Veterinári teraz môžu vďaka COVIDU legálne liečiť FIP u mačiek

Originálny článok publikovaný na walkervillevet.com.au, 24.11.2020.

Nočná mora je takmer na konci. Až donedávna bola diagnóza infekčnej peritonitídy mačiek rozsudkom smrti. Buď pomalý, pretrvávajúci úpadok, alebo rozhodnutie o eutanázii a ukončení utrpenia. To sa stalo približne 1% mačiek, väčšinou ešte mačiatkam.

Neskôr sa zistilo, že určité antivírusové lieky môžu nielen zlepšovať príznaky, ale dokonca môžu viesť aj k vyliečeniu. Ale stále tu bol problém.

Tieto antivirotiká nemali v Austrálii licenciu, a preto bol ich dovoz a použitie nelegálny. Jediné mačky, ktoré prežili, boli teda tie, ktorých majitelia a veterinári boli ochotní riskovať. Moje vlastné veterinárne združenie napriek dôkazom o účinnosti liečby dôrazne varovalo pred ich použitím.

Všetky problémy dnes končia.

Remdesivir: Nová nádej pre FIP

Určite ste počuli o remdesivire. Bol urýchlene schválený TGA a FDA kvôli sľubným výsledkom pri liečbe COVID-19. Dôležité na remdesivire je, že je takmer identický s liekmi na čiernom trhu, ako je GS-441524.

Teraz je voľne dostupný s platným predpisom a spĺňa všetky prísne kritériá, ktoré od licencovaných liekov očakávame. Veterinári vás stále musia upozorniť na to, že sa jedná o „off-label“ liečbu, ale je to rovnaké, ako ostatné prípady, keď pre liečbu používame humánny liek (čo je často!).

Prípravné testovanie v Sydney prinieslo vynikajúce výsledky. Takže teraz máme liek pre všetkých. Odhadujem, že sa v súčasnosti podstupuje liečbu menej ako 5% mačiek s FIP. Teraz sa všetkým vlastníkom mačiek ponúka šanca na liečbu a väčšina sa jej chopí, hoci problém s nákladmi stále existuje.

Náklady na použitie remdesiviru u mačiek

Ako si dokážete predstaviť, je to drahý liek. Odhadujem, že liečba v trvaní 80 dní bude stáť okolo 4 800 dolárov.

Je to však veľmi podobné cenám, ktoré ľudia v súčasnosti platia za GS-441524 z čierneho trhu s neoverenou čistotou alebo účinnosťou. Tentokrát, ak je mačka poistená, je pravdepodobné, že liečbu dokonca uhradí aj poisťovňa.

Na základe našich predchádzajúcich pozorovaní by 84-denná liečba mala väčšine postihnutých mačiek priniesť vyliečenie.  Liek sa podáva vo forme subkutánnej injekcie raz denne, ale nenechajte sa odradiť. Zvládne to každý a my vám radi ukážeme ako.

Poradenstvo o použití remdesiviru pre veterinárnych lekárov

Austrálski veterinári, ktorí čítajú tento článok, ma môžu kontaktovať ohľadne dokumentu, ktorý obsahuje odporúčané dávkovanie, protokolov založených na prejavoch ochorenia a ohľadne toho, ako získať samotný liek. Niekoľko poznámok o dávkovaní nájdete v sekcii komentárov nižšie. (pozn. prekladateľa – kliknite na odkaz vedúci k originálnemu článku).

Všetci sme zaviazaní práci Dr. Richarda Malika DVSc PhD FACVSc FASM a výskumného tímu mačacích chorôb na mojej alma mater The University Of Sydney.

Ďakujeme tiež dobrovoľníckym skupinám, ktoré prevzatím rizika pomohli mnohým mačkám vrátiť zdravie. Ich práca je dokonaná a sme vďační.

Andrew Spanner BVSc (Hons) MVetStud, veterinárny lekár v Adelaide v Austrálii. Tieto blogy pochádzajú zo série pravidelne uverejňovanej prostrednícvom e-mailov a  Twitteru.
Prihláste sa k pravidelnému odberu, aby vám nikdy neunikol žiadny príbeh! 

Aktuálne možnosti liečby mačiek s FIP a mačiek pozitívnych na SARS-CoV-2

Pôvodný článok: Current status on treatment options for feline infectious peritonitis and SARS-CoV-2 positive cats (13.11.2020)
Autori: Aaron M. Izes, Jane Yu, Jacqueline M. Norris, and Merran Govendir
Preklad: 22.1.2021

Abstrakt

Mačací infekčný zápal pobrušnice (FIP) je vírusom indukované, imunitne sprostredkované ochorenie mačiek spôsobené virulentnými biotypmi mačacích koronavírusov (FCoV), známymi ako vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV). Historicky sa na liečbu FIP doteraz používali tri hlavné farmakologické prístupy: (1) imunomodulátory na nešpecifickú stimuláciu imunitného systému pacienta za účelom zmiernenia klinických účinkov vírusu prostredníctvom silnej imunitnej odpovede, (2) imunosupresívne látky na dočasné potlačenie klinických príznakov, a (3) humánne antivírusové lieky pôvodne určené na iné účely, z ktorých bohužiaľ u žiadneho nebola spoľahlivo preukázaná ich účnnosť pri liečbe FIPV. Z nedávnych štúdií skúmajúcich širokospektrálny inhibítor koronavírusovej proteázy GC376 a adenozínový nukleozidový analóg GS-441524 vyplynulo, že viedli u mnohých pacientov k zvýšeniu miery prežitia a k ich klinickému vyliečeniu. Prístup lekárov k týmto antivírusovým terapiám je však v súčasnosti problematický, pretože ešte nezískali registráciu pre veterinárne použitie. V dôsledku toho ostáva liečba FIP naďalej veľkou výzvou. Účelom tohto zhrnutia je poskytnúť informácie o súčasnom stave terapeutík pre liečbu FIP. Ďalej z dôvodu zvýšeného záujmu o koronavírusy, ktorý je dôsledkom súčasnej ľudskej pandémie, prináša toto zhrnutie aj informácie o domestikovaných mačkách identifikovaných ako pozitívne na SARS-CoV-2.

Kľúčové slová: Mačka, infekčná peritonitída mačiek, FIP, vírus infekčnej peritonitídy mačiek, terapeutiká, liečba, SARS-CoV-2

1. Úvod

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je vírusom indukované, imunitne sprostredkované ochorenie s vysokou mierou úmrtnosti, ktoré globálne postihuje domestikované mačky, ako aj niektoré divé mačkovité šelmy (Addie et al. 2009; Drechsler et al. 2011; Pedersen 2014a). Toto ochorenie je spôsobené virulentnými biotypmi mačacích koronavírusov (FCoV), známymi ako vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV) (Addie et al. 2009; Drechsler et al. 2011; Pedersen 2014a). FIPV vzniká neidentifikovanými genetickými zmenami vo FCoV, čo vedie k zvýšenej schopnosti replikácie v monocytoch a makrofágoch (Addie et al. 2009; Pedersen 2009). Aj keď FIP môže postihnúť mačky v akomkoľvek veku, jej výskyt je najväčší u mačiek mladších ako tri roky, najmä u mačiek vo veku od štyroch do šestnástich mesiacov (Addie et al. 2009; Pedersen 2009). Skutočná prevalencia FIP nie je známa. Zatiaľ čo niektorí autori uvádzajú, že približne u 12%, alebo u jednej z deviatich mačiek infikovaných FCoV dôjde k rozvoju klinických príznakov FIP (Addie et al. 2009; Pedersen 2014b), tento údaj bol extrapolovaný skôr zo štúdií veterinárnych kliník, než z domestikovanej mačacej populácie ako celku a nezodpovedá terénnym odhadom počtu zaznamenaných prípadov v pomere k populácii. Ostatné štúdie poskytujú nižšiu prevalenciu FIP. V kontrolnej štúdii trvajúcej desať rokov od roku 1986 do roku 1995 bolo z 397 182 prírastkov prezentovaných severoamerickým veterinárnym lekárskym fakultným nemocniciam približne 0,55% nových mačiek a 0,36% z celkového počtu mačiek boli mačky s FIP (Rohrbach et al., 2001). U týchto pacientov s FIP bola významne vyššia pravdepodobnosť, že išlo o čistokrvných, mladých a sexuálne intaktných samcov (Rohrbach et al. 2001; Pesteanu-Somogyi et al. 2006). V štúdii skúmajúcej prírastky mačiek na North Carolina State University College of Veterinary Medicine počas šestnásťročného obdobia od roku 1986 do roku 2002 z 11 535 vyšetrených mačiek známeho plemena, bola prevalencia podozrenia alebo potvrdenia FIP u populácie zmiešaných plemien mačiek 0,35% oproti 1,3% v populácii čistokrvných mačiek (Pesteanu-Somogyi et al. 2006). U niektorých z týchto štúdií bola diagnóza FIP stanovená na základe samotného klinického vyšetrenia a bez potvrdzujúcich diagnostických testov (Rohrbach et al. 2001; Pesteanu-Somogyi et al. 2006). V austrálskej štúdii boli medzi prípadmi FIP významne nadmerne zastúpené mladé mačky (Worthing et al. 2012). V porovnaní s populáciou austrálskych mačiek boli výrazne nedostatočne zastúpené domáce krížené, perzské a himalájske mačky, zatiaľ čo niekoľko plemien malo nadmerné zastúpenie, vrátane plemien Britská krátkosrstá, Devon Rex a Habešská mačka. Významne vyšší podiel FIP bol pozorovaný u samcov (Worthing et al. 2012).

FIP je kategorizovaná podľa klinického prejavu buď ako vlhká (efuzívna), alebo suchá (neefúzívna) forma (Addie et al. 2009; Pedersen 2009, 2014a). Vlhká forma je charakterizovaná imunitne sprostredkovanou fibrinózno-granulomatóznou serozitídou, často s výpotkami bohatými na bielkoviny v hrudnej alebo brušnej dutine (Addie et al. 2009; Pedersen 2009, 2014a). Na rozdiel od toho je suchá forma typická pyogranulomatóznymi léziami nachádzajúcimi sa vo viacerých telesných orgánoch a okolo krvných ciev (Addie et al. 2009; Pedersen 2009, 2014a).

Úmrtnosť spojená s FIP je extrémne vysoká, akonáhle sa objavia klinické príznaky (Pedersen 2014b). Ako poznamenal Pedersen (2014b, s. 1333), „nástup viditeľných prejavov choroby je signálom, že boj mačky s vírusom je prehraný.“ Aj keď niektoré mačky môžu žiť s FIP niekoľko týždňov, mesiacov alebo niekedy aj rokov ( Pedersen 2014b), časy prežitia sa všeobecne líšia od dní do týždňov pre efúznu FIP a týždne až mesiace pre neefúznu (suchú) FIP (Fischer et al. 2011; Tsai et al. 2011; Hugo a Heading 2015). Stanovenie definitívnej ante-mortem diagnózy FIP je náročné, najmä preto, že súčasné diagnostické testy nedokážu rozlíšiť medzi FCoV a FIPV (Fischer et al. 2011; Pedersen 2014b). Pretože sa potvrdená diagnóza spolieha pri cytológii a histopatológii na pozitívne imunozfarbenie antigénu FCoV, môžu byť u chorých mačiek pre potvrdenie diagnózy potrebné invazívne diagnostické testy na odber tkanivových biopsií. (Tasker 2018). Čitateľa odkazujeme na na nedávne zhrnutie podrobnejších informácií o diagnostike FIP (Drechsler et al. 2011; Pedersen 2014b; Tasker 2018; Kennedy 2020). Pri skúmaní možností liečby FIP je veľa starších štúdií popisujúcich potenciálnu liečbu väčšinou založených na prípadoch bez potvrdenej diagnózy FIP a trpiacich nedostatokom správne kontrolovaných klinických testov (Hartmann a Ritz 2008). Rovnako je použitie ďalších uvádzaných možností liečby v súčasnosti podporované iba štúdiami in vitro, a nie klinickými štúdiami in vivo (Choong et al. 2014; Doki et al. 2016; Hu et al. 2017; Takano et al. 2017). Napriek nedávnym antivírusovým štúdiám s GC376 a GS-441524, ktoré predstavujú veľký prísľub pri liečbe FIPV u prirodzene a experimentálne infikovaných mačiek (Murphy a kol. 2018; Pedersen a kol. 2018, 2019), tieto látky zatiaľ nezískali registráciu pre veterinárne použitie (Wogan 2019a , 2019b). Veterinárni lekári preto v súčasnosti nemajú legálne k dispozícii žiadnu účinnú liečbu proti FIP (Pedersen 2019a).

2. SARS-CoV-2

V súčasnosti sme svedkami veľkého záujem o potenciál vírusu závažného akútneho respiračného syndrómu druhého typu (SARS-CoV-2) infikovať zvieratá, vrátane hlásení o domestikovaných a zoologických chovoch divých mačiek s pozitívnym výsledkom na tento vírus (Hosie a kol. 2020; USA). Ministerstvo poľnohospodárstva 2020; Wang a kol. 2020). Koronavírusy sú jednovláknové RNA vírusy (Lundstrom 2020) klasifikované do štyroch rodov na základe genotypovej a sérologickej charakterizácie (Alphacoronavirus, Betacoronavirus, Gammacoronavirus a Deltacoronavirus; Woo et al. 2012). Zatiaľ čo FCoV je alfa-koronavírus (Felten a Hartmann 2019), SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19, je beta-koronavírus (Chakraborty a Maity 2020; Lai et al. 2020). Koronavírusy majú vysokú frekvenciu rekombinácie aj inherentne vysoké rýchlosti mutácií, ktoré im umožňujú rýchlo sa adaptovať so zvýšeným potenciálom infikovať nových hostiteľov (Woo et al. 2006). Vírusová rekombinácia je čiastočne sprostredkovaná korektívnou aktivitou nsp14 exoribonukleázy, u ktorej sa predtým preukázalo, že brzdí vývoj liečby koronavírusov na báze nukleozidov (Agostini et al. 2018).

Domestikované mačky, ktoré mali pozitívny test na SARS-CoV-2, boli asociované s majiteľmi pozitívnymi na SARS-CoV-2 alebo majiteľmi s podozrením na SARS-CoV-2 (Halfmann et al. 2020; Newman 2020). Malý počet domestikovaných mačiek pozitívnych na SARS-CoV-2 vykazoval respiračné príznaky horných alebo dolných dýchacích ciest (Sailleau et al. 2020), zatiaľ čo iné nemali zjavné klinické príznaky (Newman 2020; Sailleau et al. 2020; Sit 2020; Sit et al. 2020). V limitovaných experimentálnych štúdiách, ktorých predmetom je veľké množstvo vírusových očkovacích látkok, sa uvádza, že mačky môžu prenášať SARS-CoV-2 na iné mačky umiestnené v rovnakom zariadení vzdušnou cestou (Shi et al. 2020). Ďalšia štúdia uvádza, že očkovanie a vystavenie účinkom SARS-CoV-2 vedie u mačiek k vylučovaniu nosom, a že mačky bez klinických príznakov sú schopné priameho prenosu vírusu na iné mačky (Halfmann et al. 2020). V súčasnosti neexistujú dôkazy o tom, že by mačky mohli prenášať SARS-CoV-2 na človeka (Hosie et al. 2020).

Keďže niektoré nižšie opísané antivirotiká preukázali istú účinnosť proti FCoV, je lákavé extrapolovať, že môžu znížiť aj vylučovanie SARS-CoV-2 v zriedkavých prípadoch mačacej infekcie. Podľa najlepších znalostí autorov však nie sú publikované žiadne štúdie in vivo na overenie ich antivírusovej aktivity u SARS-COV-2 u mačky.

