. Na liečbu mačiek, ktoré molnupiravir užívali ako záchrannú terapiu pri zlyhaní alebo relapse po terapii založenej na GS-441524, sa podľa kombinovaných údajov z tejto štúdie zdá, že dávkovanie 12-15 mg/kg dvakrát denne počas 12-13 týždňov je účinné na dosiahnutie klinickej remisie. Pri rozdelení podľa klinickej formy FIP sa však zistilo, že neurologické prípady FIP boli vo všeobecnosti liečené vyšším dávkovaním, ako je priemer pre všetky typy FIP. Očné, efuzívne a neefuzívne prípady boli liečené dávkovaním okolo 12 mg/kg dvakrát denne, s určitými odchýlkami. Preto sa zdá, že dávkovanie 15 mg/kg molnupiraviru dvakrát denne počas 12 týždňov je účinné pre neurologické prípady FIP. V prípade okulárnych, efuzívnych a neefuzívnych prípadov sa zdá byť účinné dávkovanie 12 mg/kg molnupiraviru dvakrát denne počas 12 – 13 týždňov.

Tieto údaje sú v určitom rozpore s navrhovaným liečebným protokolom spoločnosti vyrábajúcej nelicencovaný molnupiravir pod obchodným názvom HERO Plus 2801. Odporúčané dávkovanie v príbalovom letáku je 25 mg/kg raz denne pri efuzívnej a neefuzívnej FIP, 37,5 mg/kg raz denne pri očnej FIP a 50 mg/kg raz denne pri neurologickej FIP [9]. V príbalovom letáku lieku HERO Plus 2801 sú uvedené aj predbežné výsledky štúdie “Vplyv liečby perorálnou výživou na dobu prežitia a kvalitu života pri mačacej infekčnej peritonitíde”, ktorá zahŕňa 286 mačiek s diagnózou FIP. Podľa tohto príbalového letáku bolo 28 mačiek vyliečených po 4 týždňoch liečby a 258 mačiek bolo vyliečených po 8 týždňoch liečby, pričom v čase vypracovania správy nedošlo k žiadnemu úmrtiu [9]. Údaje z tejto štúdie ešte neboli publikované vo vedeckej literatúre.

Mačky v tejto štúdii však používali molnupiravir od iného dodávateľa, spoločnosti Aura, ktorá neposkytla špecifické odporúčania pre liečbu. Použité liečebné protokoly boli preto založené na radách a informáciách zdieľaných v skupinách na sociálnych sieťach, pracovných listoch uverejnených na internete [10,11] a informáciách o možných nežiaducich účinkoch obsiahnutých v informáciách uverejnených v rámci žiadostí o schválenie humánneho lieku [12].

Protokol liečby molnupiravirom odvodený z tejto štúdie sa viac zhoduje s nezávisle navrhnutým protokolom [10] publikovaným na Internete. Na základe údajov z bunkových kultúr in vitro EIDD-1931 a EIDD-2801, laboratórnych a terénnych štúdií GS-441524 a farmakokinetických štúdií na ľuďoch títo autori extrapolovali účinné dávkovanie perorálneho molnupiraviru [10]. Ich výpočty navrhli dávkovanie 4,5 mg/kg každých 12 h pri efuzívnej a neefuzívnej FIP, 8 mg/kg každých 12 h pri okulárnej FIP a 10 mg/kg každých 12 h pri neurologickej FIP [10]. Hoci dávkovanie v tejto štúdii bolo vo všeobecnosti vyššie ako dávkovanie navrhované uvedenými autormi, vysoká miera prežitia a nízka miera relapsov v čase ukončenia prieskumu naznačujú, že nelicencované odporúčania výrobcu nemusia predstavovať najnižšie účinné dávkovanie. V konečnom dôsledku sú veľmi potrebné kontrolované vedecké experimenty na vyhodnotenie najnižšieho účinného dávkovania molnupiraviru u mačiek s podozrením na FIP.

Niekoľko mačiek bolo liečených liekom Aura 1931, čo je aktívny metabolit molnupiraviru, EIDD-1931. Hlásené použité dávkovania boli v podobnom rozsahu ako dávkovania uvádzané pre molnupiravir. Nominálne, keďže molekulová hmotnosť EIDD-1931 je nižšia ako molekulová hmotnosť EIDD-2801, tieto mačky dostávali viac aktívneho liečiva ako mačky používajúce molnupiravir. Predchádzajúca štúdia však ukázala klesajúcu perorálnu biologickú dostupnosť so zvyšujúcimi sa dávkami u myší. Preto rozdiel v biologickej dostupnosti nemusí byť úmerný [13]. Farmakokinetické štúdie molnupiraviru aj EIDD-1931 u mačiek bohužiaľ nie sú známe.

V príbalovom letáku lieku HERO Plus 2801 neboli uvedené žiadne nežiaduce účinky, čo je v rozpore s tým, čo bolo uvedené v tejto štúdii. Spomedzi hlásených nežiaducich účinkov molnupiraviru boli najvýznamnejšie sklopené uši, vypadávanie fúzov a závažná leukopénia. V humánnej lekárskej literatúre neboli hlásené žiadne kožné alebo folikulárne lézie, ktoré by zodpovedali tu uvádzanému vypadávaniu fúzov alebo skladaniu uší. Treba však poznamenať, že mačky, u ktorých sa vyskytli tieto vedľajšie účinky, dostávali dve najvyššie dávky molnupiraviru uvedené v tejto štúdii: 23 mg/kg trikrát denne a 30 mg/kg dvakrát denne.

Počas 28-dňovej štúdie, ktorá bola prerušená kvôli závažným účinkom lieku, bola u psov hlásená závažná toxicita kostnej drene [12]. Pri dávkovaní 17 mg/kg/deň a 50 mg/kg/deň boli postihnuté všetky línie krvotvorných buniek [12]. Mačka č. 22 dostávala maximálne dávkovanie 23 mg/kg trikrát denne, čo bolo oveľa viac ako toxické dávkovanie u psov 17 mg/kg raz denne. V študovanej skupine s dávkou 17 mg/kg sa zaznamenala možnosť reverzibility, pokiaľ sa liečba zastavila [12].

Existujú obavy týkajúce sa obsahu nelicencovaných značiek molnupiraviru, pretože tieto značky nie sú v súčasnosti regulované a často nemajú uvedené skutočné zloženie. Značku Hero (rovnaký výrobca ako HERO Plus 2801) znázornenú na obrázku 3 analyzovala naša skupina v decembri 2021 prostredníctvom spoločnosti Toxicology Associates Inc. (Columbus, OH). Zistilo sa, že obsahuje 97,3 % molnupiraviru, pričom neboli zistené žiadne iné kontaminanty. Výrobok Aura 2801, ktorý používala väčšina účastníkov tejto štúdie, analyzovalo v septembri 2022 to isté laboratórium. Zistilo sa, že obsahuje 96,8 % čistého molnupiraviru. Riadenejšie posúdenie skutočného obsahu a čistoty nelicencovaných prípravkov GS-441524 aj molnupiraviru je pre veterinárnu komunitu veľmi zaujímavé a je aktívnym predmetom výskumu našej skupiny.

Obrázok 3. Obrázky obalov nelicencovaného lieku molnupiravir značky Hero.

Niektoré obmedzenia tejto štúdie vyplývajú z retrospektívneho charakteru a legálnosti použitých terapií. Po prvé, všetky údaje použité v tejto štúdii boli získané na základe hlásení vlastníkov. Úzka spolupráca s majiteľmi a správcami webových stránok sociálnych médií, ktorí podporovali túto skupinu, umožnila lepšie pochopenie a interpretáciu mnohých odpovedí z prieskumu. Vzhľadom na nedostatok definitívnej predsmrtnej diagnostiky FIP, ktorá by bola k dispozícii na praktické použitie, nebolo možné potvrdiť ani to, že mačky zaradené do tejto štúdie mali FIP. Okrem toho sú údaje pravdepodobne skreslené smerom k pozitívnym výsledkom a môžu byť zaťažené chybou pri spomínaní. Počas distribučnej fázy reagoval potenciálny účastník štúdie žiadosťou o vyradenie z nášho e-mailového zoznamu a uviedol, že sa nechce zúčastniť na štúdii. Ich mačka nereagovala na liečbu molnupiravirom a nakoniec bola utratená. Predpokladáme, že ostatní mohli mať rovnaký pocit, keďže ďalší traja eventuálni účastníci na pozvánku do štúdie nereagovali. To mohlo zúžiť počet účastníkov s nepriaznivým výsledkom a falošne zvýšiť zdanlivé ukazovatele prežitia. Preto tu uvedené údaje majú slúžiť ako dôkaz možnosti použitia molnupiraviru ako základnej alebo záchrannej liečby FIP, nie ako ukazovateľ skutočnej miery účinnosti.

U mačiek, ktoré používali nelicencovaný molnupiravir ako záchrannú liečbu, sa príčina zlyhania odpovede alebo relapsu po liečbe založenej na GS-441524 nezistila. Mohla súvisieť s kvalitou lieku, rezistenciou vírusu alebo iným faktorom. Keďže v USA v súčasnosti neexistuje žiadne testovanie ani regulácia, nelicencované verzie lieku GS-441524 alebo GC376 môžu mať nedostatočnú čistotu alebo koncentráciu, čo môže viesť k zlyhaniu liečby. Ďalšou možnou príčinou je prirodzená alebo získaná rezistencia na GS-441524. Tieto dve príčiny môžu byť tiež prepojené, pretože získaná rezistencia môže byť podporená, keď sa pri liečbe používa nedostatočné množstvo antivirotika, napríklad pri nekvalitných liekoch.

V nedávnom článku sa nezistili žiadne vírusové mutácie vyvolané liekmi SARS-CoV-2 počas liečby molnupiravirom [14]. To naznačuje, že pri liečbe molnupiravirom nie je pravdepodobné, že by sa objavila rezistencia vírusu SARS-CoV-2. Preto môže byť podobne nepravdepodobné, že by liečba molnupiravirom vyvolala rezistenciu vírusu FIPV, čo z neho robí atraktívnu terapeutickú možnosť.

Jednoznačne však existuje potreba (1) legálnej (v Spojených štátoch i inde) alternatívy k nelicencovanej liečbe liekom GS-441524 a (2) dostupnosti alternatívnych záchranných liekov, buď samostatných, alebo v kombinácii, po zlyhaní liečby liekom GS-441524. Molnupiravir má potenciál vyplniť obe tieto medzery a toto je prvá známa správa o jeho použití u mačiek v odbornej literatúre. Napriek tomu sa môžu nelicencované prípravky naďalej používať na liečbu FIP vzhľadom na náklady a široko zavedené siete, ktoré sú k dispozícii na ich získanie.

Záverom možno konštatovať, že podľa údajov hlásených majiteľmi sa nelicencovaný molnupiravir javí ako účinná liečba pri podozrení na FIP ako vhodná liečba prvej voľby aj ako záchranná liečba. Pri dávkovaní 12 – 15 mg/kg každých dvanásť hodín sú hlásené minimálne vedľajšie účinky a poskytuje možnosť prežitia pri klinickom ústupe príznakov FIP. Hoci sú skúsenosti týchto majiteľov s liečbou a zrejme aj vyliečením mačiek z FIP netradičné a potenciálne nezákonné, sú nesporne pozoruhodné a z experimentov, ktoré títo “občianski vedci” vykonávajú, sa môžeme veľa naučiť. Uvádzaním týchto skúseností sa snažíme poskytnúť východisko pre skúmanie molnupiraviru na použitie u mačiek s podozrením na FIP a zdokumentovať fenomén “skupinového zdravotníctva”, ktorý by naša profesia nemala ignorovať.

Doplnkové materiály

Nasledujúce doplňujúce informácie si môžete stiahnuť na adrese https://www.mdpi.com/article/10.3390/pathogens11101209/s1, doplňujúce údaje S1: retrospektívny prieskum štúdie s molnupiravirom; doplňujúce údaje S2: skrátený denník klinickej anamnézy kat. č. 6; doplňujúce údaje S3: Cat #21 abbreviated clinical history log.

Literatúra

  1. Felten, S.; Hartmann, K. Diagnosis of Feline Infectious Peritonitis: A Review of the Current Literature. Viruses 201911, 1068. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  2. Pedersen, N.C.; Kim, Y.; Liu, H.; Kankanamalage, A.C.G.; Eckstrand, C.; Groutas, W.C.; Bannasch, M.; Meadows, J.M.; Chang, K.-O. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 201820, 378–392. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  3. Pedersen, N.C.; Perron, M.; Bannasch, M.; Montgomery, E.; Murakami, E.; Liepnieks, M.; Liu, H. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 201921, 271–281. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  4. Jones, S.; Novicoff, W.; Nadeau, J.; Evans, S. Unlicensed GS-441524-Like Antiviral Therapy Can Be Effective for At-Home Treatment of Feline Infectious Peritonitis. Animals 202111, 2257. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  5. Merck & Co., Inc. Authorized for Emergency Use in the Treatment of COVID-19. Lagevrio. 2022. Available online: https://www.lagevrio.com/patients/ (accessed on 26 August 2022).
  6. Gordon, C.J.; Tchesnokov, E.P.; Schinazi, R.F.; Götte, M. Molnupiravir promotes SARS-CoV-2 mutagenesis via the RNA template. J. Biol. Chem. 2021297, 100770. [Google Scholar] [CrossRef]
  7. Singh, A.K.; Singh, A.; Singh, R.; Misra, A. Molnupiravir in COVID-19: A systematic review of literature. Diabetes Metab. Syndr. Clin. Res. Rev. 202115, 102329. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  8. Khoo, S.H.; Fitzgerald, R.; Fletcher, T.; Ewings, S.; Jaki, T.; Lyon, R.; Downs, N.; Walker, L.; Tansley-Hancock, O.; Greenhalf, W.; et al. Optimal dose and safety of molnupiravir in patients with early SARS-CoV-2: A Phase I, open-label, dose-escalating, randomized controlled study. J. Antimicrob. Chemother. 202176, 3286–3295. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  9. FIP Warriors CZ/SK® (2022, May 20). Eidd-2801 (Molnupiravir). Available online: https://www.fipwarriors.eu/en/eidd-2801-molnupiravir/ (accessed on 26 August 2022).
  10. Pedersen, N.C.; Jacque, N. Alternative Treatments for Cats with FIP and Natural or Acquired Resistance to GS-441524. Sock it to Fip. Available online: https://sockfip.org/https-sockfip-org-wp-content-uploads-2022-03-approaches-to-drug-resistance-in-cats-treated-with-gs-441524-for-fip-v3-pdf/ (accessed on 26 August 2022).
  11. Pedersen, N.C. The Long History of Beta-d-n4-Hydroxycytidine and Its Modern Application to Treatment of COVID-19 in People and FIP in Cats. Sock it to Fip. Available online: https://sockfip.org/https-sockfip-org-wp-content-uploads-2022-04-the-long-history-of-beta-d-n4-hydroxycytidine-and-its-modern-application-to-treatment-of-covid-19-in-people-and-fip-in-cats-v2-pdf/ (accessed on 8 October 2022).
  12. European Medicines Agency. Committee for Medicinal Products for Human Use (CHMP) Assessment Report: Use of Mol-Nupiravir for the Treatment of COVID-19. 2022. Available online: www.ema.europa.eu/contact (accessed on 8 October 2022).
  13. Painter, G.R.; Bowen, R.A.; Bluemling, G.R.; DeBergh, J.; Edpuganti, V.; Gruddanti, P.R.; Guthrie, D.B.; Hager, M.; Kuiper, D.L.; Lockwood, M.A.; et al. The prophylactic and therapeutic activity of a broadly active ribonucleoside analog in a murine model of intranasal venezuelan equine encephalitis virus infection. Antivir. Res. 2019171, 104597. [Google Scholar] [CrossRef] [PubMed]
  14. Fletcher, T.; Ah Donovan-Banneld, I.; Penrice-Randal, R.; Goldswain, H.; Rzeszutek, A.; Pilgrim, J.; Bullock, K.; Saunders, G.; Northey, J.; Dong, X.; et al. Characterisation of SARS-CoV-2 genomic variations in response to mol-nupiravir treatment in the AGILE Phase IIa clinical trial. Res. Sq. 2022. [Google Scholar] [CrossRef]

Tablety GS-441524 vs. Molnupiravir (EIDD-2801)

GS-441524

Vývoj liečby FIP s GS441524 bol taký, že sa od objavu začala s využitím výhradne injekčnej formy, ku ktorej sa neskôr pridala aj tabletová forma liečiva. Existencia dvoch foriem využívajúcich rovnakú účinnú látku ale priniesla tak trochu zmätky, ktoré súvisia s rozdielom absorpcie (biologickej dostupnosti – využiteľnosti) účinnej látky pri injekčnom a perorálnom použití. Kým pri injekčnej aplikácii dôjde k využitiu takmer 100% liečiva, pri perorálnom podaní je to u GS iba cca 50%. Aby bolo možné používať rovnaké dávkovanie pre injekčné i tabletové formy liečivá, väčšina výrobcov, ktorí vyrábaju obidve formy liekov, u svojich tabliet uvádza tzv. ekvivalentný obsah GS, ktorý už zohľadňuje zníženú využiteľnosť liečiva podaného perorálnou cestou. Takto je možné ľahko prechádzať z injekcií na tablety a naopak. Takže napríklad pokiaľ tableta od známych výrobcov Lucky, Spark, alebo Hero atd… je ekvivalentná (zodpovedajúca injekčnej forme) povedzme 16mg GS, v skutočnosti obsahuje dvojnásobné množstvo GS, teda 32mg… Pri výpočte ale môžeme smelo používať 16mg a riadiť sa doporučeniami pre dávkovanie pre injekčné použitie. Avšak vzhľadom na to, že svoj kus GS koláča na trhu si chce utrhnúť množstvo rôznych výrobcov, veľa z nich často uvádza z marketingových dôvodov reálny obsah GS, pretože samozrejme taká tableta vyzerá finančne atraktívnejšia, ako tableta s uvádzaným ekvivalentným obsahom GS… U takýchto tabliet ale skutočne musíte s istotou vedieť od výrobcu, aký obsah GS vlastne uvádza, pretože pokiaľ uvádza napríklad 40mg reálny obsah GS v tablete, pri výpočte dávky podľa všeobecne platných doporučení pre injekcie, musíte použiť len polovičný obsah tablety… Inými slovami, tabletu 40mg GS vo výpočtoch používate ako 20mg tabletu…

Na tomto mieste by som rád zdôraznil, že GS-441524 je klinickými štúdiami a státisícami vyliečených mačiek po celom svete overený a bezpečný, s minimom vedlajších účinkov, a preto sa používa ako liek prvej voľby.

Doporučené orientačné dávkovanie GS-441524 pri injekčnej aplikácii alebo pre tablety s uvádzaným ekvivalentným obsahom GS441524. Uvedené dávkovanie platí na 1kg / 24h:

  • 6 mg/kg q24h – Vlhká FIP
  • 8 mg/kg q24h – Suchá FIP
  • 10 mg/kg q24h – Okulárna FIP
  • 12 mg/kg q24h – Neurologická FIP
  • 15 mg/kg q24h – Neurologický relaps

Doporučené orientačné dávkovanie GS-441524 pre tablety s uvádzaným reálnym obsahom GS441524. Uvedené dávkovanie platí na 1kg / 24h:

  • 12 mg/kg q24h – Vlhká FIP
  • 16 mg/kg q24h – Suchá FIP
  • 20 mg/kg q24h – Okulárna FIP
  • 24 mg/kg q24h – Neurologická FIP
  • 30 mg/kg q24h – Neurologický relaps

Keď si budete kupovať tablety sami, venujte zvýšenú pozornosť tomu, aby ste sa dozvedeli informáciu o tom, či udávaný obsah účinnej látky v tablete je reálny, alebo tzv. ekvivalentný.

Poznámka: Vzhľadom na to, že existuje dôvodný predpoklad absorpčného limitu GS441524 v tráviacom trakte, doporučuje sa pre dávkovania v ekvivalente 10mg/kg a viac pri ústnom podaní rozdeliť dávku na 2x denne.

MOLNUPIRAVIR (EIDD-2801)

V súvislosti s liečbou Covid-19 sa na trhu objavilo antivirotikum s nazvom Molnupiravir, čo je len zrozumitelnejšie znejúci názov pre látku s označením EIDD-2801. Na rozdiel od GS-441524 toto antivirotikum sa používa výlučne v orálnej forme. Aj keď jeho bioavailabilita (absorpčná schopnosť) v traviacom trakte je podobná ako u GS441524, teda okolo 50%, vzhľadom na absenciu injekčnej formy sa nepoužíva v doporučenom dávkovaní u výrobcov žiadny “ekvivalentný” obsah účinnej látky a prakticky všetci uvádzajú jej reálny obsah. Nepoužíva sa teda žiadny prepočet na 50% obsahu. Tableta 40mg je proste 40mg a s tym treba počítat aj pri výpočte dávky na základe doporučeného dávkovania. A je tu ešte jedna veľmi dôležitá vec… Farmakokinetika Molnupiraviru je iná ako u GS, a Molnupiravir je teda nutné podávať 2x denne.

Doporučené orientačné dávkovanie tabliet EIDD-2801 na 1kg / 12h:

  • 6 mg/kg q12h – Vlhká FIP
  • 8 mg/kg q12h – Suchá FIP
  • 10 mg/kg q12h – Okulárna FIP
  • 12 mg/kg q12h – Neurologická FIP
  • 15 mg/kg q12h – Neurologický relaps

Aj keď sa vám toto dávkovanie môze na prvý pohľad zdať rovnaké ako u GS, nezabúdajte na podstatný rozdiel. Jedná sa o dávkovanie na 12 hodin (na rozdiel 24 hodín u GS441524).

Vzhľadom na to, že pre použitie Molnupiraviru pri liečbe FIP ešte neprebehla žiadna oficiálna klinická štúdia (jedna teraz beží na UC Davis), doporučuje sa jeho použitie len pre prípady zjavnej rezistencie voči GS441524, čím Molnupiravir nájde uplatnenie hlavne pri ťažkých neurologických relapsoch. Majte na pamäti, že nie sú ešte presne zmapované vedlajšie účinky Molnupiraviru a jeden z najobávanejších je potenciálny mutagénny efekt vedúci k vzniku rakoviny. Netreba robiť paniku, ale je nutné si uvedomiť, že za súčasného stavu poznania je lepšie používať Molnupiravir len pre prípady, keď je to skutočne nevyhnutné. Čas ukáže, či možné vedľajšie účinky sú reálnou hrozbou, alebo sa nikdy nepotvrdia.

Legálnosť vs. Nelegálnosť liečby

V súvislosti s liečivami GS441524 a Molnupiravirom (EIDD-2801) došlo k zaujímavému paradoxu.

Účinnost a bezpečnosť GS441524 pri liečbe FIP bola síce potvrdená klinickou štúdiou, ale kvôli licenčnej politike majiteľa patentu (firma Gilead) neexistuje legálny zdroj liekov a prakticky celá produkcia je sústredená v Číne.

Na druhej strane účinnost a bezpečnosť Molnupiraviru pri liečbe FIP nebola doteraz potvrdená žiadnou oficiálnou klinickou štúdiou, existuje ale legálne dostupná forma lieku primárne určená na liečbu Covid-19. V ČR/SR sa distribuuje pod názvom Lagevrio v balení po 40 toboliek, každá s obsahom 200mg účinnej látky, čo je ale príliš mnoho. Preto je pre použitie u mačiek nutné lieky rozkapsulovať. Samozrejme EIDD-2801 vyrába už aj niekoľko čínskych firiem produkujúcich i GS441524. Keďže liek nie je určený oficiálne pre liečbu FIP, jedná sa o jeho použitie v režime off-label.

História mačacej infekčnej peritonitídy 1963-2022 – od prvej zmienky po úspešnú liečbu

Niels C. Pedersen
Center for Companion Animal Health, School of Veterinary Medicine, University of California, 944 Garrod Drive, Davis, CA, 95616, USA
Pôvodný článok: History of Feline infectious Peritonitis 1963-2022 – First description to Successful Treatment
17.4.2022

Abstrakt

Tento článok pojednáva o vývoji poznatkov o mačacej infekčnej peritonitíde (FIP) od jej rozpoznania v roku 1963 až po súčasnosť a bol pripravený s cieľom informovať veterinárnych lekárov, záchrancov a opatrovateľov mačiek, zamestnancov útulkov a milovníkov mačiek. Stručne sa spomína pôvodca mačacieho koronavírusu a jeho vzťah k všadeprítomnému a minimálne patogénnemu črevnému koronavírusu mačkovitých šeliem, epizootológia, patogenéza, patológia, klinické príznaky a diagnostika. Hlavný dôraz sa kladie na rizikové faktory ovplyvňujúce výskyt FIP a úlohu moderných antivirotík pri úspešnej liečbe.

Úvod

Obrázok 1. Fotografia autora a Dr. Jean Holzworthovej (1915-2007) z roku 1991. Dr. Holzworthová bola najlepším mačacím veterinárnym lekárom, akého autor poznal, a bola zodpovedná za prvú správu o FIP ako špecifickom ochorení. Celú svoju kariéru strávila v Angell Memorial Animal Hospital v Bostone.

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) bola opísaná ako špecifické ochorenie v roku 1963 veterinármi v Angell Memorial Animal Hospital v Bostone (Holzworth 1963) (obr. 1). Patologické záznamy z tejto inštitúcie a Štátnej univerzity v Ohiu nedokázali identifikovať skoršie prípady (Wolfe a Griesemer 1966), hoci čoskoro boli identické prípady rozpoznané na celom svete. Prvotné patologické opisy sa týkali difúzneho zápalu tkanív vystielajúcich brušnú dutinu a brušné orgány s rozsiahlym výtokom zápalovej tekutiny, podľa ktorého bolo ochorenie nakoniec pomenované (Wolfe a Griesemer 1966, 1971) (obr. 2,3). Druhá a menej častá klinická forma FIP, ktorá sa prejavuje menej difúznymi a viac rozšírenými granulomatóznymi léziami, ktoré zahŕňajú orgánový parenchým, bola prvýkrát opísaná v roku 1972 (Montali a Strandberg 1972) (obr. 3,4). Prítomnosť zápalových výpotkov v telesnej dutine pri bežnej forme a absencia výpotkov pri menej bežnej forme viedla k pomenovaniu vlhká (výpotková, neparenchymatózna) a suchá (nevýpotková, parenchymatózna) FIP.

Zdá sa, že prevalencia FIP sa zvýšila počas panzootického ochorenia spôsobeného vírusom mačacej leukémie (FeLV) v 60. – 80. rokoch 20. storočia, keď sa zistilo, že mnohé prípady FIP boli spojené s FeLV (Cotter et al., 1973; Pedersen 1976a). Následné zvládnutie infekcie FeLV u vlastnených mačiek pomocou rýchleho testovania a vakcinácie prinieslo nárast počtu prípadov FIP. Nedávny záujem o chov/ záchranu spolu s účinnou liečbou však viedol k zvýšenému povedomiu o ochorení a jeho diagnostike.

Obrázok 2. Hrubý nekroptický vzhľad brušnej dutiny mačky s akútnym nástupom vlhkej FIP. Brucho je vyplnené niekoľkými stovkami ml žltej viskóznej tekutiny, omentum je začervenané, edematózne a stiahnuté a na povrchu sleziny a okrajoch pečene sú viditeľné fibrínové nánosy (šípky). Na slezine je vidieť vlákno fibrínu
Obrázok 3. Vzhľad otvoreného brucha pri pitve mačky, ktorá uhynula na chronickú formu efuzívnej FIP. Brucho je vyplnené viskóznym, žlto sfarbeným exsudátom a omentum je zhrubnuté a stiahnuté. Hlavné lézie sú v pečeni s početnými štruktúrami podobnými plakom (pyogranulómy) na obale. Viac ohraničené lézie (granulómy), tiež orientované na serózny povrch, vyzerajú mäsitejšie a sú vyvýšené nad povrch. Tieto lézie zasahujú aj do spodného pečeňového parenchýmu a sú typickejšie pre suché FIP. Toto je príklad prípadu FIP, ktorý prechádza medzi vlhkou a suchou formou (šípka).
Obrázok 4A – Hrubý prierez obličkami dvoch mačiek so suchou formou FIP. Lézie sú povrchovo orientované a zasahujú do základného parenchýmu.
Obrázok 4B – lézie suchej formy FIP v orgánoch, ako sú obličky, slepé črevo, hrubé črevo a črevné lymfatické uzliny (obr. 5), boli hrubo zamenené s lymfómom obličiek.
Obrázok 5. Hrubé zväčšenie ileo-cekálno-kolických lymfatických uzlín u mačky so suchou FIP.

Etiologický faktor

Prvé pokusy neumožnili identifikovať pôvodcu FIP, ale potvrdili jej infekčnú povahu (Wolfe a Griesemer 1966). Vírusová etiológia bola stanovená v roku 1968 pomocou ultrafiltrátov infekčného materiálu (Zook a kol., 1968). Príčinný vírus bol následne identifikovaný ako koronavírus (Ward 1970), ktorý je úzko príbuzný s črevnými koronavírusmi psov a ošípaných (Pedersen et al., 1978).

Zmätok nastal, keď bol z výkalov zdravých mačiek izolovaný mačací enterický koronavírus (FECV), ktorý sa ukázal ako nerozoznateľný od vírusu mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV) (Pedersen a kol., 1981). Na rozdiel od vírusu FIPV, ktorý ľahko vyvolal FIP u laboratórnych mačiek, experimentálne infekcie vírusom FECV boli zväčša asymptomatické. Vzťah týchto dvoch vírusov sa objasnil, keď sa zistilo, že FIPV sú mutantmi FECV, ktoré vznikajú v tele každej mačky s FIP (Vennema et al., 1995; Poland et al., 1996).

FECV je všadeprítomný v populáciách mačiek na celom svete a prvýkrát sa vylučuje vo výkaloch približne od 9. – 10. týždňa života, čo sa zhoduje so stratou materskej imunity (Pedersen a kol., 2008;). Infekcia prebieha fekálno-orálnou cestou a je zameraná na črevný epitel a primárne príznaky enteritídy sú mierne alebo nevýrazné (Pedersen et al., 2008; Vogel et al., 2010). K následnému vylučovaniu do stolice dochádza z hrubého čreva a zvyčajne prestane po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch (Herrewegh et al.,1997; Pedersen et al., 2008; Vogel et al., 2010). Imunita je krátkodobá a opakované infekcie sú bežné (Pedersen et al., 2008; Pearson et al., 2016). Časom sa nakoniec vyvinie silnejšia imunita a u mačiek starších ako 3 roky je menej pravdepodobné, že budú vylučovať infekciu výkalmi (Addie et al., 2003). FECV neustále podlieha genetickému driftu do lokálne a regionálne identifikovateľných kladov (Herrewegh et al.,1997; Pedersen et al., 2009).

FECV a FIPV sú klasifikované ako biotypy poddruhu koronavírusu mačiek (FCoV). Genómy biotypov FECV a FIPV sú na > 98 % príbuzné, avšak s jedinečným tropizmom hostiteľských buniek a patogenitou (Chang et al., 2012; Pedersen et al., 2009). FECV infikujú zrelý črevný epitel, zatiaľ čo FIPV strácajú črevný tropizmus a získavajú schopnosť replikovať sa v monocytoch/makrofágoch. Publikované názvy FECV alebo FIPV sa tu budú používať, keď sa bude hovoriť o aspektoch ochorenia špecifických pre každý biotyp, zatiaľ čo termín FCoV sa bude používať, keď sa bude hovoriť o znakoch spoločných pre oba biotypy.

Na zmene biotypu FECV na FIPV sa podieľajú tri typy mutácií. Prvý typ, ktorý je jedinečný pre každú mačku s FIP (Poland et al., 1996), pozostáva z nahromadenia missense a nonsense mutácií v c-konci pomocného 3c génu, ktoré často vedú k skráteným produktom 3c génu (Pedersen et al., 2012; Vennema et al., 1995). Druhý typ mutácií pozostáva z dvoch špecifických jednonukleotidových polymorfizmov vo fúznom peptide génu S, pričom jedna alebo druhá forma je spoločná pre > 95 % FIPV a chýba u FECV (Chang et al., 2012). Tretí typ mutácií, ktorý je jedinečný pre každý izolát FIPV a nenachádza sa u FECV, sa vyskytuje v motíve štiepenia furínu medzi doménou viažucou receptor (S1) a fúznou doménou (S2) hrotového génu (S) a v jeho okolí (Licitra et al., 2013). Tieto mutácie majú rôzny vplyv na štiepnu aktivitu furínu. Spoločne a zatiaľ neurčeným spôsobom sú zodpovedné za posun tropizmu hostiteľskej bunky z enterocytu na makrofág a za hlbokú zmenu formy ochorenia.

