Štúdium vzťahu medzi mačacou infekčnou peritonitídou a retrovírusmi u mačiek

02.2019, Preklad 7.5.2021
Aydin Hakan, Yildirim Serkan
Pôvodný kompletný článok: Investigation of the relation between feline infectious peritonitis and retroviruses in cats

Abstrakt

Infekcia infekčnou peritonitídou mačiek (FIP) je vysoko patogénne a smrteľné systémové zápalové ochorenie mačiek. Aj keď je infekcia FIP spojená s imunitným systémom, existuje niekoľko predisponujúcich faktorov choroby. FIP má vysokú mieru interakcie s inými infekčnými agens. Infekcie vírusom mačacej imunodeficiencie (FIV) a vírusom mačacej leukémie (FeLV) hrajú predispozičnú úlohu znížením imunity proti FIP. Táto štúdia bola vykonaná s tureckými Vanskými mačkami, čo je plemeno mačiek špecifické pre turecký región Lake Van, v rokoch 2014 až 2015. Ascity a príznaky poškodenia orgánov u 15 mačiek Van boli identifikované patologickou analýzou na Van Yüzüncü Yıl University. Na vyšetrenie prítomnosti FIV a FeLV v homogenáte vzoriek mozgu, pľúc, pečene, obličiek, sleziny a čriev s léziami sa použila polymerázová reťazová reakcia (PCR). FIV bol identifikovaný u 1 (6,7%) z 15 mačiek a všetky vzorky mačiek boli pozitívne na FeLV (100%). Pri fylogenetickej analýze pozitívnych vzoriek sa zistilo, že sa jedná o endogénne FeLV. Pri fylogenetickej analýze FIV sa zistilo, že náš študijný kmeň patrí do FIV podskupiny B. Skutočnosť, že mačky pozitívne na FIP boli zároveň pozitívne aj na FeLV, pritiahla pozornosť k patogenéze endogénneho-FeLV pri malígnych ochoreniach, ktorá doteraz nebola pochopená. Dospelo sa najmä k záveru, že prevalenciu infekcie FIP je možné znížiť venovaním pozornosti očkovaniu mladých mačiek na FIV a FeLV v prostrediach s vysokou populáciou mačiek.

Úvod

Mačacia infekčná peritonitída (FIP) je smrteľné ochorenie spôsobené vírusom mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV), ktorý je výsledkom mutácie koronavírusu (FCoV). Zatiaľ čo FCoV má enterickú formu, FIPV je patogénny typ so systémovou infekciou. Dramatický nárast populácie mačiek po druhej svetovej vojne a následne umiestňovanie mačiek v útulkoch vydláždili cestu cestu k najdôležitejšiemu scenáru vzniku FIP. Má sa za to, že FCoV sa šíri v populácii mačiek vďaka ich hromadnému sústredeniu, čo vedie k vzniku mutovaného FIPV [1, 2]. Aj keď toto ochorenie nie je bežné u starších mačiek, infekcia FIP je jednou z hlavných príčin úmrtia u mladých mačiek vo veku od 3 do 24 mesiacov. Existujú dva typy FIP: efuzívna (vlhká) a granulomatózna (suchá). Zatiaľ čo sa vlhká forma je najčastejšia a má podobu zápalového exsudátu v telesných dutinách, granulomatózna forma napadá orgány [1, 3]. Hypotéza týkajúca sa vzniku FIP sa opiera o fakt, že k vírusovej replikácii u mačiek s FCoV dochádza v enterocytoch. Bol však tiež publikovaný ďalší variant FIPV, ktorý sa môže replikovať v makrofágoch v dôsledku mutácie v genóme FCoV [4]. FIP je pomalé, progresívne ochorenie a môže trvať týždne alebo mesiace. Avšak retrovírusové oportúnne infekcie, ako je vírus mačacej imunodeficiencie (FIV) a vírus mačacej leukémie (FeLV), ktoré spôsobujú potlačenie imunity, vedú k nevyhnutnej smrti znížením imunity proti FIP a urýchlením choroby. Aj keď mačky prekonajú infekciu FIP, v prípade sekundárnej infekcie FeLV a FIV dôjde k reaktivácii FIPV a za krátky čas dochádza k úmrtiu [4-6].

Čeľaď Retroviridae, do ktorej patria vírusy potláčajúce imunitu, ako sú FIV a FeLV, má lineárny, jednoreťazcový, nesegmentovaný, genóm s pozitívnou polaritou RNA s veľkosťou 8-13 kb. Retrovírusy, ktoré sú morfologicky obalené a majú ikosahedrickú symetriu, obsahujú gag, pol a obalové génové regióny [7, 8].

Imunitný systém hrá dôležitú úlohu v klinickom prejave FIP (vlhká/ granulomatózna). V granulomatóznych prípadoch (suchá FIP) je kľúčová bunková imunita a humorálna imunita sprostredkovaná T-lymfocytmi. Najmä pri infekciách FeLV ovplyvňuje infekcia FeLV kliniku infekcie FIP v dôsledku narušenia tohto mechanizmu imunitného systému [9]. Okrem toho u mačiek s infekciou FIP vo forme latentnej alebo obmedzenej infekcie môže dôjsť k opätovnej infekcii v dôsledku FeLV. To bude mať opäť za následok smrť v dôsledku FIP [5]. Infekcia FIV je jedným z najdôležitejších koinfekčných faktorov pri pri prepuknutí FIP u mačiek s FCoV. Uvádza sa, že FCoV môže u imunosuprimovaných mačiek v dôsledku infekcie FIV dosahovať veľmi vysokú mieru replikácie, a že to môže byť predispozičný faktor pre mutáciu FCoV na FIPV . U mačiek infikovaných FIV a FCoV spôsobuje FIV vysoký stupeň replikácie FCoV a môže viesť v krátkom čase k prepuknutiu FIP [1]. Tieto retrovírusy, ktoré narúšajú imunitný systém, sú najdôležitejšími klinickými indikátormi mutácie FCoV [1]. V prípade FIP-indukovanej imunitnej supresie môže dôjsť k prenosu oportúnnych patogénov, ako je FIV/FeLV [10, 11]. Aj keď v súčasnosti existujú komerčné vakcíny proti FIV a FeLV, v Turecku neexistuje ochranné očkovanie ani účinná liečba proti FIP [12].

Táto štúdia vnikla za účelom stanovenia interakcií infekcie FIPV a koinfekcie retrovírusmi (FIV/FeLV) u mačiek Van, plemena mačiek pochádzajúcich z Turecka.

Materiály a metódy

Populáciu pre účely štúdie tvorilo celkovo 15 mačiek so suspektnou FIP, ktoré boli v rokoch 2014 až 2015 dopravené na univerzitu Van Yüzüncü Yıl za účelom patologickej analýzy úmrtia plemena tureckých mačiek Van. Chladené vzorky tkaniva z mozgu, pľúc, pečene, obličiek, sleziny a čriev boli zaslané chladené do virologického laboratória. Na histopatologické vyšetrenia sa vzorky tkanív zo všetkých tkanív odobrali do 10% roztoku formalínu. Po 48 hodinách fixácie vo formalínovom roztoku sa vzorky 10 hodín premývali tečúcou vodou z vodovodu. Po prechode alkoholom (70°, 80°, 90°, 96° a 100°) a xylolom boli ponorené do parafínových blokov. Z každého bloku sa odobrali štyri µm hrubé rezy pre prípravu preparátov na sklíčku. Pre účely histopatologického vyšetrenia boli zafarbené hematoxylín-eozínom (HE) a vyšetrené svetelnou mikroskopiou.

Imunohistochemické vyšetrenie

Všetky rezy odobraté do adhéznych (poly-L-lyzínových) sklíčok na imunoperoxidázové vyšetrenie prešli cez xylol a alkoholové série kvôli deparafinizácii a dehydratácii. Potom boli premývané 5 minút v destilovanej vode, 5 minút fosfátovým tlmivým roztokom (PBS, pH 7,2) a endogénna peroxidáza sa deaktivovala odstátím v 3% H202 po dobu 3 minút. Po premytí po dobu 5-10 minút v PBS sa nechali inkubovať po dobu 5 minút s Proteinovým blokom, ktorý je kompatibilný so všetkými primárnymi a sekundárnymi protilátkami, aby sa zabránilo nešpecifickému zafarbeniu základu. Na konci inkubácie bol prebytok blokového roztoku, ktorý zostal na rezoch tkaniva, odstránený a kvapky primárnych protilátok (VGEF, kaspáza 3, kaspáza 8, kaspáza 9, PCNA, neuronektín, TRPM 1, TRPM 2, α sinoklín, apelín) a PBS v kontrolnej skupine boli použité bez premytia. V súlade s primárnou protilátkou sa nechali stáť jednu noc pri +4°C. Po premytí dvakrát po dobu 5 min. s PBS, sa inkubovali 10-30 minút. pri izbovej teplote s biotinylovanou sekundárnou protilátkou. Rezy znovu premyté PBS sa nechali stáť v streptavidín-peroxidáze po dobu 10-30 minút, potom sa rovnakým spôsobom premyli PBS. Po premytí sa do sekcií pridal 3-3 ‚diaminobenzidín (DAB) chromogén a zmes sa nechala stáť 5-10 minút. podľa príjmu chromogénu. Po ponorení na 1-2 minúty do Mayerovho hematoxylínu za účelom farbenia sa opláchli tečúcou vodou. Potom prešli sériou alkoholu a xylolu, boli prikryté lamelami a vyšetrené svetelným mikroskopom (Leica DM 1000). Rezy boli vyhodnotené ako negatívne(-), mierne (+), stredne (++) a ťažko (+++) pozitívne podľa ich imunitnej pozitivity.

Vyšetrovanie retrovírusových infekcií u FIP pozitívnych mačiek

Na účely vyšetrenia FIV a FeLV DNA u mačiek pozitívnych na FIP sa podľa patologickej analýzy odobrali vzorky pečeňových, slezinových, obličkových a mozgových tkanív s léziami. Tieto vzorky tkaniva boli kombinované, aby sa pripravil homogenát. Použitím supernatantu z tohto tkanivového homogenátu sa uskutočnila izolácia nukleovej kyseliny pomocou komerčnej súpravy (GF-1 Nucleic Acid Extraction Kits, Vivantis, Malajzia). Výsledná suspenzia nukleovej kyseliny sa použila ako šablóna pre PCR na FIV a FeLV analýzu. Za účelom vyšetrenia FIV DNA sa uskutočnila nested-PCR s použitím párov primerov špecifických pre oblasť V3-V6 génu env (tabuľka 1) [13]. Na detekciu FeLV sa PCR uskutočňovala s použitím párov primerov špecifických pre oblasť génu env FeLV [14]. Sekvencie primérov a veľkosti produktov sú uvedené v tabuľke 1.

PrimerSekvencia 5′-3′PolaritaŠpecifitaVeľkosť(bp)
Env FwTAY TGG GCC TGT AAC ACY G+FeLV508
Env RvCGC TGT TTT AGT CTT TCT CTT A–FeLV
VE1SGAG TAG ATA CWT GGT TRC AAG+FIV1211
VE1RCAT CCT AAT TCT TGC ATA GC–FIV
nVE2SCAA AAT GTG GAT GGT GGA AY+FIV859
nVE2RACC ATT CCW ATA GCA GTR GC–FIV
Tabuľka 1: Podrobnosti o oligonukleotidoch použité v štúdii

Sekvenčná a fylogenetická analýza

Po gélovej elektroforéze boli FIV/FeLV pozitívne PCR produkty podrobené sekvenčnej analýze. Surové údaje získané po sekvenovaní boli potvrdené pomocou GenBank (NCBI National Center for Biotechnology Information/BLAST). Sekvencie referenčných kmeňov a študovaných vzoriek boli usporiadané programom BioEdit (verzia 7.0.5) [15]. Fylogenetická analýza sa realizovala pomocou programu MEGA (verzia 6.0) metódou susedského spájania [16].

Výsledky

Patologické nálezy

Pri pitve boli makroskopicky pozorované v tukových tkanivách sivobiele granulomatózne lézie v slezine, pečeni, obličkách, čreve, pľúcach a mozgových orgánoch a serózna atrofia (obrázok 1). Pri efúznej forme sa zistilo, že sliznice boli silne ikterické a v brušnej dutine bol výpotok v objeme 1-1,5 l (obrázok 2).

Obrázok 1: Neefúzna forma, pyogranulómy zreteľne viditeľné v serózach pečene, sleziny a čriev
Obrázok 2: Efúzna forma, približne 1,5 l efúznej tekutiny v brušnej dutine

Mikroskopické vyšetrenie odhalilo najmä pri neefúznej forme pyogranulomatózne lézie, nekrotické v strede, v slezine, pečeni, obličkách, črevách, pľúcach a mozgových tkanivách, okolo ktorých sú neutrofily, makrofágy, lymfocyty a plazmatické bunky (obrázok 3). V cievach v týchto orgánov bola zistená vaskulitída (obrázok 4). Zatiaľ čo sa tieto granuly všeobecne pozorovali v blízkosti sérozy, niektoré z nich progredovali do parenchymálneho tkaniva, najmä v obličkách.

Obrázok 3: Infiltrácie pečene, pyogranulómu a mononukleárnych buniek pozostávajúce z neurofilných leukocytov a väčšinou s nekrotickou hmotou v strede; H&E, Lišta: 50 µm
Obrázok 4: Obličkové tkanivo, FIP pozitívne v tubulárnom epiteli a intersticiálnych intermitentných makrofágoch, IHC-P, Lišta: 100 µm

Virologické nálezy

FIV/FeLV DNA sa skúmala molekulárnymi metódami u 15 mačiek typu Van s FIP diagnostikovanou patologickou analýzou. Vo výsledku PCR analýzy bola FeLV DNA detekovaná u všetkých 15 mačiek (100%). Vo fylogenetickej analýze kmeňov FeLV v našej štúdii a referenčných kmeňoch z GenBank, kmene FeLV vytvorili dve fylogenetické skupiny: exogénne a endogénne. Ovčie a konské retrovírusy sa používali ako nečlenská skupina. Vo fylogenéze sa pozorovalo, že všetky naše študijné kmene sa združovali spolu s endogénnymi FeLV (enFeLV) (obrázok 5).

Obrázok 5: Fylogenetický strom založený na 508 bp nukleotidovej sekvencii 15 kmeňov FeLV generovaných metódou Neighbor-Joining pomocou softvérového programu MEGA 6.0. Ako nečlenská skupina boli použité konské a ovčie retrovírusy. Okrúhle symboly (•) označujú turecké kmene

PCR analýza identifikovala FIV v 1 (6,7%) z 15 vzoriek. Následne prebehla sekvenčná reakcia a fylogenetická analýza kmeňa FIV. Fylogenetická analýza kmeňa FIV získaná z našej štúdie a referenčných kmeňov z GenBank ukázala, že kmene FIV boli rozdelené do 6 rôznych podtypov od A do F. Náš kmeň FIV bol klasifikovaný ako FIV podtypu B spolu s tureckými a japonskými kmeňmi (obrázok 6).

Obrázok 6: Fylogenetický strom založený na 859 bp nukleotidovej sekvencii kmeňov FIV generovaných metódou Neighbor-Joining pomocou softvérového programu MEGA 6.0. Štvorcový symbol označuje turecký kmeň

Diskusia

FIP je systémová infekcia asociovaná s imunitným systémom spôsobená koronavírusmi. Táto zákerná a smrteľná infekcia významne ohrozuje domáce a pouličné mačky, ktoré zdieľajú rovnaké prostredie s ľuďmi, a dokonca aj plemená chránených mačiek, ako mačky Van. Eliminácia predisponujúcich faktorov je prvá bojová stratégia proti infekcii FIP, pre ktorú v Turecku zatiaľ neexistuje účinná metóda prevencie a liečby. Z týchto faktorov je dôležité upratovanie, hygiena a negatívna interakcia v bežných bytových priestoroch. Imunosupresívne ochorenia, ako sú FIV a FeLV, sú najdôležitejšími predisponujúcimi faktormi pre vznik FIPV, mutačnej formy koronavírusu.

V našej štúdii bola patologickou analýzou odhalená FIP infekcia u mačiek Van, plemena pôvodom z Turecka. Následne sa vo vzorkách tkaniva získaných z týchto mačiek vyšetrovala prítomnosť FIV a FeLV.

FeLV a FIV sú patogénne infekčné agensy, ktoré u domácich mačiek spôsobujú úmrtnosť v dôsledku imunosupresie. Zatiaľ čo FIV je podobný ľudskej HIV infekcii, FeLV spôsobuje imunosupresívne, neoplastické a hematopoetické poruchy. [17]. Retrovírusové infekcie mačiek sú najdôležitejším spúšťačom vzniku infekcie FIP v mačacích domovoch a útulkoch. Úspešné výsledky proti retrovírusovým infekciám boli dosiahnuté vďaka agresívnej politike mnohých západných krajín, ako je eradikácia infekcií pomocou testovania a očkovania [18]. Aj keď v Turecku existujú vakcíny proti infekciám FIV/FeLV, adekvátny a kontrolovaný vakcinačný program ešte nebol zavedený.

V našej štúdii bola FeLV detegovaný u všetkých mačiek s FIP. FeLV je rozdelená do 6 skupín: A, B, C, D, E a T. Tieto typy, nazývané exogénne FeLV, sú zodpovedné za leukémiu a tvorbu nádorov u mačiek. Endogénne FeLV (enFeLV) sú sekvencie FeLV transfektované do genómu domácich mačiek. enFeLV provírusy sa nachádzajú v rôznych orgánoch a tkanivách a vykonávajú transláciu a transkripciu. Kvôli nedostatku podstatných častí vírusového genómu sa však nemôže stať infekčnou vírusovou časticou. Avšak infekcia mačky exogénnym FeLV (poľný kmeň) vedie k rekombinácii medzi týmito dvoma (endogénny/exogénny) a transformuje enFeLV na infekčnú vírusovú časticu. Stále však nie je jasné, či môže byť enFeLV zodpovedná za malígne formácie u mačiek s lymfómom, kde nie sú detekované exogénne kmene [19].

V našej štúdii bola FeLV detegovaná vo všetkých tkanivových suspenziách s patologickými léziami odobratými od mačiek Van. Na základe fylogenetickej analýzy sa ukázalo, že všetky boli enFeLV. Aj keď to naznačuje, že enFeLV môže mutovať a spôsobiť malígne formácie, v literatúre nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by túto hypotézu podporovali. Existuje niekoľko štúdií o koronavírusovej infekcii mačiek v Turecku. V štúdii, ktorú uskutočnili Pratelli a kol., bola séropozitivita FCoV stanovená u 62% mačiek žijúcich v prostredí, ako sú útulky [20]. V štúdii, ktorú uskutočnili Sahna a kol. molekulárnymi metódami bola miera identifikovanej FCoV 54% [21]. V štúdii uskutočnenej v Turecku bola u mačiek identifikovaná zriedkavá očná forma infekcie FIP [22]. V retrospektívnej štúdii skúmajúcej FCoV, FIV a FeLV u 169 chorých mačkách v Turecku boli stanovené pomery séroprevalencie na 37%, 11% a 1% [23]. Podobne v štúdii, v ktorej sa FCoV, FIV a FeLV skúmali u chronických gastrointestinálnych, močových, symptomatických a zdravých mačiek v Turecku, boli vírusové látky zistené u 45,5%, 9,5% a 20,5%, v uvedenom poradí [24]. V našej štúdii bola u jednej mačky zistená koinfekcia FIV a FeLV. Vo fylogenetickej analýze kmeňa FIV identifikovanej v našej štúdii sa zistilo, že ide o skupinu podtypu B. V predchádzajúcej štúdii uskutočňovanej s mačkami v Turecku bol subtyp B identifikovaný paralelne s našimi výsledkami [25]. V štúdii skúmajúcej infekcie FIV a FeLV u mačiek sa zistilo, že miera výskytu FIV a FeLV je 22,3%, respektíve 5,8% [26]. Pretože naša štúdia bola obmedzená na konkrétnu skupinu, bola dosiahnutá relatívne nízka miera FIV/FELV.

Závery

Eliminácia predisponujúcich faktorov je prvá bojová stratégia proti infekcii FIP, pre ktorú v Turecku zatiaľ nie je účinná metóda prevencie a liečby. Aj keď existujú vakcíny proti infekciám FIV/FeLV, ktoré sú predisponujúcimi faktormi pre FIP, adekvátny a kontrolovaný vakcinačný program ešte nebol zavedený. Vzhľadom na zvýšený výskyt FCoV a predisponujúcich faktorov je z tohto hľadiska dôležité očkovanie a povedomie majiteľov mačiek v zmysle minimalizácie šírenia FIPV. Je potrebné určiť celoštátnu politiku eradikácie a kontroly pre agensy ako FIPV a FeLV, ktoré pripravujú pôdu pre infekciu FIPV u mačiek z útulkov a dokonca aj u chránených plemien mačiek.

Súlad s etickými normami

Poďakovanie

SY: istý čas pracoval na Van Yüzüncü Yıl University. V tom čase sa boli získané vzorky mačiek. SY: poskytol vzorky mačiek a vykonal patologické analýzy, HA: vykonal virologickú analýzu. SY a HA si prečítali celý článok a schválili sa.

Zverejnenie konfliktu záujmov

Autori prehlasujú, že si nie sú vedomí konfliktu záujmov.

Vyhlásenie o etickom schválení

Táto štúdia bola schválená Etickou komisiou jednotky veterinárnej fakulty Univerzity Van Yüzüncü Yıl (protokol č. 2015/03).

Referencie

  1. Pedersen NC. (2009). A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. Journal of Feline Medicine and Surgery, 11(4), 225-258.
  2. Felten S, Weider K, Doenges S, Gruendl S, Matiasek K, Hermanns W, Mueller E, Matiasek L, Fischer A, Weber K, Hirschberger J, Wess G and Hartmann K. (2017). Detection of feline coronavirus spike gene mutations as a tool to diagnose feline infectious peritonitis. Journal of Feline Medicine and Surgery, 19(4), 321-335.
  3. Riemer F, Kuehner KA, Ritz S, Sauter-Louis C and Hartmann K. (2016). Clinical and laboratory features of cats with feline infectious peritonitis–a retrospective study of 231 confirmed cases (2000-2010). Journal of Feline Medicine and Surgery, 18(4), 348-356.
  4. Hartmann K. (2017). Feline infectious peritonitis–new developments in pathogenesis, diagnosis, and management. The Thai Journal of Veterinary Medicine, 47, 97-100.
  5. Pedersen NC. (1987). Virologic and immunologic aspects of feline infectious peritonitis virus infection. Advances in Experimental Medicine and Biology, 218, 529-550.
  6. Pedersen N, Evermann J, McKeirnan A and Ott R. (1984). Pathogenicity studies of feline coronavirus isolates 79-1146 and 79-1683. American journal of veterinary research, 45(12), 2580-2855.
  7. Liu D. (2016). Feline Leukemia Virus. Molecular Detection of Animal Viral Pathogens, First edition. GRC Press. chapter22, 197.
  8. Burmeister T. (2001). Oncogenic retroviruses in animals and humans. Reviews in Medical Virology, 11(6), 369-380. [9] Hardy WD. (1982). Immunopathology induced by the feline leukemia virus. Springer Seminars in Immunopathology, 5(1), 75-106.
  9. Pedersen N. (1976). Feline infectious peritonitis: something old, something new. Feline practice, 6(3), 42-51.
  10. Cotter SM, Gilmore CE and Rollins C. (1973). Multiple cases of feline leukemia and feline infectious peritonitis in a household. Journal of the American Veterinary Medical Association, 162(12), 1054-1058.
  11. Lewis CS, Porter E, Matthews D, Kipar A, Tasker S, Helps CR and Siddell SG. (2015). Genotyping coronaviruses associated with feline infectious peritonitis. Journal of General Virology, 96(6), 1358-1368.
  12. Nishimura Y, Nakamura S, Goto N, Hasegawa T, Pang H, Goto Y, Kato H, Youn HY, Endo Y, Mizuno T, Momoi Y, Ohno K, Watari T, Tsujimoto H and Hasegawa A. (1996). Molecular characterization of feline immunodeficiency virus genome obtained directly from organs of a naturally infected cat with marked neurological symptoms and encephalitis. Archives of virology, 141(10):1933-1948.
  13. Ramirez H, Autran M, Garcia MM, Carmona MA, Rodriguez C and Martinez HA. (2016). Genotyping of feline leukemia virus in Mexican housecats. Archives Virology, 161(4), 1039-1045. Aydin and Yildirim / GSC Biological and Pharmaceutical Sciences 2019, 06(02), 071–078 78
  14. Hall TA. (1999). BioEdit: a user-friendly biological sequence alignment editor and analysis program for Windows 95/98/NT. Nucleic acids symposium series: [London]: Information Retrieval Ltd., c1979-c2000.
  15. Tamura K, Stecher G, Peterson D, Filipski A and Kumar S. (2013). MEGA6: Molecular Evolutionary Genetics Analysis version 6.0. Molecular Biology and Evoluation, 30(12), 2725-2729.
  16. Miyazawa T, Ikeda Y, Maeda K, Horimoto T, Tohya Y, Mochizuki M, Vu D, Vu GD, Cu DX, Ono K, Takahashi E and Mikami T. (1998). Seroepidemiological survey of feline retrovirus infections in domestic and leopard cats in northern Vietnam in 1997. Journal of veterinary medical science, 60(11), 1273-1275.
  17. Weijer K, UijtdeHaag F and Osterhaus A. (1986). Control of feline leukaemia virus infection by a removal programme. Veterinary Record, 119(22), 555-556.
  18. Krunic M, Ertl R, Hagen B, Sedlazeck FJ, Hofmann-Lehmann R, von Haeseler A and Klein D. (2015). Decreased expression of endogenous feline leukemia virus in cat lymphomas: a case control study. BMC Veterinary Research, 11, 90.
  19. Pratelli A, Yesilbag K, Siniscalchi M, Yalcm E and Yilmaz Z. (2009). Prevalence of feline coronavirus antibodies in cats in Bursa province, Turkey, by an enzyme-linked immunosorbent assay. Journal of Feline Medicine and Surgery, 11(10), 881-884.
  20. Can-Sahna K, Soydal Ataseven V, Pinar D and Oguzoglu TC. (2007). The detection of feline coronaviruses in blood samples from cats by mRNA RT-PCR. Journal of Feline Medicine and Surgery, 9(5), 369-372.
  21. Baydar E, Eroksuz Y, Timurkan MO and Eroksuz H. (2014). Feline infectious peritonitis with distinct ocular involvement in a cat in Turkey. Kafkas Üniversitesi Veteriner Fakültesi Dergisi, 20(6), 961-965.
  22. Tekelioglu BK, Berriatua E, Turan N, Helps CR, Kocak M and Yilmaz H. (2015). A retrospective clinical and epidemiological study on feline coronavirus (FCoV) in cats in Istanbul, Turkey. Preventive Veterinary Medicine, 119(1-2), 41-47.
  23. Oğuzoğlu T, Muz D, Timurkan M, Maral N and Gurcan I. (2013). Prevalences of feline coronavirus (FCoV), feline leukaemia virus (FeLV), feline immunodeficiency virus (FIV) and feline parvovirus (FPV) among domestic cats in Ankara, Turkey. Revue de médecine vétérinaire, 164(11), 511-516.
  24. Oguzoglu TC, Timurkan MO, Muz D, Kudu A, Numanbayraktaroglu B, Sadak S and Burgu I. (2010). First molecular characterization of feline immunodeficiency virus in Turkey. Archives of Virology, 155(11), 1877-1881.
  25. Yilmaz H, Ilgaz A and Harbour DA. (2000). Prevalence of FIV and FeLV infections in cats in Istanbul. Journal of Feline Medicine and Surgery, 2(1), 69-70.