3. FIP terapeutiká

V praxi sa na liečbu FIP používajú tri hlavné prístupy, či už jednotlivo alebo v kombinácii (Pedersen 2014b). Prvý prístup sa snaží nešpecificky modulovať imunitný systém pacienta s cieľom znížiť klinické účinky vírusu prostredníctvom silnej imunitnej odpovede (Pedersen 2014b). Druhý prístup sa spolieha na použitie imunosupresívnych liekov na tlmenie zápalovej odpovede, ktorá je jadrom patológie tohto ochorenia (Hartmann a Ritz 2008; Addie et al. 2009; Pedersen 2014b), zatiaľ čo tretí prístup sa zameriava na použitie antivírusových látok inhibujúcich replikáciu vírusov (Murphy et al. 2018; Pedersen et al. 2018, 2019). Aj keď je možné každý z týchto hlavných prístupov použiť súčasne, každému z nich sa budeme venovať postupne.

3.1. Nešpecifické imunostimulanty

Nešpecifické imunostimulanty sa používajú ako liečba FIP už mnoho rokov, často kvôli nepodloženým správam, ktoré tvrdia, že tieto režimy liečby môžu buď predĺžiť dobu prežitia, alebo slúžiť ako priamy liek na FIP (Pedersen 2014b). Hlavným cieľom tohto prístupu je stimulovať pacienta, aby vytvoril imunitnú odpoveď natoľko silnú, aby dostatočne znížila vírusovú nálož na potlačenie klinických prejavov infekcie. Je však trochu paradoxné, že použitie imunostimulantov sa často spája s imunosupresívami, pretože niektoré z týchto liekov sa môžu vzájomne podporovať (Pedersen 2014b). Príklady nešpecifických imunostimulantov podávaných ako liečba FIP zahŕňajú stafylokokový A proteín (Pedersen 2014b), Propionibacterium acnes (imunomodulačná zlúčenina odvodená od grampozitívnych baktérií) (Weiss et al. 1990), imunomodulátory T-lymfocytov (ako je omega [ω] interferón) (Pedersen 2014b) a rastlinné extrakty, ako je polyprenyl imunostimulant (PI) (Legendre a Bartges 2009; Legendre et al. 2017). Všetky tieto látky boli neúspešné alebo mali pri liečbe FIP iba obmedzený efekt. Napríklad, pokiaľ ide o biologický rastlinný extrakt PI, použitie tohto prostriedku pôvodne navrhli Legendre a Bartges (2009) po tom, čo sa po dlhodobej liečbe PI údajne vyliečili tri mačky zo suchej formy FIP. Tieto výskumy však pripúšťajú, že liečba nemala žiadny efekt u mačiek so závažnejšou FIP (Legendre a Bartges 2009). Neskoršia terénna štúdia PI u 60 mačiek ukázala predĺžené časy prežitia, pričom štyri z týchto mačiek prežili viac ako 300 dní so zlepšenou kvalitou života (Legendre et al. 2017). Štúdia tiež ukázala, že časy prežitia s PI boli významne dlhšie u mačiek, ktoré neboli súčasne liečené kortikosteroidmi (Legendre et al. 2017).

3.2. Imunosupresívne látky

Použitie imunosupresívnych látok na tlmenie zápalovej reakcie u FIPV predstavuje niečo ako terapeutický zástupný symbol. To znamená, že nedostatok prístupu k bezpečným a efektívnym alternatívam necháva veterinárnym lekárom len veľmi málo iných možností, ako sa spoliehať na imunosupresívnu terapiu na potlačenie klinických príznakov FIP (Hartmann a Ritz 2008; Addie et al. 2009; Pedersen 2014a). Medzi príklady imunosupresívnych látok pri liečbe FIP patria glukokortikoidy (napr. Prednizolón, dexametazón) (Disque a kol. 1968; Addie a kol. 2009), inhibítory cytokínov (napr. Pentoxifylín a propentofylín) (Fischer a kol. 2011) a alkylačné látky (napr. Cyklofosfamid) a chlorambucil) (Bilkei 1988; Addie et al. 2009). Aj keď podávanie glukokortikoidov redukuje klinické príznaky u mačiek s FIP, neexistujú dôkazy o tom, že majú u infikovaných mačiek nejaký liečebný efekt (Addie et al. 2009). Tvrdenia, že látky ako glukokortikoidy sú účinné proti FIP, boli vyvrátené placebom kontrolovanými, dvojito zaslepenými štúdiami Ritz a kol. (2007) a Fischer a kol. (2011). V týchto štúdiách skúmajúcich účinky mačacieho interferónu ω (Ritz a kol. 2007) a propentofylínu (Fischer a kol. 2011) na čas prežitia a kvalitu života mačiek postihnutých FIP, všetky mačky (vrátane tých, ktoré boli v skupine s placebom) dostávali dexametazón a / alebo prednizolón. Príslušní autori uviedli, že nebol významný rozdiel v dobách prežitia medzi mačkami s FIP, ktoré dostávali buď mačací interferón ω (Ritz et al. 2007), alebo propentofylín (Fischer et al. 2011) (stredná doba prežitia mačiek interferón ω a osem dní pre propentofylín) a tými v kontrolnej skupine, ktorým sa podávali iba glukokortikoidy (stredná doba prežitia osem dní v obidvoch štúdiách). Vzhľadom na spoločné podávanie dexametazónu a / alebo prednizolónu v obidvoch týchto štúdiách je ťažké určiť účinky mačacieho interferónu ω alebo propentofylínu ako jediného terapeutického činidla. Ukázalo sa, že mačací interferón ω inhibuje replikáciu FCoV in vitro (Mochizuki et al. 1994). Nekontrolovaná štúdia s mačacím interferónom ω a glukokortikoidmi priniesla sľubný výsledok u 67% mačiek, ktoré dosiahli úplnú alebo čiastočnú remisiu, ale FIP v týchto prípadoch nebola potvrdená (Ishida et al. 2004). Keď sa rekombinantný ľudský leukocytový interferón alfa alebo mačací fibroblastický beta interferón použili samotné, ani jeden z nich neznížil úmrtnosť u liečených mačiek v porovnaní s kontrolnými (Weiss a Toivio-Kinnucan 1988; Bolcskei a Bilkei 1995; Ritz et al. 2007). Keď sa však použila vysoká dávka alfa interferónu v kombinácii s Propionibacterium acnes, priemerná doba prežitia sa predĺžila, ale iba o tri týždne (Weiss et al. 1990). Všeobecne sa síce interferóny často používajú u mačiek s FIP, ale ich účinnosť je otázna. Rovnako sa u mačiek s FIP skúmalo aj použitie cyklofosfamidu v kombinácii s prednizolónom a ampicilínom (Bilkei 1988). Sedemdesiatšesť zo 151 mačiek bolo po liečbe považovaných za „zdravé“. Avšak mačky zahrnuté do tejto štúdie nemali spoľahlivo potvrdenú diagnózu FIP. Ďalšia štúdia skúmajúca použitie cyklofosfamidu okrem prednizolónu a ampicilínu v prípadoch podozrenia na FIP uvádza, že za tri roky uhynulo 29–80% mačiek (Bolcskei a Bilkei 1995). U týchto mačiek ale opäť nebola potvrdená FIP. Ozagrel hydrochlorid (inhibítor syntézy tromboxánu) sa tiež použil ako imunosupresívne činidlo proti FIP (Watari et al. 1998). Aj keď sa preukázali priaznivé účinky u dvoch mačiek, FIP sa nepotvrdila ani u jednej z nich (Watari et al. 1998).

3.3 . Špecifické FIP terapeutiká

Tretí prístup k liečbe FIP zahŕňa podávanie antivírusových látok zameraných buď na bunkové mechanizmy, ktoré si vírusy vyberajú na replikáciu, alebo alternatívne na špecifický aspekt aktivity vírusu súvisiaci s infekciou a/alebo replikáciou (Hartmann a Ritz 2008; Addie a kol. 2009; Pedersen 2014a). Boli identifikované antivírusové lieky, ktoré inhibujú FCoV, ale mnohé z nich neboli u infikovaných pacientov úspešné (Weiss et al. 1993; Hartmann a Ritz 2008; Addie et al. 2009; McDonagh et al. 2014; Pedersen 2014b). Prišiel však nový terapeutický prielom využívajúci nukleozidový analóg GS-441524 s priamym účinkom na vírus FIP (Murphy a kol. 2018; Pedersen 2019a, 2019b; Dickinson a kol. 2020). GS-441524, aktívny metabolit remdesiviru, je terminátorom reťazca RNA vírusovej RNA závislej RNA polymerázy (Murphy a kol. 2018; Pedersen a kol. 2019) Ukázalo sa, že silne inhibuje FIPV v tkanivovej kultúre, v prípadoch experimentálne infikovaných mačiek, ako aj u prirodzene získanej FIP (Murphy et al. 2018; Pedersen et al. 2019). Použitím prístupu in vitro Murphy a kol. (2018) stanovili, že GS-441524 nevykazuje toxicitu v mačacích obličkových bunkách Crandell Rees (CRFK) v koncentráciách 100 µM, zatiaľ čo stále bol schopný inhibovať replikáciu FIPV v kultivovaných bunkách CRFK aj v prirodzene infikovaných mačacích peritoneálnych makrofágoch v koncentráciách 1,0 µM. V sprievodnej štúdii in vivo na mačkách experimentálne infikovaných FIPV (kmeň sérotypu I FIPV m3c-2) sa GS-441524 podával jedenkrát denne (5,0 mg/kg BW alebo 2,0 mg/kg BW ako subkutánna injekcia [SC]) po dobu dvoch týždňov (Murphy et al. 2018). Tento režim vyžadujúci najmenej dvojtýždňovú liečbu viedol k rapídnemu zvratu klinických príznakov a návratu k normálu u všetkých pacientov. Nebola zaznamenaná žiadna toxicita. Na základe tejto práce Pedersen a kol. (2019) skúmali in vivo terapeutické účinky GS-441524 na prirodzene sa vyskytujúcu FIP, vrátane vlhkej aj suchej formy ochorenia. Do tejto štúdii bolo prijatých 31 mačiek (26 s efúznou FIP a 5 s neefúznou FIP) a bola im podávaná dávka 2,0 mg/kg BW SC jedenkrát denne po dobu najmenej 12 týždňov. Dávka sa zvýšila na 4,0 mg/kg BW SC jedenkrát denne, keď to indikovali zhoršujúce sa klinické príznaky. Štyri mačky boli eutanizované alebo uhynuli počas prvých piatich dní experimentu v dôsledku závažnosti ich infekcie. Piata mačka bola eutanizovaná po 26 dňoch kvôli chýbajúcej reakcii na liečbu. Zvyšných 26 mačiek úspešne dokončilo dvanásťtýždňový (alebo dlhší) cyklus. Osemnásť mačiek zostalo zdravých po jednom cykle liečby, zatiaľ čo zvyšných osem malo relapsy v priebehu 3 až 84 dní. Tri z ôsmich relapsujúcich mačiek boli liečené opäť rovnakou dávkou, zatiaľ čo piatim mačkám bola dávka zvýšená z 2,0 na 4,0 mg / kg telesnej hmotnosti. Päť mačiek liečených vyššou dávkou sa uzdravilo. Zo zvyšných troch mačiek liečených pôvodnou nižšou dávkou dve relapsovali druhýkrát a vyžadovali tretiu liečbu s vyššou dávkou. Tieto dve mačky sa uzdravili. Tretia mačka relapsovala po druhom kole nižšej dávky a bola utratená kvôli závažnosti svojho neurologického ochorenia. Štúdia priniesla 25 dlhodobo preživších mačiek. Najbežnejším vedľajším účinkom boli reakcie v mieste vpichu (Pedersen et al. 2019). Na základe týchto zistení autori dospeli k záveru, že GS-441524 je bezpečná a účinná liečba FIP, ak sa podáva v dávke 4,0 mg/kg BW SC jedenkrát denne po dobu najmenej 12 týždňov (Pedersen et al. 2019). Pre neurologické prípady FIP sa odporúčala vyššia dávka 5,0 až 10,0 mg/kg BW SC jedenkrát denne počas 12 týždňov, ako vyplynulo z liečby štyroch klinických prípadov (Dickinson et al. 2020). Vzhľadom na konzistenciu jej uvádzanej účinnosti vznikol narastajúci globálny čierny trh s GS-441524, pretože formálne nebol nikde schválený na komerčné použitie (Pedersen 2019b). Je zaujímavé, že GS-441524 tiež vykazoval in vitro antivírusovú aktivitu proti SARS-CoV (Cho et al. 2012).

Remdesivir (GS-5734), proliečivo pôvodného analógu adenozínového nukleozidu, GS-441524 (Amirian a Levy 2020), dostal od Amerického úradu pre potraviny a liečivá (FDA) povolenie na mimoriadne použitie na liečbu podozrivých alebo laboratórne potvrdených prípadov COVID-19 u dospelých a detí hospitalizovaných s ťažkou infekciou. Toto núdzové schválenie bolo založené na randomizovanej, dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii uskutočnenej Národným inštitútom pre alergie a infekčné choroby (NIAID) (NCT04280705) a sponzorovanej otvorenej štúdii, ktorá hodnotila rôzne trvanie remdesiviru (NCT04292899). Ďalšia randomizovaná, dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná multicentrická štúdia uskutočnená v Číne tiež ukázala, že použitie remdesiviru u dospelých pacientov s COVID-19 bolo spojené so skrátením času klinického zlepšenia pri včas nasadenej liečbe, hoci štatisticky významné klinické prínosy neboli pozorované (Wang et al. 2020). V súčasnosti v mnohých krajinách prebiehajú klinické testy remdesiviru a mnohých ďalších antivirotík na liečbu COVID-19 (Amirian a Levy 2020).

Aj keď to nesúvisí s priamou liečbou FIP, liek navrhnutý na zníženie vylučovania FCoV môže byť pravdepodobným predchodcom prevencie FIP. Ukázalo sa, že antivírusový produkt s názvom Mutian® X, syntetický analóg adenozínu, ktorého presné zloženie je „obchodné tajomstvo“, zastavuje fekálne vylučovanie koronavírusu u chronicky infikovaných mačiek, keď sa podáva perorálne v dávke 4,0 mg/kg telesnej hmotnosti jedenkrát denne počas štyroch dní (Addie et al. 2020). Addie a kol. (2020) naznačujú, že kombinácia probiotík a interferónu v rovnakej štúdii viedla k zníženiu vylučovania koronavírusu u dvoch mačiek. Ukázalo sa, že mačací interferón ω znižuje vírusové vylučovanie mačacieho koronavírusu u mačiek infikovaných retrovírusom (Gil et al. 2013).

3.4. Ostatné antivírusové zlúčeniny

Pre svoju antivírusovú aktivitu proti FIPV boli testované aj ďalšie kandidátske zlúčeniny. Napríklad antivírusový ribavirín bol testovaný in vivo u mačiek experimentálne infikovaných FIPV a bolo zistené, že vykazuje marginálnu antivírusovú aktivitu proti FIPV a toxicitu pre mačky (Weiss et al. 1993). Bolo preukázané, že cyklosporín A, inhibítor cyklofilínu, inhibuje replikáciu mačacieho koronavírusu in vitro, aj keď mechanizmus jeho inhibičných účinkov nie je známy (Pfefferle et al. 2011; Tanaka et al. 2012, 2013). Cyklosporín bol podávaný jednej mačke s efúznou FIP a po liečbe bolo zaznamenané zmenšenie objemu pleurálnej tekutiny a vírusovej nálože. Mačka zomrela na respiračné zlyhanie 264. deň, ale príčina smrti nebola stanovená (Tanaka et al. 2015). Rovnako tak dve zlúčeniny, galanthus nivalis aglutinín (GNA) a nelfinavir (inhibítor proteázy), boli pri vzájomnej kombinácii schopné inhibovať replikáciu FCoV in vitro (Hsieh et al. 2010). Napriek tomu sa nakoniec žiadna z týchto zlúčenín neukázala ako účinná, keď sa testovala za podmienok simulujúcich infekciu FIPV. Podobne na základe sľubných zistení týkajúcich sa účinnosti inhibítorov 3C-like proteázy proti FCoV (Kim et al. 2013, 2015, 2016) sa uskutočnila poľná štúdia s GC376 s 20 mačkami s rôznymi formami FIP, s výnimkou tých, ktoré majú neurologické príznaky (Pedersen et al. 2018). Mačkám bola podávaná dávka 15,0 mg/kg BW, SC, dvakrát denne, minimálne 12 týždňov. Aj keď výsledky boli povzbudivé (u siedmich mačiek sa dosiahla priemerná remisia choroby 11,2 mesiaca), objavili sa vedľajšie účinky, vrátane prechodnej bolesti po injekcii, subkutánnej fibrózy, alopécie a abnormálneho vývoja trvalých zubov u mačiek liečených pred 16.-18. týždňom veku (Pedersen a kol. 2018). Existujú aj ďalšie inhibítory proteázy cieliace na 3C-like proteín koronavírusov (Rathnayake a kol. 2020; Theerawatanasirikul a kol. 2020).