FCoV, a teda aj FECV a FIPV, existujú v dvoch sérotypoch identifikovaných podľa protilátok proti vírusovému neutralizačnému epitopu na géne S (Herrewegh et al., 1998; Terada et al., 2014). FCoV sérotypu I sú identifikované v sérach mačiek a prevládajú vo väčšine krajín. FCoV sérotypu II sú výsledkom rekombinácie s časťou S génu koronavírusu psov (Herrewegh a kol., 1998; Terada a kol., 2014) a identifikujú sa pomocou protilátok proti koronavírusu psov. FIPV sérotypu II sa ľahko kultivujú v tkanivových kultúrach, zatiaľ čo FIPV sérotypu I sa ťažko prispôsobujú rastu in vitro. FECV sérotypu I a II neboli pestované v bežných bunkových kultúrach (Tekes et al., 2020).

FIPV sa nachádzajú výlučne v aktivovaných monocytoch a makrofágoch v postihnutých tkanivách a výpotkoch a nevylučujú sa do vonkajšieho prostredia. Preto prenos FIPV z mačky na mačku (horizontálny) nie je hlavným spôsobom šírenia. FIP sa skôr riadi vzorom základnej enzootickej infekcie FECV, so sporadickými prípadmi a príležitostnými malými výskytmi ochorenia (Foley et al., 1997). Tieto zhluky prípadov sa môžu mylne považovať za epizootie. Jediná správa o epizootickom výskyte FIP bola spojená s jediným vírusom sérotypu II, ktorý sa zrejme vyvinul v útulku, v ktorom boli umiestnené psy aj mačky (Wang a kol., 2013). Horizontálny prenos sa v tomto prípade riadil skôr epizootickým ako enzootickým modelom ochorenia, pričom infekcia sa rýchlo rozšírila na mačky všetkých vekových kategórií a v úzkom kontakte s indexovým prípadom (Wang et al., 2013).

Nízky výskyt prípadov FIP v populácii naznačuje, že mutácie FIPV vznikajú zriedkavo. Štúdie zahŕňajúce infekciu FECV u imunokompromitovaných mačiek infikovaných FIV a FeLV však naznačujú, že mutanty FIP môžu byť bežné, ale spôsobujú ochorenie len za určitých okolností. Devätnásť mačiek infikovaných vírusom imunitnej nedostatočnosti mačiek (FIV) počas 6 rokov a kontrolná skupina 20 súrodencov, ktorí neboli infikovaní vírusom FIV, boli orálne infikované vírusom FECV (Poland et al., 1996). Mačky v oboch skupinách zostali asymptomatické počas dvoch mesiacov, keď sa u dvoch mačiek v skupine infikovanej FIV vyvinula FIP. V druhej štúdii bolo 26 mladých mačiek s enzootickou infekciou FECV a z chovateľskej kolónie bez anamnézy FIP kontaktne vystavených nosičom FeLV (Pedersen a kol., 1977). U dvoch mačiatok v skupine sa následne vyvinula FIP 2 – 10 týždňov po tom, ako sa stali viremickými FeLV. Zostáva otázka, ako dlho môžu vírusy FIPV prežívať v tele, kým sa vylúčia? Podľa jednej z teórií pretrvávajú v tele určitý čas a patologickými sa stanú len vtedy, ak je voči nim narušená imunita (Healey a kol., 2022). Túto teóriu podporuje spôsob, akým sa vyvíja imunita voči FeLV. Väčšina mačiek po dosiahnutí veku mačiatka odolá vírusu FeLV a vyvinie si pevnú a trvalú imunitu, k čomu však dochádza v priebehu niekoľkých týždňov, počas ktorých vírus pretrváva v subklinickom alebo latentnom stave (Pedersen a kol., 1982; Rojko a kol., 1982). Metylprednizolón podávaný počas tohto obdobia, ale nie po ňom, zruší vyvíjajúcu sa imunitu a vedie k stavu pretrvávajúcej virémie.

Epizootológia

Epizootiológia je štúdium výskytu, rozšírenia a možnej kontroly chorôb zvierat a vplyvu faktorov prostredia, hostiteľa a pôvodcu. FIP je označovaná za jednu z najdôležitejších infekčných príčin úmrtí mačiek, hoci neexistujú presné údaje o prevalencii. Odhaduje sa, že 0,3 – 1,4 % úmrtí mačiek prezentovaných veterinárnym inštitúciám súvisí s FIP (Rohrbach et al., 2001; Pesteanu-Somogyi et al., 2006; Riemer et al., 2016) a v niektorých útulkoch a chovných staniciach až 3,6 – 7,8 % (Cave et al., 2002). FIP sa opisuje aj ako ochorenie prostredia s hustejším výskytom viacerých mačiek. Tri štvrtiny prípadov FIP v aktuálne prebiehajúcej liečebnej štúdii pochádzali z terénu prostredníctvom dočasných opatrovateľov/záchranných organizácií a útulkov pre mačky, 14 % z chovných staníc a len 11 % z domácností.1

Štúdie založené na prípadoch pozorovaných v akademických inštitúciách preukázali vplyv veku a pohlavia na výskyt FIP (Rohrbach et al., 2001; Pesteanu-Somogyi et al., 2006; Pedersen 1976a; Worthing et al., 2012; Riemer et al., 2016). Tri štvrtiny prípadov v týchto kohortách sa vyskytli u mačiek mladších ako 3 roky a len málo prípadov po 7. roku života. Potvrdila to aj aktuálna a prebiehajúca terénna štúdia z Českej republiky a Slovenska, v ktorej sa zistilo, že viac ako 80 % prípadov FIP sa vyskytlo u mačiek vo veku do 3 rokov a len 5 % u mačiek starších ako 7 rokov (obr. 6).1 Skoršie inštitucionálne štúdie sa líšili, pokiaľ ide o vplyv pohlavia, ale náznaky naznačovali, že kocúri sú o niečo náchylnejší na FIP ako mačky. Potvrdili to aj súčasné údaje z terénu, ktoré ukazujú pomer samcov a samíc 1,3:1,1. Nie je jasné, či kastrácia ovplyvňuje výskyt FIP, pričom niektoré správy naznačujú, že môže zvyšovať náchylnosť (Riemer a kol., 2016), zatiaľ čo iné neuvádzajú taký jasný vplyv.1

Obrázok 6. Vek viac ako 607 mačiek z Českej republiky a Slovenska v čase diagnostikovania a liečby FIP.1 Tridsať percent infekcií bolo zaznamenaných u mačiek vo veku šesť mesiacov alebo mladších, 50 % vo veku jedného roka a 85 % vo veku troch rokov alebo mladších.

Na zvýšenom výskyte FIP sa podieľajú ďalšie environmentálne a vírusové rizikové faktory, ale ich význam si vyžaduje znalosť výskytu ochorenia v prípade ich absencie. Možnú východiskovú úroveň mohla poskytnúť štúdia enzootickej infekcie FECV, ktorá bola nepoznane prítomná mnoho rokov v dobre spravovanej špecifickej chovateľskej kolónii bez patogénov (Hickman a kol., 1995). Táto kolónia bola udržiavaná v prísnej karanténe bez iných infekcií a úroveň výživy a chovu bola vysoká. Táto kolónia vyprodukovala stovky mačiatok každý rok, kým bol diagnostikovaný prvý prípad FIP. Takéto pozorovania naznačujú, že FIP môže byť zriedkavým javom pri absencii rizikových faktorov.

Význam premiestnenia do nového domova ako rizikového faktora FIP sa doceňuje až v súčasnosti. Chovatelia plemenných mačiek, z ktorých mnohí nezaznamenali žiadne prípady FIP vo svojich chovoch, majú najväčšie obavy z oznámenia, že u jedného z ich mačiatok sa krátko po odchode do nového domova vyskytla FIP. Nedávna štúdia zistila, že viac ako polovica mačiek s FIP zažila v priebehu týždňov pred ochorením zmenu prostredia, pobyt v útulku alebo odchyt .1 Mačky sú známe tým, že skrývajú vonkajšie príznaky stresu, aj keď trpia vážnymi vnútornými chorobnými následkami. Aj také jednoduché postupy ako zmena klietky potlačia imunitu a reaktivujú latentné vylučovanie herpes vírusu a príznaky ochorenia u mačiek (Gaskell a Povey, 1977). Stresové situácie, dokonca aj tie, ktoré sa zdajú byť menej závažné, môžu spôsobiť zníženie hladiny lymfocytov a “chorobné správanie” (Stella a kol., 2013).

Na prevalencii FIP v populácii sa môžu podieľať aj rozdiely v genetickej výbave enzootických kmeňov FCoV. Predpokladá sa, že FIPV sérotypu II sú virulentnejšie ako sérotyp I a je pravdepodobnejšie, že sa prenášajú z mačky na mačku (Lin et al., 2009; Wang et al., 2013). Je tiež možné, že určité klady FECV sú náchylnejšie na mutáciu na FIPV, čo by sa malo preštudovať. Autor tiež pozoroval neprimerane vysoký podiel mačiek s neurologickou FIP v niektorých regiónoch, čo naznačuje, že genetické determinanty v určitých kmeňoch FCoV môžu byť neurotropnejšie.

S náchylnosťou na FIP sa spájajú imunodeficiencie spojené s retrovírusmi. Až polovica prípadov FIP počas vrcholu panzootického ochorenia FeLV bola perzistentne infikovaná FeLV (Cotter et al., 1973; Pedersen 1976a; Hardy 1981). FeLV infekcia spôsobuje potlačenie T-bunkovej imunity, čo môže inhibovať ochrannú imunitnú odpoveď na FIP. Význam infekcie FeLV pre výskyt FIP sa výrazne znížil od 80. rokov 20. storočia, keď odstránenie nosičov a vakcinácia vytlačili FeLV späť do prírody, kde sú expozície menej závažné a imunita je obvyklým výsledkom. Chronická infekcia vírusom mačacej imunodeficiencie (FIV) sa tiež ukázala ako rizikový faktor pre FIP u mačiek infikovaných FECV v experimentálnych podmienkach (Poland et al., 1996). V jednej nedávnej terénnej štúdii bola infekcia FeLV rozpoznaná u 2 % a FIV u 1 % mačiek liečených na FIP.1

Výskyt FIP u čistokrvných mačiek je údajne vyšší ako u mačiek z náhodných chovov, pričom niektoré plemená sa zdajú byť náchylnejšie ako iné (Pesteanu-Somogyi et al., 2006; Worthing et al., Genetická predispozícia na FIP sa skúmala v niekoľkých chovoch perzských mačiek a odhaduje sa, že predstavuje polovicu rizika ochorenia (Foley et al., 1997). niektoré plemená, ako napríklad birman, sú náchylnejšie na vznik suchej ako mokrej FIP (Golovko et al., 2013). Pokusy o identifikáciu špecifických génov spojených s náchylnosťou na FIP u birmských mačiek zahŕňali niekoľko génov súvisiacich s imunitou, ale žiadny z nich nedosiahol požadovanú významnosť (Golovko a kol., 2013). Najväčšia štúdia genetickej náchylnosti na FIP ukázala, že je extrémne polymorfná a ako hlavný rizikový faktor sa v nej uvádza príbuzenská plemenitba (Pedersen et al., 2016). Špecifické polymorfizmy v niekoľkých génoch boli tiež spojené s vysokou úrovňou vylučovania FECV medzi niekoľkými plemennými plemenami mačiek (Bubenikova et al., 2020).

U samíc sa môže FIP, zvyčajne vlhká forma, vyvinúť počas gravidity alebo v perinatálnom období. Tento jav pripomína potlačenie imunity u gravidných žien a predispozíciu na určité infekcie (Mor a Cardenas 2010). Nie je jasné, či sa subklinická FIP aktivuje v dôsledku gravidity alebo zvýšenou vnímavosťou na novú infekciu. Infekcia matky na začiatku gravidity vedie k úmrtiu plodu a resorpcii, zatiaľ čo neskoršie infekcie často vedú k potratu (obr. 7). Mačiatka sa môžu narodiť aj zdravé, ale v perinatálnom období sa u nich vyvinie choroba a uhynú. Niektoré mláďatá sa rodia nenakazené vďaka účinnosti placentárnej bariéry medzi matkou a plodom alebo vďaka pomoci antivírusovej liečby (obr. 8).

Obrázok 7. Potratené mačiatka od matky, u ktorej sa v neskoršom štádiu gravidity vyvinula vlhká FIP. Potrat bol prvým príznakom FIP, po ktorom rýchlo nasledovali klasické príznaky abdominálnej mokrej FIP. Matka bola úspešne vyliečená z FIP pomocou antivirotika GS-441524.
Obrázok 8. U tejto matky sa 3 týždne po začiatku gravidity objavili príznaky vlhkej brušnej FIP a bola úspešne vyliečená pomocou GS-441524. Následne priviedla na svet vrh štyroch mačiatok cisárskym rezom, z ktorých jedno uhynulo a tri prežili a vyrastali zdravé. Liečba sa podávala počas zvyšných 6 týždňov gravidity a pokračovala 6 týždňov, počas ktorých boli mačiatka úspešne dojčené. GS-441524 nemal žiadne zjavné vedľajšie účinky na matku alebo mačiatka.

Možný nárast počtu prípadov FIP bol pozorovaný u mačiek starších ako 10 rokov v štúdiách, ktoré sa uskutočnili pred 50 rokmi (Pedersen 1976a). O niečo viac ako 3 % prípadov FIP v nedávnej štúdii sa vyskytlo u mačiek vo veku 10 rokov a viac a 1,5 % u mačiek vo veku 12 rokov a viac (obr. 6).1 Výskyt FIP u starších jedincov často zahŕňa dva rôzne scenáre. Prvý scenár zahŕňa aj vystavenie sa vylučovaniu výkalov FECV, ale jedinečným spôsobom. Je bežné, že staré mačky sa párujú ešte ako mačiatka a žijú spolu v relatívnej izolácii nevystavené FECV po mnoho rokov. Jedna mačka z páru uhynie, zostane sama a do domácnosti sa privedie oveľa mladšia spoločníčka získaná zo záchrannej organizácie, útulku alebo chovateľskej stanice, u ktorej je vysoká pravdepodobnosť, že vylučuje FECV. Staršie mačky sú tiež náchylné na tie isté rizikové faktory FIP ako mladšie mačky, ale aj na ďalšie faktory spojené so starnutím. Prvým z nich je vplyv starnutia na imunitný systém, pričom najdôslednejším je zhoršenie bunkovej imunitnej funkcie (Day 2010). Medzi ďalšie rizikové faktory spojené so starými mačkami patria oslabujúce a potenciálne imunosupresívne účinky ochorení, ako je rakovina, a chronické ochorenia obličiek, pečene, ústnej dutiny a čriev. Niektoré ochorenia starých mačiek môžu byť zamenené za FIP alebo komplikovať liečbu FIP, ak sú prítomné súčasne.

Medzi ďalšie rizikové faktory, ktoré je potrebné ďalej skúmať, patrí strata materskej systémovej imunity oddelením pri narodení, skoré odstavenie a strata laktogénnej imunity, podvýživa, bežné infekčné ochorenia mačiatka, skorá kastrácia, očkovanie, vrodené srdcové chyby a dokonca aj požiar v útulku (Drechsler a kol.), 2011; Healey et al., 2022; Pedersen 2009, Pedersen et al. 2019).1 Najdôležitejším pozitívnym rizikovým faktorom však zostáva prítomnosť FECV v populácii (Addie et al., 1995). Prevalencia FIP v niekoľkých chovoch perzských mačiek súvisela v jednej štúdii aj s podielom mačiek, ktoré v danom čase vylučujú FECV, a s podielom týchto mačiek, ktoré sú chronickými vylučovateľmi (Foley a kol., 1997). Význam vystavenia FECV podporuje potrebu nájsť spôsoby, ako buď zabrániť infekcii, alebo znížiť jej závažnosť. Jedným z prvých krokov je lepšie pochopenie imunity FECV (Pearson et al., 2019).

Patogenéza

Prvým rozhraním medzi FECV a imunitným systémom sú lymfatické tkanivá čreva (Malbon et al., 2019, 2020). Hoci následné udalosti vedúce k FIP nie sú úplne objasnené, je možné špekulovať na základe toho, čo je už známe o infekciách FECV a FIPV, iných makrofágovo-tropických infekciách a vírusovej imunite vo všeobecnosti. Častice a proteíny FECV sa počas črevnej infekcie dostanú do miestnych lymfatických tkanív a spracujú sa fagocytujúcimi bunkami najprv na peptidy a nakoniec na aminokyseliny. Niektoré z týchto peptidov budú po usporiadaní na povrchu buniek rozpoznané ako cudzie, čo vyvolá vrodenú (prirodzenú alebo nešpecifickú) a adaptívnu (získanú alebo špecifickú) imunitnú odpoveď (Pearson et al., 2016). FECV tiež prechádzajú mutáciou na FIPV v rovnakom čase a u rovnakého typu buniek. Niektoré z týchto mutácií umožnia vírusu replikovať sa v týchto alebo blízko príbuzných bunkách špecifickej monocytovej/makrofágovej línie.

Zdá sa, že hostiteľskou bunkou pre FIPV je špecifická trieda aktivovaných monocytov, ktoré sa nachádzajú okolo venúl na povrchu črevných a hrudných orgánov, mezentéria, omenta, uveálneho traktu, mening, cievovky a ependymu mozgu a miechy a voľne vo výpotkoch. Tieto bunky patria do triedy aktivovaných (M1) (Watanabe a kol., 2018) a podobajú sa subpopulácii malých peritoneálnych makrofágov opísanej u myší (Cassado a kol., 2015). Tento typ buniek vzniká z cirkulujúcich monocytov pochádzajúcich z kostnej drene, ktoré sa rýchlo mobilizujú z krvi v reakcii na infekčné alebo zápalové podnety. V okolí krvných ciev v sietnici postihnutej FIP bola opísaná rovnako vyzerajúca populácia aktivovaných monocytov (Ziolkowska et al., 2017). Tieto bunky sa farbili na kalprotektín, čo poukazuje na ich krvný pôvod. Hoci infekcia FIPV prebieha spočiatku v menších aktivovaných monocytoch, replikácia vírusu je najintenzívnejšia vo veľkých, vakuolizovaných, terminálne diferencovaných makrofágoch (Watanabe a kol., 2018). Vírus uvoľnený z týchto buniek rýchlo infikuje aktivované monocyty produkované v kostnej dreni a stiahnuté do daného miesta z krvného obehu.

Bunkový receptor, ktorý FECV využívajú na infikovanie črevných epitelových buniek, ešte nebol určený. Bunkový receptor, ktorý FIPV používajú na infikovanie aktivovaných monocytov, tiež nie je známy. RNA pre konvenčné receptory koronavírusov, ako je aminopeptidáza N (APN), angiotenzín konvertujúci enzým 2 (ACE2) a CD209L (L-SIGN), neboli v infikovaných peritoneálnych bunkách mačiek s experimentálnou FIP upregulované a CD209 (DC-SIGN) bol výrazne nedostatočne exprimovaný (Watanabe et al., 2018). Alternatívna cesta infekcie aktivovaných monocytov môže zahŕňať imunitnú komplexáciu vírusu a vstup do buniek fagocytózou (Dewerchin et al., 2008, 2014; Van Hamme et al., 2008). Aktivované monocyty v léziách sa silne pozitívne farbia na antigén FIPV, IgG a komplement (Pedersen, 2009) a mRNA pre FcγRIIIA (receptor CD16A/ADCC) je v infikovaných bunkách výrazne zvýšená (Watanabe et al., 2018), čo podporuje infekciu prostredníctvom imunitného komplexovania a alternatívnych receptorov súvisiacich s fagocytózou.

Makrofágové patogény sú intracelulárne a eliminácia infikovaných buniek prebieha prostredníctvom usmrcovania sprostredkovaného lymfocytmi. Prvou obrannou líniou sú nešpecifické lymfocyty, a ak zlyhajú, nasleduje adaptívna imunitná odpoveď na FIPV prostredníctvom špecifických T-lymfocytov. Ak sa nepodarí zadržať a eliminovať infikované aktivované monocyty a makrofágy, môžu sa lokálne šíriť v brušnej dutine, pravdepodobne z lymfatických uzlín v oblasti dolného čreva a miesta replikácie FECV. Šírenie lokálne a do vzdialených miest prostredníctvom krvného obehu sa uskutočňuje infikovanými monocytovými bunkami (Kipar a kol., 2005).

FIP sa vyskytuje v dvoch základných formách, vlhkej (efuzívna, neparenchymatózna) (obrázky 2 a 3 )alebo suchej (neefuzívna, parenchymatózna) (obrázky 4 a 5), pričom vlhká FIP predstavuje 80 % prípadov.1 Termín “vlhká” sa vzťahuje na charakteristický výpotok tekutiny v bruchu alebo hrudníku (Wolfe a Griesemer 1966, 1971). V léziách vlhkej FIP dominuje zápal pripomínajúci hypersenzitivitu okamžitého alebo Arthusovho typu (Pedersen a Boyle, 1980), zatiaľ čo lézie suchej FIP pripomínajú hypersenzitívne reakcie oneskoreného typu (Montali a Strandberg 1972; Pedersen 2009). Vlhké a suché formy FIP preto odrážajú konkurenčné vplyvy protilátkami a bunkami sprostredkovanej imunity a súvisiacich cytokínových dráh (Malbon a kol., 2020, Pedersen 2009). Predpokladá sa, že imunita voči bunkám infikovaným FIPV, ktorá je normou, zahŕňa silné reakcie sprostredkované bunkami (Kamal et al. 2019). Predpokladá sa, že k suchej FIP dochádza vtedy, keď je bunkami sprostredkovaná imunita čiastočne účinná pri potláčaní infekcie, a k vlhkej FIP vtedy, keď je bunková imunita neúčinná a prevládajú humorálne imunitné reakcie.

FIP sa považuje za jedinečnú medzi makrofágnymi infekciami, pretože je vírusová, ale suchá forma má mnoho spoločných klinických a patogénnych znakov s ochoreniami mačiek spôsobenými systémovými mykobakteriálnymi (Gunn-Moore et al., 2012) a plesňovými infekciami (Lloret et al., 2013). Podobnosti v patogenéze existujú aj medzi vlhkou FIP a vírusovými infekciami zosilnenými protilátkami, ako sú horúčka Dengue a syndróm hemoragického šoku Dengue (Pedersen a Boyle 1980; Rothman a kol., 1999, Weiss a Scott 1981).

Predpokladá sa, že reakcie hostiteľa výlučne určujú výsledok infekcie FIPV a výsledné formy ochorenia. Avšak makrofágovo-tropné patogény si vyvinuli vlastné jedinečné obranné mechanizmy proti hostiteľovi (Leseigneur et al., 2020). Jedným z mechanizmov je oddialenie programovanej bunkovej smrti (apoptózy). Oneskorená apoptóza umožňuje trvalú mikrobiálnu replikáciu a prípadné uvoľnenie väčšieho množstva infekčných agensov, ako bolo opísané aj v prípade makrofágov infikovaných FIPV (Watanabe et al., 2018). FIPV môže tiež kontrolovať rozpoznávanie a ničenie infikovaných aktivovaných monocytov špecifickými alebo nešpecifickými T-bunkami. Cieľom bunkového povrchu pre T-bunky, ktoré zabíjajú infikované bunky, sú pravdepodobne proteíny (antigény) FIPV exprimované na hlavných histokompatibilných receptoroch I. triedy (MHC-I). Na FIPV-pozitívnych bunkách odobratých z tkanív FIP alebo výpotkov sa však nezistila povrchová expresia vírusových antigénov receptormi MHC-I (Cornelissen a kol., 2007). DC-Sign bol navrhnutý ako receptor pre FIPV (Regan a Whitaker, 2008), ale RNA pre DC-Sign je výrazne nedostatočne exprimovaná infikovanými peritoneálnymi bunkami, zatiaľ čo RNA pre Fc (MHC-II) receptory je výrazne nadmerne exprimovaná a RNA pre MHC-I je znížená (Watanabe a kol., 2018). To naznačuje, že normálny spôsob infekcie hostiteľských buniek môže byť zmenený FIPV tak, aby uprednostňoval infekciu fagocytózou namiesto väzby na špecifické vírusové receptory na povrchu buniek, fúzie s bunkovou membránou a internalizácie.

Patológia

Podrobné opisy hrubých a mikroskopických lézií pri vlhkej forme FIP po prvýkrát popísali Wolfe a Griesemer (1966, 1971). Ochorenie je charakterizované vaskulitídou, ktorá zahŕňa venuly v tkanivách vystielajúcich brušnú alebo hrudnú dutinu, povrch orgánov a podporných tkanív, ako sú mezentérium, omentum a mediastinum. Zápalový proces vedie k výpotkom v brušnej alebo hrudnej dutine až do objemu jedného litra alebo viac (obr. 2, 3). Základnou léziou je pyogranulóm, ktorý pozostáva z fokálneho nahromadenia aktivovaných monocytárnych buniek v rôznych štádiách diferenciácie, popretkávaných nedegenerovanými neutrofilmi a riedkym množstvom lymfocytov. Pyogranulómy sú povrchovo orientované a hrubo a mikroskopicky sa javia ako jednotlivé a koalescenčné plaky (obr. 2).

Antigén FIPV sa imunohistochemicky (IHC) pozoruje len v aktivovaných monocytoch v léziách a vo výpotkoch (Litster et al., 2013). Veľké vakuolizované terminálne diferencované makrofágy sú obzvlášť bohaté na vírus (Watanabe et al., 2018), čo pripomína lepromatóznu formu malomocenstva (deSousa et al., 2017). Lymfatické uzliny lokalizované v blízkosti miest zápalu sú hyperplastické a zväčšené.

Vzťah suchej a vlhkej FIP bol prvýkrát opísaný v roku 1972 v správe o prípadoch neznámej etiológie s podobnou patológiou (Montali a Strandberg 1972). Ako uvádzajú autori, “tento patologický syndróm bol charakterizovaný granulomatóznym zápalom v rôznych orgánoch, ale hlavne postihoval obličky, viscerálne lymfatické uzliny, pľúca, pečeň, oči a leptomeningy”. Tkanivové extrakty týchto lézií vyvolali vlhkú FIP u laboratórnych mačiek, čím sa potvrdilo, že vlhkú a suchú FIP spôsobuje ten istý pôvodca.

Hrubá a mikroskopická patológia suchej FIP sa podobá patológii iných makrofágovo-tropických infekcií, ako je systémová blastomykóza mačiek, histoplazmóza, kokcidioidomykóza (Lloret et al., 2013), tuberkulóza a lepra (Gunn-Moore et al., 2012). Lézie suchej FIP zahŕňajú najmä brušné orgány (obr. 5, 6) a v hrudnej dutine sú zriedkavé (Montali a Strandberg 1972; Pedersen 2009). Lézie sú menej rozšírené a fokálne ako pri vlhkej FIP, s tendenciou rozširovať sa zo seróznych povrchov do parenchýmu základných orgánov (obr. 5, 6). Cieľom imunitnej odpovede hostiteľa sú malé agregáty infikovaných monocytárnych buniek spojené s venulami, podobne ako pyogranulómy pri vlhkej FIP, ale obklopené hustými akumuláciami lymfocytov a plazmatických buniek a variabilnou fibrózou. Floridná hyperémia, edém a mikrohemorágia spojené s vlhkou FIP väčšinou chýbajú, preto chýbajú významné výpotky v telesných dutinách. Reakcia hostiteľa na ložiská infekcie dáva léziám hrubý vzhľad podobný nádoru (obr. 5, 6). Infikované aktivované monocyty v centrálnom ohnisku infekcie sú menej husté a obsahujú nižšie hladiny vírusu ako pri vlhkej forme (Pedersen 2009;), čo je vlastnosť tuberkuloidnej formy lepry (de Sousa et al., 2017). Lézie na niektorých miestach, napríklad na stene hrubého čreva, môžu vyvolávať hustú okolitú zónu fibrózy, ktorá pripomína klasické granulómy tuberkulózy. Prechodné formy existujú aj medzi vlhkými a suchými formami v malej časti prípadov a väčšinou sú rozpoznateľné pri pitve (obr. 3).

Okulárna a neurologická FIP sa klasifikujú ako formy suchej FIP (Montali a Strandberg 1972). Avšak patológia v uveálnom trakte a sietnici oka a v ependýme a meningách mozgu a miechy predstavuje medzistupeň medzi vlhkou a suchou FIP (Fankhauser a Fatzer 1977; Peiffer a Wilcock 1991). Možno to vysvetliť účinkom hematookulárnej a hematoencefalickej bariéry pri ochrane týchto oblastí pred systémovými imunitnými reakciami.

Klinické charakteristiky FIP

Päť najčastejších príznakov u mačiek s FIP, bez ohľadu na klinickú formu a frekvenciu výskytu, sú letargia, nechutenstvo, zväčšené brušné lymfatické uzliny, úbytok hmotnosti, horúčka a zhoršujúca sa srsť.1 Tieto príznaky sa môžu objaviť rýchlo, v priebehu týždňa, alebo môžu existovať mnoho týždňov a dokonca mesiacov pred stanovením diagnózy. Priebeh ochorenia býva rýchlejší u mačiek s vlhkou FIP ako so suchou FIP a spomalenie rastu je bežné u mladých mačiek, najmä u tých s chronickejším ochorením. U 20 % mačiek s horúčkou ako hlavným príznakom sa nakoniec diagnostikuje FIP (Spencer et al., 2017).

Vlhká forma FIP sa vyskytuje približne v 80 % prípadov, častejšie u mladších mačiek a býva závažnejšia a rýchlejšie progredujúca ako suchá forma. Abdominálny výpotok (ascites) je štyrikrát častejší ako pleurálny výpotok, pričom častými príznakmi sú abdominálna distenzia (obr. 9) a dyspnoe. Pyrexia a žltačka sú častejšími príznakmi u mačiek s vlhkou ako so suchou formou FIP (Tasker, 2018).

Obrázok 9.  Dospelá dlhosrstá mačka s chronickou brušnou vlhkou FIP. Mačka bola v prijateľnom zdravotnom stave okrem mierneho úbytku hmotnosti, letargie, zhoršenia kvality srsti a občasnej nízkej horúčky. Abdominálna distenzia nebola po určitú dobu zaznamenaná a brušná tekutina obsahovala relatívne nízky počet bielkovín a bielych krviniek.
Obrázok 9. Mladá mačka, ktorá sa prezentovala rýchlym nástupom vysokej horúčky, nechutenstvom, distenziou brucha a brušnou tekutinou s vysokým obsahom bielkovín a bielych krviniek.

Väčšina mačiek so suchou FIP má pri prezentácii príznaky ochorenia obmedzené na brucho a/alebo hrudník. Najčastejšími klinickými príznakmi suchej FIP sú hmatné alebo ultrazvukom identifikovateľné masy v obličkách (obr. 4), slepom čreve, hrubom čreve, pečeni a pridružených lymfatických uzlinách (obr. 5). Lézie suchej FIP zvyčajne šetria hrudnú dutinu a zriedkavo sa vyskytujú v koži, nosových priechodoch, osrdcovníku a semenníkoch ako súčasť širšieho systémového ochorenia.

Neurologické a očné ochorenia sú jedinými alebo sekundárnymi znakmi 10 % všetkých prípadov FIP a 10-krát častejšie sa spájajú so suchou ako s vlhkou FIP (Pedersen 2009). Neurologické a očné formy FIP boli klasifikované ako formy suchej FIP, ale možno by bolo vhodnejšie klasifikovať ich ako odlišné formy FIP vyplývajúce z modifikujúcich účinkov hematookulárnej a hematoencefalickej bariéry, za ktorou sa vyskytujú. Tieto bariéry majú silný vplyv na povahu ochorenia očí a centrálneho nervového systému (CNS) a na odpoveď na antivírusovú liečbu.

Klinické príznaky neurologickej FIP sa týkajú mozgu aj miechy a zahŕňajú zadnú slabosť a ataxiu, generalizovanú nekoordinovanosť, záchvaty, mentálnu otupenosť, anizokóriu a rôzne stupne fekálnej a/alebo močovej inkontinencie (Foley et al., 1998; Dickinson et al., 2020) (obr. 10). Extrémny intrakraniálny tlak môže viesť k náhlej herniácii mozočku a mozgového kmeňa do miechového kanála a syndrómu spinálneho šoku. Medzi prodromálne príznaky patrí nutkavé olizovanie stien alebo podlahy, konzumácia steliva, mimovoľné svalové zášklby a neochota alebo neschopnosť vyskočiť na vysoké miesta. Postihnutie očí môže predchádzať alebo sprevádzať neurologické ochorenie. Neurologická FIP je častým javom pri liečbe antivirotikami, buď sa objavuje počas liečby non-CNS foriem FIP, alebo ako prejav relapsu ochorenia po ukončení liečby (Pedersen et al., 2018, 2019; Dickinson et al., 2020).