Koronavírusy ako príčina vaskulárnych chorôb: prístup komparatívnej medicíny

29.1.2021, Preklad 2.5.2021
Alison E. Stout DVM, Nicole André LVT, Joshua Zimmerberg MD PhD, Susan C. Baker PhD and Gary R. Whittaker PhD
Pôvodný článok: Coronaviruses as a cause of vascular disease: a comparative medicine approach

Kontakt na autora: e-mail: grw7@cornell.edu. 618 Tower Rd., Ithaca NY 14853 USA.

Abstrakt

COVID-19 spôsobený SARS-CoV-2 sa často prejavuje ako ochorenie dýchacích ciest vrátane kašľa, dýchavičnosti, horúčky a straty čuchu. Ďalšie prejavy choroby sa však vyskytujú v mnohých orgánových systémoch, aspoň čiastočne kvôli vaskulitíde a endotelitíde. Multisystémový zápalový syndróm spojený s COVID-19 u detí (MIS-C) bol nedávno identifikovaný ako súčasť infekcie SARS-CoV-2. V mačacej medicíne je mačací koronavírus bežným patogénom, ktorý môže viesť k smrteľnému ochoreniu nazývanému mačací infekčný zápal pobrušnice (FIP). Rovnako ako COVID-19 u ľudí, aj klinické prejavy FIP sú čiastočne spôsobené vaskulitídou vyvolanou koronavírusmi, ktorá môže u mačiek tiež viesť k smrteľnému multisystémovému zápalovému syndrómu. Štúdie skúmajúce, ako môže infekcia mačacími koronavírusmi spôsobiť diseminovanú vaskulitídu u mačiek FIP, poskytnú nové informácie, ktoré môžu pomôcť k porozumeniu COVID-19 u ľudí. Usilujeme sa o prístup komparatívnej medicíny pri riešeni chorôb spôsobených koronavírusmi.

Pandémiu COVID-19 v rokoch 2019-2020 spôsobuje nedávno objavený zoonotický betakoronavírus klasifikovaný ako SARS-CoV-2. COVID-19 sa často prejavuje ako ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje horúčkou, kašľom, dýchavičnosťou, stratou čuchu, bolesťami hlavy a malátnosťou. Závažnejšie ochorenie môže zahŕňať syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS); v súčasnosti sa však ukazuje, že ochorenie postihuje aj ďalšie orgánové systémy vrátane gastrointestinálneho, centrálneho nervového systému (CNS), kardiovaskulárneho, renálneho, hepatálneho, endokrinného, dermatologického, hematologického a oftalmického systému.17 Má sa za to, že tieto systémové príznaky sú spôsobené vírusovou infekciou endotelových buniek a endotelitídou49 vedúcou k vaskulitíde.5 COVID-19 sa dá považovať za ochorenie dýchacích ciest i vaskulárne ochorenie, pričom rozšírený vírusový tropizmus a vysoká prenosnosť prispievajú k súčasnej kríze verejného zdravia a odlíšeniu SARS-CoV-2 od SARS-CoV, a to i napriek receptoru (ACE2) spoločnému pre oba vírusy.

Po preštudovaní histórie a patogenézy mačacieho koronavírusu vidíme paralely medzi COVID-19 a mačacou infekčnou peritonitídou (FIP) so širokou rozmanitosťou naprieč ľudskými a mačacími koronavírusovými infekciami, ako sa pôvodne zistilo u SARS.41 Mačací koronavírusový vírus (FCoV) u mačiek sa zvyčajne považuje za počiatočnú gastrointestinálnu alebo zriedkavo respiračnú infekciu, ktorá u niektorých zvierat vyústi do FIP, systémového vaskulárneho ochorenia s vysokou morbiditou a mortalitou.46 Toto ochorenie mačiek, pôvodne nazývané chronická fibrinózna peritonitída, bolo prvýkrát opísané v roku 1963 22; krátko nato bol etiologický agens (pôvodca) rozpoznaný ako koronavírus. Toto ochorenie, ktoré sa dnes nazýva mačacia infekčná peritonitída (FIP), sa vyskytuje na celom svete, je takmer vždy smrteľné a postihuje hlavne mladé mačky (do 2 rokov veku).28,38 Etiologickým agensom zodpovedným za väčšinu prípadov FIP je typ mačací koronavírus (FCoV), alfakoronavírus.25 Zatiaľ čo prenos a infekcia FCoV sú u domácich mačiek rozšírené, systémové ochorenie sa rozvinie iba u malej podskupiny zvierat (obrázok 1). Spoločná pre tieto rôzne formy ochorenia je identifikácia vírusom vyvolanej vaskulitídy.27 Tento prehľad poukazuje na podobnosti medzi COVID-19 a FIP a otvára príležitosť pre spoluprácu medzi lekárskymi a veterinárnymi komunitami pri boji proti týmto devastačným chorobám.

Obrázok 1: FIP sa vyvinie iba u podskupiny infikovaných mačiek aj napriek veľkému rozšíreniu FCoV. Podobne, podla súčasných poznatkov, veľa prípadov infekcie SARS-CoV-2 sa vyznačuje iba miernym alebo asymptomatickým priebehom.

Klinický a patologický profil mačacej koronavírusovej infekcie: paralely s COVID-19

Rovnako ako COVID-19 u ľudí, aj FIP sa podieľa na mnohých prejavoch ochorenia u mačiek (obrázok 2), ktoré sa popisujú ako „variabilne sa prejavujúce zlyhaním viacerých orgánov, záchvatmi, generalizovaným výpotkom alebo šokom“ .14 Choroba je bežne klasifikovaná v jednej z dvoch klinických foriem, efuzívnej alebo „vlhkej“ (charakterizovanej akumuláciou proteínového výpotku predovšetkým v peritoneálnych alebo pleurálnych dutinách) a neefuzívnej alebo „suchej“ (charakterizovanej granulomatóznymi léziami v mnohých orgánoch, vrátane mozgu).19 Uvažuje sa aj o „zmiešanej forme“, v klinickom spektre ktorej sú bežné granulomatózne a pyogranulomatózne lézie, ktoré sa vyskytujú v séroznej časti pečene, obličiek a čriev. Spektrum patológií pozorovaných u FIP zahŕňa serozitídu, hepatitídu, nefritída, uveitídu a korioretinitídu.38,55 Neuropatologické prejavy FIPV u mačiek zahŕňajú meningitídu, meningoencefalitídu, ependymitídu a choroidálnu plexitídu so zápalom od lymfoplazmatického až po pyogranulomatózny a často vrátane vaskulitídy a perivaskulitídy. Často sa vyskytujú aj oftalmické prejavy, vrátane uveitídy a chorioretinitída. Prípadové správy poukazujú na pridružené srdcové lézie vrátane myokarditídy a fibrinóznej epikarditídy.12,34 Dermatologické lézie, ktoré sú u FIP pozorované menej často, zahŕňajú erytémy, noduly a papuly.4,8,10 V niektorých prípadoch boli zaznamenané rané respiračné príznaky8,54 a u niektorých mačiek imunofarbenie identifikovalo vírus v pľúcnom parenchýme.27 Najnovšie naše laboratórium potvrdilo pomocou imunofarbenia prítomnosť vírusu v horných dýchacích cestách.1

Obrázok 2: Vaskulitída spôsobená infekciou FCoV môže mať za následok ovplyvnenie mnohých systémov tela. Od prvých popisov v 60. rokoch minulého storočia početné výskumy odhalili rôzne formy ochorenia.

Podobnou črtou pri prepuknutí FIP a pacientov s COVID-19 je rozsiahle vaskulárne postihnutie.3,5,20 V jednej z prvých správ rozpoznávajúcich vaskulárne postihnutie v prípadoch FIP boli popísané štyri typy lézií: „perivaskulárny edém“, „degenerácia cievnej steny“, „proliferácia endotelu“ a „adventitiová a/alebo perivaskulárna infiltrácia“.20 V roku 1989 Boudreaux a kolegovia opísali lézie FIP u niekoľkých mačiek ako „obliteráciu“ cievnych stien. Podobne August v roku 1984 dospel k záveru že „FIP by sa dala presnejšie pomenovať ako mačacia koronavírusová vaskulitída“.3 Ako prirodzene sa vyskytujúce ochorenie mačiek poskytuje infekcia FIP a FCoV príležitosť k pochopeniu patogenézy SARS-CoV-2, najmä so zreteľom na spoločný rozvoj vaskulárnych prejavov.

Aj keď sú pozorovania myokarditídy, rinitídy alebo kožných lézií u FIP zriedkavé, umožnujú porovnanie s COVID-191,8,12,42. U niekoľkých pacientov s COVID-19 boli popísané lézie podobné omrzlinám, stav hovorovo nazývaný „COVIDové prsty“, aj keď priama súvislosť týchto prejavov s COVID-19 zostáva stále otvorená.30,33 U mačiek je podobný stav známy ako pododermatitída plazmatických buniek a môže byť rovnako spojený s FCoV. Pododermatitída plazmatických buniek sa prejavuje ako zápal labky spolu s potenciálom farebných zmien, ulcerácií a trhlín.40 V prípade mačacej pododermatitídy bolo vyslovené podozrenie na súvislosť s infekčnou chorobou.11 Naše laboratórium už predtým okrem pozorovania podobných lézií na labkách u mačky vylučujúcej FCoV identifikovalo pododermatitídu u mačky v dôsledku FIP. Aj keď sú „COVIDové prsty“ a pododermatitída u mačiek zriedkavými následkami infekcie, ďalej zvýrazňujú spektrum podobností medzi COVID-19 a FIP.

Jedným z charakteristických príznakov COVID-19 je anosmia (strata čuchu). Rovnako je vo väčšine prípadov FIP bežný nástup anorexie.38,53 Aj keď ide o nešpecifický klinický príznak, ktorý možno pripísať mnohým rôznym príčinám, anorexiu možno pripísať strate vnímania pachu – mimoriadne dôležitý vnem, ktorý riadi apetít u mačiek. Zatiaľ čo u mačiek je anosmia ťažko merateľná, súvislosti medzi infekciou čuchového bulbu a možným rozšírením do mozgu ľudskými a mačacími koronavírusmi si zaslúžia ďalšie hodnotenie, najmä s ohľadom na neurologické prejavy oboch chorôb.14,29

Imunitná zložka choroby FIP

FIP je na základe predchádajúcich pozorovaní cirkulácie komplementu a imunoglobulínov, vrátane imunitných komplexov, klasicky charakterizovaná ako imunitne sprostredkovaná.24,39 Konkrétne hypersenzitivita typu III a reakcie podobné Arthusovej reakcii vedú k rozvoju imunitných komplexov, ktoré sa môžu ukladať v stenách krvných ciev, čo vedie k vaskulitíde. Napriek pokusom klasifikovať FIP ako hypersenzitívnu reakciu typu III, ďalšia práca Kipara a kolegov preukázala početné rozdiely.26,27 Hypersenzitivita typu III sa skúmala aj u pacientov s COVID-19.43 Hodnotil sa aj význam FIP ako hypersenzitivitívnej reakcie typu IV so zjavnými perivaskulárnymi léziami pozostávajúcimi z T-lymfocytov, granulocytov a charakteristickým znakom FIP, makrofágovými infiltrátmi.36 U mačiek inokulovaných intradermálne s FCoV sa pozoruje hypersenzitivita oneskoreného typu, ktorá vedie k perivaskulárnym bunkovým infiltrátom makrofágov, neutrofilov a lymfocytov za neprítomnosti imunitných komplexov.52 Avšak bunková extravazácia spojená s léziami FIP prispieva k narušeniu endotelu a zápalovej reakcii, ktorá je základom FIP.27 Konkrétne antigén (LFA)-1 asociovaný s adhéznymi molekulami β2 integrínu a lymfocytmi, β1 integrínový veľmi neskorý antigén (VLA)-4 a β2 makrofágový antigén (Mac-1) boli demonštrované ako zvýšené v leukocytoch periférnej krvi izolovaných z mačiek s FIP.35 Integríny (LFA)-1 a (VLA)-4 hrajú dôležitú úlohu pri migrácii neutrofilov a monocytov cez endotel a sú zapojené do rozvoja vaskulitídy pri iných chorobných procesoch,9,47 zatiaľ čo (Mac-1) môže hrať ďalšiu úlohu pri rozvoji trombózy.51 Hypotetická úloha endotelitídy, ktorá je základom ochorenia COVID-1949, predstavuje paralelu s predchádzajúcim zisteniami o FIP a výslednej akútnej vaskulitíde.

Vzájomné pôsobenie medzi vaskulárnou patogenézou a hemodynamikou bolo u FIP už dlho známe.53 U mačiek experimentálne infikovaných FCoV, klasickou FIP, sa okrem periférnych pyogranulomatóznych lézií, flebitídy, endoteliálneho opuchu so zápalovými infiltrátmi tunica media pozorovali aj tromboflebitída a trombóza.53 Po experimentálnej infekcii sa dodatočne pozoruje trombocytopénia, anémia, ikterus, pokles zrážacích faktorov VII-XII, zvýšenie antitrombínu III a predĺženie aktivovaného parciálneho tromboplastínového času, protrombínového času a trombínového času.7,53 Konečným výsledkom pre časť mačiek s FIP je teda vývoj diseminovanej intravaskulárnej koagulácie.7,53 To je v rozpore s priebehom u ľudských pacientov na JIS, ktorí sú v určitom okamihu svojho pobytu v nemocnici často antikoagulavaní, taktiež zriedkavý vývoj DIC u ľudí je spojený s horším priebehom COVID-19.48 Fibrínový produkt D-dimér, marker DIC, bol u mačiek s FIP študovaný len zriedka, ale v dvoch prípadoch bol zvýšený – podobne ako sa dalo čakať, to ukázali aj pozorovania u pacientov s COVID-19.

Predpokladá sa, že rozvoj FIP u podskupiny mačiek, napriek tomu, že väčšina mačiek infikovaných FCoV prechádza len subklinickou fázou, je výsledkom počiatočnej imunitnej odpovede.37 Predpokladá sa, že silná bunkami sprostredkovaná imunita (CMI) spolu s humorálnou imunitou vedie k subklinickému priebehu ochorenia, zatiaľ čo nedostatok CMI vedie k efuzívnej forme ochorenia a čiastočná CMI vedie k suchej forme ochorenia.37 Podobne s ohľadom na imunitnú odpoveď bol v poslednej dobe popísaný aj multisystémový zápalový syndróm u detí (MIS-C), ktorý môže byť prejavom SARS-CoV-2,16, ktorý sa môže vyvinúť pri oneskorenej reakcii na interferón alebo v dôsledku aberantnej reakcie IgG podporujúcej vývoj ochorenia.44 Okrem MIS-C bol ako výsledok expozície SARS-CoV-2 popísaný aj multisystémový zápalový syndróm u dospelých (MIS-A).32

Protilátkovo-závislé zosilnenie infekcie

V prípade SARS-CoV-2 nastali obavy z protilátkovo-závislého zosilnenia (ADE) infekcie,13 do veľkej miery na základe skúseností s inými ľudskými vírusmi, ako je respiračný syncyciálny vírus, chrípka a dengue; napriek potrebe opatrnosti, formálne dôkazy spájajúce ADE s klinickými výsledkami COVID-19 zostávajú nedostatočné.2 U mačiek stojí za zmienku, že sa dlho zvažovala účasť ADE pri infekcii FCoV a rozvoji FIP s protilátkami, ktoré by poskytovali prostriedky pre FCoV na získanie vstupu do makrofágu.21 Doteraz napriek niekoľkým pokusom stále nie je k dispozícii životaschopná vakcína proti FCoV/FIP.45,50 Na rozdiel od týchto štúdií vakcín pre FIP, predbežné výsledky imunizácie pre COVID-19, napríklad so stabilizovanými spike imunogénmi, dokumentovali neutralizačné, nie zosilňujúce, protilátkové reakcie.23

Perspektívy

COVID-19 je komplexné a náročné ochorenie u ľudí a podobne FIP je komplexné ochorenie u mačiek s mnohými faktormi prispievajúcimi k výsledku ochorenia. Analogicky s pretrvávajúcou otázkou vo výskume metastázujúcich nádorov, „semeno a pôda“, dostupnosť imunologických, patologických a fyziologických vzoriek a dát o týchto podobne smrteľných zápalových syndrómoch z dvoch rôznych koronavírusov u ich vlastných hostiteľských druhov umožňujú testovanie hypotéz o vzťahu štruktúra/funkcia vo venóznych vaskulitídach. Okrem toho, vzhľadom na nedostatok entuziazmu pre klinickú biopsiu ľudských pacientov s fulminantným COVID-19 a veľké ťažkosti pri dosahovaní dobrého uchovávania patologických vzoriek, bude trvať veľmi dlho, kým sa dozvieme viac o prítomnosti alebo neprítomnosti koronavírusu u ľudských pacientov na začiatku a počas progresie ich zápalovej fázy COVID-19.

Ako prirodzene sa vyskytujúce ochorenie s mnohými paralelami s COVID-19 si myslíme, že FIP môže pomôcť pri budúcom výskume COVID-19. Základná vaskulopatia pri FIP aj COVID-19 zdôrazňuje potrebu myslieť na tieto choroby skôr ako na multisystémové ako na orgánovo špecifické ochorenia. Aj keď sa pre FCoV často považuje za kľučový enterický spôsob prenosu, je zrejmé, že orofaryngus je robustný portál vstupu do hostiteľa. Ďalším faktorom, ktorý je potrebné vziať do úvahy, je to, že SARS-CoV-2 infikuje mačky.15,18 Aj keď sa v súčasnosti nepovažuje za závažné ochorenie mačiek, a ako taký nie je robustným zvieracím modelom pre ochorenie COVID-19, zvýšená miera infekcie SARS-CoV-2 u mačiek a možné koinfekcie FCoV zvyšujú okrem možnosti vírusovej rekombinácie aj obavy z prekrývania sa patológie a klinického prejavu ľudských a mačacích koronavírusov s prekvapujúco podobnými profilmi vaskulárnych chorôb. Skutočnosť, že SARS-CoV-2 prirodzene infikuje mačky, však môže ponúknuť model pre predklinické hodnotenie vakcín SARS-CoV-2. Myslíme si, že sú potrebné ďalšie štúdie skúmajúce, ako môžu koronavírusy spôsobiť vaskulárne ochorenie, aby sme mohli tieto ničivé choroby eliminovať, pričom FIP poskytuje platformu pre spoločné klinické štúdie premosťujúce mačaciu a humánnu medicínu.

Financovanie

AES je podporovaný školiacim programom NIH pre komparatívnu medicínu T32OD011000. GRW je financovaný z grantov NIH R01AI135270 a R21AI135373, SCB je financovaný z grantu NIH R01 AI085089. Výskum FIP v autorových laboratóriách je čiastočne financovaný nadáciou Winn Feline Foundation a Cornell Feline Health Center.

Poďakovania

Ďakujeme Andrewovi Millerovi, Robertovi Goggsovi, Natalie Zatzovej a Beth Licitraovej za kritické prečítanie rukopisu a užitočné diskusie.

Konflikt záujmov

Autori si nie sú vedomí žiadneho konfliktu záujmov.

Referencie

  1. André NM, Miller AD, Whittaker GR. 2020.
    Feline infectious peritonitis virus-associated rhinitis in a cat. Journal of Feline Medicine and Surgery Open Reports 6:1–6.
  2. Arvin AM, Fink K, Schmid MA, Cathcart A,
    Spreafico R, Havenar-Daughton C, Lanzavecchia A, Corti D, Virgin HW. 2020. A perspective on potential antibody-dependent enhancement of SARS-CoV-2. Nature 584: 353363.
  3. August JR. 1984. Feline Infectious Peritonitis: An Immune-Mediated Coronaviral Vasculitis. Veterinary Clinics of North America: Small Animal Practice 14:971–984.
  4. Bauer BS, Kerr ME, Sandmeyer LS, Grahn BH. 2013. Positive immunostaining for feline infectious peritonitis (FIP) in a Sphinx cat with cutaneous lesions and bilateral panuveitis. Veterinary Ophthalmology 16:160–163.
  5. Becker RC. 2020. COVID-19-associated vasculitis and vasculopathy. Journal of Thrombosis and Thrombolysis 50: 499-511.
  6. Biezus G, Cristo TG de, Schade MF da S,
    Ferian PE, Carniel F, Miletti LC, Maciel A da R, Casagrande RA. 2020. Plasma cell pododermatitis associated with feline leukemia virus (FeLV) and concomitant feline immunodeficiency virus (FIV) infection in a cat.
    Topics in Companion Animal Medicine 41:
  7. https://doi.org/10.1016/j.tcam.2020.100475.
  8. Boudreaux MK, Weiss RC, Cox N, Spano JS.
  9. Evaluation of antithrombin-III activity as a coindicator of disseminated intravascular coagulation in cats with induced feline infectious peritonitis virus infection. American Journal of Veterinary Research 50:1910–1913.
  10. Cannon MJ, Silkstone MA, Kipar AM. 2005. Cutaneous lesions associated with coronavirusinduced vasculitis in a cat with feline infectious peritonitis and concurrent feline
    immunodeficiency virus infection. Journal of Feline Medicine and Surgery 7:233–236.
  11. Coll-Vinent B, Cebrián M, Cid MC, Font C,
    Esparza J, Juan M, Yagüe J, Urbano-Márquez Á, Grau JM. 1998. Dynamic pattern of endothelial cell adhesion molecule expression in muscle and perineural vessels from patients with classic polyarteritis nodosa. Arthritis & Rheumatism 41:435–444.
  12. Declercq J, De Bosschere H, Schwarzkopf I, Declercq L. 2008. Papular cutaneous lesions in a cat associated with feline infectious peritonitis. Veterinary Dermatology 19:255–258.
  13. Diesel A. Image Gallery: Immune-Mediated Skin Diseases. Clinician’s Brief [Internet]. 2020 [cited 2020 September 28]. Available from: http://www.cliniciansbrief.com/article/imagegallery-immune-mediated-skin-diseases
  14. Ernandes MA, Cantoni AM, Armando F,
    Corradi A, Ressel L, Tamborini A. 2019. Feline coronavirus-associated myocarditis in a domestic longhair cat. Journal of Feline Medicine and Surgery Open Reports 5:1–5.
  15. Eroshenko N, Gill T, Keaveney MK, Church GM, Trevejo JM, Rajaniemi H. 2020. Implications of antibody-dependent enhancement of infection for SARS-CoV-2 countermeasures. Nature Biotechnology 38:789–791.
  16. Foley JE, Rand C, Leutenegger C. 2003. Inflammation and changes in cytokine levels in neurological feline infectious peritonitis. Journal of Feline Medicine and Surgery 5:313–322.
  17. Gaudreault NN, Trujillo JD, Carossino M,
    Meekins DA, Morozov I, Madden DW, Indran
    SV, Bold D, Balaraman V, Kwon T, et al. 2020. SARS-CoV-2 infection, disease and transmission in domestic cats. Emerging Microbes and Infections.
    https://doi.org/10.1080/22221751.2020.1833687.
  18. Godfred-Cato S, Bryant B, Leung J, Oster ME,
    Conklin L, Abrams J, Roguski K, Wallace B, Prezzato E, Koumans EH, et al. 2020. COVID-
    19-Associated Multisystem Inflammatory
    Syndrome in Children – United States, March-July 2020. Morbidity and Mortality Weekly Report 69:1074–1080.
  19. Gupta A, Madhavan MV, Sehgal K, Nair N, Mahajan S, Sehrawat TS, Bikdeli B, Ahluwalia N, Ausiello JC, Wan EY, et al. 2020.
    Extrapulmonary manifestations of COVID-19. Nature Medicine 26:1017–1032.
  20. Halfmann PJ, Hatta M, Chiba S, Maemura T, Fan S, Takeda M, Kinoshita N, Hattori S, Sakai-Tagawa Y, Iwatsuki-Horimoto K, et al. 2020. Transmission of SARS-CoV-2 in Domestic Cats. New England Journal of Medicine 383: 592594.
  21. Hartmann K. 2005. Feline infectious peritonitis. Veterinary Clinics of North America: Small Animal Practice 35:39–79.
  22. Hayashi T, Goto N, Takahashi R, Fujiwara K. 1977. Systemic vascular lesions in feline infectious peritonitis. The Japanese Journal of Veterinary Science 39:365–377.
  23. Hohdatsu T, Yamada M, Tominaga R, Makino K, Kida K, Koyama H. 1998. Antibodydependent enhancement of feline infectious peritonitis virus infection in feline alveolar macrophages and human monocyte cell line U937 by serum of cats experimentally or naturally infected with feline coronavirus. The Journal of Veterinary Medical Science 60:49–55.
  24. Holzworth J. 1963. Some important disorders of cats. The Cornell Veterinarian 53:157–160.
  25. Jackson LA, Anderson EJ, Rouphael NG,
    Roberts PC, Makhene M, Coler RN,
    McCullough MP, Chappell JD, Denison MR, Stevens LJ, et al. 2020. An mRNA Vaccine against SARS-CoV-2 — Preliminary Report. New England Journal of Medicine.
    https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/nejmoa2 022483.
  26. Jacobse-Geels HEL, Horzinek MC. 1983. Expression of Feline Infectious Peritonitis coronavirus antigens on the surface of feline macrophage-like cells. J. gen Virol 64:1859–1866.
  27. Jaimes JA, Millet JK, Stout AE, André NM,
    Whittaker GR. 2020. A Tale of Two Viruses: The Distinct Spike Glycoproteins of Feline Coronaviruses. Viruses 12: 83. https://doi.org/10.3390/v12010083.
  28. Kipar A, Bellmann S, Kremendahl J, Köhler K, Reinacher M. 1998. Cellular composition, coronavirus antigen expression and production of specific antibodies in lesions in feline infectious peritonitis. Veterinary Immunology and Immunopathology 65:243–257.
  29. Kipar A, May H, Menger S, Weber M, Leukert W, Reinacher M. 2005. Morphologic features and the development of granulomatous vasculitis in feline infectious peritonitis. Vet Pathol 42:321– 330.
  30. Kipar A, Meli ML. 2014. Feline Infectious Peritonitis: Still an Enigma? Veterinary Pathology 51:505–526.
  31. Mao L, Jin H, Wang M, Hu Y, Chen S, He Q, Chang J, Hong C, Zhou Y, Wang D, et al.
    Neurologic Manifestations of Hospitalized Patients with Coronavirus Disease 2019 in Wuhan, China. JAMA Neurology. 2020 June 1;77:683–690.
  32. Mazzotta F, Troccoli T, Bonifazi E. 2020. A new vasculitis at the time of COVID-19.
    European Journal of Pediatric Dermatology 30: 75–78.
  33. Mesquita LP, Hora AS, Siqueira A de, Salvagni FA, Brandão PE, Maiorka PC. 2016. Glial response in the central nervous system of cats with feline infectious peritonitis. Journal of Feline Medicine and Surgery 18:1023–1030.
  34. Morris SB, Schwartz NG, Patel P, Abbo L, Beauchamps L, Balan S, Lee EH, PanethPollak R, Geevarughese A, Lash MK, et al.
  35. Case Series of Multisystem Inflammatory
    Syndrome in Adults Associated with SARS-CoV-2
    Infection — United Kingdom and United States, March–August 2020. Morbidity and Mortality Weekly Report 69:1450–1456.
  36. Noakes A, Majoe S. 2020. Understanding the role that ‘COVID toe’ has in recognizing the potential extent of COVID-19 infections: a case study. Pathogens and Global Health 114: 283-284.
  37. Oliveira LB, Susta L, Rech RR, Howerth EW. 2014. Pathology in practice: Effusive FIP with fibrinous epicarditis in a cat 245:899–901.
  38. Olyslaegers DAJ, Dedeurwaerder A,
    Desmarets LMB, Vermeulen BL, Dewerchin HL, Nauwynck HJ. 2013. Altered expression of adhesion molecules on peripheral blood leukocytes in feline infectious peritonitis. Veterinary Microbiology 166:438–449.
  39. Paltrinieri S, Parodi MC, Cammarata G, Mambretti M. 1998. Type IV hypersensitivity in the pathogenesis of FIPV-induced lesions. Journal of Veterinary Medicine, Series B 45:151–159.
  40. Pedersen, N. 1983. Feline infectious peritonitis and feline enteric coronavirus infections. Feline Practice 13:5–20.
  41. Pedersen NC. 2009. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963-2008. Journal of Feline Medicine and Surgery 11:225–258.
  42. Pedersen NC, Boyle JF. 1980. Immunologic phenomena in the effusive form of feline infectious peritonitis. American Journal of Veterinary Research 41:868–876.
  43. Pereira PD, Faustino AMR. 2003. Feline plasma cell pododermatitis: a study of 8 cases. Veterinary Dermatology 14:333–337.
  44. Perlman S, Netland J. 2009. Coronaviruses postSARS: update on replication and pathogenesis. Nature Reviews Microbiology 7:439–450.
  45. Redford T, Al-Dissi AN. 2019. Feline infectious peritonitis in a cat presented because of papular skin lesions. The Canadian Veterinary Journal 60:183–185.
  46. Roncati L, Ligabue G, Fabbiani L, Malagoli
    C, Gallo G, Lusenti B, Nasillo V, Manenti A,
    Maiorana A. 2020. Type 3 hypersensitivity in COVID-19 vasculitis. Clinical Immunology 217:108487. https://doi.org/10.1016/j.clim.2020.108487.
  47. Rowley AH. 2020. Understanding SARS-CoV-2related multisystem inflammatory syndrome in children. Nature Reviews Immunology 20:453– 454.
  48. Scott FW, Corapi WV, Olsen CW. 1992. Evaluation of the safety and efficacy of PrimucellFIP vaccine. Feline Health Topics 7:6–8.
  49. Sykes JE. Feline Coronavirus Infection. In: Canine and Feline Infectious Diseases. Elsevier; 2014. pp. 195–208. Available from:
    https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/B978
    143770795300020X
  50. Takeuchi T, Amano K, Sekine H, Koide J, Abe T. 1993. Upregulated expression and function of integrin adhesive receptors in systemic lupus erythematosus patients with vasculitis. The Journal of Clinical Investigation 92:3008–3016.
  51. Tang N, Li D, Wang X, Sun Z. 2020. Abnormal coagulation parameters are associated with poor prognosis in patients with novel coronavirus pneumonia. Journal of Thrombosis and Haemostasis 18:844–847.
  52. Varga Z, Flammer AJ, Steiger P, Haberecker M, Andermatt R, Zinkernagel AS, Mehra MR,
    Schuepbach RA, Ruschitzka F, Moch H. 2020.
    Endothelial cell infection and endotheliitis in COVID-19. The Lancet 395:1417–1418.
  53. Vennema H, Groot RJ de, Harbour DA,
    Dalderup M, Gruffydd-Jones T, Horzinek MC, Spaan WJ. 1990. Early death after feline infectious peritonitis virus challenge due to recombinant vaccinia virus immunization. Journal of Virology 64:1407–1409.
  54. Wang Y, Gao H, Shi C, Erhardt PW,
    Pavlovsky A, A. Soloviev D, Bledzka K, Ustinov V, Zhu L, Qin J, et al. 2017. Leukocyte integrin Mac-1 regulates thrombosis via interaction with platelet GPIbα. Nature Communications 8: 15559. https://doi.org/10.1038/ncomms15559.
  55. Weiss RC, Cox NR. 1989. Evaluation of immunity to feline infectious peritonitis in cats with cutaneous viral-induced delayed hypersensitivity. Veterinary Immunology and Immunopathology 21:293–309.
  56. Weiss RC, Dodds WJ, Scott FW. 1980. Disseminated intravascular coagulation in experimentally induced feline infectious peritonitis. American Journal of Veterinary Research 41:663–671.
  57. Wolfe LG, Griesemer RA. 1966. Feline infectious peritonitis. Path Vet 3:255–270.
  58. Ziółkowska N, Paździor-Czapula K, Lewczuk B, Mikulska-Skupień E, PrzybylskaGornowicz B, Kwiecińska K, Ziółkowski H.
  59. Feline Infectious Peritonitis: Immunohistochemical features of ocular inflammation and the distribution of viral antigens in structures of the eye. Veterinary Pathology 54:933–944.