Antimykotický itrakonazol preukázal in vitro anti-FIPV aktivitu pri nízkych koncentráciách liečiva (2,5 µM) (Takano et al. 2019). Nedávna štúdia in vivo skúmala účinky kombinácie itrakonazolu (50 mg/zviera perorálne, raz denne) a antihumánnej TNF-alfa monoklonálnej protilátky (10 mg/zviera) na liečbu troch mačiek experimentálne infikovaných FIPV (Doki a kol. 2020). Aj keď dve z troch mačiek vykazovali zlepšenie klinických príznakov súvisiacich s FIPV, po zhájení liečby sa zistilo zvýšenie počtu lymfocytov v periférnej krvi a pokles alfa-1-kyslých glykoproteínov. Tretia mačka bola utratená z dôvodu nereagovania na liečbu. Autori dospeli k záveru, že táto kombinácia liekov môže byť užitočná, kým nebudú k dispozícii účinnejšie látky proti FIPV. Itrakonazol sa v kombinácii s prednizolónom používal na liečbu efúznej FIP u trojmesačného mačiatka Scottish Fold (Škótska klapouchá mačka), čo viedlo k redukcii pleurálneho výpotku (Kameshima et al. 2020). Táto mačka však vykazovala neurologické prejavy a bola eutanizovaná kvôli status epilepticus po 38 dňoch liečby (Kameshima et al. 2020). Antivírusovú aktivitu proti FCoV vykázali aj iné látky, vrátane anti-mačacej TNF-alfa monoklonálnej protilátky (Doki et al. 2016); U18666A (inhibítor transportu cholesterolu) (Takano et al. 2017; Doki et al. 2020); difylín (vakuolárny blokátor ATPázy) a jeho nanoformulácia (Hu et al. 2017) a kruhová trojitá špirála tvoriaca oligonukleotidovú RNA (Choong et al. 2014). Neboli však publikované žiadne štúdie in vivo s použitím týchto zlúčenín.

Ľudské antimalarické liečivo chlorochín tiež inhibuje replikáciu FIPV in vitro (Takano et al. 2013; McDonagh et al. 2014). O chlorochíne je už dlho známe, že má protizápalové a in vitro antivírusové vlastnosti proti širokej škále vírusov (Takano et al. 2013). Napriek dobrej in vitro účinnosti vykazoval chlorochín slabú antivírusovú účinnosť proti in vivo experimentálne indukovanej infekcii FIP (Takano et al. 2013). Vo svojej štúdii Takano a kol. (2013) zistili, že liečba chlorochínom bola spojená so zlepšením klinického skóre a mierne zvýšeným, ale nie štatisticky významným časom prežitia mačiek infikovaných vysoko virulentným FCoV FIPV 1146. Ďalej zvýšené hladiny aktivity alanínaminotransferázy v skupinách liečených chlorochínom naznačovali potenciálny problém s poškodením pečene. Dávka 10 mg/kg telesnej hmotnosti dvakrát týždenne SC bola extrapolovaná z protokolov dávkovania pre ľudí a nevychádzala zo žiadnych známych farmakokinetických štúdií u mačiek. Antivírusová aktivita hydroxychlorochínu proti FIPV bola nedávno tiež predmetom štúdie in vitro. Ak sa hydroxychlorochín použil s rekombinantným mačacím IFN-ω, vykazoval zvýšenú antivírusovú aktivitu proti infekcii FIPV (Takano et al. 2020). Hydroxychlorochín sa skúmal aj v klinických štúdiách na liečbu liekom COVID-19 u ľudí (Lundstrom 2020). Tento liek však priniesol kontroverzné výsledky, čo viedlo k súčasnému záveru, že jeho klinická účinnosť u pacientov s COVID-19 nebola doposiaľ overená (Lundstrom 2020).

McDonagh a kol. (2014) preverovali 19 kandidátskych zlúčenín používaných pri liečbe iných koronavírusových infekcií na ich bunkovú toxicitu a účinnosť pri inhibícii replikácie FIPV v infikovaných CRFK bunkách. V tejto štúdii in vitro bol vyvinutý screeningový test inhibície cytopatického účinku (CPE) založený na resazuríne, aby sa zistila antivírusová účinnosť proti dvom kmeňom FCoV: FECV 1683 a FIPV 1146. Ďalšie testy, vrátane redukcie plaku, zníženia vylučovania vírusu a viricídnej suspenzie, boli použité na vyhodnotenie antivírusových účinkov kandidátskych zlúčenín. Štúdia nakoniec identifikovala tri zlúčeniny (chlorochín, meflochín a hexametylén amilorid), ktoré podstatne znižovali vírusovú nálož FIPV v infikovaných CRFK bunkách bez cytotoxických účinkov pri koncentráciách 10 µM. Predbežné experimenty navyše naznačujú, že antivírusové mechanizmy všetkých troch zlúčenín pôsobia v počiatočnom štádiu vírusovej replikácie.

Vzhľadom na potenciálny vplyv týchto výsledkov na liečbu FIP je potrebné ďalšie skúmanie týchto zlúčenín (McDonagh et al. 2014). Chlorochín aj meflochín sú komerčne dostupné farmaceutické látky registrované pre použitie u ľudí. Za každým z nich je množstvo podpornej literatúry týkajúcej sa ich farmakokinetiky a bezpečnosti u iných ako mačkovitých druhov. Niektoré informácie o farmakokinetickom profile meflochínu u mačiek už sú k dispozícii (Izes 2019; Izes et al. 2020a, 2019, 2020b; Yu et al. 2020). O hexametylén amiloride sa vie podstatne menej, najmä s ohľadom na jeho bezpečnosť (McDonagh et al. 2014). Keďže Takano a kol. (2013), ktorí predtým spochybnili in vivo účinnosť chlorochínu proti FIP, stoja za úvahu klinické testy meflochínu na liečbu infikovaných mačiek. Posledné farmakokinetické štúdie in vitro naznačili, že meflochín prechádza pečeňovým metabolizmom fázy I, ale nie glukuronidatívnym metabolizmom fázy II, ak je katalyzovaný mačacími pečeňovými mikrozómami, a preto nie je pravdepodobné, že by spôsobil u mačiek oneskorenú elimináciu (Izes et al. 2020a). Farmakokinetický profil meflochínu u mačiek bol skúmaný v očakávaní uskutočnenia klinických štúdií na inhibíciu mačacieho koronavírusu a mačacieho kalicivírusu u mačiek klinicky postihnutých týmito vírusovými infekciami (Yu et al. 2020). Prebiehajú ďalšie výskumy klinickej účinnosti meflochínu u mačiek s potvrdenou FIP.

S ohľadom na všetky uvedené antivírusové látky, je dôležité poznamenať, že môže byť nutné podávať kombináciu terapeutík, aby sa inhibovala selekcia vírusovej rezistencie v monoterapii.

4. Záver

Napriek absencii ich komerčnej dostupnosti, sa antivírusové látky ako GS-441524 a GC376 ukázali ako účinné možnosti liečby FIP. Zatiaľ čo sa čaká na schválenie týchto látok, je potrebné dôkladnejšie preskúmať ďalšie komerčne dostupné látky, ako napríklad meflochín a itrakonazol, štúdiami in vivo, aby sa zistil ich skutočný potenciál ako antivirotík pre liečbu FIPV. Navyše, zatiaľ čo súčasná pandémia SARS-CoV-2 predstavovala pre veterinárnu medicínu len malý prínos, globálny prístup One Health nám hovorí, že je potrebné sledovať terapeutický pokrok v boji proti koronavírusom, pretože informácie môžu byť nakoniec užitočné medzi druhmi.