Obrázok 10. Mladá mačka so suchou FIP a neurologickým postihnutím. Mačka je letargická, vychudnutá a s biednou srsťou. Srsť v perineálnej oblasti je mokrá a zafarbená od močovej inkontinencie.
Obrázok 11. Zafarbenie dúhovky pravého oka tejto mačky bolo prvým príznakom uveitídy spojenej s FIP. V prednej komore je mierne zahmlenie a na vnútornej strane rohovky sú usadeniny fibrínu bohaté na červené krvinky. Zreničky sú tiež nerovnaké (anizokória).
Obrázok 12. Mladá mačka s okulárnou FIP, ktorá sa na pravom oku prejavila ako predná uveitída so sekundárnym glaukómom spôsobujúcim zväčšenie gule. Dúhovka zmenila farbu v dôsledku zápalu, cievy na báze dúhovky sú prekrvené a na zadnej strane rohovky je zákal vodného moku a zápalové produkty. Vnútroočný tlak je zvyčajne nízky pri nekomplikovanej uveitíde, ale zvýšený u mačiek s glaukómom.
Obrázok 13. Táto mladá mačka mala prednú uveitídu, ale jej terapia FIP pomocou GS-441524 bola oneskorená, čo umožnilo vznik glaukómu na oboch očiach. Liečba odstránila základnú uveitídu a výrazne zlepšila vonkajší zdravotný stav, ale sekundárny glaukóm a slepota pretrvali.

Postihnutie očí je zvyčajne zjavné a potvrdí sa pri oftalmoskopickom vyšetrení prednej a zadnej komory. Okulárna FIP v rôznej miere postihuje dúhovku, ciliárne telieska, sietnicu a disk zrakového nervu (Peiffer a Wilcock, 1991; Ziółkowska a kol., 2017; Andrew, 2000). Najčasnejším príznakom je často jednostranná zmena farby dúhovky (obr. 11). Predná komora sa môže javiť zakalená a môže vykazovať vysoké hladiny bielkovín a vodný zákal pri lome svetla. Do prednej komory sa vyplavujú zápalové produkty vo forme aktivovaných makrofágov, červených krviniek, fibrínových značiek a malých krvných zrazenín. Tento materiál často priľne na zadnú stranu rohovky ako keratické precipitáty (obr. 12). Ochorenie môže zasiahnuť aj sietnicu v tapetálnych a netapetálnych oblastiach a viesť k odlúpeniu sietnice. Vnútroočný tlak je zvyčajne nízky, okrem prípadov komplikovaných postihnutím ciliárneho telesa a glaukómom (obr. 12, 13).

Diagnostika FIP

Signalizácia, environmentálna anamnéza, klinické príznaky a nálezy pri fyzikálnom vyšetrení často poukazujú na FIP (Tasker, 2018). Dôkladné fyzikálne vyšetrenie by malo zahŕňať telesnú hmotnosť a teplotu, stav srsti a tela, manuálnu palpáciu brucha a brušných orgánov, hrubé zhodnotenie srdcovej a pľúcnej funkcie a zbežné vyšetrenie očí a neurologického systému. Silné podozrenie na výpotok v brušnej alebo hrudnej dutine môže byť dôvodom na konfirmačnú aspiráciu a dokonca aj na in-house analýzu kvapaliny ako súčasti úvodnéeho vyšetrenia.

Abnormality v kompletnom krvnom obraze (CBC) a základnom biochemickom paneli séra sú dôležitými faktormi pri diagnostike FIP (Tasker, 2018; Felten a Hartmann, 2019) a monitorovaní liečby antivirotikami (Pedersen a kol., 2018, 2019; Jones a kol., 2021; Krentz a kol., 2021) (obr. 14). Celkový počet leukocytov je u mačiek s vlhkou FIP s najväčšou pravdepodobnosťou vysoký, ale pri ťažkom zápale sa môže vyskytnúť i nízky počet. Vysoký počet leukocytov sa často spája s neutrofíliou, lymfopéniou a eozinopéniou. Mierna až stredne ťažká neregeneratívna anémia sa tiež často pozoruje pri vlhkej aj suchej FIP. Celkové bielkoviny sú zvyčajne zvýšené v dôsledku zvýšených hladín globulínu, zatiaľ čo hodnoty albumínu bývajú nízke (obr. 14). Výsledkom je pomer A:G, ktorý je často nižší ako 0,5 – 0,6 a považuje sa za jeden z najkonzistentnejších ukazovateľov FIP. Nízky pomer A:G sa však môže vyskytnúť v situáciách, keď sú albumín aj globulín v referenčnom intervale alebo pri iných ochoreniach. Preto by pomer A:G nemal byť jediným ukazovateľom FIP a mal by sa vždy hodnotiť v kontexte s inými ukazovateľmi FIP (Tasker, 2018; Felten a Hartmann, 2019). Hodnoty sérových bielkovín získané z väčšiny sérových chemických panelov sú zvyčajne dostatočné. Elektroforéza sérových bielkovín môže poskytnúť ďalšie informácie, najmä ak sú hodnoty bielkovín z chemického vyšetrenia séra sporné (Stranieri a kol., 2017).

Obrázok 14. Kompletný krvný obraz (CBC) (a) mladej mačky s akútnou vlhkou abdominálnou FIP. Hoci počet leukocytov nebol zvýšený, bola zistená relatívna, ale nie absolútna neutrofília, relatívna a absolútna lymfopénia, relatívna a absolútna eozinopénia a neresponzívna anémia, na ktorú poukazujú nízke červené krvinky, hematokrit a hemoglobín s normálnym počtom retikulocytov.
Obrázok 14. Biochemické vyšetrenie séra (b) mladej mačky s akútnou vlhkou abdominálnou FIP. Relevantné hodnoty v chemickom paneli séra boli zvýšený celkový proteín, nízky albumín, vysoký globulín, nízky pomer albumín/globulín (A:G) a zvýšený celkový a priamy bilirubín. Pečeňové enzýmy boli normálne s výnimkou mierne zvýšenej hodnoty AST a BUN a kreatinín sú normálne, čo poukazuje na neprítomnosť významného ochorenia pečene alebo obličiek. Hodnoty globulínu nie sú vždy uvedené, ale primeraný odhad sa dá vypočítať odpočítaním hladiny albumínu od celkovej bielkoviny.

Prílišné spoliehanie sa na abnormality v CBC a sérovej biochémii môže viesť k diagnostickej neistote, ak chýbajú, a to aj napriek tomu, že žiadna hodnota testu nie je konzistentne abnormálna vo všetkých prípadoch FIP (Tasker, 2018)1. Najväčšie rozdiely sú medzi klinickou formou ochorenia, pričom leukocytóza a lymfopénia sú častejšie u mačiek s vlhkou ako so suchou FIP (Riemer et al., 2016). Hyperbilirubinémia je častá u mačiek s FIP, ale hlavne u mačiek s vlhkou FIP (Tasker, 2018). Autor tiež zistil, že mnohé mačky s primárnou neurologickou FIP vykazujú menšie alebo žiadne krvné abnormality. Hodnoty krvných testov pri FIP sa tiež v jednotlivých štúdiách líšia (Tasker, 2018).

Kompletná analýza výpotku je dôležitá na diagnostikovanie vlhkej FIP a na vylúčenie iných potenciálnych príčin hromadenia tekutiny (Dempsey a Ewing, 2011). Zahŕňa farbu (číra alebo žltá), viskozitu (riedka alebo viskózna), prítomnosť precipitátov, schopnosť vytvoriť čiastočnú zrazeninu pri odstátí, obsah bielkovín, počet leukocytov a diferenciál. Charakter tekutiny sa môže líšiť v závislosti od trvania ochorenia a jeho závažnosti. Výpotky u mačiek so závažnejšími príznakmi ochorenia mávajú zvyčajne hodnoty bielkovín blízke sérovým hodnotám, sú viskóznejšie, obsahujú väčší počet leukocytov, sú viac žlto sfarbené a majú väčšiu schopnosť vytvárať čiastočné zrazeniny pri odstátí. Chronické výpotky majú tendenciu byť menej zápalového charakteru, s nižšími hodnotami bielkovín a leukocytov, menej viskózne a čírejšie. Tieto hodnoty sa dajú na väčšine kliník stanoviť priamo na mieste. Faktor zrážanlivosti sa určuje porovnaním tekutiny odobratej v sére a v antikoagulačných skúmavkách po státí. Farbu a viskozitu možno odhadnúť približne a hladinu bielkovín odhadnúť pomocou ručného refraktometra na stanovenie celkového obsahu pevných látok. Bunky sa z tekutiny peletujú a analyzujú na preparáte s rýchle farbeným sklíčkom pomocou svetelnej mikroskopie a odhaduje sa počet a diferenciál leukocytov. Bunky zahŕňajú neseptické neutrofily, malé a stredne veľké mononukleárne bunky a veľké vakuolizované makrofágy (obr. 15).  Je dôležité poznamenať, že výpotky sa môžu vyskytnúť pri rôznych ochoreniach, ako je srdcové zlyhanie, rakovina, hypoproteinémia a bakteriálne infekcie. Výpotky pri týchto iných ochoreniach majú zvyčajne odlišné identifikačné znaky.

Obrázok 15. Farbený náter peritoneálnych buniek centrifugovaných z brušnej tekutiny mačky s vlhkou FIP a vyšetrených na rýchlo zafarbenom sklíčku svetelnou mikroskopiou. Prevládajúce bunky sú veľké silne vakuolizované makrofágy, menšie diferencujúce sa aktivované monocyty a neutrofily. Najväčšia koncentrácia vírusových častíc je v intracytoplazmatických vakuolách makrofágov (šípky).
Obrázok 16. Pozitívny výsledok Rivaltovej skúšky. Malá vzorka brušnej alebo hrudnej tekutiny sa opatrne nakvapká do malého pohára naplneného zriedenou kyselinou octovou (8 ml destilovanej vody a 1 kvapka koncentrovanej kyseliny octovej). Zápalové bielkoviny sa takmer okamžite zrazia a klesnú na dno (pozitívne). Menej zápalové tekutiny vytvoria difúzne zrazeniny (otázne) alebo voľne difundujú v roztoku (negatívne).

Na diagnostikovanie FIP ako príčiny výpotku sa často používa pozitívna Rivaltova skúška na brušnej alebo hrudnej tekutine a negatívna skúška ju skôr vylučuje (Fischer et al., 2010) ( obr. 16). Test však môže byť pozitívny pri zápalových výpotkoch inej príčiny a negatívny u niektorých mačiek s FIP. Preto je Rivaltova skúška najviac nápomocná v kombinácii s inými klinickými nálezmi FIP a nemala by nahrádzať dôkladnú analýzu tekutiny (Felten a Hartmann, 2019).

Hladiny celkového a priameho bilirubínu v sére sú často zvýšené, najmä u mačiek s vlhkou FIP (obr. 14), a môžu byť spojené so žltačkou a bilirubinúriou. Hyperbilirubinémia pri FIP nie je spôsobená ochorením pečene (Tasker, 2018), ale skôr vaskulitídou, mikrohemorágiou, hemolýzou a deštrukciou poškodených červených krviniek makrofágmi lokálne a v pečeni. Uvoľnený hemoglobín sa nakoniec metabolizuje na bilirubín, ktorý sa potom konjuguje v hepatocytoch a vylučuje sa močom. Pre vylučovanie bilirubínu je nevyhnutná glukuronidácia a genetické poruchy ovplyvňujúce glukuronidáciu u ľudí bránia jeho vylučovaniu (Kalakonda a kol., 2021). Mačky ako druh majú nedostatok enzýmov potrebných na glukuronidáciu, čo sťažuje vylučovanie látok, ako je bilirubín (Court a Greenblatt 2000).

Hoci FIP môže postihnúť obličky a pečeň, nie je natoľko závažná, aby spôsobila významnú stratu funkcie obličiek alebo pečene. Avšak sérové testy na dusík močoviny v krvi (BUN) a kreatinín ako indikátory ochorenia obličiek a alanínaminotransferázy (ALT), alkalickej fosfatázy (ALP) a gama glutamyltransferázy (GGT) ako indikátory ochorenia pečene sú u mačiek s FIP často mierne zvýšené, najmä u mačiek s akútnejším a závažnejším ochorením (obr. 14). Mierne abnormálne hodnoty testov by sa preto nemali interpretovať prehnane, ak nie sú prítomné iné klinické príznaky ochorenia pečene alebo obličiek, zatiaľ čo ich výrazné zvýšenie by malo poukazovať na možnosť súbežných a prípadne predisponujúcich ochorení týchto orgánov.

Sérum sa môže testovať aj na ďalšie markery systémového zápalu, ako sú zvýšené hladiny alfa-1-kyslého glykoproteínu (AGP) (Paltrinieri et al., 2007) a mačacieho sérového amyloidu A (fSAA) (Yuki et al., 2020). Môžu sa tiež ukázať ako užitočné pri monitorovaní odpovede na liečbu antivirotikami (Krentz et al., 2021).

Rádiografia môže byť užitočná pri identifikácii hrudných a brušných výpotkov. Ultrazvuk brucha môže odhaliť menšie množstvo výpotku, identifikovať zväčšené mezenterické a ileo-cekálno-kolické lymfatické uzliny, zhrubnutie steny hrubého čreva a lézie v orgánoch, ako sú obličky, pečeň a slezina (Lewis a O’Brien 2010). Môže byť užitočná aj pri vyšetrovaní hrudníka na prítomnosť lézií a pomôcť pri aspiračnom vyšetrení ihlou alebo biopsii.

Hodnota titrov protilátok proti FCoV sa od prvej správy spred takmer 50 rokov znížila (Pedersen 1976b). Referenčný test protilátok využíva nepriame fluorescenčné farbenie protilátok (IFA) Titre IFA ≥ 1:3200 u mačiek s FIP sú vyššie ako u väčšiny mačiek vystavených FECV (1:25 – 1:400). Novšie testy často využívajú postupy ELISA na rýchle interné alebo laboratórne testovanie, ale sú skôr kvalitatívne ako kvantitatívne. Titre protilátok IFA sa počas úspešnej liečby antivirotikami u mnohých mačiek znižujú, ale u iných zostávajú vysoké (Dickinson et al., 2020; Krentz et al., 2021). Sekvenčné titre môžu ukázať postupný nárast titrov v priebehu vývoja FIP (Pedersen et al., 1977), ale predchádzajúce vzorky séra sú k dispozícii na porovnanie iba zriedka. Podobne ako väčšina testov, ani hladiny protilátok FCoV by sa nemali používať ako jediné kritérium na diagnostikovanie alebo vylúčenie FIP (Felten a Hartmann, 2019) alebo na hodnotenie úspešnosti liečby (Krentz a kol., 2021).

Reverzná transkriptázová polymerázová reťazová reakcia (RT-PCR) je základným prostriedkom na identifikáciu FCoV RNA v zápalových výpotkoch, tekutinách alebo postihnutých tkanivách (Felten a Hartmann, 2019). RNA akcesorického génu 7b je prítomná v najvyššej miere v tkanivách, tekutinách alebo výpotkoch infikovaných FECV alebo FIPV, čo z nej robí najcitlivejší cieľ na detekciu nízkych hladín vírusu (Gut a kol., 1999). RT-PCR pre mutácie FIPV S génu sa často používa vo vzorkách, ktoré sú pozitívne na 7b RNA, aby bola špecifická pre FIPV (Felten a kol., 2017). Iné štúdie naznačujú, že testy RT-PCR na mutácie génu S špecifické pre FIPV majú podobnú špecifickosť pre FIP, ale za cenu výraznej straty citlivosti (Barker a kol., 2017). Zníženie citlivosti súvisí so zvýšením počtu falošne negatívnych výsledkov. Falošne negatívne testy RT-PCR sa vyskytujú aj vo vzorkách, ktoré neobsahujú dostatočné množstvo infikovaných makrofágov alebo u mačiek s veľmi nízkymi hladinami vírusu. Falošne negatívne výsledky sú obzvlášť časté pri testovaní plnej krvi.

Imunohistochémia (IHC) detekuje nukleokapsidový proteín koronavírusu mačiek vo formalínom fixovaných tkanivách s vysokou citlivosťou a špecifickosťou, ale nie je taká populárna ako RT-PCR (Litster et al., 2013; Ziółkowska et al., 2019). Vzorky na IHC musia obsahovať intaktné infikované makrofágy (obr. 17), čo si vyžaduje starostlivé oddelenie buniek z výpotkov a ich umiestnenie na podložné sklíčka, alebo choré tkanivá fixované vo formalíne a zaliate do parafínu, ktoré vykazujú lézie kompatibilné s FIP. Antigén koronavírusu v makrofágoch v rámci typickej lézie alebo tekutiny FIP sa pozoruje len pri FIP, čo dáva IHC vysokú úroveň špecifickosti.

Obrázok 17. Histologický rez zo zhrubnutého hrubého čreva mačky s črevnou formou FIP. Zhrubnutá stena obsahovala ložiská makrofágov (štvorcová plocha), ktoré sa imunoperoxidázou sfarbili pozitívne (hnedočerveno) na nukleokapsidový proteín FIPV.

Pre diagnostiku charakteristických zmien FIP je nevyhnutné dôkladné oftalmologické vyšetrenie (Pfeiffer a Wilcock 1991; Andrew, 2000). Vzorka vodného moku z prednej komory zapáleného oka môže byť užitočná aj pre cytologické vyšetrenie, PCR a IHC.

Neurologická FIP sa často diagnostikuje pomocou magnetickej rezonancie (MRI) so zvýraznením kontrastu a často je spojená s analýzou mozgovomiechového moku (CSF) (Crawford et al., 2017; Tasker, 2018; Dickinson et al., 2020). Ide však o nákladné postupy, ktoré nie sú vždy dostupné a nesú určité riziko pre mačku. MRI lézie zahŕňajú obštrukčný hydrocefalus, syringomyéliu a herniáciu foramen magnum s kontrastným zvýraznením meningov mozgu a miechy a ependymu tretej komory, mezencefalického akvaduktu a mozgového kmeňa. CSF vykazuje zvýšený počet bielkovín a buniek (neutrofily, lymfocyty, monocyty/makrofágy), a ak sú prítomné, môže byť spoľahlivým materiálom pre PCR alebo IHC vyšetrenie.

Neurologické a/alebo okulárne formy FIP sa často zamieňajú so systémovou toxoplazmózou mačiek a mnohé mačky s FIP sa empiricky liečia na toxoplazmózu ešte pred stanovením diagnózy FIP. Našťastie, dostupnosť účinnej liečby FIP túto prax obmedzila. Systémová toxoplazmóza je oveľa menej rozšírená ako FIP a sérologicky pozitívne bolo menej ako 1 % mačiek s FIP v jednej terénnej štúdii.1 Preto by sa testovanie alebo liečba na toxoplazmózu mali zvážiť až po adekvátnom diagnostikovaní FIP.

Antivírusová liečba ako diagnostický nástroj

Obrázok 18. Mačka s FIP na začiatku liečby liekom GS-441524 (a) a po 1 týždni (b). Odpoveď je rýchla, horúčka vymizne do 24-48 hodín a do 1-2 týždňov sa výrazne zlepší celkový zdravotný stav. Tento typ odpovede sa často používa na potvrdenie diagnózy FIP.

Bežne sa vyskytujú situácie, keď klinické nálezy poukazujú na FIP, ale pochybnosti pretrvávajú. Vtedy je na výber vykonanie viacerých diagnostických testov, ktoré ale nemusia viesť k definitívnejšej diagnóze. Alternatívnym diagnostickým prístupom je liečba vhodným antivirotikom počas 1 – 2 týždňov v správnej dávke pre suspektnú formu FIP.2 Liečba často prinesie klinické zlepšenie už za 24 – 48 hodín a to sa rýchlo stupňuje počas nasledujúcich 2 týždňov a celkovej podanej liečbe (obr. 18). Žiadna reakcia na testovaciu liečbu a/alebo zhoršenie zdravotného stavu by naznačovali potrebu ďalšieho vyšetrenia príčiny (príčin) zlého zdravotného stavu.

Liečba FIP

Pred rokom 2017 neexistoval liek na FIP a liečba bola zameraná najmä na zmiernenie príznakov ochorenia (Izes et al., 2020). Takáto podporná liečba bola zameraná na udržiavanie dobrej výživy, kontrolu zápalu (kortikosteroidy), zmenu imunitných reakcií (interferóny, cyklofosfamid, chlorambucil) a inhibíciu kľúčových cytokínových reakcií (pentoxifylín a iné inhibítory TNF-alfa). Bežne sa používali aj výživové doplnky, ktoré mali pomáhať špecifickým funkciám orgánov, ako napríklad jeden (Polyprenyl Imunostimulant), ktorý mal zlepšiť imunitu a predĺžiť prežívanie u mačiek so suchou, ale nie vlhkou FIP (Legendre et al., 2017). Vplyv dobrej podpornej starostlivosti na prežívanie nebolo možné určiť, pretože väčšina mačiek bola eutanizovaná po stanovení diagnózy alebo v priebehu niekoľkých dní či týždňov. Miera prežitia aj pri najľahších formách suchej FIP a najtrvalejšej liečbe v jednej štúdii bola len 13 % po 200 dňoch a 6 % po 300 dňoch (Legendre et al., 2017).

Mnohé komerčne dostupné lieky a zlúčeniny inhibujú infekciu alebo replikáciu FIPV in vitro, pričom niektoré z nich sú lieky, o ktorých je známe, že inhibujú špecifické proteíny vírusu HIV alebo hepatitídy C, zatiaľ čo iné fungujú tak, že inhibujú normálne bunkové procesy, ktoré si vírus uzurpuje pre svoj vlastný životný cyklus (Hsieh et al., 2010; Izes et al., 2020; Delaplace et al., 2021). Medzi tieto rôzne lieky a látky patria cyklosporín a príbuzné imunofilíny, niekoľko nukleozidov a inhibítorov proteáz, inhibítory vioporínu, pyridínové N-oxidové deriváty, chlorochín a príbuzné zlúčeniny, ivermektín, niekoľko rastlinných lektínov, inhibítory ubikvitínu, itrakonazol a niekoľko antibiotík. Koncentrácie potrebné na inhibíciu replikácie vírusu in vitro sa však často blížia k toxickým hodnotám pre bunky. Bolo tiež ťažké preniesť priaznivé závery in vitro na zvieratá a štúdie na chorých mačkách nasledovali len zriedka. Ribavarín inhibuje replikáciu FIPV in vitro, ale nebol účinný ako liečba experimentálnej FIP (Weiss et al., 1993). Účinnosť chlorochínu sa testovala u laboratórnych mačiek infikovaných FIPV, ale klinické výsledky u liečených mačiek boli len o niečo lepšie ako u neliečených a preukázala sa hepatotoxicita (Takano et al., 2013). U 3-mesačného mačiatka s hrudnou vlhkou FIP liečeného itrakonazolom a prednizolónom sa vyvinula neurologická FIP a po 38 dňoch liečby bolo eutanazinované (Kameshima et al., 2020). Meflochín tiež inhiboval replikáciu FIPV v nízkych koncentráciách v kultivovaných mačacích bunkách bez cytotoxických účinkov a predbežné farmakokinetické štúdie u mačiek sa zdali byť priaznivé (Yu et al., 2020), ale dôkazy o jeho bezpečnosti a účinnosti v klinických štúdiách na mačkách s FIP ešte neboli publikované.

Prelom v liečbe FIP nastal v rokoch 2016-2019, keď sa objavili správy o antivirotických liekoch, ktoré sa zameriavajú na špecifické proteíny FIPV nevyhnutné pre replikáciu. Prvým z týchto liekov bol GC376, inhibítor hlavnej proteázy (Mpro ) FIPV (Kim et al., 2016; Pedersen et al., 2018). Inhibítory proteáz zabraňujú tvorbe jednotlivých vírusových proteínov tým, že inhibujú ich štiepenie z polyproteínových prekurzorov. GC376 dokázal vyliečiť všetky experimentálne infikované mačky a 7 z 21 mačiek s prirodzene sa vyskytujúcou vlhkou a suchou FIP, ale bol menej účinný pre mačky s okulárnymi alebo neurologickými príznakmi (Pedersen et al., 2018). Druhým z týchto liekov bol GS-441514, aktívna časť proliečiva remdesivir (Gilead Sciences; Murphy et al., 2018; Pedersen et al., 2019). GS-441524 je adenozínový nukleozidový analóg, ktorý blokuje replikáciu FIPV vložením bezvýznamného adenozínu do vyvíjajúcej sa vírusovej RNA. GS-441524 dokázal vyliečiť aj všetky experimentálne infikované mačky (Murphy et al., 2018) a 25/31 mačiek s prirodzene sa vyskytujúcou vlhkou a suchou FIP (Pedersen et al., 2019). Ukázalo sa, že pri vyššom dávkovaní bol účinný aj u niekoľkých mačiek s okulárnou a neurologickou FIP (Pedersen et al., 2019) a v súčasnosti je liekom prvej voľby pre mačky s neurologickou FIP (Dickinson et al., 2020). GS-441524 za posledné tri roky vyliečil tisíce mačiek s FIP z celého sveta s celkovou mierou vyliečenia tesne nad 90 % (Jones et al., 2021).1

Hoci schopnosť liekov GC376 a GS-441524 liečiť mačky je známa už niekoľko rokov, ani jeden z nich nie je v súčasnosti legálne dostupný vo väčšine krajín. Práva na liek GC376 zakúpila spoločnosť Anivive, ale zatiaľ nebol uvedený na trh.3 Potenciálne konflikty s vývojom remdesiviru pre liečbu COVID-19 u ľudí viedli spoločnosť Gilead Sciences k zadržaniu práv na GS-441524 pre použitie u zvierat, čo podnietilo vytvorenie neschváleného zdroja pre GS-441524 z Číny (Jones a kol, 2021).1,2,4 Remdesivir sa v tele rýchlo metabolizuje na GS-441524 a v niektorých krajinách bol povolený na liečbu FIP.2 GS-441524 sa môže podávať aj perorálne vo vyšších dávkach a v súčasnosti sa v praxi bežne používa (Krentz et al., 2021).1

Účinnosť liekov ako GC376 a GS-441524 na FIP mačiek, ktorých používanie predchádzalo pandémii COVID-19, uznali výskumníci skúmajúci príbuzné inhibítory SARS-CoV 2 (Yan et al., 2020; Vuong et al., 2021). Remdesivir, injekčný liek uvádzaný na trh pod názvom veklury (Gilead), sa celosvetovo používal na zníženie úmrtnosti na COVID-19 (Beigel et al., 2020). GC373, aktívna forma proliečiva GC376, prešla jednoduchými úpravami na zvýšenie účinnosti a perorálnej biologickej dostupnosti (Vuong et al., 2021). Liek príbuzný lieku GC373, nirmatrelvir, bol úspešne testovaný proti raným infekciám COVID-19 a bol schválený pre liečbu raného COVID-19 a predávaný pod názvom paxlovid (Pfizer). Paxlovid pozostáva z dvoch liekov, nirmatreviru a inhibítora HIV proteázy ritonaviru. Ritonavir nie je významným inhibítorom SARS-CoV 2,ale údajne predlžuje polčas rozpau inhibítorov Mpro, keď sa používa v kombinácii (Vuong a kol., 2020). Nirmatrelvir a paxlovid neboli v súčasnosti testované u mačiek s FIP, ale na základe skúseností s úzko súvisiacim liekom GC376 môžu byť v budúcnosti dôležitou perorálnou liečbou niektorých foriem FIP.

Na liečbu viacerých infekcií spôsobených RNA vírusmi u ľudí a zvierat sa skúmali ďalšie dva nukleozidové analógy EIDD-1931 a EIDD-2801 (Painter et al., 2021). EIDD-1931 je experimentálne označenie pre beta-D-N4-hydroxycytidín, zlúčeninu široko skúmanú od 70. rokov 20. storočia. Beta-D-N4-hydroxycytidín sa metabolizuje na ribonukleozidový analóg, ktorý sa inkorporuje do RNA namiesto cytidínu a vedie k fatálnym mutáciám v reťazci vírusovej RNA.  Zlúčenina je inhibítorom širokého spektra ľudských a živočíšnych RNA vírusov vrátane všetkých známych koronavírusov. EIDD-1931 bol modifikovaný na zvýšenie perorálnej absorpcie a nazvaný EIDD-2801 (molnupiravir) (Painter et al., 2021). Molnupiravir sa v tele deesterifikuje na svoju účinnú zložku, beta-D-N4-hyroxycytidín. Preto sú EIDD-1931 a molnupiravir analogické GS-441524 a remdesiviru. Molnupiravir sa predáva na domácu liečbu primárneho COVID-19 pod názvami Lagevrio (Merck, USA) alebo Molnulup (Lupin, India).

EIDD-1931 aj EIDD-2801 sa ukázali ako účinné pri inhibícii FIPV v tkanivovej kultúre (Cook et al., 2021) a EIDD-2801 sa v súčasnosti používa na liečbu niektorých prípadov FIP v teréne.5,7 Účinná koncentrácia 50 % (EC50) pre EIDD-1931 proti FIPV je 0,09 µM, EIDD-2801 0,4 µM a GS-441524 0,66 µM (Cook et al., 2021). Percentuálna cytotoxicita pri 100 µM je pre tieto zlúčeniny 2,8, 3,8 a 0,0. EIDD-1931 a -2801 sú teda o niečo viac inhibičné voči vírusom, ale cytotoxickejšie ako GS-441524. Rezistencia na GS-441524 sa zaznamenala v niektorých prípadoch FIP (Pedersen et al., 2019) a na remdesivir u pacientov s COVID-19 (Painter et al., 2021), ale tieto izoláty zostávajú citlivé na molnupiravir (Sheahan et al., 2020). To sa môže ukázať ako užitočné v boji proti rezistencii na GS-441524 u mačiek a ľudí a pri vývoji liečby viacerými liekmi, aby sa zabránilo vzniku rezistencie.

Čo bude úplné schválenie liekov ako molnupiravir a paxlovid pre ľudí znamenať pre mačky? Úplné schválenie pre ľudí by malo veterinárnym lekárom vo väčšine krajín umožniť legálne obstarávať lieky schválené pre ľudí na priame použitie u zvierat za predpokladu, že sa dodržia usmernenia pre použitie u zvierat, ktoré nie sú určené na produkciu potravín.6 To si vyžaduje preformulovanie lieku vyrobeného pre ľudí a zakúpeného za cenu pre ľudí. Dúfajme, že antivirotiká podobné alebo identické s tými, ktoré sú schválené pre ľudí, budú licencované výlučne pre zvieratá a predávané za oveľa nižšiu cenu, ale to bude pravdepodobne trvať ešte roky.

Komerčné a politické otázky, ktoré obmedzujú súčasné používanie antivirotík, ako je GS-441524, pri ochoreniach zvierat, ako je FIP, sú pre súčasných majiteľov mačiek a mačacích podporných skupín, ktoré už obišli súčasný systém schvaľovania liekov a jeho dôraz pre prvoradé humánne potreby, nepodstatné (Jones et al., 2021; Krentz et al., 2021). Obhajcovia liečby FIP sa v súčasnosti nachádzajú po celom svete a často sa združujú pod rozšírenou značkou FIP Warriora. Členovia týchto skupín často pôsobia ako sprostredkovatelia medzi majiteľmi, veterinármi a dodávateľmi antivirotík a často poskytujú poradenstvo tým, ktorí nemôžu získať veterinárnu pomoc pri liečbe. Niektoré z týchto skupín, ako napríklad FIP Warriors Česká republika/Slovensko7, umiestnili svoje skúsenosti s liečbou FIP na internet, kde poskytujú veľmi potrebné informácie o súčasnej liečbe antivirotikami.

Aktuálna situácia liečby FIP

Súčasným liekom voľby na liečbu FIP je adenozínový nukleozidový analóg GS-441524, ktorý bol prvýkrát publikovaný vo vedeckej literatúre v experimentálnych podmienkach (Murphy et al., 2018) a neskôr proti prirodzene sa vyskytujúcemu ochoreniu (Pedersen et al., 2019). Hoci počiatočné experimentálne a terénne štúdie GS-441524 sa uskutočnili v rámci spolupráce medzi výskumníkmi spoločnosti Gilead Sciences a Kalifornskej univerzity v Davise, príbuznosť lieku Remdesivir s GS-441524 a začiatok pandémie COVID-19 v roku 2019 viedli spoločnosť Gilead Sciences k tomu, že nakoniec neposkytla práva na používanie lieku GS-441524 pre zvieratá s odôvodnením, že môže zasahovať do vývoja lieku Remdesivir na humánne použitie.4 Námietky voči tomuto rozhodnutiu boli vyjadrené priamo spoločnosti a na viacerých internetových fórach.4 Následný tlak zo strany majiteľov mačiek, skupín na záchranu mačiek a milovníkov mačiek spolu s oportunistickými čínskymi výrobcami liekov rýchlo vytvorili alternatívny neschválený zdroj lieku GS-441524, trh s ním a sieť na liečbu.4  Táto sieť do veľkej miery obišla veterinárov, z ktorých väčšina sa rozhodla počkať na legalizáciu lieku (Jones a kol., 2021). Výsledkom tohto vzťahu bol takmer bezproblémový prechod liečby FIP liekom GS-441524 z laboratória na rýchlo sa rozširujúcu celosvetovú sieť skupín, voľne zastrešených pod hlavičkou FIP Warriors (Jones a kol., 2021).4,7 

Predaj a používanie GS-441524 v praxi na liečbu FIP sa začalo takmer okamžite s prvým uverejnením výsledkov poľných pokusov (Pedersen et al., 2019) (obr. 19).