FIP antivirotiká

1.12.2020, Preklad 1.5.2021
Pôvodný článok na blogu Cornell University: FIP Antivirals

Zhrnutie

  • U rodín, ktoré žijú s diagnózou infekčnej peritonitídy mačiek (FIP) a u veterinárnych lekárov zapojených do starostlivosti o nich, rozumieme tomu, že rozhodnutie použiť liečbu z čierneho trhu pri inak nevyhnutne smrteľnej chorobe predstavuje etickú dilemu výberu menšieho z dvoch ziel.
  • Z dôvodu obáv o bezpečnosť a účinnosť falzifikátov GS-441524 z čierneho trhu v kombinácii so skutočnosťou, že veterinárny dohľad nad takýmto použitím je plný právnych a etických dilem, nemôžeme v súčasnosti odporučiť použitie takejto liečby.
  • Dôrazne varujeme pred rozšíreným používaním antivírusovej liečby v monoterapii v chovoch a útulkoch s endemickým mačacím enterickým koronavírusom (FECV). Očakáva sa, že široké použitie v týchto podmienkach bude generovať kmene FIP rezistentné na antivírusové látky.

Stanovisko

Dostali sme veľa otázok týkajúcich sa použitia GS-441524 pri liečbe FIP. Uvádzame zhrnutie ohľadne GS-441524 a náš postoj k jeho súčasnému použitiu. Výskum použitia tejto zlúčeniny prvýkrát publikoval Dr. Niels Pedersen z UC Davis v roku 2018. Tím Dr. Pedersena publikoval následnú štúdiu dokumentujúcu použitie GS-441524 v prirodzene sa vyskytujúcich prípadoch FIP v roku 2019. Výsledky oboch štúdií boli bezprecedentné so 100% (10/10) mierou zotavenia hlásenou u experimentálne infikovaných mačiek a 84% (25/31) mierou zotavenia u prirodzene infikovaných mačiek. Majitelia uzdravených mačiek uviedli, že sa do dvoch týždňov v liečbe vrátili do „takmer normálneho stavu“. Horúčka zvyčajne ustúpila počas prvých 12-36 hodín, sprevádzaná návratom chuti do jedla. Výpotky ustúpili v priebehu 10-14 dní a žltačka postupne ustúpila v priebehu 2-4 týždňov. V závere štúdie z roku 2019 sa navrhuje optimalizovaný liečebný protokol pre použitie GS-441624 v dávke 4,0 mg/kg podávaného ako subkutánna injekcia jedenkrát denne po dobu najmenej 12 týždňov.

Aj keď sa ukázalo, že zvládnutie prirodzenej infekcie je oproti experimentálnej infekcii väčšou výzvou, väčšina mačiek v štúdii reagovala na liečbu. Dr. Pedersen je priekopníkom v oblasti výskumu FIP a o legitimite jeho práce niet pochýb. Bohužiaľ okolo súčasného používania GS-441524 existuje veľa otázok. Väčšina z týchto obáv priamo súvisí so skutočnosťou, že tento liek nie je možné legálne kúpiť z regulovaného zdroja. Okrem toho, že to bránilo prítup spotrebiteľov k lieku, blokovalo to aj výskum najlepších postupov pri používaní a marginalizovalo úlohu veterinárnych lekárov pri rozhodovaní o liečbe.

GS-441524 vlastní spoločnosť Gilead Sciences, americká biofarmaceutická spoločnosť zameraná na vývoj antivírusových liekov. Spoločnosť Gilead poskytla produkt GS-441624 Dr. Pedersenovi na použitie v jeho štúdiách z rokov 2018 a 2019, ale odmietla uviesť na trh liek pre použitie u mačiek kvôli jeho blízkemu vzťahu s ďalším sľubným antivirotikom, remdesivirom. Pred pandémiou SARS-CoV-2 sa remdesivir testoval pre liečbu eboly. V príbehu komplikovanom výzvami licencovania humánnych liekov mal Gilead obavy, že akékoľvek nepriaznivé účinky GS-441524 hlásené u mačiek poškodia remdesivir v procese schvaľovania FDA. Trh s veterinárnymi liekmi – dokonca tak sľubný ako GS-441524 – je v porovnaní s potenciálnym ľudským trhákom nepatrný. Spoločnosť Gilead považovala použitie GS-441524 pre liečbu FIP za zbytočné riziko, ktoré by mohlo poškodiť šance na úspech remdesiviru, a odmietla udeliť licenciu pre jeho použitie u mačiek.

To vytvorilo čierny trh s GS-441524, ktorý viedli zámorskí podnikatelia v snahe využiť zúfalstvo spôsobené diagnózou FIP. Liečba je drahá, pohybuje sa od 1 000 do 10 000 dolárov. Na čiernom trhu neexistuje žiadna formálna regulácia týchto dodávateľov alebo ich produktov. Veterinárni odborníci môžu byť z právneho hľadiska v ohrození, ak tieto neschválené lieky doporučujú, vydávajú alebo podávajú. Táto kombinácia faktorov môže zabrániť liečeným mačkám v získaní optimálnej starostlivosti. Chápeme, že FIP je inak smrteľné ochorenie, takže sa tieto riziká môžu javiť ako prijateľné, varujeme však, že neregulované použitie GS-441524 predstavuje potenciál pre vznik rezistencie na antivirotikum a ohrozuje úspešnosť liečby FIP v budúcnosti.

GS-441524 je nukleozidový analóg. Keď vírusová RNA polymeráza začlení GS-441524 do vírusového genómu, dôjde k zablokovanu replikačného mechanizmu a predčasnému ukončeniu transkripcie, čo sťažuje schopnosť replikácie vírusu. Zo skúseností s nukleozidovými analógmi navrhnutými pre liečbu HIV vieme, že tieto lieky úplne nepotlačujú vírusovú replikáciu. Použitie terapie jedným liekom vedie k vývoju rezistentných kmeňov. Naše najúspešnejšie skúsenosti s antivírusovou liečbou zahŕňajú kombinované terapie zamerané na rôzne aspekty replikácie vírusov. Takéto kombinované liečby vedú k vynikajúcej vírusovej supresii a znižujú výskyt antivírusovej rezistencie.

Perorálna forma nukleozidového analógu GS-441524 sa v súčasnosti predáva pod ako doplnku na podporu mačacej imunitnej odpovede. Predbežná štúdia Dr. Dianne Addie uvádza, že táto liečba zastavuje vylučovanie pôvodného enterického koronavírusu, tiež známeho ako FECV. Táto práca skúma profylaktické použitie nukleozidového analógu v prostredí s viacerými mačkami, kde je u mačiek vysoké riziko vzniku FIP. Aj keď sa tieto výsledky javia na prvý pohľad ako pozitívne, vyvolávajú hlboké znepokojenie kvôli vývoju antivírusovej rezistencie. Aj keď u ľudí s vysokým rizikom nakazenia sa HIV existuje preventívna profylaxia pred expozíciou, je dôležité zdôrazniť, že tento liek, známy ako Truvada, je kombinovanou antivírusovou liečbou. Desaťročia skúseností s HIV preukázali, že pri monoterapiách je oveľa pravdepodobnejšie, že budú mať za následok rezistentné antivírusové kmene.

Dr. Addie predkladá presvedčivé argumenty pre zapojenie veterinárnych lekárov a výskumných pracovníkov do používania nových terapií FIP. Chceme dodať, že existuje povinnosť odradiť od každého použitia, ktoré by malo viesť k rozvoju antivírusovej rezistencie. Podľa „one-health“ sa zdá, že divé aj domestikované mačky sú náchylné na SARS-CoV-2. To má dôsledky pre veterinárny aj ľudský svet: koronavírusy sú dobre známe pre svoju schopnosť rekombinácie u náchylných hostiteľov a existuje možnosť, že sa ocitneme na nezmapovanom území so vznikom rekombinantných vírusov generovaných pod selektívnym antivírusovým tlakom.

Jedným zo svetlých bodov v temnom mraku pandémie SARS-CoV-2 je, že už čoskoro budeme pravdepodobne schopní odložiť obavy z používania GS-441524 z čierneho trhu. Jeho blízky príbuzný, remdesivir, nedávno získal súhlas FDA na použitie pri pandemickej infekcii SARS-CoV-2 u ľudí. Teraz, keď je objasnená hlavná prekážka licencovania, sme optimisti, že to otvorí cestu pre legálne a vedecky založené použitie GS-441524 u mačiek. Zatiaľ čo počiatočné štúdie GS-441524 sa ukázali ako veľmi sľubné, v oblasti širšieho použitia je ešte potrebné uskutočniť dôležitý výskum. Prvé údaje o účinnosti remdesiviru na liečbu liekom COVID-19 ilustrovali lepšie výsledky ako tie, ktoré sa zistili vo väčšej štúdii WHO, kde má liek na výsledky prinajlepšom len mierny vplyv.

Pokiaľ ide o kombinovanú terapiu, do úvahy prichádzajú ďalšie potenciálne antivírusové lieky proti FIP, najmä inhibítor proteázy GC376 má úplne odlišný mechanizmus účinku a predstavuje sľubnú zložku kombinovanej liečby. (Aj keď to tu nebolo zmienené, čierny trh s GC376 predstavuje veľmi podobný prípad ako GS-441524.) Výskum liečby COVID-19 u ľudí nepochybne povedie k vývoju sľubných terapií pre mačky. Dr. Pedersen zverejnil predbežné údaje o 25 takýchto zlúčeninách, z ktorých niektoré preukázali potenciál pre kombinovanú liečbu. Počas čakania na schválenie GS-441524 sa vyskytnú otázky týkajúce sa off-label použitia remdesiviru u mačiek. Varujeme, že účinky liekov na rôzne druhy môžu byť nepredvídateľné a na stanovenie parametrov bezpečnosti a účinnosti je potrebné vykonať laboratórny výskum.

Pre rodiny, ktoré žijú s diagnózou infekčnej peritonitídy mačiek (FIP) a pre veterinárnych lekárov zapojených do starostlivosti o nich, rozumieme tomu, že rozhodnutie použiť liečbu z čierneho trhu pri inak nevyhnutne smrteľnej chorobe predstavuje etickú dilemu výberu menšieho z dvoch ziel. Dúfame, že toto vyhlásenie poskytuje užitočný referenčný rámec pre históriu GS-441524, a zároveň zdôrazňuje potenciál rezistencie na antivirotikum pri jeho neregulovanom použití. Pedersen zverejnil vlastný komentár k použitiu antivirotík FIP z čierneho trhu, ktorý poskytuje podrobnejšie informácie o stratégiách súčasného použitia. Vo Whittaker Lab pokračujeme v základnom výskume mechanizmov, ktoré koronavírusy používajú na rozšírenie svojho bunkového tropizmu, s cieľom lepšieho pochopenia faktorov, ktoré vedú k vzniku chorôb, ako sú FIP a COVID-19. Zaviazali sme sa k solidárnej spolupráci s našimi kolegami výskumníkmi, veterinárnymi lekármi a majiteľmi mačiek s cieľom vytvoriť budúcnosť bez FIP.

Terapeutický účinok antihumánnej TNF-alfa protilátky a itrakonazolu pri liečbe FIP

31.3.2020, Preklad 25.4.2021
Tomoyoshi Doki, Masahiro Toda, Nobuhisa Hasegawa, Tsutomu Hohdatsu & Tomomi Takano
Pôvodný článok: Therapeutic effect of an anti-human-TNF-alpha antibody and itraconazole on feline infectious peritonitis

Abstrakt

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je smrteľné ochorenie voľne žijúcich a domácich druhov mačiek. Aj keď niektoré lieky sa ukázali ako účinné pri liečbe FIP, v klinickej praxi sú stále nedostupné. V tejto štúdii sme hodnotili terapeutický účinok kombinovaného použitia adalimumabu (antihumánna TNF-alfa monoklonálna protilátka, ADA) a itrakonazolu (ICZ), ktoré sú veterinárnym lekárom v súčasnosti k dispozícii. Neutralizačná aktivita ADA proti fTNF-alfa-indukovanej cytotoxicite sa merala v bunkách WEHI-164. Desať mačiek bez špecifických patogénov (SPF) bolo naočkovaných intraperitoneálne FIPV KU-2 typu I. Mačkám, u ktorých sa vyvinula FIP, sa ADA (10 mg/zviera) podávala dvakrát medzi dňom 0 a dňom 4 po zahájení liečby. ICZ (50 mg/hlava, SID) sa podával orálne každý deň od dňa 0 po začiatku liečby. ADA preukázala na dávke závislú neutralizačnú aktivitu proti rfTNF-alfa. V experimente na zvieratách 2 z 3 mačiek preukázali zlepšenie klinických symptómov FIP a výsledkov biochémie, zvýšenie počtu lymfocytov v periférnej krvi a pokles hladiny alfa 1-AGP v plazme po zahájení liečby. Jedna z mačiek na liečbu nereagovala a bola eutanizovaná, aj keď hladina vírusového génu v ascite po zahájení liečby dočasne poklesla. Zistilo sa, že ADA má neutralizačnú aktivitu proti rfTNF-alfa. Kombinované použitie ADA a ICZ ukázalo terapeutický účinok na experimentálne indukovanú FIP. Tieto lieky považujeme za možnosť liečby, kým nebudú účinné lieky proti FIPV legálne dostupné.

Úvod

Vírus infekčnej peritonitídy mačiek (FIPV), mačací koronavírus (FCoV) z čeľade Coronaviridae, spôsobuje u voľne žijúcich a domácich druhov mačiek smrteľné ochorenie nazývané infekčná peritonitída mačiek (FIP). U mačiek, u ktorých sa vyvinie FIP, je postihnutých niekoľko orgánov vrátane pečene, pľúc, sleziny, seróz, obličiek, očí a centrálneho nervového systému a tvorbu lézií v týchto orgánoch sprevádza nekróza a pyogénny granulomatózny zápal. U niektorých mačiek bolo zaznamenané hromadenie pleurálneho výpotku a ascitickej tekutiny [1].

Virión FCoV sa skladá hlavne z nukleokapsidy (N), obalu (E), membrány (M) a peplomerových spike (S) proteínov. FCoV sú klasifikované do dvoch sérotypov, FCoV typu I a II, na základe rozdielov v aminokyselinovej sekvencii S proteínu [2, 3]. FCoV typu II bol generovaný genómovou rekombináciou medzi FCoV I. typu a psím koronavírusom II. typu (CCoV) [4,5,6]. Niekoľko sérologických a genetických prieskumov ukázalo, že FCoV typu I je dominantný a že väčšina prípadov FIP je spôsobená infekciou FIPV typu I [7,8,9].

Už skôr sme ukázali, že TNF(tumor nekrotizujúci faktor)-alfa hrá rozhodujúcu úlohu v progresii FIP. TNF-alfa je nadmerne produkovaný makrofágmi infikovanými FIPV. TNF-alfa sa podieľa na lymfopénii a zvýšených hladinách bunkového receptora FIPV sérotypu II, aminopeptidázy N (APN) [10, 11]. Tiež sa uvádza, že apoptóza neutrofilov u mačiek s FIP je inhibovaná TNF-alfa [12]. Toto zistenie naznačuje, že neutrofília u mačiek s FIP je spôsobená prežitím neutrofilov indukovaným TNF-alfa. Zistili sme, že monoklonálna protilátka (mAb) 2-4 s vysokou neutralizačnou aktivitou proti mačaciemu TNF-alfa (fTNF-alfa) je použiteľná ako liečba FIP [13, 14]. Avšak mAb anti-fTNF-alfa nebola nikdy uvedená na trh a nemôže byť klinicky použitá v zvieracích nemocniciach. V humánnej medicíne sa antihumánna TNF-alfa mAb používa na liečbu zápalových ochorení, ako je reumatoidná artritída a Crohnova choroba [15]. Je komerčne dostupná a je možné aj jej použitie vo veterinárni praxi. Nie je však známe, či je táto ľudská protilátka účinná proti FIP, chorobe mačiek.

Pre liebu FIPV bolo opísaných niekoľko antivírusových látok [16,17,18,19,20]. Bolo potvrdené, že tieto lieky znižujú množenie FIPV, ale nie sú komerčne distribuované ako veterinárne lieky. Už skôr sme zistili, že itrakonazol (ICZ), ktorý sa používa vo veterinárnej medicíne, znižuje množenie FIPV typu I [21,22,23]. Terapeutické účinky ICZ u mačiek s FIP však zostávajú nejasné.

V tejto štúdii sme hodnotili, či má adalimumab (ADA), antihumánna TNF-alfa mAb, neutralizačnú aktivitu proti fTNF-alfa. Ďalej sme hodnotili terapeutické účinky ADA a ICZ na FIP ich podávaním mačkám s experimentálne indukovanou FIP.

Materiály a metódy

Bunkové kultúry a vírusy

Bunky myšieho sarkómu WEHI-164 sa udržiavali v rastovom médiu RPMI 1640 doplnenom o 10% FCS, 600 U benzylpenicilínu draselného na ml, 240μg streptomycínsulfátu na ml a 50μM 2-merkaptoetanolu. Bunky myšieho sarkómu WEHI-164 boli z American Type Culture Collection (ATCC CRL1751).

FIPV KU-2 typu I sa pestoval v celých plodových (fcwf)-4 bunkách Felis catus pri 37°C. FIPV typu I KU-2 typu I bol izolovaný v našom laboratóriu.

Monoklonálna protilátka

Anti-fTNF-alfa mAb 2-4 boli opísané v [13] a bolo preukázané, že majú neutralizačnú aktivitu pre rekombinantný fTNF-alfa (rfTNF-alfa) a prirodzený fTNF-alfa. mAb 2-4 sa purifikovali z hybridomového kultivačného supernatantu pomocou proteínu G Sepharose (GE Healthcare Life Sciences, Marlborough, MA, USA). Anti-humánna TNF-alfa mAb, adalimumab (ADA, Humira®), bola zakúpená od Eisai Co., Ltd. (Tokio, Japonsko) ako roztok 20mg/0,2 ml. ADA sa zriedil na koncentráciu 2mg/ml vo fyziologickom roztoku.

Itrakonazol

Itrakonazol (ICZ) bol zakúpený od spoločnosti NICHI-IKO (Toyama, Japonsko) a poskytnutý ako tableta (100 mg). Mačkám bola podávaná polovica tablety, rozdrvená na prášok a zmiešaná s jedlom.

Neutralizácia mačacieho TNF-alfa pomocou ADA v bunkách WEHI-164

Neutralizácia TNF-alfa v bunkách WEHI-164 sa testovala podľa popisu Doki a kol. [13]. Stručne povedané, bunky WEHI-164 sa suspendovali pri hustote 1×106 buniek/ml v riediacom médiu obsahujúcom 1μg aktinomycínu D (Sigma-Aldrich, St. Louis, MO, USA) na ml a predinkubovali sa pri 37°C po dobu 3 hodín. Sériovo zriedené mAb sa zmiešali s 40ng rfTNF-alfa na ml. Zmes sa inkubovala pri 37°C počas 1 hodiny. Predinkubované bunky sa naočkovali v objeme 50μl do jamiek 96-jamkovej doštičky. Potom sa do každej jamky pridalo 50 mikrolitrov zmesi. Po inkubácii pri teplote 37°C počas 24 hodín sa pridalo 10μl roztoku WST-8 (WST-8 Cell Proliferation Assay Kit; Kishida Chemical Co., Ltd., Osaka, Japonsko) a merala sa absorbancia vyrobeného formazanu pri 450nm. Percento neutralizácie bolo vypočítané pomocou nasledujúceho vzorca: Neutralizácia (%) = (OD jamiek obsahujúcich mAb a rfTNF-alfa – OD jamiek obsahujúcich rfTNF-alfa bez mAb)/OD jamiek bez mAb a rfTNF-alfa × 100.

Pokus na zvieratách

Boli dodržané všetky príslušné národné a inštitucionálne smernice pre starostlivosť a použitie zvierat. Protokol o experimentovaní na zvieratách bol schválený prezidentom Kitasato University na základe rozhodnutia Inštitucionálneho výboru pre starostlivosť a použitie zvierat na Kitasato University (schválenie č. 18-152). Mačky bez špecifických patogénov (SPF) boli chované v našom vlastnom laboratóriu a udržiavané v izolovanom zariadení s regulovanou teplotou.

Experimentálny harmonogram

Podľa experimentálneho harmonogramu zobrazeného na obr. 1 bolo 10 mačiek SPF (9- alebo 10-mesačné domáce krátkosrsté mačky) naočkovaných intraperitoneálne FIPV KU-2 typu I (103,6 TCID50/ml/zviera). Potom sa u mačiek denne vyšetrovali klinické príznaky a merala sa ich telesná teplota a hmotnosť. Mačkám, u ktorých sa vyvinula FIP, sa ADA (10 mg/zviera) podávala dvakrát intravenózne medzi dňom 0 a dňom 4 po začiatku liečby. ICZ (50mg/zviera, SID) sa podával orálne každý deň od dňa 0 po zahájení liečby. Krv sa odoberala mačkám v týždňových intervaloch po naočkovaní vírusom a v čase podania ADA. Heparinizovaná krv sa použila na meranie úplného a diferenciálneho počtu buniek a na izoláciu plazmy. Vzorky plazmy sa až do dňa analýzy skladovali pri -30°C. Mačky boli eutanizované po dosiahnutí humánneho koncového bodu alebo 60 dní po infikovaní. Diagnózy FIP boli potvrdené posmrtným vyšetrením s odhalením peritoneálnych a pleurálnych výpotkov a pyogranulómu v hlavných orgánoch.

