Odpovede Dr. Pedersena na e-mailové otázky pacientov liečiacich pomocou GS441524

https://www.zenbycat.org/blog/dr-pedersens-faqs-about-using-gs

Vezmite prosím na vedomie, že tieto odpovede poskytol Dr. Pedersen jednotlivým majiteľom mačiek. Považujte ich za užitočného sprievodcu, a nie za individuálne veterinárne poradenstvo. V žiadnom prípade nenahradzujú štandardnú veterinárnu starostlivosť.

Všeobecné otázky o injekčnej aplikácii GS-441524

Čo keď moja mačka nereaguje na GS okamžite alebo sa jej správanie nemení ani po niekoľkých týždňoch na lieku?

Všetko, čo môžeme urobiť, je pozorovať, čo sa deje v priebehu najbližších niekoľkých dní a dúfať v to najlepšie. Ak sa vyvinie v mieste vpichu zvýšená bolestivosť, je možné, že je to príčina príznakov, ktoré pozorujeme. Ak je miesto citlivé na dotyk, je samozrejmé, že to mačku trápi. Je možné, že sa situácia zhorší a v bolestivom mieste vznikne otvorená rana, alebo sa rýchlo zlepší. Aj keď si nikto neželá ťažké reakcie v mieste vpichu, injekcia je stále lepšia voľba.

Moja mačka zažíva počas liečby „vzostupy a pády“. Niekedy sa zdá plná energie, inokedy je letargická. Je to normálne?

Najdramatickejšie zlepšenie zvyčajne nastáva v prvom týždni, prípadne prvých dvoch, potom sa postup spomalí. Prejavujú sa tieto cykly tak, že po podaní injekcie je mačka menej aktívna a po niekoľkých hodinách od podania je aktívnejšia? Počas našich testov sme spozorovali, že niektoré mačky sa zdali po aplikácii injekcie trochu depresívne, skleslé. Vyššia dávka situáciu zhoršuje. Ak sa jedná o relaps, reakcia je ešte výraznejšia, ale ak je to skutočne len reakcia na lieky,  budeme musieť počkať a uvidíme, čo sa stane po ukončení liečby.

Čo robiť, ak moja mačka pociťuje zvýšenú bolesť v mieste podania injekcie z používania GS? Pomohol by s bolesťou lidokaín alebo čokoľvek iné?

Pracujeme na zmene riedidla pre liečivo, aby sa znížilo štípanie a bolestivosť, ale  pravdepodobne to potrvá ešte niekoľko mesiacov a bude to riešiť iba  problém s riedidlom a účinkom samotného liečiva. Aplikácia lidokaínového krému na oblasť po injekcii je ako zamknutie dverí stodoly po tom, ako sa kone dostanú von. Skúšali sme ho použiť na miestach vpichu pred liečbou, ale majitelia, ktorí to vyskúšali, neboli s výsledkami spokojní a prestali ho používať.

Je bezpečné / vhodné pokračovať v podávaní FIO (mačací interferón omega) súbežne s GS?

Nepomôže, ale ani neublíži.

Mala by moja mačka pokračovať v prednizóne s GS?

Nie. Prednizolón môžete po niekoľkých dňoch vysadiť. U mačky s FIP by mala prísť veľmi rýchla reakcia na liečbu a v tomto okamihu nie sú potrebné žiadne iné lieky, pokiaľ nie sú jednoznačne indikované.

Aké sú šance, že po vyliečení mačky z FIP sa znovu infikuje koronavírusom, ktorý znova zmutuje na FIPV? Mám liečiť mačku, ktorá vylučuje koronavírus?

Aj keď je to teoreticky možné, ešte sme nezaznamenali u mačiek vyliečených z FIP rozvinutie tejto choroby neskôr. Preto by som sa sústredil na vyliečenie vašej FIP pozitívnej mačky. Neliečte mačku, ktorá iba vylučuje enterický koronavírus. U tejto mačky je veľmi nízke riziko rozvoja FIP a liečba nosičov enterického koronavírusu iba podporí výskyt kmeňov rezistentných na liečivá.

Mal by som počas GS očkovať alebo kastrovať svoju mačku?

Počas liečby nie je potrebné sa zaoberať očkovaním alebo kastráciou. Prvoradé je vyliečenie mačky. Na riešenie otázky kastrácie bude dosť času po ukončení liečby. Osobne nie som veľkým zástancom FVRCP vakcín (polyvalentných vakcín) a ani nevyhnutnosti očkovania mačiek proti besnote (pokiaľ to nevyžaduje štát alebo miestne právne predpisy), či podávania vakcíny FeLV mačkám, ktoré sú vystavené nízkemu riziku infekciu. Ak liečime mačku s FIP, malo by sa s ňou zaobchádzať v súlade so štandardnou  profesnou starostlivosťou, lokalitou (besnota) a vašou praxou. Skrátka s mačkou zaobchádzajte ako s inou normálnou mačkou, ale nechajte ju sa najskôr vyliečiť.

Otázky o tom, čo sa stane po ukončení liečby GS

Moja mačka bola na GS už niekoľko týždňov a zdá sa, že sa jej darí, ale titer protilátok proti koronavírusom je stále vysoký. Znamená to, že je stále chorá? Mal by som byť znepokojený?

Nevidíme u vás hodnotu titra protilátok proti koronavírusom, takže nemôžem odpovedať na vašu otázku. Očakávali by sme však, že bude trvať mnoho mesiacov, kým dôjde k trvalej remisii. Skutočnosť, že je v tejto skorej fáze titer stále vysoký, nás neznepokojuje, ale je to možno niečo, čo by sa malo sledovať, aby sa podchytil pripadný relaps.  My sme ale optimistickí. Príznaky vypovedajú o úplnej remisii a rovnako dôležité je, že v posledných týždňoch získala mačka na váhe a postave. To boli priaznivé príznaky aj u našich ďalších prípadov, ktoré netrpeli na neurologické ochorenie. Vysoký titer koronavírusu tiež odráža intenzívnu reakciu imunitného systému na vírus FIP. Je žiadúce, aby tento titer zostal chvíľu vysoký a potom sa pomaly vrátil k oveľa nižšiemu titru.

Čo keď mačka relapsuje po ukončení liečby GS? Ako to zistím? (Otázka na neurologickú mačku)

Dúfame, že vaša mačka zostane zdravá aj po ukončení liečby, ale musíme sa tiež pripraviť na prípadný relaps. K relapsom môže dôjsť do 1 – 84 dní, na základe našich skúseností s inými mačkami, ktoré sme liečili. Klinické príznaky relapsu budú v neurologických prípadoch zrejmé, a budú v podstate opakovaním rovnakých problémov. Dostavia sa horúčky, mačka prestane jesť, stane sa menej aktívnou a neurologické príznaky, ktoré mala predtým, sa vrátia. Je důležité zdokumentovať, čo sa deje. Môžete tiež merať jej teplotu každý deň niekoľko týždňov a potom každý druhý deň, až kým nedosiahneme 84. deň. Počas tohto obdobia bude dôležité sledovať úroveň aktivity mačky a jej hmotnosť.

Aký  teplomer by som mal používať na meranie teploty mačky?

Dávam prednosť digitálnym rektálnym teplomerom, ktoré sa sa vyznačujú vysokou rýchlosťou merania. Meriate teplotu počas odpočinku a nie po určitom čase pohybovej aktvity? Teploty sa môžu líšiť. Raz je vyššia jedna, raz druhá.

Všimol som si, že po vysadení GS došlo u mačky k prudkému zvýšeniu teploty. Znamená to, že mačka relapsovala?

Mačky a iné malé zvieratá nie sú vo svojej systémovej teplote také konzistentné ako ľudia a výkyvy, ktoré vidíte, nie sú neobvyklé. Problém je v tom, že čím viac sa obávate, tým viac meriate teplotu a tým viac z týchto výkyvov uvidíte. Z tohto dôvodu sa týchto výkyvov veľmi neobávame. Ommoho horšie je, keď sú teploty trvale vyššie ako 39,5 °C. Je dôležité si všímať celkový stav mačky, jej chuť do jedla, úroveň aktivity a klinické príznaky.  Stručne povedané, fluktuácie, ako sú tieto, sú v poriadku, pokiaľ sa nestanú trvalé a sú spojené so stratou chuti do jedla a aktivity. Ak je vaša mačka inak v poriadku a nič nesvedčí o pretrvávajúcej horúčke, odporúčame, aby mačka bola len doma, kde je možné ju uchrániť od zbytočného stresu a pozorne ju sledovať. 

Otázky týkajúce sa laboratórnych výsledkov počas alebo po liečbe GS

Moja mačka je liečená pomocou GS a jej počet lymfocytov je vysoký. Je to v poriadku?

Počet lymfocytov je len o niečo vyšší ako normálne, ale v skutočnosti je to dobré. Nízky počet lymfocytov by naznačoval, že infekcia je aktívna a závažná, zatiaľ čo ich vysoký počet naznačuje, že vyvoláva imunitnú odpoveď.

Moja mačka bola na GS už niekoľko týždňov a v laboratórnych správach je zvýšená kreatínkináza a fosfor. Je to problém?

Nemusí to nič znamenať,  ak močovina a kreatinín sú v normálnom rozmedzí. Vysoký obsah fosforu ešte tiež nemusí nič znamenať. Doporučujem skontrolovať hodnoty o mesiac.

Znepokojuje nás zdanlivo rýchly nárast  hodnoty urey a kreatinínu v krvi. Máte nejaké ďalšie odporúčanie, alebo len stačí dopĺňat tekutiny / stravu a dúfať, že progres ochorenia obličiek sa spomalí, keďže je to mladá mačka a zdá sa, že FIP sa podarilo úspešne vyliečiť?

Áno, existuje dôkaz poškodenia obličiek a vzhľadom na nedávnu zmenu a skutočnosť, že vaša mačka je liečená týmto spôsobom, myslím, že vaša mačka mohla utrpieť mierne poškodenie obličiek. Pozorovali sme iba poškodenie obličiek, ktoré bolo miernejšie ako toto, u jednej z viac ako 30 mačiek, ktoré sme liečili celkom 12-36 týždňov a dokonca pri vyšších dávkach, ako ste použili. Je však známe, že tento typ lieku je u niektorých ľudí liečených na HIV / AIDS alebo hepatitídu C toxický pre obličky. Toto poškodenie je reverzibilné, ak ukončíte liečbu dostatočne skoro, a predpokladám, že ste už liečbu ukončili. Ak nie, a ste na konci 12 týždňov alebo blízko, ukončite ju. Šancu na vyliečenie to neznižuje. Uistite sa, že mačka má prístup k vode, a ak je ovplyvnená jej chuť do jedla, kŕmte ju vlhkou stravou, ktorú má rada s pridanou vodou. Mačky milujú mokré jedlo so šťavou a vy ešte môžete primiešať  trochu vody navyše. Pre mačky s ochorením obličiek existuje komerčná aj domáca strava, ale nie je príliš chutná a obličky nelieči, ale skôr chráni zostávajúce obličkové tkanivo. Tiež by som sa ubezpečil, že váš veterinárny lekár robí rozbor moči, aby zistil, aká je špecifická hustota – čím nižšia je, tým väčšie je poškodenie obličiek. Čím viac vody mačky pijú a čím viac močia, tým je väčšie poškodenie obličiek. Je nutné zistiť, či moč neobsahuje akékoľvek známky bakteriálnej infekcie v močovom sedimente alebo po kultivácii – ak sa zistia, mali by sa okamžite nasadiť antibiotiká.

Otázky týkajúce sa orálnej formy GS

Niektoré spoločnosti vyrábajú GS vo forme tabliet. Je táto forma bezpečná / účinná?

Áno, v Číne minimálne jedna firma vyrába aj orálnu formu GS-441524, o ktorej tvrdí, že bude fungovať rovnako, ako injekcie. To nie je prekvapujúce, pretože modifikácie potrebné na premenu injekčných liekov do orálnej formy sú dobre známe. Všetky lieky na HIV / AIDS a hepatitídu C boli transformované aj  do orálne formy. Môžete však, rovnako ako mnoho iných, zistiť, že je ťažšie podávať mačkám tablety, ako aplikovať injekcie. Injekciám sa zvyčajne prispôsobia počas krátkeho obdobia, ale ak nesúhlasia s tabletkami, je to stále len horšie a horšie. Preto, ak pôjdete touto cestou, neinvestujte do nej veľa, kým si nebudete istí, že to budete schopní vašej mačke tablety podávať.

Spoločnosti, ktoré vyrábajú orálnu formu doporučujú rozdeliť dávku a podávať ju dvakrát denne. Prečo?

O orálnej forme GS neviem nič bližšie, takže na túto otázku neviem poskytnúť spoľahlivú odpoveď. Musí však existovať dôvod, prečo tento čínsky výrobca hovorí ľuďom, aby sa GS podával dvakrát denne a nie raz denne. Možno je to preto, že dať to všetko naraz je príliš veľká zátaž pre mačací systém. Nemá zmysel sa domnievať, že sa liek vylučuje z krvi rýchlejšie, keď sa podáva ústami, čo je ale ďalší možný dôvod, prečo chcú dávku rozdeliť. Je pre mňa dôležité, že títo ľudia silne tlačia na orálnu formu lieku, ale neposkytli  žiadne predbežné údaje o tom, aká je úspešnosť alebo znášanlivost a ani neboli vykonané žiadne klinické testy.

 Existuje nejaké riziko pri striedaní injekčnej formy a perorálnej formy GS?

Asi by nebolo vhodné striedať tieto formy na dennej báze. Zrejme ale nie je problém s prechodom z jednej formy na druhú. Zriedený liek v injekčnej forme obvykle obsahuje 15 – 16,5 mg/ml a dávka pre  mačku je 4 mg/kg, SC.

Vplyv chirurgickej vs. hormonálnej kastrácie a rutinného očkovania na liečbu FIP pomocou GS441524 – N.C. Pedersen

Pôvodný článok: https://sockfip.org/miscellaneous-advice-hormonal-neutering-and-vaccines/

Problémy spojené s nepriaznivým sexuálnym správaním u intaktných mačiek a kocúrov pri liečbe GS vzbudili moju pozornosť. Otázky často prichádzajú z krajín, v ktorých je kastrácia buď odkladaná na neskorší čas, alebo nie je súčasťou bežnej praxe. Taktiež sa často objavujú otázky ohľadne bežných rutinných očkovaní. Existujú obavy, že stres pri kastrácii/sterilizácii alebo vakcinácii môže ovplyvniť výsledok liečby GS-441524. Som presvedčený, že takéto obavy sú prehnané. Ak je mačka liečená a v remisii, alebo sa považuje za vyliečenú, je možné ju vykastrovať, najlepšie však najmenej stresujúcim spôsobom. Mačky sa môžu rýchlo a efektívne kastrovať a vracať do svojich domovov už v deň kastrácie s minimom predoperačných, chirurgických a pooperačných liečebných postupov a obmedzení (napr. umiestňovanie do klietok, e-obojky). Takéto operácie budú pre mačky (a majiteľov, ktorých správanie sa odráža späť na ich mačkách) menej stresujúce, ako samotné neúnosné sexuálne správanie.

Nie som zástancom hormonálnej liečby, ktorá má preventívne zabrániť nevhodnému sexuálnemu chovaniu mačiek a myslím, že účinná kastrácia bude z dlhodobého hľadiska menej stresujúca, ako takáto prevencia. Preto, ak je potrebná permanentná zmena tohto správania, je chirurgická kastrácia vždy lepšia, ako kastrácia chemická.