Obrázok 19.  Graf mesačného vývoja liečby mačiek z Českej republiky a Slovenska od augusta 2019. Tento graf pochádza z webovej stránky FIP Warrior CZ/SK.1 Tieto údaje odrážajú skúsenosti iných skupín FIP Warrior na celom svete. Od roku 2019, keď bola publikovaná prvá terénna štúdia GS-441524 (Pedersen et al. 2019), boli na celom svete úspešne liečené už tisíce mačiek na FIP. Zimné vrcholy ochorenia odrážajú neskorý jarný a letný nárast počtu narodených mačiatok a vysoký výskyt FIP, ktorý sa zvyčajne začína vo veku 3 až 6 mesiacov (obr. 6). Tento graf je z webovej stránky FIP Warrior CZ/SK.1
Obrázok 20. Hlavní účastníci podávania liečby GS-441524. Tento graf je z webovej stránky FIP Warriors CZ/SK.1

Skutočnosť, že liek GS-441524 nie je legálne schválený na použitie u zvierat, zabránila mnohým veterinárnym lekárom uznať túto liečbu alebo sa na nej podieľať. Len 25 % mačiek v skupine liečenej CZ/SK dostalo veterinárnu podporu pri podávaní liečby (obr. 20), hoci sa na diagnostike ochorenia mohlo podieľať viac veterinárnych lekárov. Zaujímavé je, že toto číslo bolo vyššie ako 8,7 % liečených mačiek v USA, ktoré dostali veterinárnu starostlivosť (Jones et al., 2021). Účastníci CZ/SK štúdie a podobných skupín na celom svete však nie sú bez lekárskych skúseností, keďže mnohí z nich sa venujú dočasnej starostlivosti/záchrane a mali značné priame aj nepriame veterinárne skúsenosti s chorobami mačiek a ich liečbou a kastračnými programami.

Z prvých laboratórnych štúdií a výskumov čínskych výrobcov bolo známe, že GS-441524 sa môže absorbovať perorálnou cestou, aj keď s menšou účinnosťou (Kim et al. 2016).9 Prví predajcovia GS-441524 skúmali túto skutočnosť ďalej a zistili, že účinné hladiny v krvi možno dosiahnuť zvýšením množstva podaného perorálne v porovnaní s injekciou.8 Do perorálnych kapsúl alebo tabliet GS-441524 sa často pridávali doplnky s tvrdením, že zvyšujú absorpciu alebo majú aditívny terapeutický prínos (Krentz et al., 2011).  Väčšina hlavných predajcov injekčného lieku GS-441524 teraz ponúka perorálne verzie a perorálna liečba sa stáva čoraz populárnejšou buď ako jediná liečba, alebo v kombinácii s injekčným liekom GS-441524 (obrázok 21). Úspešnosť perorálnej liečby GS-441524 sa výrazne nelíši od injekčnej liečby GS-441524 (obrázok 22).

Obrázok 21. Porovnanie použitia perorálnych (tablety alebo kapsuly) a injekčných (subkutánnych) foriem GS-441524 na liečbu FIP u mačiek z Českej republiky a Slovenska. Tento graf je z webovej stránky FIP Warriors CZ/SK.1
Obrázok 22. Pri perorálnom podávaní lieku GS-441524 v porovnaní so subkutánne podávaným GS nie je významný rozdiel v úspešnosti liečby, ale skutočné množstvo (mg) lieku podaného perorálne v každej dávke je až dvojnásobne vyššie ako množstvo obsiahnuté v rovnakej dávke injekčného GS. Tento graf je z webovej stránky FIP Warriors CZ/SK.1

Odporúčaná dávkovacia schéma pre GS-441524 na základe publikovaných údajov z terénnych štúdií (Pedersen et al., 2019) bola 4 mg/kg, subkutánne (SC), každý deň (q24h), t. j. 4 mg/kg, SC, q24h. Táto odporúčaná počiatočná dávka pre mačky s mokrou alebo suchou FIP bez očných alebo neurologických príznakov mala tendenciu sa v priebehu času zvyšovať na 6 mg/kg SC q24h (obr. 23). 8 mg/kg SC q24h je súčasné doporučené dávkovanie pre mačky s okulárnymi príznakmi a 10 alebo 12 mg/kg SC q24h pre mačky s neurologickými príznakmi.

Obrázok 23. Denná dávka lieku GS-441524, ktorá bola použitá na liečbu FIP u mačiek z Českej republiky a Slovenska. Bežná začiatočná dávka bola 6 mg/deň, pričom u niektorých mačiek boli potrebné vyššie dávky na základe odpovede na liečbu, formy ochorenia a výskytu recidív po tom, čo sa liečba zdala byť úspešná. Perorálne prípravky GS-441524 sú zvyčajne označené tak, aby zodpovedali dávkovaniu používanému pri injekčnom lieku, ale obsahujú až dvojnásobok označeného množstva. Tento graf je z webovej stránky FIP Warrior CZ/SK.1

Optimálne trvanie liečby, ako bolo stanovené v úvodnej klinickej štúdii, je 84 dní (Pedersen et al., 2019). V niektorých prípadoch akútnej vlhkej FIP u mladších mačiek sa dosiahlo vyliečenie za 6 – 8 týždňov, ale niektoré mačky potrebujú viac ako 84 dní. Ako je uvedené na obrázku 24,72 % mačiek sa liečilo 81 – 90 dní, 19 % dlhšie a len 9 % sa liečilo kratšie. Bohužiaľ, neexistuje jednoduchý a presný test na stanovenie momentu vyliečenia, a rozhodnutie o ukončení liečby je tak založené na úplnom návrate k zdraviu a normálnym hodnotám krvných testov. Mačky liečené oveľa dlhšie ako 100 dní boli zvyčajne tie, ktoré vyžadovali dávku GS vyššiu ako 12 mg/kg denne injekčne alebo ekvivalentnú perorálnu dávku, mačky, u ktorých došlo k recidíve ochorenia počas 12-týždňového obdobia pozorovania po ukončení liečby, mačky s neurologickým ochorením alebo mačky, ktoré sa stali rezistentné na GS-441524.   

Obrázok 24. Trvanie liečby liekom GS-141524 u 352 mačiek úspešne liečených na všetky formy FIP. Tento graf je z webovej stránky FIP Warriors CZ/SK.1
Obrázok 25. Počiatočná liečba bola úspešná u 88,1 % mačiek a 6,2 % mačiek uhynulo alebo bolo utratených buď z dôvodu nedostatočnej odpovede na liečbu, finančných dôvodov alebo vedľajších účinkov liečby. U ďalších 5,7 % mačiek došlo po počiatočnej liečbe k recidíve a približne rovnaký počet mačiek sa po ďalšej liečbe buď vyliečil, alebo uhynul. Tento graf je z webovej stránky FIP Warriors CZ/SK.1

Úspešnosť liečby všetkých foriem FIP u mačiek z Českej republiky a Slovenska je 88,1 % pri prvej liečbe, ale keď sa zahrnú aj mačky, ktoré po prvej liečbe recidivovali a po druhej liečbe sa vyliečili (3,1 %), celková úspešnosť bola viac ako 91 % (obr. 25). Táto miera vyliečenia je totožná s mierou vyliečenia iných skupín bojovníkov proti FIP (Jones a kol., 2021). Úspešnosť liečby sa nelíši medzi mačkami s vlhkou alebo suchou FIP a bez očného alebo neurologického postihnutia (obr. 26). Miera vyliečenia u mačiek s očným a neurologickým postihnutím však bola nižšia, a to 80 % oproti 92 % u všetkých ostatných foriem FIP (obr. 26).

Obrázok 26.  Miera vyliečenia mačiek s vlhkou alebo suchou FIP bez okulárnych alebo neurologických príznakov a mačiek s okulárnym alebo neurologickým ochorením ako hlavným znakom ich ochorenia. Tento graf je z webovej stránky FIP Warriors CZ/SK.1
Obrázok 27.  Zdravotný stav mačiek rok po úspešnom ukončení liečby liekom GS-441524. Tento graf je z webovej stránky FIP Warriors CZ/SK.1

Mačky, ktoré boli úspešne liečené na FIP, boli sledované po dobu 4 až 5 rokov, ak zahrnieme prípady hlásené v prvých terénnych štúdiách. V tejto skupine prvých terénnych pokusov sa doteraz nevyskytli žiadne recidívy alebo opakované prípady FIP. K dispozícii sú údaje o ročnom prežívaní z oveľa väčšej populácie štúdie CZ/SK, ktoré ukazujú, že 90,5 % mačiek je rok po ukončení liečby stále zdravých (obr. 27). Iba 1,3 % týchto mačiek uhynulo z iných príčin ako FIP a 8,2 % kohorty je v súčasnosti v neznámom zdravotnom stave. Nízky podiel mačiek, ktoré uhynuli z neznámych príčin počas roka po liečbe, a ich pozitívna reakcia na liečbu naznačujú, že FIP bola diagnostikovaná správne.

EIDD-2801 (molnupiravir) sa práve teraz používa v teréne pre hlavnú liečbu a na liečbu mačiek s rezistenciou na GS-441524.5,7,9 EIDD-1931, aktívna forma EIDD-2081, sa musí podrobiť hlbšiemu výskumu, pretože sa na neho už nevzťahuje patentová ochrana a je tak ľahko schváliteľný pre použitie u zvierat, ak sa zistí, že je skutočne bezpečný a účinný.5 Bližšie preštudovať pre účely liečby FIP sa ešte musí aj Nirmatrelvir, perorálna forma GC373 a úzko príbuzná GC376.

Poďakovanie

Som zaviazaný Ladislavovi Mihokovi a jeho spolupracovníkom z “FIP Warriors Czech Republic/Slovakia” za to, že mi umožnili zdieľať údaje z ich webovej stránky. Táto webová stránka obsahuje najvýznamnejšiu, najdôkladnejšiu a najusporiadanejšiu zbierku údajov o liečbe FIP antivirotikami v súčasnosti. Webová stránka obsahuje aj užitočné informácie a rady o zahájení, vedení a monitorovaní aktuálnej liečby. Zbierka mačiek a údajov o nich je priebežne a pravidelne aktualizovaná a v čase písania tohto článku zahŕňala viac ako 600 mačiek s FIP.

Literatúra

  • Addie DD, Toth S, Murray GD, Jarrett O, 1995. Risk of feline infectious peritonitis in cats naturally infected with feline coronavirus. American Journal of Veterinary Research, 56, 429-34.
  • Addie DD, Schaap IA, Nicolson L, Jarrett O, 2003. Persistence and transmission of natural type I feline coronavirus infection. Journal of General Virology 84, 2735–2744.
  • Andrew SE, 2000. Feline infectious peritonitis. Veterinary Clinics of North America and Small Animal Practice 30, 987-1000.
  • Barker EN, Stranieri A, Helps CR, Porter EL, Davison AD, Day MJ, Knowles T, Kipar A, Tasker S, 2017. Limitations of using feline coronavirus spike protein gene mutations to diagnose feline infectious peritonitis. Veterinary Research 48, 60.
  • Beigel JH, Tomashek KM, Dodd LE, Mehta EK, Zingman BS, et al., 2020. Remdesivir for the Treatment of Covid-19 — Final Report. New England Journal of Medicine, 383, 1813-1826,
  • Bubenikova J, Vrabelova J, Stejskalova K, Futas J, Plasil M, Cerna P, Oppelt J, Lobova D, Molinkova D, Horin P, 2020. Candidate gene markers associated with fecal shedding of the feline enteric coronavirus (FECV). Pathogens 9, 958.
  • Cassado Ados A, D’Império Lima, Bortoluci KR., 2015. Revisiting mouse peritoneal macrophages: heterogeneity, development, and function. Frontiers in Immunology 6, 225.
  •  Cave TA, Thompson H, Reid SW, Hodgson DR, Addie DD, 2002. Kitten mortality in the United Kingdom: a retrospective analysis of 274 histopathological examinations (1986 to 2000). Veterinary Record 151, 497–501.
  • Chang H-W, Egberink HF, Halpin R, Spiro DJ, Rottier PJM, 2012. Spike protein fusion peptide and feline coronavirus virulence. Emerging Infectious Diseases 18, 1089–1095.
  •  Cook SE, Vogel H, Castillo D, Olsen M, Pedersen N, Murphy BG, 2021. Investigation of monotherapy and combined anticoronaviral therapies against feline coronavirus serotype II in vitro. Journal of Feline Medicine and Surgery. doi: 10.1177/1098612X211048647. Epub ahead of print. PMID: 34676775.
  • Cornelissen E, Dewerchin HL, Van Hamme E, Nauwynck HJ, 2007. Absence of surface expression of feline infectious peritonitis virus (FIPV) antigens on infected cells isolated from cats with FIP. Veterinary Microbiology. 121, 131-137,
  • Cotter SM, Gilmore CE, Rollins C. 1973, Multiple cases of feline leukemia and feline infectious peritonitis in a household. Journal of the American Veterinary Medical Association 162, 1054–1058.
  • Court MH., Greenblatt DJ. 2000, Molecular genetic basis for deficient acetaminophen glucuronidation by cats: UGT1A6 is a pseudogene, and evidence for reduced diversity of expressed hepatic UGT1A isoforms Pharmacogenetics, 10, 355-369
  • Crawford AH, Stoll AL, Sanchez-Masian D, Shea A, Michaels J, Fraser AR, Beltran E, 2017. clinicopathologic features and magnetic resonance imaging findings in 24 cats with histopathologically confirmed neurologic feline infectious peritonitis. Journal of Veterinary Internal Medicine 31, 1477-1486.
  • Day MJ, 2010. Ageing, immunosenescence and inflammageing in the dog and cat. Journal of Comparative Pathology 142 Suppl 1, S60-69.
  • Delaplace M, Huet H, Gambino A, Le Poder S, 2021. Feline coronavirus antivirals: A review. Pathogens 10, 1150. doi: 10.3390/pathogens10091150.
  • Dempsey SM, Ewing PJ, 2011. A Review of the Pathophysiology, Classification, and Analysis of Canine and Feline Cavitary Effusions. Journal of the American Animal Hospital Association 47, 1–11.
  • de Sousa JR, Sotto MN, Simões Quaresma JA, 2017. Leprosy as a complex infection: Breakdown of the Th1 and Th2 immune paradigm in the immunopathogenesis of the disease. Frontiers in Immunology 8,1635.
  • Dewerchin HL, Cornelissen E, Van Hamme E, Smits K, Verhasselt B, Nauwynck HJ, 2008. Surface-expressed viral proteins in feline infectious peritonitis virus-infected monocytes are internalized through a clathrin- and caveolae-independent pathway. Journal of General Virology 89, 2731-2740
  • Dewerchin HL, Desmarets LM, Noppe Y, Nauwynck HJ, 2014. Myosins 1 and 6, myosin light chain kinase, actin and microtubules cooperate during antibody-mediated internalisation and trafficking of membrane-expressed viral antigens in feline infectious peritonitis virus infected monocytes. Veterinary Research 45, 17.
  • Dickinson PJ, Bannasch M, Thomasy SM, Murthy VD, Vernau KM, Liepnieks M, Montgomery E, Knickelbein KE, Murphy B, Pedersen NC, 2020. Antiviral treatment using the adenosine nucleoside analogue GS‐441524 in cats with clinically diagnosed neurological feline infectious peritonitis. Journal of Veterinary Internal Medicine 34, 1587–1593.
  • Drechsler Y, Alcaraz A, Bossong FJ, Collisson EW, Diniz PP, 2011. Feline coronavirus in multicat environments. Veterinary Clinics North America and Small Animal Practice41, 1133-1169.
  • Fankauser R, Fatzer R, 1997. Meningitis and chorioependymitis granulomatosa der Katze. Mögliche beziehungen zur felinen infectiösen peritonitis (FIP). Klientierpraxis 22, 19–22.
  • Felten S, Leutenegger CM, Balzer HJ, Pantchev N, Matiasek K, Wess G, Egberink H, Hartmann K, 2017. Sensitivity and specificity of a real-time reverse transcriptase polymerase chain reaction detecting feline coronavirus mutations in effusion and serum/plasma of cats to diagnose feline infectious peritonitis. BMC Veterinary Research 13, 228.
  •  Felten S, Hartmann K, 2019. Diagnosis of Feline Infectious Peritonitis: A Review of the Current Literature. Viruses 11, 1068.
  • Fischer Y, Sauter-Louis C, Hartmann K, 2012. Diagnostic accuracy of the Rivalta test for feline infectious peritonitis. Veterinary Clinical Pathology 41, 558-67.
  • Foley JE, Poland A, Carlson J, Pedersen NC, 1997. Risk factors for feline infectious peritonitis among cats in multiple-cat environments with endemic feline enteric coronavirus. Journal of the American Veterinary Medicine Association 210, 1313-1318.
  • Foley JE, Lapointe JM, Koblik P, Poland A, Pedersen NC, 1998. Diagnostic features of clinical neurologic feline infectious peritonitis. Journal of Veterinary Internal 12, 415–423.
  • Gaskell RM, Povey RC, 1977. Experimental induction of feline viral rhinotracheitis virus re-excretion in FVR-recovered cats. Veterinary Record 100, 128–133.
  • Golovko L, Lyons LA, Liu H, Sørensen A, Wehnert S, Pedersen NC, 2013. Genetic susceptibility to feline infectious peritonitis in Birman cats. Virus Research 175, 58-63.
  • Gunn-Moore DA, Gaunt C, Shaw DJ, 2012. Incidence of mycobacterial infections in cats in great britain: estimate from feline tissue samples submitted to diagnostic laboratories. Transboundary and Emerging Diseases. 60, 338-344.
  • Gut, M, Leutenegger, CM, Huder, JB, Pedersen NC, H, 1999. One-tube fluorogenic reverse transcription-polymerase chain reaction for the quantitation of feline coronaviruses. Journal of Virological Methods 77, 37–46.
  • Hardy WD Jr, 1981. Feline leukemia virus non-neoplastic diseases. Journal of the American Animal Hospital Association 17, 941-949.
  • Healey EA, Andre NM, Miller AD, Whitaker GR, Berliner EA, 2022. Outbreak of feline infectious peritonitis (FIP) in shelter-housed cats: Molecular analysis of the feline coronavirus S1/S2 cleavage site consistent with a ‘circulating virulent-avirulent theory’ of FIP pathogenesis. Journal of Feline Medicine and Surgery Open Reports 8, 20551169221074226.
  • Herrewegh AAPM, Mähler M, Hedrich HJ, Haagmans BL, Egberink HF, Horzinek MC, Rottier PJM, de Groot RJ, 1997. Persistence and evolution of feline coronavirus in a closed cat-breeding colony. Virology 234, 349–363.
  • Herrewegh AA, Smeenk I, Horzinek MC, Rottier PJ, de Groot RJ, 1998. Feline coronavirus type II strains 79-1683 and 79-1146 originate from a double recombination between feline coronavirus type I and canine coronavirus. Journal of Virology 72, 4508–4514.
  • Hickman MA, Morris JG, Rogers QR, Pedersen NC, 1995. Elimination of feline coronavirus infection from a large experimental specific pathogen-free cat breeding colony by serologic testing and isolation, Feline Practice 23, 96–102.
  • Hsieh L-E, Lin C-N, Su B-L, Jan T-R, Chen C-M, Wang C-H, Lin D-S, Lin C-T, Chueh L-L. 2010. Synergistic antiviral effect of Galanthus nivalis agglutinin and nelfinavir against feline coronavirus. Antiviral Research 88, 25–30.
  • Holzworth J, 1963. Some important disorders of cats. Cornell Veterinarian 53, 157–160.
  • Izes AM, Yu J, Norris JM, Govendir M, 2020. Current status on treatment options for feline infectious peritonitis and SARS-CoV-2 positive cats. Veterinary Quarterly
    40, 322–330.
  • Jones S, Novicoff W, Nadeau J, Evans S, 2021. Unlicensed GS-441524-like antiviral therapy can be effective for at-home treatment of feline infectious peritonitis. Animals 11, 2257.
  • Kalakonda A, Jenkins BA, John S. Physiology, Bilirubin. [Updated 2021 Sep 16]. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island (FL): StatPearls Publishing; 2022 Jan-. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK470290/
  • Mustaffa-Kamal F, Liu H, Pedersen NC, Sparger EE, 2019. Characterization of antiviral T cell responses during primary and secondary challenge of laboratory cats with feline infectious peritonitis virus (FIPV). BMC Veterinary Research 15,165.
  • Kameshima S, Kimura Y, Doki T, Takano T, Park CH, Itoh N, 2020. Clinical efficacy of combination therapy of itraconazole and prednisolone for treating effusive feline infectious peritonitis. Journal of Veterinary Medical Science 82, 1492-1496.
  • Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Weerasekara S, Hua DH, Groutas WC, Chang KO, Pedersen NC, 2016. Reversal of the progression of fatal coronavirus Infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathogens 12:e1005531.
  • Kipar A, May H, Menger S, Weber M, Leukert W, Reinacher M, 2005. Morphologic features, and development of granulomatous vasculitis in feline infectious peritonitis. Veterinary Pathology 42, 321–330.
  • Krentz D., Zenger K., Alberer M., Felten S., Bergmann M, Dorsch R., Matiasek, K., Kolberg, L., Hofmann-Lehmann, R., Meli, M.L., et al., 2021. Curing cats with feline infectious peritonitis with an oral multi-component drug containing GS-441524. Viruses 13, 2228.
  • Legendre AM, Kuritz T, Galyon G, Baylor VM, Heidel RE, 2017. Polyprenyl immunostimulant treatment of cats with presumptive non-effusive feline infectious peritonitis in a field study. Frontiers in Veterinary Science 4, 7.
  • Leseigneur C, Lê-Bury P, Pizarro-Cerdá J, Dussurget O, 2020. Emerging Evasion Mechanisms of Macrophage Defenses by Pathogenic Bacteria. Frontiers in Cellular and Infection Microbiology, 10, 538.
  • Lewis KM, O’Brien RT, 2010. Abdominal ultrasonographic findings associated with feline infectious peritonitis: a retrospective review of 16 cases. Journal of the American Animal Hospital Association. 46, 152-60.
  • Licitra BN, Millet JK, Regan AD, Hamilton BS, Rinaldi VD, Duhamel GE, Whittaker GR, 2013. Mutation in spike protein cleavage site and pathogenesis of feline coronavirus. Emerging Infectious Diseases 19, 1066–1073.
  • Lin CN, Su BL, Wang CH, Hsieh MW, Chueh TJ, Chueh LL, 2009. Genetic diversity and correlation with feline infectious peritonitis of feline coronavirus type I and II: A 5-year study in Taiwan. Veterinary Microbiology 136, 233-239.
  • Litster AL. Pogranichniy R, Lin TL, 2013. Diagnostic utility of a direct immunofluorescence test to detect feline coronavirus antigen in macrophages in effusive feline infectious peritonitis. Veterinary Journal 198, 362-366.
  • Lloret A, Hartmann K, Pennisi MG, Ferrer L, Addie D, Belák S, Boucraut-Baralon C, Egberink H, Frymus T, Gruffydd-Jones T, et al., 2013. Rare systemic mycoses in cats: blastomycosis, histoplasmosis and coccidioidomycosis: ABCD guidelines on prevention and management. Journal of Feline Medicine and Surgery 15, 624-627.
  • Longstaff L, Porter E, Crossley VJ, Hayhow SE, Helps CR, Tasker S, 2017. Feline coronavirus quantitative reverse transcriptase polymerase chain reaction on effusion samples in cats with and without feline infectious peritonitis. Journal of Feline Medicine and Surgery 19, 240–245.
  • Mahase E. 2021. Covid-19: Molnupiravir reduces risk of hospital admission or death by 50% in patients at risk, MSD reports. BMJ 375, n2422.
  • Malbon AJ, Meli ML, Barker EN, Davidson AD, Tasker S, Kipar A, 2019. inflammatory mediators in the mesenteric lymph nodes, site of a possible intermediate phase in the immune response to feline coronavirus and the pathogenesis of feline infectious peritonitis? Journal of Comparative Pathology 166, 69-86.
  • Malbon AJ, Russo G, Burgener C, Barker EN, Meli ML, Tasker S, Kipar A, 2020. the effect of natural feline coronavirus infection on the host immune response: A whole-transcriptome analysis of the mesenteric lymph nodes in cats with and without feline infectious peritonitis. Pathogens 7, 524.
  • Montali RJ, Strandberg JD, 1972. Extraperitoneal lesions in feline infectious peritonitis. Veterinary Pathology 9, 109–121.
  • Mor G, Cardenas I, 2010. The immune system in pregnancy: A unique complexity. American Journal of Reproductive Immunology 63, 425-433.
  • Murphy BG, Perron M, Murakami E, Bauer K, Park Y, Eckstrand C, Liepnieks M, Pedersen NC, 2018. The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Veterinary Microbiology 219, 226-233.
  • Painter WP, Holman W, Bush JA, Almazedi F, Malik H, Eraut NCJE, Morin MJ, Szewczyk LJ, Painter GR, 2021. Human safety, tolerability, and pharmacokinetics of molnupiravir, a novel broad-spectrum oral antiviral agent with activity against SARS-CoV-2. Antimicrobial Agents and Chemotherapeutics 65:e02428-20.
  • Paltrinieri S, Giordano A, Tranquillo V, Guazzetti S, 2007. Critical assessment of the diagnostic value of feline α1-acid glycoprotein for feline infectious peritonitis using the likelihood ratios approach. Journal of Veterinary Diagnostic Investigation. 19, 266-272.
  • Pearson M, LaVoy A, Evans S, Vilander A, Webb C, Graham B, Musselman E, LeCureux J, VandeWoude S, Dean GA, 2019. Mucosal Immune Response to Feline Enteric Coronavirus Infection. Viruses 11, 906.
  • Pedersen NC, 1976a. Feline Infectious Peritonitis: Something Old, Something New. Feline Practice 6,42‑51.
  • Pedersen NC, 1976b. Serologic Studies of Naturally Occurring Feline Infectious
  •          peritonitis. American Journal of Veterinary Research 37, 1447‑1453.
  • Pedersen NC, 2009. A review of feline infectious peritonitis virus infection:1963-2008. Journal of Feline Medicine and Surgery 11, 225-258.
  • Pedersen NC, Boyle J, 1980. Immunologic Phenomena in the Effusive Form of Feline Infectious Peritonitis. American Journal of Veterinary Research 41:868‑876.
  • Pedersen NC, Ward J, Mengeling WL, 1978. Antigenic relationship of the feline infectious peritonitis virus to coronaviruses of other species. Archives of Virology58, 45‑53.
  • Pedersen NC, Allen CE, Lyons LA, 2008. Pathogenesis of feline enteric coronavirus infection. Journal of Feline Medicine and Surgery 10, 529–541.
  • Pedersen NC, Theilen G, Keane MA, Fairbanks L, Mason T, Orser B, Che CH, Allison C, 1977. Studies of naturally transmitted feline leukemia virus infection. American Journal of Veterinary Research 38, 1523–1531.
  • Pedersen NC, Boyle JF, Floyd K, Fudge A, Barker J, 1981. An enteric coronavirus infection of cats and its relationship to feline infectious peritonitis. American Journal of Veterinary Research 42, 368-377.
  • Pedersen NC, Meric SM, Hoe E, Johnson L. Plucker S, Theilen GH, 1982. The clinical significance of latent feline leukemia virus infection. Feline Practice 14, 32‑48.
  • Pedersen NC, Black JW, Boyle JF, Evermann JF, McKeirnan AJ, Ott RL, 1984. Pathogenic differences between various feline coronavirus isolates. Advances in Experimental Medicine and Biology 173, 365–380.
  • Pedersen NC, Liu H, Dodd KA, Pesavento PA, 2009. Significance of coronavirus mutants in feces and diseased tissues of cats suffering from feline infectious peritonitis. Viruses1, 166-184.
  • Pedersen NC, Liu H, Durden M, Lyons LA, 2016. Natural resistance to experimental feline infectious peritonitis virus infection is decreased rather than increased by positive genetic selection. Veterinary Immunology and Immunopathology 171, 17-20.
  • Pedersen NC, Liu H, Scarlett J, Leutenegger CM, Golovko L, Kennedy H, Kamal FM, 2012. Feline infectious peritonitis: role of the feline coronavirus 3c gene in intestinal tropism and pathogenicity based upon isolates from resident and adopted shelter cats. Virus Research 165,17-28
  • Pedersen NC, Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Eckstrand C, Groutas WC, Bannasch M, Meadows JM, Chang KO, 2018. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. Journal of Feline Medicine and Surgery 20, 378-392.
  • Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, Montgomery E, Murakami E, Liepnieks M, Liu H, 2019. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. Journal of Feline Medicine and Surgery 21, 271-281.
  • Peiffer RL Jr, Wilcock BP, 1991. Histopathologic study of uveitis in cats: 139 cases (1978-1988). Journal of the American Veterinary Medical Association 198, 135–138.
  • Pesteanu-Somogyi LD, Radzai C, Pressler BM, 2006. Prevalence of feline infectious peritonitis in specific cat breeds. Journal of Feline Medicine and Surgery 8, 1–5.
  • Poland AM, Vennema H, Foley JE, Pedersen NC, 1996. Two related strains of feline infectious peritonitis virus isolated from immunocompromised cats infected with the feline enteric coronavirus. Journal of Clinical Microbiology 34, 3180-3184.
  • Regan A, Whitaker G, 2008. Utilization of DC-SIGN for entry of feline coronaviruses into host cells. Journal of Virology 82, 11992-11996.
  • Riemer F, Kuehner KA, Ritz S, Sauter-Louis C, Hartmann K, 2016. Clinical and laboratory features of cats with feline infectious peritonitis–a retrospective study of 231 confirmed cases (2000-2010). Journal of Feline Medicine and Surgery 18, 348–356.
  • Rohrbach BW, Legendre AM, Baldwin CA, Lein DH, Reed WM, Wilson RB, 2001. Epidemiology of feline infectious peritonitis among cats examined at veterinary medical teaching hospitals. Journal of the American Veterinary Medical Association 218, 1111–1115.
  • Rojko J, Hoover E, Quackenbush, S. Olsen RG, 1982. Reactivation of latent feline leukaemia virus infection. Nature 298, 385–388.
  • Rothman AL. Ennis FA, 1999. Immunopathogenesis of Dengue Hemorrhagic Fever. Virology 257, 1–6.
  • Sheahan TP, Sims AC, Zhou S, Graham RL, Pruijssers AJ, Aostini, ML, Leist, SR, Schäfer, A, Dinnon, KH 3rd., Stevens, LJ et al., 2020. An orally bioavailable broad-spectrum antiviral inhibits SARS-CoV-2 in human airway epithelial cell cultures and multiple coronaviruses in mice. Science Translational Medicine. 12, eabb5883.
  • Spencer, SE, Knowles, T, Ramsey, IK. 2017. Pyrexia in cats. retrospective analysis of signalment, clinical investigations, diagnosis and influence of prior treatment in 106 referred cases. Journal of Feline Medicine and Surgery 19, 1123–1130.
  • Stella J, Croney C, Buffington T, 2013. Effects of stressors on the behavior and physiology of domestic cats. Applied Animal Behavior Science 143, 157-163.
  • Stranieri A, Giordano A, Bo S, Braghiroli C, Paltrnieri S, 2017. Frequency of electrophoretic changes consistent with feline infectious peritonitis in two different time periods (2004–2009 vs 2013–2014). Journal of Feline Medicine and Surgery 19, 880–887.
  • Takano T, Katoh Y, Doki T, Hohdatsu T, 2013. Effect of chloroquine on feline infectious peritonitis virus infection in vitro and in vivo. Antiviral Research. 99, 100–107.
  • Tasker S, 2018. Diagnosis of feline infectious peritonitis: Update on evidence supporting available tests. Journal of Feline Medicine and Surgery 20, 228–243.
  • Tekes G, Ehmann R, Boulant S, Stanifer ML, 2020. Development of feline ileum- and colon-derived organoids and their potential use to support feline coronavirus infection. Cells 9, 2085.
  • Terada Y, Matsui N, Noguchi K, Kuwata R, Shimoda H, Soma T, Mochizuki M, Maeda K, 2014. Emergence of pathogenic coronaviruses in cats by homologous recombination between feline and canine coronaviruses. PLoS One 9, e106534.
  • Van Hamme E, Dewerchin HL, Cornelissen E, Verhasselt B, Nauwynck HJ, 2008. Clathrin- and caveolae-independent entry of feline infectious peritonitis virus in monocytes depends on dynamin. Journal of General Virology 89, 2147–2156.
  • Vennema H, Poland A, Foley J, Pedersen NC, 1995. Feline infectious peritonitis viruses arise by mutation from endemic feline enteric coronaviruses. Virology 243, 150-157.
  • Vogel L, Van der Lubben M, , Te Lintelo EG, Bekker CPJ, Geerts T, Schuif LS, Grinwis GCM, Egberink HF, Rottier PJM, 2010. Pathogenic characteristics of persistent feline enteric coronavirus infection in cats. Veterinary Research 41, 71.
  • Vuong, W, Fischer C, Khan MB, van Belkum MJ, Lamer T, Willoughby, KD, Lu, J, Arutyenova, E, Joyce, MA, Saffran, HA et al., 2021. Improved SARS-CoV-2 Mpro inhibitors based on feline antiviral drug GC376: Structural enhancements, increased solubility, and micellar studies. European Journal of Medicinal Chemistry, 222, 113584.
  • Wang YT, Su BL, Hsieh LE, Chueh LL, 2013. An outbreak of feline infectious peritonitis in a Taiwanese shelter: Epidemiologic and molecular evidence for horizontal transmission of a novel type II feline coronavirus. Veterinary Research, 44, 57.
  • Ward JM, 1970. Morphogenesis of a virus in cats with experimental feline infectious peritonitis. Virology 41, 191–194.
  • Watanabe R, Eckstrand C, Liu H, Pedersen NC, 2018. Characterization of peritoneal cells from cats with experimentally-induced feline infectious peritonitis (FIP) using RNA-seq. Veterinary Research 49, 81.
  • Weiss RC, Scott FW, 1981. Antibody-mediated enhancement of disease in feline infectious peritonitis: comparisons with dengue hemorrhagic fever. Comparative Immunology, Microbiology and Infectious Diseases 4, 175-189.
  • Weiss RC, Cox NR, Martinez ML, 1993. Evaluation of free or liposome-encapsulated ribavirin for antiviral therapy of experimentally induced feline infectious peritonitis. Research in Veterinary Science 55, 162e72.
  • Wolfe LG, Griesemer RA, 1966. Feline Infectious Peritonitis Path. Pathological Veterinaria 3, 255-270.
  • Wolfe, L.G., Griesemer, RA, 1971. Feline infectious peritonitis: review of gross and histopathologic lesions. Journal of the American Veterinary Medical Association 158, 987–993.
  • Worthing KA, Wigney DI, Dhand NK, Fawcett A, McDonagh P, Malik R, Norris JM, 2012. Risk factors for feline infectious peritonitis in Australian cats. Journal of Feline Medicine and Surgery 14, 405-412.
  • Yan VC, Muller FL, 2020. Advantages of the Parent Nucleoside GS-441524 over Remdesivir for Covid-19 Treatment. ACS Medicinal Chemistry Letters 11, 1361-1366
  • Yu J, Kimble B, Norris JM, Govendir M, 2020. Pharmacokinetic profile of oral administration of mefloquine to clinically normal cats: A preliminary in-vivo study of a potential treatment for feline infectious peritonitis (FIP). Animals 10, 1000.
  • Yuki M, Aoyama R, Nakagawa M, Hirano T, Naitoh E, Kainuma D, 2020. A Clinical Investigation on serum amyloid A concentration in client-owned healthy and diseased cats in a primary care animal hospital. Veterinary Sciences, 7, 45.
  • Ziółkowska N, Paździor-Czapula K, Lewczuk B, Mikulska-Skupień E, Przybylska-Gornowicz B, Kwiecińska K, Ziółkowski H, 2017. Feline infectious peritonitis: immunohistochemical features of ocular inflammation and the distribution of viral antigens in structures of the eye. Veterinary Pathology, 54, 933-940.
  • Zook BC, King NW, Robinson RL, McCombs HL, 1968. Ultrastructural evidence for the viral etiology of feline infectious peritonitis. Veterinary Pathology 5, 91–95.