Obrázok 1
Experimentálny harmonogram liečby a očkovania mačiek FIPV

Meranie plazmatického alfa1-glykoproteínu (AGP)

Plazmatické koncentrácie AGP sa stanovili pomocou mačacej doštičky alfa1 AG (The Institute for Metabolic Ecosystem Lab., Osaki, Japonsko) podľa protokolu výrobcu.

Meranie koncentrácie plazmatického vaskulárneho endoteliálneho rastového faktora (VEGF)

Plazmatické koncentrácie VEGF sa stanovili pomocou humánnej VEGF ELISA súpravy (R & D Systems, Minneapolis, MN, USA) podľa protokolu výrobcu. Súprava ELISA primárne deteguje mačaciu VEGF izoformu 164 [24].

Kvantitatívna RT-PCR v reálnom čase (qRT-PCR)

Na kvantifikáciu vírusovej RNA v supernatante a bunkách z ascitu sa uskutočnila qRT-PCR s použitím primeru zameraného na 3’-UTR [17]. Jeden mililiter ascitu sa zhromaždil od mačky č. 6 a po centrifugácii sa supernatant a bunky uložili oddelene. Celková RNA sa izolovala zo supernatantu a buniek z ascitu pomocou súpravy na izoláciu RNA vysokej čistoty (Roche Diagnostics GmbH, Mannheim, Nemecko) podľa pokynov výrobcu. RNA bola reverzne transkribovaná a amplifikovaná s použitím RNA-direct Realtime PCR Master Mix (TOYOBO, Osaka, Japonsko) so špecifickými primermi 3′-UTR-F (5′-GGAGGTACAAGCAACCCTATT-3 ‚) a 3′-UTR-R (5‘-GATCCAGACGTTAGCTCTTCC-3 ‚) a sonda (FAM-5′-AGATCCGCTATGACGAGCCAACAA-3‘-BHQ1). Reakcia sa uskutočňovala v celkovom objeme 20μl/jamku na 48-jamkových doštičkách PCR s použitím systému StepOne Real-Time PCR System (Thermo Fisher Scientific, Waltham, MA, USA) pri teplote 90°C počas 30s, 60°C počas 20 minút a pri 95°C počas 1 minúty, potom nasledovalo 45 cyklov pri 90°C počas 15s a 60°C počas 1 minúty. Na získanie kontrolnej RNA na kvantifikáciu sa cDNA fragmenty amplifikované s primérmi 3’-UTR-F a 3’-UTR-R klonovali do pGEM-T Easy Vector (Promega, Madison, WI, USA). Linearizovaný a purifikovaný plazmid bol transkribovaný pomocou RiboMAX Large Scale RNA Production System-T7 (Promega, Madison, WI, USA) podľa pokynov výrobcu. Koncentrácia transkribovanej RNA sa merala pomocou spektrofotometra. Boli pripravené desaťnásobné riedenia transkriptu RNA v rozmedzí od 1×101 do 1×109 kópií/μl s 10ng MS2 RNA na ml. Počet kópií RNA sa vypočítal podľa postupu opísaného v Fronhoffs a kol. [25]. Zásobné roztoky in vitro transkribovanej RNA sa skladovali pri -80°C a zriedené pracovné roztoky sa skladovali pri -30°C.

Proteínová sekvencia

Odvodené aminokyselinové sekvencie mačacieho a humánneho TNF-alfa sa získali z RefSeq (prístupové čísla NP_001009835.1 a NP_000585.2). Porovnanie odvodených aminokyselinových sekvencií mačacieho a ľudského TNF-alfa sa uskutočnilo s použitím Clustal Omega (https://www.ebi.ac.uk/Tools/msa/clustalo/).

Výsledky

Neutralizačná aktivita ADA proti rfTNF-alfa

Porovnanie odvodených aminokyselinových sekvencií mačacích a humánnych TNF-alfa je znázornené na obr. 2. Zistilo sa, že sekvencie sú identické na 89,7%.

Obrázok 2.
Porovnanie aminokyselinovej sekvencie mačacieho a ľudského TNF-alfa. *: rezíduá, ktoré interagujú s adalimumabom

Neutralizačná aktivita ADA proti rfTNF-alfa sa merala pomocou testu cytotoxicity WEHI-164. ADA neutralizovala aktivitu rfTNF-alfa spôsobom závislým od dávky, podobne ako anti-fTNF-alfa mAb 2-4 (obr. 3). Dávka mAb2-4 a ADA potrebná na inhibíciu bunkovej smrti o 50% (IC50) bola 18,1 ± 4,9 ng/ml, respektíve 36,9 ± 23,4 ng/ml.

Obrázok 3.
Krivka neutralizačnej dávky a odpovede proti rekombinantnému fTNF-alfa. Neutralizačná aktivita ADA proti fTNF-alfa indukovanej cytotoxicite sa merala v bunkách WEHI-164. Bunky WEHI-164 boli ošetrené zmesami sériových riedení ADA a fTNF-alfa a po 24 hodinách bola meraná hladina TNF-alfa indukovanej cytotoxicity.

Zmeny telesnej teploty a telesnej hmotnosti

Desať mačiek SPF bolo naočkovaných intraperitoneálne 103,6 TCID50 FIPV KU-2 typu I. Tri mačky (2, 3 a 6) vykazovali horúčku, anorexiu, letargiu a žltačku. Distenzia brucha spôsobená ascitom sa pozorovala u mačky č. 6. Tieto 3 mačky boli použité v nasledujúcich experimentoch ako FIP mačky. Liečba mačiek 2, 3 a 6 sa začala 34., 32. a 21. deň po naočkovaní vírusom.

Zmeny telesnej teploty a telesnej hmotnosti u troch mačiek sú znázornené na obr. 4. U všetkých sa vyvinula horúčka ≥ 39°C niekoľko dní pred zahájením liečby (obr. 4A). U mačiek 2 a 3 sa telesná teplota znížila na rozsah pred nástupom FIP 7. deň po začiatku liečby. Potom sa telesná teplota mačky č. 3 sa zvýšila na 38,7°C 31. deň po zahájení liečby. Telesná teplota mačky č. 6 zostala na ≥ 39,0°C aj po začiatku liečby.

Obrázok 4.
Zmeny telesnej teploty a hmotnosti mačiek. †: Mačka bola eutanizovaná, pretože jej klinický stav dosiahol humánny koncový bod

U mačiek 2 a 3 sa nepozoroval žiadny úbytok telesnej hmotnosti v porovnaní s telesnou hmotnosťou v deň 0 liečby (obr. 4B). Telesná hmotnosť mačky č. 6 naďalej klesala od dňa 0 do dňa 15, čo malo za následok 8% stratu v porovnaní s dňom 0.

Zmeny počtu WBC a lymfocytov

Celkový počet bielych krviniek a počet lymfocytov sa meral u mačiek infikovaných FIPV. U mačiek 2 a 3 sa počas celého experimentu pozorovala malá zmena v celkovom počte bielych krviniek (obr. 5A). U mačky č. 6 sa celkový počet bielych krviniek zvýšil po zahájení liečby a po šiestom dni zostal na hodnote ≥ 20 000 buniek/μl.

Obrázok 5.
Zmeny počtu WBC a lymfocytov u mačiek. †: Mačka bola eutanizovaná, pretože jej klinický stav dosiahol humánny koncový bod

U mačiek 2 a 3 sa počet lymfocytov po zahájení liečby mierne zvýšil (obr. 5B). U mačky č. 6, počet lymfocytov zostal počas celého experimentu nízky. Znížila sa na približne 800 buniek/μl v deň 6 po začiatku liečby, ale obnovila sa takmer na úroveň pred prepuknutím FIP v deň 13 a nevykazovala výraznú zmenu až do humánneho koncového bodu.

Zmeny v plazmatickej koncentrácii alfa1-kyslého glykoproteínu (AGP)

Hladina alfa 1-AGP v plazme sa merala postupne u troch mačiek. U všetkých troch mačiek sa zvýšila na vysokú hladinu ≥ 750 μg / ml na začiatku liečby (obr. 6). U mačiek 2 a 3 sa plazmatická hladina alfa 1-AGP znížila takmer na hladinu pred vývojom FIP v 14. a 16. deň po zahájení liečby. Avšak u mačky č. 6 bolo zvýšenie plazmatickej hladiny alfa 1-AGP potlačené až do 6. dňa po začiatku liečby, ale na 13. deň sa zvýšilo na približne 1 900μg/ml.

Obrázok 6.
Zmeny plazmatickej koncentrácie alfa1-kyslého glykoproteínu (AGP) u mačiek. †: Mačka bola eutanizovaná, pretože jej klinický stav dosiahol humánny koncový bod

Zmeny koncentrácie plazmatického vaskulárneho endoteliálneho rastového faktora (VEGF)

Plazmatická hladina VEGF sa postupne merala u troch mačiek. U mačky č. 2 zostal nízky (obr. 7). U mačky č. 3, sa dočasne zvýšila na približne 200 pg/ml v deň 5 pred zahájením liečby, ale znížila sa takmer na úroveň pred nástupom FIP v deň 0 liečby a po nej nevykazovala žiadny nárast. U mačky č. 6 sa plazmatická hladina VEGF zvýšila po inokulácii FIPV na približne 170 pg/ml v deň 0 liečby. Potom sa znížila počnúc 6. dňom liečby a bola podobná úrovni pred prepuknutím FIP v 13. deň.

Obrázok 7.
Zmeny koncentrácie plazmatického vaskulárneho endoteliálneho rastového faktora (VEGF) u mačiek. †: Mačka bola eutanizovaná, pretože jej klinický stav dosiahol humánny koncový bod

Hladiny vírusovej RNA v supernatante a bunkách z ascitu u mačky č. 6

Hladiny vírusovej RNA v supernatante a bunkách z ascitu zhromaždených od mačky č. 6 bolo kvantifikovaných pomocou qRT-PCR. Úroveň vírusovej RNA dočasne poklesla na 4. deň po zahájení liečby v supernatante aj v bunkách z ascitu (obr. 8). V deň 20 po začiatku liečby sa však hladiny vírusovej RNA v supernatante a bunkách z ascitu zvýšili na dvojnásobok úrovní v deň 0 liečby.

Obrázok 8.
Hladiny vírusovej RNA v supernatante a bunkách z ascitu zhromaždených od mačky č. 6 bolo kvantifikovaných pomocou qRT-PCR. Úroveň vírusovej RNA dočasne poklesla na 4. deň po zahájení liečby v supernatante aj v bunkách z ascitu (obr. 8). V deň 20 po začiatku liečby sa však hladiny vírusovej RNA v supernatante a bunkách z ascitu zvýšili na dvojnásobok úrovní v deň 0 liečby.

Biochemický panel

Po liečbe sa merali TP a pomer A/G, čo sú diagnostické indexy FIP, a AST, LDH a TB, ktoré súvisia s funkciou pečene (obr. 9). TP sa mierne zvýšila u mačky č. 3, ale u všetkých troch mačiek zostala v normálnom rozmedzí. Na druhej strane pomer A/G poklesol po vystavení FIPV u všetkých troch mačiek a v deň 0 liečby bol ≤ 0,8. U mačky č. 2, pomer A/G zostal podobný ako po začiatku liečby až do konca experimentu. U mačky č. 3, klesal až do 16. dňa liečby, ale potom už nevykazoval žiadny ďalší pokles. U mačky č. 6 pokračovalo znižovanie aj po zahájení liečby.

Obrázok 9.
Biochemický panel. Biele oblasti grafov predstavujú normálne rozsahy. †: Mačka bola eutanizovaná, pretože jej klinický stav dosiahol humánny koncový bod

AST, LDH a TB boli vyššie ako normálne rozmedzie v deň 0 alebo 3 liečby u všetkých troch mačiek. U mačiek 2 a 3 sa AST, LDH a TB znížili takmer na hladiny pred nástupom FIP v deň 7 alebo 9 po zahájení liečby. U mačky č. 6, AST, LDH a TB boli vyššie ako normálne rozmedzie v deň 0 alebo 4 po zahájení liečby a naďalej sa zvyšovali až do konca experimentu.

Diskusia

Silný terapeutický účinok možno dosiahnuť, ak sa mačkam s FIP podáva mAb anti-fTNF-alfa, ktorý potláča aktivitu TNF-alfa, exacerbátor FIP, v kombinácii s ICZ, ktorý znižuje proliferáciu (množenie) FIPV. Avšak schválenie mAb anti-fTNF-alfa ako veterinárneho lieku v každej krajine je nákladné a časovo náročné. Preto sme sa zamerali na antiľudskú TNF-alfa mAb, ktorá sa už používa na liečbu ľudských zápalových chorôb.

Pred uskutočnením pokusov na zvieratách sme skúmali, či antihumánna TNF-alfa mAb môže neutralizovať fTNF-alfa. ADA, ktorá je antihumánnou TNF-alfa mAb, demonštrovala na dávke závislú neutralizačnú aktivitu proti rfTNF-alfa, podobnú anti-fTNF-alfa mAb 2-4. Deväť skôr reportovaných anti-fTNF-alfa mAb, malo IC50 v rozmedzí od 5 do 700ng/ml proti rfTNF-alfa pri rovnakej koncentrácii [13]. IC50 ADA (36,9 ± 23,4 ng/ml) naznačuje, že má vysokú neutralizačnú aktivitu proti fTNF-alfa v porovnaní s týmito anti-fTNF-alfa mAb. Spravidla mAb proti ľudským cytokínom nevykazujú žiadnu krížovo reaktívnu neutralizačnú aktivitu proti živočíšnym cytokínom. Avšak Aguirre a kol. uviedli, že ľudský a mačací TNF-alfa majú podobné neutralizačné epitopy [26]. Navyše odvodená aminokyselinová sekvencia ľudského TNF-alfa je na 89,7% identická so sekvenciou mačacieho TNF-alfa a v obidvoch je prítomných 10 z 12 rezíduí, ktoré interagujú s ADA [27]. To sa javí ako dôvod silnej neutralizačnej aktivity adalimumabu proti mačaciemu TNF-alfa.

ADA a ICZ sme podávali mačkám s experimentálne indukovanou FIP a skúmali sme ich terapeutický účinok. Z 10 SPF mačiek, ktoré dostali intraperitoneálne aplikovaný FIPV KU-2 typu I, sa u troch vyvinula FIP. Z týchto troch mačiek bola mačka č. 6 malo zjavný ascit. U týchto troch mačiek sa usúdilo, že si vyvinuli FIP z nasledujúcich dôvodov: i) všetky tri mačky boli infikované FIPV, ii) boli pozorované klinické príznaky súvisiace s FIP, iii) zvýšené plazmatické hladiny alfa-1 AGP a VEGF a iv ) ako referencie boli použité údaje z našich minulých pokusov na zvieratách. ADA (10 mg/zviera) sa podával intravenózne trom mačkám v deň 0 a do 4 dní po začiatku liečby. Okrem toho sa ICZ (50mg/zviera) podával orálne každý deň, počínajúc dňom 0 liečby. U mačiek 2 a 3 bolo po zahájení liečby pozorované zlepšenie klinických príznakov a výsledkov chemických testov krvi, zvýšenie počtu lymfocytov v periférnej krvi a pokles hladiny alfa 1-AGP v plazme. Symptomatické zlepšenia sa pozorovali medzi 1. a 2. týždňom po začiatku liečby. Ďalej u mačiek 2 a 3 neboli na konci experimentu patologicky pozorované žiadne ascity alebo pyogénne granulómy a do konca liečebného obdobia neboli pozorované žiadne zmeny naznačujúce opakovanie FIP. Mačka č. 6 nereagovala na liečbu a bola eutanizovaná, aj keď hladina vírusového génu v ascite po zahájení liečby dočasne poklesla. Tieto výsledky silne naznačujú, že anti-humánne TNF-alfa mAb a ICZ sú účinné pri liečbe FIP.

VEGF je produkovaný makrofágmi infikovanými FIPV a zlepšuje permeabilitu mačacích endotelových buniek [28]. U mačiek s FIP koreluje plazmatická hladina VEGF s množstvom ascitu. Mačka č. 6, u ktorej bol zrejmý ascites pri predbežnom i palpačnom vyšetrení (pri eutanázii sa získalo 160ml ascitu), mala počas 3 týždňov vysokú hladinu VEGF v plazme ≥100pg/ml. U mačiek 2 a 3, u ktorých neboli zaznamenané žiadne príznaky ascitu, však plazmatická hladina VEGF zostala nízka alebo sa zvýšila iba dočasne. Potvrdilo sa teda, že plazmatická hladina VEGF koreluje s množstvom ascitu u mačiek s FIP.

Je známe, že azolové antifungálne látky vrátane ICZ majú hepatotoxicitu ako vedľajší účinok a pravdepodobne vyvolávajú cholestázu a žltačku [29,30,31,32]. Pretože sa u mačiek s FIP pozoruje zvýšenie pečeňových enzýmov, rozvoj nežiaducich účinkov po podaní ICZ by bol znepokojujúci. U mačiek 2 a 3 sa však hladiny markerov pečeňových funkcií, ktoré sa zvyšovali v priebehu liečby, vrátili do normálneho rozsahu a plazmatická žltačka zmizla. Žiadne nežiadúce účinky ICZ teda neboli zaznamenané. Z hľadiska nežiadúcich účinkov sa teda podávanie ICZ považuje pre FIP mačky za bezpečné.

Nedávno boli ako lieky na inhibíciu proliferácie FIPV vyvinuté GC-376, inhibítor 3C-like proteázy, a GS-441524, nukleozidový analóg [16,17,18,19,20]. GC-376 a GS-441524 sú účinné lieky, ktoré majú terapeutické účinky u 30 – 80% mačiek s FIP. Aj keď sa očakáva, že tieto lieky budú užitočné ako liečba FIP, ešte neboli schválené. V klinickej praxi preto nie sú k dispozícii žiadne lieky na liečbu FIP. V tejto štúdii sme preukázali, že kombinované použitie ADA a ICZ, ktoré sú veterinárnym lekárom v súčasnosti k dispozícii, je účinné pri liečbe FIP. Tieto lieky považujeme za liečebnú možnosť, kým nebudú dostupné antivírusové lieky ako GC-376 a GS-441524. Tieto antivírusové lieky navyše majú terapeutické účinky na FIP mechanizmami odlišnými od mechanizmov ADA a ICZ [16, 18, 21, 23]. V budúcnosti môže hodnotenie terapeutických účinkov ich súčasného použitia pomôcť pri vývoji účinnejšej liečby FIP.

Závery

Predmetom výskumu boli terapeutické účinky adalimumabu, antihumánnej TNF-alfa mAb a itrakonazolu na FIP. Zistilo sa, že adalimumab má neutralizačnú aktivitu proti rfTNF-alfa, podobne ako anti-fTNF-alfa mAb. FIP bola úspešne liečená u 2 z 3 mačiek s experimentálne indukovanou FIP podávaním adalimumabu a itrakonazolu.

Literatúra

  1. Pedersen NC (2014) An update on feline infectious peritonitis: diagnostics and therapeutics. Vet J 201:133–141. https://doi.org/10.1016/j.tvjl.2014.04.016Article PubMed Google Scholar 
  2. Tekes G, Thiel HJ (2016) Feline coronaviruses: pathogenesis of feline infectious peritonitis. In: Ziebuhr J (ed) Advances in virus research, vol. 96, Academic Press, pp 193–218
  3. Jaimes JA, Whittaker GR (2018) Feline coronavirus: insights into viral pathogenesis based on the spike protein structure and function. Virology 517:108–121. https://doi.org/10.1016/j.virol.2017.12.027CAS Article PubMed Google Scholar 
  4. Decaro N, Mari V, Campolo M et al (2009) Recombinant canine coronaviruses related to transmissible gastroenteritis virus of swine are circulating in dogs. J Virol 83:1532–1537. https://doi.org/10.1128/jvi.01937-08CAS Article PubMed Google Scholar 
  5. Herrewegh AA, Smeenk I, Horzinek MC et al (1998) Feline coronavirus type II strains 79-1683 and 79-1146 originate from a double recombination between feline coronavirus type I and canine coronavirus. J Virol 72:4508–4514CAS Article PubMed Google Scholar 
  6. Terada Y, Shiozaki Y, Shimoda H et al (2012) Feline infectious peritonitis virus with a large deletion in the 59-terminal region of the spike gene retains its virulence for cats. J Gen Virol 93:1930–1934. https://doi.org/10.1099/vir.0.043992-0CAS Article PubMed Google Scholar 
  7. Addie DD, Schaap IAT, Nicolson L, Jarrett O (2003) Persistence and transmission of natural type I feline coronavirus infection. J Gen Virol 84:2735–2744. https://doi.org/10.1099/vir.0.19129-0CAS Article PubMed Google Scholar 
  8. Kummrow M, Meli ML, Haessig M et al (2005) Feline coronavirus serotypes 1 and 2: seroprevalence and association with disease in Switzerland. Clin Diagn Lab Immunol 12:1209–1215. https://doi.org/10.1128/CDLI.12.10.1209-1215.2005CAS Article PubMed Google Scholar 
  9. Hohdatsu T, Okada S, Ishizuka Y et al (1992) The prevalence of types I and II feline coronavirus infections in cats. J Vet Med Sci 54:557–562. https://doi.org/10.1292/jvms.54.557CAS Article PubMed Google Scholar 
  10. Takano T, Hohdatsu T, Hashida Y et al (2007) A “possible” involvement of TNF-alpha in apoptosis induction in peripheral blood lymphocytes of cats with feline infectious peritonitis. Vet Microbiol 119:121–131. https://doi.org/10.1016/j.vetmic.2006.08.033CAS Article PubMed Google Scholar 
  11. Takano T, Hohdatsu T, Toda A et al (2007) TNF-alpha, produced by feline infectious peritonitis virus (FIPV)-infected macrophages, upregulates expression of type II FIPV receptor feline aminopeptidase N in feline macrophages. Virology 364:64–72. https://doi.org/10.1016/j.virol.2007.02.006CAS Article PubMed Google Scholar 
  12. Takano T, Azuma N, Satoh M et al (2009) Neutrophil survival factors (TNF-alpha, GM-CSF, and G-CSF) produced by macrophages in cats infected with feline infectious peritonitis virus contribute to the pathogenesis of granulomatous lesions. Arch Virol 154:775–781. https://doi.org/10.1007/s00705-009-0371-3CAS Article PubMed Google Scholar 
  13. Doki T, Takano T, Nishiyama Y et al (2013) Generation, characterization and therapeutic potential of anti-feline TNF-alpha MAbs for feline infectious peritonitis. Res Vet Sci 95:1248–1254. https://doi.org/10.1016/j.rvsc.2013.09.005CAS Article PubMed Google Scholar 
  14. Doki T, Takano T, Kawagoe K et al (2016) Therapeutic effect of anti-feline TNF-alpha monoclonal antibody for feline infectious peritonitis. Res Vet Sci 104:17–23. https://doi.org/10.1016/j.rvsc.2015.11.005CAS Article PubMed Google Scholar 
  15. Tracey D, Klareskog L, Sasso EH et al (2008) Tumor necrosis factor antagonist mechanisms of action: a comprehensive review. Pharmacol Ther 117:244–279CAS Article PubMed Google Scholar 
  16. Kim Y, Lovell S, Tiew K-C et al (2012) Broad-spectrum antivirals against 3C or 3C-like proteases of picornaviruses, noroviruses, and coronaviruses. J Virol 86:11754–11762. https://doi.org/10.1128/JVI.01348-12CAS Article PubMed Google Scholar 
  17. Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC et al (2016) Reversal of the progression of fatal coronavirus infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathog 12:e1005531. https://doi.org/10.1371/journal.ppat.1005531CAS Article PubMed Google Scholar 
  18. Murphy BG, Perron M, Murakami E et al (2018) The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet Microbiol 219:226–233. https://doi.org/10.1016/j.vetmic.2018.04.026CAS Article PubMed Google Scholar 
  19. Pedersen NC, Kim Y, Liu H et al (2018) Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg 20:378–392. https://doi.org/10.1177/1098612X17729626Article PubMed Google Scholar 
  20. Pedersen NC, Perron M, Bannasch M et al (2019) Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg 21:271–281. https://doi.org/10.1177/1098612X19825701Article PubMed Google Scholar 
  21. Takano T, Akiyama M, Doki T, Hohdatsu T (2019) Antiviral activity of itraconazole against type I feline coronavirus infection. Vet Res 50:5. https://doi.org/10.1186/s13567-019-0625-3Article PubMed Google Scholar 
  22. Takano T, Endoh M, Fukatsu H et al (2017) The cholesterol transport inhibitor U18666A inhibits type I feline coronavirus infection. Antivir Res 145:96–102. https://doi.org/10.1016/j.antiviral.2017.07.022CAS Article PubMed Google Scholar 
  23. Takano T, Wakayama Y, Doki T (2019) Endocytic pathway of feline coronavirus for cell entry: differences in serotype-dependent viral entry pathway. Pathogens 8:300. https://doi.org/10.3390/pathogens8040300CAS Article Google Scholar 
  24. Koga L, Kobayashi Y, Yazawa M et al (2002) Nucleotide sequence and expression of the feline vascular endothelial growth factor. J Vet Med Sci 64:453–456. https://doi.org/10.1292/jvms.64.453CAS Article PubMed Google Scholar 
  25. Fronhoffs S, Totzke G, Stier S et al (2002) A method for the rapid construction of cRNA standard curves in quantitative real-time reverse transcription polymerase chain reaction. Mol Cell Probes 16:99–110. https://doi.org/10.1006/mcpr.2002.0405CAS Article PubMed Google Scholar 
  26. Aguirre A, Escobar A, Ferreira V et al (2003) An anti-human recombinant tumor necrosis factor alpha (TNFα) monoclonal antibody recognizes an epitope in feline TNFα. Vet Res 34:177–184. https://doi.org/10.1051/vetres:2002064CAS Article PubMed Google Scholar 
  27. Hu S, Liang S, Guo H et al (2013) Comparison of the inhibition mechanisms of Adalimumab and Infliximab in treating tumor necrosis factor α-associated diseases from a molecular view. J Biol Chem 288:27059–27067. https://doi.org/10.1074/jbc.M113.491530CAS Article PubMed Google Scholar 
  28. Takano T, Ohyama T, Kokumoto A et al (2011) Vascular endothelial growth factor (VEGF), produced by feline infectious peritonitis (FIP) virus-infected monocytes and macrophages, induces vascular permeability and effusion in cats with FIP. Virus Res 158:161–168. https://doi.org/10.1016/j.virusres.2011.03.027CAS Article PubMed Google Scholar 
  29. García Rodrǐguez LA, Duque A, Castellsague J et al (1999) A cohort study on the risk of acute liver injury among users of ketoconazole and other antifungal drugs. Br J Clin Pharmacol 48:847–852. https://doi.org/10.1046/j.1365-2125.1999.00095.xArticle PubMed Google Scholar 
  30. Kao WY, Su CW, Huang YS et al (2014) Risk of oral antifungal agent-induced liver injury in Taiwanese. Br J Clin Pharmacol 77:180–189. https://doi.org/10.1111/bcp.12178CAS Article PubMed Google Scholar 
  31. Susan M, Grant SPC (1989) Itraconazole. A review of its pharmacodynamic and pharmacokinetic properties, and therapeutic use in superficial and systemic mycoses. Drugs 37:310–344Article Google Scholar 
  32. Khoza S, Moyo I, Ncube D (2017) Comparative hepatotoxicity of fluconazole, ketoconazole, itraconazole, terbinafine, and griseofulvin in rats. J Toxicol. https://doi.org/10.1155/2017/6746989Article PubMed Google Scholar 

Poďakovania

Ďakujeme členom nášho laboratória za podporu pokusov na zvieratách. Táto práca bola čiastočne podporená organizáciou KAKENHI (Grants-in-Aid for Scientific Research (B), č. 16H05039) z Ministerstva školstva, kultúry, športu, vedy a techniky v Japonsku a Grantom na výskum univerzity Kitasato pre mladých vedcov z Univerzita Kitasato.