Je lepšie kastrovať mačky, pokiaľ majú ešte nejakú časť liečby pred sebou, za predpokladu, že vyzerajú zdravé a výsledky krvných testov sú v norme? Áno, kastrácia počas liečby dáva zmysel. Nedoporučujeme ale bezdôvodné znovunasadenie liečby pri chirurgickej kastrácii počas 12-týždňového pozorovacieho obdobia po ukončení liečby, tzv. post-treatmentu. Je nepravdepodobné, že by kastrácia zmenila osud mačky s FIP, pretože vyliečenie FIP je dané samotným ukončením liečby. Obdobie pozorovania nemá za cieľ ďalšie zlepšenie, ale len potvrdiť vyliečenie.

Niektorí majitelia vyliečených mačiek si neželajú ich kastráciu kvôli chovným účelom. Vieme, že na FIP majú vplyv aj genetické a environmentálne faktory, čo viedlo k doporučeniu, aby sa čistokrvné mačky, ktoré rodia mačiatka s FIP, nemali používať na chov. To by malo ešte viac platiť pre mačky, ktoré boli vyliečené z FIP.

Pokiaľ ide o vakcíny, mnohí už vedia, že nie som veľkým zástancom vakcín pre mačky po dosiahnutí dospelosti a ani posilnených vakcín v prvom roku . Tiež si myslím, že vakcíny proti besnote nemajú opodstatnenie pre bežné použitie u mačiek, a to ani z hľadiska zdravia verejnosti, ani mačiek. Bez ohľadu na to som si vedomý toho, že tieto názory nie sú všeobecne akceptované a že zákony v niektorých štátoch vyžadujú pre mačky očkovanie proti besnote. Každopádne u žiadnej našej vyliečenej mačky sme nezaznamenali žiadne následky vakcinácie. Nie je to však niečo, čo by som doporučoval u mačiek v liečbe. Imunitný systém týchto mačiek má na starosti iné veci, ako reagovať na vakcínu.

Kedy sú indikované iné lieky, ako GS-441524 na liečbu FIP? – N.C. Pedersen

Často sa objavujú otázky o potrebe doplnkových liekov k GS-441524. V počiatkoch môže byť potrebná podporná (symptomatická) liečba, aby sa mačky udržali nažive dostatočne dlho na to, kým sa prejaví účinok antivirotík. Lieky často používané v tomto počiatočnom štádiu obvykle zahŕňajú antibiotiká (doxycyklín / klindamycín), analgetiká (opioidy, gabapentín), protizápalové lieky (kortikosteroidy, NSAIDS), imunostimulanty (interferóny, nešpecifické imunostimulanty) a tekutiny. Snažil som sa vyhnúť nadmernému užívaniu týchto liekov, s výnimkou ich dočasného použitia, a aj to iba vtedy, ak pre ich nasadenie existujú oprávnené dôvody, najmä u ťažko chorých mačiek počas niekoľkých prvých dní. Najdôležitejším cieľom liečby FIP je zastavenie replikácie vírusu v makrofágoch, čo okamžite zastaví produkciu početných zápalových a imunosupresívnych cytokínov, ktoré spôsobujú príznaky FIP. Zatiaľ čo niektoré lieky, ako sú kortikosteroidy (prednizolón) alebo NSAIDS (meloxikam), môžu inhibovať zápalové cytokíny, jedinými liekmi, ktoré úplne inhibujú tieto škodlivé cytokíny, sú antivirotika, ako napríklad GS-441524 alebo GC376. Tieto lieky vedú k dramatickému zlepšeniu horúčky, aktivity, chuti do jedla, atď. do 24-48 hodín. Toto zlepšenie bude omnoho výraznejšie, ako pri akýchkoľvek iných liekoch. Preto, pokiaľ neexistujú dôvody pre užívanie iných liekov, mali by sa vysadiť hneď, ako dôjde k výraznému a stabilnému zlepšeniu príznakov FIP.  Nie som ani stúpencom doplnkov, ktoré často mačky počas liečby užívajú. B12 lieči iba nedostatok B12, a nie anémiu spôsobenú FIP. Platí to aj pre širokú škálu doplnkov výživy a mnoho druhov špeciálnych krmív pre mačky. Držte sa osvedčených komerčných značiek krmiva pre mačky doplnených zvieracím mäsom.

Nevhodné použitie GS441524 v snahe eliminovať mačací enterický koronavírus (FeCV) u zdravých mačiek

Niels C. Pedersen, DVM PhD
Kalifornská univerzita v Davise

Pôvodný článok: INAPPROPRIATE USE OF GS-441524 IN AN ATTEMPT TO ELIMINATE FELINE ENTERIC CORONAVIRUS (FECV) FROM HEALTHY CATS

Mutian, prvá čínska spoločnosť, ktorá predáva GS-441524 na neschválenom trhu, nedávno inzerovala, že používanie jej perorálnej formulácie na jeden (alebo viac?) dní zastaví fekálne vylučovanie FeCV u zdravých mačiek. Niektorí veterinárni výskumníci tiež zastávajú takýto prístup. Dôvodom je zabrániť vzniku zmutovaného vírusu spôsobujúceho FIP (FIPV), a tým zabrániť FIP. Aj keď je tento prístup na prvý pohľad atraktívny, jedná sa o veľmi nesprávne zavádzanie GS441524 u mačiek. Doteraz sa GS441524 odporúčal iba na liečbu mačiek trpiacich na FIP. S týmto prístupom sú spojené mnohé problémy.

Mutian vo svojich reklamách naznačuje, že FeCV možno ľahko eliminovať pomocou jednoduchého podania perorálneho prípravku GS441524. Nehovorí však o prípadnom výskume, ktorý viedol k tomuto prístupu. V súčasnosti nie je publikovaný terénny výskum, ktorý by dokazoval, či je možné trvalo vyliečiť chronické vylučovanie FeCV zdravými mačkami. Na tento vírus pritom môže byť pozitívnych 40% alebo viac jedincov v akejkoľvek populácii viacerých mačiek. Prirodzene sa vyskytujúca infekcia FeCV sa objavuje už v ranom veku a nie je spojená so žiadnymi výraznými príznakmi choroby. Vylučovanie vírusu trvá týždne, mesiace a v niektorých prípadoch na neurčito, ale u väčšiny mačiek nakoniec ustane počas budovania imunity. Akonáhle však vďaka imunite dôjde k zastaveniu vylučovania, hladiny protilátok sa znížia a mačky sa stanú znovu náchylnými na infekciu. Tento cyklus primárnych a sekundárnych infekcií sa vyskytuje u mnohých mačiek počas celého ich života. Je veľmi nepravdepodobné, že liečba GS441524 povedie k trvalejšej imunite, ako je viditeľná v prírode. Nebolo by to dôležité, ak by FeCV mal krátku životnosť v prostredí a nebolo by jednoduché ho preniesť na odeve, odpadkoch, vlasoch a iných predmetoch. FeCV prežije v prostredí až 2 týždne a prenos pomocou kontaminovaných predmetov je dobre zdokumentovaný. Preto, aj keď je možné liečiť FeCV u konkrétnej mačky, vírus sa ľahko vráti do populácie. Toto bolo zdokumentované aj na základe skúseností s izoláciou matiek a predčasným odstavením ich mačiatok, čo je trochu podobná stratégia ako pri prevencii infekcie FeCV.

Aj keď naša súčasná znalosť infekcie FeCV spochybňuje tento prístup, existujú možno presvedčivejšie dôvody pre to, aby sa v budúcnosti neliečili zdravé mačky pomocou GS441525, alebo akýchkoľvek iných bezpečných a účinných antivirotík. Je nepravdepodobné, že vylučovanie FeCV môže byť zastavené na významnú dobu jednorázovým alebo krátkodobým ošetrením, tak ako sa uvádza, a nepochybne to bude vyžadovať dlhšie obdobie. Tento prístup bude to extrémne drahý, ak sa aplikuje na veľké množstvo mačiek v chovateľskej stanici, útulku alebo záchrannej stanici.

Najdôležitejším dôvodom, prečo sa tomuto prístupu prevencie radšej FIP vyhnúť, je problém liekovej rezistencie. Už vieme, že niektoré mačky s prirodzene získanou FIP sú infikované jedným alebo viacerými kmeňmi FIPV rezistentnými na GS441524. Náš terénny pokus s 31 mačkami zistil, že jedna bola infikovaná vírusom, ktorý bol silne rezistentný. Existuje laboratórny výskum potvrdzujúci, že rezistencia môže v bunkových kultúrach vzniknúť veľmi ľahko. Rezistencia na liečivá je tiež dobre známa pri vírusových ochoreniach, ako sú HIV / AIDS a u ľudí infikovaných vírusom hepatitídy C. Najrýchlejší spôsob, ako dosiahnuť rezistenciu voči akýmkoľvek mikróbom, vrátane vírusov, je nadmerné užívanie liekov tam, kde nie sú potrebné. Problém antimikrobiálnej rezistencie na liečivá je dostatočne potvrdený našimi skúsenosťami s baktériami u zvierat a vírusmi u ľudí. Niet pochýb o tom, že nadmerné používanie liekov, ako je GS441524 vo veľkých skupinách zdravých mačiek, povedie k pozitívnemu výberu kmeňov FeCV, ktoré sú čiastočne, alebo úplne rezistentné na lieky. Táto rezistencia sa prejaví aj u zmutovaného vírusu FeCV spôsobujúceho FIP (FIPV), čo znemožní použitie GS441524 u vačšieho množstva mačiek s FIP. Veterinárna medicína bohužiaľ nemá zdroje ľudského lekárstva ani finančné stimuly na objavovanie, testovanie a získanie povolenia pre viac liekov, aby obišla nadobudnutú liekovú rezistenciu.

Vyzývam majiteľov mačiek a vedcov, aby odmietli používanie bezpečných a účinných antivrotík takýmto spôsobom. Neviem urobiť nič s nenásytnými výrobcami liekov, ktorí dávajú prednosť zisku pred serióznou vedou, zdravým rozumom a obavami majiteľov mačiek, trpiacich na FIP teraz, alebo v budúcnosti. Existuje príslovie – „to, že niečo dokážeme, neznamená, že by sme mali.“ – NC Pedersen

Dr. Pedersen o relapsoch a posttreatmente

Pôvodný článok: Dr. Pedersen on Relapses and Post-GS Treatment; 14.8.2019

Je možné, že GS-441524 stratí účinnosť, a to povedie k relapsom?

Predovšetkým, GS-441524 je vo vysoko kyslom roztoku, aký je jeho dodávateľmi používaný, extrémne stabilný. Skladovali sme ho mesiace v chladničke. Medzi pravdepodobnejšie dôvody relapsov patria nedostatočná liečba (nekvalitná aplikácia injekcií, nekvalitný liek), neschopnosť dostať dostatočné množstvo lieku lieku miest so zápalom (ako napr. mozog), alebo rezistencia na lieky (videli sme to u 1 mačky v obidvoch našich štúdiách GC376 aj GS-441524).

Súvisia s relapsom sekundárne infekcie, ako napríklad toxoplazma alebo infekčná anémia?

Pokiaľ ide o sekundárne infekcie, ktoré vedú k relapsu, je to veľmi nepravdepodobné. Konečným hostiteľom pre Toxoplasma gondii sú mačky a infekcia je zriedka systémová. V skutočnosti je systémová forma v porovnaní s FIP taká neobvyklá, že neexistuje žiadny dobrý klinický dôvod na jej rutinné testovanie u mačiek s podozrením na FIP. Toxoplazmóza by sa navyše vyskytovala oveľa pravdepodobnejšie u vonkajších mačiek, ktoré lovia, ako u útulkových mačiek alebo mačiek chovaných v interiéri, ktoré sú kŕmené komerčným krmivom. Infekčná anémia mačiek, ktorá je spôsobená bežnou a do značnej miery zjavnou infekciou krvi jedným alebo viacerými druhmi hemotropnej mykoplazmy alebo hemoplazmy, by mohla prepuknúť až do klinickej formy pri imunosupresii iným infekčným agentom. Neviem si však vybaviť prípad FIP, ktorý komplikovali tieto organizmy. S hemotropickou mykoplazmou je ale silne spojený vírus mačacej leukémie, a nie koronavírus. Napriek tomu mám podozrenie, že to je jeden z dôvodov, prečo toľko veterinárnych lekárov zaraďuje doxycyklín do kokteilu liekov, ktoré používali na „liečbu“ FIP

Mali by mačky po liečbe s GS, dostávať Virbagen omega na posilnenie imunitného systému?

Publikované dvojito zaslepené a placebom kontrolované štúdie mačacieho interferónu omega pri FIP ukázali, že nemá žiadny terapeutický prínos. Rovnako to vnímam aj u iných imunomodulátorov, ako je PI.

Mám sa pokúsiť eliminovať mačací enterický koronavírus (FECV) z prostredia svojej mačky potom, čo už mačka nebude liečená GS-441524?

Tento vírus je tak všadeprítomný, ťažko eliminovateľný a ľahko reinfikovateľný, že som dospel k názoru, že pokus o jeho elimináciu bude veľmi nákladný a do značnej miery neproduktívny. Aj keď je možné eliminovať FECV u malej skupiny mačiek, ktoré sú držané v prísnej izolácii a pomocou testovania trusu, v skutočnosti sa to ľahšie hovorí, ako realizuje. Nakoniec, aj ak sa vám to s obrovským úsilím a nákladmi podarí, čo urobíte potom ?! Jediný spôsob, ako udržať situáciu, je dodržiavať mimoriadne prísnu karanténu mačiek a osôb pohybujúcich sa vo vašich priestoroch a mimo nich, čo do veľkej miery komplikuje schopnosť udržiavať funkčný útulok, či záchrannú alebo chovateľskú stanicu.

Ako užitočný je test AGP na zistenie, či je moja mačka vyliečená?

Test AGP je populárny v Európe, ale nemôžem prísť na to, prečo. Test meria to, čo nazývame „fázový reaktant“, a je mierou zápalu v tele. Je úplne nešpecifický a nemá žiadnu pridanú hodnotu oproti rutinným vyšetreniam, ako napríklad celkový zdravotný stav, strata telesnej hmotnosti, horúčka, abnormality v parametroch bielych krviniek, hladiny albumínu a globulínu, pomer A: G atď.

Výroba a predaj GS-441524 a GC376 na čiernom trhu

Niels C. Pedersen, DVM PhD
Vážený emeritný profesor
Škola veterinárneho lekárstva
Kalifornská univerzita, Davis

Pôvodný článok: BLACK-MARKET PRODUCTION AND SALE OF GS-441524 AND GC376
18.6.2019, Preklad 23.4.2021

Mnoho subjektov, hlavne v Číne, vyrába GS-441524 (GS) a GC374 (GC) určené hlavne zúfalým majiteľom mačiek s FIP. Niektoré z týchto produktov pochádzajú od neveterinárov, kým niektoré sú syntetizované s priamou alebo nepriamou účasťou ľudí s veterinárnym alebo humánym medicínskym vzdelaním. Ľudia v Číne majú s FIP veľký problém kvôli svojej rastúcej schopnosti chovať domáce zvieratá. Obzvlášť vysoký dopyt je po drahých mačiatkach s rodokmeňom, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku FIP. Čínsky záujem o lieky ako GS-441524 (GS) a G376 (GC) preto nie je úplne finančný a oportunistický. Aj keď sa ich prvé úsilie sústredilo na GC, dôraz tohto čierneho trhu sa rýchlo presunul na GS. Aj keď je tento druh marketingu a používania GS a GC technicky nezákonný, spoločnosti vlastniace patenty na GC a GS nemajú žiadne účinné prostriedky na zastavenie tohto čierneho trhu. Renomované farmaceutické spoločnosti, ktoré ponúkajú GS a GC, zvyčajne využívajú odmietnutie zodpovednosti obmedzujúce ich použitie iba na výskumné účely, a nie na humánnu alebo veterinárnu liečbu. Toto odmietnutie zodpovednosti, ak je vydané, nemá žiadnu právnu váhu pre presadzovanie práva voči vlastníkom a vo veľkej miere sa ignoruje. Lieky ponúkané jednotlivcami sú často balené a označené ako doplnky výživy, čo umožňuje ľahší prechod colnou kontrolou iných krajín. Našťastie tento nesprávne označený liek zvyčajne obsahuje presné informácie o koncentrácii liečiva, napríklad 15 alebo 16,5 mg/ml. Odporúčaná dávka GS pre mačky s neneurologickou FIP je 4 mg/kg, SC raz denne, počas 12 týždňov. Mačky s neurologickou FIP môžu vyžadovať postupne vyššiu dávku 5-10 mg/kg.