Poznámky pod čiarou

  1. FIP Treatment – Czechia /Slovakia. Basic data, 2022. https://docs.google.com/spreadsheets/d/e/2PACX-1vRAnj_FV_fteWIW1HXsROLuJ7YY1-i_Sf81BCmM9JT9LbCT2mcnwD1rL9IBsLCTB1U59CcnalOGjFqq/pubhtml?gid=1340189982&single=true  (Accessed 4 April2022).
  2. Hughes D, Howard G, Malik R, 2021. Treatment of FIP in cats with Remdesivir. Clinical review, 2021. The Veterinarian. https://www.turramurravet.com.au/wp-content/uploads/2021/07/FIP-Article_The-Veterinarian.pdf (Accessed 5 March 2022).
  3. Anonymous. Thanks to Cats, One Promising Coronavirus Treatment is Already in Development-The GC376 story. 2021,  https://anivive.com/coronavirus (Accessed 4 April 2022)
  4. Zhang S (2020) A Much-Hyped COVID-19 Drug Is Almost Identical to a Black-Market Cat Cure. The Atlantic. https://www.theatlantic.com/science/archive/2020/05/remdesivir-cats/611341/ (Accessed 4 April 2022).
  5. Pedersen NC, 2021. The long history of Beta-d-N4-hydroxycytidine and its modern application to treatment of Covid-19 in people and FIP in cats. https://ccah.vetmed.ucdavis.edu/sites/g/files/dgvnsk4586/files/inline-files/Molnuparivir%20as%20a%20third%20antiviral%20drug%20for%20treatment%20of%20FIP%20v13_1.pdf  (Accessed 4 April 2022).
  6. American Veterinary Medical Association. Guidelines for veterinary prescription drugs. 2022. https://www.avma.org/resources-tools/avma-policies/guidelines-veterinary-prescription-drugs (Accessed 4 April 2022).
  7. FIP Warriors CZ/SK. https://www.fipwarriors.eu/en/ (accessed 15 April 2022).
  8. Pedersen NC, Jacque N, 2021. Treatment with oral formulations of GS-441524. https://sockfip.org/2021-treatment-with-oral-formulations-of-gs-441524/  (Accessed 11 December 2021).
  9. Pedersen NC, Jacque N. 2021.  Alternative treatments for cats with FIP and natural or acquired resistance to GS-441524. https://ccah.vetmed.ucdavis.edu/sites/g/files/dgvnsk4586/files/inline-files/Approaches-to-drug-resistance-in-cats-treated-with-GS-441524-for-FIP-v3.pdf (Accessed 16 April 2022).

Štyri dekády Save Our Cats and Kittens a čo bude ďalej

Niels C. Pedersen, DVM, PhD
December 2021
Pôvodný článok: The history of Save Our Cats and Kittens over four decades and where we go from here

Niels C. Pedersen

Tí, ktorí sledujú moju kariéru, vedia, že okrem infekčných chorôb mačiek mám mnoho ďalších záujmov. Najviac ma však preslávila medicína mačiek a choroby, ktoré trápia prostredia s mnohopočetnými mačkami. Tento záujem o infekčné choroby sa začal v roku 1965 ako u študenta druhého ročníka veterinárnej medicíny, ale rozvinul sa po mojom nástupe na fakultu veterinárnej medicíny Kalifornskej univerzity v Davise v roku 1972. Mojím prvým zadaním bolo pomôcť vyhrať vojnu prezidenta Nixona proti rakovine. Táto vojna kládla dôraz na potenciálne vírusové príčiny rakoviny, najmä na retrovírusy a ľudské leukémie. To bol môj vstup späť do sveta vírusu leukémie mačiek (FeLV). Samozrejme, môj záujem sa sústredil viac na infekciu FeLV, ktorá sa týkala mačiek, než na akékoľvek uplatnenie v prípade rakoviny u ľudí. Rýchlo sa ukázalo, že infekcia FeLV je závažnou panzootickou (pandemickou) chorobou mačiek, ktorá sa v predchádzajúcich desaťročiach nebadane rozšírila z divokých na domáce mačky a v 60. a 70. rokoch 20. storočia bola zodpovedná za jednu tretinu úmrtnosti mačiek. Milovníci mačiek sa po objavení vírusu rýchlo zmobilizovali a začali zbierať peniaze na podporu výskumu FeLV. Pôvodnú organizáciu SOCK (Save Our Cats and Kittens – Zachráňte naše mačky a mačiatka) vytvorila skupina úžasných milovníkov mačiek pod vedením Vincea, Connie a Dorothy Campanileových a ich priateľov. SOCK it to leukemia sa stal mobilizujúcim pokrikom skupiny a ja som mal tú česť spojiť s nimi sily od ich začiatku až do konca. Dary od milovníkov mačiek bez podpory federálnych výskumných fondov umožnili väčšinu nášho výskumu infekcie FeLV na Kalifornskej univerzite v Davise. Tento výskum viedol k pochopeniu toho, ako sa FeLV stala pandémiou domácich mačiek, ako spôsobuje širokú škálu ochorení a ako by sa dala kontrolovať. FeLV infekcia domácich mačiek sa dostala pod kontrolu v 70. a 80. rokoch 20. storočia vďaka rýchlym diagnostickým testom a očkovaniu. Zvládnutie infekcie FeLV bolo jedným z vrcholov veterinárneho výskumu tohto obdobia a možno jedným z najdôležitejších prínosov modernej medicíny mačiek v 20. storočí. SOCK it to leukemia sa nakoniec vypracovala na organizáciu s viac ako 1 miliónom dolárov získaných na konečné zdolanie infekcie FeLV. Infekcia FeLV stále existuje v prírode, kde zostáva problémom pre malý počet mladých mačiek prichádzajúcich do náhradných/záchranných zariadení a útulkov z terénu.

V tom istom čase sa objavila ďalšia veľmi smrteľná choroba. V roku 1963 veterinári z nemocnice Angell Memorial Animal Hospital v Bostone prvýkrát zaznamenali mačací infekčný zápal pobrušnice (FIP). Neskôr sa zistilo, že úzko súvisí s infekciou FeLV, a dúfalo sa, že s kontrolou FeLV do veľkej miery vymizne. To sa nepotvrdilo a FIP čoskoro nahradila FeLV ako hlavnú infekčnú príčinu úmrtí mačiek. V dôsledku toho došlo k predaniu pochodne “SOCK it to leukemia” k “SOCK it to FIP”. To bol aj prirodzený vývoj môjho výskumu. FIP bola mojou prvou “láskou” od čias, keď som ako študent veterinárnej medicíny v roku 1965 pomáhal skúmať prvé prípady FIP na Kalifornskej univerzite v Davise. Môj záujem o FIP sa na krátky čas dostal na druhú koľaj v 80. rokoch 20. storočia, keď som sa venoval HIV/AIDS a následne som objavil vírus imunodeficiencie mačiek (FIV). FIP sa stala hlavným predmetom môjho výskumu počas posledných troch desaťročí.

Som rád, že som mal v týchto rokoch podporu SOCK FIP. Jedným z našich najväčších objavov na Kalifornskej univerzite v Davise bolo, ako neškodný a všadeprítomný mačací enterický koronavírus (FECV) nakoniec spôsobí také smrteľné ochorenie, akým je FIP. Naša teória, že vírus FIP vznikol vnútornou mutáciou vírusu FECV, sa najprv stretla s veľkým skepticizmom, ale teraz je všeobecne prijímaná. Teória vnútornej mutácie viedla k oveľa lepšiemu pochopeniu podmienok, za ktorých sa FIP vyskytuje, a spôsobu, akým vírus FIP vyvoláva ochorenie. Žiaľ, nikomu, vrátane nás, sa nepodarilo nájsť úspešnú vakcínu proti FIP. Tento neúspech viedol k môjmu záujmu o liečenie, a nie o prevenciu FIP pomocou moderných antivirotík, s ktorými som sa zoznámil počas pandémie HIV/AIDS. Vrcholom mojich takmer 50-ročných skúseností s FIP bol objav dvoch antivirotík, ktoré boli schopné vyliečiť FIP. Tisíce mačiek z celého sveta sa za posledné 3 roky vyliečili z FIP pomocou antivírusových liekov, ktoré boli skúmané na UC Davis. Naše objavy na UC Davis by neboli možné bez významnej dlhodobej finančnej a morálnej podpory SOCK FIP a majiteľov mačiek, ktorí nás finančne podporili.

Objavenie lieku na FIP opäť vedie k logickému ukončeniu SOCK FIP, rovnako ako víťazstvo nad infekciou FeLV ukončilo potrebu pôvodného SOCK. Hoci som na dôchodku, naďalej spolupracujem s majiteľmi mačiek a opatrovateľmi na tom, ako používať antivirotiká na liečbu FIP, a budem naďalej spolupracovať so SOCK FIP ako konzultant pre liečbu FIP a doživotný člen. Treba priznať, že v oblasti FIP je stále čo skúmať, hlavne v oblasti prevencie ochorenia. Dúfam, že sa tejto a ďalších oblastí výskumu FIP ujmú aj iní. Otázkou teraz je, ako môže SOCK čo najlepšie zlepšiť zdravie našich mačiek a mačiatok. SOCK FIP je v procese vyhodnocovania širšieho poslania ako len FIP. Toto poslanie môže, ale nemusí zahŕňať získavanie finančných prostriedkov na výskum a mohlo by mať viac informačný charakter. Uvítame návrhy, ako by sa dlhá história SOCK-u dala využiť na zlepšenie zdravia našich mačiek a mačiatok.

Pôvod brušných alebo hrudných výpotkov u mačiek s vlhkou FIP a príčiny ich pretrvávania počas liečby

Niels C. Pedersen, DVM, PhD
Centrum pre zdravie spoločenských zvierat
Kalifornská univerzita, Davis
24.9.2021

Pôvodný článok: Origin of abdominal or thoracic effusions in cats with wet FIP and reasons for their persistence during treatment


Pôvod FIP výpotkov. Výpotky pri vlhkej FIP pochádzajú z malých ciev (venúl), ktoré lemujú povrch brušných a hrudných orgánov (viscerálne) a stien (parietálne), mezentéria/mediastína a omenta. Priestory okolo týchto ciev obsahujú špecifický typ makrofágov, ktoré pochádzajú z progenitorov monocytov, ktoré neustále recirkulujú medzi krvným obehom, intersticiálnymi priestormi okolo venúl, aferentnou lymfou, regionálnymi lymfatickými uzlinami a späť do krvného obehu. Ďalšie miesta tejto recirkulácie sa nachádzajú v meningách, ependyme mozgu a uveálnom trakte očí. Malá časť týchto monocytov sa vyvinie na nezrelé makrofágy (monocyt/makrofág) a nakoniec na rezidentné makrofágy. Makrofágy nepretržite vyhľadávajú infekcie.

FIPV vzniká mutáciou z mačacieho enterického koronavírusu (FECV) prítomného v lymfoidných tkanivách a lymfatických uzlinách v dolnej časti čreva. Mutácia mení bunkový tropizmus FECV z enterocytov na makrofágy peritoneálneho typu. Monocyty/makrofágy sa zdajú byť prvým typom buniek, ktoré sú infikované. Táto infekcia spôsobí, že viac monocytov opustí krvný obeh a začne sa ich premena na makrofágy, ktoré pokračujú v cykle infekcie [2]. Monocyty/makrofágy nepodliehajú programovanej bunkovej smrti, ako sa zvyčajne očakáva, ale pokračujú vo svojom dozrievaní na veľké makrofágy naložené vírusom. Tieto veľké makrofágy nakoniec podliehajú programovanej bunkovej smrti (apoptóze) a uvoľňujú veľké množstvo vírusu, ktorý potom infikuje nové monocyty/makrofágy [1]. Infikované monocyty/makrofágy a makrofágy produkujú niekoľko látok (cytokínov), ktoré sprostredkúvajú intenzitu zápalu (ochorenie) aj imunitu (rezistenciu) [1,2].

Zápal spojený s FIP vedie k trom typom zmien vo venulách. Prvým je strata integrity cievnej steny, mikrokrvácanie a únik plazmatického proteínu bohatého na aktivované faktory zrážania a aktivácie komplementu a ďalšie zápalové proteíny. Druhý typ poškodenia zahŕňa trombózu a zablokovanie prietoku krvi. Tretie poškodenie sa vyskytuje v chronickejších prípadoch a zahŕňa fibrózu (zjazvenie) okolo ciev. Variácie v týchto troch udalostiach určujú množstvo a zloženie výpotkov podľa štyroch Starlingových síl, ktoré určujú pohyb tekutín medzi krvným obehom a intersticiálnymi priestormi [3].

Klasický výpotok pri vlhkej FIP vzniká najmä v dôsledku akútneho poškodenia cievnych stien a úniku plazmy do intersticiálnych priestorov a nakoniec do telesných dutín. Proteín uniknutý do intersticiálnych priestorov priťahuje ďalšie tekutiny, čo sa môže zhoršiť zablokovaním venózneho prietoku krvi a zvýšením kapilárneho tlaku. Tento typ výpotku, známy ako exsudát, obsahuje aj vysoké hladiny proteínov, ktoré sa podieľajú na zápale, imunitných reakciách a zrážaní krvi.

Táto tekutina obsahuje aj veľký počet neutrofilov, makrofágov/monocytov, makrofágov, eozinofilov a nižší počet lymfocytov a červených krviniek. Tento klasický typ tekutiny má konzistenciu vaječného bielka a tvorí slabé zrazeniny obsahuje vysoké množstvo bilirubínu. Bilirubín nepochádza z ochorenia pečene, ale skôr z deštrukcie červených krviniek uniknutých do buniek intersticiálneho tkaniva a pohltených monocytmi/makrofágmi a makrofágmi. Červené krvinky sa rozkladajú a hemoglobín sa štiepi na hem a globín. Globín sa ďalej metabolizuje na biliverdín (zelenkastá farba) a nakoniec na bilirubín (žltkastá farba), ktorý sa potom vylučuje pečeňou. Mačky však majú nedostatok enzýmov používaných na konjugáciu, a preto sú neúčinné pri odstraňovaní bilirubínu z tela [4]. To vedie k hromadeniu bilirubínu v krvnom obehu a dáva výpotku žltý nádych. Čím tmavší je žltý odtieň, tým viac bilirubínu je vo výpotku, tým závažnejšia je iniciujúca zápalová reakcia a tým závažnejšia je výsledná bilirubinémia, bilirubinúria a žltačka.

Opačným extrémom klasického a akútnejšieho výpotku pri FIP sú výpotky vznikajúce prevažne pri chronických infekciách a blokáde venózneho prietoku krvi a následnom zvýšení kapilárneho tlaku. Vysoký kapilárny tlak vedie k výpotku, ktorý sa vzdialenejšie podobá intersticiálnej tekutine ako plazme, má nižší obsah bielkovín, je skôr vodnatý ako lepkavý, číry alebo mierne žlto sfarbený, nie je náchylný na zrážanie a má nižší počet akútnych zápalových buniek, ako sú neutrofily. Existujú aj výpotky FIP, ktoré sú medzi týmito extrémami, v závislosti od relatívneho stupňa akútneho zápalu a chronickej fibrózy. Tieto prechodné typy tekutín sa vo veterinárnej literatúre bežne označujú ako modifikovaný transsudát, čo je však nesprávne pomenovanie. Modifikovaný transsudát začína ako transsudát a mení sa, keď pretrváva a vyvoláva mierny zápal. Výpotky s nízkym obsahom bielkovín a buniek pri FIP vznikajú ako exsudáty a nie ako transsudáty a nezodpovedajú tomuto opisu. Správnejší termín je “modifikovaný exsudát” alebo “variantný exsudatívny výpotok”.

Ako dlho zvyčajne pretrvávajú výpotky u mačiek liečených liekom GS-441524 alebo GC376? Prítomnosť brušných výpotkov často vedie k veľkému roztiahnutiu brucha a potvrdí sa palpáciou, aspiráciou dutou ihlou, röntgenom alebo ultrazvukom. Mačky s hrudnými výpotkami sa najčastejšie prezentujú závažnou dýchavičnosťou a potvrdzujú sa rádiologickým vyšetrením a aspiráciou. Hrudné výpotky sa takmer vždy odstraňujú, aby sa zmiernila dýchavičnosť, a v porovnaní s brušnými výpotkami sa opakujú pomaly. Preto sa brušné výpotky zvyčajne neodstraňujú, pokiaľ nie sú masívne a nezasahujú do dýchania, pretože sa rýchlo nahradia. Opakovaná drenáž brušných výpotkov môže tiež vyčerpať bielkoviny a spôsobiť škodlivé zmeny v rovnováhe tekutín a elektrolytov u ťažko chorých mačiek.

Hrudné výpotky pri liečbe liekom GS-441524 miznú rýchlejšie, so zlepšením dýchania do 24-72 hodín a vymiznutím zvyčajne za menej ako 7 dní. Abdominálne výpotky sa zvyčajne výrazne zmenšia do 7-14 dní a vymiznú do 21-28 dní. Detekcia výpotkov, ktoré pretrvávajú po tomto čase, závisí od ich množstva a metódy detekcie. Malé množstvá pretrvávajúcej tekutiny sú zistiteľné len ultrazvukom.

Pretrvávanie výpotkov počas antivírusovej liečby alebo po nej. Existujú tri základné dôvody pretrvávania výpotkov. Prvým je pretrvávanie infekcie a z nej vyplývajúceho zápalu na určitej úrovni, čo môže byť spôsobené nevhodnou liečbou, zlým liekom alebo rezistenciou na liek. Neadekvátna liečba môže byť dôsledkom nesprávneho dávkovania zlého lieku alebo získania rezistencie vírusu na liek. Druhým dôvodom pretrvávania tekutín je chronické poškodenie venúl a zvýšený kapilárny tlak. Môže to byť spôsobené infekciou nízkeho stupňa alebo reziduálnou fibrózou z infekcie, ktorá bola odstránená. Tretím dôvodom perzistencie je existencia iných ochorení, ktoré sa tiež môžu prejavovať výpotkami. Patria k nim vrodené srdcové choroby, najmä kardiomyopatia, chronické ochorenie pečene (získané alebo vrodené), hypoproteinémia (získaná alebo vrodená) a rakovina. Vrodené ochorenia spôsobujúce výpotky sa častejšie vyskytujú u mladých mačiek, zatiaľ čo získané príčiny a rakovina sa častejšie diagnostikujú u starších mačiek.

Diagnostika a liečba pretrvávajúcich výpotkov. Predpokladom diagnózy a liečby je dôkladné vyšetrenie tekutiny, ako je opísané vyššie. Ak má tekutina zápalový alebo polozápalový charakter a bunkový pelet je pozitívny pomocou PCR alebo IHC, musí sa určiť dôvod pretrvávania infekcie. Bola antivírusová liečba správne vedená, bolo antivírusové liečivo aktívne a jeho koncentrácia správna, existovali dôkazy o získanej rezistencii na liečivo? Ak má tekutina zápalový charakter a PCR a IHC sú negatívne, aké iné ochorenia pripadajú do úvahy? Tekutiny s nízkym obsahom bielkovín a buniek, ktoré nenaznačujú prítomnosť zápalu a ktorých test PCR a IHC je negatívny, poukazujú na diagnózu reziduálnej fibrózy malých ciev a/alebo na iné prispievajúce príčiny, ako je ochorenie srdca, chronické ochorenie pečene, hypoproteinémia (ochorenie čriev alebo obličiek). Niektoré z porúch spôsobujúcich tento typ výpotku si môžu vyžadovať exploratívnu laparotómiu s dôkladnou prehliadkou brušných orgánov a selektívnou biopsiou na určenie pôvodu tekutiny. Liečba pretrvávajúcich výpotkov sa bude veľmi líšiť v závislosti od konečnej príčiny. Pretrvávajúce výpotky spôsobené reziduálnou fibrózou malých ciev u mačiek vyliečených z infekcie často ustúpia až po mnohých týždňoch alebo mesiacoch. Pretrvávajúce výtoky spôsobené úplne alebo čiastočne inými ochoreniami si vyžadujú liečbu zameranú na tieto ochorenia.

Identifikácia a charakteristika pretrvávajúcich výpotkov. Prítomnosť tekutiny po 4 týždňoch liečby GS je nepríjemná a zvyčajne sa zisťuje niekoľkými spôsobmi v závislosti od množstva tekutiny a jej lokalizácie. Veľké množstvo tekutiny sa zvyčajne zistí podľa stupňa roztiahnutia brucha, palpáciou, röntgenom a aspiráciou brucha, zatiaľ čo menšie množstvo tekutiny sa najlepšie zistí ultrazvukom. Pretrvávajúci pleurálny výpotok sa zvyčajne zisťuje pomocou röntgenových snímok alebo ultrazvuku. Celkovo je ultrazvuk najpresnejším prostriedkom na detekciu a semikvantitatívne stanovenie výpotkov v hrudnej a brušnej dutine. Ultrazvuk sa môže použiť aj v kombinácii s aspiráciou tenkou ihlou na odber malých a lokalizovaných množstiev tekutiny.

Druhým krokom pri skúmaní pretrvávajúcich výpotkov je ich analýza na základe farby, obsahu bielkovín, počtu bielych a červených krviniek a typov prítomných bielych krviniek. Tekutiny vzniknuté primárne zápalom budú mať hladinu bielkovín blízku alebo rovnakú ako plazma a veľký počet bielych krviniek (neutrofily, lymfocyty, monocyty/makrofágy a veľké vakuolizované makrofágy). Tekutiny vytvorené zvýšeným kapilárnym tlakom sa viac podobajú intersticiálnej tekutine s proteínmi bližšie k 2,0 g/dl a počtom buniek < 200. Na diagnostiku výpotkov spojených s FIP sa často používa Rivaltova skúška. Nie je to však špecifický test pre FIP, ale skôr pre výpotky zápalového charakteru. Zvyčajne je pozitívny pri výpotkoch s FIP, ktoré majú vysoký obsah bielkovín a buniek, ale často je negatívny pri výpotkoch s veľmi nízkym obsahom bielkovín a buniek. Výpotky, ktoré sú na pomedzí týchto dvoch typov výpotkov, budú testované buď pozitívne, alebo negatívne, v závislosti od toho, kde sa v spektre nachádzajú.

Tretím krokom je analýza výpotkov na prítomnosť vírusu FIP. Na to je zvyčajne potrebných 5 až 25 ml alebo viac tekutiny. Pri tekutinách s vyšším počtom bielkovín a buniek môže stačiť menšie množstvo, zatiaľ čo pri tekutinách s nízkym počtom bielkovín a buniek je potrebné väčšie množstvo. Čerstvo odobratá vzorka by sa mala centrifugovať a bunkový pelet analyzovať na prítomnosť vírusovej RNA metódou PCR alebo cytocentrifugovať na imunohistochemické vyšetrenie (IHC). Test PCR by mal byť na RNA FIPV 7b a nie na špecifické mutácie FIPV, pretože test na mutácie nemá dostatočnú citlivosť a neposkytuje žiadne výhody pre diagnostiku [5]. Vzorky, ktoré sú pozitívne na základe PCR alebo IHC, poskytujú definitívny dôkaz FIP. Avšak až 30 % vzoriek zo známych prípadov FIP môže mať falošne negatívny test buď z dôvodu nevhodnej vzorky a jej prípravy, alebo preto, že hladina RNA vírusu FIP je pod úrovňou detekcie. Taktiež platí, že čím je tekutina menej zápalová, tým sú hladiny vírusu nižšie. Preto je pravdepodobnejšie, že výpotky s nižšími hladinami bielkovín a bielych krviniek budú testované negatívne, pretože vírusová RNA je pod detekčným limitom testu.

Literatúra

[1] Watanabe R, Eckstrand C, Liu H, Pedersen NC. Characterization of peritoneal cells from cats with experimentally-induced feline infectious peritonitis (FIP) using RNA-seq. Vet Res. 2018 49(1):81. doi: 10.1186/s13567-018-0578-y.

[2]. Kipar A, Meli ML, Failing K, Euler T, Gomes-Keller MA, Schwartz D, Lutz H, Reinacher M. Natural feline coronavirus infection: differences in cytokine patterns in association with the outcome of infection. Vet Immunol Immunopathol. 2006 Aug 15;112(3-4):141-55. doi:10.1016/j.vetimm.2006.02.004. Epub

[3] Brandis K.  Starling’s Hypothesis, LibreTexts. https://med.libretexts.org/Bookshelves/Anatomy_and_Physiology/Book%3A_Fluid_Physiology _(Brandis)/04%3A_Capillary_Fluid_Dynamics/4.02%3A_Starling%27s_Hypothesis

[4]. Court MH. Feline drug metabolism and disposition: pharmacokinetic evidence for species differences and molecular mechanisms. Vet Clin North Am Small Anim Pract. 2013;43(5):10391054. doi:10.1016/j.cvsm.2013.05.002

[5]. Barker, EN, Stranieri, A, Helps, CR. Limitations of using feline coronavirus spike protein gene mutations to diagnose feline infectious peritonitis. Vet Res 2017; 48: 60.

Proteíny akútnej fázy u mačiek

April 2019
Rita Mourão Rosa, Lisa Alexandra Pereira Mestrinho
Pôvodný článok: Acute phase proteins in cats

ABSTRAKT: Proteíny akútnej fázy (APP) sú proteíny syntetizované a uvoľňované prevažne hepatocytmi pri poškodení buniek alebo invázii mikroorganizmov. Tento článok obsahuje prehľad použitia APP pri ochoreniach mačiek, identifikuje ich užitočnosť v klinickom prostredí a analyzuje 55 publikovaných prác. Sérový amyloid A, alfa-1 kyslý glykoproteín a haptoglobín sú ukazovatele, ktoré autori považujú za užitočné pri monitorovaní akútnej zápalovej reakcie u mačiek. Hoci sa meranie APP stále vo veterinárnej medicíne rutinne nepoužíva, spolu s klinickými príznakmi a ďalšími krvnými parametrami sú klinicky zaujímavé a použiteľné pri ochoreniach, ako sú infekčná peritonitída mačiek, pankreatitída, zlyhanie obličiek, retrovírusové a kalicivírusové infekcie. Hoci existujú komerčne dostupné súpravy na meranie mačacích APP, štandardizácia testov zameraná na technickú jednoduchosť, väčšiu druhovú špecifickosť a s menšími súvisiacimi nákladmi umožní rutinné používanie v mačacej praxi, tak ako sa to robí v humánnej oblasti.
Kľúčové slová: zápal, proteíny akútnej fázy, mačka.

Úvod

Reakcia akútnej fázy (APR) je včasná nešpecifická systémová vrodená imunitná reakcia na lokálny alebo systémový podnet, ktorá pomáha liečiť a obnoviť homeostázu a minimalizovať poškodenie tkaniva, keď je organizmus zasiahnutý traumou, infekciou, stresom, operáciou, neopláziou alebo zápalom (GRUYS a kol., 2005; CRAY a kol., 2009; ECKERSALL A BELL, 2010). Pri tejto reakcii pozorujeme niekoľko rôznych systémových účinkov: horúčku, leukocytózu, hormonálne zmeny – hlavne koncentrácie kortizolu a tyroxínu, so sekundárnym katabolickým stavom a úbytkom svalových bielkovín, železa a zinku v sére (CERÓN et al. 2005, JAVARD et al. 2017).
Vplyvom cytokínov IL-1β, TNF-α a najmä IL-6 a približne 90 minút po poranení sa zvyšuje syntéza bielkovín v hepatocytoch, lymfatických uzlinách, tonzilách a slezine, ako aj v leukocytoch krvi. Tieto novovytvárané proteíny sa nazývajú proteíny akútnej fázy (APP) (TIZARD, 2013b).

Proteíny akútnej fázy

Koncentrácie APP sa môžu v reakcii na zápal zvýšiť (pozitívne APP) alebo znížiť (negatívne APP) (PALTRINIERI et al., 2008) (JOHNSTON & TOBIAS, 2018). Môžu aktivovať leukocytózu a komplement, spôsobiť inhibíciu proteáz, viesť k zrážaniu krvi a opsonizácii – obrannému mechanizmu, ktorý vedie k eliminácii infekčných agensov, obnove tkanív a obnoveniu zdravého stavu (CRAY et al., 2009). APP môžu mať dve funkcie, pro- a/alebo protizápalový účinok, ktoré musia byť jemne vyvážené na podporu homeostázy (HOCHEPIED et al., 2003).

Podľa veľkosti a trvania reakcie nasledujúcej po podnete sa rozlišujú tri hlavné skupiny APP (MURATA a kol., 2004; PETERSEN a kol., 2004; CERÓN a kol.), Pozitívne APP možno rozdeliť do dvoch skupín: prvá skupina zahŕňa APP so zvýšením 10 až 1000-násobným u ľudí alebo 10 až 100-násobným u domácich zvierat počas prítomnosti zápalu – napr. c-reaktívny proteín (CRP) a sérový amyloid A (SAA). Druhá skupina sú APP, ktoré sa pri zápalovej reakcii zvýšia 2 až 10-násobne – napr. haptoglobín a alfa-globulíny. Posledná skupina zahŕňala negatívne APP, pri ktorých koncentrácia klesá v reakcii na zápal – napr. albumín (KANN et al., 2012).

Pozitívne proteíny akútnej fázy


Pozitívne APP sú glykoproteíny, ktorých sérové koncentrácie sa pri stimulácii prozápalovými cytokínmi počas procesu ochorenia zvyšujú o 25 % a uvoľňujú sa do krvného obehu. Tieto koncentrácie sa môžu merať a používať pri diagnostike, prognóze, na monitorovanie odpovede na liečbu, ako aj na všeobecný zdravotný skríning. Možno ich tiež považovať za kvantitatívne biomarkery ochorenia, vysoko citlivé na zápal, ale málo špecifické, pretože zvýšenie APP sa môže vyskytnúť aj pri nezápalových ochoreniach (CERÓN a kol., 2005; ECKERSALL a BELL, 2010).