Literatúra

  1. Addie D, Belák S, Boucraut-Baralon C, Egberink H, Frymus T, Gruffydd-Jones T, Hartmann K, Hosie MJ, Lloret A, Lutz H, et al. . 2009. Feline infectious peritonitis. ABCD guidelines on prevention and management. J Feline Med Surg. 11(7):594–604. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  2. Addie DD, Curran S, Bellini F, Crowe B, Sheehan E, Ukrainchuk L, Decaro N.. 2020. Oral Mutian® X stopped faecal feline coronavirus shedding by naturally infected cats. Res Vet Sci. 130:222–229. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  3. Agostini ML, Andres EL, Sims AC, Graham RL, Sheahan TP, Lu X, Smith EC, Case JB, Feng JY, Jordan R, et al. . 2018. Coronavirus susceptibility to the antiviral remdesivir (GS-5734) is mediated by the viral polymerase and the proofreading exoribonuclease. MBio. 9(2):e00221-18. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  4. Amirian ES, Levy JK.. 2020. Current knowledge about the antivirals remdesivir (GS-5734) and GS-441524 as therapeutic options for coronaviruses. One Health. 9:100128. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  5. Bilkei G. 1988. Beitrag zur Therapie der FIP. Tierärztl Umschau. 43:192–196. [Google Scholar]
  6. Bolcskei A, Bilkei G.. 1995. Langzeitstudie iiber behandelte FIP-verdachtige katzen. Tierarztliche Umschau. 50:721–728. [Google Scholar]
  7. Chakraborty I, Maity P.. 2020. COVID-19 outbreak: migration, effects on society, global environment and prevention. Sci Total Environ. 728:138882. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  8. Cho A, Saunders OL, Butler T, Zhang L, Xu J, Vela JE, Feng JY, Ray AS, Kim CU.. 2012. Synthesis and antiviral activity of a series of 1′-substituted 4-aza-7,9-dideazaadenosine C-nucleosides. Bioorg Med Chem Lett. 22(8):2705–2707. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  9. Choong OK, Mehrbod P, Tejo BA, Omar AR.. 2014. In vitro antiviral activity of circular triple helix forming oligonucleotide RNA towards feline infectious peritonitis virus replication. Biomed Res Int. 2014:654712. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  10. Dickinson PJ, Bannasch M, Thomasy SM, Murthy VD, Vernau KM, Liepnieks M, Montgomery E, Knickelbein KE, Murphy B, Pedersen NC, et al. . 2020. Antiviral treatment using the adenosine nucleoside analogue GS-441524 in cats with clinically diagnosed neurological feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med. 34(4):1587–1593. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  11. Disque D, Case M, Youngren J.. 1968. Feline infectious peritonitis. J Am Vet Med Assoc. 152(4):372–375. [PubMed] [Google Scholar]
  12. Doki T, Takano T, Kawagoe K, Kito A, Hohdatsu T.. 2016. Therapeutic effect of anti-feline TNF-alpha monoclonal antibody for feline infectious peritonitis. Res Vet Sci. 104:17–23. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  13. Doki T, Tarusawa T, Hohdatsu T, Takano T.. 2020. In vivo antiviral effects of U18666A against type I feline infectious peritonitis virus. Pathogens. 9(1):67. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  14. Doki T, Toda M, Hasegawa N, Hohdatsu T, Takano T.. 2020. Therapeutic effect of an anti-human-TNF-alpha antibody and itraconazole on feline infectious peritonitis. Arch Virol. 165(5):1110–1197. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  15. Drechsler Y, Alcaraz A, Bossong FJ, Collisson EW, Diniz PPVP.. 2011. Feline coronavirus in multicat environments. Vet Clin North Am Small Anim Pract. 41(6):1133–1169. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  16. Felten S, Hartmann K.. 2019. Diagnosis of feline infectious peritonitis: a review of the current literature. Viruses. 11(11):1068. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  17. Fischer Y, Ritz S, Weber K, Sauter-Louis C, Hartmann K.. 2011. Randomized, placebo controlled study of the effect of propentofylline on survival time and quality of life of cats with feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med. 25(6):1270–1276. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  18. Gil S, Leal RO, Duarte A, McGahie D, Sepúlveda N, Siborro I, Cravo J, Cartaxeiro C, Tavares LM.. 2013. Relevance of feline interferon omega for clinical improvement and reduction of concurrent viral excretion in retrovirus infected cats from a rescue shelter. Res Vet Sci. 94(3):753–763. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  19. Halfmann PJ, Hatta M, Chiba S, Maemura T, Fan S, Takeda M, Kinoshita N, Hattori S-i, Sakai-Tagawa Y, Iwatsuki-Horimoto K, et al. . 2020. Transmission of SARS-CoV-2 in domestic cats. N Engl J Med. 383(6):592–594. [PubMed] [Google Scholar]
  20. Hartmann K, Ritz S.. 2008. Treatment of cats with feline infectious peritonitis. Vet Immunol Immunopathol. 123(1-2):172–175. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  21. Hosie MJ, Hartmann K, Hofmann-Lehmann R, Addie DD, Truyen U, Egberink H, Tasker S, Frymus T, Pennisi MG, Möstl K, et al. . 2020. SARS-Coronavirus (CoV)-2 and cats. European Advisory Board on Cat Diseases (ABCD) http://www.abcdcatsvets.org/sars-coronavirus-2-and-cats/. [Google Scholar]
  22. Hsieh L-E, Lin C-N, Su B-L, Jan T-R, Chen C-M, Wang C-H, Lin D-S, Lin C-T, Chueh L-L.. 2010. Synergistic antiviral effect of Galanthus nivalis agglutinin and nelfinavir against feline coronavirus. Antiviral Res. 88(1):25–30. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  23. Hu C-MJ, Chang W-S, Fang Z-S, Chen Y-T, Wang W-L, Tsai H-H, Chueh L-L, Takano T, Hohdatsu T, Chen H-W, et al. . 2017. Nanoparticulate vacuolar ATPase blocker exhibits potent host-targeted antiviral activity against feline coronavirus. Sci Rep. 7(1):1–11. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  24. Hugo TB, Heading KL.. 2015. Prolonged survival of a cat diagnosed with feline infectious peritonitis by immunohistochemistry. Can Vet J. 56(1):53–58. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  25. Ishida T, Shibanai A, Tanaka S, Uchida K, Mochizuki M.. 2004. Use of recombinant feline interferon and glucocorticoid in the treatment of feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 6(2):107–109. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  26. Izes AM. 2019. Comparative studies of in vitro hepatic metabolism of mefloquine by feline microsomes and those of other selected species [PhD thesis]. The University of Sydney; https://ses.library.usyd.edu.au/handle/2123/21353;oai:ses.library.usyd.edu.au:2123/21353. [Google Scholar]
  27. Izes AM, Kimble B, Norris JM, Govendir M.. 2020. a. In vitro hepatic metabolism of mefloquine using microsomes from cats, dogs and the common brush-tailed possum. PLoS One. 15(4):e0230975. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  28. Izes AM, Kimble B, Govendir M.. 2019. Intrinsic clearance rate of O-desmethyltramadol (M1) by glucuronide conjugation and phase I metabolism by feline, canine and common brush-tailed possum microsomes. Xenobiotica. 50(7):776–77. [PubMed] [Google Scholar]
  29. Izes AM, Kimble B, Norris JM, Govendir M.. 2020. b. Assay validation and determination of in vitro binding of mefloquine to plasma proteins from clinically normal and FIP-affected cats. PLoS One. 15(8):e0236754. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  30. Kameshima S, Kimura Y, Doki T, Takano T, Park C-H, Itoh N.. 2020. Clinical efficacy of combination therapy of itraconazole and prednisolone for treating effusive feline infectious peritonitis. J Vet Med Sci. 82(10):0049–1492. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  31. Kennedy MA. 2020. Feline infectious peritonitis: update on pathogenesis, diagnostics, and treatment. Vet Clin North Am Small Anim Pract. 50(5):1001–1011. doi: 10.1016/j.cvsm.2020.05.002. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  32. Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Weerasekara S, Hua DH, Groutas WC, Chang K-O, Pedersen NC.. 2016. Reversal of the progression of fatal coronavirus infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathog. 12(3):e1005531. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  33. Kim Y, Mandadapu SR, Groutas WC, Chang K-O.. 2013. Potent inhibition of feline coronaviruses with peptidyl compounds targeting coronavirus 3C-like protease. Antiviral Res. 97(2):161–168. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  34. Kim Y, Shivanna V, Narayanan S, Prior AM, Weerasekara S, Hua DH, Kankanamalage ACG, Groutas WC, Chang K-O.. 2015. Broad-spectrum inhibitors against 3C-like proteases of feline coronaviruses and feline caliciviruses. J Virol. 89(9):4942–4950. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  35. Lai C-C, Shih T-P, Ko W-C, Tang H-J, Hsueh P-R.. 2020. Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2 (SARS-CoV-2) and corona virus disease-2019 (COVID-19): the epidemic and the challenges. Int J Antimicrob Agents. 55(3):105924. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  36. Legendre AM, Bartges JW.. 2009. Effect of polyprenyl immunostimulant on the survival times of three cats with the dry form of feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 11(8):624–626. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  37. Legendre AM, Kuritz T, Galyon G, Baylor VM, Heidel RE.. 2017. Polyprenyl immunostimulant treatment of cats with presumptive non-effusive feline infectious peritonitis in a field study. Front Vet Sci. 4(Article 7):7. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  38. Lundstrom K. 2020. Coronavirus pandemic—therapy and vaccines. Biomedicines. 8(5):109. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  39. McDonagh P, Sheehy PA, Norris JM.. 2014. Identification and characterisation of small molecule inhibitors of feline coronavirus replication. Vet Microbiol. 174(3-4):438–447. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  40. Mochizuki M, Nakatani H, Yoshida M.. 1994. Inhibitory effects of recombinant feline interferon on the replication of feline enteropathogenic viruses in vitro. Vet Microbiol. 39(1-2):145–152. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  41. Murphy BG, Perron M, Murakami E, Bauer K, Park Y, Eckstrand C, Liepnieks M, Pedersen NC.. 2018. The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet Microbiol. 219:226–233. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  42. Newman A. 2020. First reported cases of SARS-CoV-2 infection in companion animals—New York, March–April 2020. Morb Mortal Wkly Rep. 69(23):710–713. https://www.cdc.gov/mmwr/volumes/69/wr/mm6923e3.htm. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  43. Pedersen NC, Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Eckstrand C, Groutas WC, Bannasch M, Meadows JM, Chang K-O.. 2018. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 20(4):378–392. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  44. Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, Montgomery E, Murakami E, Liepnieks M, Liu H.. 2019. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. 21(4):271–281. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  45. Pedersen NC. 2009. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. J Feline Med Surg. 11(4):225–258. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  46. Pedersen NC. 2014. a. An update on feline infectious peritonitis: virology and immunopathogenesis. Vet J. 201(2):123–132. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  47. Pedersen NC. 2014. b. An update on feline infectious peritonitis: diagnostics and therapeutics. Vet J. 201(2):133–141. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  48. Pedersen NC. 2019. a. Fifty years‘ fascination with FIP culminates in a promising new antiviral. J Feline Med Surg. 21(4):269–270. [PubMed] [Google Scholar]
  49. Pedersen NC. 2019. b. Blackmarket production and sale of GS-441524 and GC376. https://ccah.vetmed.ucdavis.edu/sites/g/files/dgvnsk4586/files/inline-files/Black%20market%20production%20and%20sale%20of%20GS.pdf.
  50. Pesteanu-Somogyi LD, Radzai C, Pressler BM.. 2006. Prevalence of feline infectious peritonitis in specific cat breeds. J Feline Med Surg. 8(1):1–5. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  51. Pfefferle S, Schöpf J, Kögl M, Friedel CC, Müller MA, Carbajo-Lozoya J, Stellberger T, von Dall’Armi E, Herzog P, Kallies S, et al. . 2011. The SARS-coronavirus-host interactome: identification of cyclophilins as target for pan-coronavirus inhibitors. PLoS Pathog. 7(10):e1002331. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  52. Rathnayake AD, Zheng J, Kim Y, Perera KD, Mackin S, Meyerholz DK, Kashipathy MM, Battaile KP, Lovell S, Perlman S, et al. . 2020. 3C-like protease inhibitors block coronavirus replication in vitro and improve survival in MERS-CoV–infected mice. Sci. Transl. Med. 12(557):eabc5332. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  53. Ritz S, Egberink H, Hartmann K.. 2007. Effect of feline interferon‐omega on the survival time and quality of life of cats with feline infectious peritonitis. J Vet Intern Med. 21(6):1193–1197. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  54. Rohrbach BW, Legendre AM, Baldwin CA, Lein DH, Reed WM, Wilson RB.. 2001. Epidemiology of feline infectious peritonitis among cats examined at veterinary medical teaching hospitals. J Am Vet Med Assoc. 218(7):1111–1115. [PubMed] [Google Scholar]
  55. Sailleau C, Dumarest M, Vanhomwegen J, Delaplace M, Caro V, Kwasiborski A, Hourdel V, Chevaillier P, Barbarino A, Comtet L, et al. . 2020. First detection and genome sequencing of SARS‐CoV‐2 in an infected cat in France. Transbound Emerg Dis. doi:10.1111/tbed.13659 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  56. Shi J, Wen Z, Zhong G, Yang H, Wang C, Huang B, Liu R, He X, Shuai L, Sun Z, et al. . 2020. Susceptibility of ferrets, cats, dogs, and different domestic animals to SARS-coronavirus-2. Science. 368(6494):1016–1020. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  57. Sit T. 2020. OIE COVID-19 (SAR-COV-2), Hong Kong (SAR-PRC). https://www.oie.int/wahis_2/public/wahid.php/Reviewreport/Review?reportid=33832.
  58. Sit THC, Brackman CJ, Ip SM, Tam KWS, Law PYT, To EMW, Yu VYT, Sims LD, Tsang DNC, Chu DKW, et al. . 2020. Infection of dogs with SARS-CoV-2. Nature. 586(7831):776–778. 10.1038/s41586-020-2334-5. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  59. Takano T, Akiyama M, Doki T, Hohdatsu T.. 2019. Antiviral activity of itraconazole against type I feline coronavirus infection. Vet Res. 50(1):5. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  60. Takano T, Endoh M, Fukatsu H, Sakurada H, Doki T, Hohdatsu T.. 2017. The cholesterol transport inhibitor U18666A inhibits type I feline coronavirus infection. Antiviral Res. 145:96–102. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  61. Takano T, Katoh Y, Doki T, Hohdatsu T.. 2013. Effect of chloroquine on feline infectious peritonitis virus infection in vitro and in vivo. Antiviral Res. 99(2):100–107. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  62. Takano T, Satoh K, Doki T, Tanabe T, Hohdatsu T.. 2020. Antiviral effects of hydroxychloroquine and type i interferon on in vitro fatal feline coronavirus infection. Viruses. 12(5):576. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  63. Tanaka Y, Sato Y, Osawa S, Inoue M, Tanaka S, Sasaki T.. 2012. Suppression of feline coronavirus replication in vitro by cyclosporin A. Vet Res. 43(1):41. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  64. Tanaka Y, Sato Y, Sasaki T.. 2013. Suppression of coronavirus replication by cyclophilin inhibitors. Viruses. 5(5):1250–1260. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  65. Tanaka Y, Sato Y, Takahashi D, Matsumoto H, Sasaki T.. 2015. Treatment of a case of feline infectious peritonitis with cyclosporin A. Vet Rec Case Rep. 3(1):e000134. [Google Scholar]
  66. Tasker S. 2018. Diagnosis of feline infectious peritonitis: Update on evidence supporting available tests. J Feline Med Surg. 20(3):228–243. [PubMed] [Google Scholar]
  67. Theerawatanasirikul S, Kuo CJ, Phetcharat N, Lekcharoensuk P.. 2020. In silico and in vitro analysis of small molecules and natural compounds targeting the 3CL protease of feline infectious peritonitis virus. Vet Res. 174:104697. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  68. Tsai H-Y, Chueh L-L, Lin C-N, Su B-L.. 2011. Clinicopathological findings and disease staging of feline infectious peritonitis: 51 cases from 2003 to 2009 in Taiwan. J Feline Med Surg. 13(2):74–80. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  69. United States Department of Agriculture. 2020. Confirmed cases of SARS-CoV-2 in Animals in the United States [accesed 2020 July 2]. Available from: https://www.aphis.usda.gov/aphis/ourfocus/animalhealth/sa_one_health/sars-cov-2-animals-us?utm_medium=email&utm_source=govdelivery.
  70. Wang L, Mitchell PK, Calle PP, Bartlett SL, McAloose D, Killian ML, Yuan F, Fang Y, Goodman LB, Fredrickson R, et al. . 2020. Complete genome sequence of SARS-CoV-2 in a tiger from a US zoological collection. Microbiol Resour Announc. 9(22):e00468-20. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  71. Wang Y, Zhang D, Du G, Du R, Zhao J, Jin Y, Fu S, Gao L, Cheng Z, Lu Q, et al. . 2020. Remdesivir in adults with severe COVID-19: a randomised, double-blind, placebo-controlled, multicentre trial. Lancet. 395(10236):1569–1578. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  72. Watari T, Kaneshima T, Tsujimoto H, Ono K, Hasegawa A.. 1998. Effect of thromboxane synthetase inhibitor on feline infectious peritonitis in cats. J Vet Med Sci. 60(5):657–659. [PubMed] [Google Scholar]
  73. Weiss R, Cox N, Martinez M.. 1993. Evaluation of free or liposome-encapsulated ribavirin for antiviral therapy of experimentally induced feline infectious peritonitis. Res Vet Sci. 55(2):162–172. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  74. Weiss R, Cox N, Oostrom-Ram T.. 1990. Effect of interferon or Propionibacterium acnes on the course of experimentally induced feline infectious peritonitis in specific-pathogen-free and random-source cats. Am J Vet Res. 51(5):726–733. [PubMed] [Google Scholar]
  75. Weiss RC, Toivio-Kinnucan M.. 1988. Inhibition of feline infectious peritonitis virus replication by recombinant human leukocyte (alpha) interferon and feline fibroblastic (beta) interferon. Am J Vet Res. 49(8):1329–1335. Aug [PubMed] [Google Scholar]
  76. Wogan L. 2019. a. Legal treatment for cat disease known as FIP still years away. https://news.vin.com/doc/?id=9235842
  77. Wogan L. 2019. b. Hope, despair fuel black market for drugs in fatal cat disease. https://news.vin.com/doc/?id=9235321
  78. Woo PCY, Lau SKP, Lam CSF, Lau CCY, Tsang AKL, Lau JHN, Bai R, Teng JLL, Tsang CCC, Wang M, et al. . 2012. Discovery of seven novel mammalian and avian coronaviruses in the genus deltacoronavirus supports bat coronaviruses as the gene source of alphacoronavirus and betacoronavirus and avian coronaviruses as the gene source of gammacoronavirus and deltacoronavirus. J Virol. 86(7):3995–4008. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  79. Woo PCY, Lau SKP, Yip CCY, Huang Y, Tsoi H-W, Chan K-H, Yuen K-Y.. 2006. Comparative analysis of 22 coronavirus HKU1 genomes reveals a novel genotype and evidence of natural recombination in coronavirus HKU1. J Virol. 80(14):7136–7145. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  80. Worthing KA, Wigney DI, Dhand NK, Fawcett A, McDonagh P, Malik R, Norris JM.. 2012. Risk factors for feline infectious peritonitis in Australian cats. J Feline Med Surg. 14(6):405–412. [PubMed] [Google Scholar]
  81. Yu J, Kimble B, Norris JM, Govendir M.. 2020. Pharmacokinetic profile of oral administration of mefloquine to clinically normal cats: a preiminary in-vivo study of a potential treatment for feline infectious peritonitis (FIP). Animals. 10(6):1000. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]

Preklinický inhibítor GS441524 v kombinácii s GC376 účinne potláčal množenie SARS-CoV-2 v dýchacom trakte myší.

Celý článok nájdete na serveri biorxiv.org;
13.11.2020.

Abstrakt

Bezprecedentná pandémia koronavírusovej choroby z roku 2019 (COVID-19) spôsobená vírusom ťažkého akútneho respiračného syndrómu druhého typu (SARS-CoV-2) predstavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie na celom svete. Naliehavo je potrebné vyvinúť účinné terapie proti SARS-CoV-2. Hodnotili sme antivírusovú aktivitu pôvodného nukleotidového analógu remdesiviru, GS441524, ktorý cieli na enzým RNA-dependentnej RNA polymerázy, a inhibítoru proteázy GC376, cieleného na proteázu SARS-CoV 2 u infikovanej myši. Naše výsledky ukázali, že GS441524 účinne blokoval proliferáciu (množenie) SARS-CoV-2 v horných a dolných dýchacích cestách pri kombinovanej intranazálnou (i.n.) a intramuskulárnou (i.m.) terapii. Účinnosť vysokej dávky GC376 (i.m. alebo i.n. a i.m.) bola slabšia ako GS441524. Je ale pozoruhodné, že kombinovaná aplikácia GS441524 spolu s GC376 v nízkych dávkach mohla účinne chrániť myši pred infekciou SARS-CoV-2 pri i.n. alebo i.n. a i.m. liečbe. Ďalej sme zistili, že farmakokinetické vlastnosti GS441524 sú lepšie ako GC376, a kombinovaná aplikácia GC376 a GS441524 mala synergický účinok. Naše zistenia budú využité pre ďalšie hodnotenie kombinovanej aplikácie GC376 a GS441524 v budúcich klinických štúdiách.

Kandidátske génové markery spojené s fekálnym vylučovaním mačacieho enterického koronavírusu (FECV)

Kompletný pôvodný článok na portáli amerického národného centra pre biotechnologické informácie; 17.11.2020

Abstrakt

Mačací koronavírus (FCoV) môže spôsobiť smrteľné ochorenie – mačaciu infekčnú peritonitídu. Mačky trvale vylučujúce tento vírus sú najvýznamými zdrojmi infekcie. Úloha hostiteľa pri fekálnom vylučovaní FCoV nie je známa. Cieľom tejto štúdie bolo určiť génové markery a otestovať ich súvislosť so vzorcami vylučovania FCoV. Vzorky trusu boli odobrané od 57 mačiek 12 plemien na začiatku a potom po 2, 4 a 12 mesiacoch. Pozorovali sa variácie od trvalého a/alebo vysoko intenzívneho vylučovania až k žiadnemu vylučovaniu. Ako funkční a poziční/funkční kandidáti bolo vybraných trinásť génov súvisiacich s imunitou.. Poziční kandidáti boli vybraní v kandidátskej oblasti detegovanej analýzou GWAS. Desiatky až stovky jednonukleotidových polymorfizmov (SNP) na gén sa identifikovali pomocou sekvenovania ďalšej generácie. Asociácie s rôznymi fenotypmi sa hodnotili chí-kvadrát testami a presnými Fisherovými testami. SNP jedného funkčného a jedného pozičného kandidáta (NCR1 a SLX4IP ) a haplotypy štyroch génov ( SNX5 , NCR2 , SLX4IP , NCR1 ) boli spojené s vylučovaním FCoV pri p cor<0,01. Vysoko významné asociácie sa pozorovali pri extrémnych fenotypoch (perzistentní/vysoko intenzívni vylučovači a nevylučovači), čo naznačuje, že existujú dva hlavné fenotypy spojené s rôznymi genotypmi – vysoko náchylné mačky, ktoré trvale vylučujú vysoké množstvo vírusových častíc, a naopak mačky rezistentné, ktoré koronavírus nevylučujú.