Veterinári, ktorí sú viac zviazaní právnymi a etickými obmedzeniami, môžu na čierny trh nazerať úplne inak, ako majitelia mačiek trpiacich FIP. Niektorí môžu odmietnuť účasť nad rámec stanovenia počiatočnej diagnózy FIP, iní môžu pomôcť s podávaním liekov a monitorovaním liečby, pokiaľ vlastníci mačiek poskytnú lieky, a niektorí môžu vyžadovať podpísanie výnimiek, ktoré ich zbavujú akýchkoľvek právnych alebo etických povinností. Rešpektujem akýkoľvek postup, ktorý by veterinári mohli využiť pri výklade svojich osobných prísah, aby „využili svoje vedecké vedomosti a zručnosti v prospech spoločnosti prostredníctvom ochrany zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, prevencie a zmiernenia utrpenia zvierat, ochrany živočíšnych zdrojov, podpory verejného zdravia a pokroku v oblasti medicíny. “

Už vieme o problémoch liekov z čiernom trhu v humánnej medicíne. Aj keď dodávatelia deklarujú vysokú čistotu, biologické aktivity (t. j. antivírusový účinok) sa netestuje. Už vieme, že GC a GS vyrába čoraz väčší počet jedincov a že kvalita v mg/kg alebo molárnom dávkovaní sa môže líšiť. Vieme tiež, že cena GC a GS sa tiež môže veľmi líšiť a že majitelia môžu očakávať, že za dostatok lieku na dokončenie liečby zaplatia tisíce dolárov.

Nákup dostatočného množstva lieku a dostatočne rýchlo na to, aby vám pomohol, je iba prvým krokom. Liečivo je možné zakúpiť v práškovej forme, čo vyžaduje viac ako priemerné znalosti pre úspešnú konverziu na stabilnú a injekčnú formu. V reakcii na tento problém ponúka väčšina dodávateľov GC alebo GS v predriedenej forme. V Číne sa nedávno začala vyrábať orálna forma GS-441524, ktorá sa začína objavovať na trhu. Chemické modifikácie umožňujúce orálnu absorpciu sú dobre známe z vývoja liekov na HIV/AIDS a HCV. Majitelia a veterinári, ktorí kupujú GS alebo GC na čiernom trhu, zvyčajne za veľmi vysokú cenu, by však od dodávateľa bežne očakávali nejaké informácie o biologickej (antivírusovej) aktivite na molárnom základe, použitom riedidle a informáciách o skladovacích podmienkach a doba použiteľnosti. Ak je antivírusová aktivita rovnaká ako u liekov opísaných vo výskumných publikáciách, je možné priamo použiť zverejnené informácie. Ak to tak nie je, zverejnené informácie sa nebudú uplatňovať. Pamätajte, že v takýchto situáciách treba byť veľmi obozretný.

Informácie o tom, kde a ako získať GC376 a GS-441524, sa dajú ľahko nájsť na sociálnych webových stránkach. Tieto webové stránky sa vyvinuli zo skupín vlastníkov mačiek, ktoré majú osobné skúsenosti s FIP a vyznajú sa na čiernom trhu. Aj keď čínski predajcovia poskytujú rady týkajúce sa FIP a spôsobu užívania týchto liekov, mnohí tvrdia, že majú veterinárne kontakty, oveľa viac nápomocné sú skupiny majiteľov mačiek. Teraz vieme, že stovky, ak nie tisíce mačiek po celom svete sa v súčasnosti úspešne liečia z FIP pomocou liekov získaných na čiernom trhu. Zdá sa, že tieto priaznivé reakcie potvrdzujú náš vlastný publikovaný výskum o GC376 aj GS-441524. Skupiny vlastníkov sa stali veľmi zbehlými v identifikácii biologicky najaktívnejších a najekonomickejších zdrojov GC a GS na základe osobných skúseností.

Je tiež veľmi dôležité, aby diagnóza FIP bola čo najistejšia, pretože ochorenie je stále často nesprávne diagnostikované. Dúfame preto, že majitelia majú prístup k veterinárnym odborným znalostiam potrebným na správnu diagnostiku FIP a na dohľad nad liečbou s touto úrovňou emocionálneho zapojenia, dĺžky, nákladov a monitorovania. Informácie o tom, ako podávať tieto lieky, boli poskytnuté vo forme publikovaných vedeckých publikácií uvedených v našom dodatku o „liečbe FIP“. Stále chýbajú poznatky o tom, ako správne liečiť mačky s neurologickými a očnými/neurologickými formami FIP. GC a GS prenikajú do mozgu s určitými ťažkosťami, čo je vysvetlené v druhom dodatku o neurologickej FIP. Jediným spôsobom, ako zvýšiť hladinu liečiva v mozgu, je zvýšiť hladinu v krvi pomocou vyšších a vyšších dávkovacích režimov. Ukazuje sa, že vyššie dávky, najmä pri GS, môžu viesť k úplnej alebo takmer úplnej remisii klinických príznakov. Stále však nie je isté, či je možné každú mačku s neurologickou FIP vyliečiť. Z tohto dôvodu by sa malo k mačkám s FIP s neurologickým postihnutím pristupovať oveľa opatrnejšie ako k iným formám FIP. Uvedomujeme si tiež potenciálny problém rezistencie na lieky, ktorý je prítomný buď v čase začiatku liečby, alebo ktorý sa vyvinie v priebehu liečby. Pozorovali sme primárnu liekovú rezistenciu u 1 z 20 mačiek liečených GC376 a u 1 z 31 mačiek liečených GS-441524. Preto by sa u každej mačky, ktorá nereaguje rýchlo na počiatočnú liečbu, alebo u ktorej došlo k relapsu klinických príznakov po období pozitívnej odpovede, mala vždy brať do úvahy lieková rezistencia. Aj keď toto nebolo adekvátne preskúmané, je rozumné predpokladať, že rezistencia na jeden liek sa nebude vzťahovať na ostatné lieky, pretože ich mechanizmy inhibície vírusu sú úplne odlišné.

Budem naďalej poskytovať čo najviac rád majiteľom a veterinárom, ktorí používajú alebo zvažujú použitie GS a GC z čierneho trhu pri liečbe mačiek s FIP. Našťastie sa v niekoľkých krajinách vytvorili mimoriadne aktívne a dobre informované skupiny vlastníkov, ktoré slúžia ako hlavný kanál medzi vlastníkmi a dodávateľmi GS a GC. Tieto skupiny sú aktívne na fórach sociálnych médií a zúfalí vlastníci k nim majú relatívne ľahký prístup a dostávajú včasnú a kriticky dôležitú pomoc.

Musím objasniť, že by som bol radšej, keby boli tieto lieky schválené a komerčne dostupné bežným spôsobom. Som si istý, že sa tak stane v priebehu niekoľkých najbližších rokov, a ak sa tak stane, dopyt na čiernom trhu po liekoch ako GS a GC bude klesať. Medzitým bude UC Davis pokračovať vo výskume nových antivírusových liekov proti chorobám, ako je FIP, a v zdieľaní našich zistení konvenčným spôsobom v recenzovaných vedeckých publikáciách. Našou povinnosťou je iba ubezpečiť majiteľov a veterinárnych lekárov, že naše zverejnené zistenia sú presné, reprodukovateľné a použiteľné.

Koniec FIP, existuje nádej? Zhrnutie prezentácie Dr. Nielsa Pedersena na sympóziu nadácie Winn Feline Foundation

Pôvodný článok: Ending FIP, Is There Hope? A Summary of Dr. Niels Pedersen’s Presentation at the Winn Feline Foundation Symposium (29.6.2017)

Zhrnutie: Carol Johnson DVM, PhD. A Heather Lorimer Ph.D.
Pre upresnenie boli pridané ďalšie informácie z článkov z literatúry od Dr. Pedersena.

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je jednou z najkomplexnejších infekčných chorôb a je nepochybne jednou z najhorších chorôb, aké si možno predstaviť. Je spôsobená vírusom RNA z čeľade koronavírusov radu Nidovirales. Medzi ďalšie vírusy RNA, ktoré čitateľ možno pozná lepšie, patrí vírus Ebola, chrípkový vírus, AIDS a rinovírusy. Koronavírusy sú pomenované podľa výčnelkov, ktoré pri pohľade do elektrónového mikroskopu pripomínajú korunu (alebo korónu). Koronavírusy môžu spôsobiť ochorenie takmer u každého živočíšneho druhu, ale ako také sú koronavírusy druhovo špecifické: mačacie koronavírusy neinfikujú ľudí, psy ani iné zvieratá.

Mačací enterický koronavírus (FECV, v literatúre tiež označovaný skratkou FCoV) obvykle zostáva v črevnom trakte a infikuje hornú vrstvu buniek lemujúcich tenké črevo pred usadením sa v hrubom čreve. FECV môže spôsobiť miernu hnačku a zvracanie, ale nepovažuje sa za závažný patogén (pôvodcu choroby) v črevnom trakte.

Mačka infikovaná FECV môže vylučovať vírus vo veľkom množstve a vylučovanie môže pokračovať celé mesiace. Mačky sú obligátnymi mäsožravcami a v dôsledku toho majú veľmi krátky tráviaci trakt. Táto skutočnosť môže hrať úlohu pri vylučovaní vírusu vo vysokej koncentrácii. Imunita voči FECV je zvyčajne dočasná a aj predtým imúnne zvieratá môžu byť reinfikované. To je jeden z dôvodov, prečo je prevencia pomocou vakcinácie ťažká, až nemožná.

Špecifické mutácie vírusu FECV mu umožňujú opustiť črevný trakt, kde infikuje bunky imunitného systému nazývané makrofágy, ktoré zvyčajne pomáhajú bojovať proti infekcii. Táto mutovaná verzia FECV sa označuje ako FIPV (vírus mačacej infekčnej peritonitídy). Infikované makrofágy šíria túto chorobu v tele mačky podobným spôsobom ako sa šíria baktérie tuberkulózy (TB) u ľudí alebo zvierat. Mutácie spojené s FIPV sa vyskytujú v troch častiach genómu FECV, konkrétna mutácia však môže byť pre každú mačku jedinečná. Až 20% infekcií FECV môže viesť k subklinickej infekcii makrofágov, avšak u relatívne málo mačiek prepukne FIP. Podobne je až 40% ľudskej populácie na svete infikovaných tuberkulóznymi baktériami, ale len málo ľudí má rozvinutú úplnú tuberkulózu. Na rozdiel od baktérie TB sa FIPV neprenáša na iné mačky; prenos sa uskutočňuje prostredníctvom nemutovaného FECV.

FIP je ochorenie spojené s populáciami mačiek s vysokou hustotou, kde sú mačiatka súčasťou rovnice. Mačiatka sú najcitlivejšie k rozvinutiu FIP a zvyčajne sú infikované FECV vo veku okolo 9 týždňov. Všeobecne sa FIP môže vyskytovať aj v hustej mestskej alebo vidieckej populácii voľne sa pohybujúcich mačiek. V USA je bežnejšie vidieť FIP u mačiek a mačiatok z konvenčných útulkov s vysokou hustotou a mačacích dočasiek či záchranárskych staníc, kde môžu byť mačiatka vystavené veľkej vírusovej náloži. Ďalším zdrojom FIP sú chovateľské stanice. V chovoch nielenže je sústredené množstvo mačiek, ale môžu existovať aj genetické predispozície, ktoré tiež môžu hrať svoju úlohu (v niektorých prípadoch až 50%). Aj keď je genetické riziko zrejmé, genetická analýza ukazuje, že na náchylnosti k FIP sa zúčasňuje pravdepodobne veľké množstvo génov. Vo výsledku je príbuzenské kríženie spojené s náchylnosťou k FIP, ale genetické testovanie tejto náchylnosti nie je v súčasnosti možné. Celkovo sa FIP vyskytuje u cca 0,3% mačiek, ale môže sa vyskytnúť až u 1-5% (alebo viac) mačiek v miestach s vysokou hustotou, ako sú chovateľské stanice alebo záchranné stanice.

FIP je na vzostupe pravdepodobne v dôsledku zvyšujúceho sa počtu zachraňovaných mačiek, pri ktorých môžu byť mačiatka kŕmené z fliaš, predčasne odstavené a vystavené veľkému množstvu vírusu FECV.

Rozlišuje sa suchá a vlhká forma FIP, ale môžu existovať aj kombinované formy a je možná aj zmena jednej formy na druhú. Vo všeobecnosti má vlhká forma, charakterizovaná výpotkom, ktorý vedie k zvačšeniu brucha alebo tekutine v pľúcach spolu s ďalšími príznakmi, rýchly priebeh a môže mačku zabiť veľmi rýchlo (v tomto prípade sa jedná často o smrť v dôsledku eutanázie). Suchá forma môže pretrvávať mesiace až zhruba rok, niekedy aj dlhšie.

Rizikové faktory pre rozvoj FIP zahŕňajú prevalenciu mačiek, ktoré vylučujú vírus FECV, intenzitu vylučovania vírusu, počet mačiek vo vekovom rozmedzí od 4 do 29 mesiacov (najcitlivejšie) a genetickú predispozíciu (u šľachtených mačiek). FIP sa často objavuje u mladých mačiek po stresovej udalosti, ako je napríklad kastrácia alebo sterilizácia. V týchto prípadoch môže mať mačka už makrofágy infikované FIPV v lymfatických uzlinách a stres umožňuje prepuknutie FIP.

FIP sa môže vyvinút aj u starších mačiek. Typicky sa stáva, že jedna (alebo viac) mačiek v domácnosti s viacerými mačkami umiera v dôsledku vysokého veku a majiteľ má pocit, že zostávajúca mačka potrebuje nového kamaráta, a tak dostane mačiatko z útulku. Staršia mačka už dávno stratila imunitu voči FECV a teraz je náchylná na infekciu. Z dôvodu vyššieho veku môže mať staršia mačka horšiu imunitnú odpoveď ako mladšie zviera a je pravdepodobnejšie, že sa u nej rozvinie FIP.

Dr. Pedersen zastáva názor, že FIP sa dá zvyčajne diagnostikovať pomerne jednoducho. Mačiatka alebo mladé mačky s viskóznou, hlienovitou tekutinou žltého odtieňa v brušnej alebo hrudnej dutine majú pravdepodobne FIP. Suchá forma FIP môže byť náročnejšia na diagnostiku, ale u mladej mačky ide zvyčajne o kombináciu príznakov spojených s chronicky zlým zdravotným stavom, vrátane úbytku hmotnosti, cyklickej horúčky, charakteristického krvného obrazu (anémia, znížený albumín, zvýšený globulín, nízky pomer albumínu k globulínu, zvýšenie absolútneho počtu neutrofilov, zníženie absolútneho počtu lymfocytov, zvýšenie bilirubínu atď.) a koronavírusového titru ≥ 1: 3200, čo napomáha k nasmerovaniu k diagnóze FIP. Suchá FIP sa môže prejavovať neurologickými príznakmi, ako sú kŕče alebo sa môžu objaviť očné lézie. Pitva väčšiny prípadov potvrdzuje charakteristické lézie a vedie k charakteristickým histologickým nálezom . Tkanivo alebo histologické vzorky je možné ďalej testovať rôznymi technikami, ako je polymerázová reťazová reakcia (PCR), imunofluorescencia (IFA) (iba zmrazené tkanivo) alebo imunohistochémia (IHC) (formalínom fixované tkanivo), ale Dr. Pedersen tieto testy považuje už len za konfirmačné (potvrdzovacie). Domnieva sa, že takmer vo všetkých prípadoch je možné diagnostikovať FIP už bežným vyšetrením. Niektoré diagnostické nástroje vedú k falošné negatívnym výsledkom. Napríklad PCR, bežne používaný diagnostický test, má asi 30% falošne negatívnych výsledkov.