Pozitívne APP reagujú na cytokíny rôzne, pričom tieto skupiny sa delia do dvoch hlavných tried. Typ 1 APP, ktorý zahŕňa AGP, zložku komplementu 3, SAA, CRP, haptoglobín a hemopexín, je regulovaný IL-1, IL-6 a TNF-α a tiež glukokortikoidmi. Typ 2, ktorý zahŕňa tri reťazce fibrinogénu (α-, β- a γ-fibrinogén) a rôzne inhibičné proteázy, je regulovaný cytokínmi IL-6 a glukokortikoidmi (BAUMANN et al., 1990; BAUMANN & GAULDIE, 1994).

U mačiek je najdôležitejším APP SAA alebo alfa-1-kyslý glykoproteín (AGP). Hladina SAA v krvi môže indikovať zápalové stavy, ako je infekčná peritonitída mačiek (FIP) a iné infekčné ochorenia, ako je kalicivírusová infekcia, chlamýdióza, leukémia a infekčná imunodeficiencia, pretože sa zvyšuje 10- až 50-násobne(TIZARD, 2013b). SAA môže byť zvýšená aj pri iných ochoreniach, ako je diabetes mellitus a rakovina. Haptoglobín sa zvyčajne zvyšuje 2- až 10-násobne a je obzvlášť vysoký pri FIP (TIZARD, 2013b). V tabuľke 1 sú zhrnuté jednotlivé pozitívne APP v kontexte ochorenia mačiek.

Negatívne proteíny akútnej fázy

Najvýznamnejším negatívnym APP je albumín, ktorého koncentrácia v krvi počas APR klesá v dôsledku odchýlky aminokyselín smerom k syntéze pozitívnych APP (CRAY et al., 2009; PALTRINIERI, 2007a). Ďalšími negatívnymi APP sú transferín, transtyretin, retinol ligand a proteín viažuci kortizol, proteíny podieľajúce sa na transporte vitamínov a hormónov (JAIN et al., 2011).

Proteíny akútnej fázy pri ochorení mačiek

Na rozdiel od cytokínov, ktoré majú malú veľkosť a sú rýchlo filtrované obličkami, proteíny akútnej fázy majú vyššiu molekulovú hmotnosť (viac ako 45 kDa) a následne dlhšie zotrvávajú v plazme (SALGADO et al., 2011).

Hladiny APP môžu vypovedať iba o zápale a následne ich koncentrácie môžu pomôcť pri diagnostike a monitorovaní ochorenia. APP môže pomôcť odhaliť subklinický zápal, odlíšiť akútne ochorenie od chronického a predpovedať jeho priebeh (VILHENA et al, 2018; JAVARD et al., 2017). Keďže APR sa začína pred vznikom špecifických imunologických zmien, môžu sa použiť ako včasný marker ochorenia, skôr ako nastanú zmeny leukogramu, pričom ich magnitúda súvisí so závažnosťou ochorenia (PETERSEN et al., 2004; CÉRON et al., 2005; VILHENA et al., 2018). Z tohto dôvodu možno monitorovanie ochorení považovať za jednu z najzaujímavejších a najsľubnejších aplikácií APP.

Hladiny APP spolu s klinickými príznakmi a krvnými testami sa hodnotili pri rôznych ochoreniach zvierat (t. j. FIP, zápalové ochorenie čriev psov, leishmanióza, ehrlichióza a pyometra psov) a ukázali sa ako užitočné pri diagnostike, monitorovaní odpovede na liečbu a prognóze (ECKERSALL a kol.), 2001; MARTINEZ- SUBIELA et al., 2005; SHIMADA et al., 2002; JERGENS et al., 2003; GIORDANO et al., 2004; PETERSEN et al., 2004; DABROWSKI et al., 2009; VILHENA et al., 2018).

Na získanie úplných informácií o APR by sa mal súčasne vyhodnotiť jeden hlavný a jeden stredne veľký pozitívny, ako aj jeden negatívny APP (CERÓN a kol., 2008). Vysoké koncentrácie hlavného APP zvyčajne súvisia s infekčnými ochoreniami, zvyčajne systémovou bakteriálnou infekciou alebo imunitne sprostredkovaným ochorením (CERÓN et al., 2008; TROÌA et al., 2017). Aj keď by sa APP mali analyzovať spolu s počtom bielych krviniek a neutrofilov, sú najcitlivejšie pri včasnom odhalení zápalu a infekcie (CERÓN et al., 2008; ALVES et al., 2010). Špecifickosť týchto proteínov je však pri zisťovaní príčiny procesu nízka, pričom sa zvyšuje aj pri fyziologických stavoch, ako je napríklad tehotenstvo (PALTRINIERI et al., 2008).

APPChoroba
SAAFIP
Indukovaný zápal a chirurgický zákrok
Rôzne ochorenia (pankreatitída, zlyhanie obličiek, FLUTD, nádory, diabetes mellitus; ochorenie obličiek, poranenie atď.)
Sepsa
FeLV; infekcie hemotropnými mykoplazmami
Infekcia Hepatozoonfelis a Babesia vogeli
Dirofilariaimmitis
Mačky s FIV liečené rekombinantným mačacím interferónom
AGPInfekcia spôsobená Chlamydophila psittaci;
Pankreatitída a nádory pankreasu
FIP
Lymfóm a iné nádory
Indukovaný zápal a chirurgický zákrok
Mačky s FIV liečené rekombinantným mačacím interferónom
Abscesy, pyotorax, nekróza tukového tkaniva
Rôzne ochorenia (FLUTD, nádory, diabetes mellitus, ochorenia obličiek, poranenia atď.)
HaptoglobínFIP
Indukovaný zápal a chirurgický zákrok
Abscesy, pyotorax, nekróza tukového tkaniva
Rôzne ochorenia (FLUTD, nádory, diabetes mellitus, ochorenia obličiek, poranenia atď.)
Infekcia Hepatozoonfelis a Babesia vogeli
FeLV, hemotropné mykoplazmy
Dirofilariaimmitis
CRPMačky s FIV liečené rekombinantným mačacím interferónom
Indukovaný zápal a chirurgický zákrok
Tabuľka 1 – Proteíny akútnej fázy skúmané v súvislosti s chorobami mačiek.
Legenda: Sérový amyloid A (SAA), α1-kyslý glykoproteín (AGP), syndróm systémovej zápalovej reakcie (SIRS), ochorenie dolných močových ciest mačiek (FLUTD), mačacia infekčná peritonitída (FIP), vírus leukémie mačiek (FeLV), vírus imunodeficiencie mačiek (FIV); mačací kalicivírus (FCV).

Obrázok 1 znázorňuje očakávané správanie pozitívnych proteínov akútnej fázy na základe revidovaných štúdií. AGP, SAA a haptoglobín boli označené za užitočné indikátory na monitorovanie akútnej zápalovej reakcie u mačiek (WINKEL et al., 2015; PALTRINIERI et al., 2007a,b; KAJIKAWA et al., 1999). APP u mačiek boli prvýkrát identifikované po porovnávacích meraniach v sére klinicky normálnych a chorých zvierat, v štúdiách experimentálne vyvolaného zápalu a v pooperačných štúdiách (KAJIKAWA et al., 1999). Koncentrácia SAA sa údajne zvýšila ako prvá, následne sa zvýšila koncentrácia AGP a haptoglobínu, čo bolo v protiklade s menej výrazným zvýšením CRP (KAJIKAWA et al., 1999). Jedna štúdia ukázala, že CRP sa pri zápale u mačiek správa podobne ako SAA a AGP (LEAL et al., 2014).

Sérový amyloid A

SAA je u viacerých druhov jedným z hlavných APP, dôležitý u ľudí aj mačiek (KAJIKAWA et al., 1999). Moduluje imunitnú odpoveď tým, že priťahuje zápalové bunky do tkanív a vedie k produkcii viacerých zápalových cytokínov (GRUYS et al., 2005; TIZARD, 2013a). Jeho koncentrácia sa môže pri zápalovom stave zvýšiť viac ako 1 000-krát, čo následne chápeme ako zápal (TAMAMOTO a kol., 2013). Takéto zvýšenie sa však môže pozorovať pri nezápalových i zápalových ochoreniach a pri neopláziách (TAMAMOTO a kol., 2013). Podľa štúdie vykonanej u mačiek, ktoré podstúpili operáciu, sa koncentrácia SAA začína zvyšovať približne po 3 až 6 hodinách, pričom najvyššiu hodnotu dosahuje 21 až 24 hodín po operácii (SASAKI et al.,2003).

Obrázok 1 – Idealizované správanie sa proteínov akútnej fázy u mačky po zápalovom podnete. Hodnoty znázorňujúce zmeny nemožno považovať za absolútne. Zvýšenie sérového amyloidu A (SAA) 3 až 6 h po podnete, vrchol po 21 až 24 h, veľkosť pri vrchole 10 až 50-násobok jeho bazálnej plazmatickej koncentrácie. Alfa 1 kyslý glykoproteín (AGP) zvýšenie 8 h po podnete, vrchol v 36 h, veľkosť v čase vrcholu 2 až 10-násobok jeho základnej plazmatickej koncentrácie. Zvýšenie haptoglobulínu (Hp) 24 h po podnete, vrchol o 36 až 48 h, veľkosť na vrchole 2 až 10-násobok jeho bazálnej hodnoty plazmatickej koncentrácie. C-reaktívny proteín (CRP) zvýšenie 8 h po podnete, vrchol v 36 h, veľkosť pri vrchole 1,5-násobok jeho bazálnych hodnôt.

Alfa 1-kyslý glykoproteín

Alfa 1-kyslý glykoproteín (AGP) je proteín reagujúci s akútnou fázou, ktorý sa nachádza v séromukoidovej časti séra (SELTING et al., 2000; WINKEL et al., 2015). Ako väčšina pozitívnych APP je AGP glykoproteín syntetizovaný prevažne hepatocytmi pri APR a uvoľňovaný do krvného obehu (CÉRON et al., 2005).

AGP možno použiť na monitorovanie včasnej liečby interferónom u mačiek infikovaných vírusom imunodeficiencie mačiek (FIV) (GIL et al., 2014). AGP, ako aj haptoglobín (Hp) sa zvyšuje u anemických mačiek trpiacich pyotoraxom, abscesmi alebo tukovou nekrózou (OTTENJANN a kol., 2006).

Zdá sa, že zmeny AGP pri neoplázii mačiek nie sú v jednotlivých štúdiách konzistentné. Niektoré z nich nepopisujú žiadne zmeny u mačiek s lymfómom (CORREA a kol., 2001). Iné naopak poukazujú na zvýšenie AGP aj SAA u mačiek so sarkómami, karcinómami alebo inými okrúhlo-bunkovými nádormi (SELTING et al., 2000; TAMAMOTO et al., 2013; MEACHEN et al., 2015; HAZUCHOVA et al., 2017).

AGP má význam ako indikátorový test pre FIP, ktorý sa používa špeciálne v Európe (CECILIANI et al., 2004). GIORI et al. skúmali špecifickosť a citlivosť viacerých testov u 12 mačiek, pričom 33,33 % mačiek bolo FIP negatívnych na základe histopatológie a imunohistochémie a 66,66 % mačiek bolo FIP pozitívnych potvrdených histopatológiou a imunohistochémiou. Tento autor dospel k záveru, že na potvrdenie FIP sa musí vždy vykonať imunohistochémia, ale vysoké koncentrácie AGP môžu pomôcť podporiť diagnózu FIP v prípade, že imunohistochémiu nie je možné vykonať a histopatológia nie je presvedčivá.

Haptoglobín

Haptoglobín (Hp) je jedným z najdôležitejších proteínov akútnej fázy u hovädzieho dobytka, oviec, kôz, koní a mačiek (TIZARD, 2013a), syntetizovaný najmä hepatocytmi, ale aj inými tkanivami, ako sú koža, pľúca a obličky (JAIN et al, 2011). Hp sa viaže na molekuly železa a zneprístupňuje ich pre invázne baktérie, čím následne inhibuje bakteriálnu proliferáciu a inváziu. Následne sa viaže aj na voľný hemoglobín, čím zabraňuje jeho oxidácii s lipidmi a proteínmi (TIZARD, 2013a), čo odôvodňuje zníženie Hp v prípade hemolýzy.

U mačiek sa Hp zvyčajne zvyšuje 2- až 10-násobne pri zápalových stavoch, pričom je obzvlášť vysoký pri FIP (TIZARD, 2013a). Hp aj SAA však neposkytli dostatočnú oporu na odlíšenie FIP od iných príčin efúzie v porovnaní s AGP (HAZUCHOVÁ et at., 2017).

Meranie APP

Sérum je zložené z veľkého počtu jednotlivých proteínov, v ktorých môže detekcia zmien v jeho frakciách poskytnúť dôležité diagnostické informácie (ECKERSALL, 2008).

V ideálnom prípade by malo byť k dispozícii meranie všetkých sérových proteínov, aby sa dali použiť ako diagnostický nástroj v súvislosti so zápalovými ochoreniami.
V súčasnosti sa APP (tabuľka 2) môžu stanoviť pomocou enzýmovej imunosorbentovej analýzy (ELISA), rádioimunoanalýzy, nefelometrie, imunoturbidimetrie (IT), Western blotu a analýzy messengerovej ribonukleovej kyseliny (mRNA) (CÉRON et al., 2005;PALTRINIERI et al., 2008; SCHREIBER et. al, 1989). Hoci niektoré testy APP pre ľudí boli automatizované aj pre veterinárnu medicínu, testy špecifické pre jednotlivé druhy sú stále obmedzené. Medzidruhové rozdiely APP a obmedzená dostupnosť skrížene reagujúcich činidiel zatiaľ prispeli k nízkej rutinnej úrovni stanovenia APP vo veterinárnych laboratóriách, najmä u mačiek. Bez ohľadu na to sa technológia vyvíja a v blízkej budúcnosti je možné predpokladať rutinné monitorovanie klinicky relevantných APP u mačiek.

Záver

Proteíny akútnej fázy u mačiek sú biomarkery vhodné na monitorovanie zápalu spolu s ďalšími klinickými a laboratórnymi nálezmi, ktoré sú užitočné pri diagnostike subklinických zmien, monitorovaní vývoja a účinku ochorenia v organizme, ako aj pri hodnotení odpovede na liečbu.

U mačky je SAA APP, ktorý sa najviac prejavuje v reakcii na zápal, nasledovaný AGP a haptoglobínom, na rozdiel od CRP, ktorý sa používa u iných druhov.

Hoci existujú komerčne dostupné sety na určovanie mačacích APP, štandardizácia testov zameraná na technickú jednoduchosť, vyššiu druhovú špecifickosť s nižšími súvisiacimi nákladmi umožní rutinné používanie v mačacej praxi, ako sa to robí v humánnej medicíne.

AnalýzyVýhodyNevýhody
Rádioimunoanalýza24 až 48 hodín na získanie výsledkov, nutné špecifické zručnosti operátora
ELISAKomerčne dostupné súpravy, špecifické pre daný druhNedostatok automatizácie, drahé, určitá “between-run” nepresnosť
Imunoturbidimetria30 minút na získanie výsledkov, prispôsobiteľné biochemickým analyzátorom
Western BlotDlhé doba na spracovanie imunoblotov
Nefelometrické imunotestyZávisia od skríženej reaktivity zvýšeného antiséra
Tabuľka 2 – Výhody a nevýhody možných techník merania APP.

Dodatok: APP a ich pozícia v elektroforetograme

Aj keď existujú testy priamo na konkrétne APP, je užitočné vedieť, v ktorom regióne elektroforetogramu sa nachádzajú.

Ukážka elektroforetogramu (Výstup elektroforézy sérových bielkovín)
Sérový proteínElektroforetický región
α1-kyslý glykoproteínα1 (alfa-1)
Sérový amyloid Aα (alfa)
Haptoglobínα2 (alfa-2)
Ceruloplazmín α2 (alfa-2)
Transferínβ1 (beta-1)
C-reaktívny proteínγ (gama)
Pozícia sérových proteínov v elektroforetograme

Referencie

ALVES, A.E. et al. Leucogram and serum acute phase protein concentrations in queens submitted to conventional or videolapa- roscopic ovariectomy. Arquivo Brasileiro de Medicina Veterina- ria e Zootecnia, v.62, n.1, p.86-91, 2010. Available from: . Accessed: Oct. 10, 2018. doi: 10.1590/S0102-09352010000100012.

BAUMANN, H. & GAULDIE, J. The acute phase response.
Immunol Today, v.15, n.2, p.74-80, 1994. Available from:
https://doi.org/10.1016/0167-5699(94)90137-6. Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.1016/0167-5699(94)90137-6.

BAUMANN, H. et al. Distinct regulation of the interleukin-1 and interleukin-6 response elements of the rat haptoglobin gene in rat and human hepatoma cells. Molecular and Cellular Biology, v.10, n.11, p.5967–5976, 1990. Available from: Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.1128/ MCB.10.11.5967.

BENCE, L. et al. An immunoturbidimetric assay for rapid quantitative measurement of feline alpha-1-acid glycoprotein in serum and peritoneal fluid. Veterinary Clinical Pathology, v.34, n.4, p335-341, 2005. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.1111/j.1939-165X.2005.tb00058.x.

CALLAHAN, G. & YATES, R. Veterinary Clinical Laboratory Immunology. In Warren, A. Basic Veterinary Immunology, pp. 295-317, 2014. Boulder, Colorado: University Press of Colorado.

CECILIANI, F. et al. Decreased sialylation of the acute phase protein α1-acid glycoprotein in feline infectious peritonitis (FIP). Veterinary Immunology and Immunopathology, v.99, n.3- 4, p.229-236, 2004. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1016/j. vetimm.2004.02.003.

CERÓN, J. et al. Acute phase proteins in dogs and cats: current
knowledge and future perspectives. Veterinary Clinical

Pathology, v.34, n.2, p.85-99, 2005. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1111/j.1939-165X.2005.tb00019.x.

CERÓN, J.J. A seven-point plan for acute phase protein interpretation in companion animals. Veterinary Journal, v.177, n.1, p.6-7, 2008. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/j. tvjl.2007.12.001.

CORREA, S.S et al. Serum alpha 1-acid glycoprotein concentration in cats with lymphoma. Journal of the American Animal Hospital Association, v.37, n.2, p.153-158, 2001. Available from:
https://doi.org/10.5326/15473317-37-2-153. Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.5326/15473317-37-2-153.

CRAY, C. et al. AcutePhase Response in Animals: A Review. Comparative Medicine, v.59, n.6, p.517–526, 2009. Available from: . Accessed: Aug. 21, 2018.

DABROWSKI, R. et al. Usefulness of C-reactive protein, serum amyloid A component and haptoglobin determinations in bitches with pyometra for monitoring early postovariohysterectomy complications. Theriogenology, v.72, n.4, p.471–476, 2009. Available from: . Accessed: Aug. 23, 2018. doi: 10.1016/j.theriogenology.2009.03.017.

DUTHIE, S. et al. Value of α1-acid glycoprotein in the diagnosis of feline infectious peritonitis. The Veterinary Record, v.141, n.12, p.299–303, 1997. Available from: . Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1136/ vr.141.12.299.

ECKERSALL, P. Proteins, Proteomics, and the Dysproteinemias. In Kaneko, J., Harvey, J. & Bruss, M. In Clinical Biochemistry of Domestic Animals. 6. ed. USA: Elsevier, 2008, Chap. 5, p.117-155.

ECKERSALL, P.D. & BELL, R. Acute phase proteins: Biomarkers of infection and inflammation in veterinary medicine. The Veteri- nary Journal, v.185, n.1, p.23-27, 2010. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/j.tvjl.2010.04.009.

ECKERSALL, P.D. et al. Acute phase protein response in an experimental model of ovine caseous lymphadenitis. BMC Veterinary Research, v.19, p.3-35, 2007. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1016/j.tvjl.2010.04.009.

ECKERSALL, P.D. et al. Acute phase proteins in serum and milk from dairy cows with clinical mastitis. Veterinary Record, v.148, n.2, p.35–41, 2001. Available from: . Accessed: Aug. 22, 2018. doi: 10.1136/ vr.148.2.35.

GIL, S. et al. Oral recombinant feline interferon-omega as an alternative immune modulation therapy in FIV positive cats: Clinical and laboratory evaluation. Research in Veterinary Science, v.96, n.1, p.79–85, 2014. Available from: . Accessed: Oct. 10, 2018. doi: 10.1016/j.rvsc.2013.11.007.

GIORDANO, A. et al. Changes in some acute phase protein and immunoglobulin concentrations in cats affected by feline infectious peritonitis or exposed to feline coronavirus infection. The Veterinary Journal, v.167, n.1, p.38-44, 2004. Available from:
https://doi.org/10.1016/S1090-0233(03)00055-8. Accessed:
Aug. 9, 2018. doi: 10.1016/S1090-0233(03)00055-8.

GIORI, L. et al. Performances of different diagnostic tests for feline infectious peritonitis in challenging clinical cases. Journal of Small Animal Practice, v.52, n.3, p.152-157, 2011. Available from:
https://doi.org/10.1111/j.1748-5827.2011.01042.x. Accessed:
Aug. 24, 2018. doi: 10.1111/j.1748-5827.2011.01042.x.

GRUYS, E. et al. Acute phase reaction and acute phase proteins. Journal of Zhejiang University. Science B, v.6, n.11, p.1045- 1056, 2005. Available from: . Accessed: Aug. 21, 2018.
doi: 10.1631/jzus.2005.B1045.

HAZUCHOVA, K. et al. Usefulness of acute phase proteins in differentiating between feline infectious peritonitis and other diseases in cats with body cavity effusions. Journal of Feline Medicine and Surgery, v.19, n.8, p.809-816, 2017. Available from: https://doi.org/10.1177/1098612X16658925. Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1177/1098612X16658925.

HOCHEPIED, T. et al. α1-Acid glycoprotein: an acute phase protein with inflammatory and immunomodulating properties. Cytokine Growth Factor Rev, v.14, n.1, p.25–34, 2003. Available from:
https://doi.org/10.1016/S1359-6101(02)00054-0. Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.1016/S1359-6101(02)00054-0.

JACOBSEN, S. et al. Evaluation of a commercially available human serum amyloid A (SAA) turbidometric immunoassay for determination of equine SAA concentrations. Veterinary Journal, v.172, n.2, p.315–319, 2006. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1016/j.tvjl.2005.04.021.

JAIN, S. et al. Acute-phase proteins: As diagnostic tool. Journal of Pharmacy and Bioallied Sciences, v.3 v.1, p.118–127, 2011. Available from: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3053509/. Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.4103/0975-7406.76489.

JAVARD R. et al. Acute phase proteins and iron status in cats with chronic kidney Disease. Journal of Veterinary Internal Medicine, v.31, n.2, p.457-464, 2017. Available from: . Accessed: Oct. 10, 2018. doi: 10.1111/jvim.14661.

JERGENS, A.E. et al. A scoring index for disease activity in canine inflammatory bowel disease. Journal of Veterinary Internal Medicine, v.17, n.3, p.291–297, 2003. Available from: . Accessed: Aug. 22, 2018. doi: 10.1111/j.1939-1676.2003.tb02450.x.

KAJIKAWA, T. et al. Changes in concentrations of serum amyloid A protein, alpha 1-acid glycoprotein, haptoglobin, and C-reactive protein in feline sera due to induced inflammation and surgery. Veterinary Immunology and Immunopathology, v.68, n.1, p. 91-98, 1999. Available from: Accessed: Aug. 10, 2018. doi: 10.1016/S0165-
2427(99)00012-4.

KANN, R. et al. Acute phase proteins in healthy and sick cats. Research in Veterinay Science, v.93, n.2. p.649-654, 2012. Available from: https://doi.org/10.1016/j.rvsc.2011.11.007. Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/j.rvsc.2011.11.007.

KURIBAYASHI, T. et al. Alpha 1-acid glycoprotein (AAG) levels
in healthy and pregnant beagle dogs. Experimental Animals, v.52,
n. 5, p.377–381, 2003. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.1538/expanim.52.377.

LEAL, R. et al. Monitoring acute phase proteins in retrovirus infected cats undergoing feline interferon-ω therapy. Journal of Small Animal Practice, v.55, n.1, p.39-45, 2014. Available from:
https://doi.org/10.1111/jsap.12160. Accessed: Jan. 6, 2019. doi: 10.1111/jsap.12160.

MARTÍNEZ-SUBIELA, S. et al. Validación analítica de técnicas comerciales para la determinación de haptoglobina, proteína C reactiva y amiloide A sérico en caninos [Analytical validation of comercial techniques for haptoglobin, C reactive protein and sérum amyloid A determinations in dogs]. Archivos de Medicina Veterinaria, v.37, n.1, 2005. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.4067/S0301-732X2005000100009.

MEACHEM, M.D. et al. A comparative proteomic study of plasma in feline pancreatitis and pancreatic carcinoma using 2-dimensional gel electrophoresis to identify diagnostic biomarkers: A pilot study. Canadian Journal of Veterinary Research, v.79, n.3, p.184-189, 2015. Available from: . Accessed: Oct. 10, 2018.

MURATA, H. et al. Current research on acute phase proteins in veterinary diagnosis: An overview. The Veterinary Journal, v.168, n.1, p.28–40, 2004. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/ S1090-0233(03)00119-9.

OTTENJANN, M. et al. Characterization of the anemia of inflammatory disease in cats with abscesses, pyothorax, or fat necrosis. Journal of Veterinary Internal Medicine, v.2, n.5, p. 1143-1150, 2006. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1111/j.1939-1676.2006.tb00713.x.

PALTRINIERI, S. Early biomarkers of inflammation in dogs and cats: The acute phase protein. Veterinary Research Communications, v.31, n.1, p.125-129, 2007a. Available from:
. Accessed: Aug. 21, 2018. doi: 10.1007/s11259-007- 0107-3.

PALTRINIERI, S. et al. Serum alpha1-acid glycoprotein (AGP) concentration in non-symptomatic cats with feline coronavirus (FCoV) infection. Journal of Feline Medicine and Surgery, v.9, n.4, p.271-277, 2007b. Available from: . Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1016/j. jfms.2007.01.002.

PALTRINIERI, S. The feline acute phase reaction. Review. The Veterinary Journal, v.111, n.1, p.26-35, 2008. Available from:
https://doi.org/10.1016/j.tvjl.2007.06.005. Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1016/j.tvjl.2007.06.005.

PETERSEN, H. et al. Application of acute phase protein measurements in veterinary clinical chemistry. Veterinary Research, v.35, n.2, p.163–187, 2004. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1051/vetres:2004002.

SALGADO, F. J., et al. (2011). Acute phase proteins as biomarkers of disease: from Bench to Clinical Practice. In Veas, F. Acute Phase Proteins as Early Non-Specific Biomarkers of Human and Veterinary Diseases. Rijeka, Croatia: InTech. Available from:
http://www.documentation.ird.fr/hor/fdi:010060045. Accessed:
Aug. 21, 2018. doi: 10.5772/1045.

SASAKI, K. et al. Evaluation of feline serum amyloid A (SAA) as an inflammatory marker. Journal of Veterinary Medical Science, v.65, n.4, p.545-8, 2003. Available from: . Accessed: Aug. 10, 2018.

SCHREIBER, G. et al. The acute phase response in the rodent. Annals of the New York Academy of Science, v.557, p.61–85, 1989. Available from: . Accessed: Aug. 24, 2018. doi: 10.1111/j.1749- 6632.1989.tb24000.x.

SELTING, K. et al. Serum alpha 1-acid glycoprotein concentrations in healthy and tumor-bearing cats. Journal of Veterinary Internal Medicine, v.14, n.5, p.503-506, 2000. Available from: . Accessed: Aug. 9, 2018. doi: 10.1111/j.1939-1676.2000.tb02267.x.

SHIMADA, T. et al. Monitoring C-reactive protein in beagle dogs experimentally inoculated with Ehrlichiacanis. Veterinary Research Communications, v.26, n.3, p.171– 177, 2002. Available from: . Accessed: Aug. 22, 2018. doi:
10.1023/A:1015290903332.

SILVESTRE-FERREIRA, A.C. et al. Serum acute phase proteins in Dirofilariaimmitis and Wolbachia seropositive cats. Journal of Feline Medicine and Surgery, v.19, n.6, p.693–696, 2017. Available from: https://doi.org/10.1177/1098612X15625435. Accessed: Sep. 16, 2018. doi: 10.1177/1098612X15625435.

TAMAMOTO, T. et al. Serum amyloid A as a prognostic marker in cats with various diseases. Journal of Veterinary Diagnostic Investigation, v.25, n.3, p.428–432, 2013. Available from: . Accessed: Jan. 27, 2019.

TECLES, F. et al. Validation of a commercially available human immunoturbidimetric assay for haptoglobin determination in canine serum samples. Veterinary Research Communications, v.31, n.1, p.23–36, 2007. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.1007/s11259-006-3397-y.

TERWEE, J. et al. Characterization of the systemic disease and ocular signs induced by experimental infection with Chlamydia psittaci in cats. Veterinary Microbiology, v.59,
259-281, 1998. Available from: . Accessed: Aug. 20, 2018. doi: 10.1016/ S0378-1135(97)00185-5.

TIZARD, I. Innate immunity:proinflammatory and antimicrobial mediators/systemic responses to inflammation. In Veterinary Immunology. 9.ed. St. Louis, Missouri: Saunders, Elsevier, 2013a. Chap. 6, p.52-58.

TIZARD, I. Innate immunity: proinflammatory and Atimicrobial mediators/systemic responses to Inflammation. In Veterinary Immunology. 9.ed. St. Louis, Missouri: Saunders, Elsevier, 2013b. Chap. 4, p.31-40.

TROÌA, R. et al. Serum amyloid A in the diagnosis of feline sepsis. Journal of Veterinary Diagnostic Investigation, v.29, n.6, p.856-859, 2017. Available from: . Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1177/1040638717722815.

VILHENA, H. et al. Acute phase proteins response in cats naturally infected by hemotropic mycoplasmas. Comparative Immunology, Microbiology & Infectious Diseases, v.56, p.1-5, 2018. Available from: https://doi.org/10.1016/j.cimid.2017.11.001. Accessed: Aug. 11, 2018. doi: 10.1016/j.cimid.2017.11.001.

VILHENA, H. et al. Acute phase proteins response in cats naturally infected with Hepatozoonfelis and Babesia vogeli. Veterinary Clinical Pathology, v.48, n.1, p.72-76, 2017. Available from:
https://doi.org/10.1111/vcp.12451. Accessed: Aug. 10, 2018. doi: 10.1111/vcp.12451.

WEIDMEYER, C. & SOLTER, P. Validation of human haptoglobin immunoturbidimetric detection of haptoglobin in equine and canine serum and plasma. Veterinary Clinical Pathology, v.24, n.4, p.141–146, 1996. Available from: . Accessed: Jan. 13, 2019. doi: 10.1111/j.1939-165X.1996.tb00988.x.

WHICHER, T. et al. Immunonephelometric and immunoturbidi- metric assays for proteins. Critical Reviews in Clinical Labo- ratory Sciences, v.18, n.3, p.213–260, 1983. Available from:
https://doi.org/10.3109/10408368209085072. Accessed: Aug. 13, 2019. doi: 10.3109/10408368209085072.

WINKEL, V. et al. Serum α-1 acid glycoprotein and serum amyloid A concentrations in cats receiving antineoplastic treatment for lymphoma. American Journal Veterinary Research, n.76, v.11, p.983-988, 2015. Available from: . Accessed: Aug. 22, 2018. doi: 10.2460/ ajvr.76.11.983.

Alternatívna liečba mačiek s FIP a prirodzenou alebo získanou rezistenciou voči GS-441524

Niels C. Pedersen, Nicole Jacque, 3.11. 2021
Pôvodný článok: Alternative treatments for cats with FIP and natural or acquired resistance to GS-441524

Skratky:
SC – subcutaneous – podkožne
IV – intravenózne
IM – do svalu
PO – per os – perorálne
SID – raz denne
BID – 2x denne
q24h – raz za 24 hodín
q12h – raz za 12 hodín

Úvod

Rezistencia na antivirotiká je dobre zdokumentovaná v prípade chorôb, ako sú HIV/AIDS a hepatitída C. V niektorých prípadoch je táto rezistencia prítomná v infikujúcom víruse, ale častejšie je dôsledkom dlhodobej expozície lieku. Rezistencia na GC376 [1] a GS-441524 [2] bola zdokumentovaná aj u mačiek s prirodzene získanou FIP. Rezistencia sa vyvíja na základe mutácií v oblastiach vírusového genómu, ktoré obsahujú ciele pre antivírusové liečivo. Napríklad v proteáze (3CLpro) izolátu FIPV od mačky s rezistenciou na GC376 sa zistilo niekoľko zmien aminokyselín (N25S, A252S alebo K260N) [3]. Zistilo sa, že zmena N25S v 3CLpro spôsobuje 1,68-násobné zvýšenie 50 % inhibičnej koncentrácie GC376 v tkanivových kultúrach [3]. Rezistencia voči GC376, hoci bola rozpoznaná v počiatočných terénnych testoch, nebola doteraz opísaná. GC376 nie je tak populárny pri liečbe FIP a neodporúča sa pre mačky s okulárnou alebo neurologickou FIP [1].