Kľúčové slová: mačací enterický koronavírus, vzorce vylučovania stolice, polymerázová reťazová reakcia, genetická citlivosť, kandidátske gény súvisiace s imunitou, asociačná štúdia

Ruská firma sa snaží o výrobu lieku remdesivir na COVID-19 bez patentu

Pôvodný článok: Russian firm seeks to produce COVID-19 drug remdesivir without patent; 2.11.2020
Preklad: 17.1.2021

MOSKVA (Reuters) – Ruský výrobca liekov Pharmasyntez požiadal Kremeľ, aby mu umožnil vyrobiť generickú verziu amerického lieku COVID-19 remdesivir, ktorý sa používa na liečbu amerického prezidenta Donalda Trumpa, napriek tomu, že na to nemá patent, uviedol v pondelok riaditeľ firmy.

Remdesivir nie je v Rusku dostupný, uviedol riaditeľ spoločnosti Pharmasyntez Vikram Punia, ale generickú verziu nie je možné vyrobiť a distribuovať bez súhlasu držiteľa patentu, americkej firmy Gilead Sciences GILD.O.

Pharmasyntez v júli požiadal americkú spoločnosť o súhlas vo forme dobrovoľnej licencie, ale nedočkal sa žiadnej odpovede, uviedol Punia.

Sibírsky výrobca liekov teraz žiada Kremeľ, aby aktivoval proces povinnej licencie na základe záujmu národnej bezpečnosti, čím by mu bolo udelené právo vyrábať generický liek s označením Remdeform bez súhlasu spoločnosti Gilead.

„Pomocou tohto lieku by bolo možné zachrániť mnoho životov.“ Čím dlhšie je je tento liek nedostupný , tým viac ľudí stratíme, “ povedal Punia.

Tento zákon sa v Rusku nikdy predtým nepoužil v súvislosti s farmaceutickým produktom, povedal Punia po tom, čo denník Vedomosti informoval o liste jeho spoločnosti adresovanom Kremľu v pondelok.

Nebolo možné sa spojiť so spoločnosťou Gilead v pondelok mimo bežných pracovných hodín, aby sa mohla k tejto situácii vyjadriť . Poskytla už dobrovoľné licencie výrobcom v 127 krajinách, predovšetkým v krajinách s nízkymi príjmami alebo v krajinách, ktoré majú iné významné prekážky v prístupe k zdravotnej starostlivosti.

Rusko v nedeľu zaznamenalo rekordne vysoký denný počet 18 665 nových prípadov koronavírusu, čím sa zvýšil celkový počet od začiatku pandémie na 1 655 038.

Remdesiviru bolo v máji udelené povolenie na mimoriadne použitie americkým úradom pre kontrolu potravín a liečív potom, čo sa pri vládou iniciovaných testoch ukázalo, že skracuje pobyt v nemocnici pre pacientov s COVID-19. Bol jedným z liekov, ktoré dostal Trump počas jeho liečby tejto choroby.

FDA tento mesiac liek oficiálne schválila, a to aj napriek nedávnym výsledkom štúdie sponzorovanej Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorá ukázala, že remdesivir nepriniesol pacientom zlepšenie stavu.

Pharmasyntez podľa záznamu v registri dokončil klinické testy generického lieku na 300 pacientoch s COVID-19 v 23 ruských nemocniciach.

Punia uviedol, že spoločnosť môže predávať svoj liek za výrazne nižšie cenu okolo 540$ za 6 vialiek. Päťdňová liečba remdesivirom od Gileadu, predávaného pod značkou Veklury, bola nacenená na 3120$.

Štúdia na myšiach ukázala, že GS-441524 potláča SARS-CoV-2

2.11.2020

Pôvodný článok na news-medical.net

V štúdiách na zvieratách čínski vedci zistili, že metabolit antivírusového liečiva Remdesivir s názvom GS-441524 môže pomôcť inhibovať vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19.

Vírusom bolo infikovaných viac ako 46,85 miliónov ľudí na celom svete a má už na svojom konte viac ako 1,2 miliónov obetí na životoch. Doteraz nie je k dispozícii žiadny účinný antivírusový liek na liečbu tejto infekcie a nie sú k dispozícii žiadne vakcíny, ktoré by infekciu blokovali.

Remdesivir, širokospektrálne antivírusové liečivo vyvinuté biofarmaceutickou spoločnosťou Gilead Sciences, preukázalo počiatočný úspech proti tejto vírusovej infekcii. Tento liek je schválený alebo povolený pre núdzové použitie na liečbu COVID ‑ 19 v 50 krajinách.

Nová štúdia s názvom „Remdesivir Metabolite GS-441524 Efficient Inhibits SARS-CoV-2 Infection in Mouse Model“ bola vydaná online v predstihu na serveri bioRxiv predtým, ako prešla recenzným procesom.

Navrhovaná metabolická cesta remdesiviru a chemické štruktúry metabolitov

Základné fakty

Pandémia COVID-19 v súčasnosti zúri bez účinného antivírusového lieku. Vo väčšine prípadov vedie SARS CoV-2 iba k miernym respiračným príznakom, ale u niektorých jedincov môže viesť k akútnemu ťažkému respiračnému syndrómu (ARDS) a byť smrteľný.

V súčasnosti je antivírusový liek Remdesivir jedinou liečbou COVID-19, ktorá bola schválená Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) USA. Remdesivir je inhibítor RNA-dependentnej RNA polymerázy (RdRP). Nedávne zverejnenie výsledkov štúdie Solidarity Trial Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) spochybnilo účinnosť Remdesiviru proti SARS CoV-2. Výsledky štúdie spochybnili jeho účinnosť pri skrátení pobytu v nemocnici a znižovaní rizika úmrtia pacientov s COVID-19.

Farmakokinetika Remdesiviru

Štúdie preukázali, že remdesivir sa po intravenóznom podaní metabolizuje na aktívne metabolity nazývané GS-704277, GS-441524 (pôvodný nukleozid) a GS-443902. Najdôležitejším a najvýznamnejším metabolitom je GS-441524. GS-441524 má dlhý polčas rozpadu asi 27 hodín, zatiaľ čo Remdesivir v nezmenenej podobe má polčas rozpadu v tele asi 1 hodinu. GS-441524 má tiež väčšiu biologickú dostupnosť v porovnaní s nezmeneným Remdesivirom. Autori píšu, že dôsledky týchto rozdielov vo farmakokinetike nezmeneného remdesiviru a jeho hlavného metabolitu nie sú jasne pochopené.

Účinnosť remdesiviru a jeho metabolitu

Štúdie v laboratóriu preukázali, že GS-441524 je v porovnaní s nezmeneným Remdesivirom menej aktívny proti vírusu Ebola, vírusu hepatitídy C a respiračnému syncyciálnemu vírusu (RSV). GS441524 sa v tele premieňa na monofosfát. Toto je najdôležitejší krok pri aktivácii lieku. Remdesivir v nezmenenej podobe obchádza tento krok a má tiež lepšiu schopnosť prieniku do bunky. Štúdie však preukázali, že GS441524 má silnú účinnosť proti ľudským koronavírusom (CoV), vrátane SARS CoV 1 a 2, koronavírusu stredného východu (MERS-CoV) atď. Je tiež účinný pri inhibícii infekčnej peritonitídy mačiek (FIP) spôsobenej mačacími koronavírusmi (FCoV). GS-441524 preukázal pri liečbe FIP 96% mieru úspešnosti, vysvetľujú vedci.

Účel štúdie

Úcelom štúdie bolo porovnanie účinnosti GS-441524 a Remdesiviru proti vírusu SARS-CoV-2 in vitro.

Účinnosť Remdesiviru a GS-441524 bola pozorovaná proti SARS CoV-2 a vírusu myšej hepatitídy (MHV) na myších modeloch. Farmakokinetické parametre liečív sa testovali aj na zvieracích modeloch a bunkových kultúrach. Pre túto štúdiu sa použili bunky Vero E6 (bunky obličky africkej zelenej opice), calu-3 (bunka ľudského pľúcneho adenokarcinómu) a bunky caco-2 (kolorektálny adenokarcinóm). Použili tiež geneticky modifikované myši alebo myši transdukované AAV-hACE2 a myši s vírusom myšej hepatitídy (MHV).

Celkové výsledky ukázali, že pôvodný nukleotid Remdesiviru, GS-441524, bol schopný inhibovať replikáciu SARS-CoV-2 vo Vero E6 a ďalších bunkách. Výsledky štúdie boli:

  • Zistilo sa, že GS-441524 má po podaní dobrú distribúciu v plazme v telách zvierat
  • GS-441524 mal dlhý polčas rozpadu v telách myší – takmer 4,8 hodiny
  • Zistilo sa, že GS-441524 má lepšiu stabilitu v plazme v porovnaní s Remdesivirom.
  • Zistilo sa, že GS-441524 je účinný pri znižovaní vírusovej záťaže v postihnutých orgánoch u transdukovaných myší s MHV. Toxicita pre orgány klesla aj pri užívaní lieku.
  • Autori uviedli, že tieto výsledky sú „v súlade s predtým publikovanými štúdiami, že relatívna účinnosť GS-441524 a remdesiviru závisí od bunkového typu“.
  • GS-441524 nespôsoboval toxicitu pre liecené bunky, čo naznačuje „jeho dobrý bezpečnostný profil“, napísali vedci.
  • „Liečba GS-441524 dokázala významne potlačiť replikáciu vírusu v pľúcach o viac ako 99,9 percenta,“ napísali vedci.

Závery a dôsledky

Vedci zo štúdie dospeli k záveru, že GS-441524 bol hlavným a majoritným metabolitom remdesiviru v plazme. Účinky remdesiviru na COVID-19 môžu byť čiastočne spôsobené týmto metabolitom. Tím napísal, že ich štúdia ukázala, že GS-441524 môže byť „sľubným a lacným kandidátom na liečivo pri liečbe COVID-19 a budúcich chorôb CoV“.

*Dôležitá poznámka

BioRxiv publikuje predbežné vedecké správy, ktoré neprešli recenzným konaním, a preto by sa nemali považovať za overené, či smerodajné pre klinickú prax / správanie súvisiace so zdravím, ani sa s nimi nesmie zaobchádzať ako s oficiálnymi informáciami.

Rýchly ústup neefuzívnej FIP uveitídy pri liečbe orálnou formou adenozínového analógu a mačacím omega interferónom

Diane D. Addie, Johanna Covell-Ritchie, Oswald Jarrett, and Mark Fosbery
Originálny článok: Rapid Resolution of Non-Effusive Feline Infectious Peritonitis Uveitis with an Oral Adenosine Nucleoside Analogue and Feline Interferon Omega
27.10.2020; Preklad 23.3.2021

Abstrakt

Toto je prvá správa o úspešnej liečbe prípadu neefuzívnej FIP uveitídy s použitím orálnej formy adenozínového analógu a mačacieho interferónu omega, a alfa-1 kyslého glykoproteínu (AGP) ako indikátora zotavenia. 2-ročný kastrovaný kocúr Nórskej lesnej mačky bol postihnutý uveitídou, keratickými zrazeninami, mezenterickou lymfadenopatiou a úbytkom hmotnosti. Bol hypergamaglobulinemický a mal neregeneratívnu anémiu. RNA mačacieho koronavírusu (FCoV) bola detegovaná pomocou aspiračnej biopsie mezenterických lymfatických uzlín tenkou ihlou s využitím polymerázovej reťazovej reakcie s reverznou transkripciou (RT-PCR) – diagnostikovala sa neefuzívna FIP. Očné kvapky prednisolónacetátu sa podávali trikrát denne počas 2 týždňov. Zahájila sa liečba orálnou formou adenozínového analógu (Mutian). Za 50 dní liečby Mutianom kocúr pribral na hmotnosti viac ako jeden kilogram, hladina globulínu sa znížila zo 77 na 51 g/l a hematokrit sa zvýšil z 22 na 35%; uveitída ustúpila a zlepšil sa zrak. Hladina AGP v sére sa znížila z 3100 na 400 μg/ml (v normálnych medziach). Symetrický dimetylarginín (SDMA) bol nad normálom pri 28 μg/dl, po ukončení liečby sa znížil na 14 μg/dl; či bolo zvýšenie SDMA spôsobené léziami FIP v obličkách alebo Mutianom, nie je známe. Po skončení liečby Mutianom sa začali podávať nízke dávky orálnej formy rekombinantného mačacieho interferónu omega – zotavovanie kocúra pokračovalo.

Kľúčové slová: infekčná peritonitída mačiek, koronavírus, uveitída, Mutian, adenozínový analóg, mačací interferón omega, mezenterické lymfatické uzliny, alfa-1 kyslý glykoproteín, symetrický dimetylarginín

1. Úvod

Mačací koronavírus (FCoV) je vysoko infekčný enterický vírus, ktorý spôsobuje subklinickú infekciu alebo hnačku u väčšiny infikovaných mačiek [1], ale asi u 10% spôsobuje potenciálne smrteľnú imunitne sprostredkovanú granulomatóznu vaskulitídu spojenú s monocytmi [2], známu ako mačacia infekčná peritonitída (FIP). FCoV je alfa koronavírus s pozitívnou polaritou, člen rodiny Coronaviridae z radu Nidovirales [3].

Aj keď už bola v minulosti popísaná liečba FIP injekčným nukleozidovým analógom [4] a vyliečenie enterickej infekcie FCoV orálnou formou adenozínového analógu (Mutian, Nantong Biotechnology, Čína) [5], toto je prvý popísaný prípad zotavenia mačky so systémovou infekciou FCoV – tj. FIP – s použitím Mutianu.

2. Kazuistika

Skywise bol 2-ročný kastrovaný samec nórskej lesnej mačky z domácnosti s piatimi mačkami; prejavila sa u neho uveitída v zostávajúcom oku (v pravom, o ľavé oko prišiel ako mačiatko) a občasné hnačky. Jeho dúhovka bola neprirodzene zafarbená a boli viditeľné zrnité tukové zrazeniny (obrázok 1a).

Obrázok 1
Mačacie oko pred (a) a (b) po liečbe Mutianom a lokálnymi steroidmi. Mačka mala uveitídu a keratické zrazeniny (a). Vpravo (b): to isté oko po 7 dňoch systémového prednizolónu, 2 týždňoch lokálneho prednizolónu a 7 týždňoch liečby liekom Mutian, vykazujúce takmer úplné odznenie uveitídy.

Jeho anamnéza zahŕňala privedenie dvoch 11-mesačných nórskych lesných mačiek (Link a Zelda) do domácnosti pred tromi mesiacmi a nástup uveitídy päť dní po revakcinácii (Leucofeligen, Virbac, Francúzsko). Skywise bol testovaný na protilátky FCoV a zistilo sa, že má veľmi vysoký titer nad 10 240 (Idexx Laboratories, Wetherby, UK) tri týždne pred prezentáciou kvôli tomu, že mačka, s ktorou bol v kontakte (Paddy), bola trvale pyrexická a malátna. Paddy bol negatívny na antigény FeLV p27 a protilátky FIV (Idexx Laboratories, Wetherby, UK), ale zistilo sa, že jeho titer protilátok proti FCoV bol veľmi vysoký (tabuľka 1), preto boli všetky ostatné mačky v domácnosti testované na protilátky FCoV, aby sa rozhodlo, či by sa mali izolovať od Paddyho, ale pretože sa tiež zistilo, že majú vysoké titre protilátok FCoV (tabuľka 1), segregácia nebola nutná.

Deň −29Deň −19Deň 7Deň 41
Skywise2 roky – Nórska lesná mačka (NFC) FIP >10,240CT 30Neg
Paddy2 roky – NFC, pretrvávajúca pyrexia, letargia>10,240 CT 18Neg
Oliver8 rokov – Domáca krátkosrstá mačka >10,240CT 20Neg
Link1 rok – NFC >10,240CT 20Neg
Zelda1 rok – NFC 640NegNeg
Tabuľka 1
Titer protilátok mačacieho koronavírusu (FCoV) a výsledky qRT-PCR CT.
CT — Prahová hodnota cyklu pre test FCoV qRT-PCR vykonaný na vzorke stolice. Dni sú relatívne k prvej predpokladanej diagnóze infekčnej peritonitídy mačiek (FIP) u Skywise v deň 0 (18. apríla 2020); tj. jeho titer protilátok FCoV bol testovaný 19 dní pred diagnózou FIP. Liečba Mutianom sa začala pre Skywise 6. deň a pre ďalšie mačky infikované FCoV 18. deň v trvaní 5 dní.