Tradičná liečba nefunguje. Imunosupresíva, ako sú kortikosteroidy, môžu spôsobiť, že sa mačka bude cítiť lepšie, ale priebeh choroby sa nezmení. Biologické prostriedky nefungujú. Vakcíny nefungujú, pretože mačiatko je pred očkovaním zvyčajne infikované FECV, a pretože imunita je len dočasná. Najbežnejšou príčinou smrti mačiek s FIP je eutanázia v dôsledku straty kvality života, keď choroba neúprosne postupuje. Aj keď je vlhká forma FIP často veľmi rýchla, niektoré mačky môžu s podpornou starostlivosťou žiť dlhšie, ako by si človek mohol myslieť (týždne alebo mesiace). Pľúcnu tekutiny je potrebné odsávať, ale kvapalina z brušnej dutiny by sa spravidla odsávať nemala. Mačky so suchou formou môžu zostať nažive mesiace alebo aj viac. Môžu sa vyskytnúť spontánne remisie, ale zvyčajne všetky mačky nakoniec podľahnú FIP.

Nádej prichádza v podobe nových antivirotík. RNA vírusy zdieľajú mnoho rovnakých typov génov, a preto pri vývoji liekov predstavujú podobné ciele. To znamená, že lieky určené na blokovanie jedného typu RNA vírusov sa môžu ukázať ako užitočné pri liečbe iného typu. Dva potenciálne lieky, ktoré môžu byť účinné pri liečbe FIP, sú inhibítory proteázy a nukleozidové analógy (NUC), ktoré sa špecificky zameriavajú na vírusové enzýmy. RNA vírusy často tvoria jeden veľmi veľký proteín, ktorý je štiepený veľmi špecifickými proteázami na jednotlivé vírusové proteíny potrebné na zostavenie nových vírusov. Lieky, ktoré inhibujú špecifické proteázy, boli vyvinuté ako antivírusové lieky na rôzne vírusy. NUC používané na prevenciu replikácie genómu HIV (inhibítory reverznej transkriptázy) u pacientov s AIDS môžu tiež blokovať RNA-dependentné RNA polymerázy, ktoré replikujú genóm koronavírusov. Mačky, rovnako ako všetky cicavce, nemajú RNA-dependentnú RNA polymerázu, takže ide o enzým špecifický pre daný vírus. Inhibítory proteázy účinkujú v neskorej fáze infekcie bunky, zatiaľ čo NUC pôsobia v počiatočnej fáze.

GC376, inhibítor proteázy, bol prvým liekom tohto druhu skúmaným u mačiek. Dr. Pedersen spolupracoval s tímom veterinárnych lekárov a chemikov na štátnej univerzite v Kansase a Wichite na liečbe mačiek experimentálne infikovaných FIP, a neskôr aj mačiek infikovaných prirodzenou cestou. V liečbe bolo 20 prirodzene infikovaných symptomatických mačiek s FIP. Trinásť nakoniec zomrelo, čast relapsujúcich po remisii a úmrtí v dôsledku neurologickej FIP. Sedem mačiek prežilo a zdá sa, že v súčasnosti zostávajú bez známok choroby, jedna až 1 rok po liečbe. Štúdia na symptomatických, prirodzene infikovaných mačkách stanovila bezpečné dávkovanie liekov a stanovila optimálny čas liečby na 12 týždňov. Liečba mačiek s neurologickými príznakmi však nebola úspešná, pravdepodobne preto, že liek neprechádza cez hematoencefalickú bariéru. Lieky mali málo nepriaznivých účinkov; jedným z najvýraznejších bola inhibícia tvorby dospelých zubov, čo je známy vedľajší účinok tejto skupiny liekov. Limitujúcim faktorom v štúdii bolo konečné množstvo vyrobeného lieku.

EVO984 je nukleozidový analóg – inhibítor reverznej transkriptázy vyvinutý spoločnosťou Gilead Sciences. NUC môžu mať určitú výhodu oproti inhibítorom proteázy, pretože pôsobia v počiatočnej fáze infikovania bunky vírusom. Spoločnosť Gilead poskytla niekoľko NUC, u ktorých Dr. Pedersen testoval ich účinnosť proti FIPV in vitro, potom nasledovala farmakokinetická štúdia a nakoniec štúdia na mačkách s umelo indukovanou FIP. UC Davis potrebovala získať rozsiahlu dokumentáciu a poznatky, kým sa mohlo prikročiť k liečbe klientských domácich miláčikov s prirodzene vyvinutou FIP, a táto štúdia prebieha práve teraz. Liek sa javí ako bezpečný, dokázal zvrátiť príznaky FIP vrátane efúzie a niektoré mačky sa úspešne dostali do remisie. Rovnako ako GC376, ani EVO984 nie je účinný na neurologickú FIP, pretože neprechádza dobre hematoencefalickou bariérou. Aj keď táto štúdia prebieha iba pár mesiacov, vyzerá nádejnejšie ako GC376. Test zatiaľ trvá iba 12 týždňov, ale všetkých 24 mačiek, ktoré sa ho zúčastnili, je momentálne nažive.

Poznámka prekladateľa: EVO984 sa neskôr stal známym pod novým označením, ktoré pozná už skoro každý, kto liečil mačku s FIP. EVO984 nie je totiž nič iné, ako GS441524. Okrem toho sa zistilo, že pri zvýšenom dávkovaní GS441524 dokáže prekonať hematoencefalickú bariéru, a je ním teda možné liečiť aj neurologické formy FIP.

Ďalšie kroky: Aj keď sa štúdie javia sľubne, zostáva stále veľa nezodpovedaných otázok. Dr. Pedersen sa domnieva, že ak bude jeho štúdia úspešná, bude pravdepodobne potrebné, aby jeho výsledky potvrdila aj druhá skupina. Bolo poukázané na to, že môže byť potrebné ďalšie financovanie prostredníctvom fondu Bria nadácie Winn Feline Foundation, ktorý vyzval všetkých, aby prispeli na budúci výskum FIP. Spoločnosť Gilead je z predbežných výsledkov nadšená, ale spoločnosť vyvíja lieky na humánne použitie a nemá divíziu pre zdravie zvierat. Gilead naznačil Dr. Pedersenovi, že ak budú výsledky naďalej nádejné, môžu v tom pokračovať alebo hľadať partnera, ktorý sa špecializuje na produkty pre zdravie zvierat. Avšak vzhľadom na to, že celková prevalencia FIP na svete je malá, liek nemusí byť dostatočne atraktívny pre veľké farmaceutické spoločnosti. Dr. Pedersen však poukázal na to, že môže existovať spôsob, ako nájsť východisko s využitím ustanovení FDA „Minor Use and Minor Species Animal Health Act“ z roku 2004.

Časť pre otázky a odpovede:

Bola položená otázka, prečo vrámci štúdie nemôze byť liečených viac mačiek. Lieky sú experimentálne a majú obmedzené dodávky. Dr. Pedersen má pocit, že pre vyvodenie záverov potrebuje iba asi 20 mačiek, keďze sa jedná o zvyčajne smrteľné ochorenie. Tiež uviedol, že zúfalí vlastníci mu občas ponúkali veľké množstvo peňazí za to, aby ich mačka mohla byť zaradená do štúdie. Povedal, že to bolo veľmi smutné, ale pre zaradenie do štúdie bolo potrebné dodržiavať prísne kritériá a nebolo možné vyhovieť všetkým.

Na otázku ohľadom genetickej predispozície a toho, či je možné vybrať čistokrvné mačky rezistentné voči FIP, sa Dr. Pedersen podelil so svojimi skúsenosti s náhodne vybranými chovnými mačkami experimentálne infikovanými vysoko smrtiacim laboratórnym kmeňom FIPV. Napriek infekcii asi u 20% mačiek nedošlo k rozvoju FIP. Keď tieto mačky boli umiestnené spolu, u ich mačiatok sa FIP nevyvinula už len asi u 10%. Keď bola druhá generácia preživších mačiek chovaná spolu, FIP sa vyvinula už u všetkých ich potomkov. Dr. Pedersen sa domnieva, že tieto výsledky podporujú koncept, že najodolnejšie mačky sú krížené mačky, kde mnoho génov imunitného systému je heterozygotných (majú dve rôzne verzie každého génu), a tak imunitný systém mačiek môže reagovať a napadnúť širšiu škálu patogénych cieľov. Verí, že keď sa mačky šľachtia, imunitný systém mačky sa stáva homozygotnejším (majú dve kópie rovnakej verzie každého génu), čo znižuje rozmanitosť cieľov, na ktoré môže imunitný systém reagovať. Pretože mutácie, ktoré menia FECV na FIPV sa líšia, mačky so širšou schopnosťou reagovať na malé vírusové zmeny sú pravdepodobne lepšie chránené. Chovatelia by mali minimalizovať použitie samcov, ktorí splodili mačiatka, ktoré uhynuli na FIP. Prečo samci? Pretože jednotliví plemenní samci všeobecne plodia viac potomkov ako plodiace samice, a preto majú väčší vplyv na ďalšiu generáciu mačiek.

Užitočnosť proteínov akútnej fázy pri rozlišovaní FIP od ostatných ochorení u mačiek s výpotkom v telesnej dutine

Katarina Hazuchova, Susanne Held, Reto Neiger
Pôvodný článok: Usefulness of acute phase proteins in differentiating between feline infectious peritonitis and other diseases in cats with body cavity effusions: 18.7.2016; Preklad 28.3.2021

Abstrakt

Ciele

Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotenie merani proteínov akútnej fázy (APP) ako diagnostického nástroja na rozlíšenie medzi infekčnou peritonitídou mačiek (FIP) a inými ochoreniami u mačiek s výpotkami v telesnej dutine.

Metódy

Prospektívne boli zaradené mačky s pleurálnym, brušným alebo perikardiálnym výpotkom. Mačky boli klasifikované ako FIP pozitívne alebo negatívne na základe imunohistochémie (ak bola k dispozícii) alebo sofistikovanej štatistickej metódy využívajúcej metodiku strojového učenia s využitím konceptov z teórie hier. Mačky bez FIP sa ďalej rozdelili do troch podskupín: srdcové choroby, neoplázie a ďalšie choroby. Sérový amyloid A (SAA), haptoglobín (Hp) a a1-kyslý glykoproteín (AGP) sa merali v sére a výpotku s použitím u mačiek predtým overených testov.

Výsledky

Na meranie APP boli k dispozícii vzorky séra a výpotku od 88, resp. 67 mačiek. Koncentrácie APP v sére a výpotku boli významne odlišné u mačiek s FIP a bez FIP (P <0,001 pre všetky tri APP). Najlepším APP na rozlíšenie medzi mačkami s a bez FIP bol AGP v efúzii; medzná hodnota 1550 µg/ml mala pre diagnostiku FIP senzitivitu a špecificitu 93%.

Závery a význam

Zistilo sa, že AGP, najmä ak sa meria v efúzii, je užitočný pre rozlíšenie medzi FIP a inými ochoreniami, zatiaľ čo SAA a Hp nie. Koncentrácia všetkých troch APP pri niektorých ochoreniach (napr. septických procesoch, diseminovanej neoplázii) bola taká vysoká ako u mačiek s FIP; takže žiadny z nich nemožno odporučiť ako jedinný diagnostický test na FIP.

Úvod

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je smrteľné infekčné ochorenie, ktoré sa môže vyskytnúť v dvoch klinicky odlišných formách, a to bežnejšej výpotkovej (vlhkej) forme a granulomatóznej (suchej) forme.1-3 U mačiek s efuzívnou FIP sa bežne vyskytujú brušná distenzia a dušnosť. Ascites alebo pleurálny výpotok spôsobený FIP je dôležité odlišovať od iných potenciálnych príčin, ako sú srdcové choroby, neoplázie alebo septický výpotok.4,5 Aj keď bolo pre diagnostiku FIP vyvinutých niekoľko diagnostických testov, diferenciácia medzi FIP a chorobami s podobnými klinickými prejavmi zostáva výzvou aj naďalej. Aj keď nedávny pokrok vo vývoji antivírusových liekov môže v budúcnosti zmeniť výsledok ochorenia, 6 v súčasnosti neexistuje široko dostupná účinná liečba FIP (pozn. prekladateľa – ako vieme, liečba už existuje – článok je z roku 2016). Je nevyhnutné stanoviť správnu diagnózu, pretože z nej vyplývajúce dôsledky sú v súčasnosti fatálne. Vo väčšine prípadov je nevyhnutná kombinácia niekoľkých diagnostických testov.3

Pretože FIP je zápalový stav, možno očakávať zvýšenie koncentrácií proteínov akútnej fázy (APP). APP sú produkované hepatocytmi ako súčasť reakcie akútnej fázy, ktorá je skorou a nešpecifickou, ale veľmi zložitou reakciou organizmu na rôzne poranenia (infekcia, trauma, nekróza, malígny rast atď.). 7-9 V závislosti na rozsahu ich reakcie na spúšťače možno APP klasifikovať ako hlavné (10- až 100-násobné zvýšenie), priemerné (dvoj- až desaťnásobné zvýšenie) a minoritné(<dvojnásobné zvýšenie). U mačky sú hlavnými APP sérový amyloid A (SAA) a α1-kyslý glykoproteín (AGP); haptoglobín (Hp) je priemerný APP.10

Niekoľko štúdií skúmalo diagnostický potenciál APP pri diagnostike FIP, ako aj možnú úlohu APP v patogenéze FIP. 11–17 Tieto výskumy mali určité nevýhody, ktoré obmedzovali implementáciu výsledkov v praxi. Za prvé, porovnávali sa APP u mačiek s FIP s APP u zdravých mačiek alebo mačiek vystavených mačaciemu koronavírusu (FCoV) (na základe pozitívneho titra FCoV) namiesto porovnania s mačkami, ktoré potenciálne trpia FIP, na základe podobných klinických prejavov.11,13 Po druhé, nebolo jasné, či sa na meranie APP používal výpotok alebo sérum.12 Navyše bola veľkosť vzorky príliš malá na to, aby sa dali vyvodiť zmysluplné závery, keďže do jednej štúdie boli zahrnuté iba štyri mačky bez FIP a osem mačiek s FIP.

Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotiť schopnosť APP (meraných v sére a výpotku) rozlíšiť FIP od iných chorôb.

Materiály a metódy

Do štúdie boli prospektívne zaradené mačky s pleurálnym, abdominálnym alebo perikardiálnym výpotkom alebo ich kombináciou, ktoré boli na klinike malých zvierat na Justus-Liebigovej univerzite v Giessene v Nemecku a Tierklinik Hofheim v Nemecku vyšetrované počas obdobia dvoch rokov. Abdomino-, torako- alebo perikardiocentéza sa uskutočňovali ako rutinné diagnostické postupy pre vyšetrenie povahy chorobného procesu u každej mačky. Mačky, od ktorých bolo možné získať menej ako 5 ml výpotku, boli z tejto štúdie vylúčené.