Prirodzená rezistencia na GS-441524 bola pozorovaná u jednej z 31 mačiek liečených na prirodzene získanú FIP [2]. Jedna z 31 mačiek v pôvodnej terénnej štúdii GS-441524 sa tiež javila ako rezistentná, keďže hladiny vírusovej RNA sa počas celého obdobia liečby neznížili a príznaky ochorenia sa nezmiernili. Hoci sa tento vírus neštudoval, rezistencia na GS-5734 (Remdesivir), proliečivo GS-441524, bola vytvorená v tkanivovej kultúre pomocou aminokyselinových mutácií v RNA polymeráze a korektívnej exonukleáze [4].

Rezistencia voči GS-441524 bola potvrdená u časti mačiek, ktoré boli liečené na FIP pomocou GS-441524 za posledné 3 roky, najmä medzi mačkami s neurologickou FIP [5]. Rezistencia na GS441524 je zvyčajne čiastočná a vyššie dávky často vyliečia infekciu alebo výrazne znížia príznaky ochorenia počas trvania liečby. Zaujímavé je, že rezistencia na GS-441524 sa zisťuje aj u pacientov s Covid19 liečených Remdesivirom [12]. U imunokompromitovaného pacienta sa vyvinul zdĺhavý priebeh infekcie SARS-CoV-2. Liečba Remdesivirom spočiatku zmiernila príznaky a výrazne znížila hladiny vírusu, ale ochorenie sa vrátilo spolu s veľkým nárastom replikácie vírusu. Sekvenovaním celého genómu sa identifikovala mutácia E802D v nsp12 RNA-dependentnej RNA polymeráze, ktorá nebola prítomná vo vzorkách pred liečbou a spôsobovala 6-násobné zvýšenie rezistencie.

Aj keď už bola opísaná história molnupiraviru a jeho nedávne použitie na liečbu FIP [6], v súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne štúdie, ktoré by dokumentovali prirodzenú alebo získanú rezistenciu na molnupiravir. Ukázalo sa, že molnupiravir funguje ako mutagén RNA vyvolávajúci viaceré defekty vo vírusovom genóme [7], zatiaľ čo remdesivir/GS-441524 je neobligátny terminátor reťazca RNA [8], čo naznačuje, že jeho profil rezistencie bude odlišný.

Prekonanie rezistencie voči GS-441524

Rezistenciu na lieky možno prekonať len dvomi spôsobmi: 1) postupným zvyšovaním dávky antivirotika, aby sa dosiahli hladiny liečiva v telesných tekutinách, ktoré presahujú úroveň rezistencie, alebo 2) použitím iného antivirotika, ktoré má iný mechanizmus rezistencie, buď samostatne, alebo v kombinácii. Doteraz sa volila prvá možnosť, ktorá sa v mnohých prípadoch ukázala ako účinná. Rezistencia na GS-441524 však môže byť úplná alebo taká vysoká, že zvyšovanie dávky už nie je účelné. V takýchto prípadoch sa čoraz viac využíva druhá možnosť. V súčasnosti dostupnými alternatívami k lieku GS-441524, aj keď stále z neschváleného trhu, sú GC376 a molnupiravir.

Režimy liečby antivírusovými liekmi pri rezistencii na GS-441524

GC376/GS-441524


Kombinovaný režim GS/GC sa osvedčil u mačiek liečených GS-441524 v dávkach až 40 mg/kg bez vyliečenia v dôsledku rezistencie na GS-441524. Je vhodnejšie zasiahnuť hneď, ako sa zistí rezistencia na GS-441524, čo umožní vyliečiť mačku skôr a s menšími finančnými nákladmi majiteľa.

Spoločnosť Rainman je súčasným dodávateľom GC376, ktorý sa dodáva v 4 ml injekčných vialkách s koncentráciou 53 mg/ml.

Dávkovanie GS/GC: Dávka GS (SC alebo PO ekvivalent) pri kombinovanej liečbe antivirotikami je rovnaká ako dávka potrebná na primeranú kontrolu príznakov ochorenia. Zvyčajne je to posledná dávka použitá pred ukončením liečby a vznikom relapsu. K tejto dávke GS-441524 sa pridáva GC376 v dávke 20 mg/kg SC q24h bez ohľadu na formu FIP. Toto je dostatočné pre väčšinu mačiek, vrátane mnohých mačiek s neuro FIP, ale niektoré budú potrebovať vyššie dávky. Ak sa nedosiahne remisia klinických príznakov alebo sú krvné testy znepokojujúce, dávka GC376 sa zvyšuje o 10 mg/kg až na 50 mg/kg SC q24h.

Dĺžka liečby: Odporúča sa osemtýždňová kombinovaná liečba GC/GS, ktorá sa pridáva k predchádzajúcej monoterapii GS. Niektoré mačky boli vyliečené pri 6 týždňoch kombinovanej liečby, ale recidíva je pravdepodobnejšia ako po 8 týždňoch.

Vedľajšie účinky: U väčšiny mačiek sa nevyskytujú žiadne závažné vedľajšie účinky. Približne jedna z piatich mačiek však môže pociťovať nevoľnosť alebo nepríjemné pocity na začiatku liečby a občas aj dlhšie. Zdá sa, že tieto vedľajšie účinky nie sú závislé od dávky a možno ich liečiť liekmi proti nevoľnosti, ako sú Cerenia, Ondansetron alebo Famotidín. Zdá sa, že u niektorých mačiek lepšie účinkoval ondansetrón.

Molnupiravir

Molnupiravir bol hlásený ako účinný v monoterapii mačiek s FIP najmenej jedným čínskym predajcom GS-441524 [9], ale nie sú žiadne správy o jeho použití u mačiek s rezistenciou na GS-441524. Je však nepravdepodobné, že by sa rezistencia na GS-441524 rozšírila aj na molnupiravir. Skutočnosť, že sa zistilo, že je účinný ako perorálny liek, ho robí atraktívnym aj pre samostatnú liečbu, keďže mnohé mačky s rezistenciou na GS-441524 trpeli injekciami veľmi dlhé obdobie.

Terénna štúdia molnupiraviru údajne pozostávala z 286 mačiek s rôznymi formami prirodzene sa vyskytujúcej FIP, ktoré boli vyšetrené na klinikách pre spoločenské zvieratá v USA, Spojenom kráľovstve, Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Japonsku, Rumunsku, Turecku a Číne. Medzi 286 mačkami, ktoré sa zúčastnili na skúške, nedošlo k žiadnemu úmrtiu, vrátane siedmich mačiek s očnou (n=2) a neurologickou (n=5) FIP. Dvadsaťosem z týchto mačiek bolo vyliečených po 4 – 6 týždňoch liečby a 258 po 8 týždňoch. Všetky liečené mačky zostali zdravé o 3 – 5 mesiacov neskôr, čo je obdobie, počas ktorého by sa u mačiek, ktoré neboli úspešne vyliečené, očakávali recidívy. Tieto údaje poskytujú presvedčivé dôkazy o bezpečnosti a účinnosti molnupiraviru pre mačky s rôznymi formami FIP. Dúfame však, že táto terénna štúdia bude napísaná vo forme rukopisu, predložená na recenzné konanie a publikovaná. Napriek tomu sa teraz predáva majiteľom mačiek s FIP. Minimálne jeden ďalší veľký predajca lieku GS-441524 má tiež záujem o používanie molnupiraviru na FIP, čo naznačuje dopyt po ďalšej liečbe mačiek s FIP antivirotikami.

Dávkovanie molnupiraviru: Bezpečné a účinné dávkovanie molnupiraviru u mačiek s FIP nebolo stanovené na základe dôkladne kontrolovaných a monitorovaných terénnych štúdií, aké boli vykonané napríklad pre GC376 [1] a GS-441524 [2]. Najmenej jeden predajca z Číny však vo svojom reklamnom letáku na produkt s názvom Hero-2801 [9] poskytol niektoré farmakokinetické údaje a údaje z terénnych testov Molnupariviru u mačiek s prirodzene sa vyskytujúcou FIP. V týchto informáciách nie je jasne uvedené množstvo molnupiraviru v jednej z ich “50 mg tabliet” a skutočný dávkovací interval (q12h alebo q24h?). Dávka použitá v tejto štúdii sa tiež zdala byť príliš vysoká. Odhadovanú počiatočnú dávku molnupiraviru u mačiek s FIP možno našťastie získať z publikovaných štúdií o EIDD-1931 a EIDD-2801 [15] in vitro na bunkových kultúrach a laboratórnych a terénnych štúdií GS-441524 [14,18]. Molnupiravir (EIDD-2801) má EC50 0,4 uM/ul proti FIPV v bunkovej kultúre, zatiaľ čo EC50 GS-441524 je približne 1,0 uM/ul [18]. Oba majú podobnú perorálnu absorpciu približne 40 – 50 %, takže účinná subkutánna (SC) dávka molnupiraviru by bola približne polovica odporúčanej začiatočnej dávky 4 mg/kg SC q24h pre GS441524 [14] alebo 2 mg/kg SC q24h. Perorálna (PO) dávka by sa zdvojnásobila, aby sa zohľadnila menej účinná perorálna absorpcia na dávku 4 mg/kg PO q24h. Odhadovanú počiatočná účinnú perorálnu dávku molnupiraviru u mačiek s FIP možno vypočítať aj z dostupných údajov o liečbe Covid-19. Pacientom liečeným Covidom-19 sa podáva 200 mg molnupiraviru PO q12h počas 5 dní. Táto dávka bola samozrejme vypočítaná na základe farmakokinetickej štúdie vykonanej na ľuďoch, a ak priemerný človek váži 60 – 80 kg (70 kg), účinná inhibičná dávka je ~ 3,0 mg/kg PO q12h. Mačka má bazálnu rýchlosť metabolizmu 1,5-krát vyššiu ako človek a za predpokladu rovnakej perorálnej absorpcie u ľudí aj mačiek by minimálna dávka pre mačky podľa tohto výpočtu bola 4,5 mg/kg PO q12h pri neokulárnych a neneurologických formách FIP. Ak molnupiravir prechádza cez hematookulárnu a hematoencefalickú bariéru s rovnakou účinnosťou ako GS-441524 [3,18], dávka by sa mala zvýšiť na ~1,5 a ~2,0-násobok., aby došlo k adekvátnemu prieniku do komorovej vody a mozgovomiechového moku pre mačky s očnou (~8 mg/kg PO, q12 h), resp. neurologickou FIP (~10 mg/kg PO, q12 h). Tieto dávky sú porovnateľné s dávkami používanými u fretiek , kde 7 mg/kg q12h udržiava sterilizujúce hladiny liečiva v krvi proti vírusu chrípky (1,86 uM) počas 24 hodín [10]. Dávky u fretiek 128 mg/kg PO q12h spôsobili takmer toxické hladiny v krvi, zatiaľ čo dávka 20 mg/kg PO q12h spôsobila len nepatrne vyššie hladiny v krvi [10].

Molnupiravir/GC376 alebo Molnupiravir/GS-441524

Kombinácie molnupiraviru s GC376 alebo GS-441524 sa budú používať čoraz častejšie, a to nielen kvôli synergii alebo doplnení ich individuálnych antivírusových účinkov, ale aj ako spôsob prevencie liekovej rezistencie. Liečivé koktaily boli veľmi účinné pri prevencii liekovej rezistencie u pacientov s HIV/AIDS [11]. V súčasnosti však nie sú k dispozícii dostatočné dôkazy o bezpečnosti a účinnosti kombinácie molnupiraviru s GC376 alebo GS-441524 ako počiatočnej liečby FIP.

Prípadové štúdie


Rocky – DSH MN Neuro FIP


9-mesačný kastrovaný kocúr domácej krátkosrstej mačky získaný ako mačiatko zo záchrannej skupiny mal niekoľko týždňov trvajúce záchvaty so zvyšujúcou sa frekvenciou, ataxiou a progresívnou parézou. Krvné testy boli bez pozoruhodností. Liečba FIP sa začala dávkou 15 mg/kg BID GS-441524, ktorá sa približne týždeň znižovala na SID. U mačky sa do 24 hodín od začiatku liečby prejavilo zlepšenie, záchvaty ustali a zvýšila sa jej pohyblivosť. Do 5 dní liečby bola mačka opäť schopná pohybu. Približne 2 týždne od začiatku liečby sa však u mačky objavila strata zraku, znížená pohyblivosť, obnovenie záchvatov a ťažkosti s prehĺtaním. Bola vykonaná úprava dávky levetiracetamu a prednizolónu, ako aj zmena zloženia lieku GS-441524, po ktorej nasledovalo prechodné zlepšenie pohyblivosti a prehĺtania a zníženie výskytu záchvatov, celkovo sa však stav mačky zhoršil. Dávka lieku GS-441524 sa postupne zvyšovala až na 25 mg/kg, pričom zlepšenie bolo malé alebo žiadne. V tomto bode sa prešlo na perorálne podávanie GS v dávke 25 mg/kg (odhaduje sa, že zodpovedá približne 12,5 mg/kg) a do 3 dní sa mačka začala pohybovať, zlepšilo sa jej videnie a prestali záchvaty spolu so zvýšením energie a chuti do jedla. Zlepšovanie u mačky pokračovalo približne 4 týždne pri perorálnom podávaní GS-441524, potom ustalo približne 3 týždne pred rýchlo postupujúcou parézou. Boli skúšané perorálne dávky až do výšky 30 mg/kg SC ekvivalentu avšak bez účinku. Potom sa prešlo na injekčné podávanie GS-441524 v dávke 20 mg/kg a mačka bola do 4 dní opäť schopná pohybu s dobrou chuťou do jedla a energiou. Po 2 týždňoch sa do dávkovacieho režimu pridala dávka GC376 20 mg/kg BID. Mačka ukončila 6 týždňov kombinovanej liečby GS441524 a GC376 a potom liečbu ukončila. Hoci mačka má určité trvalé neurologické deficity, jej stav je stabilný, má dobrú pohyblivosť, chuť do jedla a aktivitu už 9 mesiacov od ukončenia antivírusovej liečby.

Video Rockyho: https://www.youtube.com/watch?v=RXB_NnfcMOY

Bucky – DSH MN Neuro/okulárna FIP


Štvormesačný kastrovaný kocúr domácej krátkosrstej mačky získaný ako mačiatko zo záchrannej skupiny bol prezentovaný s mesačnou anamnézou letargie a progresívnou anamnézou ataxie, parézou zadných končatín, pikou, uveitídou, anizokóriou a inkontinenciou moču a stolice. Krvné testy boli väčšinou bez pozoruhodností s výnimkou miernej hyperglobulinémie. Pomer A/G bol 0,6. Mačka bola liečená dávkou 10 mg/kg GS-441524 SC SID počas 3 týždňov. Aktivita, mentácia a uveitída sa zlepšili do 72 hodín od začiatku liečby. Počas prvých 2 týždňov sa pozorovalo pomalé zlepšenie pohyblivosti a očných symptómov, ale potom sa dosiahlo plató. Po 3 týždňoch sa dávka GS-441524 zvýšila na 15 mg/kg GS-441524 SC SID z dôvodu pretrvávajúceho neurologického a očného deficitu. Okrem toho sa v tomto čase zaznamenalo zväčšenie ľavého oka v dôsledku glaukómu a oko naďalej opúchalo až do jeho odstránenia v 8. týždni liečby.
Vzhľadom na pretrvávajúcu slabosť/nedostatok koordinácie v panvovej oblasti a narastajúcu letargiu sa v 9. týždni dávka GS-441524 zvýšila na 20 mg/kg SC SID [alebo ekvivalentnú perorálnu dávku] a o niekoľko dní neskôr sa do režimu pridalo 20 mg/kg SC BID GC376. Výrazne zvýšená aktivita a ochota skákať na vyvýšené povrchy sa prejavila do 48 hodín od začiatku liečby liekom GS376. Kombinovaná liečba GS-441524 a GC376 sa udržiavala počas 8 týždňov. Mačka má po liečbe reziduálne problémy s inkontinenciou, ale inak je 6 mesiacov po liečbe klinicky normálna.

Boris – Mainská mývalia MI vlhká očná FIP


Päťmesačný intaktný (nekastrovaný) kocúr mainskej mývalej mačky, získaný od chovateľa, mal letargiu, nechutenstvo, brušný ascites, kašeľ, anémiu a neutrofíliu. Pri stanovení diagnózy nebol vykonaný žiadny biochemický rozbor. Mačka bola liečená 6 mg/kg GS-441524 SC SID počas 8 týždňov. Po šiestich týždňoch liečby röntgen odhalil uzlíky v pľúcach a po 8 týždňoch pretrvávala hyperglobulinémia. Dávka GS-441524 sa potom zvýšila na 8 mg/kg SC SID počas 4 týždňov. V krvných testoch a na röntgenových snímkach sa zaznamenalo len malé zlepšenie a dávka GS-441524 sa zvýšila na 12 mg/kg SC SID počas 4 týždňov, potom nasledovalo zvýšenie na 17 mg/kg počas 11 týždňov, 25 mg/kg počas 4 týždňov a 30 mg/kg počas 4 týždňov. Po 25 týždňoch liečby sa ultrazvukom zaznamenali pleurálne odchýlky na ľavej strane a röntgenové snímky nepreukázali žiadne zlepšenie pľúcnych uzlín. Okrem toho sa na pravom oku zaznamenala uveitída a odchlípenie sietnice. Boli odobraté aspiráty pľúc, ktoré preukázali zápal zodpovedajúci FIP. Po 33 týždňoch liečby sa do režimu pridalo 20 mg/kg SC BID GC376 a kombinovaná liečba GS-441524 a GC376 pokračovala 12 týždňov. Zvýšená aktivita sa zaznamenala v priebehu niekoľkých dní. V priebehu 5 týždňov sa zrýchlilo priberanie na hmotnosti, zmiernil sa kašeľ a zvýšila sa uroveň energie. Krvné testy ukázali zlepšenie pomeru A/G a röntgenové snímky hrudníka preukázali zmenšenie uzlín v pľúcach. Po 84 dňoch kombinovanej antivírusovej liečby bol pomer A/G 0,85 a mačka sa javila klinicky normálne. Mačka je v súčasnosti 3 mesiace po liečbe.

Literatúra

  1. Pedersen NC, Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Eckstrand C, Groutas WC, Bannasch M, Meadows JM, Chang KO. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 2018; 20(4):378-392.
  2. Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, Montgomery E, Murakami E, Liepnieks M, Liu H. efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 2019; 21(4):271-281.
  3. Perera KD, Rathnayake AD, Liu H, et al. Characterization of amino acid substitutions in feline coronavirus 3C-like protease from a cat with feline infectious peritonitis treated with a protease inhibitor. J. Vet Microbiol. 2019;237:108398. doi:10.1016/j.vetmic.2019.108398
  4. Agostini ML, Andres EL, Sims AC, et al. Coronavirus susceptibility to the antiviral remdesivir (GS5734) is mediated by the viral polymerase and the proofreading exoribonuclease. MBio 2018; 9. DOI:10.1128/mBio.00221-18.
  5. Pedersen NC. 2021. The neurological form of FIP and GS-441524 treatment.
    https://sockfip.org/the-neurological-form-of-fip-and-gs-441524-treatment/
  6. Pedersen NC. The long history of beta-d-n4-hyroxycytidine and its modern application to treatment of covid019 in people and FIP in cats. https://sockfip.org/the-long-history-of-beta-d-n4-hydroxycytidineand-its-modern-application-to-treatment-of-covid-19-in-people-and-fip-in-cats/.
  7. Agostini, M. L. et al. Small-molecule antiviral beta-d-N (4)-hydroxycytidine inhibits a proofreading-intact coronavirus with a high genetic barrier to resistance. J. Virol. 2019; 93, e01348.
  8. Warren, T. K. et al. Therapeutic efficacy of the small molecule GS-5734 against Ebola virus in rhesus monkeys. Nature 2016; 531, 381–385.
  9. FIP Warriors CZ/SK – EIDD-2801 (Molnupiravir) https://www.fipwarriors.eu/en/eidd-2801-molnupiravir/
  10. Toots M, Yoon JJ, Cox RM, Hart M, Sticher ZM, Makhsous N, Plesker R, Barrena AH, Reddy PG, Mitchell DG, Shean RC, Bluemling GR, Kolykhalov AA, Greninger AL, Natchus MG, Painter GR, Plemper RK. Characterization of orally efficacious influenza drug with high resistance barrier in ferrets and human airway epithelia. Sci Transl Med. 2019;11(515):eaax5866.
  11. Zdanowicz MM. The pharmacology of HIV drug resistance. Am J Pharm Educ. 2006;70(5):100.doi:10.5688/aj7005100
  12. Gandhi, S, Klein J, Robertson A, et al. De novo emergence of a remdesivir resistance mutation during treatment of persistent SARS-CoV-2 infection in an immunocompromised patient: A case report. medRxiv, 2021.11.08.21266069AID

Liečba FIP subkutánnym remdesivirom nasledovaným perorálnymi tabletami GS-441524

Richard Malik DVSc PhD FACVS Centrum FASM pre Veterinárne vzdelávanie, Univerzita v Sydney
Pôvodný článok: Treatment of FIP in cats with subcutaneous remdesivir followed by oral GS-441524 tablets

Poznámka prekladateľa: Článok obsahuje informácie o reálnom obsahu GS-441524 v tabletách. Tento obsah ale nemusí zodpovedať “ekvivalentnému” množstvu GS-441524 v tabletách od iných výrobcov, kde je reálny obsah GS-441524 vždy o niečo vyšší kvôli známej zníženej biologickej dostupnosti perorálne používaného liečiva. Preto nie je možné jednoducho a jednoznačne porovnávať doporučene dávkovanie GS-441524 od firmy BOVA v Austrálii a u nás.

Úvod

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je infekčné ochorenie, najmä mladých mačiek. Dochádza k nemu, keď mačací enterický koronavírus množiaci sa v črevách prechádza kritickou mutáciou, ktorá zmení jeho tkanivový tropizmus z enterocytov na makrofágy. Vírus FIP potom cirkuluje po tele v makrofágoch – jedná sa o ultimátny mechanizmus trójskeho koňa. To vedie k diseminovanej infekcii a rozvoju fibrinoidnej nekrotizujúcej vaskulitídy a serozitídy v dôsledku ukladania imunitných komplexov pozostávajúcich z mačacích protilátok a FIP vírusových antigénov.

Vo všeobecnosti existujú dve formy FIP – efuzívna („vlhká“) FIP a neefuzívna („suchá“) FIP. Vlastný chorobný proces sa môže vyskytnúť v brušnej dutine, hrudnej dutine, osrdcovníku, očiach alebo centrálnom nervovom systéme. Kombinácie suchej a vlhkej FIP s postihnutím rôznych tkanív nie sú ničím nezvyčajným.

Až donedávna bola diagnóza infekčnej peritonitídy mačiek (FIP) pre mačacieho pacienta rozudkom smrti. V posledných rokoch však táto predstava bola postavená na hlavu ako výsledok priekopníckej práce profesora Nielsa C. Pedersena a kolegov z UC Davis.

Za posledných 12 mesiacov mnohí veterinári v Austrálii tiež úspešne zvládli mnoho prípadov FIP pomocou remdesiviru a GS-441524.

Omega-interferón (Virbagen) a polyprenyl imunostimulant (PPI) boli prvé lieky používané na liečbu FIP a obe mali u niektorých pacientov isté účinky. Omega interferón bol užitočný v prípadoch efuzívnej („vlhkej“) FIP, často kombinovanej s nízkou dávkou prednizolónu podľa Ishidovho protokolu, zatiaľ čo PPI, ktorého priekopníkom bol Al Legendre, bol užitočnejší v prípadoch neefuzívnej FIP. V niektorých prípadoch boli oba lieky použité súčasne. Problém bol v tom, že obe formy terapie boli často drahé, najmä keď sa používali oba lieky, takže aj keď sa pacienti zlepšili a mohli mať prechodné klinické remisie počas liečby, trvalé klinické vyliečenia boli zriedkavé. V dôsledku toho väčšina veterinárov stále považovala diagnózu FIP za predohru eutanázie.

To všetko sa zmenilo pred niekoľkými rokmi vďaka vyvrcholeniu celoživotneho výskumu FIP Dr. Nielsa Pedersena. Niels je úžasný veterinár, Severoameričan s dánskym pôvodom. Vyrastal na slepačej farme a pôvodne chcel byť klinickým lekárom pre veľké zvieratá, ale s veľkou predvídavosťou sa rozhodol pre vedeckú dráhu. Krátko po promócii odcestoval do Canberry na John Curtin School of Medical Research na ANU, kde koncom 60-tych rokov získal doktorát z imunológie o odmietaní obličkového transplantátu u profesora Bede Morrisa, pričom použil ovce ako experimentálny model na štúdium kinetiky lymfocytov.

Keď sa Niels vrátil na UC Davis, zameral sa na štúdium infekcií a imunity. Aj keď prispel k veľkému množstvu tém z internej medicíny a genomiky psov a mačiek, FIP sa stala jeho obľúbenou chorobou pre svoju obyčajnosť a súčasnú zložitosť. Jeho štúdium siaha od 80. rokov 20. storočia, keď sa špecializoval na diagnostiku, virológiu a patogenézu, až po súčasnosť, s čoraz väčším zameraním na terapiu.

Niels v spolupráci s kolegami z Kansas State University ukázal, že účelovo navrhnutý inhibítor proteázy GC-376 by mohol zabrániť a vyliečiť experimentálne indukovanú FIP u laboratórnych mačiek.1,2 Klinické štúdie v teréne s mačkami s prirodzene sa vyskytujúcou chorobou boli sklamaním, najmä keď mačky mali okulárnu formu FIP alebo ochorenie CNS. Nevzdal sa, a tak prešiel na iný liek – GS-4415243,4 – nukleozidový analóg vyvinutý severoamerickou farmaceutickou spoločnosťou Gilead. Ukázalo sa, že táto molekula je oveľa účinnejšia ako GC-376 na liečbu FIP, a to ako pri experimentálnych infekciách, tak aj v spontánnych prípadoch FIP. Počnúc farmakokinetikou a štúdiami s eskaláciou dávky s použitím širokého spektra klinických prípadov, Niels a kolegovia zistili, že potrebná dávka závisí od toho, či mal pacient suchú alebo vlhkú FIP, a či došlo k postihnutiu očí alebo centrálneho nervového systému (CNS).5

Prekvapivo, Gilead, výrobca, ktorý vyvinul GS441524, doteraz neprejavil záujem o vývoj tejto molekuly pre liečbu mačiek. Aby sa vyplnila prázdno pre účinnú terapiu FIP na celom svete, rôzne laboratóriá v Číne a východnej Európe začali vyrábať GS-441524 a predávať ho na čiernom trhu.

Široká dostupnosť GS-441524, často vysokej kvality a spočiatku veľmi vysokej ceny, poskytla oddaným majiteľom spôsob, ako zachrániť ich mačky s FIP. Štúdie klinickej patologičky Samanthy Evansovej z Ohio State University naznačili mieru vyliečenia približne 80 % v teréne. Obstarávanie lieku bolo donedávna komplikované a plné problémov, ktoré sa na určitej úrovni obchádzali pomocou rôznych „FIP Warriors“ skupín na Facebooku. Nanešťastie pre austrálskych milovníkov mačiek, APVMA a Vet Boards nakoniec pochopili, čo sa deje a Border Force značne sťažila získavanie GS-441524 a jeho bezpečný dovoz pre veterinárne použitie. Varovania regulačných orgánov a veterinárnych výborov pred trestným stíhaním boli namierené proti veterinárom, ktorí umožňovali liečbu mačiek s FIP pomocou liekov z čierneho trhu.

Je iróniou, že nové riešenie tohto problému priniesla pandémia COVID 19. Gilead vyvinul remdesivir (GS-5734) ako liek na liečbu hepatitídy C, Eboly a ľudského koronavírusového ochorenia. Remdesivir je proliečivo GS-441524, ktoré obsahuje dodatočný chemický bočný reťazec (vrátane fosfátovej skupiny), ktorý má zlepšiť intracelulárnu penetráciu (obrázok 1B). Remdesivir (ako produkt Veklury) získal dočasnú registráciu (na dva roky) od TGA v júli 2020 na liečbu infekcií SARS-CoV-2 u ľudských pacientov s COVID-19. Tento proces registrácie by za normálnych okolností trval niekoľko rokov, ale závažnosť pandémie urýchlila tento proces s prihladnutím na predbežné dáta z klinických testov. Keďže sa remdesivir stal licencovaným ľudským liekom a Gilead licencoval výrobu po celom svete, znamenalo to viac možností prístupu ku kvalitnej surovine. Tým sa obišli problémy s užívaním lieku zakúpeného na čiernom trhu, ako aj problémy neznámej čistoty a konzistencie produktu v priebehu času.

V roku 2020 spoločnosť na výrobu veterinárnych zmesí BOVA Australia zabezpečila spoľahlivé dodávky remdesiviru vo vhodnom formáte na IV a subkutánnu aplikáciu. Štúdie v Austrálii určili, že doba použiteľnosti po rekonštitúcii presahuje 12 dní a potvrdili účinnosť in vitro proti koronavírusom v tkanivových kultúrach. Analytická čistota liečiva sa pravidelne kontroluje pomocou HPLC. Za posledný rok veterinári v každom štáte Austrálie používali remdesivir na liečbu mačiek s FIP. Vyskytlo sa množstvo efuzívnych a neefuzívnych prípadov, vrátane niektorých mačiek s postihnutím oka (uveitída) a iných s multifokálnym ochorením CNS. Na základe liečby približne 500 mačiek liečených medzi októbrom 2020 a novembrom 2021 sa remdesivir ukazuje ako vysoko účinný pri zvládaní infekcií FIP. Umožnuje o niečo jednoduchšiu subkutánnu aplikáciu a zdá sa, že injekcia je o niečo menej bolestivá v porovnaní s GS-441524 a nespôsobuje lokálne reakcie v mieste vpichu, ktoré sa pozorujú pri injekčnom podaní GS-441524. Pôvodne sa remdesivir používal výhradne v Austrálii, hoci posledné 2 mesiace je dostupný aj v Británii od BOVA UK.

Molekulová hmotnosť remdesiviru je 603 g/mol, zatiaľ čo molekulová hmotnosť GS-441524 je 291 g/mol. To by mohlo naznačovať, že liečba mačiek remdesivirom vyžaduje približne dvojnásobné dávkovanie v porovnaní s GS-441524, aj keď to nezohľadňuje možné zlepšenie intracelulárnej penetrácie remdesiviru do určitých tkanív v porovnaní s GS-441524. Navrhovaná dávka remdesiviru u ľudských pacientov s COVID19 je 200 mg intravenózne (IV), po ktorej nasleduje 100 mg IV denne. Pre 70 kg ľudského pacienta to predstavuje dennú dávku 1,3 mg/kg, takže pri použití alometrického škálovania bola dávka 5-10 mg/kg denne pre mačku považovaná za správnu. Naša skúsenosť z prvých 500 prípadov však bola taká, že veľa mačiek nakoniec pre trvalé vyliečenie potrebovalo vyššiu dávku remdesiviru, a preto sme upravili naše odporúčané dávkovanie smerom nahor (pozri nižsie). Remdesivir poskytuje BOVA ako sterilný roztok s koncentráciou 10 mg/ml pripravený na použitie v 10 ml injekčnej vialke.

Obrázok 1. (A) BOVA Remdesivir rekonštituovaný a pripravený na liečbu. Po rekonštitúcii je obsah injekčnej vialky stabilný najmenej 120 dní pri teplote 5°C – a zvyčajne sa injekčná vialka spotrebuje za 3-7 dní. Vialku je najlepšie uchovávať v chladničke. (B) Dráha, ktorú remdesivir absolvuje intracelulárne, aby sa aktivoval ako GS-441524.

V súčasnosti sú Austrália a Spojené kráľovstvo jedinými krajinami, kde je remdesivir ľahko dostupný na predpis pre veterinárne použitie. Veterinári v Indii, na Novom Zélande, v Južnej Afrike a v niektorých častiach Európy však tiež začali pre prístup k lieku využívat dodávateľov humánnych liečiv.

Diagnostika

Obrázok 2: Úžasne komplexný a praktický prehľad diagnostiky FIP od Severine Tasker .

Úplná diferenciálna diagnostika FIP presahuje rámec tohto článku, ale čitateľom dôrazne odporúčame prečítať si vynikajúci článok od Séverine Tasker v Journal of Feline Medicine & Surgery. 6

Hoci sa FIP môže vyskytnúť u mačiek v akomkoľvek veku, väčšina prípadov sa vyskytuje u mačiatok a mačiek mladších ako 3 roky. Pretrvávajúca a často vysoká horúčka, ktorá nereaguje na antibiotickú liečbu (a často ani NSAID), je bežným nálezom, rovnako ako zvýšená hladina celkového proteínu v plazme v dôsledku zvýšených koncentrácií globulínu (difúzna gamapatia pri elektroforéze séra). Pri efuzívnej alebo „vlhkej“ FIP môže pomer albumínu ku globulínu klesnúť na < 0,45. Reaktanty akútnej fázy, ako je sérový amyloid A a α1-kyslý glykoproteín, majú tendenciu byť výrazne zvýšené. Mnoho mačiek s FIP vykazuje tiež sekundárnu imunitne sprostredkovanú hemolytickú anémiu, zvýšené aktivity AST a ALT a ikterus.