Etické vyhlásenia

Konflikt záujmov

Autori si nie sú vedomí žiadnych potenciálnych konfliktov záujmov v súvislosti s výskumom, autorstvom alebo publikovaním tohto článku.

Etické schválenie

Boli dodržané všetky príslušné národné a inštitucionálne smernice pre starostlivosť a použitie zvierat. Protokol o experimentovaní na zvieratách bol schválený prezidentom Kitasato University na základe rozhodnutia Inštitucionálneho výboru pre starostlivosť a použitie zvierat na Kitasato University (schválenie č. 18-152). Mačky SPF boli chované v našom vlastnom laboratóriu a udržiavané v izolovanom zariadení s regulovanou teplotou. Veľkosti vzoriek boli určené na základe našich skúseností s modelmi infekcie FIPV a bol použitý minimálny počet mačiek.

Informovaný súhlas

Informovaný súhlas bol získaný od zákonného opatrovníka všetkých experimentálnych zvierat popísaných v tejto práci pre uskutočnené postupy. V rámci tejto publikácie nie sú identifikovateľné žiadne zvieratá ani ľudia, a preto nebol potrebný ďalší informovaný súhlas so zverejnením.

Ďalšie informácie

Poznámka vydavateľa

Springer Nature zostáva neutrálny, pokiaľ ide o jurisdikčné nároky v publikovaných mapách a inštitucionálnych prepojeniach.

Redaktorka: Sheela Ramamoorthy.

Možná antivírusová aktivita kyseliny 5-aminolevulovej pri infekcii vírusom infekčnej peritonitídy mačiek

Tomomi Takano, Kumi Satoh, and Tomoyoshi Doki
Originálny článok: Possible Antiviral Activity of 5-Aminolevulinic Acid in Feline Infectious Peritonitis Virus (Feline Coronavirus) Infection; 10.2.2021;Preklad 18.4.2021

Abstrakt

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je život ohrozujúce infekčné ochorenie mačiek spôsobené virulentným mačacím koronavírusom (vírus FIP: FIPV). Na liečbu FIP sa nedávno objavilo niekoľko účinných antivirotík, ale mnohé z nich nie sú dostupné pre praktické použitie. Kyselina 5-aminolevulová (5-ALA) je nízkomolekulárna aminokyselina syntetizovaná v rastlinných a živočíšnych bunkách. 5-ALA môže byť syntetizovaná vo veľkom množstve a je široko používaná v lekárskych a poľnohospodárskych odvetviach. Dospeli sme k predpokladu, že 5-ALA inhibuje infekciu FIPV. Preto sme vyhodnotili jej antivírusovú aktivitu proti FIPV v celých plodových 4-bunkách felis catus a v primárnych mačacích makrofágoch. FIPV infekcia bola významne inhibovaná 250 μM 5-ALA. Naša štúdia naznačila, že 5-ALA je použiteľná pre liečbu a prevenciu infekcie FIPV.

Kľúčové slová: FIP, koronavírus, kyselina 5-aminolevulová, antivírusové liečivo, mačka

Úvod

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je život ohrozujúce infekčné ochorenie spôsobené mačacím koronavírusom (FCoV) u domácich a voľne žijúcich druhov Felidae. FCoV je u mačiek vysoko rozšírený po celom svete. FCoV je obalený jednovláknový pozitívny RNA vírus. Tento vírus patrí do rodu Alphacoronavirus z podčeľade Orthocoronavirinae z čeľade Coronaviridae (1). FCoV je sa delí na dva sérotypy podľa aminokyselinovej sekvencie spike proteínu (S), sérotyp I FCoV a sérotyp II FCoV (2). Sérologické a genetické výskumy odhalili, že FCoV typu I je dominantný na celom svete (3–5). FCoV sa šíri hlavne fekálno-orálnym prenosom (6). Väčšina mačiek infikovaných FCoV je subklinických. V S proteíne sa však vyskytlo niekoľko mutácií, ktoré viedli k vývoju virulentného typu nazývaného vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV) (7, 8). Charakteristickým patologickým nálezom FIP u mačiek je sérová tekutina v peritoneálnych a pleurálnych dutinách a pyogranulomatózne lézie v niekoľkých orgánoch (9).

FIP je imunitne sprostredkovaná a ťažko liečiteľná vírusová infekcia. Nedávno bolo publikovaných niekoľko účinných antivirotík na liečbu FIP (10, 11), mnohé z nich však nie sú dostupné pre praktické použitie. Niektoré lieky proti FCoV, ako napríklad itrakonazol, sú dostupné v kinikách pre zvieratá, ale ich liečebné účinky sú obmedzené (12). Pretože FIP je chronické a systémové ochorenie, je ťažké dosiahnuť klinickú remisiu. Preto je žiaduce, aby terapeutické lieky na FIP mali nasledujúce vlastnosti: (1) Málo vedľajších účinkov pre mačky, (2) nízka cena a (3) nízka mutagenéza patogénov.

Kyselina 5-aminolevulová (5-ALA) je nízkomolekulárna aminokyselina syntetizovaná v rastlinných a živočíšnych bunkách (13, 14). Je medziproduktom v biosyntéze tetrapyrolu. Pretože 5-ALA je vysoko rozpustná vo vode a má nízku cytotoxicitu, je široko používaná v lekárskych a poľnohospodárskych odvetviach(15). Bolo publikovaných niekoľko štúdií o účinkoch 5-ALA na infekčné choroby. Suzuki a kol. uviedli, že keď sa 5-ALA a ión železa podávali orálne myšiam infikovaným parazitom spôsobujúcom maláriu (Plasmodium yoelii), myši prežili (16). Na druhej strane sú jeho účinky na vírusovú infekciu nejasné.

Vo veterinárnom lekárstve bola fotodynamická terapia (PDT) s použitím 5-ALA skúmaná pri liečbe nádorov u psov (17), ale podľa našich vedomostí nebol skúmaný vplyv 5-ALA na infekčné choroby zvierat. Skúmali sme, či 5-ALA môže byť aplikovaná ako anti-FCoV liek in vitro.

Materiály a metódy

Bunkové kultúry, zvieratá a vírusy

Mačacie plodové 4-bunky Felis catus (fcwf)-4 (láskavo dodané Dr. MC Horzinkem z Universiteit Utrecht) boli vypestované v Eagles ‚MEM obsahujúcom 50% média L-15 Leibovitz, 5% fetálne teľacie sérum (FCS), 100 U/ml penicilínu a 100 μg/ml streptomycínu. Udržiavacie médium malo rovnaké zloženie ako rastové médium s výnimkou koncentrácie FCS (2%). Pre primárne makrofágy boli vybrané mačacie primárne makrofágy. Mačacie alveolárne makrofágy sa získali zo štyroch mačiek bez špecifických patogénov (SPF) vo veku 3 – 5 rokov bronchoalveolárnou lavážou s Hankovým vyváženým soľným roztokom. Mačacie primárne makrofágy sa udržiavali v D-MEM doplnenom o 10% FCS, 100 U/ml penicilínu a 100 μg/ml streptomycínu. SPF mačky sa udržiavali v izolovanom zariadení s regulovanou teplotou. Pokus na zvieratách bol schválený prezidentom Kitasato University na základe rozhodnutia Inštitucionálneho výboru pre starostlivosť a použitie zvierat Kitasato University (18-050) a uskutočnený v súlade s Guidelines for Animal Experiments of Kitasato University. Veľkosti vzoriek boli určené na základe našej predchádzajúcej štúdie a bol použitý minimálny počet mačiek. Kmeň FCoV KU-2 typu I (FIPV-I KU-2) bol izolovaný v našom laboratóriu. FCoV-II 79-1146 láskavo poskytol Dr. M. C. Horzinek z Utrechtskej univerzity. Tieto vírusy boli kultivované v bunkách fcwf-4 pri 37°C.

Zlúčeniny

5-ALA a citrát železnatý sodný (SFC) poskytla spoločnosť Neopharma Japan (Tokio, Japonsko). 5-ALA a SFC sa rozpustili v kultivačnom médiu pri 200 mM a 50 mM. Roztok SFC sa použil ako rozpúšťadlo 5-ALA. V deň experimentov sa tieto zlúčeniny rozriedili na požadované koncentrácie v kultivačnom médiu.

Cytotoxické účinky zlúčenín

Bunky fcwf-4 sa nasadili na 96-jamkové doštičky. Zlúčeniny boli nasadené do jamiek trojmo. Po inkubácii v trvaní 96 hodín sa supernatanty kultúry odstránili, pridal sa roztok WST-8 (Kishida Chemical, Osaka, Japonsko) a bunky sa vrátili do inkubátora na 1 hodinu. Absorbancia vyprodukovaného formazanu sa merala pri 450 nm pomocou 96-jamkovej spektrofotometrickej čítačky doštičiek, podľa doporučenia výrobcu. Percento životaschopnosti buniek bolo vypočítané pomocou nasledujúceho vzorca: Životaschopnosť buniek (%) = [(OD buniek neošetrených zlúčeninou – buniek ošetrených zlúčeninou)/(OD buniek neošetrených zlúčeninou)]x100. 50% koncentrácia cytotoxicity (CC50 ) bola definovaná ako cytotoxická koncentrácia každej zlúčeniny, ktorá znížila absorbanciu ošetrených buniek na 50% v porovnaní s absorpciou neošetrených buniek.

Antivírusové účinky 5-ALA

Konfluentné monovrstvy buniek fcwf-4 sa kultivovali v médiu so zlúčeninami alebo bez nich v uvedených koncentráciách na 24-jamkových viacštancových platniach pri 37°C počas 24 alebo 48 hodín. Bunky sa premyli a vírus (MOI 0,01) sa adsorboval do buniek pri teplote 37°C počas 1 hodiny. Po premytí sa bunky kultivovali v 1,5% karboxymetylcelulóze (CMC)-MEM alebo MEM so zlúčeninami alebo bez nich. V prípade buniek kultivovaných v CMC-MEM boli bunkové monovrstvy inkubované pri teplote 37°C po dobu 48 hodín, fixované a zafarbené 1% roztokom kryštalickej fialovej obsahujúcim 10% pufrovaného formalínu a následne boli spočítané výsledné plaky. Percento zníženia alebo zvýšenia plakov bolo vypočítané pomocou nasledujúceho vzorca: Percento redukcie plakov (%) = [(počet plakov buniek ošetrených zlúčeninou)/(počet plakov buniek neošetrených zlúčeninou)]x100. EC50 bola definovaná ako účinná koncentrácia zlúčenín, ktorá znížila titer vírusu v supernatante kultúry infikovaných buniek na 50% v porovnaní s titrom vírusovej kontroly. V prípade buniek kultivovaných v MEM sa kultivačné supernatanty zozbierali 48 hodín po infekcii a titre vírusu sa merali pomocou testu TCID50.

Primárne mačacie makrofágy sa kultivovali v médiu so zlúčeninami alebo bez nich v uvedených koncentráciách na 24-jamkových viacnásobných doštičkách pri 37°C po dobu 48 hodín. Po premytí PBS sa nechal FIPV 79-1146 (1 x 104 TCID50) adsorbovať do buniek pri 37°C s 5% CO2 po dobu 1 hodiny. Po premytí PBS sa bunky kultivovali v médiu a supernatanty sa zhromaždili. Titre vírusu sa merali pomocou testu TCID50.

Štatistická analýza

Údaje iba z dvoch skupín sa analyzovali pomocou Studentovho t-testu (Welchov t-test) a údaje viacerých skupín sa analyzovali jednosmernou ANOVA nasledovanou Tukeyho testom. Za významnú sa považovala hodnota P <0,05.

Výsledky

Cytotoxické a antivírusové účinky 5-ALA

Pre stanovenie netoxickej koncentrácie 5-ALA proti bunkám fcwf-4 sa vykonal test cytotixicity (obrázok 1). Viac ako 75% buniek fcwf-4 prežilo v prítomnosti 1 000 μM 5-ALA (maximálna koncentrácia v tomto experimente). Vehikulum nevykazuje žiadne cytotoxické účinky na bunky fcwf-4.

Obrázok 1.

Cytotoxické účinky 5-ALA na bunky fcwf-4. Životaschopnosť buniek fcwf-4 sa merala pomocou testu WST-8. Čierny krúžok: 5-ALA. Biely krúžok: Vehikulum (SFC). Vehikulum (kontrolné rozpúšťadlo) bolo pri každom postupnom riedení rovnaké ako vehikulum v roztoku 5-ALA. Výsledky sú uvedené ako priemer ± SE. Údaje predstavujú tri nezávislé experimenty (n = 3).

Účinky 5-ALA na infekciu FIPV v mačacej bunkovej línii

Antivírusové účinky 5-ALA proti FIPV sa hodnotili testom inhibície plaku v bunkách fcwf-4. Bunky boli liečené 5-ALA nasledujúcimi 3 postupmi: 24-hodinová predbežná liečba (pre-24h), 24-h predbežná liečba nasledovaná 49-hodinovou liečbou FIPV (pre-24h a co-49h) a 48-hodinová predbežná liečba, po ktorej nasledovala 49-hodinová liečba FIPV (pre-48h a co-49h). Pri pre-24h sa percento inhibície plaku významne zvýšilo pri 500μM alebo vyššej (obrázky 2A, B). Pri pre-24h a co-49h sa percento inhibície plakov významne zvýšilo pri 125μM alebo vyššej (obrázky 2C, D). Pri pre-48h a co-49h dosiahlo percento inhibície plaku pri FIPV typu I pri 125 μM 5-ALA 75% (obrázky 2E, F). Kontrolný nosič, SFC, nevykazoval žiadne plakové inhibičné účinky na FCoV za akýchkoľvek podmienok. Podľa titračného testu bola produkcia FIPV typu I a typu II významne znížená pri 250 a 500μM 5-ALA (obrázok 3).

Obrázok 2.
Test inhibície plaku FIPV v bunkách fcwf-4 liečených 5-ALA. (A, B) Účinky 24-hodinovej predbežnej liečby na antivírusovú aktivitu 5-ALA. Rýchlosť plakovej inhibície FIPV infikovaných buniek fcwf-4 predbežne liečených 5-ALA po dobu 24 hodín. (C, D) Účinky 24-hodinovej predbežnej liečby a 48-hodinovej následnej liečby na antivírusovú aktivitu 5-ALA. Rýchlosť plakovej inhibície FIPV infikovaných buniek fcwf-4 predbežne liečených počas 24 hodín a dodatočne liečených počas 48 hodín s 5-ALA. (E, F) Účinky 48-hodinovej predbežnej liečby a 48-hodinovej následnej liečby na antivírusovú aktivitu 5-ALA. Rýchlosť plakovej inhibície FIPV-infikovaných buniek fcwf-4 predbežne liečených po dobu 48 hodín a následne 48 hodín s 5-ALA. (A, C, E) typ I FIPV. (B, D, F) typ II FIPV. Čierna stĺpec: 5-ALA. Biela stĺpec: Vehikulum (kontrolné rozpúšťadlo). Výsledky sú uvedené ako priemer ± SE. Údaje predstavujú štyri nezávislé experimenty (n = 4). ** p <0,01 (* p <0,05) vs. vehikulum.
Obrázok 3.
Inhibícia infekcie FIPV 5-ALA v bunkách fcwf-4. (A, C) Účinky 48-hodinovej predbežnej liečby a 48-hodinovej následnej liečby na antivírusovú aktivitu 250 μM 5-ALA. (B, D) Účinky 48-hodinovej predbežnej liečby a 48-hodinovej následnej liečby na antivírusovú aktivitu 500 μM 5-ALA. (A, B) 250 μM 5-ALA. (A, B) typu I FIPV. (C, D) typu II FIPV. Čierny krúžok: 5-ALA. Biely krúžok: vehikulum (kontrolné rozpúšťadlo). Výsledky sú uvedené ako priemer ± SE. Údaje predstavujú štyri nezávislé experimenty (n = 4). ** p <0,01 (* p <0,05) vs. vehikulum.

Účinky 5-ALA na infekciu FIPV v mačacej bunkovej línii

Makrofágy infikované FIPV sa podieľajú na progresii symptómov FIP do ťažkého stavu. Skúmali sme, či 5-ALA inhibuje množenie FIPV v makrofágoch. V tomto experimente sa použil FIPV 79-1146 typu II s vysokou schopnosťou množenia v primárnych makrofágoch mačiek. Produkcia vírusu v FIPV-infikovaných makrofágoch bola znížená pri 250μM 5-ALA u troch zo štyroch mačiek (obrázok 4).

Obrázok 4.
Inhibícia infekcie FIPV v makrofágoch. Účinky na antivírusovú aktivitu 5-ALA (250μM) v primárnych makrofágoch mačiek. Čierna stĺpec: 5-ALA. Biely stĺpec: Vehikulum (kontolné rozpúšťadlo). Údaje predstavujú tri nezávislé experimenty (n = 3).

Diskusia

5-ALA je medziproduktom syntézy tetrapyrolu u zvierat, rastlín a mikroorganizmov (13–15). V 80. rokoch bola hlásená možnosť účinnosti 5-ALA u rastlinách (18), ale bolo ťažké vyrobiť 5-ALA v dostatočnom množstve pre praktické použitie, pretože v mikroorganizmoch sa produkuje iba malé množstvo. Po tom, čo Nishikawa a kol. zaviedla metódu masovej produkcie 5-ALA s využitím baktérií (19), účinnosť 5-ALA sa potvrdila nielen v poľnohospodárstve, ale aj v lekárskych a biologických oblastiach. 5-ALA je lacný liek a prakticky sa používa ako doplnok na zlepšenie výkonnosti zvierat a imunitnú odpoveď v oblasti veterinárneho lekárstva (14, 20).

5-ALA inhibovala rast FIPV v bunkách fcwf-4. Bolo zistené, že kovové komplexy metabolitu 5-ALA, protoporfyrín IX (PpIX), majú antivírusovú aktivitu (21–23). Kovový komplex PpIX, hem, inhibuje množenie vírusu dengue (21). Na druhej strane, množenie vírusu Zika nie je hemom inhibované (23). Nie je jasné, či hem inhibuje množenie FCoV. Spravidla zvýšenie intracelulárneho hemu stimuluje produkciu hemeoxygenázy-1 (HO-1), enzýmu degradujúceho hem. Uvádza sa, že HO-1 indukuje antivírusovú aktivitu (24, 25). Avšak v predbežnom experimente sme potvrdili, že hladina expresie HO-1 mRNA v bunkách ošetrených 250μM 5-ALA ostala nezmenená (údaje nie sú uvedené). Na základe tohto poznatku dochádza pri 5-ALA-indukovanej inhibícii FIPV infekcie v dôsledku iného faktora ako hem a HO-1.

V súčasnosti už existuje veľa štúdií o terapeutických liekoch na FIP. Bolo identifikovaných veľa liekov účinných na FIP in vitro a bolo potvrdené, že niektoré vykazujú liečebné účinky pri podávaní mačkám s FIP (10–12). Účinky všetkých liekov však boli slabé v prípadoch s neurologickými prejavmi. Za príčinu sa považoval zlý prenos týchto liekov do centrálneho nervového systému; preto je potrebný liek vykazujúci antivírusové účinky proti FIPV schopnému dostať sa do mozgového tkaniva. 5-ALA je aminokyselina s nízkou molekulovou hmotnosťou a možnou dobrou penteračnou schopnosťou do mozgového tkaniva (26). Ďalej sa uvádza, že difúzia 5-ALA z krvi do normálneho mozgového tkaniva je veľmi nízka (27), čo naznačuje, že vykazuje menej nepriaznivých účinkov. FIP možno jednoznačne diagnostikovať iba detekciou antigénu FCoV v lézii (28). Keď sa však liečba začne až po stanovení jednoznačnej diagnózy, príznaky medzitým progradovali do stavu, keď už v mnohých prípadoch sa nedostaví reakcia na liečbu. Preto, ak je k dispozícii liek, ktorý je možné profylakticky podať už pred diagnostikovaním FIP, je možné zabrániť progresii príznakov, pre čo môže byť 5-ALA ideálnym prostriedkom. V našom experimente s cieľovými bunkami FIPV, makrofágmi, však antivírusové účinky 5-ALA neboli u niektorých mačiek pozorované. Preto, keď sa 5-ALA používa ako terapeutické liečivo na FIP, anti-FCoV lieky, ako sú GS-441524 (29), GC-376 (30), U18666A (31) a itrakonazol (32) alebo protizápalové lieky, ako napríklad anti-TNF-alfa protilátka (33), by mali byť súbežne používané aj ďalej.

V teréne dochádza medzi mačkami hlavne k prenosu FECV, zatiaľ čo horizontálna infekcia FIPV medzi mačkami sa považuje za zriedkavú (34). Zistilo sa, že FIPV je generovaný genetickou mutáciou FECV. Ak teda existujú prostriedky na prevenciu infekcie FECV na dennej báze, môže sa zabrániť rozvoju FIP. Nie je vyvinutá žiadna vakcína schopná zabrániť infekcii FECV. Addie a kol. uviedli, že vylučovanie vírusového génu vo výkaloch prestalo u mačiek infikovaných FECV liečených syntetickým analógom adenozínu (35). Preto sa očakáva elimiácia FECV infikujúceho črevo podaním ativirotika FECV infikovaným mačkám. Syntetické analógy adenozínu však môžu indukovať mutáciu génu koronavírusu (36). Navyše, aj keď hladina génu FECV vo výkaloch klesla pod hranicu detekcie u mačiek liečených syntetickým adenozínovým analógom, je možné, že FECV latentne infikoval črevo alebo iné tkanivá. Aby sa zabránilo mutácii génu FECV a spoľahlivo sa eliminovala infekcia FECV, je potrebné dlhodobé podávanie syntetického analógu adenozínu, ale to nie je kvôli jeho vysokej cene reálne. Na druhej strane sa 5-ALA sa prakticky používa ako doplnok stravy. 5-ALA má nízku toxicitu pre zvieratá a rastliny, čo výrazne naznačuje možnosť dlhodobého podávania 5-ALA mačkám. V budúcnosti je potrebné preskúmať, či je 5-ALA použiteľný ako doplnok na zabránenie rozvoja FIP u mačiek infikovaných FECV.

V tejto štúdii sme potvrdili možnosť, že 5-ALA inhibuje množenie FIPV a produkciu TNF-alfa. Pretože 5-ALA je aminokyselina prítomná v tele, je možné jej okamžité podanie. Je však potrebné podávať 5-ALA mačkám s FIP a sledovať, či je možné dosiahnuť terapeutické účinky. Ďalej treba skúmať, či dlhodobé podávanie 5-ALA eliminuje vírus a inhibuje vývoj FIP u mačiek infikovaných FECV.