U všetkých mačiek bola urobená rutinná hematológia a biochémia séra, testy na detekciu protilátok proti vírusu mačacej imunodeficiencie (FIV) a antigénu vírusu mačacej leukémie (FeLV) (SNAP FIV/FeLV Combo Test; IDEXX Laboratories), ako aj štandardná laboratórna analýza (celkový obsah bielkovín, albumínu a celkový počet jadrových buniek) a cytologické vyšetrenie výpotku. Zvyškové vzorky séra a výpotku sa skladovali až po dobu 24 mesiacov pri -80 °C, kým sa neanalyzovali APP.

V súvislosti s FIP bolo vrámci iného výskumu uskutočnených niekoľko diagnostických testov, a to Rivaltova skúška v efúzii, test anti-FCoV protilátok v sére a efúzii, imunofluorescenčné farbenie antigénu FCoV v makrofágoch v efúzii, PCR v krvi EDTA a výpotku. 18 Rivaltov test sa uskutočnil v centrálnom laboratóriu na klinike pre malé zvieratá, ako už bolo zmienené vyššie.19 Priama a nepriama detekcia FCoV sa uskutočnila v Inštitúte pre veterinárnu virológiu Justus-Liebigovej univerzity v Giessene, s výnimkou imunofluorescenčného farbenia antigénu FCoV v makrofágoch v efúzii, ktoré sa uskutočňovalo v externom laboratóriu (Landesbetrieb Hessisches Landeslabor, Giessen, Nemecko). Titre anti-FCoV protilátok sa stanovili nepriamym imunofluorescenčným testom s použitím metodiky podobnej predchádzajúcej štúdii.20 Vnorená PCR s reverznou transkriptázou z krvi EDTA a výpotku sa uskutočňovali metódou Herrewegh a kol. 21 Imunofluorescenčné farbenie antigénu FCoV v makrofágoch v efúzii bolo vykonávané metódou identickou s metódou použitou Parodi a kol. 22 Dodatočné diagnostické postupy (hrudná a/alebo brušná rádiografia, abdominálna ultrasonografia, CT, echokardiografia, cytológia, histopatológia, chirurgické vyšetrenie hrudníka alebo brucha) boli vykonané v závislosti od zdravotného stavu. Mačky, ktoré počas hospitalizácie uhynuli alebo boli usmrtené, boli podrobené prehliadke post mortem v Inštitúte pre veterinárnu patológiu Justus-Liebigovej univerzity v Giessene, ak bol k dispozícii súhlas majiteľa. Patohistologické vyšetrenie zahŕňalo imunohistochémiu ako zlatý štandard pre diagnostiku FIP podľa metódy opísanej Kipar a kol. 23

Konečná diagnóza (FIP vs. non-FIP) v predchádzajúcej štúdii sa stanovila na základe výsledkov imunohistochémie, pokiaľ to bolo možné.18 Zvyšné mačky, pre ktoré nebola k dispozícii žiadna imunohistochémia, buď preto, že mačky boli prepustené z kliniky, alebo majitelia odmietli postmortálne vyšetrenie, boli pomocou sofistikovanej štatistickej metódy klasifikované ako FIP-pozitívne alebo FIP-negatívne.24 Táto metóda kombinuje metodiku strojového učenia s čiastočným dohľadom s využitím konceptov z kooperatívnej teórie hier s využitím výsledkov niekoľkých diagnostických testov u jedincov, ktorých skutočný zdravotný stav nie je známy.24 Metóda berie do úvahy presnosť diagnostiky a klinický význam jednotlivých testov a ich kombinácií pre stanovenie konečnej diagnózy. Stručne, u 29/100 mačiek zahrnutých do predchádzajúcej štúdie bolo vykonané post mortem vyšetrenie (vrátane imunohistochémie)18 a 11/29 mačkám bola diagnostikovaná FIP. Výsledky niekoľkých diagnostických testov (Rivalta test efúzie, test anti-FCoV protilátok v sére a efúzii, imunofluorescenčné farbenie antigénu FCoV v makrofágoch v efúzii, PCR v krvi EDTA a výpotku) od 16/29 mačiek, pre ktoré bol FIP/non-FIP stav známy na základe imunohistochémie, boli použité na učenie prístroja. Zvyšných 13/29 mačiek sa použilo ako testovacie vzorky. Pomocou tejto štatistickej metódy sa potom vyhodnotil stav FIP/non-FIP zvyšných 71 mačiek v predchádzajúcej štúdii.

Mačky bez FIP sa ďalej rozdelili podľa výsledkov všetkých diagnostických testov na tri podskupiny: (1) srdcové ochorenie – mačky, u ktorých echokardiografia diagnostikovala kardiomyopatiu spôsobujúcu výpotok; (2) neoplázia – mačky, u ktorých bolo možné diagnostikovať nádor spôsobujúci výpotok na základe cytologického a/alebo histologického vyšetrenia; a (3) ďalšie – mačky s výpotkom spôsobeným iným ochorením ako FIP, srdcovým ochorením alebo nádorom.

Mačky zahrnuté v tejto štúdii predstavujú podmnožinu populácie z predchádzajúceho výskumu.18 Klasifikácia mačiek do kategórie FIP/non-FIP, ako aj ďalšia klasifikácia mačiek bez FIP do troch podskupín (ochorenie srdca, neoplázia, a ďalšie), sa uskutočnila rovnakým spôsobom ako v tejto štúdii.

Meranie proteínov akútnej fázy

Pred meraním APP sa vzorky séra a výpotku rozmrazili pri izbovej teplote. Prítomnosť hemolýzy sa hodnotila vizuálne.

Haptoglobin a SAA boli merané automatizovaným analyzátorom ABX Pentra 400 (Axon Lab) s použitím reagencií zo súpravy Phase Range Haptoglobin kit (druhá generácia) (Tridelta Development) a LZ Test ‘Eiken’ SAA (Eiken Chemical). Na meranie APP u mačiek boli použité obidva testy. 11,25,26 AGP sa meral manuálnou metódou s použitím reagencií z testovacej súpravy SRID Assay Kit (Phidel Feline α1 Acid Glycoprotein) (Tridelta Development). Tento test bol tiež validovaný a použitý u mačiek. 13,14

Štatistická analýza

Dáta boli testované na normálnosť pomocou súhrnného testu normálnosti D’Agostino a Pearson a zistilo sa, že nie sú normálne distribuované. Číselné hodnoty sú preto uvedené ako medián a rozsah. APP u mačiek s FIP a bez nej boli porovnané pomocou Mann-Whitneyho U-testu, zatiaľ čo štyri skupiny (v závislosti od konečnej diagnózy) boli porovnané pomocou Kruskal-Wallisovho testu, po ktorom nasledovalo Dunnovo porovnanie. Pre každý testovaný parameter sa vypočítali krivky operačnej charakteristiky prijímača (ROC) a plocha pod krivkou (AUC). Štatistická analýza sa uskutočňovala pomocou komerčného softvéru (GraphPad Prism verzia 6). Štatistická významnosť bola definovaná ako P ⩽0.05.

Výsledky

K dispozícii boli vzorky séra pre účely merania APP od 88 mačiek. U 67/88 mačiek sa APP merala aj v efúzii. Stredný vek 88 mačiek bol 8,3 rokov (rozpätie 0,3–17,9 rokov); u štyroch mačiek nebol vek známy. Tridsať (34%) mačiek boli samice (štyri intaktné, 26 sterilizovaných) a 57 (65%) samci (sedem intaktných, 50 kastrovaných); u jednej (1%) mačky sa pohlavie nezaznamenalo. Najbežnejším plemenom bola domáca krátkosrstá (63 mačiek [72%]); Zaznamenaných bolo ďalších 11 plemien. Tridsaťsedem (42%) mačiek malo ascites, 44 (50%) mačiek malo pleurálny výpotok, päť (6%) mačiek malo ascites a pleurálny výpotok a dve (2%) mačky mali perikardiálny výpotok. Z 88 mačiek malo 20 (23%) mačiek FIP (u deviatich mačiek to bolo potvrdené imunohistochémiou; zvyšných 11 mačiek bolo zistených štatisticky) a 68 (77%) mačiek trpelo inými chorobami (u 16 mačiek bola diagnóza stanovená histopatológiou). Z nich 22 (25%) mačiek malo srdcové ochorenie, 24 (27%) malo nádor a 22 (25%) mačiek malo iné choroby. U druhej skupiny bola diagnóza stanovená u všetkých okrem dvoch mačiek. Mačkám bolo diagnostikované jedno z nasledujúcich ochorení: septická peritonitída alebo pyothorax (n = 10), sepsa (s hrudným výpotkom klasifikovaným ako transudát na základe počtu buniek a celkového proteínu; n = 1), idiopatický chylotorax (n = 3), ochorenie obličiek (n = 2), hepatálna amyloidóza (n = 1), cholangiohepatitída (n = 1), intoxikácia permetrínom (n = 1) a trauma (n = 1).

Dve mačky boli pozitívne na FIV, dve na FeLV a jedna bola pozitívna na FIV aj FeLV. Základné choroby zodpovedné za tvorbu výpotku u týchto mačiek boli FIP, septická peritonitída, karcinóm, lymfóm a trauma.

Tri vzorky séra a 12 vzoriek výpotkov boli výrazne hemolytické.

Koncentrácie troch APP v sére a výpotku boli významne odlišné u mačiek s FIP a bez FIP (P <0,001 pre všetky tri APP) (tabuľka 1).

FIPNon-FIPHodnota P
SérumHp (mg/ml)2.0 (2.0-9.0)1.8 (0-2.0)<0.001
 AGP (μg/ml)2900 (960-5040)690 (120-4500)<0.001
 SAA (μg/ml)98.5(1.3-163.4)7.6(0.1-163.8)<0.001
EfúziaHp (mg/ml)2.2(0.1-9.3)0.8(0.1-2.5)<0.001
 AGP (μg/ml)2570(1300-5760)480 (190-3800)<0.001
 SAA (μg/ml)80.4(0.1-207.4)0.1 (0.1-182.7)<0.001
Tabuľka 1 Koncentrácie haptoglobínu (Hp), α1-kyslého glykoproteínu (AGP) a sérového amyloidu A (SAA) v sére (20 mačiek s FIP a 68 mačiek bez FIP) a výpotku (14 mačiek s FIP a 53 mačiek bez FIP)

Medzi mačkami s FIP, srdcovými chorobami, neopláziami a inými (obrázky 1a–c a 2a, b) bol významný rozdiel v koncentráciách všetkých troch APP v sére aj v efúzii, s jedinou výnimkou koncentrácie SAA v sére, ktorá sa nelíšila medzi mačkami s FIP a inými chorobami (obrázok 2c).

Obrázok 1 (a) Haptoglobín, (b) α1-kyslý glykoproteín (AGP) a (c) koncentrácia sérového amyloidu A (SAA) v efúzii mačiek s infekčnou peritonitídou mačiek (FIP; n = 14), chorobou srdca (n = 17) ), neopláziou (n = 21) a inými chorobami (n = 15). Rámčeky predstavujú 25. a 75. kvartil, vodorovná čiara predstavuje medián. Výbežky predstavujú rozsah údajov. Hviezdičky predstavujú úrovne významnosti (*** P <0,001, ** P <0,01, * P <0,05) pri porovnaní skupiny so srdcovými chorobami, neopláziami a inými chorobami so skupinou FIP
Obrázok 2 (a) Haptoglobín, (b) α1-kyslý glykoproteín (AGP) a (c) sérový amyloidu A (SAA) v sére mačiek s infekčnou peritonitídou mačiek (FIP; n = 20), srdcovými chorobami (n = 22) ), neopláziou (n = 24) a inými chorobami (n = 22). Rámčeky predstavujú 25. a 75. kvartil, medián je vyjadrený vodorovnou čiarou. Výbežky predstavujú rozsah údajov. Hviezdičky predstavujú úrovne významnosti (*** P <0,001, ** P <0,01, * P <0,05) pri porovnaní skupiny so srdcovými chorobami, neopláziami a inými chorobami so skupinou FIP

ROC krivky pre tri APP pri diagnostike FIP sú znázornené pre sérum na obrázku 3 a pre výpotok na obrázku 4.

Obrázok 3 Krivky operačných charakteristík prijímača troch proteínov akútnej fázy, haptoglobínu (Hp), α1-kyslého glykoproteínu (AGP) a sérového amyloidu A (SAA) v sére mačiek s infekčnou peritonitídou mačiek (FIP; n = 20) a mačiek bez FIP (n = 68)
Obrázok 4 Krivky operačných charakteristík prijímača troch proteínov akútnej fázy haptoglobínu (Hp), α1-kyslého glykoproteínu (AGP) a sérového amyloidu A (SAA) z výpotku mačiek s infekčnou peritonitídou mačiek (FIP; n = 14) a mačiek bez FIP (n = 53)

Tabuľka 2 zobrazuje AUC pre každý APP vrátane najlepších medzných hodnôt založených na pomere najlepšej pravdepodobnosti s jeho citlivosťou a špecifickosťou.

AUCCut-offCitlivosť (%)Špecificita (%)
SérumHp0.7772.0 mg/ml5582
 AGP0.8992260 μg/ml8590
 SAA0.80097.3 μg/ml5587
EfúziaHp0.8702.1 mg/ml7987
 AGP0.9501550 μg/ml9393
 SAA0.88543.6 μg/ml7191
Tabuľka 2 Plocha pod krivkou (AUC), optimálne hraničné hodnoty a citlivosť a špecifickosť troch proteínov akútnej fázy v sére a výpotku

Ukázalo sa, že AGP v efúzii je najlepším markerom pre odlíšenie FIP od iných ochorení; medzná hodnota 1550 μg/ml mala pre diagnostiku FIP citlivosť a špecificitu 93%.

Diskusia

Toto je prvá štúdia, ktorá hodnotí všetky tri dôležité APP u mačiek, merané v sére aj výpotku, ako diagnostický nástroj na odlíšenie FIP od iných chorôb. Najlepším APP, pomocou ktorého bolo možné rozlíšiť mačky s FIP alebo bez nej, bol AGP v efúzii. AUC ROC krivky pre tento analyt bola 0,95; medzná hodnota 1550 μg/ml mala pre diagnostiku FIP senzitivitu a špecificitu 93%. Medzné hodnoty pre testované parametre boli vybrané prednostne na získanie vysokej špecifičnosti, pretože falošne pozitívny výsledok by mohol byť pre mačku potenciálne smrteľný. V predloženej štúdii iba štyri mačky s chorobami inými ako FIP mali koncentrácie AGP v efúzii vyššie ako 1550 μg/ml, a preto by im bola falošne diagnostikovaná prítomnosť FIP. Z týchto mačiek mali tri septický výpotok a jedna mala metastatický karcinóm pankreasu, endokarditídu a hnisavú bronchopneumóniu. Táto mačka mala ascites, a hoci sa pri cytologickom vyšetrení nenašli žiadne nádorové bunky, príčinou s najväčšou pravdepodobnosťou bol metastatický karcinóm pankreasu a mačka bola zaradená do „skupiny nádorov“. Táto mačka však mala tiež pozitívny test na FIV a FeLV, ktoré mohli mať vplyv na hladiny APP. Nakoľko FIV alebo FeLV prispeli ku koncentráciám APP u zvyšných štyroch mačiek s FIV a/alebo FeLV, nie je možné pri použití súčasných metód určiť.