Pri prezentácii bola telesná hmotnosť pacienta 2,89 kg (obrázok 2) a skóre telesnej kondície bolo 2/9. Ultrazvukové vyšetrenie potvrdilo absenciu brušného alebo hrudného výpotku, bola však prítomná mezenterická lymfadenopatia. Aspirát z mezenterickej lymfatickej uzliny (MLN) bol odobratý ultrazvukom vedenou aspiračnou biopsiou s tenkou ihlou (FNA) a bol testovaný na FCoV polymerázovou reťazovou reakciou s reverznou transkripciou (qRT-PCR) (Idexx Laboratories, Wetherby, UK). Test bol pozitívny na mutáciu M1058L a negatívny na mutáciu S1060A [6].

Obrázok 2
Váha pred, počas a po zotavení z FIP a časová os. Hmotnosť mačky je uvedená na grafe vyššie: Deň 0 predstavuje deň prezentácie s uveitídou na klinike. 5 dní pred objavením sa uveitídy bola vykonaná revakcinácia, ale hmotnosť mačky pred týmto dňom nebola zaznamenávaná, takže nie je známe, či chudla už pred revakcináciou alebo či došlo k zníženiu hmotnosti po revakcinácii; tj. či FIP prebiehala už pred revakcináciou, alebo či FIP bola spôsobená samotnou revakcináciou. Mačka stratila 30g hmotnosti počas systémovej liečby prednizolónom (dni 0 až 6), potom sa podávali iba lokálne steroidy. Liečba Mutianom prebiehala medzi 6. a 56. dňom; po začatí liečby Mutianom sa hmotnosť mačky rýchlo zvýšila a prírastok hmotnosti pokračoval aj potom, čo bol Mutian nahradený mačacím interferónom omega, až kým hmotnosť kocúra dosiahla okolo 4,35 kg.

Výsledky krvi sú uvedené v tabuľke 2. Hematológia odhalila miernu až stredne ťažkú neregeneratívnu anémiu s hematokritom (HCT) 22%, počtom lymfocytov 2,07 × 109/l a eozinopéniou pod detekčnou hladinou (reportovaná ako 0,0 × 109/l). Biochemická analýza krvi ukázala hyperglobulinémiu (77,2 g/l) a pomer albumínu ku globulínu (A:G) 0,31. Bilirubín bol 11 mikromolov na liter (μmol/l) (0,64 mg/dl). Alfa-1 kyslý glygoproteín (AGP) bol zvýšený na 3100 μg/ml (Idexx Laboratories, Wetherby, UK) (normálna hladina je ≤ 500 μg/ml [7]).

AGPTPAlbGlobA:GBilirubinHctLymfocytyALTAPGGTSDMACreatUrea
Ref. rozsah<500 μg/mL57–89 g/L22–40 g/L28–51 g/L>0.8 *0–15 μmol/L30–52%0.92–6.88 × 10912–130 U/L14–111 U/L0–4 U/L0–14 μg/dL71–212 μmol/L5.7–12.9 mmol/L
Deň 0 ND11120910.221125.70.9564NDNDNDNDND
Deň 2 310010324770.31ND22.02.07NDNDNDNDNDND
Deň 18 7008326570.46634.43.6127320ND889.6
Deň 41 4008029510.57535.13.856740028938.3
Deň 62 4007830480.60535.22.6461400191066.5
Deň 90 3007831470.70640.04.15814001411310.0
Deň 153 4006734331.03135.24.4981462ND **987.8
Tabuľka 2
Laboratórne údaje týkajúce sa monitorovania liečby FIP.
* A: G nad 0,8 má silnú negatívnu prediktívnu hodnotu pre FIP [8]. ** SDMA nebola opakovaná, pretože analýza moču bola normálna. AGP – alfa-1 kyslý glykoproteín; TP — celkový proteín; Alb – albumín; Glob – globulín; A: G — pomer albumínu k globulínu; Hct – hematokrit; ALT – alanínaminotransferáza; AP – alkalická fosfatáza; GGT – gama glutamyltransferáza; SDMA – symetrický dimetylarginín; Creat – kreatinín; ND = neurčené.

V tejto tabuľke sú zobrazené iba parametre, ktoré boli monitorované opakovane; ďalšie, pre ktoré bolo k dispozícii iba málo (alebo vôbec žiadne) výsledkov (napr. aspartátaminotransferáza), alebo ktoré neboli relevantné pre postup v tomto prípade, sú vynechané. Titer protilátok FCoV a výsledky FCoV qRT-PCR v stolici sú uvedené v tabuľke 1. Deň 0 je dňom diagnózy FIP u prvej mačky; Mutian sa podával medzi 6. a 56. dňom, potom sa mačka začala liečiť 100 000 jednotkami orálnej formy mačacieho interferónu omega.

Systémová liečba bola zahájená prednizolónom v dávke 5 mg pre uveitídu (tabuľka 3). Dávka sa znížila na 2,5 mg sid, potom sa po 7 dňoch ukončila a nahradila sa lokálnou prednizolón-acetátovou 1% očnou suspenziou (Pred Forte®, Allergan, Dublin, Írsko), aplikovanou každých 8 hodín počas dvoch týždňov. Šiesty deň po prezentácii začala liečba orálnym adenozínovým analógom (Mutian 200, Nantong Biotechnology, Nantong, Čína) [5] v dávke 8 mg/kg každých 24 hodín v rozdelených dávkach: išlo o dvojnásobok normálnej dávky, v úsilí aby sa zabezpečil prienik do očnej gule. Na podporu pečene počas liečby liekom Mutian sa odporúčal doplnok s obdahom S-adenosyl-L-metionínu. Dávka Mutianu sa 25. deň znížila na 6mg/kg, ale dovtedy sa hmotnosť mačky zvýšila, takže bol nutný rovnaký počet kapsúl denne.

LiečbaDeňOftalmoskopické nálezy
Systémový prednizolón 0Deň prezentácie primárnemu veterinárnemu lekárovi.
1Oko vyšetrené pomocou štandardného oftalmoskopu. Rohovka bez zmien, predná komora mierne zakalená, na podrobné vyšetrenie by však bola potrebná sedácia. Mačka nevidiaca a vystresovaná.
2Vzorky krvi a aspiráty mezenterických lymfatických uzlín tenkou ihlou odobraté pod sedáciou.
Lokálne prednizolón-acetát 1% tid 4 Na šošovke vyzrážaný keratín (bielkovina), ktorý čiastočne zakrýva fundus. Pupilárny svetelný reflex prítomný, ale znížený.
Mutian 8mg/kg po dobu 19 dní, potom 6mg/kg 6Opatrovateľ mačky uviedol, že si myslí, že mačka vidí.
17Opatrovateľ mačky uviedol, že mačka prenasledovala vtáka.
18Uveitída ustupuje, predná komora číra. Keratické zrazeniny ako predtým.
41Uveitída do značnej miery ustúpila, keratické zrazeniny stále prítomné. Fundus viditeľný, chorioretinitída ustúpila, vysoký temperament mačky znemožnil podrobné vyšetrenie. Vynikajúca zraková vnímavosť.

Tabuľka 3
Časová os liečby a ústupu uveitídy.

Pre vyhodnotenie citlivosti kmeňa FCoV na používané antivirotikum boli vzorky trusu podrobené FCoV qRT-PCR testu (Veterinary Diagnostic Services, University of Glasgow, Škótsko) [5]; výsledok bol slabo pozitívny v prahovom cykle (CT) 30, potom negatívny, čo ukazuje, že vírus bol citlivý na antivirotikum (tabuľka 1). Trus troch zo štyroch ďalších mačiek v domácnosti bol tiež pozitívny na FCoV RNA (tabuľka 1).

Po začatí liečby Mutianom sa hmotnosť kocúra rýchlo zvýšila, kým počas liečby prednizolónom sa znížila o 30g (2,89-2,86 kg) (obrázok 2). Po 40 dňoch Mutianu kocúr pribral jeden kilogram (obrázok 2). Dávka Mutianu sa upravovala počas liečby v súlade s nárastom hmotnosti.

Krvné testy sa opakovali 13. deň liečby Mutianom (18 dní po diagnostikovaní) (tabuľka 2). Najdôležitejšie je, že anémia sa zvrátila, HCT sa zvýšil z 22,0 na 34,4% a bilirubín klesol z 11 na 6 μmol/l. Globulín klesol na 57 g/l a albumín sa zvýšil o 2 g/l, takže pomer albumín:globulín sa zvýšil z 0,31 na 0,46, čo bolo stále malé, ale predsa len zlepšenie (obrázok 3). Klinické vyšetrenie odhalilo, že farba dúhovky sa vrátila k normálu (obrázok 1, tabuľka 3) a došlo k zlepšeniu zraku; opatrovateľ hlásil zvýšenie aktivity – hranie sa s ostatnými mačkami – a že sa kocúr pokúsil chytiť vtáka. Jeho trus znovu nadobudol normálnu konzistenciu a frekvenciu.

Obrázok 3
Časová os liečby vo vzťahu k hladinám albumínu globulínu, ktorá ukazuje zníženie hladín globulínu (a teda celkového proteínu), zvýšenie albumínu a pomeru albumínu ku globulínu. Zlepšenie týchto parametrov pokračovalo aj po ukončení liečby Mutianom a pri liečbe mačacím interferónom omega.

Dávka Mutianu sa od 20. dňa liečby znížila na 6 mg/kg a liečba Mutianom sa ukončila po 7 týždňoch z dvoch dôvodov: hladiny AGP sa vrátili k normálu (400 μg/ml – normálna hodnota je <500 μg/ml), a pretože SDMA stúpol na 28 μg/dl (referenčný rozsah je pod 14μg/dl). Rekombinantný mačací interferón omega (rFeIFN-ω; Virbagen Omega, Virbac, Francúzsko) začínal na 100 000 jednotkách každých 24 hodín per os. SDMA sa znížila na 19μg/dl v 62. deň (jeden týždeň po ukončení liečby Mutianom) a na 14 μg/dl v 90. deň, čo bolo 35 dní po ukončení liečby Mutianom (tabuľka 2). Analýza moči uskutočnená v 62., 90. a 153 deň neodhalila žiadne abnormality a špecifická hmotnosť bola 1 050, 1 055 a > 1 050, v uvedenom poradí. Prírastok hmotnosti pokračoval aj po ukončení liečby Mutianom a nasadení mačacieho interferónu omega (obrázok 1), aj keď pomalšou rýchlosťou (v priemere 9g/deň namiesto 23g/deň).

Spolubývajúce mačky boli úspešne liečené Mutianom v dávke 4 mg/kg po dobu piatich dní, aby sa zabránilo vylučovaniu koronavírusu, a tým aj opakovanej infekcii zotaveného kocúra; trus všetkých piatich mačiek bol potvrdený ako negatívny pomocou RT-PCR (tabuľka 1).

3. Diskusia

Úspešnú liečbu FIP pomocou antivírusových liekov ako prvý publikoval Dr. Pedersen [4,9]. Majitelia mačiek môžu získať rôzne anti-FCoV lieky, vrátane Mutianu – orálnej formy adenozínového analógu cez internet. Takéto lieky však nie sú licencované pre veterinárne použitie, čo stavia ošetrujúcich veterinárnych lekárov pred dilemu: nemôžu takúto liečbu predpisovať ani dodávať, ale poskytnutím diagnostickej a bežnej podpornej liečby môžu pomôcť klientom, ktorí sa rozhodnú tieto lieky užívať. Užitočné je najmä stanovenie presnej diagnózy, ktorá zabráni liečbe asi 40% mačiek, u ktorých by inak bola chybne stanovená nesprávna diagnóza (údaje nie sú uvedené). Náš názor je, že vhodnejšie by bolo, keby majitelia mačiek používali takéto lieky pod náležitým veterinárnym dohľadom, aj keď sú tieto výrobky nelicencované. Účelom tejto prípadovej štúdie je podať správu o tom, čo sa nám osvedčilo pri monitorovaní prípadu neefuzívnej FIP liečenej liekom Mutian, po ktorom nasledoval mačací interferón.

Diagnostika neefuzívnej FIP je náročná, pretože príznaky sú rôznorodé a zoznam diferenciálnych diagnóz je často zdĺhavý. Dunbar a kol. 2019 [10], uviedli, že detekcia FCoV RNA z mezenteriálnej lymfatickej uzliny (MLN) FNA (Fine Needle Aspiration – Aspiračná biopsia tenkou ihlou) je z hľadiska diagnostiky FIP špecifická na 96%. Laboratórium nanešťastie spočiatku chybne urobilo test FCoV RT-PCR na vzorke krvi z 2. dňa, namiesto MLN FNA podľa požiadaviek – a test vyšiel negatívny. FCoV RT-PCR na krvných vzorkách nie je pri diagnostike FIP užitočná, pretože väčšina mačiek s FIP nie je v čase klinických prejavov viremická [11] a tiež preto, že asi 5% mačiek nemá pozitívny test FIP [12,13] pretože FCoV infikované mačky prechádzajú prechodnou virémiou [12,13,14,15]. FCoV RNA sa našla v mačacom MLN FNA a odhalila, že je pozitívna na mutáciu M1058L, čo bolo ďalším dôkazom podporujúcim diagnózu FIP [6,11]; aj keď substitúcia metionínom za leucín na pozícii 1058 v FCoV spike proteíne sa našla v 89% vzoriek tkaniva od 14 mačiek bez FIP, čo naznačuje, že mutácia skôr indikuje systémové šírenie FCoV z čreva, ako vírus s potenciálom spôsobiť FIP [16].

Napriek oneskoreniu spôsobenému laboratóriom pri potvrdení diagnózy FIP, sme iniciovali liečbu Mutianom na základe anamnézy, klinických príznakov, krvných výsledkov a zvýšeného AGP, o ktorom sa predtým preukázalo, že je veľmi špecifický pre odlíšenie FIP od od iných chorôb s podobnými prejavmi [17]. Nastal pocit naliehavosti zahájiť liečbu, pretože kocúrove stagingové skóre FIP bolo 6, čo naznačuje smrť do dvoch týždňov [18]. HCT kocura rýchlo klesal (z 25,7 na 22% za dva dni), čo sa ukázalo ako indikátor hroziacej blízkej smrti: Tsai a kol., (2011) [18] zistili, že hladiny HCT dramaticky klesajú 2 týždne pred smrťou a bilirubín sa zvyšuje jeden týždeň pred smrťou.

Anamnéza kocúra bola typická pre mnoho prípadov FIP: do domácnosti boli privedené dve nové jedenásťmesačné čistokrvné mačky, ktoré boli pravdepodobne zdrojom nedávnej infekcie koronavírusmi; kocúr bol vakcinovaný päť dní pred prepuknutím uveitídy. Privedenie nových mačiek aj očkovanie sú pre mačku stresujúce – je známe, že stres vyvoláva FIP u mačiek infikovaných FCoV [19] a Riemer a kol., (2016) [20] zistili, že očkovanie bolo podozrivým stresujúcim faktorom v 6,9 % prípadov FIP. Hmotnosť kocúra medzi privedením nových mačiek a očkovaním bohužiaľ nebola zaznamenávaná, takže nie je známe, či chudol už pri revakcinácii (tj. bola subklinicky chorá na FIP), alebo či sa chudnutie začalo neskôr. Tento prípad napriek tomu ilustruje, že očkovanie mačiek infikovaných FCoV môže predstavovať riziko pre rozvoj FIP, a že optimálne by sa očkovanie malo vykonať potom, čo mačka prestane vylučovať vírus, k čomu dôjde v priebehu niekoľkých mesiacov u väčšiny infekcií FCoV typu 1 [21 ].