Referencie

  1. ICTV Coronaviridae. Virus Taxonomy: 2019 Release. (2020). Available online at: https://talk.ictvonline.org/ictv-reports/ictv_9th_report/positive-sense-rna-viruses-2011/w/posrna_viruses/222/coronaviridae (accessed December 25, 2020).
  2. Motokawa K, Hohdatsu T, Aizawa C, Koyama H, Hashimoto H. Molecular cloning and sequence determination of the peplomer protein gene of feline infectious peritonitis virus type I. Arch Virol. (1995) 140:469–80. 10.1007/BF01718424 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  3. Hohdatsu T, Okada S, Ishizuka Y, Yamada H, Koyama H. The prevalence of types I and II feline coronavirus infections in cats. J Vet Med Sci. (1992) 54:557–62. 10.1292/jvms.54.557 [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  4. Kummrow M, Meli ML, Haessig M, Goenczi E, Poland A, Pedersen NC, et al. . (2005). Feline coronavirus serotypes 1 and 2: seroprevalence and association with disease in Switzerland. Clin Diagn Lab Immunol. 12:1209–15. 10.1128/CDLI.12.10.1209-1215.2005 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  5. Wang YT, Chueh LL, Wan CH. An 8-year epidemiologic study based on baculovirus-expressed type-specific spike proteins for the differentiation of type I and II feline coronavirus infections. BMC Vet Res. (2014) 10:186 10.1186/s12917-014-0186-7 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  6. Pedersen NC. An overview of feline enteric coronavirus and infectious peritonitis virus infections. Feline Pract. (1995) 23:7–21. [Google Scholar]
  7. Chang HW, Egberink HF, Halpin R, Spiro DJ, Rottier PJ. Spike protein fusion peptide and feline coronavirus virulence. Emerg Infect Dis. (2012) 18:1089. 10.3201/eid1807.120143 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  8. Licitra BN, Millet JK, Regan AD, Hamilton BS, Rinaldi VD, Duhamel GE, et al. . Mutation in spike protein cleavage site and pathogenesis of feline coronavirus. Emerg Infect Dis. (2013) 19:1066. 10.3201/eid1907.121094 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  9. Tekes G, Thiel HJ. Feline coronaviruses: pathogenesis of feline infectious peritonitis. Adv Virus Res. (2016) 96:193–218. 10.1016/bs.aivir.2016.08.002 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  10. Pedersen NC, Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Eckstrand C, Groutas WC, et al. . Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. (2018) 20:378–92. 10.1177/1098612X17729626 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  11. Pedersen NC, Perron M, Bannasch M, Montgomery E, Murakami E, Liepnieks M, et al. . Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J Feline Med Surg. (2019) 21:271–81. 10.1177/1098612X19825701 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  12. Kameshima S, Kimura Y, Doki T, Takano T, Park CH, Itoh N. Clinical efficacy of combination therapy of itraconazole and prednisolone for treating effusive feline infectious peritonitis. J Vet Med Sci. (2020) 82:1492–6. 10.1292/jvms.20-0049 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  13. Czarnecki O, Grimm B. New insights in the topology of the biosynthesis of 5-aminolevulinic acid. Plant Signal Behav. (2013) 8:e23124. 10.4161/psb.23124 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  14. Hendawy AO, Khattab MS, Sugimura S, Sato K. Effects of 5-aminolevulinic acid as a supplement on animal performance, iron status, and immune response in farm animals: a review. Animals. (2020) 10:1352. 10.3390/ani10081352 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  15. Sasaki K, Watanabe M, Tanaka T, Tanaka T. Biosynthesis, biotechnological production and applications of 5-aminolevulinic acid. Appl Microbiol Biotechnol. (2002) 58:23–9. 10.1007/s00253-001-0858-7 [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  16. Suzuki S, Hikosaka K, Balogun EO, Komatsuya K, Niikura M, Kobayashi F, et al. . In vivo curative and protective potential of orally administered 5-aminolevulinic acid plus ferrous ion against malaria. Antimicrob Agents Chemother. (2015) 59:6960–7. 10.1128/AAC.01910-15 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  17. Osaki T, Yokoe I, Ogura S, Takahashi K, Murakami K, Inoue K, et al. . Photodynamic detection of canine mammary gland tumors after oral administration of 5-aminolevulinic acid. Vet Comp Oncol. (2017) 15:731–9. 10.1111/vco.12213 [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  18. Rebeiz CA, Montazer-Zouhoor A, Hopen HJ, Wu SM. Photodynamic herbicides: 1. Concept and phenomenology. Enzyme Microb Technol. (1984) 6:390–401. 10.1016/0141-0229(84)90012-7 [CrossRef] [Google Scholar]
  19. Nishikawa S, Watanabe K, Tanaka T, Miyachi N, Hotta Y, Murooka Y. Rhodobacter sphaeroides mutants which accumulate 5-aminolevulinic acid under aerobic and dark conditions. J Biosci Bioeng. (1999) 87:798–804. 10.1016/S1389-1723(99)80156-X [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  20. Sasaki A, Iwatani N, Harada K. Improvement effect of 5-aminolevulinic acid on hyperlipidemia in miniature schnauzer dogs: an open study in 5 cases of one pedigree. Yonago Acta Med. (2020) 63:234–8. 10.33160/yam.2020.08.006 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  21. Assunção-Miranda I, Cruz-Oliveira C, Neris RLS, Figueiredo CM, Pereira LPS, Rodrigues D, et al. . Inactivation of dengue and yellow fever viruses by heme, cobalt-protoporphyrin IX and tin-protoporphyrin IX. J Appl Microbiol. (2016) 120:790–804. 10.1111/jam.13038 [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  22. Cruz-Oliveira C, Almeida AF, Freire JM, Caruso MB, Morando MA, Ferreira VN, et al. . Mechanisms of vesicular stomatitis virus inactivation by protoporphyrin IX, zinc-protoporphyrin IX, and mesoporphyrin IX. Antimicrob Agents Chemother. (2017) 61:e00053–17. 10.1128/AAC.00053-17 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  23. Neris RL, Figueiredo CM, Higa LM, Araujo DF, Carvalho CA, Verçoza BR, et al. Co-protoporphyrin IX and Sn-protoporphyrin IX inactivate Zika, Chikungunya and other arboviruses by targeting the viral envelope. Sci Rep. (2018) 8:9805 10.1038/s41598-018-27855-7 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  24. Espinoza JA, González PA, Kalergis AM. Modulation of antiviral immunity by heme oxygenase-1. Am J Pathol. (2017) 187:487–93. 10.1016/j.ajpath.2016.11.011 [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  25. Tseng CK, Lin CK, Wu YH, Chen YH, Chen WC, Young KC, et al. . Human heme oxygenase 1 is a potential host cell factor against dengue virus replication. Sci Rep. (2016) 6:32176. 10.1038/srep32176 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  26. Novotny A, Xiang J, Stummer W, Teuscher NS, Smith DE, Keep RF. Mechanisms of 5-aminolevulinic acid uptake at the choroid plexus. J Neurochem. (2000) 75:321–8. 10.1046/j.1471-4159.2000.0750321.x [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  27. Ennis SR, Novotny A, Xiang J, Shakui P, Masada T, Stummer W, et al. . Transport of 5-aminolevulinic acid between blood and brain. Brain Res. (2003) 959:226–34. 10.1016/S0006-8993(02)03749-6 [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  28. Tasker S. Diagnosis of feline infectious peritonitis: update on evidence supporting available tests. J Feline Med Surg. (2018) 20:228–43. 10.1177/1098612X18758592 [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  29. Murphy BG, Perron M, Murakami E, Bauer K, Park Y, Eckstrand C, et al. . The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet Microbiol. (2018) 219:226–33. 10.1016/j.vetmic.2018.04.026 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  30. Kim Y, Liu H, Galasiti Kankanamalage AC, Weerasekara S, Hua DH, Groutas WC, et al. . Reversal of the progression of fatal coronavirus infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathog. (2016) 12:e1005531. 10.1371/journal.ppat.1005531 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  31. Takano T, Endoh M, Fukatsu H, Sakurada H, Doki T, Hohdatsu T. The cholesterol transport inhibitor U18666A inhibits type I feline coronavirus infection. Antiviral Res. (2017) 145:96–102. 10.1016/j.antiviral.2017.07.022 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  32. Takano T, Akiyama M, Doki T, Hohdatsu T. Antiviral activity of itraconazole against type I feline coronavirus infection. Vet Res. (2019) 50:5. 10.1186/s13567-019-0625-3 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  33. Doki T, Takano T, Kawagoe K, Kito A, Hohdatsu T. Therapeutic effect of anti-feline TNF-alpha monoclonal antibody for feline infectious peritonitis. Res Vet Sci. (2016) 104:17–23. 10.1016/j.rvsc.2015.11.005 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  34. Pedersen NC. An update on feline infectious peritonitis: virology and immunopathogenesis. Vet J. (2014) 201:123–32. 10.1016/j.tvjl.2014.04.017 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  35. Addie DD, Curran S, Bellini F, Crowe B, Sheehan E, Ukrainchuk L, et al. . Oral Mutian® X stopped faecal feline coronavirus shedding by naturally infected cats. Res Vet Sci. (2020) 130:222–9. 10.1016/j.rvsc.2020.02.012 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  36. Pruijssers AJ, Denison MR. Nucleoside analogues for the treatment of coronavirus infections. Curr Opin Virol. (2019) 35:57–62. 10.1016/j.coviro.2019.04.002 [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]

Myokarditída u domácich zvierat prirodzene infikovaných britským variantom COVID-19

Luca Ferasin, DVM, Ph.D, Matthieu Fritz, Ph.D, Heidi Ferasin, DVM, Pierre Becquart, Ph.D, Vincent Legros, DVM, Ph.D and Eric M. Leroy
Pôvodný článok: Myocarditis in naturally infected pets with the British variant of COVID-19; 18.3.2021; Preklad 1.4.2021

Abstrakt

Domáce zvieratá sa môžu infikovať SARS-CoV-2, ale na základe zatiaľ dostupných obmedzených informácií nie je známe, či nový britský variant B.1.1.7 môže ľahšie infikovať určité druhy zvierat alebo zvýšiť možnosť prenosu z človeka na zviera. V tejto štúdii uvádzame prvé prípady infekcie domácich mačiek a psov britským variantom B.1.1.7 SARS-CoV-2 diagnostikovaným v špecializovanej veterinárnej nemocnici v juhovýchodnom Anglicku. Ďalej sme zistili, že u mnohých majiteľov a opatrovateľov týchto domácich miláčikov sa vyvinuli respiračné príznaky Covid-19 3-6 týždňov pred tým, ako ich domáce zvieratá ochoreli, a tiež mali pozitívny test PCR na Covid-19. Je zaujímavé, že u všetkých týchto domácich zvierat infikovaných B.1.1.7 sa vyvinuli atypické klinické prejavy vrátane závažných srdcových abnormalít súvisiacich s myokarditídou a závažného zhoršenia celkového zdravotného stavu pacienta, ale bez akýchkoľvek primárnych respiračných príznakov. Naše objavy demonštrujú prvýkrát schopnosť spoločenských zvierat byť infikované variantom B.1.1.7 SARS-CoV-2 a vyvolávajú otázky týkajúce sa jeho patogenity u týchto zvierat. Okrem toho, vzhľadom na zvýšenú infekčnosť a prenosnosť variantu B.1.1.7 pre človeka, tieto zistenia tiež viac ako kedykoľvek predtým zdôrazňujú riziko, že spoločenské zvieratá môžu potenciálne hrať dôležitejšiu úlohu v dynamike vypuknutia SARS-CoV-2, ako sa doteraz myslelo.

Úvod

Pandémia COVID-19 v dôsledku ťažkého akútneho respiračného syndrómu spôsobeného koronavírusom 2. typu (SARS-CoV-2) vyznačujúca sa zmenou aminokyseliny spike proteínu (S) D614G (označovaná ako variant B. 1) postihla niekoľko miliónov prípadov na celom svete. Táto globálna situácia uprednostnila výskyt mnohých genómových mutácií, z ktorých niektoré vytvorili varianty so selektívnymi výhodami 1. Na konci jesene 2020 sa v niekoľkých krajinách objavili tri pozoruhodné varianty, ktoré sa potom rýchlo rozšírili do celého sveta, vrátane B.1.1.7 (tiež označovaného ako 20I/N501Y.V1), ktorý bol prvýkrát zistený v Anglicku 2, B.1.351 (20J/N501Y.V2) prvýkrát detekovaný v Južnej Afrike a nedávno identifikovaný „brazílisky“ variant P.1 (20I/N501Y.V3). Tieto tri varianty nesú konšteláciu genetických mutácií, vrátane tých na úrovni domény viažucej receptor proteínu S (RDB), ktorá je nevyhnutná pre väzbu na receptor ACE-2 hostiteľskej bunky na uľahčenie vstupu vírusu.

Odhaduje sa, že variant B.1.1.7, označovaný tiež ako obávaný variant (VOC) 202012/01 alebo 20I/501Y.V1, sa objavil v septembri 2020 v Kente, grófstve v juhovýchodnom Anglicku, a rýchlo prekonal ostatné v Anglicku už existujúce varianty v dôsledku zvýšenej prenosnosti a infekčnosti 2. Viaceré dôkazy naznačujú, že jeho zvýšenú prenosnosť riadi mutácia N501Y a delécia aminokyseliny Δ69/70 v RDB 3. Následne došlo k zvýšeniu výskytu B.1.1.7 počas celoštátneho lockdownu zavedeného vládou Spojeného kráľovstva od 5. novembra do 2. decembra 2020, a to aj napriek prísnym obmedzeniam, čo spôsobilo mimoriadny nárast prípadov COVID-19, ktoré sa osobitne dotkli oblasti Veľkého Londýna. K 7. februáru 2021 predstavoval VOC 202012/01 zhruba 95% nových infekcií SARS-CoV-2 vo Veľkej Británii a v súčasnosti bol identifikovaný v najmenej 86 krajinách.

Celosvetovo bolo zaznamenaných už niekoľko prípadov infekcie SARS-CoV-2 u domácich miláčikov (najmä mačiek a psov), a predpokladá sa, že tieto zvieratá boli infikované ich majiteľmi alebo opatrovateľmi. Infekcie domácich miláčikov väčšinou viedli k nebadateľným až miernym zažívacím a respiračným príznakom, ako sú kašeľ, nádcha, kýchanie a zápal spojiviek 4–6. Je zaujímavé, že napriek nekontrolovanému nárastu prípadov COVID-19, ku ktorému vo Veľkej Británii došlo od novembra 2020, neboli u spoločenských zvierat zatiaľ hlásené žiadne infekcie vírusom SARS-CoV-2. Prekvapivejšie je, že podľa najlepších vedomostí autorov doteraz nikdy nebola zdokumentovaná prirodzená infekcia žiadneho zvieraťa variantom B.1.1.7, a to ani v Anglicku, ani nikde inde.

Výsledky

Hlásime náhle zvýšenie počtu domácich psov a mačiek s myokarditídou na kardiologickom oddelení The Ralph Veterinary Referral Center (RVRC) na okraji Londýna (UK), medzi decembrom 2020 a februárom 2021, s neočakávaným nárastom incidencie z 1,4% na 12,8% (8,5% u mačiek a 4,3% u psov). Zdá sa, že tento náhly nárast prípadov kopíroval krivku a časovú líniu ľudskej pandémie COVID-19 vo Veľkej Británii v dôsledku variantu B.1.1.7, ktorá sa začala v polovici decembra 2020 a vyvrcholila koncom januára 2021 pred návratom na historickú úroveň v polovici februára 2021.

Žiadny z týchto pacientov s myokarditídou nemal v anamnéze srdcové choroby a ich klinický obraz bol podobný a charakterizovaný akútnym nástupom letargie, nechutenstvom, tachypnoe/dyspnoe (sekundárne v dôsledku výskytu kongestívneho zlyhania srdca) a v niektorých prípadoch synkopálnymi udalosťami. Diagnostické vyšetrenia odhalili prítomnosť zvýšeného srdcového troponínu-I (medián 6,8; rozsah 0,68 až 61,1 ng/ml [normálny referenčný rozsah 0,0-0,2 ng/ml]) sprevádzanú echokardiografickým dôkazom remodelácie myokardu a/alebo známkami pleurálneho výpotku a/alebo pľúcneho edému, často potvrdenými na hrudných rádiografoch a/alebo závažné komorové arytmie na elektrokardiografii (pozri doplnkový obrázok S1). Všetky postihnuté zvieratá dosiahli pozoruhodné zlepšenie po odpočinku v klietke, kyslíkovej terapii, akútnej diuréze a v niektorých prípadoch antiarytmickej liečbe doplnkom sotalolu a rybieho oleja predtým, ako boli po niekoľkých dňoch intenzívnej starostlivosti prepustené na perorálnu liečbu. Je pozoruhodné, že u väčšiny majiteľov a opatrovateľev týchto domácich miláčikov s myokarditídou sa vyvinuli respiračné príznaky Covid-19 v priebehu 3-6 týždňov pred tým, ako ochoreli ich domáce zvieratá, a mnoho z týchto majiteľov malo pozitívny PCR test na Covid-19. Vzhľadom na túto náhodu a zaujímavý simultánny vývoj myokarditídy u týchto domácich miláčikov a prepuknutie choroby B1.1.7 COVID-19 vo Veľkej Británii sme sa rozhodli preskúmať infekciu SARS-CoV-2 u týchto zvierat. Na tento účel sa odobrali vzorky séra, ako aj oro/nazofaryngeálne a rektálne výtery od siedmich zvierat (šesť mačiek a jeden pes) pri počiatočnej prezentácii na RVRC medzi 22. januárom a 10. februárom 2021 (tabuľka 1). V rovnakom období sme odobrali vzorky krvi od štyroch ďalších domácich miláčikov (dvoch mačiek a dvoch psov) počas ich zotavovania, 2-6 týždňov po tom, čo sa u nich objavili príznaky myokarditídy. U žiadneho z 11 zvierat s myokarditídou sa nevyvinuli žiadne príznaky podobné chrípke a všetky sa klinicky zlepšili v priebehu niekoľkých dní intenzívnej starostlivosti, hoci jedna mačka (LL) mala jeden týždeň po prepustení relaps jej klinických príznakov charakterizovaných výraznou letargiou a nekontrolovanou komorovou tachykardiou, čo podnietilo jej majiteľov, aby sa rozhodli pre eutanáziu. Všetky mačky a psy boli kastrovaní a vo veku od jedného do 12 rokov. Po odbere boli všetky vzorky skladované pri -20 ° C až do transportu v ľade do laboratória MIVEGEC vo Montpellier vo Francúzsku na sérologické a virologické vyšetrenia.

DruhPlemenoVekPohlavieDniVšeobecné príznakyT
°C
Srdcové abnormalityTroponin ng/mlCovid-19+ kontaktSNSARS-CoV-2 ddPCRSérológia
?DSH9M2Letargia
Nechutenstvo
37.1CHF7.9✔️–––
?DSH9M2Letargia
Nechutenstvo
37.0CHF, VA0.68✔️–33 kópií RNA/µL–
?Manx12F2Letargia35.2CHF, VA6.8❓–––
?Sphynx10F3Synkopa37.9CHF, VA45.6❓–12 kópií RNA/µL–
?Labrador9F4Letargia
Nechutenstvo
Hemoragická hnačka
37.6VA43.5✔️–13 kópií RNA/µL–
?DSH9M8Letargia37.8CHF1.31❓––N proteín
?Škótska klapouchá1M10Letargia
Nechutenstvo
37.3CHF12.1❓–––
?Mastiff8F14Synkopa38.0CHF, VA2.5❓–NA–
?Sibírska1F28Letargia38.5CHF4.92✔️–NAN proteín
RBD
S trimer
?Dalmatín8M37Syncope38.2VA61.1✔️+NARBD
S trimer
?Perzská1M64Letargia37.5CHF, VA0.83❓–NA–
Tabuľka 1: Charakteristika psov a mačiek s diagnostikovanou myokarditídou vo veterinárnom odporúčajúcom stredisku Ralph medzi 22. januárom a 10. februárom 2021
Dni: Počet dní medzi objavením sa príznakov a konzultáciou u veterinára, DSH: Domáca krátkosrstá, CHF: kongestívne zlyhanie srdca, VA: Ventrikulárna arytmia, NA: Neaplikovateľné

Oro/nazofaryngeálne a rektálne výtery boli testované pomocou kvapôčkovej digitálnej RT-PCR (ddPCR) zameranej na jednu oblasť špecifickú pre SARS-CoV-2 N gén a dve oblasti Spike proteínu špecifické pre tri súčasné prevládajúce SARS-CoV-2 varianty, menovite 20I/N501Y.V1, 20J/N501Y.V2 a 20I/N501Y.V3. Jedna cieľová oblasť obsahujúca mutáciu N501Y je spoločná pre tri varianty a druhá cieľová oblasť obsahujúca deléciu Δ69-70 je špecifická pre variant B.1.1.7. Séra sa testovali na IgG špecifický pre SARS-CoV-2 pomocou troch mikrosférových imunotestov (MIA), ktoré detegovali väzbu IgG na N proteín, S1-RBD-proteín alebo S trimerický proteín, ako aj testom na báze retrovírusov na detekciu SARS-CoV-2 neutralizujúce protilátky (pozri Materiály a metódy).

U všetkých oro/nazofaryngeálnych výterov sa zistilo, že SARS-CoV-2 ddPCR sú negatívne. Pozitívne signály ddPCR sa však získali pre tri oblasti z rektálnych výterov od troch zo siedmich zvierat (dve mačky a jeden pes), čo naznačuje infekciu britským variantom B.1.1.7. Koncentrácia RNA bola v rozmedzí od 12 do 33 kópií/μL vzorky, čo naznačuje nízku vírusovú nálož (tabuľka 1). Okrem toho sa zistilo, že vzorky od jedného zvieraťa odobraté počas akútnej fázy choroby, ktoré vykazovalo negatívny výsledok ddPCR, ako aj u dvoch zo štyroch zvierat odobratých počas obdobia zotavenia, obsahovali protilátky SARS-CoV-2. Celkovo sa teda u šiestich z našich 11 skúmaných zvierat ukázalo, že sú SARS-CoV-2 pozitívne, a to buď ddPCR, alebo sérologicky. Zaujímavejšie je, že keď vezmeme do úvahy iba päť zvierat, u ktorých majiteľov alebo opatrovateľov bola laboratórne potvrdená pozitivita na Covid-19, štyri sa ukázali SARS-CoV-2 pozitívne (tabuľka 1).

Obrázok 1: Stopa EKG zaznamenaná u jedného zo psov ukazuje príznaky akútnej myokarditídy vykazujúcej pretrvávajúcu monomorfnú ventrikulárnu tachykardiu pri 320 bpm (vzorka získaná z 5-minútového nepretržitého 6-zvodového záznamu EKG, 50 mm/s, 10 mm/mV).

Diskusia

Pokiaľ je nám známe, toto je prvá správa o infekcii mačiek aj psov britským variantom SARS-CoV-2 B.1.1.7. Vzhľadom na zvýšenú infekčnosť a prenosnosť variantu B.1.1.7 pre človeka, objav mačiek a psov infikovaných B.1.1.7 viac ako kedykoľvek predtým zdôrazňuje riziko, že spoločenské zvieratá môžu potenciálne hrať významnú úlohu pri dynamike prepuknutia choroby SARS-CoV-2, ako sa doteraz myslelo. Naliehavo sú preto potrebné ďalšie štúdie na preskúmanie pravdepodobnosti prenosu variantu B.1.1.7 typu zviera-zviera, ako aj zviera-človek, a na preukázanie, či mutácia N501Y a delécia Δ69-70 spôsobujú, že vírus je pre tieto zvieratá infekčnejší.

Ďalším pozoruhodným a neočakávaným zistením našej štúdie je vývoj neobvyklých klinických prejavov u mačiek a psov infikovaných B.1.1.7, vrátane závažných srdcových abnormalít sekundárnych po myokarditíde a závažného zhoršenia celkového zdravotného stavu pacienta, ale bez akýchkoľvek primárnych respiračných príznakov. S výnimkou jedinej mačky zo Španielska, u ktorej sa vyskytlo kardiorespiračné zlyhanie vedúce k závažnej respiračnej tiesni 7, boli doteraz hlásené ako prirodzené, tak aj experimentálne infekcie SARS-CoV-2 u mačiek a psov buď asymptomatické alebo s miernym ochorením horných dýchacích ciest . Aj keď sa zdá, že infekcia B.1.1.7 u ľudí súvisí s vyššou úmrtnosťou na COVID-19 alebo klinickou závažnosťou, je potrebné uznať a riešiť súvislosť medzi myokarditídou a infekciou B.1.1.7 u domácich domácich miláčikov. 8 V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť skutočnosť, že myokarditída spojená s multisystémovým zápalovým syndrómom je tiež dobre známou komplikáciou COVID-19 u ľudí (dospelých aj detí) pravdepodobne kvôli prehnanej imunitnej odpovedi hostiteľa 9,10.

Naše objavy dokazujú schopnosť spoločenských zvierat infikovať sa variantom SARS-CoV-2 B.1.1.7 a vyvolávajú otázky týkajúce sa jeho patogenity u týchto zvierat. Preto je naliehavo potrebné výrazne urýchliť a posilniť vyšetrovanie a dohľad nad infekciami zvierat vysoko prenosnými variantmi, ako sú britský B.1.1.7, juhoafrický B1.351 a brazílsky P.1 ako súčasť globálneho reakcie na prebiehajúcu pandémiu viacerých druhov COVID-19.

Materiály a metódy

Extrakcia RNA


Rektálne a oro/naso-faryngeálne výtery boli resuspendované vortexovaním v 300 μL PBS. Celková RNA sa extrahovala z 200 μL supernatantu z rektálneho výteru a z 200 μL vírusového transportného média z nosohltanových výterov. Extrakcia sa uskutočňovala na extrakčnom systéme IndiMag 48 (Indical Bioscience) pomocou technológie magnetických guľôčok so súpravou IndiMag Pathogen podľa pokynov výrobcu. Elučný objem bol 100 μL.

Jednokroková dRT-PCR


Procedúra RT-dPCR sa uskutočňovala podľa pokynov výrobcu s použitím QIAcuity 8, 5-plexu (Qiagen, Nemecko), súpravy QIAcuity One-Step Viral RT-PCR (kat. Č. 1123145, Qiagen, Nemecko) a 24-jamkovej 26K nanodosky (kat. Č. 250001, Qiagen, Nemecko). Technika ddRT-PCR preukázala pre diagnostiku COVID-19 vyššiu senzitivitu a špecificitu v porovnaní s RT-qPCR. 11

Stručne povedané, reakčná zmes RT-dPCR bola zostavená nasledovne: 4x jednokrokový vírusový RT-PCR Master Mix 10 μl, 100x multiplexná reverzná transkripčná zmes 0,4 μl, 20x sada primérov a sond 0149, 0130, 0150 (ref IAGE) 2 μl x3 (6 μL), voda bez RNázy 22,6 μl a templát RNA 1 μl, v konečnom objeme 40 μl. Cieľ 0130 cieľ 2019-nCoV_N2 NC_045512v2 fluorofor HEX, dĺžka amplikónu 67 bp. Cieľová oblasť 0149: delécia mutácie 69-70, línia B1.1 a B1.258, fluorofor HEX, dĺžka amplikónu 100 bp. Cieľová oblasť 0150 S: mutácia N501Y, línia B1.1.7, fluorofor Cy5, dĺžka amplikónu 133 bp. Sekvencie sú dôverné a sú uložené pod číslom EP20306715.2. Zmes bola pripravená na predbežnej doštičke a potom prenesená do 24-jamkovej 26K nanodosky. Potom bola zavedená do prístroja QIAcuity 8, čo je plne automatizovaný systém. Pracovný postup zahŕňal i) krok primovania a valcovania za účelom generovania a izolácie komorových oddielov, ii) krok amplifikácie podľa nasledujúceho cyklického protokolu: 50°C počas 40 minút pre reverznú transkripciu, 95°C počas 2 minút pre aktiváciu enzýmu, 95°C po dobu 5s pre denaturáciu a 60°C po dobu 30s pre žíhanie/predĺženie po dobu 40 cyklov a iii) krok zobrazovania sa uskutočnil načítaním v nasledujúcich kanáloch FAM, HEX a CY5. Celý čas pracovného toku bol v prípade týchto troch krokov približne 2 hodiny. Pokusy sa uskutočňovali s použitím negatívnej kontroly (bez kontroly templátu, NTC) a pozitívnej kontroly (vzorka pacienta bola pomocou nášho rutinného diagnostického testovania potvrdená ako pozitívna pomocou RT-PCR). Všetky reakcie mali najmenej 25 400 oddielov. Dáta sa analyzovali pomocou softvéru QIAcuity Suite Software V1.1.3 (Qiagen, Nemecko) a vyjadrili sa ako kópie/μl.