U všetkých APP testovaných v sére a výpotku mali niektoré mačky so septickými procesmi a niekoľko mačiek s diseminovanými neopláziami hladiny APP vysoké podobne, ako mačky s FIP. Avšak mačky so srdcovým ochorením mali nízke APP, s jedinou výnimkou jednej mačky s endokarditídou s koncentráciou AGP v efúzii 1500 μg/ml. Táto mačka mala pri posmrtnom vyšetrení tiež známky bronchopneumónie, ktorá pravdepodobne prispela k vysokej koncentrácii AGP. Táto mačka však bola zaradená do kategórie „srdcové choroby“, pretože AGP sa meral v ascite, ktorý sa na základe výsledkov posmrtného a cytologického vyšetrenia (modifikovaný transudát) považoval za sekundárny následok zlyhania srdca. Je zaujímavé, že pri všetkých APP pri meraní APP v efúzii došlo k menšiemu prekrývaniu medzi mačkami s FIP a mačkami so septickým procesom alebo neopláziou. Príčina tohto zistenia nie je v súčasnosti známa.

Na základe týchto zistení by mohol byť navrhnutý diagnostický algoritmus užitočný v klinickej praxi. U mačiek s výpotkami v telesnej dutine by sa mal určiť AGP vo výpotku. Ak sú hladiny AGP vysoké, mala by sa zvážiť FIP, prípadne septické alebo diseminované neoplastické ochorenie. Septická efúzia sa dá ľahko rozpoznať na základe výsledkov hematológie a cytologického vyšetrenia výpotku. Ak nie sú dôkazy o septickom procese, mali by sa vykonať ďalšie diagnostické testy na FIP. Hlavnou nevýhodou tohto diagnostického algoritmu je zlá dostupnosť testovania AGP v porovnaní s inými metódami, vrátane PCR. To by sa však v budúcnosti mohlo zlepšiť zavedením testov, ktoré je možné použiť s automatickými analyzátormi.27

Niekoľko štúdií zistilo zvýšené hladiny APP u mačiek s FIP; 11–14, vysoké hladiny APP sa však zaznamenali aj pri rôznych iných zápalových aj nezápalových stavoch, ako je neoplázia. 25,26,28–30 Dve štúdie u mačiek s FIP hodnotili iba AGP, 13,14 a jedna štúdia hodnotila AGP aj Hp.12 Všetky tri APP boli aj predmetom iného výskumu; výsledky sa však porovnávali iba s výsledkami u zdravých mačiek.11 V jednej štúdii ROC krivka pre sérový AGP vykázala AUC 0.850,13, ktorá je podobná hodnote zistenej pri súčasnom výskume(0.899). Na výpočet ROC v tejto štúdii sa však použili klinicky zdravé mačky, ktoré bránili priamemu porovnaniu výsledkov.13 Pre sérový AGP bola na diagnostiku FIP hlásená vynikajúca senzitivita a špecificita, každá so 100% špecifickosťou s použitím medznej hodnoty 1,5 mg/ml (t.j. 1500 µg/ml).14 Bolo však zahrnutých iba osem mačiek s FIP a štyri mačky s inými chorobami a tieto výsledky je potrebné interpretovať opatrne. S použitím rovnakej medznej hodnoty mal pri diagnostike v inej štúdii AGP senzitivitu 85% a špecificitu 100%.12 Túto vynikajúcu špecifickosť možno pripísať skutočnosti, že do nej neboli zaradené žiadne mačky so septickým výpotkom.12 Septické mačky, podľa tejto štúdie, majú hodnoty AGP také vysoké ako mačky s FIP, čo znižuje špecificitu tohto parametra.

V tejto štúdii je niekoľko obmedzení. Po prvé, imunohistochémia, zlatá štandardná metóda diagnostiky FIP, sa mohla vykonať iba u 11 mačiek pre potvrdenie a u 18 mačiek pre vylúčenie FIP (mačky trpiace inými chorobami ako FIP), pretože post-mortem vyšetrenie sa uskutočnilo iba v tejto podskupine mačiek.18 V najnovšom komplexnom prehľade diagnostiky FIP sa však histologické vyšetrenie a imunohistochémia nepovažovali za nutné požiadavky pre diagnostiku FIP.31 Namiesto toho sa ako dôležité nástroje pre diagnostiku ukázali byť typické vlastnosti, anamnéza a klinické príznaky FIP. Ukázali sa ale aj obmedzenia, ktoré vykazuje každá laboratórna metóda vrátane imunohistochémie.31 Iní autori založili diagnostiku FIP na nálezoch cytologického vyšetrenia výpotku v kombinácii s inými laboratórnymi parametrami a typickou anamnézou pre prípady, keď histológia nebola k dispozícii .32,33 Aby sme prekonali problém absencie post-mortem vyšetrení, pre klasifikáciu FIP pozitívnych alebo FIP negatívnych mačiek sa použila vysoko spoľahlivá a sofistikovaná štatistická metóda kombinujúca výsledky viacerých testov.24

Testy použité na meranie APP neboli špecificky určené na meranie týchto analytov v efúzii. Avšak podľa pokynov výrobcu je možné testy AGP v tejto štúdii použiť pre stanovenie koncentrácie AGP v mačacom sére alebo iných vzorkách. Podobný test sa predtým používal na meranie AGP v efúzii.12 Dlhodobé skladovanie mohlo ovplyvniť koncentrácie APP v našich vzorkách, pretože niektoré sa pred analýzou skladovali až 2 roky pri -80 ° C. Nie sú zverejnené žiadne informácie týkajúce sa stability APP u mačiek počas dlhodobého skladovania, a vplyv podmienok a času skladovania nie je známy.

Je známe, že niektoré laboratórne metódy sú ovplyvnené prítomnosťou hemolýzy, lipémie a bilirubinémie v analyzovaných vzorkách. O vplyve týchto látok na meranie APP u psov a mačiek dodnes nemáme mnoho informácií.10 Pokiaľ je nám známe, neboli publikované žiadne konkrétne špecifické opatrenia pre imunoturbidimetrický test používaný na meranie koncentrácie SAA alebo jednorazovej radiálnej imunodifúzie použitej pre meranie koncentrácie AGP u mačiek v tejto štúdii. Pri meraní koncentrácie Hp by mohla vzbudzovať obavy hemolýza, pretože voľný hemoglobín by sa mohol vo vzorke viazať na haptoglobín, čo by v dôsledku mohlo viesť k falošne zníženým koncentráciám Hp. 34 Pretože hemolytické vzorky neboli z analýzy vylúčené, ich použitie mohlo ovplyvniť výsledky, a mohlo by byť zodpovedné za obmedzenú užitočnosť Hp pri diagnostike FIP.

Na záver je dôležité zdôrazniť, že zistenia tejto štúdie sú použiteľné iba u mačiek s výpotkami v telesných dutinách, ktoré môžu trpieť efuzívnou (vlhkou) formou FIP. Na vyhodnotenie APP u mačiek s granulomatóznou (suchou) FIP sú potrebné ďalšie štúdie.

Závery

Aj keď sa zistilo, že AGP je užitočným diagnostickým nástrojom pre rozlíšenie medzi FIP a inými chorobami spôsobujúcimi výpotok, prínos SAA a Hp nebol v tomto ohľade dostatočný. Meranie AGP v efúzii poskytlo najvyšší diagnostický prínos spomedzi APP testovaných v sére aj v efúzii. Pretože sa však zistilo určité prekrytie AGP u mačiek s FIP a septickým ochorením alebo diseminovanou neopláziou, AGP nemožno použiť ako jediný test na FIP.

Poďakovania

Chceli by sme sa poďakovať Sabine Zielinskej za technickú podporu a všetkým kolegom z Kliniky malých zvierat a Dr. Christiane Stengel z Tierklinik Hofheim, Nemecko, za odber vzoriek.

Konflikt záujmov
Autori neuviedli žiadny potenciálny konflikt záujmov v súvislosti s výskumom, autorstvom alebo publikovaním tohto článku.

Financovanie
Autori nezískali žiadnu finančnú podporu pre výskum, autorstvo a/alebo publikáciu tohto článku.

Časť tejto štúdie bola prezentovaná ako ústna abstraktná prezentácia na 22. výročnom kongrese ECVIM-CA v roku 2012 v holandskom Maastrichte

Prijaté: 16. júna 2016

Referencie

1.Wolfe, RG, Griesemer, LA. Feline infectious peritonitis. Pathol Vet 1966; 3: 255–270.
Google Scholar | SAGE Journals
2.Montali, RJ, Strandberg, JD. Extraperitoneal lesions in feline infectious peritonitis. Vet Pathol 1972; 9: 109–121.
Google Scholar | SAGE Journals | ISI
3.Pedersen, NC. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963–2008. J Feline Med Surg 2009; 11: 225–258.
Google Scholar | SAGE Journals | ISI
4.Tasker, S, Gunn-Moore, D. Differential diagnosis of ascites in cats. In Pract 2000; 22: 472–479.
Google Scholar | Crossref
5.Beatty, J, Barrs, V. Pleural effusion in the cat: a practical approach to determining aetiology. J Feline Med Surg 2010; 12: 693–707.
Google Scholar | SAGE Journals | ISI
6.Kim, Y, Liu, H, Galasiti Kankanamalage, AC. Reversal of the progression of fatal coronavirus infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathog 2016; 12: e1005531.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
7.Kushner, I. The phenomenon of the acute phase response. Ann N Y Acad Sci 1982; 389: 39–48.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
8.Baumann, H, Gauldie, J. The acute phase response. Immunol Today 1994; 15: 74–80.
Google Scholar | Crossref | Medline
9.Koj, A. Initiation of acute phase response and synthesis of cytokines. Biochim Biophys Acta 1996; 1317: 84–94.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
10.Cerón, JJ, Eckersall, PD, Martínez-Subiela, S. Acute phase proteins in dogs and cats: current knowledge and future perspectives. Vet Clin Path 2005; 34: 85–99.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
11.Giordano, A, Spagnolo, V, Colombo, A. Changes in some acute phase protein and immunoglobulin concentrations in cats affected by feline infectious peritonitis or exposed to feline coronavirus infection. Vet J 2004; 167: 38–44.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
12.Duthie, S, Eckersall, PD, Addie, DD. Value of α1-acid glycoprotein in the diagnosis of feline infectious peritonitis. Vet Rec 1997; 141: 299–303.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
13.Paltrinieri, S, Alessia, G, Vito, T. Critical assessment of the diagnostic value of feline α1-acid glycoprotein for feline infectious peritonitis using the likelihood ratios approach. J Vet Diagn Invest 2007; 19: 266–272.
Google Scholar | SAGE Journals | ISI
14.Giori, L, Giordano, A, Giudice, C. Performances of different diagnostic tests for feline infectious peritonitis in challenging clinical cases. J Small Anim Pract 2011; 52: 152–157.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
15.Paltrinieri, S, Metzger, C, Battilani, M. Serum α1-acid glycoprotein (AGP) concentration in non-symptomatic cats with feline coronavirus (FCoV) infection. J Feline Med Surg 2007; 9: 271–277.
Google Scholar | SAGE Journals | ISI
16.Paltrinieri, S, Gelain, ME, Ceciliani, F. Association between faecal shedding of feline coronavirus and serum α1-acid glycoprotein sialylation. J Feline Med Surg 2008; 10: 514–518.
Google Scholar | SAGE Journals | ISI
17.Ceciliani, F, Grossi, C, Giordano, A. Decreased sialylation of the acute phase protein α1-acid glycoprotein in feline infectious peritonitis (FIP). Vet Immunol Immunopathol 2004; 99: 229–236.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
18.Held, S. Genauigkeit diagnostischer Tests für Feline Infektiöse Peritonitis (FIP) bei Katzen mit einem Körperhöhlenerguss. Dissertation, Justus-Liebig-Universität Gießen, 2013.
Google Scholar
19.Hirschberger, J. Körperhöhlenergüsse. In: Kraft, W, Dürr, UM (eds). Klinische Labordiagnostik in der Tiermedizin. 6th ed. Stuttgart: Schattauer, 2005, p 243.
Google Scholar
20.Pratelli, A. Comparison of serologic techniques for the detection of antibodies against feline coronaviruses. J Vet Diagn Invest 2008; 20: 45–50.
Google Scholar | SAGE Journals | ISI
21.Herrewegh, AAPM, DeGroot, RJ, Cepica, A. Detection of feline coronavirus RNA in feces, tissues, and body fluids of naturally infected cats by reverse transcriptase PCR. J Clin Microbiol 1995; 33: 684–689.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
22.Parodi, MC, Cammarata, G, Paltrinieri, S. Using direct immunofluorescence to detect coronaviruses in peritoneal and pleural effusions. J Small Anim Pract 1993; 34: 609–613.
Google Scholar | Crossref | ISI
23.Kipar, A, Bellmann, S, Gunn-Moore, DA. Histopathological alterations of lymphatic tissues in cats without feline infectious peritonitis after long-term exposure to FIP virus. Vet Microbiol 1999; 69: 131–137.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
24.Pfannschmidt, K, Hüllermeier, E, Held, S. Evaluating tests in medical diagnosis: combining machine learning with game-theoretical concepts. Proceedings IPMU-2016 International Conference on Information Processing and Management of Uncertainty in Knowledge Based Systems; 2016 Jun 20–24; Eindhoven, The Netherlands. Springer, 2016, pp 450–461. DOI: 10.1007/978-3-319-40596-4 38.
Google Scholar | Crossref
25.Hansen, AE, Schaap, MK, Kjelgaard-Hansen, M. Evaluation of a commercially available human serum amyloid A (SAA) turbidimetric immunoassay for determination of feline SAA concentration. Vet Res Commun 2006; 30: 863–872.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
26.Tamamoto, T, Ohno, K, Ohmi, A. Verification of measurement of the feline serum amyloid A (SAA) concentration by human SAA turbidimetric immunoassay and its clinical application. J Vet Med Sci 2008; 70: 1247–1252.
Google Scholar | Crossref | Medline
27.Bence, LM, Addie, DD, Eckersall, PD. An immunoturbidimetric assay for rapid quantitative measurement of feline alpha-1-acid glycoprotein in serum and peritoneal fluid. Vet Clin Pathol 2005; 34: 335–340.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
28.Kajikawa, T, Furuta, A, Onishi, T. Changes in concentrations of serum amyloid A protein, α1-acid glycoprotein, haptoglobin, and C-reactive protein in feline sera due to induced inflammation and surgery. Vet Immunol Immunopathol 1999; 68: 91–98.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
29.Sasaki, K, Ma, Z, Khatlani, TS. Evaluation of feline serum amyloid A (SAA) as an inflammatory marker. J Vet Med Sci 2003; 65: 545–548.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
30.Selting, KA, Ogilvie, GK, Lana, SE. Serum alpha 1-acid glycoprotein concentrations in healthy and tumor bearing cats. J Vet Intern Med 2000; 14: 503–506.
Google Scholar | Medline | ISI
31.Pedersen, NC. An update on feline infectious peritonitis: diagnostics and therapeutics. Vet J 2014; 201: 133–141.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
32.Gamble, DA, Lobbiani, A, Gramegna, M. Development of a nested PCR assay for detection of feline infectious peritonitis virus in clinical specimens. J Clin Microbiol 1997; 35: 673–675.
Google Scholar | Crossref | Medline | ISI
33.Ishida, T, Shibanai, A, Tanaka, S. Use of recombinant feline interferon and glucocorticoid in the treatment of feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg 2004; 6: 107–109.
Google Scholar | SAGE Journals | ISI
34.Eckersall, PD, Duthie, S, Safi, S. An automated biochemical assay for haptoglobin: prevention of interference from albumin. Comp Haematol Int 1999; 9: 117–124.
Google Scholar | Crossref

Hodnotenie komerčného testu na genetickú rezistenciu voči mačacej infekčnej peritonitíde

Pôvodný článok: Evaluation of a commercial test for genetic resistance to feline infectious peritonitis, rok 2015

Niels C. Pedersen, DVM PhD,
Emeritný profesor,
Centrum pre zdravie spoločenských zvierat,
School of Veterinary Medicine,
University of California, Davis

Laboratórium s názvom AnimalLabs© v Záhrebe v Chorvátsku ponúka test, ktorý podľa nich identifikuje mačky, ktoré sú nositeľmi genetického markera rezistencie na FIP (http://www.animalabs.com/feline-infectious-peritonitis-dna-test-for-resistance/, prístup 7. októbra 2015). Rovnaký test ponúka aj spoločnosť Genimal Biotechnologies vo Francúzsku (https://www.genimal.com/dna-tests/cat/feline-infectious-peritonitis-resistance/, prístup 29. októbra 2015). AnimalLabs© poskytol dva odkazy, jeden na výskumný článok, ktorý tento marker opisuje1 , a druhý prehľadový článok o FIP, ktorý som uverejnil v roku 2009.2 Prvý článok je voľne prístupný na adrese: http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4041894/pdf/1297-9716-45-57.pdf.  Zhrnutie môjho prehľadového článku z roku 2009 je dostupné na adrese: https://sockfip.org/wp-content/uploads/2019/04/FIP_Synopsis_Jan13_09-1.pdf. Chcem vás ubezpečiť, že uvedenie môjho prehľadového článku neznamená podporu tohto testu.  V skutočnosti sa domnievam, že výskum, ktorý stál za týmto testom, bol vo viacerých ohľadoch chybný a mal by sa považovať prinajlepšom za predbežný.