Klinické príznaky týkajúce sa chudnutia, zlej chuti do jedla, hnačky a uveitídy boli tiež v súlade s diagnózou neefuzívnej FIP. FIP je hlavnou príčinou uveitídy u mladých mačiek – oftalmológovia z Veterinárnej školy v Severnej Karolíne diagnostikovali FIP u 19 zo 120 mačiek (15,8%) s uveitídou [22]. Uveitída bola hlásená u 17 z 59 (29%) mačiek s neefuzívnou FIP [23].

Aj keď liečba injekčným nukleozidovým analógom už bola pri liečbe FIP zdokumentovaná skôr [4], podľa našich poznatkov nebola perorálna liečba FIP analógom adenozínu predtým zaznamenaná, hoci bola použitá pri liečbe infekcie FCoV u asymptomatických alebo hnačujúcich mačiek [5]. Pacientovi bola podávaná dvojnásobná bežná liečebná dávka FIP (tj. 8 mg/kg oproti 4 mg/kg), aby sa potenciálne zvýšila koncentrácia liečiva v oku a vylúčil akýkoľvek vírus, ktorý by sa mohol nachádzať v mozgu, pretože iba 20% absorbovaného liečiva prechádza hematoencefalickou bariérou (T Xue, osobná komunikácia). Odozva na liečbu bola rýchla, dramatická a mimoriadne pozitívna. Aj keď sme sa v prípade možných vedľajších účinkov snažili čo najskôr znížiť dávku Mutianu, v praxi sa množstvo liekov významne nezmenilo, pretože mačka súčasne rýchlo priberala. Pedersen et al., (2019) [4] uviedli, že najjednoduchším indikátorom reakcie na liečbu je zvýšenie hmotnosti, ktoré bolo v tomto prípade ohromujúce, keďže kocúr pribral počas prvých 50 dní liečby 1,1 kg. Na rozdiel od toho schudol o 30g v priebehu týždňa na prednisolóne, pred začiatkom liečby Mutianom.

V dvoch štúdiách mačky s FIP liečené kortikosteroidmi mali strednú dobu prežitia 7,5 dňa [24] a 8 dní [25], čo je podstatne kratšie ako priemer 21 dní uvádzaný Tsai a kol., 2011 [18] (aj keď u tých dvoch štúdií je potrebné vziať do úvahy potenciálny nepriaznivý vplyv biopsií na prežitie a mnoho úmrtí bolo spôsobených sekundárnou bakteriálnou infekciou v dôsledku rozsiahlej imunosupresie vyvolanej kortikosteroidmi [25]). Okrem toho sa predtým zistilo, že liečba prednizolónom skracuje čas prežitia u mačiek s FIP, ktoré boli súčasne liečené polyprenylovým imunostimulantom [23]. Preto boli v našom prípade na liečbu uveitídy systémové kortikosteroidy nahradené lokálnymi kortikosteroidmi.

Nevieme, či to bol Mutian, systémové a lokálne steroidy, alebo kombinácia všetkých liečebných postupov, ktoré ovplyvnili celkové vyliečenie uveitídy. Majiteľ kocúra hlásil čiastočný návrat zraku v 6. deň, čo bol deň, keď začala liečba Mutianom, čo naznačuje, že za návrat zraku boli zodpovedné steroidy (tabuľka 3). Legendre a kol., (2017) [23] uviedli pokrok u 3 zo 17 mačiek s okulárnymi prejavmi FIP liečených polyprenylovým imunostimulantom (PI). Ich počiatočné príznaky zahŕňali prednú uveitídu (všetky tri mačky), zrazeniny keratického pôvodu (jedna mačka), zmenu farby dúhovky (jedna mačka) a anizokóriu (jedna mačka). U dvoch mačiek sa predná uveitída významne zlepšila alebo ustúpila po 2 mesiacoch liečby PI bez kortikosteroidov. U tretej mačky sa uveitída nezlepšila; mačka dostávala lokálne očné kortikosteroidy súčasne s PI a oči boli enukleované [23]. Či samotný Mutian môže alebo nemôže ovplyvňovať liečbu uveitídy spojenej s FIP bez súčasných lokálnych kortikosteroidov, sa ešte len ukáže. Zdá sa, že systémové kortikosteroidy majú v týchto prípadoch malý alebo žiadny význam.

Počas liečby liekom Mutian sa nepozorovali žiadne klinické vedľajšie účinky a biochemické parametre pečene a obličiek boli v referenčnom rozsahu s výnimkou plazmatického symetrického dimetylarginínu (SDMA), ktorý sa zvýšil (tabuľka 2). SDMA je skorým indikátorom ochorenia obličiek [26,27]. Existujú tri možné vysvetlenia zvýšeného SDMA: po prvé, môže to byť dôsledok lézií FIP v obličkách. Azotémia je pravdepodobnejšia pri neefuzívnej, ako efuzívnej FIP [20], ale pokiaľ vieme, nebola vykonaná žiadna štúdia, ktorá by zisťovala, či SDMA stúpa u mačiek s FIP – veterinárni patológovia predpokladajú, že prechodná FCoV infekcia obličiek môže byť príčinou intersticiálnej nefritídy pozorovanej u mnohých starších mačiek (W Jarrett a S Toth, osobná komunikácia). Po druhé, predispozícia k plemenu môže byť faktorom – zistilo sa, že birmské mačky vykazovali zvýšenú hladinu SDMA [28], ale neuskutočnila sa žiadna štúdia o hladinách SDMA u nórskych lesných mačiek a u kocúra hladina SDMA klesla na normálnu úroveň, čo naznačuje, že zvýšená hladina SDMA zrejme nemala súvislosť s jeho príslušnosťou k plemenu. Po tretie, zvýšený SDMA mohol byť vedľajším účinkom liečby Mutianom – SDMA sa znížil do siedmich dní po ukončení liečby Mutianom a vrátil sa do normálu do 35 dní po ukončení liečby Mutianom. Pretože sme ho však v priebehu choroby netestovali skôr, nevieme, či bol zvýšený pred nasadením Mutianu. Počas liečby boli kreatinín a močovina u kocúra vždy v normálnych medziach, aj keď bol pozorovaný progresívny nárast kreatinínu (tabuľka 2), ktorý bude v budúcnosti starostlivo sledovaný.

Pretože odporúčaná doba podávania GS-441524 bola 84 dní [4], majitelia mačiek používajúci iné antivirotiká liečili ich mačky s FIP rovnako dlho. Optimálne trvanie liečby FIP orálnym Mutianom nebolo stanovené. Tento prípad však ilustruje, že liečbu je možné ukončiť po oveľa kratšom cykle, pokiaľ sa laboratórne ukazovatele pre FIP vrátia do normálu. Veríme, že v našom prípade došlo k úplnému uzdraveniu už po 50 dňoch liečby z nasledujúcich dôvodov – uveitída ustúpila, kocúr sa zotavil z anémie, lymfopénia sa obrátila, došlo k zníženiu bilirubínu a k trvalému zníženiu AGP. Napriek tomu sme nechceli nechať kocúra úplne bez antivírusového krytia, takže bola nasadená orálna nízka dávka rFeIFN-omega, ako už bolo popísané [29]. Tento liek má antivírusové a imunomodulačné vlastnosti a pred nástupom špecifických antivirotík proti FCoV bol pri FIP spolu s meloxicamom voliteľnou liečbou [30]. Kocúr pokračoval v priberaní aj pri liečbe s rFeIFN-omega, aj keď pomalšie ako predtým, ustálil sa na 4,35 kg po 100. dňoch (obrázok 2) a pokračovalo zlepšovanie hematologických parametrov (tabuľka 2, obrázok 3).

Relaps FIP nenastal v tomto – ani v iných – prípadoch, ktorých liečbu sme sledovali. Náš úspech pripisujeme v prvom rade posúdeniu účinnosti antivirotika proti kmeňu FCoV u infikovenej mačky monitorovaním množstva vírusu vylučovaného do stolice (pomocou qRT-PCR), aby sme sa uistili, že vírusová záťaž sa znížila v reakcii na antivirotikum; po druhé, prevencii opätovnej infekcie mačky vyliečenej z FIP identifikáciou ďalších zdrojov vírusov v tej istej domácnosti a zastavením vylučovania FCoV pomocou Mutianu [5]; po tretie, krátkodobej liečbe dávkou, ktorá zabezpečila vylúčenie vírusu z mozgu; po štvrté, po liečbe nukleozidovým analógom (alebo inhibítorom proteázy) nasadením nízkej dávky perorálneho mačacieho interferónu, až kým sa titer protilátok FCoV neznížil – čo je indikátor toho, že v tele nezostáva žiadny koronavírus.

Skywise a jeho spolubývajúci sú nažive a v poriadku 6 mesiacov po diagnostikovaní.

4. Závery

Pokiaľ je nám známe, jedná sa o prvý publikovaný prípad vyliečenia mačky s neefuzívnou FIP s použitím orálneho analógu adenozínu, nasledovanom rekombinantným mačacím interferónom, a AGP použitého ako markera zotavenia z FIP. Na ochranu pečene a sledovanie hladín pečeňových enzýmov odporúčame spolu s Mutianom podávať doplnok SAMe. Úrovne SDMA v budúcich prípadoch po tomto liečebnom protokole FIP vyžadujú ďalšie skúmanie. Navrhujeme, aby boli systémové kortikosteroidy pri liečbe FIP kontraindikované pre iné ako paliatívne účely.

Poďakovanie

Chceme poďakovať recenzentom za čas, ktorý venovali dôkladnému preštudovaniu našej práce, a za ich užitočné pripomienky: Tabuľka 1 a Tabuľka 3 boli pridané vďaka ich pripomienkam.

Autorské príspevky

Konceptualizácia, D.D.A. a J.C.-R .; metodika, M.F., O.J. a D.D.A .; validácia, O.J., D.D.A., J.C.-R. a M.F .; formálna analýza, M.F. a D.D.A .; vyšetrovanie, M.F. a J.C.-R .; zdroje, J.C.-R. a M.F .; správa údajov, D.D.A., J.C.-R. a M.F .; písanie – príprava pôvodného návrhu, D.D.A .; písanie – recenzia a úpravy, O.J., D.D.A., J.C.-R. a M.F .; vizualizácia, D.D.A. a J.C.-R .; dohľad, D.D.A. a J.C.-R .; administrácia projektu, J.C.-R., M.F .; akvizícia financovania, J.C.-R. a D.D.A. Všetci autori si prečítali zverejnenú verziu rukopisu a súhlasili s ňou.

Financovanie

Liečba mačky a laboratórne testy boli financované J.C.-R. D.D.A. Ďakujeme predplatiteľom www.catvirus.com za podporu počas tejto štúdie a sme veľmi vďační darcom Fondu Angelica za platbu publikačných poplatkov.

Literatúra

  1. Addie D.D., Toth S., Murray G.D., Jarrett O. The risk of feline infectious peritonitis in cats naturally infected with feline coronavirus. Am. J. Vet. Res. 1995;56:429–434. [PubMed] [Google Scholar]
  2. Kipar A., May H., Menger S., Weber M., Leukert W., Reinacher M. Morphologic features and development of granulomatous vasculitis in feline infectious peritonitis. Vet. Pathol. 2005;42:321–330. doi: 10.1354/vp.42-3-321. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  3. De Groot R.J., Baker S.C., Baric R., Enjuanes L., Gorbalenya A.E., Holmes K.V., Perlman S., Poon L., Rottier P.J.M., Talbot P.J., et al. Family Coronaviridae. In: Adams M.J., Carstens E.B., Lefkowitz E.J., editors. Ninth Report International Committee on Taxonomy of Viruses; King AMQ. Elsevier; Amsterdam, The Netherlands: 2012. pp. 806–828. [Google Scholar]
  4. Pedersen N.C., Perron M., Bannasch M., Montgomery E., Murakami E., Liepnieks M., Liu H. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 2019;21:271–281. doi: 10.1177/1098612X19825701. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  5. Addie D.D., Curran S., Bellini F., Crowe B., Sheehan E., Ukrainchuk L., Decaro N. Oral Mutian® X stopped faecal feline coronavirus shedding by naturally infected cats. Res. Vet. Sci. 2020;130:222–229. doi: 10.1016/j.rvsc.2020.02.012. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  6. Chang H.W., Egberink H.F., Halpin R., Spiro D.J., Rottier P.J. Spike protein fusion peptide and feline coronavirus virulence. Emerg. Infect. Dis. 2012;18:1089–1095. doi: 10.3201/eid1807.120143. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  7. Duthie S., Eckersall P.D., Addie D.D., Lawrence C.E., Jarrett O. Value of alpha1-acid glycoprotein in the diagnosis of feline infectious peritonitis. Vet. Rec. 1997;141:299–303. doi: 10.1136/vr.141.12.299. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  8. Shelly S.M., Scarlett-Kranz J., Blue J.T. Protein electrophoresis on effusions from cats as a diagnostic test for feline infectious peritonitis. J. Am. Anim. Hosp. Assoc. 1988;24:495–500. [Google Scholar]
  9. Pedersen N.C., Kim Y., Liu H., Galasiti K.A.C., Eckstrand C., Groutas W.C., Bannasch M., Meadows J.M., Chang K.O. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 2018;20:378–392. doi: 10.1177/1098612X17729626. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  10. Dunbar D., Kwok W., Graham E., Armitage A., Irvine R., Johnston P., McDonald M., Montgomery D., Nicolson L., Robertson E., et al. Diagnosis of non-effusive feline infectious peritonitis by reverse transcriptase quantitative polymerase chain reaction from mesenteric lymph node fine needle aspirates. J. Feline Med. Surg. 2019;21:910–921. doi: 10.1177/1098612X18809165. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  11. Felten S., Leutenegger C.M., Balzer H.J., Pantchev N., Matiasek K., Wess G., Egberink H., Hartmann K. Sensitivity and specificity of a real-time reverse transcriptase polymerase chain reaction detecting feline coronavirus mutations in effusion and serum/plasma of cats to diagnose feline infectious peritonitis. BMC Vet. Res. 2017;13:228. doi: 10.1186/s12917-017-1147-8. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  12. Fish E.J., Diniz P.P.V., Juan Y.C., Bossong F., Collisson E.W., Drechsler Y., Kaltenboeck B. Cross-sectional quantitative RT-PCR study of feline coronavirus viremia and replication in peripheral blood of healthy shelter cats in Southern California. J. Feline Med. Surg. 2018;20:295–301. doi: 10.1177/1098612X17705227. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  13. Simons F.A., Vennema H., Rofina J.E., Pol J.M., Horzinek M.C., Rottier P.J., Egberink H.F. A mRNA PCR for the diagnosis of feline infectious peritonitis. J. Virol. Methods. 2005;124:111–116. doi: 10.1016/j.jviromet.2004.11.012. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  14. Herrewegh A.A.P.M., de Groot R.J., Cepica A., Egberink H.F., Horzinek M.C., Rottier P.J.M. Detection of feline coronavirus RNA in feces, tissue, and body fluids of naturally infected cats by reverse transcriptase PCR. J. Clin. Microbiol. 1995;33:684–689. doi: 10.1128/JCM.33.3.684-689.1995. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  15. Tasker S. Diagnosis of feline infectious peritonitis: Update on evidence supporting available tests. J. Feline Med. Surg. 2018;20:228–243. doi: 10.1177/1098612X18758592. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  16. Porter E., Tasker S., Day M.J., Harley R., Kipar A., Siddell S.G., Helps C.R. Amino acid changes in the spike protein of feline coronavirus correlate with systemic spread of virus from the intestine and not with feline infectious peritonitis. Vet. Res. 2014;45:49. doi: 10.1186/1297-9716-45-49. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  17. Giori L., Giordano A., Giudice C., Grieco V., Paltrinieri S. Performances of different diagnostic tests for feline infectious peritonitis in challenging clinical cases. J. Small Anim. Pract. 2011;52:152–157. doi: 10.1111/j.1748-5827.2011.01042.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  18. Tsai H.Y., Chueh L.L., Lin C.N., Su B.L. Clinicopathological findings and disease staging of feline infectious peritonitis: 51 cases from 2003 to 2009 in Taiwan. J. Feline Med. Surg. 2011;13:74–80. doi: 10.1016/j.jfms.2010.09.014. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  19. Rohrer C., Suter P.F., Lutz H. The diagnosis of feline infectious peritonitis (FIP): A retrospective and prospective study. Kleinterpraxis. 1993;38:379–389. [Google Scholar]
  20. Riemer F., Kuehner K.A., Ritz S., Sauter-Louis C., Hartmann K. Clinical and laboratory features of cats with feline infectious peritonitis–A retrospective study of 231 confirmed cases (2000–2010) J. Feline Med. Surg. 2016;18:348–356. doi: 10.1177/1098612X15586209. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  21. Addie D.D., Jarrett J.O. Use of a reverse-transcriptase polymerase chain reaction for monitoring feline coronavirus shedding by healthy cats. Vet. Rec. 2001;148:649–653. doi: 10.1136/vr.148.21.649. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  22. Jinks M.R., English R.V., Gilger B.C. Causes of endogenous uveitis in cats presented to referral clinics in North Carolina. Vet. Ophthalmol. 2016;19(Suppl. S1):30–37. doi: 10.1111/vop.12324. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  23. Legendre A.M., Kuritz T., Galyon G., Baylor V.M., Heidel R.E. Polyprenyl Immunostimulant Treatment of Cats with Presumptive Non-Effusive Feline Infectious Peritonitis in a Field Study. Front. Vet. Sci. 2017;4:7. doi: 10.3389/fvets.2017.00007. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  24. Fischer Y., Ritz S., Weber K., Sauter-Louis C., Hartmann K. Randomized, placebo controlled study of the effect of propentofylline on survival time and quality of life of cats with feline infectious peritonitis. J. Vet. Intern. Med. 2011;25:1270–1276. doi: 10.1111/j.1939-1676.2011.00806.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  25. Ritz S., Egberink H., Hartmann K. Effect of feline interferon-omega on the survival time and quality of life of cats with feline infectious peritonitis. J. Vet. Intern. Med. 2007;21:1193–1197. doi: 10.1111/j.1939-1676.2007.tb01937.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  26. Jepson R.E., Syme H.M., Vallance C., Elliott J. Plasma asymmetric dimethylarginine, symmetric dimethylarginine, l-arginine, and nitrite/nitrate concentrations in cats with chronic kidney disease and hypertension. J. Vet. Intern. Med. 2008;22:317–324. doi: 10.1111/j.1939-1676.2008.0075.x. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  27. Relford R., Robertson J., Clements C. Symmetric Dimethylarginine: Improving the Diagnosis and Staging of Chronic Kidney Disease in Small Animals. Vet. Clin. N. Am. Small Anim. Pract. 2016;46:941–960. doi: 10.1016/j.cvsm.2016.06.010. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  28. Paltrinieri S., Giraldi M., Prolo A., Scarpa P., Piseddu E., Beccati M., Graziani B., Bo S. Serum symmetric dimethylarginine and creatinine in Birman cats compared with cats of other breeds. J. Feline Med. Surg. 2018;20:905–912. doi: 10.1177/1098612X17734066. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  29. Gil S., Leal R.O., McGahie D., Sepúlveda N., Duarte A., Niza M.M., Tavares L. Oral Recombinant Feline Interferon-Omega as an alternative immune modulation therapy in FIV positive cats, clinical and laboratory evaluation. Res. Vet. Sci. 2014;96:79–85. doi: 10.1016/j.rvsc.2013.11.007. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  30. Addie D. Feline coronavirus infections. In: Green C., editor. Infectious Diseases of the Dog and Cat. Elsevier; Maryland Heights, MO, USA: 2012. pp. 92–108. [Google Scholar]