Mikrosférový imunotest


Vzorky séra mačiek a psov sa testovali pomocou multiplexného mikroskopického imunotestu (MIA). Na zachytenie špecifických sérových protilátok sa použilo 10 μg troch rekombinantných antigénov SARS-CoV-2: nukleoproteín (N), doména viažuca receptor (RBD) a trimérny spike (tri-S). Separátne súpravy mikrosfér MagPlex (Luminex Corp) sa príslušne spojili s vírusovými antigénmi pomocou amínovej spojovacej súpravy (Bio-Rad Laboratories) podľa pokynov výrobcu, zatiaľ čo súprava mikrosfér spojená s rekombinantným ľudským proteínom (O6-metylguanínová DNA metyltransferáza) sa použila ako kontrola v teste. Procedúra MIA sa uskutočňovala tak, ako je opísané v 12. Stručne povedané, zmesi mikrosfér sa postupne inkubovali chránené pred svetlom na orbitálnej trepačke so vzorkami séra (1: 400), biotinylovaným proteínom A a biotinylovaným proteínom G (každý 4 μg / ml) (Thermo Fisher Scientific) a Streptavidín-R-fykoerytrín (4 μg / ml) (Life technologies). Merania sa uskutočňovali pomocou prístroja Magpix (Luminex). Relatívne fluorescenčné intenzity (RFI) sa vypočítali pre každú vzorku vydelením signálu MFI nameraného pre sady mikrosfér potiahnutých antigénom signálom MFI získaným pre sadu kontrolných mikrosfér, aby sa zohľadnila nešpecifická väzba protilátok na guľôčky. Hraničné hodnoty špecifickej séropozitivity pre každý antigén boli stanovené na tri štandardné odchýlky nad priemernú hodnotu RFI vzoriek séra 29 psov a 30 mačiek odobratých pred rokom 2019. Na základe predpandemickej populácie bola MIA špecificita pre N proteín stanovená na 96,6%. pre psy a mačky, 96,6% pre RBD pre mačky a 100% pre psy a 100% pre tri-S pre mačky a 96,6% pre psy.

Meranie neutralizačnej aktivity


Na meranie neutralizačnej aktivity v sérach mačiek a psov sa použila pseudo častica na báze MLV nesúca reportér GFP pseudotypizovaný špičkou SARS-CoV2 (SARS-CoV-2pp). Každá pozitívna vzorka SARS-CoV2 detegovaná pomocou MIA bola spracovaná neutralizačným postupom, ako bol opísaný v 13. Úroveň infekčnosti bola vyjadrená ako % GFP pozitívnych buniek a porovnaná s bunkami infikovanými SARS-CoV-2pp inkubovanými bez séra. Pre-pandemické séra z Francúzska sa použili ako negatívne kontroly a anti-SARS-CoV-2 RBD protilátka sa použila ako pozitívna kontrola.

Prehlásenie o konflikte záujmov


Žiadny z autorov nemá v tejto štúdii žiadny konflikt záujmov (finančný ani osobný).

Financovanie


Štúdia bola financovaná Francúzskou národnou agentúrou pre výskum (ANR-RA-COVID-19; Geografická a časová sérologická štúdia infekcie spoločenských zvierat vírusom SARS-CoV-2 počas druhej vlny COVID-19 vo Francúzsku, CoVet) a projekt IDEXLYON z Université de Lyon ako súčasť „Programu Investissements d’Avenir“ (ANR-16-IDEX-0005) a Institut de Recherche pour le Développement (IRD).

Poďakovanie


Sme vďační majiteľom domácich miláčikov, že nám dali súhlas na odber vzoriek od svojich zvierat. Ďakujeme tiež Dr. Laurentovi Locquetovi a Dr. Altinovi Cala za to, že prispeli ku klinickému manažmentu týchto pacientov. Ďakujeme tiež Franzovi Durandetovi (IAGE – Ingénierie et Analyze en Génétique Environnementale, Grabels, Francúzsko), Alix de Mont-Marin (Innovative Diagnostics, Francúzsko) a Afif M. Abdel Nour (Qiagen, Francúzsko) za pomoc v molekulárnej biológii. Ďalej ďakujeme Françoisovi Loïcovi Cossetovi, Solène Denollyovej, Bertrandovi Bosonovi z CIRI – Centre International de Recherche en Infectiologie, Team EVIR, Univ Lyon, Université Claude Bernard Lyon 1, Inserm, U111, UMR5308, ENS Lyon, za vývoj techniky seroneutralizácie. Na záver ďakujeme doktorovi Thierrymu Buronfosseovi za láskavý dar predpandemických sér.

Referencie

  1. Rambaut, A., et al. A dynamic nomenclature proposal for SARS-CoV-2 lineages to assist genomic epidemiology. Nature microbiology 5, 1403–1407 (2020).Google Scholar
  2. (PHE), P.H.E. Investigation of novel SARS-CoV-2 variant: Variant of concern 202012/01: Technical briefing 6. London: PHE. 13 Feb 2021. Available from: www.gov.uk/government/publications/investigation-of-novel-sars-cov-2-variant-variant-of-concern-20201201 (2021).Google Scholar
  3. Leung, K., Shum, M.H., Leung, G.M., Lam, T.T. & Wu, J.T. Early transmissibility assessment of the N501Y mutant strains of SARS-CoV-2 in the United Kingdom, October to November 2020. Euro surveillance: bulletin Europeen sur les maladies transmissibles = European communicable disease bulletin 26 (2021).Google Scholar
  4. Barrs, V., et al. SARS-CoV-2 in Quarantined Domestic Cats from COVID-19 Households or Close Contacts, Hong Kong, China. Emerging Infectious Disease journal 26, 3071 (2020).Google Scholar
  5. Hosie, M.J., et al. Respiratory disease in cats associated with human-to-cat transmission of SARS-CoV-2 in the UK. bioRxiv, 2020.2009.2023.309948 (2020).Google Scholar
  6. Sit, T.H.C., et al. Infection of dogs with SARS-CoV-2. Nature 586, 776–778 (2020).Google Scholar
  7. Segalés, J., et al. Detection of SARS-CoV-2 in a cat owned by a COVID-19-affected patient in Spain. Proceedings of the National Academy of Sciences 117, 24790–24793 (2020).Abstract/FREE Full TextGoogle Scholar
  8. Challen, R., et al. Risk of mortality in patients infected with SARS-CoV-2 variant of concern 202012/1: matched cohort study. BMJ 372, n579 (2021).Abstract/FREE Full TextGoogle Scholar
  9. Morris, S.B., et al. Case Series of Multisystem Inflammatory Syndrome in Adults Associated with SARS-CoV-2 Infection – United Kingdom and United States, March-August 2020. MMWR Morb Mortal Wkly Rep 69, 1450–1456 (2020).CrossRefPubMedGoogle Scholar
  10. Valverde, I., et al. Acute Cardiovascular Manifestations in 286 Children With Multisystem Inflammatory Syndrome Associated With COVID-19 Infection in Europe. Circulation 143, 21–32 (2021).Google Scholar
  11. Falzone, L., et al. Sensitivity assessment of droplet digital PCR for SARS-CoV-2 detection. Int J Mol Med 46, 957–964 (2020).CrossRefGoogle Scholar
  12. Fritz, M., et al. High prevalence of SARS-CoV-2 antibodies in pets from COVID-19+ households. One Health 11, 100192 (2021).Google Scholar
  13. Legros, V., et al. A longitudinal study of SARS-CoV-2-infected patients reveals a high correlation between neutralizing antibodies and COVID-19 severity. Cellular & Molecular Immunology 18, 318–327 (2021).Google Scholar

Retrospektívna štúdia klinických a laboratórnych charakteristík a liečby mačiek s vysoko suspektnou FIP v čínskom Wu-chane

4.3.2021; Preklad 16.4.2021
Yiya Yin, Ting Li, Chaohao Wang, Xiaoya Liu, Hehao Ouyang, Wanfeng Ji, Jiahao Liu, Xueyu Liao, Junyi Li, and Changmin Hu

Pôvodný článok: A retrospective study of clinical and laboratory features and treatment on cats highly suspected of feline infectious peritonitis in Wuhan, China

Abstrakt

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je systémové, potenciálne smrteľné vírusové ochorenie. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať klinické a laboratórne charakteristiky a liečbu mačiek s vysoko suspektnou FIP v čínskom Wu-chane. Klinické záznamy 127 mačiek s vysoko suspektnou FIP boli preverované na históriu, klinické príznaky, fyzikálne nálezy a výsledky diagnostických testov. Pohlavie, stav kastrácie, plemeno, vek a mesiac nástupu ochorenia sa porovnali s charakteristikami klinickej populácie. Vek a stav kastrácie významne korelovali s podozrením na FIP. Pohlavie, plemeno a mesiac prepuknutia príznakov nemali s FIP súvislosť. Omnoho viac prípadov podozrenia na FIP bolo zaznamenaných u mladých mačiek alebo intaktných samcov. Výpotok sa pozoroval u 85,8% mačiek s podozrením na FIP. Bežnými abnormalitami v prípadoch FIP bolo zvýšenie sérového amyloidu A (SAA) a lymfopénia. Ďalej 91,7% mačiek s vysoko suspektnou FIP malo pomer albumín/globulín (A/G) <0,6, zatiaľ čo 85,3% malo pomer A/G <0,5. Úmrtnosť pre mačky s podozrením na FIP bola 67% a šesť predložených prípadov bolo potvrdených FIP-špecifickou imunohistochémiou. Z 30 mačiek liečených GS-441524 a/alebo GC376 bolo 29 klinicky vyliečených. Štúdia zdôrazňuje rozmanitosť klinických prejavov pri diagnostikovaní tohto potenciálne smrteľného ochorenia. Pomer A/G a SAA mali vyššiu diagnostickú hodnotu. GS-441524 a GC376 sa ukázali byť účinné pri liečbe mačiek s podozrením na FIP.

Kľučové slová: Zoológia, Diagnostika infekčných chorôb

Úvod

Infekčná peritonitída mačiek (FIP) je svetovo rozšírené ochorenie domácich a divých mačiek. Patogénom FIP je vírus mačacej infekčnej peritonitídy (FIPV), ktorý vznikol mutáciou mačacieho koronavírusu (FCoV) 1,2. Aj keď už bol uskutočnený rozsiahly výskum FIP, FIP zostáva jednou z najrozšírenejších a najsmrteľnejších infekčných chorôb mačiek.

Okrem nešpecifických klinických príznakov, ako sú malátnosť, nechutenstvo, kolísavá horúčka a úbytok hmotnosti, je klinický obraz FIP zložitý a variabilný. Rôzne klinické príznaky môžu byť výsledkom variácií vírusu a povahy imunitnej odpovede jednotlivého hostiteľa. FIP možno rozdeliť na tri typy – efuzívny, neefuzívny a zmiešaný – podľa rôznych klinických znakov, ktoré sa objavia, sa tieto typy môžu u každej jednotlivej mačky časom meniť. Efuzívna (vlhká) FIP sa prejavuje hlavne ako ascites a/alebo pleurálny výpotok, zatiaľ čo neefuzívna (suchá) FIP sa prejavuje hlavne tvorbou granulómov v centrálnom nervovom systéme, v očiach a v brušných orgánoch a neprodukuje výpotok v telesnej dutine3. Ak sa príznaky efuzívnej a neeufuzívnej formy objavujú súčasne, jedná sa o zmiešanú FIP4. Pokiaľ vieme, existuje iba málo štúdií o klinických a laboratórnych vlastnostiach FIP v Číne.

Diagnostika FIP pred smrťou je kontroverzná a komplikovaná záležitosť. Je ťažšie diagnostikovať FIP in vivo u mačiek bez výpotku, pretože klinické príznaky a laboratórne vlastnosti sú pomerne nejasné. Imunofluorescenčné farbenie antigénu FCoV v makrofágoch je vysoko špecifické, ale je ťažké ho zistiť kvôli nízkemu počtu makrofágov v efúzii. V súčasnosti je zlatým štandardom pre diagnostiku FIP imunohistochémia (IHC) na identifikáciu antigénov FCoV v postihnutých tkanivách. Táto invazívna metóda má však nízku operatívnosť a vyžaduje profesionálne detekčné vybavenie a personál. Negatívny výsledok IHC zároveň nevylučuje diagnózu FIP, čo predstavuje ďalšiu výzvu pre diagnostiku tohto ochorenia5. FIP má extrémne vysokú úmrtnosť a donedávna bola považovaná za smrteľné ochorenie. V posledných rokoch sa ukázalo, že inhibítor 3C proteázy (GC376) a nukleozidový analóg (GS-441524) majú na FIP určitý terapeutický účinok6–9. Účelom tejto štúdie je zistiť epidemiologické vlastnosti a súvisiace rizikové faktory FIP, zhrnúť bežné klinické príznaky a laboratórne charakteristiky a vyhodnotiť terapeutické účinky GS-441524 a GC376.

Materiály a metódy

Selekcia prípadov

Táto štúdia spätne vyhodnocovala lekárske záznamy v databáze 12 veterinárnych nemocníc v čínskom Wu-chane od 1. januára 2019 do 1. januára 2020. Z dôvodu obmedzení diagnostických zariadení vo veterinárnych nemocniciach a zdráhaniu majiteľov mačiek poskytnúť súhlas s invazívnymi diagnostickými postupmi, ako je biopsia, väčšina prípadov nebola potvrdená IHC. Preto boli na základe predtým publikovanej literatúry v tejto oblasti stanovené nasledujúce kritériá zaradenia pre diagnostiku suspektných prípadov FIP5–15. Ako vysoko suspektné prípady FIP boli definované tie, ktoré spĺňali najmenej štyri z nasledujúcich charakteristík: 1) Typické klinické príznaky výpotku FIP (pleurálny výpotok a/alebo ascites) alebo typické klinické príznaky neefuzívnej FIP (očné a neurologické príznaky); 2) Znížený pomer hodnoty albumín/globulín (A/G<0,6); 3) Rivaltov test vykazujúci pozitívne výsledky v efúzii; 4) Pozitívna detekcia FCoV RNA v efúzii polymerázovou reťazovou reakciou s reverznou transkripciou (RT-PCR); 5) Vzorky tkanív odobraté pri pitve, ktoré ukazujú typické histologické znaky FIP, a to systémovú vaskulitídu a pyogranulomatózne lézie.

Z 20 984 mačiek registrovaných v 12 veterinárnych nemocniciach bolo podľa vyššie uvedených kritérií zahrnutých 127 prípadov s vysokým podozrením na FIP. Prostredníctvom zhromažďovania základných informácií, vyšetrenia histórie, klinických príznakov, hematologických a biochemických analýz, diagnostického zobrazovania, RT-PCR, Rivaltovho testu, prieskumnej laparotómie a histopatológie boli prípady komplexne diagnostikované a analyzované a boli zaznamenané podrobné informácie a výsledky vyšetrení (pozri Doplnková tabuľka S1 pre záznamový list prípadu FIP). Všetky informácie boli zhromaždené so súhlasom a za spolupráce veterinárnych lekárov a majiteľov mačiek. Protokol bol schválený Výborom pre riadenie a etiku zvierat Centra laboratórnych zvierat na Huazhongskej poľnohospodárskej univerzite (schvaľovacie číslo: HZAUCA-2018–005).

Štatistická analýza

Štatistická analýza sa uskutočňovala pomocou komerčného softvéru (SPSS verzia 21.0 [IBM]). Pre všetky hodnotené premenné boli použité popisné štatistiky. Kategorické údaje sa analyzovali pomocou Pearsonovho testu chí-kvadrát (χ2). V kontingenčných tabuľkách 2×2 s očakávanými hodnotami buniek <5 sa použili Fisherove presné dvojstranné výsledky. Pohlavie, stav kastrácie, plemeno, vek a nástupu príznakov suspektnej FIP sa porovnali s mačacou klinickou populáciou (20 984 mačiek), prezentovanou od januára 2019 do januára 2020 z 12 veterinárnych nemocníc, aby sa určilo, či sú tieto rizikové faktory spojené s FIP.

Anamnéza, klinické príznaky a výsledky laboratórnych vyšetrení FIP podozrivých prípadov boli spätne analyzované, aby sa zhrnuli bežné klinické znaky a abnormality laboratórneho vyšetrenia choroby. Vzorky boli náhodne vybrané z mačiek podrobených prieskumnej laparotómii a zaslané spoločnosti LABOKLIN GMBH & CO. KG (Bad Kissingen, Nemecko) pre IHC, aby sa overilo, či sú inklúzne kritériá pre prípady FIP správne a odôvodnené. Okrem toho sa hodnotil terapeutický účinok GS-441524 a GC376.

Etické schválenie

Boli dodržané všetky príslušné medzinárodné, národné a inštitucionálne smernice pre starostlivosť a použitie zvierat. Všetky postupy vykonané v štúdiách na zvieratách boli v súlade s etickými normami inštitúcie, v ktorej sa štúdie uskutočňovali.

Výsledky

Rizikové faktory

Medzi FIP a pohlavím nebola zistená významná korelácia (p = 0,083). FIP však významne korelovala so stavom kastrácie (p <0,001) a intaktní samci boli náchylnejšie na ochorenie. Pokiaľ ide o plemeno, či už klasifikované ako krížené alebo čistokrvné (p = 0,069) alebo špecifické pre každé plemeno (p = 0,246), nezistila sa žiadna korelácia s FIP. Medzi vekom a FIP bola signifikantná korelácia (p <0,001) a mladé mačky boli náchylnejšie. Vek prípadov suspektnej FIP sa pohyboval od 1 mesiaca do 8 rokov a 2 mesiacov, s priemerným vekom 13,1 mesiaca a stredným vekom 8 mesiacov. V týchto prípadoch bolo 40,2% mladších ako 6 mesiacov, 67% mladších ako 1 rok a 90,6% mladších ako 2 roky; navyše prevalencia u starších mačiek bola významne nižšia, ako prevalencia u mladých mačiek (tabuľka 1). Korelácia mesiaca nástupu choroby sa študovala prvýkrát a pre každý mesiac sa spočítal počet mačiek s podozrením na FIP a populácia kliniky. Výsledky ukázali, že najvyššia prevalencia bola v máji 1%. Prevalencia v januári (0,95%), februári (0,87%), septembri (0,66%) a novembri (0,77%) bola vyššia ako celková prevalencia a najnižšia prevalencia bola v júli 0,35%. V štatistickej analýze však neexistovala korelácia medzi FIP a mesiacom (p = 0,135; tabuľka 1).

Tabuľka 1

Rizikové faktory mačiek s vysokým podozrením na FIP v porovnaní s klinickou populáciou.

Rizikové faktory Podozrenie na FIP (n = 127) Klinická populácia (n = 20984) χ2 p hodnota OR 95% CI
Pohlavie n = 127 (%) n = 17,494 (%) 3.009 0.083    
Samec 78 (61.4) 9397 (53.7)     1.372 0.958–1.963
Samica 49 (38.6) 8097 (46.3)     0.729 0.509–1.043
Status kastrácie n = 127 (%) n = 16041 (%) 45.684  < 0.001***    
Nekastrovaný samec 69 (54.3) 4887 (30.5)     Ref  
Kastrovaný samec 9 (7.1) 3791 (23.6)     0.168 0.084–0.337
Nekastrovaná samica 39 (30.7) 4472 (27.9)     0.618 0.416–0.917
Kastrovaná samica 10 (7.9) 2891 (18.0)     0.245 0.126–0.476
Plemeno n = 127 (%) n = 16469 (%) 3.307 0.069    
Krížené 36 (28.3) 5953 (36.1)     0.699 0.474–1.029
Čistokrvné 91 (71.7) 10,516 (63.9)     1.431 0.972–2.108
Plemeno(špecifické) n = 127 (%) n = 16469 (%) 16.752 0.053    
Krížené 36 (28.3) 5953 (36.1)     Ref  
Britská krátkosrstá 60 (47.2) 6558 (39.8)     1.513 0.999–2.290
Americká krátkosrstá 8 (6.3) 1275 (7.7)     1.038 0.481–2.237
Ragdoll 9 (7.1) 877 (5.3)     1.697 0.815–3.535
Siamská 6 (4.7) 430 (2.6)     2.307 0.967–5.506
Exotická mačka 3 (2.4) 1019 (6.2)     0.487 0.150–1.584
Chinchilla (Perzská) 2 (1.6) 258 (1.6)     1.282 0.307–5.353
Škótska klapouchá 1 (0.8) 44 (0.3)     3.758 0.504–28.021
Americký curl 1 (0.8) 28 (0.2)     5.906 0.782–44.581
Bengálska 1 (0.8) 27 (0.2)     6.124 0.810–46.291
Vekové skupiny n = 127 (%) n = 19772 (%) 220.276  < 0.001***    
 ≤ 6 M 51 (40.2) 1530 (7.7)     Ref  
6 M < A ≤ 1Y 34 (26.8) 3254 (16.5)     0.313 0.202–0.486
1Y < A ≤ 2Y 30 (23.6) 4660 (23.6)     0.193 0.123–0.304
2Y < A ≤ 4Y 8 (6.3) 4027 (20.4)     0.060 0.028–0.126
4Y < A ≤ 7Y 3 (2.4) 3507 (17.7)     0.026 0.008–0.082
A > 7Y 1 (0.8) 2794 (14.1)     0.011 0.001–0.078
Nástupné mesiace n = 127 (%) n = 20984 (%) 16.166 0.135    
Január 16 (12.6) 1685 (8.0)     Ref  
Február 13 (10.2) 1500 (7.1)     0.913 0.438–1.904
Marec 7 (5.5) 1768 (8.4)     0.417 0.171–1.016
Apríl 7 (5.5) 1656 (7.9)     0.445 0.183–1.085
Máj 17 (13.4) 1689 (8.1)     1.054 0.531–2.094
Jún 10 (7.9) 2109 (10.1)     0.499 0.226–1.103
Júl 7 (5.5) 2022 (9.6)     0.365 0.150–0.888
August 9 (7.1) 1773 (8.4)     0.535 0.236–1.213
September 12 (9.4) 1812 (8.6)     0.697 0.329–1.479
Október 8 (6.3) 1734 (8.3)     0.486 0.207–1.138
November 13 (10.2) 1698 (8.1)     0.806 0.387–1.681
December 8 (6.3) 1529 (7.3)     0.551 0.235–1.291

Dáta vyjadrené ako n (%); χ2 = Chi-kvadrát; OR = Pomer šancí; CI = Interval spoľahlivosti; Ref = Referenčná kategória; A = Vek; Y = Roky; ***: p < 0.001, vyjadruje štatisticky významný rozdiel.

Stresujúce udalosti pred diagnostikovaním boli dokumentované u 60/127 mačiek. Pretože niektoré mačky mali viac stresorov, bolo zaznamenaných spolu 77 stresorov. Z týchto udalostí bola zmena prostredia najbežnejším faktorom vedúcim k stresu (40,3%), po ktorom nasledovali nové domáce zvieratá v domácnosti, ktoré koexistovali s inými chorobami, zastrašovaním a zmenou stravy (obr. 1). Okrem toho sa zhromaždili informácie o hustote mačiek v domácnosti, z toho 43 (51,8%) boli domácnosti s jednou mačkou a 40 (48,2%) boli domácnosti s početnými mačkami.

Obrázok 1
Frekvencia dokumentovanej stresovej situácie mačiek s vysokým podozrením na FIP.

Klinické príznaky

Zo 127 mačiek s vysoko suspektnou FIP sa u 12 (9,4%) prejavila suchá FIP a u 109 (85,8%) sa prejavila efúzna FIP, z toho 92 sa prejavilo ascitom (84,4%), 11 pleurálnym výpotkom (10,1%) a 6 s ascitom a pleurálnym výpotkom (5,5%). Okrem toho 6 mačiek (4,7%) malo zmiešanú FIP. U niektorých sa najskôr prejavila suchá FIP, potom nasledoval ascit a vývoj efuzívnej FIP. Niektoré mačky vykazovali najskôr efuzívnu FIP a niekoľko dní pred smrťou sa u nich vyvinuli neurologické príznaky

Klinické príznaky mačiek s vysokým podozrením na FIP sú uvedené v tabuľke 2. Najbežnejšími nešpecifickými znakmi boli strata hmotnosti (93,8%), malátnosť (86,2%) a nechuenstvo (86%). Vo viac ako polovici prípadov bol prítomný ikterus a 59,4%, respektíve 52,9% horúčka. Z 85 mačiek s vysoko suspektnou FIP, u ktorých bola teplota dokumentovaná pri fyzikálnom vyšetrení, malo 52,9% teplotu nad 39,5 ℃, 36,5% malo teplotu nad 40℃ a 10,6% malo teplotu nad 40,5℃ (pozri doplnkový obrázok S1.). Vo výsledkoch malo 41,3% mačiek hmatateľnú masu pri brušnej palpácii, čo mohlo byť buď zväčšenie mezenterických lymfatických uzlín alebo narastanie črevnej steny. Hnačka bola menej častá a vyskytla sa iba u 17,6%, zatiaľ čo dyspnoe sa vyskytla u 35,2% a bola najbežnejšia u mačiek s pleurálnym výpotkom. Okrem toho, očné a neurologické príznaky sa všeobecne vyskytli iba pri suchých alebo zmiešaných formách FIP.

Tabuľka 2

Klinické príznaky mačiek s vysokým podozrením na FIP.

Klinické príznaky Vyšetrené zvieratá (n) Počet mačiek s klinickými príznakmi (n) Percento mačiek s klinickými príznakmi (%)
Strata hmotnosti 64 60 93.8
Malátnosť 94 81 86.2
Nechutenstvo 100 86 86
Ikterus 64 38 59.4
Horúčka 85 45 52.9
Brušná hmota 63 26 41.3
Dyspnoe 71 25 35.2
Hnačka 85 15 17.6
Očné príznaky 103 9 8.7
Neurologické príznaky 103 9 8.7
Tipy FIP
Suchá 127 12 9.4
Ascites 127 92
Efuzívna pleurálna 127 11 85.8
Obidve 127 6
Zmiešaná 127 6 4.7

Očné príznaky zahŕňali uveitídu, edém rohovky, edém, anizokóriu a odlúčenie sietnice. Neurologické príznaky zahŕňali ataxiu, ochrnutie zadných končatín, nystagmus, zášklby a slinenie. Počet údajov uvedený ako n.

Hematológia a sérová biochémia

Ako je zrejmé z tabuľky 3, hematokrit (HCT) poklesol u 40,2% mačiek, ale iba u 15,9% mačiek došlo k poklesu počtu červených krviniek (RBC). U polovice mačiek sa vyvinula lymfcytopénia, u 33,9% došlo k zvýšeniu počtu bielych krviniek (WBC) a u 34,3% došlo k zvýšeniu počtu neutrofilov (NEU).

Tabuľka 3

Hematológia a sérová biochémia mačiek s vysokým podozrením na FIP.