Chcel by som zhrnúť výskum, ktorý v článku uskutočnil Hsieh a jeho kolegovia.1 Vedci predpokladali, že interferón-gama sa podieľa na ochrane pred FIP, čo je rozumný predpoklad založený na predchádzajúcom výskume ostatných vedcov. Sekvenovali gén pre interferón-gamma mačiek (fIFNG) a identifikovali rozdiely medzi mačkami (t. j. genetické polymorfizmy) na troch rôznych pozíciách, ktoré označili ako 401, 408 a 428B. Tieto polymorfizmy zahŕňali jednonukleotidový polymorfizmus (SNP – single nucleotide polymorphism) na každej z týchto pozícií. Tieto SNP sa nenachádzali v častiach génov, ktoré kódujú proteín fIFNG (t. j. exóny), ale skôr v oblastiach, ktoré exóny obklopujú (t. j. introny). Je známe, že intrónové oblasti obsahujú nezmyselné sekvencie aj genetické elementy, ktoré regulujú úroveň expresie proteínu génom. Potom odobrali DNA od 66 zdravých mačiek a 60 mačiek s FIP. Nezistili žiadny vzťah medzi rozdielmi u SNP na pozíciách +401 a +408, ale ukázalo sa, že existuje vzťah so stavom ochorenia pre SNP na pozícii +428B. Citujem ich prácu – „zo všetkých testovaných SNP; iba fIFNG + 428C/T sa ukázal ako významne súvisiaci s výsledkom infekcie. Na pozícii +428 bola vyššia frekvencia genotypu CT u asymptomatických kontrolných mačiek (19,5 %) ako u mačiek s FIP (6,3 %) a údaje ukázali významnú koreláciu s odolnosťou voči ochoreniu (p = 0,03) (tabuľka 2).“  Je pozoruhodné, že medzi 66 zdravými a 60 mačkami s FIP boli prítomné len mačky, ktoré mali CC alebo CT; v oboch populáciách neboli prítomné žiadne mačky, ktoré mali TT. Tabuľka, v ktorej sú uvedené relevantné zistenia, je uvedená nižšie:

Zdravé mačkyFIP mačky
+428 SNPs(% of mačiek)(% of mačiek)
CC66 (80.5)60 (93.8)
CT16 (19.5) 4 (6.3)
TT0 (0.0)0 (0.0)

Autori dospeli k záveru, že rozdiel medzi 16 zdravými mačkami s CT (19,5 % zdravých mačiek) sa významne líšil od 4 mačiek s FIP s CT (6,3 % mačiek s FIP). Pomocou pomeru šancí (OR) vypočítali, že pravdepodobnosť výskytu CC mačiek s FIP bola 3,6-krát vyššia ako u mačiek s CT, a dospeli k záveru, že T SNP je dominantný voči C. S týmto záverom však boli dva problémy. Po prvé, žiadna mačka v ich štúdii nebola TT a vzhľadom na skutočnosť, že 20 mačiek v oboch populáciách nieslo T SNP (20/126=15,8 %), očakávalo by sa, že 9 % (0,158 x 0,158=,092), alebo 11 mačiek zo 126 mačiek bude TT. To naznačuje, že buď je TT embryonálne letálny, alebo je pravdepodobnejšie, že skúmané populácie neboli náhodným zastúpením všetkých mačiek. Štatistické porovnania sú platné len vtedy, keď ide o populácie, ktoré sú náhodne vybrané, a osobitnú pozornosť treba venovať tomu, keď sa hladina významnosti blíži k minimálnej hodnote P≤0,05 a počet prípadov a kontrolných mačiek je malý. Nulová hodnota pre mačky TT v populácii tiež znemožnila posúdiť, či mačky obsahujúce dve kópie „ochrannej alely“ mali aj významne vyššiu odolnosť ako mačky, ktoré boli CC.  Dalo by sa očakávať, že ak je T dominantná a CT je ochranná, že TT bude tiež ochranná.  Znalosť výskytu mačiek, ktoré sú TT pri +428, je pre použitie testu rozhodujúca, pretože jediný spôsob, ako šľachtiť na genotyp CT, ak je to jediný genotyp spojený s odolnosťou voči FIP, je zachovať v populácii mačky CC. Ak sa preukáže, že mačky TT vykazujú podobný stupeň odolnosti voči FIP ako mačky CT, potom je teoreticky možné šľachtiť len pre alelu T (CT a TT) za predpokladu, že alela T skutočne súvisí s rezistenciou.  Preto hodnota testu závisí od výskytu genotypov CC, CT a TT v populáciách, v ktorých sa bude používať.  Je pravdepodobné, že niektoré plemená budú homozygotné pre spoločnú alelu C, a preto sa na ne test nebude vzťahovať.  Hoci je to nepravdepodobné, niektoré plemená môžu mať vysoký výskyt T a opäť za predpokladu, že CT aj TT sú ochranné, nemusí byť testovanie nákladovo efektívne. Ak je výskyt T nízky, pozitívna selekcia na T prináša riziko príbuzenského kríženia (pozri diskusiu nižšie). Pointa je, že chovatelia by nemali platiť za tento test, kým nedostanú informácie, ktoré sú potrebné na jeho správne použitie v ich chovateľských programoch.

Autori mali najväčší problém vysvetliť biologický význam polymorfizmu T SNP.  Väčšina významných genetických mutácií sa nachádza v exónoch ( bielkovinové kódujúce oblasti) a nie v intrónoch ( nebielkovinové kódujúce oblasti). Na poskytnutie biologickej relevantnosti museli autori preukázať, že mutácia v introne spôsobila zvýšenie produkcie fIFNG. Obvyklým spôsobom, ako to urobiť, by bolo izolovať normálny gén s CC SNP a alternatívny gén s CT SNP a preukázať, že medzi týmito dvoma génmi bol rozdiel v úrovni expresie fIFNG v nejakom testovacom systéme (t. j. in-vitro). Najjednoduchším testom by bolo identifikovať veľkú skupinu mačiek, ktoré sú CC, CT alebo TT, izolovať ich krvné lymfocyty, stimulovať ich na produkciu IFNG a potom porovnať hladiny buď špecifickej RNA (pomocou qRT-PCR) alebo skutočného proteínu pomocou ELISA alebo iného testu. Ak sú ich pozorovania správne, lymfocyty mačiek, ktoré sú CT alebo TT, by mali exprimovať viac fIFNG ako mačky, ktoré sú CC.  Namiesto tohto zložitého experimentu sa autori rozhodli iba zmerať hladiny fIFNG v plazme mačiek s FIP s odôvodnením, že mačky s FIP a CT SNP budú mať vyššie plazmatické hladiny fIFNG ako mačky s FIP a CC SNP. Zistili, že 12/12 mačiek s FIP s CC SNP malo veľmi nízke hladiny fIFNG, zatiaľ čo všetky tri mačky s FIP s CT mutáciou mali vysoké hladiny.  Záver bol, že CT mutácia umožňuje vyššiu expresiu fIFNG. S týmto záverom bolo spojených niekoľko závažných problémov.  Po prvé, je paradoxné, že by sa dospelo k záveru, že CT mutácia poskytuje odolnosť voči FIP a že táto odolnosť súvisí so zvýšenou expresiou fIFNG, ale potom to dokázať použitím plazmy od CT mačiek, ktoré trpeli FIP. Druhým problémom je, že v skupine CT boli len tri mačky a v skupine CC 12 mačiek, čím sa akékoľvek štatistické porovnanie stáva bezpredmetným. Napokon, neexistuje dobrý dôkaz, že u mačiek sa FIP vyvíja preto, že nie sú schopné produkovať dostatočné hladiny fIFNG. Niekoľko štúdií o FIP meralo expresiu cytokínov u mačiek s FIP.3 Tieto štúdie boli výstižnejšie, keď preukázali zvýšenie FIFNG v sére mačiek s FIP a zvýšenú produkciu krvnými lymfocytmi mačiek s FIP po stimulácii. V skutočnosti je všeobecný záver taký, že IFNG je u mačiek s FIP skôr stimulovaný ako inhibovaný.

Až do tohto bodu predpokladám, že tento výskum má svoje opodstatnenie a že je potrebné pokračovať v ďalšom výskume.  Problémom je urobiť obrovský skok od istého chabého výskumného zistenia k aplikácii v praxi.  Už teraz existuje dostatok dôkazov o tom, že odolnosť voči FIP nemožno pripísať jednoduchému polymorfizmu v jednom géne. Naše pokusy nájsť jediný gén zodpovedný za odolnosť voči FIP v terénnych štúdiách s birmskými mačkami4 a s náhodne chovanými mačkami v našom vlastnom experimentálnom šľachtiteľskom programe5 neumožnili identifikovať jediný genetický marker odolnosti/náchylnosti voči FIP, ktorý by sme považovali za významný.  V skutočnosti jediným genetickým rizikovým faktorom, ktorý sa nám podarilo identifikovať pre rezistenciu voči FIP, bolo samotné príbuzenské kríženie.6 Chov rezistentných mačiek s rezistentnými mačkami nezvýšil rezistenciu ich potomkov, ale skôr ich urobil ešte náchylnejšími.  To je presne to, čo by ste očakávali od genetickej vlastnosti, ktorá zahŕňa mnoho rôznych génov a génových dráh.  Čím viac sa snažíte selektovať jediný faktor rezistencie, tým viac neúmyselne obmedzujete úlohu viacerých génov a génových dráh. Zaujímavé je, že súčasné odporúčanie je stále najlepšie, t. j. vyhýbať sa príbuzenskej plemenitbe a nechovať mačky, ktoré splodili mačiatka s FIP. Toto odporúčanie je založené na teórii, že takéto mačky nesú väčší podiel faktorov náchylnosti ako mačky, ktoré neprodukujú mačiatka, u ktorých sa vyvinula FIP, a pri spoločnom chove budú produkovať mačiatka s ešte väčším podielom rizikových faktorov.  Na základe týchto zistení je pravdepodobnejšie, že selekcia na odolnosť voči FIP pomocou jediného genetického markera bude uprednostňovať príbuzenskú plemenitbu a v skutočnosti zvýši výskyt FIP.  Nakoniec treba pripomenúť, že dedičnosť vysvetľuje len 50 % náchylnosti na FIP, 7 pričom zvyšok sa pripisuje epigenetickým (genetickým zmenám, ku ktorým dochádza po narodení) a environmentálnym faktorom.

Hoci sa zdá, že jednoduchý genetický test, ktorý by výrazne znížil riziko FIP, nie je realistický, je dôvod pokračovať v hľadaní genetických vysvetlení, prečo sa môže zdať, že niektoré mačky odolávajú infekcii vírusom FIP a iné jej podľahnú, a prečo sa u niektorých mačiek vyvinie vlhká forma FIP a u iných chronická suchá forma.  Tieto štúdie by sa mali sústrediť na chovy, kde existuje FIP, kde sú známe rodokmene a kde sa dajú ľahko sledovať genetické znaky.  Náklady na takýto výskum by však nemali ísť na úkor chovateľov, ktorí si test objednajú. Bežná postupnosť pri uvádzaní genetického testu na chorobný znak na trh spočíva v jeho overení pred jeho ponúknutím verejnosti.  Nemyslím si, že tento test bol dostatočne preskúmaný.

Citovaná literatúra

  1. Hsieh LE, Chueh LL. Identification and genotyping of feline infectious peritonitis-associated single nucleotide polymorphisms in the feline interferon-γ gene. Vet Res. 2014, 45:57.
  2. Pedersen NC. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. J Feline Med Surg. 2009, 11(4):225-58.
  3. Pedersen NC. An update on feline infectious peritonitis: virology and immunopathogenesis. Vet J. 2014, 201(2):123-32
  4. Golovko L, Lyons LA, Liu H, Sørensen A, Wehnert S, Pedersen NC. Genetic susceptibility to feline infectious peritonitis in Birman cats. Virus Res. 2013, 175(1):58-63.
  5. Pedersen NC, Liu H, Gandolfi B, Lyons LA. The influence of age and genetics onnatural resistance to experimentally induced feline infectious peritonitis. Vet Immunol Immunopathol. 2014, 162(1-2):33-40.
  6. Pedersen NC, et al. Immunity to feline infectious peritonitis virus infection is diminished rather than enhanced by positive selection for a resistant phenotype over three generations.Manuscript in preparation.
  7. Foley JE, Pedersen NC: Inheritance of susceptibility of feline infectious peritonitis in purebred catteries.  Feline Practice, 1996, 24(1):14-22

Autobiografia Dr. Pedersena

Pôvodný článok: DR. PEDERSEN’S AUTOBIOGRAPHY
Publikovaný 18.3.2014, Preklad 29.1.2021

Narodil som sa v roku 1943. Môj otec bol dánsky emigrant a matka bola dcéra dánskych emigrantov. Dozvedel som sa však, že po otcovej línii mám aj švédske korene. Prvých 14 rokov svojho života som strávil v južnej Kalifornii (Azusa a San Dimas), kde si moji rodičia prenajali a potom vlastnili niekoľko rodinných hydinových fariem. Aj keď veľkoobchodné a maloobchodné vajcia boli ich hlavným predmetom podnikania, pre sviatočné obdobia chovali aj kačice, husi a morky. Môj otec mal rád mačky, ale nie ako domáce zvieratá. Na farme ich vždy choval veľké množstvo, aby udržal populáciu hlodavcov na nízkej úrovni a ich stravu dopĺňali vajíčka s krvou. Miloval som najrôznejšie zvieratá a choval som holuby, bažanty, divoké kačky. Ako domáce zviera som mal dokonca aj kozu a králika. Avšak mojou najvačsou láskou boli mačky.