Pre včasnú diagnózu je rozhodujúce diagnostické zobrazovanie, čo bolo značne uľahčené zavedením digitálnej rádiológie a rozšírenou dostupnosťou diagnostického ultrazvuku v praxi malých zvierat. Pleurálny výpotok je ľahko rozpoznateľný z röntgenových snímok hrudníka, zatiaľ čo brušný výpotok je najlepšie detekovaný pomocou ultrazvuku (obrázok 3), najmä ak sú k dispozícii vysokofrekvenčné sondy. Za zmienku stojí, že v niektorých prípadoch môžu byť kapsy s tekutinou ohniskové a lokalizované. Často je okolo obličky pod obličkovým puzdrom nejaká tekutina, mačiatka môžu mať edém skrota, zatiaľ čo v ojedinelých prípadoch je výpotok obmedzený na perikardiálny vak. Ale kľúčové je – hľadať (i) výpotok v akejkoľvek telesnej dutine, (ii) granulómy v obličkách, pečeni alebo pľúcach, (iii) zväčšené vnútrobrušné a mezenterické lymfatické uzliny (obrázok 5) alebo výrazné zhrubnutie iliocekokolickej oblasti („fokálna FIP“) (obrázok 5). Röntgenové snímky hrudníka po drenáži pleurálneho výpotku môžu ukázať zmeny zodpovedajúce vírusovej pneumónii.

Obrázok 2: (A) Ultrazvukové vyšetrenie brucha ukazujúce hojnú vysoko echogénnu tekutinu (vlákna fibrínu) u mačky s ascitom s vysokým obsahom bielkovín v dôsledku efuzívnej FIP. (B) Efúzia obsahuje viskóznu žltú až slamovo sfarbenú tekutinu. (C) Röntgenový snímok brucha so vzhľadom brúseného skla naznačujúci tekutinu v bruchu.

Ak uvidíte výpotok – urobte punkciu – pretože tekutina je najlepšou diagnostickou vzorkou.

Obrázok 3: Výrazná mezenterická lymfadenomegália u mačky so suchou FIP.

Charakteristická je tekutina s vysokým obsahom bielkovín, často žltej až slamovej farby (obrázok 3B). Ak v orgáne vidíte granulóm alebo ak sú zreteľne zväčšené lymfatické uzliny – urobte FNA (aspiračná biopsia tenkou ihlou), urobte náter, použite farbenie s RapidDiff a hľadajte neutrofily a makrofágy (pyogranulomatózny zápal) bez viditeľných infekčných agens (obrázok 4) . Dve choroby, ktoré sa najčastejšie zamieňajú s FIP u dospelých mačiek, sú lymfóm a niektoré typy lymfocytickej cholangitídy (spojené s ascitom s vysokým obsahom bielkovín).

Obrázok 4: RapidDiff zafarbený náter aspirátu tenkou ihlou z mezenterických lymfatických uzlín 4-ročnej orientálnej mačky so suchou FIP. Výrazné makrofágy sú kľúčom k cytologickej diagnóze. Fotografiu poskytla Trish Martin.

Efuzívne ochorenie je samozrejme diagnostikovateľné oveľa ľahšie, pretože ascitická, perikardiálna alebo pleurálna tekutina poskytuje vhodnú vzorku, ktorá môže byť vyšetrená cytologicky, analýzou tekutiny a podrobená imunofluorescencii (IFA) na FIP antigén alebo PCR s reverznou transkriptázou na detekciu FIP nukleovej kyseliny. IFA sa vykonáva na VPDS, B14, University of Sydney (prostredníctvom Vetnostics, QML, ASAP, VetPath, Gribbles alebo IDEXX). Väčšinou je však najlacnejšie odoslať vzorku priamo do univerzitného laboratória.

Suchá FIP je problematickejšia, pretože zvyčajne vyžaduje aspiračnú biopsiu tenkou ihlou pyogranulomatóznych lézií v pečeni, obličkách alebo brušných lymfatických uzlinách. Občas môžu prípady vlhkej FIP paradoxne vykazovať vzorky tekutiny, ktoré sú negatívne pri testovaní IFA a/alebo PCR, no pacient stále pravdepodobne má FIP, čo sa prejavuje priaznivou odpoveďou na liečbu remdesivirom alebo GS-441524.

Liečba

Od októbra 2020 liečime mačky s FIP pomocou remdesiviru (IV a SCI) a odnedávna pomocou GS-441524 (orálne), takže naše protokoly sa skúsenosťami neustále vyvíjajú. Doteraz bolo liečených asi 500 mačiek. Snažíme sa vyhnúť tomu, aby sme boli v našich odporúčaniach príliš normatívni, pretože máme podozrenie, že neexistuje jednotný protokol, ktorý by vyhovoval všetkým pacientom, a každý prípad predstavuje jedinečné okolnosti, vrátane veľkosti pacienta, či je mačka stále „šťastná“ a je primerane, alebo je deprimovaná a dehydrovaná. Dôležitým faktorom je emocionálna a finančná angažovanosť majiteľa. Kľúčovou vlastnosťou, ktorú treba spomenúť, je, že oba lieky sú veľmi bezpečné, dokonca aj u chorých mačiek a mačiatok.

Všimnite si, že nasledujúce odporúčané dávky sú vyššie ako tie, ktoré boli pôvodne odporúčané pred rokom. Aj keď u mnohých pacientov fungovali nižšie dávky, zistili sme, že ide často o nesprávnu ekonomickú úvahu, pretože recidíva ochorenia na konci liečby a rozvoj vírusovej rezistencie počas liečby zrejme súvisia s nedostatočným počiatočným dávkovaním. Takže sme sa od začiatku naučili byť agresívnejší, čo je z dlhodobého hľadiska lacnejšie (tj nevyžaduje sa 2. terapia)

Naša najväčšia skúsenosť je spojená s remdesivirom. Tento liek je drahý a majiteľ sa musí zaviazať k nákladnému liečebnému procesu, ktorý trvá 3 mesiace. Pre väčšinu klientov to predstavuje emocionálnu a finančnú záťaž. Môj názor je, že v mnohých prípadoch je lepšie vynaložiť peniaze na antivírusovú terapiu ako takú, než na rozsiahlu diagnostiku a monitorovanie.

Obrázok 5: Výrazné zhrubnutie iliocekokolickej oblasti mačky Devon Rex s takzvanou „fokálnou FIP“, zvyčajnou formou neefuzívnej FIP. Fotografiu poskytla Penny Tisdall.

Jedným z prístupov u novodiagnostikovaných mačiek so závažným ochorením je hospitalizácia mačiek počas prvých 3-4 dní liečby. Pacienti začínajú liečbu remdesivirom, keď dostávajú IV tekutinovú terapiu (typicky 2-4 ml/kg/h; prvý deň Hartmannov roztok alebo Plasmalyte a následne 0,45 % NaCl a 2,5 % dextrózu s obsahom 20 mmol KCl/l). V 1. deň hospitalizácie sa remdesivir podáva vo vysokej dávke intravenózne (10–15 mg/kg zriedených na 10 ml fyziologickým roztokom a podáva sa POMALY počas 20–30 minút alebo dlhšie, manuálne alebo pomocou infúznej pumpy; u ľudských pacientov aplikácia trvá 2 hodiny), aby sa dosiahla zvýšená štartovacia dávka distribučného objemu liečiva. Tým sa dosiahne rýchla antivírusová účinnosť. V prípadoch s ochorením CNS odporúčame dennú IV dávku 20 mg/kg. Mnohé mačky sa môžu niekoľko hodín po IV infúzii remdesiviru javiť ako trochu deprimované. U ľudských pacientov môže remdesivir spôsobiť reakcie súvisiace s infúziou, vrátane nízkeho krvného tlaku, nevoľnosti, zvracania, potenia alebo triašky, ale u našich mačacích pacientov sme tieto javy nepozorovali.

Výhodou zahájenia liečby intravenózne je, že dehydratácia, ak je prítomná, sa upraví a máte IV prístup v prípade, že potrebujete podať iné lieky (napr. antikonvulzíva, kortikosteroidy). Dôležité je, že akonáhle je zavedený IV katéter, denné injekcie remdesiviru nespôsobujú žiadnu bolesť ani nepohodlie. Ak však mačka žerie a je diagnostikovaná v počiatočnom štádiu priebehu ochorenia, potom IV terapia nie je potrebná a rovnaké dávky možno podávať subkutánne, čím sa ušetrí veľa peňazí.

Mačky s FIP liečené remdesivirom sa typicky výrazne zlepšujú počas prvých 2-3 dní. Zistili sme však, že prípady efúzie a najmä tie, ktoré sa pred liečbou prejavili pleurálnym výpotkom, by sa mali dôkladne sledovať, pretože kombinácia antivírusového účinku remdesiviru a väčšej než udržiavacej dávky kryštaloidov môže viesť k prechodnému zhoršeniu pleurálneho výpotku. To vyžaduje drenáž dvakrát denne pomocou motýľovej ihly 19G (1,1mm – krémová farba) a 3-cestného uzatváracieho kohútika (ideálne pomocou ultrazvukového vedenia na nájdenie najlepšieho miesta pre zavedenie ihly). Tieto „sekundárne“ pleurálne výpotky môžu byť smrteľné, ak sa nezistia včas a zdá sa, že sa vyskytujú približne v 1 z 10 prípadov efuzívnych FIP liečených remdesivirom.

Ďalším problémom, ktorý sa v tejto dobe občas vyskytuje, je rozvoj neurologických príznakov, vrátane záchvatov. Náš názor je, že nejde o účinok lieku ako taký, ale skôr o demaskovanie subklinickej CNS FIP. Takéto mačky potrebujú starostlivé pozorovanie, zatiaľ čo vývoj záchvatov vyžaduje použitie antikonvulzívnych liekov, ako je midazolam (0,3 mg/kg IV), alfaxan alebo propofol (podávaný IV, aby bol účinný), po ktorom nasleduje levetiracetam (Keppra) (10–20 mg /kg, PO každých 8 hodín). Fenobarbitón je spoľahlivé antikonvulzívum, má však tendenciu zvyšovať metabolizmus mnohých liekov, a kým lepšie nepochopíme farmakokinetiku a metabolizmus remdesiviru a GS-441524, je pravdepodobne bezpečnejšie používať levetiracetam. Niektorí lekári tiež podávajú dexametazón alebo prednizolón ako jednorazovú liečbu na zmiernenie zápalu CNS.

Hoci obhajujeme úvodnú IV terapiu pre najťažšie prípady FIP, mačky a mačiatka, ktoré sú stále „šťastné“ a jedia, na začiatku nevyžadujú IV terapiu a môžu namiesto toho začať subkutánnymi injekciami v dávke 10-12 mg/kg/deň ( 20 mg/kg pri ochorení CNS). To je, samozrejme, oveľa lacnejšie, pretože mačky alebo mačiatka nemusia byť umiestnené na infúznej pumpe a hospitalizové v nemocnici, v stresujúcom prostredí. U klientov, ktorí majú finančné limity, môže byť toto vhodnejší spôsob zahájenia terapie. Niektorí šikovní kolegovia, ako napríklad Jim Euclid, vyvinuli hybridný prístup, kde mačiatka dostávajú subkutánne tekutiny denne ako bolus s injektovaným remdesivirom.

Následne boli mačkám podávané priebežné subkutánne injekcie remdesiviru. Pôvodne to trvalo 84 dní a takéto prípady predstavovali väčšinu prípadov, ktoré sme doteraz riešili. V poslednom čase na úvodnú terapiu používame agresívny IV/SCI remdesivir a potom mačky prechádzajú na perorálny GS-441524 počas 10 týždňov trvajúcej konsolidačnej terapie.

Po počiatočnom používaní nižších dávok, ktoré neboli úspešné u každého pacienta, teraz používame nasledujúce liečebné protokoly:

  • pre mačky s vlhkou FIP: 10-12 mg/kg raz denne (SID) počas 2 týždňov
  • pre mačky s výrazným postihnutím oka: 15 mg/kg SID subkutánnou injekciou (SCI) počas 2 týždňov; mačkám s ťažkou uveitídou by sa mali podávať aj lokálne kortikosteroidy (Pred Forte alebo Maxidex) 2-3 dni (nie dlhšie!) a atropínová očná masť
  • pre mačky s neurologickou FIP s príznakmi CNS: podávajte 20 mg/kg SID SCI počas 2-4 týždňov. 5

Je dôležité, aby majitelia boli riadne poučení o tom, ako optimálne podávať denné injekcie. Mačky budú vnímať injekciu ako menej bolestivú, ak sa roztok remdesiviru v injekčnej striekačke nechá zohriať na izbovú teplotu, namiesto toho, aby sa podával vychladený z chladničky. Okrem toho, ak ich naučíte jednoduchým úkonom, ako je používanie novej ihly pri aplikácii injekcii (t. j. použite inú ihlu, ako je tá, ktorá sa používa na natiahnutie lieku z vialky) a používanie ihiel priemeru 21G (0,8mm – zelené) alebo 23G (0,6mm – modré), injekcie budú znesiteľnejšie. Aj keď sú ihly 21G väčšie, u niektorých mačiek to možno dáva výhodu rýchlejšej aplikácie injekcie. Alternatívne môžu veterinári pripraviť kvôli zjednodušeniu pre majiteľa injekcie na celý týždeň, ktoré budú uchovávať v chladničke, a každý deň tak budú aplikovať novú injekciu.

U mačiek, ktoré naďalej vnímajú SC injekcie ako bolestivé, sme použili gabapentín perorálne (50 až 100 mg na mačku) a/alebo transmukozálne alebo SC podávaný buprenorfín 30-60 minút pred injekciou na sedáciu/analgéziu. Oblasť, do ktorej sa má podať injekcia, sa môže tiež ostrihať, aby sa 30 minút pred injekciou mohol aplikovať lokálny krém EMLA. BOVA vyrába rýchlejšie pôsobiaci lokálny anestetický gél, ktorý môže byť užitočný u niektorých pacientov. Vo výnimočných prípadoch sme zavádzali cefalický katéter každých 4-5 dní, aby majitelia mohli podávať IV terapiu namiesto SC injekcií. Zdá sa, že reakcie v mieste vpichu, ktoré boli hlásené v súvislosti s injekčne podávaným GS-441524 v zahraničí, sa pri remdesivire nevyskytujú.

Po 2-4 týždňoch užívania remdesiviru a po vymiznutí tekutiny v bruchu a zlepšení alebo vymiznutí očných a CNS príznakov teraz navrhujeme prechod na tablety GS-441524. Robí sa to z 3 dôvodov: (i) znižuje to náklady (ii) odstraňuje problém s bolestivosťou SC injekcií (iii) u niektorých pacientov je to efektívnejšie. Injekcie Remdesiviru sú pravdepodobne spoľahlivejšie ako perorálny GS-441524 a v najhorších prípadoch by ste sa mohli rozhodnúť podávať ich 4 týždne, ale pre väčšinu mačiek stačia 2 týždne a pohodlie a nižšie náklady na perorálnu formuláciu predbehnú všetko ostatné.

Používanie tabliet GS-441524 je v Austrálii pomerne nové, ale vo veľkej miere sa používa v zámorí. Odporúčaná perorálna dávka GS441524 je zvyčajne rovnaká ako dávka SCI/IV remdesiviru: vlhké prípady FIP dostanú 10-12 mg/kg PO SID, očné prípady 15 mg/kg PO SID a prípady CNS 20 mg/kg ( alebo vyššie). GS-441524 je ekonomickejší a je dokonca bezpečnejší ako remdesivir. V prípadoch CNS, kde sa podávajú veľké dávky, je pravdepodobne najlepšie podávať 10 mg/kg PO každých 12 hodín (BID), aby sa obišiel “stropný” efekt, o ktorom sa hovorí v súvislosti s obmedzenou absorpciou vysokých dávok.

Obrázok 6. Fokálna suchá FIP s pyogranulomatóznym zápalom intraabdominálnych lymfatických uzlín. Namiesto vykonania exploračnej laparotómie, biopsie lymfatických uzlín, histológie a imunohistológie môže byť v prípade vysokého podozrenia na FIP nákladovo efektívnejšie vyskúšať 3-dňovú IV liečbu remdesivirom. FNA zväčšenej lymfatickej uzliny je pravdepodobne ideálnou diagnostickou možnosťou pre lekárov s týmto súborom zručností.

Prečo sú dávkovania približne rovnaké? Na báze mg/kg má GS441524 dvakrát toľko aktívnych molekúl ako remdesivir (kvôli rozdielu v ich molekulovej hmotnosti), ale biologická dostupnosť GS-441524 je možno iba 50 % (absorbuje sa len polovica toho, čo sa podá, a to je ovplyvnené kŕmením a tiež efektom stropnej dávky) – takže tieto dva faktory sa navzájom rušia.

Odporúčame, aby sa tablety GS-441524 podávali s malým pamlskom, aby sa zamaskovala tabletka, pričom hlavné jedlo sa podáva o 1 hodinu neskôr. Tablety, ktoré poskytuje BOVA, sú 50 mg tablety s príchuťou tuniaka, so štyrmi deliacimi ryhami, takže ich možno rozdeliť na polovicu alebo dokonca na štvrtiny.

V situáciách, keď si majitelia nemôžu dovoliť úplnú liečbu, po prvotnej liečbe remdesivirom/GS-441524 používame meflochín (Lariam; 5 mg/kg perorálne raz denne v kapsulách alebo 62,5 mg dvakrát týždenne) .

Phillip McDonagh, Jacqui Norris, Merran Govendir a kolegovia zo Sydney School of Veterinary Science preukázali, že meflochín má antivírusový účinok . 7 K tomu pravdepodobne dochádza tým, že meflochín si uzurpuje biochemické intracelulárne dráhy využívané vírusom FIP, čo je mechanizmus, ktorý bol nedávno preukázaný aj pri klofazimíne 8 (lieku proti lepre), a niekoľkých ďalších liekoch. U niekoľkých mačiek, kde si majitelia nemohli dovoliť úplnú kúru remdesivirom, sa meflochín ukázal ako účinný pre dosiahnutie hranice klinického vyliečenia.

Hlavnou výhodou nákupu remdesiviru a GS-441524 od BOVA na liečbu prípadov FIP je, že produkty, ktoré používame, podliehajú kontrole kvality. Ide len o napísanie receptu s menom a adresou klienta, menom pacienta a dávkou, ktorá sa má podať, a kompaundátor môže zvyčajne poskytnúť vialky alebo tablety ktorémukoľvek veterinárnemu lekárovi v Austrálii do 24-48 hodín.

V súčasnosti je cena 100 mg vialky remdesiviru 250$ plus GST a poštovné (celková cena zvyčajne cca. 280$). GS-441524 sa predáva v balení 10 tabliet za 600$ plus poštovné a balné. Kúpou viacerých vialiek a tabliet súčasne sa samozrejme znížia poštovné a manipulačné poplatky. Veríme, že väčšina majiteľov sa bude cítiť oveľa pohodlnejšie, keď získa produkt od známej austrálskej spoločnosti, než aby posielali peniaze do zámoria a dúfali, že lieky neznámej kvality na čiernom trhu sa bezpečne dostanú do Austrálie bez toho, aby ich zadržala colnica.

Neexistuje žiadny dôvod, prečo by dobre motivovaný veterinár nemohol tieto prípady zvládnuť vo svojej vlastnej praxi. To je často pre majiteľa pohodlnejšie, najmä ak zápasia s každodennými injekciami a potrebujú praktika vo svojej blízkosti.

Obrázok 7: Tablety Gs-441524 od BOVA Australia. Sú s príchuťou tuniaka. Môžu byť rozdelené na polovice alebo dokonca štvrtiny. OVEĽA JEDNODUCHŠIE ako injekcie pre väčšinu mačiek. Menej stresu a menej nákladov.

Veterinári, ktorí chcú preskúmať túto možnosť, alebo majú všeobecné otázky o manažmente prípadov FIP, môžu poslať e-mail Sally Coggins (dr.sallyc@gmail.com), Richardovi Malikovi (richard.malik@sydney.edu.au), Davidovi Hughesovi (concordvets@concordvets.com.au), Grette Howard (drgretta@gmail.com) alebo profesorke Jacqui Norris ( jacqui.norris@sydney.edu.au), o radu v súvislosti s diagnózou alebo liečbou. Mnoho austrálskych veterinárnych lekárov so záujmom o FIP dosiahlo značné odborné znalosti v manažmente týchto prípadov. Napríklad Andrew Spanner v Adelaide liečil viac ako 20 prípadov s vynikajúcimi výsledkami. Je teda už mnoho lekárov pre mačaciu medicínu a odborníkov na internú medicínu so skúsenosťami s liečbou FIP, a tak majú veterinári, ktorí váhajú s liečbou svojich vlastných prípadov, možnosť doporučiť svojim klientom týchto odborníkov.

Medzi lekárov, ktorí akceptujú prípady FIP od všeobecných lekárov, patria napríklad: QLD Rhett Marshall, Marcus Gunew, Alison Jukes, Rachel Korman; NSW Katherine Briscoe, Michael Linton, Randolph Baral, Melissa Catt; VIC – Carolyn O’Brien, Keshuan Chow, Amy Lingard; WA-Martine Van Boeijen a Univerzitná veterinárna nemocnica Murdoch; TAS Moira van Dorsselaer.

Všetci títo lekári (a pravdepodobne ešte viac, o ktorých nevieme) radi prijmú prípady na diagnostiku a terapiu. Všetci s vami pravdepodobne radi prediskutujú manažment prípadov.

Obrázok 8: Bengálske mačiatko s CNS a očnou FIP (A: pred) a (B: po) po Remdesivire. Táto mačka mala tiež pľúcne granulómy.

Sally Coggins, spolupracujúca s Larou Boland, Emily Pritchard, docentkou Mary Thompsonovou a profesorkou Jacqui Norris na Sydney School of Veterinary Science, má záujem o liečbu prípadov s komplexnou diagnózou a monitorovaním poskytovaným zadarmo . Bude to tvoriť súčasť doktorandského programu Sally, takže jej budete pomáhať napredovať v štúdiu tým, že jej budete posielať prípady. Dúfame, že pomocou týchto študií, získame lepšiu predstavu o tom, ako rýchlo mačky reagujú, a kedy presne možno liečbu bezpečne ukončiť. Majitelia si budú musieť zaplatiť iba za remdesivir a GS-441524 na terapiu. Táto skupina má tiež záujem o liečbu prípadov interferónom-omega a meflochínom.

Väčšine prípadov FIP sa darí veľmi dobre pri liečbe GS-441524 alebo remdesivirom. Niels Pedersen zhromaždil úžasný zdroj pre veterinárnych lekárov, ktorí sa zaujímajú o manažment prípadov FIP – https://sockfip.org/dr – pedersen – research/ . Stránka uvádza aj niekoľko odporúčaní, ako sledovať mačky počas liečby. Nie som veľmi orientovaný na protokol, takže pre mňa sú kľúčové veci, ktoré treba sledovať, ako chuť do jedla, postoj, úroveň aktivity a zmeny telesnej hmotnosti a kondície v priebehu času. Väčšina lekárov rada monitoruje hematológiu a biochémiu séra každý mesiac, aby sa zabezpečilo, že všetky merateľné abnormality sa zlepšujú, hoci to môže byť pre pacienta stresujúce a zvyšuje to náklady na liečbu. Kompromisom je odobranie niekoľkých kvapiek krvi na sledovanie PCV, celkového proteínu v plazme (TPP) pomocou refraktometrie a farby plazmy – tak sa dá určiť, či sa anémia zlepšuje, ikterus ustupuje a či sa znižuje koncentrácia gamaglobulínu, čo má za následok nižšie TPP.

Neznepokojujte sa prechodným zvýšením koncentrácií globulínu na začiatku liečby; keď sa absorbujú výpotky s vysokým obsahom bielkovín, do plazmy pacienta sa dostane veľa imunoglobínov. Tento jav môže byť bežný až do 8. týždňa liečby, ale vymizne do 12. týždňa.

Obrázok 9: MRI obrázok v priečnej rovine po kontraste s vážením T1. Poznámka: dilatácia laterálnych komôr s veľmi miernym zvýraznením ependymálnej výstelky (oranžové šípky). Obrázok s láskavým dovolením Christine Thomas.

A čo mačiatko s multifokálnym ochorením CNS, kde je FIP CNS najpravdepodobnejšou príčinou klinických príznakov? Tradičným prístupom je sérológia (na vylúčenie kryptokokózy a toxoplazmózy), dobrá anamnéza a test tiamínu na vylúčenie nedostatku vitamínu B1, potom MRI skeny (obrázok 9) a odber CSF na analýzu tekutín a multiplexnú neuro-qPCR analýzu ). Tento prístup je veľmi drahý a existuje aj isté riziko z anestézie a najmä odberu CSF. Zistili sme, že 3-5 dňová intravenózna alebo sc. liečba remdesivirom sa môže použiť ako terapeutická skúška u mačiek s pravdepodobnou CNS FIP a je cenovo výhodnou alternatívou k úplnému diagnostickému spracovaniu, ktoré môže stáť 3-5000$ alebo viac .

Podobne, ak je voľbou exploračná laparotómia, biopsia abnormálnych tkanív, histológia a imunohistochémia pre FIP antigén na diagnostiku suchej intraabdominálnej FIP oproti 3–5-dňovej liečbe s remdesivirom alebo GS-441524, môže sa zvážiť test s použitím lieku, čo je lepšia voľba z hľadiska pohody pacienta a znížených nákladov. U väčšiny mačiek s neefuzívnou FIP nastáva rýchle zlepšenie pomocou antivírusovej terapie, s normalizáciou horúčky, zlepšením chuti do jedla a lepším celkovým postojom v priebehu 2 až 3 dní. Ak pacient nereaguje na antivírusovú terapiu, potom je samozrejme rozumná exploračná laparotómia a biopsia reprezentatívnych orgánov, keďže hlavnými diferenciálnymi diagnózami sú lymfóm a lymfocytická cholangitída.

Toto je vecou osobného prístupu každého lekára. FNA na cytologické a niekedy imunohistochemické vyšetrenie alebo PCR je presvedčivou neinvazívnou možnosťou tam, kde je táto expertíza dostupná, ale niekedy nedá definitívnu odpoveď. Niektorí veterinári trvajú na diagnostike tkaniva a pozitívnej imunohistológii alebo PCR u každého pacienta, zatiaľ čo iní by radi „liečili liečiteľné“ pomocou 3–5-dňového nasadenia remdesiviru/GS-441524 a pristúpili k exploratívnej laparotómii, až keď neexistuje jednoznačná odpoveď na terapiu.

Je neuveriteľne uspokojujúce vidieť premenu mačiek a mačiatok, ktorým nie je dobre, na normálne a šťastné mačky. Je to naozaj niečo, čo vám ako lekárovi zdvihne náladu. Je to dobrá veda a dobrá veterinárna medicína!

Závery

V minulosti bola diagnóza FIP intelektuálnym cvičením, aby sme utrpenie mačky alebo mačiatka mohli ukončiť s istotou presnej diagnózy. Teraz, vďaka celoživotnmu štúdiu FIP Dr. Nielsa Pedersena, sme schopní úspešne liečiť možno 80 % alebo viac mačiek s FIP, ak má klient dostatok financií. Je príliš skoro predpovedať, či alebo koľko z nich sa bude neskôr opakovať.

Existuje potreba intenzívneho štúdia v diagnostike a manažmente prípadov, ale s vynaložením potrebného úsilia by dobrý praktický veterinár mal byť schopný spolupracovať s odhodlaným majiteľom na dosiahnutí klinického vyliečenia. Najdôležitejšie je neklásť príliš veľa prekážok do cesty oddaného majiteľa a podporovať ho počas 12-týždňového maratónskeho liečebného kurzu tým, že mu pomôžete nájsť najlepší spôsob liečby svojho pacienta. Môže to zahŕňať sedatívnu/analgetickú liečbu, ktorá pomôže mačke zlepšiť ovládateľnosť a predchádzať nepríjemným pocitom, keď klient privedie svoju mačku na kliniku denne na injekcie remdesiviru alebo prechod na tablety GS-441524, keď je stres z injekcií pre vlastníka príliš veľký. Je dôležité zvládnuť dlhú cestu a možno poskytnúť platobný plán, ktorý umožní odhodlaným klientom zlepšiť cenovú dostupnosť liečby.

Napokon, vplyv COVID-19 na výskum koronavírusov bol skutočne hlboký a vo vývoji je niekoľko veľmi sľubných liekov, ako napríklad molnupiravir od spoločnosti Merck a ďalší perorálny liek od spoločnosti Pfizer.

CELKOVÉ ZHRNUTIE

2-stupňový prístup k terapii

1.fáza – INDUKCIA

IV/SC injekcie Remdesiviru

  • Pre mačky s vlhkou FIP: 10-12 mg/kg remdesiviru subkutánnou injekciou (SCI) raz denne (SID) počas 2 týždňov
  • Pre mačky s postihnutím oka: 15 mg/kg SID remdesivir SCI počas 2 týždňov
  • Pre mačky s neurologickými príznakmi FIP a CNS: remdesivir 20 mg/kg SID počas 2 týždňov

2. fáza – KONSOLIDÁCIA

Po 2 týždňoch injekčného podávania remdesiviru prejdite na tablety GS-441524

  • Pre mačky s vlhkou FIP: 10-12 mg/kg GS-441524 perorálne SID počas 10 týždňov
  • Pre mačky s postihnutím oka: 15 mg/kg SID GS-441524 perorálne SID počas 10 týždňov
  • Pre mačky s neurologickými príznakmi FIP a CNS: GS-441524 10 mg/kg perorálne BID (20 mg/kg/deň) počas 10 týždňov

Literatúra

  1. Kim, Y.; Liu, H.; Galasiti Kankanamalage, A.C.; Weerasekara, S.; Hua, D.H.; Groutas, W.C.; Chang, K.O.; Pedersen, N.C. Reversal of the progression of fatal coronavirus infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathog. 2016, 12, e1005531.
  2. Pedersen, N.C.; Kim, Y.; Liu, H.; Galasiti Kankanamalage, A.C.; Eckstrand, C.; Groutas, W.C.; Bannasch, M.; Meadows, J.M.; Chang, K.O. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 2018, 20, 378–392.
  3. Murphy, B.G.; Perron, M.; Murakami, E.; Bauer, K.; Park, Y.; Eckstrand, C.; Liepnieks, M.; Pedersen, N.C. The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet. Microbiol. 2018, 219, 226–233.
  4. Pedersen, N.C.; Perron, M.; Bannasch, M.; Montgomery, E.; Murakami,
    E.; Liepnieks, M.; Liu, H. Efficacy, and safety of the nucleoside analog GS441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 2019, 21, 271–281.
  5. Dickinson PJ, Bannasch M, Thomasy SM, et al. Antiviral treatment using the adenosine nucleoside analogue GS-441524 in cats with clinically diagnosed neurological feline infectious peritonitis. Journal of Veterinary Internal Medicine. 2020. doi: 10.1111/jvim.15780.
  6. Tasker S. Diagnosis of feline infectious peritonitis: Update on evidence supporting available tests. Journal of Feline Medicine and Surgery.
    2018;20(3):228-243. doi:10.1177/1098612X18758592
  7. McDonagh, P.; Sheehy, P.A.; Norris, J.M. Identification, and characterisation of small molecule inhibitors of feline coronavirus replication. Vet. Microbiol. 2014, 174, 438–447.
  8. Yuan, S., Yin, X., Meng, X. et al. Clofazimine broadly inhibits coronaviruses including SARS-CoV-2. Nature (2021).
    https://doi.org/10.1038/s41586-021-03431-4
  9. https://sockfip.org/ – NAJLEPŠÍ zdroj na internete alebo kdekoľvek pre FIP.
Obrázok 10: Dve mačky so suchou FIP po úspešnej terapii. Ako mi nie tak dávno napísal jeden zanietený mladý veterinár v e-maile – „to je dôvod, prečo som robil vedu!“

NÁKLADY:

2 kg mačiatko s vlhkou FIP
4×100 mg vialky remdesiviru – 1000$
35×50 mg tabliet GS-441524 – 2100$
Manipulácia a GST – 30$ plus 310$ = 340$
Celkom 3440$, približne 290$ týždenne počas 12 týždňov

4 kg mačka so suchou FIP
7×100 mg vialiek remdesiviru – 1750$
70×50 mg tabliet GS-441524 – 4200$
Manipulácia a GST 30$ plus 600$
Celkom 6550$, asi 545$ týždenne počas 12 týždňov

Obrázok 11: Dvaja súrodenci, u ktorých sa vyvinula FIP a boli úspešne vyliečení remdesivirom a GS441524.
sk_SKSK