Klinická účinnosť kombinovanej liečby itrakonazolom a prednizolónom na liečbu mačacej infekčnej peritonitídy

Satoshi Kameshima, Yuya Kimura , Tomoyoshi Doki , Tomomi Takano , Chun-Ho Park , Naoyuki Itoh

Originálny článok v National Library of Medicine, 27.8.2020

Abstrakt

Do našej nemocnice pre malé zvieratá bolo prinesené 3-mesačné mačiatko škótskej klapouchej mačky s pleurálnou tekutinou a nízkym pomerom albumínu k globulínu (pomer A/G). Vzhľadom na to, že v pleurálnej tekutine bola zistená RNA mačacieho koronavírusu typu I (FCoV), bola mačke predbežne diagnostikovaná efúzna forma mačacej infekčnej peritonitídy (FIP). Po podaní itrakonazolu a prednizolónu sa pomer A/G zvýšil a pleurálna tekutina takmer zmizla. Fekálne hladiny FCoV sa dočasne znížili. Mačka však začala vykazovať neurologické symptómy, a nakoniec sme kvôli pretrvávajúcemu epileptickému stavu po 38 dňoch liečby museli prikročiť k eutanázii. Záverom možno ale povedať, že itrakonazol vykazoval priaznivý účinok pri liečbe mačky s FIP. Je však potrebné ďalšie skúmanie možnej úlohy itrakonazolu pri liečbe FIP.

Kľúčové slová: infekčná peritonitída mačiek; itrakonazol; neurologický prejav; pleurálna tekutina; mačací koronavírus typu I.

Poznámka: Na slovenskom alebo českom trhu obsahujú itrakonazol napríklad lieky s nazvom Conisor, Sporanox, Prokanazol. Používajú sa zvyčajne na liečbu plesňových infekcií, napr. nechtov.

Predstavu o dávkovaní u mačiek môžete získať v Klinickej štúdii o aplikácii itrakonazolu na liečbu FCoV.

Kočičí koronavirus způsobující FIP tvoří zrádný komplot s protilátkami

Originál článku nájdete na veterinarni-lekari.cz
19. 8. 2020


Pro koronavirus je typické, že konkrétní forma onemocnění, které způsobí, záleží na okolnostech. Lze ho přirovnat k výsadkáři, který se v organismu spojuje s místními partyzány a ve spolupráci s nimi podniká destrukční sabotáž. Virus způsobující infekční peritonitidu koček (FIP) je ale dokladem, že k záškodnictví lze využít i protilátky infikovaného zvířete.

Zdecimoval koronavirus gepardy?

FIP se svojí suchou a vlhkou formou je nejznámějším koronavirovým onemocněním vyskytujícím se u zvířat (Wolf a Gresemer, 1966). Ve skutečnosti je ale u koček známo více než 20 kmenů koronaviru (Knotek, Svoboda, 1996).

Vnímavé vůči koronavirům jsou všechny kočkovité šelmy. Nejcitlivější jsou ale pravděpodobně gepardi. Má se za to, že před 10 tisíci lety koronavirové FIP zdecimovaly gepardí populaci natolik, že gepardi jsou v porovnání s ostatními kočkovitými šelmami geneticky výrazně méně variabilní (Knotek, 1996).

Schopnost mutace ve střevě koček

Kromě klasické FIP existují původci enterální koronavirové infekce (FECoV – feline enteric coronavirus) a partikule podobné koronaviru (CoVLP – coronavirus-like particles). Jednotlivé kmeny mezi sebou křížově imunologicky reagují, ale liší se jak virulencí, tak smrtností. Smrtnost se pohybuje od 0 do 100 %. Zajímavou vlastností je jejich proměnlivost a pravděpodobná schopnost mutace ve střevě koček, které prodělaly virovou enteritidu.

Až 7týdenní výdrž

Do organismu kočky koronavirus vstupuje nazální nebo orální cestou, a to i zprostředkovaně. K nákaze stačí sdílená miska, přepravní box nebo vnesení do domácnosti na obuvi. V prostředí se kočičí koronavirus běžně udrží až 7 týdnů.

Po vstupu sliznicí horních dýchacích cest nebo dutinou ústní se virus replikuje v epitelu tonzil a tenkého střeva. Sekundární infekce probíhá v enterocytech, ale i v dalších viscerálních orgánech (v játrech, slezině, ledvinách a mízních uzlinách). Protilátky se objevují 7.−10. den po infekci, ale vylučování viru oronazálním sekretem nastává již 2. den po infekci.

Makrofágy jako dopravní prostředek

Protilátky však proti FIP nechrání, naopak tvoří komplexy s virem, a umožňují tak viru průnik do buněk včetně makrofágů. Poškozené makrofágy pak roznášejí virus po organismu. Tento stav je zesilován stresem, imunosuprimujícími faktory (kortikoidy?) a hlavně souběhem s kočičí infekční leukózou způsobenou retroviry (FeLV).

Inkubační doba závisí na mnoha faktorech, především na aktivní buněčně zprostředkované imunitní odpovědi a jí dané schopnosti odstraňovat napadené makrofágy z krevního oběhu.

Vliv potlačování interferonu na rozvoj choroby

Makrofágy se v průběhu onemocnění podílejí na tvorbě perivaskulárních lézí a uvolňování zánětlivých mediátorů. Dochází k poškození endotelu cév, poruchám srážlivosti krve, trombocytopenii a nadměrné permeabilitě cév. Vlivem působení prostaglandinu E2 (PGE2) z poškozených makrofágů a neutrofilů dochází k potlačování interferonu, který za normálních okolností brání rozmnožování viru. Za těchto podmínek ale virus využívá makrofágy napadeného organismu ke své replikaci a k transportu po těle. Nejmasivnější projevy působení viru probíhají v orgánech, které obsahují velká množství makrofágů – v játrech, slezině, mízních uzlinách (Knotek, Svoboda, 1996).

Vliv potlačování interferonu na rozvoj choroby koresponduje s mými zkušenostmi s tlumením (nejen) koronavirových chorob popudovou terapií, jejímž principem je stimulace interferonu tělu vlastního, tedy endogenního. Tato metoda je jednak levnější než podávání exogenního interferonu, jednak nevyvolává nežádoucí účinky, typické pro exogenní interferon.

Klinický obraz FIP se odvíjí od formy nemoci

Klinické projevy 2 hlavních forem FIP – exsudativní (čili vlhké) a neefuzivní (čili suché) − se liší. V prvním případě (vlhká forma) je přítomen fibrinový exsudát na peritoneu a dochází k masivnímu zesílení mezenteria s vodnatou nebo želatinózní konzistencí. Omentum tvoří kontrahovaný útvar v kraniální části abdomenu. Podobné fibrinózní efuze se mohou vyskytnout i v dutině hrudní na pleuře a perikardu, což odpovídá obrazu choroby u člověka.

U suché formy dochází k zánětlivému onemocnění jater, sleziny, plic, CNS a očí. V terminálních stadiích se mohou vyskytovat hyperbilirubinémie a ikterus.

Pozor na zdánlivě vyléčené přenašeče

Inkubační doba závisí na kmeni FIP, typu a masivnosti expozice, zdravotním stavu a stáří pacienta a jeho imunokompetenci, především zprostředkované buněčnou imunitou. Může se pohybovat od 3−6 týdnů do 6 měsíců. Zdánlivě vyléčený pacient může být skrytým přenašečem nemoci.

Pro vakcinaci koček bývala k dispozici intranazální vakcína, která stimulovala tvorbu lokální slizniční imunity. V České republice a možná ani v Evropské unii však již není dostupná.

MVDr. Zdeněk Cvrček
Veterinární ambulance a klinika Liberec

Literatura u autora.

Liečba Covid-19: Spoločnosť Gilead Sciences vyzvaná k štúdiu lieku, ktorý sa stal nádejou pre mačky

Originálny článok na theguardian.com

Gilead uviedol, že rozhodnutie o vyvoji remdesiviru bolo prijaté, keď sa ukázalo, že je v určitých kľúčových oblastiach „účinnejší“ ako GS-441524. 
Jessica Glenza @JessicaGlenza
Foto: Mike Blake / Reuters
Utorok 4. augusta 2020 02.07 EDT

Aktivisti vyzývajú farmaceutickú spoločnosť Gilead Sciences, aby študovala liek na liečbu Covid-19, ktorý sa ukázal sľubným pri liečbe mačacieho koronavírusu.

Liek s názvom GS-441524 je chemicky príbuzný s remdesivirom , antivirotikom, ktoré tiež vyrába Gilead, a jedným z mála spôsobov liečby, ktoré úspešne skracujú dobu zotavenia po Covid-19.

GS-441524priťahoval pozornosť sľubnými výsledkami pri liečbe iného koronavírového ochorenia – mačacej infekčnej peritonitídy (FIP). Liek sa stal hlavným artiklom čierneho trhu s neschválenou liečbou choroby, ktorá sa donedávna všeobecne považovala u mačiek za neliečiteľnú a smrteľnú .

V liste zaslanom vedúcim predstaviteľov štyroch vládnych agentúr, ktoré v súčasnosti vyvíjajú liečbu a vakcínu pre Covid-19, vyzvala ľavicová skupina Public Citizen firmu Gilead, aby spolupracovala na začatí vývoja tohto lieku.

Skupina tiež obvinila spoločnosť Gilead, že sa rozhodla vyvinúť remdesivir, ktorý je v procese klinického testovania oveľa ďalej ako GS-441524, pretože by zostal v patentovej ochrane dlhšie, a preto priniesol väčší zisk.

„Je smutne predvídateľné, že spoločnosť reaguje na globálnu pandémiu tým, že sa snaží uviesť na trh iba tie lieky, ktoré maximalizujú jej zisky,“ uviedol Dr. Michael Abrams, výskumný pracovník skupiny Public Citizen pre výskum zdravia a hlavný autor listu.

„Je alarmujúce, že federálni vedci a Trumpova regulačná administratíva prejavujú ochotu k partnerstvu s Gileadom pri rozhodovaní, ktoré je v rozpore s hlavným imperatívom vlády v oblasti zlepšovania verejného zdravia počas tejto celosvetovej krízy,“ uviedol Abrams.

Spoločnosť Gilead sa špecializuje na antivírusové lieky a v minulosti už bola kritizovaná za svoju cenovú politiku. Patentovaný liek na hepatitídu C stojí v USA 1 000 dolárov za pilulku alebo 84 000 dolárov za celú liečbu. A liek Truvada na prevenciu HIV, ktorý by mohol výrazne znížiť prenos, môže v USA stáť až 20 000 dolárov ročne .

Nie všetci však súhlasia s tým, že samotná cena je hnacím motorom rozhodnutí spoločnosti Gilead. Derek Lowe je vedec v oblasti objavovania liekov a autor blogu In the Pipeline, ktorý sa venuje rannému vývoju liekov. Lowe uviedol, že remdesivir môže byť užitočný iba na relatívne krátke obdobie, kým sa vyvinie úspešná vakcína, a že GS-441524 zaostáva za remdesivirom o celé roky.

„Monoklonálne protilátky a vakcíny sú podľa môjho názoru (a nielen môjho) odpoveďou na túto pandémiu,“ uviedol Lowe. Keď budú tieto liečby dostupné, antivirotiká na báze molekúl, ako sú remdesivir a GS-441524, sa stanú menej hodnotnými a potrebnými.

Remdesivir bol pre humánne použitie rýchlo dostupný, pretože Gilead dúfal, že vyvinie liek na liečbu eboly.  A aj keď liečba tohto vírusu zlyhala, remdesivir mal „stanovený profil dávkovania a bezpečnosti“, ako napísali vedci z National Institutes of Health .

„To je to, čo vedie k rozhodnutiam Gileadu – vedia, že remdesivir je ich vrabec v hrsti, a že nalievanie ich (veľkých, ale konečných) zdrojov do inej zlúčeniny, aby sa ho podarilo dohnať, môže byť zlým krokom,“ uviedol Lowe. „Je možné, že v čase, keď by bol pripravený na uvedenie, by už nikto nemal záujem.“

Hovorca spoločnosti Gilead uviedol, že rozhodnutie o vývoji remdesiviru bolo prijaté, keď sa ukázalo, že je v niektorých kľúčových oblastiach „účinnejší“ ako GS-441524, a teda je lepším kandidátom na potenciálnu liečbu Covid-19.

„Rozhodujúcim faktorom tohto rozhodnutia bola schopnosť rýchleho pokroku v klinických testoch remdesiviru, vzhľadom na naliehavosť globálnej pandémie,“ dodal hovorca.

sk_SKSK