Mojou prvou mačacou spoločníčkou bola biela krátkosrstá samica s hnedastými ušami, ktorá sa volala MoMo (matka mačky v mojom detskom jazyku). Žila so mnou 14 rokov a pravidelne a neskôr nepravidelne ma obdarovávala vrhmi mačiatok. Spriatelil som sa tiež s mnohými divokými mačkami a jednou z mojich úloh bolo sedieť s krabicou mačiatok, keď zákazníci prichádzali kupovať vajcia. Našiel som domovy pre veľa mačiatok a raz za čas som dostal 25 alebo 50 centov. Spoznal som charakter a osobnosť mačiek viac, ako ktokoľvek iný. Môj život sa zmenil v roku 1956, keď obrovský letný požiar v kopcoch okolo našej farmy San Dimas spôsobil, že teplota okolo kurčiat vystúpila na viac ako 53°C a prišli sme o všetku vodu použivanú na ich chladenie. Do týždňa zomrelo na následky úpalu šesťdesiattisíc kurčiat. Táto nešťastná udalosť bola v skutočnosti požehnaním, pretože malé rodinné hydinárske farmy v južnej Kalifornii sa rýchlo stávali neziskovými a táto udalosť prinútila môjho otca po 30 rokoch opustiť chov hydiny. Speňažil všetok majetok, ktorý mal nejakú cenu, a vymenil ho za malé teplé jarné letovisko v južnej Nevade a odvtedy bola moja rodina skutočnou strednou triedou. Rekreačné stredisko sa nachádzalo v údolí zvanom Upper Muddy , v ktorom sa tiež nachádzal veľký dobytčí ranč. Stredná škola bola vzdialená 20 míľ v meste Overton a škola začínala jazdou autobusom o 6:30. Na strednú školu som nastúpil ako nováčik s veľkou trémou a hneď v prvý deň vyučovania som sa okamžite zamiloval do svojej budúcej manželky (Gerie). Malá stredná škola a život v mormónskej farmárskej komunite mi priniesli najrôznejšie skúsenosti, ktoré by som nemal, keby som navštevoval oveľa väčšiu strednú školu v južnej Kalifornii. Každý schopný chlapec súťažne športoval a bolo tu mnoho zaujímavých kurzov a mimoškolských aktivít. Každý študent sa musel zúčastnňovať viacerých aktivít. Moje najväčšie stredoškolské skúsenosti boli s Future Farmers of America (Budúci Americkí Farmári) a nakoniec som sa stal štátnym úradníkom FFA.

V roku 1961 som bol prijatý na Nevadskú univerzitu v Rene na štipendiá z Union Pacific Railroad a Nadácie Maxa E. Fleishmana s úmyslom stať sa učiteľom odborného poľnohospodárstva. Čoskoro som si uvedomil, že to asi nebola najlepšia voľba kariéry, ale nemal som ani potuchy o ničom inom. Na konci prvého ročníka som však prestúpil na Animal Sciences (Zvieracie vedy) a v druhom ročníku som začal navštevovať omnoho náročnejšie predmety v rámci prípravy na prípadný titul Ph.D. v tomto obore. Môj život sa opäť zmenil, keď som sa prihlásil na kurz veterinárnych vied, ktorý viedol jeden z dvoch veterinárov, ktorí boli zodpovední za malý program veterinárnych vied na UNR. Nikdy predtým som nemal žiadne priame skúsenosti s veterinármi. Doktor Marble naštartoval môj záujem o veterinárnu medicínu a dokonca mi dovolil pomáhať mu s niektorými z jeho experimentálnych operácií. Okamžite ma to chytilo a na poslednú chvíľu som sa prihlásil na tri veterinárne školy, UC Davis, WSU a CSU. Prijali ma na všetky tri školy, ale rozhodol som sa ísť na UC Davis v Kalifornii, ktorá bola bližšie k môjmu domovu. Som rodený Kalifornčan (a adaptovaný Nevaďan). Mal som tiež šťastie, že mi školné platil štát Nevada podľa Western Interstate Compact for Higher Education (WICHE).

Na veterinárnu školu som nastúpil v septembri 1963 s úmyslom stať sa praktickým lekárom hovädzieho dobytka (moje druhé a tretie lásky sú kravy a hydina). Pracoval som cez víkendy a prázdniny na niekoľkých vedeckých projektoch a ešte viac som sa zamiloval do výskumu. V auguste 1964 som sa oženil so svojou stredoškolskou láskou Gerie. Vo voľnom čase som s jedným z postgraduálnych študentov patológie pracoval na novej chorobe mačiek nazývanej mačací infekčný zápal pobrušnice a bol som spoluautorom môjho prvého vedeckeho článku o FIP v roku 1964. Bol som zhrozený nedostatkom znalostí o mačkách a ich chorobách, ale to ma nezastavilo. Po absolutóriu na veterinárnej škole som absolvoval internú medicínu pre malé zvieratá a chirurgiu na Colorado State University, čo významne ovplyvnilo môj ďalší život a kariéru. Opäť som si uvedomil, ako málo vieme o chorobách mačiek, a ešte viac som si uvedomil svoju celoživotnú spriaznenosť a porozumenie s týmto druhom. Pred začatím stáže v roku 1967 som bol prijatý ako postgraduálny študent na John Curtin School of Medical Research (JCSMR), Australian National University, Canberra, A.C.T., Austrália. Austrália ma fascinovala celý môj život a JCSMR mi poskytla nielen skvelé skúsenosti s výskumom, ale aj moje prvé skúsenosti s touto rozľahlou a krásnou krajinou. Po ukončení praxe som krátko pracoval v ako praktik pre celebrity v Hollywoode, aby som si zarobil peniaze na to, aby som svoju rodinu (mal som už dcéru) dostal do Austrálie. Štúdium v oblasti výskumu na Katedre experimentálnej patológie na JCSMR bolo bezkonkurenčné, ale úplne nesúviselo s mojou budúcou kariérou. Naučil som ale o experimentálnych metódach. V roku 1972 som získal titul Ph.D. z experimentálnej patológie a imunológie s vyznamenaním v roku. Moja láska k Austrálii, ktorú som si ako dieťa pestoval v knihách, sa stala celoživotnou vášňou. Mojou záľubou je identifikácia a fotografovanie rastlín západnej Austrálie. V našom dome vo Winters v Kalifornii mám veľkú zbierku fotografií kvitnúcich krovín západnej Austrálie.

Dr. Pedersen, ako dlhoročný riaditeľ Centra pre zdravie spoločenských zvierat (CCAH), viedol tím, ktorý zháňal peniaze a navrhol svoj súčasný domov. Budova CCAH bola dokončená v roku 2006 za cenu 16 miliónov dolárov, pričom všetky boli získané zo súkromných zdrojov. Je považovaná za jednu z najkrajších a najfunkčnejších budov v areáli a je sídlom piatich klinických služieb a štyroch hlavných výskumných programov.

Začiatkom roku 1972 som sa vrátil do USA na výskumnú pozíciu na škole veterinárneho lekárstva v UC Davis, kde som študoval rakovinu zvierat spojenú s retrovírusmi. Toto bol môj prvý zážitok s vírusom mačacej leukémie, ktorú sme videli ešte počas môjho študia u mnohých mačiek, ale ktorej príčina bola vtedy neznáma. Prvý rok vo výskume mi nešiel veľmi dobre a zvažoval som odchod na postdoktorandskú pozíciu v oblasti transplantačnej imunológie na Washingtonskej univerzite. Pred formalizáciou tejto pozície mi ale zavolal dekan Veterinárnej školy a opýtal sa ma, či by som zvážil prijatie miesta na klinike internej medicíny pre malé zvieratá. Dekan Pritchard bol unavený z najímania lekárov síce s bohatými klinickými skúsenosťami, ale so slabými vedeckými schopnosťami. Rozhodol sa skúsiť prijímať na kliniku ľudí s veľkými skúsenosťami z výskumu a dobrým klinickým potenciálom. Stal som sa tak prvým z veľkého počtu zamestnancov na UC Davis s profesionálmym pozadím tohto druhu. Ukázalo sa, že to bolo veľmi múdre rozhodnutie, pretože klinický program na UC Davis sa čoskoro stal svetoznámy nielen kvôli vysokej klinickej úrovni, ale aj vysokej úrovni výskumu.

Na UC Davis som pôsobil od roku 1972 a dôchodok som dosiahol v októbri 2013 ako Mimoriadny emeritný profesor. Prvých 17 rokov som strávil na klinikách, učil som a pracoval som vo výskume. Po zvyšok môjho pôsobenia v Davise sa moja kariéra oveľa viac týkala administratívy a výskumu. Po pôsobení vo funkcii predsedu oddelenia som sa stal zakladateľom a riaditeľom Centra pre zdravie spoločenských zvierat a o niekoľko rokov neskôr aj riaditeľom Laboratória pre veterinárnu genetiku. Táto posledná uvedená funkcia znovu zapálila môj záujem o úlohu genetiky pri chorobách. Výskum infekčných a imunologických chorôb mačiek a psov ma sprevádzal celú moju kariéru. Stále pracujem a pokračujem v mojej prvej láske, výskume. Nemám v pláne odísť do dôchodku, pokiaľ mi to zdravie dovolí, pretože pre mňa je dôchodok vo výskume oveľa lepší ako dôchodok.

Aj keď som skúmal mnoho infekčných chorôb mačiek, FIP zostáva mojou prvou láskou, ak sa týmto termínom dá nazvať choroba, ktorá je stále tak rozšírená a takmer vždy smrteľná. Naučil som sa nazerať na FIP ako na „dôstojného protivníka“. Je to nepochybne jedna z najkomplexnejších a najnáročnejších infekčných chorôb, aké existujú, a snaha nájsť prevenciu a liečbu je to, čo ma najviac poháňa. Uvedomujem si, že odpovede neprídu len tak. Nie je to ako výskum ľudských chorôb, ktoré nemajú problémy s financovaním, či už od jednotlivcov alebo organizácií, ktoré majú osobný záujem na objave liečby. Dúfam, že sa budem naďalej usilovať o to, aby sa choroba udržala v centre záujmu, a môžem povedať, že nie som sám. Nedávno som recenzoval viac ako 100 klinických a vedeckých publikácií o FIP, ktoré predložili výskumné skupiny z celého sveta od roku 2008. Žiadna iná choroba mačiek nezískala tak veľkú pozornosť.

Prikladám podrobnejší životopis mojej kariéry s dôrazom na výskum FIP, ktorý ma stále pohlcuje. Moje najväčšie kariérne úspechy boli na poli infekčných chorôb mačiek, ako sú FeLV, FIV, FCV, FECV a FIPV. Moja učebnica o chorobách v prostredí s viacerými mačkami, ktorá sa dnes už stala klasikou , je možno mojím najlepším kreatívnym dielom. Avšak moja manželka, tri dcéry, syn a 7 (čoskoro 8) vnúčat, zatiaľ všetky úspešné, sú mojím najväčším odkazom. Dúfam ale, že aspoň nejaký čas ostanú viditeľné aj moje „odtlačky labiek“ prostredníctvom literatúry o chorobách mačiek. A ešte niečo, ako domáce zvieratá som vždy mal mačky – vždy iba dve a vždy samcov.

–Niels C. Pedersen

Poznámka: Keď Dr. Pedersen zmieňuje podrobnejší kariérny životopis, myslel tým hlavne množstvo publikovaných článkov, ktoré nájdete vo vedeckých periodikách.


Toto je snímka z roku 1991, keď som dostal prvé ocenenie Jean Holzworth za výskum mačiek. Dr. Holzworth bola pre mňa najlepším odborníkom pre mačaciu medicínu, aký kedy žil. DVM získala na Cornellovej univerzite a celý život strávila v nemocnici Angell Memorial Animal Hospital v Bostone. Napísala prvú modernú učebnicu o chorobách mačiek a považoval som ju za dobrú priateľku a inšpiráciu. Presvedčila ma o niečom, čomu som vždy veril – nemôžete byť skvelým veterinárnym lekárom pre mačky bez hlbokých a dôverných znalostí o tomto druhu vrátane všetkého od anatómie a fyziológie až po správanie. -DR. P.

Manželka Dr. Pedersena Gerie s najnovšími členmi rodiny SOCK FIP – nedávno adoptovali dvoch bratov Piper (vpravo) a Froda (vľavo). Frodo a Piper patria medzi mnohé bývalé experimentálne mačky, ktoré si Pedersenovci za posledných 40 rokov adoptovali.

História výskumu FIP

Pôvodný článok: History of FIP research; 19.10.2010; Preklad 1.2.2021

Pravdepodobne najstarší zaznamenaný prípad FIP (Štátna Veterinárna škola v Utrechte, 1912/13); retrospektívna diagnóza je pravdepodobná z popisu chronickej exsudatívnej peritonitídy, dyspnoe (pleuritída?), horúčka a očné symptómy. (Jakob, 1914).

Náhly výskyt FIP ​​na konci 50. rokov bol zdokumentovaný v dlhodobých a dôkladných pitevných záznamoch v nemocnici Angell Memorial Animal Hospital v Bostone. Preto je existencia FIP ako významnej choroby pred týmto časom otázna. Zmienka o mačke s ochorením pripomínajúcim FIP bola publikovaná už o pol storočia skôr (1914 Jakob – Groot a Horzinek), ale či to bola skutočne FIP, je neisté vzhľadom na absenciu správ o podobnej chorobe v nasledujúcich desaťročiach. Od 60. rokov 20. storočia došlo k trvalému nárastu výskytu choroby a v súčasnosti je jednou z hlavných infekčných príčin smrti mladých mačiek z útulkov a chovateľských staníc. Dôvod náhleho vzniku FIP nie je známy, existujú však minimálne tri možné vysvetlenia. Po prvé, koronavírusy sa mohli v priebehu posledného pol storočia špecializovať na mačky. Je pozoruhodné, že FIP sa objavila počas desiatich rokov od prvých zmienok o prenosnej gastroenteritíde (TGE) ošípaných v Severnej Amerike. Kauzatívny vírus FIP úzko súvisí s TGE vírusom ošípaných a CCV (Canine Corona Virus – Psí koronavírus), aj keď sú stále geneticky odlíšiteľné. Je však známe, že sa vyskytujú rekombinanty medzi týmito tromi vírusmi. Aspoň jeden kmeň CCV môže vyvolať miernu enteritídu u mačiek a zosilniť následnú infekciu FIPV, čo naznačuje výraznú podobnosť s mačacími koronavírusmi. Preto v tomto scenári môže byť CCV pravdepodobnejším predchodcom FECV. Rekombinačné udalosti sú upredňostňované ľahkosťou, s akou je možné transkripčné jednotky (RNA) získať alebo stratiť počas divergentného vývoja koronoavírusov. Po druhé, mutácia FIP môže byť selektívna k variante FECV, ktorá sa objavila v 50. rokoch. Táto varianta mohla vzniknúť aj z dôvodu vnútrodruhovej a medzidruhovej mutability koronavírusov všeobecne, a v tomto prípade najmä FCoV. Tretie vysvetlenie môže zahŕňať zmeny v chápaní mačiek ako domácich miláčikov a ich chovu v tejto modernej dobe. Po druhej svetovej vojne došlo k dramatickému posunu, keď sa mačky začali chovať ako domáce zvieratá. Počty domácich mačiek sa výrazne zvýšili, čoraz viac sa presadzoval chov čistokrvných zvierat a chov mačiek, a čoraz viac mačiek, najmä mačiatok, sa ocitlo v útulkoch. Je známe, že tieto veľké uzavreté prostredia s viacerými mačkami sú živnou pôdou pre infekciu mačacím enterickým koronavírusom (FECV) a FIP. Je zaujímavé, že v tomto období sa rozšírila medzi domácimi mačkami aj infekcia vírusom mačacej leukémie. Infekcia FeLV bola významným spolufaktorom pre FIP, kým nebola v 70. a 80. rokoch 20. storočia vytlačená späť do prírody testovaním, elimináciou/izoláciou a prípadným očkovaním.

Genetické vzťahy medzi rôznymi genotypmi mačacích a psích koronavírusov (FCoV a CCoV). Mačacie sekvencie sú sfarbené do modra, psie sekvencie do oranžova a prasacie sekvencie do fialova. Šípky označujú predpokladané miesta rekombinácií. Sú vyznačené gény kódujúce polymerázový polyproteín (Pol), štruktúrna špička (S), obal (E), membrána (M) a nukleokapsidové (N) proteíny. Gény kódujúce pomocné proteíny sú označené číslicami.

Zdroje:

sk_SKSK