Meranie Jednotky Referenčný interval Vyšetrené zvieratá Rozsah Priemer Medián Zvýšený Znížený Normálny
Červené krvinky  × 1012/L 5–10 107 3.22–12.5 6.78 6.81 7 (6.5) 17 (15.9) 83 (77.6)
Haematokrit % 24–45 82 13.8–46.6 26.68 26 2 (2.4) 33 (40.2) 47 (57.3)
Biele krvinky  × 109/L 5–18.9 109 0–71.9 17.23 15.6 37 (33.9) 8 (7.3) 64 (58.7)
Lymfocyty  × 109/L 1.5–7.8 106 0–27.8 3.42 1.45 11 (10.4) 53 (50.0) 42 (39.6)
Neutrofily  × 109/L 2.5–12.5 35 0–30.83 9.7 7.93 12 (34.3) 8 (22.9) 15 (42.9)
Celková bielkovina g/L 57–89 109 47–120 75.77 76 16 (14.7) 11 (10.1) 82 (75.2)
Albumín g/L 22–40 109 10–33 20.96 21 0 64 (58.7) 45 (41.3)
Globulín g/L 28–51 109 30–96 55.03 53 63 (57.8) 0 46 (42.2)
Albumín/Globulín / / 109 0.137–0.767 0.399 0.385 / / /
Celkový bilirubín µmol/L 0–15 76 0.8–147.1 25.2 15 37 (48.7) 0 39 (51.3)
Alanínaminotransferáza U/L 12–130 101 10–488 49.31 35 5 (5.0) 13 (12.9) 83 (82.2)
Alkalická fosfatáza U/L 14–111 74 0–155 35.53 27.5 3 (4.1) 19 (25.7) 52 (70.3)
Kreatinín µmol/L 71–212 94 7.3–302 79.04 71 1 (1.1) 45 (47.9) 48 (51.1)
Urea mmol/L 5.7–12.9 89 2.2–44.27 6.05 5.1 2 (2.2) 54 (60.7) 33 (37.1)
Amyláza U/L 500–1500 39 26–3178 1356.01 1187 13 (33.3) 2 (5.1) 24 (61.5)
Lipáza U/L 100–1400 11 81–1163 460.91 470 0 2 (18.2) 9 (81.8)
Mačací sérový amyloid A mg/L 0–8 44 16.9–253 121.82 118.35 44 (100.0) 0 0

Dáta vyjadrené ako n (%).

V sérovej biochémii boli hladiny celkového proteínu (TP) väčšinou normálne (75,2%); niekoľko (14,7%) mačiek malo zvýšenú hladinu a veľmi málo malo zníženú hladinu. Viac ako polovica mačiek s vysoko suspektnou FIP vykazovala hypoalbuminémiu (58,7%). Aj keď hladiny albumínu (ALB) u zostávajúcich mačiek boli normálne, boli tiež blízko dolnej hranice referenčného rozsahu. Hyperglobulinémia bola tiež častá u mačiek s vysokým podozrením na FIP (57,8%) a zvyšok mačiek mal normálnu hladinu globulínu (GLOB). Pomer A/G sa pohyboval od 0,137 do 0,767, s priemerom 0,399 a mediánom 0,385. Medzi výsledkami bolo 91,7% menej ako 0,6, 85,3% bolo menej ako 0,5 a 54,1% bolo menej ako 0,4 (pozri doplnkový obrázok S2). Zvýšenie celkového bilirubínu (TBIL) sa pozorovalo u takmer polovice mačiek s vysoko suspektnou FIP (48,7%) a alanínaminotransferáza (ALT) a alkalická fosfatáza (ALP) boli väčšinou normálne. Kreatinín (CRE) sa znížil u 47,9% mačiek, zatiaľ čo močovina sa znížila u 60,7% mačiek a zriedka sa zvýšila. Amyláza (AMYL) a lipáza (LIPA) boli väčšinou negatívne a pozitívne iba u menšieho množstva mačiek. Okrem toho sa mačací sérový amyloid A (SAA) zvýšil u všetkých mačiek (Tabuľka 3).

Zobrazovacia a molekulárna biológia

Zo 127 mačiek bolo 90 vyšetrených ultrazvukom, ktorý ukázal rôzne stupne ascitu a u niekoľkých mačiek sa ukázala strata kortikomedulárneho rozlíšenia v obličkách. Rádiografia sa uskutočnila u 21 mačiek, ktoré vykazovali pleurálny výpotok a/alebo ascites (obr. 2). Spomedzi 109 mačiek s výpotkom u 98 došlo k odsatiu výpotku. Potom sme pomocou RT-PCR detegovali FCoV RNA u 98 výpotkov, pričom 83 mačiek (84,7%) vykazovalo pozitivitu FCoV. Mutácia FCoV bola detegovaná v 34 FCoV-pozitívnych výpotkoch s 12 úspešne sekvenovanými a získanými čiastočnými sekvenciami génu S, pričom všetky mali mutácie M1058L alebo S1060A. Ďalej boli testy spoločnosti Rivalta vykonané v 85 prípadoch s mierou pozitivity 100%; Testy na protilátky FCoV sa uskutočnili v 12 prípadoch a všetky boli pozitívne. Mikroskopické vyšetrenie výterov z výpotkov 25 mačiek ukázalo veľa ružových proteínových granúl a zvýšenie zápalových buniek.

Obrázok 2
Výsledky klinického vyšetrenia 4-mesačnej intaktnej samice britskej krátkosrstej mačky s vlhkou FIP. (a) Ultrazvuk ukázal veľké množstvo ascitu, v ktorom plávalo črevo; (b) rádiografia odhalila veľké množstvo výpotku v brušnej dutine; (c) povrch obličky bol posiaty miliárnymi bielymi uzlíkmi; (d) boli pozorované ascites a zväčšené mezenterické lymfatické uzliny. (e) Stredne ťažká pyogranulomatózna intersticiálna nefritída (hematoxylín a eozín, × 400). Intersticium kortexu vykazovalo ohniskovú výraznú infiltráciu makrofágmi, lymfocytmi, neutrofilmi a niektorými plazmatickými bunkami; (f) obličkové makrofágy boli zafarbené silno pozitívne na antigén FCoV pomocou imunohistochémie, × 400.

Histopatológia a imunohistochémia

13 mačiek bolo podrobených prieskumnej laparotómii a histopatologická diagnostika bola vykonaná u 9 mačiek (podrobnosti o 13 mačkách nájdete v doplnkovej tabuľke S2). Po prieskumnej laparotómii boli vzorky podrobené histopatologickému vyšetreniu a zistili sme typické patologické zmeny FIP, a to systémovú vaskulitídu a pyogranulomatózne lézie (obr. 2). Náhodne sa vybrali vzorky tkanív šiestich mačiek, ktoré sa poslali spoločnosti LABOKLIN GMBH & CO. KG pre IHC. Toto testovanie odhalilo, že tkanivové makrofágy vykázali pozitívne sfarbenie pre antigén FCoV, čo potvrdilo diagnózu FIP (pozri doplnkový obrázok S3–S8).

Liečba a výsledky

Boli zaznamenané výsledky 88 mačiek. Z nich nakoniec zomrelo 59 s mierou úmrtnosti 67%. Tridsaťdva mačiek bolo bolo priamo eutanizovaných. Dvadsaťšesť mačiek nepodstúpilo žiadnu liečbu alebo sa liečilo iba na príznaky a nakoniec zomreli prirodzene. Iba jedna suchá FIP bola liečená GS-441524 počas 4 týždňov. Po ústupe choroby sa majiteľ rozhodol liečbu vysadiť a mačka nakoniec relapsovala a bola usmrtená. Okrem toho bolo 29 mačiek (25 vlhkých, 3 suché a 1 zmiešaná) liečených GS-441524 (2-4 mg/kg, jedenkrát denne po dobu najmenej 4 týždňov) alebo GC-376 (6-8 mg/kg) raz denne po dobu najmenej 4 týždňov) s úspešnosťou 33%. Najviditeľnejšími znakmi boli rýchly úbytok ascitu a/alebo pleurálneho výpotku (do 1 týždňa), zotavenie psychiky a chuti do jedla a prírastok hmotnosti. Najdlhšie prežila mačka s vlhkou FIP, ktorá bola diagnostikovaná 1. januára 2019 a prežila viac ako rok.

Diskusia

V minulosti bola FIP vedcami považovaná za smrteľné ochorenie. Okrem toho je ťažké uplatniť zlatý štandard IHC pri diagnostike FIP v Číne. S rozvojom výskumu postupne došlo k prielomovým objavom v liečbe FIP, ako napríklad štúdie o GS-441524 a GC376 6–9,16. Vedľajšie účinky týchto dvoch liekov však nie sú jasné a nemožno ich okamžite použiť pre klinickú liečbu. Preto je pre FIP v Číne zásadné ustanovenie presnejšieho diagnostického systému. Tento príspevok skúmal 127 prípadov FIP vo Wu-chane v Číne a študoval diagnostické metódy niekoľkých nemocníc. Zameral sa na klinické postupy lekárov pri diagnostike ochorenia a zlepšenie FIP diagnostického systému.

V tejto štúdii boli zhromaždené údaje o 127 prípadoch s vysoko suspektnou FIP, kde 13 mačiek podstúpilo prieskumnú laparotómiu, 9 vzoriek od mačiek s vysokým podozrením na FIP podstúpilo histopatológiu a 6 vzoriek podstúpilo IHC, pričom všetky boli nakoniec potvrdené ako FIP. Preto boli kritériá začlenenia pre prípady do tejto štúdie odôvodnené. Uskutočnilo sa veľa výskumov a štúdií o FIP na základe analýzy vysoko suspektných prípadov, ktoré nebolo možné diagnostikovať metódami zlatého štandardu (IHC), ale stále poskytovali veľkú referenčnú hodnotu pre diagnostiku a liečbu FIP17–22. Implementácia invazívnych diagnostických metód bola navyše v klinickej praxi zložitá. Pitvu po smrti neboli ochotní akceptovať ani majitelia mačiek, ktorí si vybrali eutanáziu. Ak teda IHC nie je k dispozícii, je presnejšia diagnostika prípadu suspektnej FIP problémom, ktorému v súčasnosti venujú veterinári veľkú pozornosť.

V tejto štúdii bola prevalencia mačiek s vysoko suspektnou FIP 0,61%. Riemerov výskum v Nemecku ukázal, že prevalencia FIP bola 1,42% 14. Predchádzajúce štúdie tiež ukázali, že prevalencia FIP bola v domácnostiach s jednou mačkou alebo s dvoma mačkami 0,02%, zatiaľ čo prevalencia v útulkoch bola 5-10% 23,24. Medzi pohlavím a FIP nebola zistená žiadna korelácia. Niektoré štúdie však naznačili, že samci sú náchylnejší na FIP25. Prevalencia intaktných samcov bola významne vyššia ako prevalencia u iných skupín a prevalencia kastrovaných mačiek bola nižšia, čo je v súlade s Rohrbachovými zisteniami26. Môže to byť preto, že pohlavné hormóny, najmä androgény, majú negatívny vplyv na imunitný systém a zvyšujú riziko šírenia a mutácie vírusov27. Ako už bolo uvedené, táto štúdia ukázala, že FIP je významne spojená s vekom, takže mladé mačky sú náchylnejšie, pravdepodobne preto, že nezrelý imunitný systém a rôzne stresové faktory často viedli k vysokej vírusovej záťaži u mladých mačiek. Je možné, že zvýšená miera nekastrovaných mačiek mohla byť čiastočne spôsobená aj nízkym vekom infikovaných mačiek, čo znamená, že k ochoreniu došlo pred dosiahnutím veku kastrácie. Čistokrvné mačky sa predtým považovali za náchylnejšie na FIP. Stále rastúci počet štúdií, vrátane tejto štúdie, však ukázal, že podiel čistokrvných mačiek v porovnaní s populáciou kliniky nevybočoval z priemeru14. Táto štúdia tiež skúmala pravidelnosť mesiaca prepuknutia FIP, s čím sa neuvažovalo v iných epidemiologických prieskumoch súvisiacich s FIP, a nakoniec nezistila žiadny významný rozdiel v prevalencii FIP v závislosti na mesiaci. Táto štúdia zaznamenala stresory u 60 mačiek, z ktorých najbežnejšia bola zmena prostredia. Niet pochýb o tom, že stres môže inhibovať imunitné funkcie a zvyšovať náchylnosť vírusov na mutácie a množenie10. Hustota bývania sa považovala za jeden z hlavných rizikových faktorov aj pre FIP a preplnenosť by mohla viesť k mutácii vírusov a rozvoju chorôb14. Každopádne niekoľko mačiek s vysokým podozrením na FIP v tejto štúdii pochádzala z domácností s jednou mačkou. Môže to byť preto, že tieto mačky boli vystavené pôsobeniu FCoV, keď v detstve žili v domácnosti s viacerými mačkami, a potom sa presunuli do domácnosti s jednou mačkou pred vyvinutím FIP.

Väčšina prezentovaných prípadov FIP boli efuzívne (až 85,8%), z ktorých väčšinu predstavovali ascites. FIP môže ovplyvňovať systémové orgány, najčastejšie brušné orgány, vrátane čreva, mezenterických lymfatických uzlín, pečene, obličiek a sleziny. Neurologické a očné príznaky boli typickými znakmi suchej FIP. Retrospektívna štúdia 286 mačiek s neurologickým ochorením ukázala, že FIP bol jednou z hlavných príčin neurologických ochorení mačiek28. V tejto štúdii malo 52,9% infikovaných mačiek teplotu vyššiu ako 39,5°C a 36,5% malo teplotu vyššiu ako 40°C. Iný výskum ukázal, že podiel mačiek s horúčkou bol vyšší, kde 82% mačiek malo teplotu vyššiu ako 39,5℃ a 39% malo teplotu vyššiu ako 40℃; Zistilo sa tiež, že horúčka je častejšia u efúznej FIP14. Neboli zaznamenané prípady perikardiálneho výpotku, opuchu skrota alebo kožných papúl, ktoré nie sú bežné, ale nebolo možné ich pri bežnom vyšetrení ignorovať. Klinické príznaky FIP sa vždy menia v priebehu času (napríklad postupná produkcia výpotku a zmeny na funduse), preto bolo veľmi dôležité opakované klinické vyšetrenie, aby sa zabránilo oneskoreniu v diagnostike a liečbe.

Zmeny v hematológii a biochémii séra mohli iba zvýšiť alebo znížiť podozrenie na FIP, ale nemohli sa použiť ako definitívna diagnostická metóda. V tejto štúdii neboli zaznamenané zjavné známky hematologických zmien v diagnostike prípadov FIP, s poklesom HCT u 40,2% mačiek a LYM u 50% mačiek. Mnohé štúdie však preukázali, že lymfocytopénia je najbežnejšou hematologickou abnormalitou FIP vyvolanou prirodzenou alebo experimentálnou infekciou29,30, spôsobenou vírusom indukovanou apoptózou T-lymfocytov31. V tejto štúdii predpokladáme, že testovanie hladiny bielkovín hrá dôležitú úlohu pri diagnostike prípadov FIP. ALB poklesol u 58,7% mačiek a GLOB sa zvýšil u 57,8% mačiek, takže keď sa obidve vyskytli súčasne, TP často zostal v normálnom rozmedzí. Z tohto dôvodu iba 14,7% mačiek preukázalo zvýšenie TP. Hyperglobulinémia aj hypoalbuminémia mohli zvýšiť podozrenie na FIP, ale najdôležitejšou sérovou biochemickou abnormalitou bol pomer A/G. K zníženiu pomeru A/G došlo takmer vo všetkých prípadoch FIP. Rôzne štúdie priniesli odlišné výsledky týkajúce sa efektívnej kritickej hodnoty pomeru A/G32. Podľa pomerov A/G v tejto štúdii (91,7% <0,6, 85,3% <0,5 a 54,1% <0,4) možno za kritickú hodnotu považovať pomer 0,5. Keď bol pomer A/G>0,8, bola pravdepodobnosť FIP veľmi malá; keď bol pomer 0,5<A/G<0,8, FIP bola jednou z možností; a keď bol pomer A/G<0,5, FIP už bola vysoko suspektná. FIP bola navyše sprevádzaná zápalovou odpoveďou, ktorá viedla k zvýšeniu koncentrácie proteínu akútnej fázy33. Preto predpokladáme, že zvýšenie SAA môže pomôcť pri diagnostike FIP.

V porovnaní so sérovou detekciou má detekcia a analýza výpotku z telesnej dutiny u mačiek lepšiu prediktívnu hodnotu32. Miera pozitivity Rivaltovho testu bola v tejto štúdii 100%. Štúdia naznačila, že senzitivita Rivaltovho testu bola 91,3%, špecificita bola 65,5%, pozitívna prediktívna hodnota bola 58,4% a negatívna prediktívna hodnota bola 93,4% 34. Rivaltov test je lacná a rýchla detekčná metóda, ktorá nevyžaduje drahé prístroje a je ľahko zvládnuteľná. Z hľadiska dobrej citlivosti a negatívnej prediktívnej hodnoty by mal byť do diagnostiky každej mačky s výpotkom zahrnutý Rivaltov test15. Pozitívna miera FCoV RNA detegovaná pomocou RT-PCR bola 84,7%. Všetky koronavírusy, vrátane FCoV, však často mutujú a rekombinujú, takže RT-PCR navrhnutá pre špecifické sekvencie nemohla amplifikovať všetky FCoV35 a pozitívne výsledky iba reprezentovali prítomnosť FCoV, ale nie presný FIPV.

V tejto štúdii bolo GS-441524 liečených celkovo 24 mačiek, z toho 23 bolo vyliečených. Iba u jednej mačky došlo k relapsu po 4 týždňoch liečby a nakoniec bola utratená. Liečba GS-441524 po dobu viac ako 8 týždňov sa ukázala ako vysoko účinná. Liečba GC376 samotným alebo v kombinácii s GS-441524 bola tiež účinná. V skutočnosti bola väčšina konečných úmrtí spôsobená absenciou liečby, výhradne symptomatickou liečbou alebo eutanáziou. Pruijssers a Denison navyše naznačili, že kombinácia silných širokospektrálnych liekov proti koronavírusom môže zvýšiť účinnosť a znížiť výskyt rezistencie na lieky36.

Záverom je možné skonštatovať, že FIP nekorelovala s pohlavím, plemenom alebo mesiacom, ale významne korelovala s vekom a stavom kastrácie. FIP sa významne častejšie vyskytovala u mladých mačiek alebo intaktných samcov. Najbežnejšou klinickou formou bola vlhká FIP. Znížený pomer A/G, zvýšený SAA a lymfopénia boli bežné laboratórne abnormality. GS-441524 a GC376 preukázali účinnosť pri liečbe mačiek s podozrením na FIP.

Doplnkové informácie

Doplňujúce obrázky. (5,0 mil. Docx)

Poďakovania

Autori by chceli poďakovať veterinárom a majiteľom mačiek, bez ktorých pomoci by sa táto štúdia nemohla uskutočniť. Štúdia bola financovaná z Národného kľúčového plánu výskumu a vývoja (č. 2020YFC08845600) a fakultnej nemocnice Huazhong Agricultural University. Štúdia bola vykonaná v súlade s pokynmi ARRIVE (Animal Research: Reporting of In Vivo Experiments) (https://arriveguidelines.org).

Autorské príspevky

Koncepcia a návrh štúdie: C.H. a Y.Yin. Zber údajov: Y.Y., H.O., W.J., J.L., X.L. a J.L. Analýza dát: Y.Y., T.L., C.W. a X.L. Rukopis: Y.Y. a C.H. Všetci autori recenzovali rukopis.

Dostupnosť dát

Všetky údaje generované alebo analyzované počas tejto štúdie sú obsiahnuté v tomto publikovanom článku (a jeho súboroch s doplňujúcimi informáciami).

Konflikt záujmov

Autori si nie sú vedomí žiadneho konfliktu záujmov.

Poznámky pod čiarou

Poznámka vydavateľa

Springer Nature zostáva neutrálny, pokiaľ ide o jurisdikčné nároky v publikovaných mapách a inštitucionálnych prepojeniach.

Referencie

  1. Bank-Wolf BR, et al. Mutations of 3c and spike protein genes correlate with the occurrence of feline infectious peritonitis. Vet. Microbiol. 2014;173:177–188. doi: 10.1016/j.vetmic.2014.07.020. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  2. Lewis CS, et al. Genotyping coronaviruses associated with feline infectious peritonitis. J. Gen. Virol. 2015;96:1358. doi: 10.1099/vir.0.000084. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  3. Norsworthy, G. D., Grace, S.F., Crystal, M.A. & Tilley, L.P. The feline patient (4thed), 181–183 (John Wiley & Sons, New York, 2011).
  4. Pedersen NC. A review of feline infectious peritonitis virus infection: 1963–2008. J. Feline Med. Surg. 2009;11:225–258. doi: 10.1016/j.jfms.2008.09.008. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  5. Sykes JE. Canine and Feline Infectious Diseases, 195–208. W. B. Saunders; 2014. [Google Scholar]
  6. Kim Y, et al. Reversal of the progression of fatal coronavirus infection in cats by a broad-spectrum coronavirus protease inhibitor. PLoS Pathog. 2016;12:1–18. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
  7. Murphy BG, et al. The nucleoside analog GS-441524 strongly inhibits feline infectious peritonitis (FIP) virus in tissue culture and experimental cat infection studies. Vet. Microbiol. 2018;219:226–233. doi: 10.1016/j.vetmic.2018.04.026. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  8. Pedersen NC, et al. Efficacy of a 3C-like protease inhibitor in treating various forms of acquired feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 2018;20:378–392. doi: 10.1177/1098612X17729626. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  9. Pedersen NC, et al. Efficacy and safety of the nucleoside analog GS-441524 for treatment of cats with naturally occurring feline infectious peritonitis. J. Feline Med. Surg. 2019;21:271–281. doi: 10.1177/1098612X19825701. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  10. Addie, D. D. et al. Feline infectious peritonitis. ABCD guidelines on prevention and management. J. Feline Med. Surg.11, 594–604 (2009). [PMC free article] [PubMed]
  11. Greene CE. Infectious diseases of the dog and cat, 92–108. W. B. Saunders; 2012. [Google Scholar]
  12. Kipar A, Meli ML. Feline infectious peritonitis: still an enigma? Vet. Pathol. 2014;51:505–526. doi: 10.1177/0300985814522077. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  13. Pedersen NC. An update on feline infectious peritonitis: diagnostics and therapeutics. Vet. J. 2014;201:133–141. doi: 10.1016/j.tvjl.2014.04.016. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  14. Riemer F, Kuehner KA, Ritz S, Sauter-Louis C, Hartmann K. Clinical and laboratory features of cats with feline infectious peritonitis–a retrospective study of 231 confirmed cases (2000–2010) J. Feline Med. Surg. 2016;18:348–356. doi: 10.1177/1098612X15586209. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  15. Felten S, Hartmann K. Diagnosis of feline infectious peritonitis: a review of the current literature. Viruses. 2019;11:1068. doi: 10.3390/v11111068. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  16. Dickinson PJ, Bannasch M, Thomasy SM, et al. Antiviral treatment using the adenosine nucleoside analogue GS-441524 in cats with clinically diagnosed neurological feline infectious peritonitis. J. Vet. Intern. Med. 2020;34:1587–1593. doi: 10.1111/jvim.15780. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  17. Soma T, Ishii H. Detection of feline coronavirus antibody, feline immunodeficiency virus antibody, and feline leukemia virus antigen in ascites from cats with effusive feline infectious peritonitis. J. Vet. Med. Sci. 2004;66:89–90. doi: 10.1292/jvms.66.89. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  18. Simons FA, et al. A mRNA PCR for the diagnosis of feline infectious peritonitis. J. Virol. Methods. 2005;124:111–116. doi: 10.1016/j.jviromet.2004.11.012. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  19. Can-Şahna K, Ataseven VS, Pınar D, Oğuzoğlu TÇ. The detection of feline coronaviruses in blood samples from cats by mRNA RT-PCR. J. Feline Med. Surg. 2007;9:369–372. doi: 10.1016/j.jfms.2007.03.002. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  20. Sharif S, et al. Evaluation of feline coronavirus viraemia in clinically healthy and ill cats with feline infectious peritonitis. J. Anim. Vet. Adv. 2011;10:18–22. doi: 10.3923/javaa.2011.18.22. [CrossRef] [Google Scholar]
  21. Li C, et al. Circulation and genetic diversity of Feline coronavirus type I and II from clinically healthy and FIP-suspected cats in China. Transbound. Emerg. Dis. 2019;66:763–775. doi: 10.1111/tbed.13081. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  22. Lorusso E, et al. Discrepancies between feline coronavirus antibody and nucleic acid detection in effusions of cats with suspected feline infectious peritonitis. Res. Vet. Sci. 2019;125:421–424. doi: 10.1016/j.rvsc.2017.10.004. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  23. Pedersen NC. Serologic studies of naturally occurring feline infectious peritonitis. Am. J. Vet. Res. 1976;37:1449–1453. [PubMed] [Google Scholar]
  24. Addie DD, Jarrett O. A study of naturally occurring feline coronavirus infections in kittens. Vet. Rec. 1992;130:133–137. doi: 10.1136/vr.130.7.133. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  25. Worthing KA, et al. Risk factors for feline infectious peritonitis in Australian cats. J. Feline Med. Surg. 2012;14:405–412. doi: 10.1177/1098612X12441875. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  26. Rohrbach BW, et al. Epidemiology of feline infectious peritonitis among cats examined at veterinary medical teaching hospitals. J. Am. Vet. Med. Assoc. 2001;218:1111–1115. doi: 10.2460/javma.2001.218.1111. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  27. Grossman CJ. Interactions between the gonadal steroids and the immune system. Science. 1985;227:257–261. doi: 10.1126/science.3871252. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  28. Bradshaw, J. M., Pearson, G. R. & Gruffydd-Jones, T. J. A Retrospective Study of 286 Cases of Neurological Disorders of the Cat. J. Comp. Pathol.131, 112–120. [PMC free article] [PubMed]
  29. Dean GA, Olivry T, Stanton C, Pedersen NC. In vivo cytokine response to experimental feline infectious peritonitis virus infection. Vet. Microbiol. 2003;97:1–12. doi: 10.1016/j.vetmic.2003.08.010. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  30. de Groot-Mijnes JDF, van Dun JM, van der Most RG, de Groot RJ. Natural history of a recurrent feline coronavirus infection and the role of cellular immunity in survival and disease. J. Virol. 2005;79:1036–1044. doi: 10.1128/JVI.79.2.1036-1044.2005. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  31. Vermeulen BL, et al. Suppression of NK cells and regulatory T lymphocytes in cats naturally infected with feline infectious peritonitis virus. Vet. Microbiol. 2013;164:46–59. doi: 10.1016/j.vetmic.2013.01.042. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  32. Hartmann K, et al. Comparison of different tests to diagnose feline infectious peritonitis. J. Vet. Intern. Med. 2003;17:781–790. doi: 10.1111/j.1939-1676.2003.tb02515.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  33. Hazuchova K, Held S, Neiger R. Usefulness of acute phase proteins in differentiating between feline infectious peritonitis and other diseases in cats with body cavity effusions. J. Feline Med. Surg. 2017;19:809–816. doi: 10.1177/1098612X16658925. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  34. Fischer Y, Sauter-Louis C, Hartmann K. Diagnostic accuracy of the Rivalta test for feline infectious peritonitis. Vet. Clin. Pathol. 2012;41:558–567. doi: 10.1111/j.1939-165X.2012.00464.x. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  35. Tasker S. Diagnosis of feline infectious peritonitis: Update on evidence supporting available tests. J. Feline Med. Surg. 2018;20:228–243. doi: 10.1177/1098612X18758592. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
  36. Pruijssers AJ, Denison MR. Nucleoside analogues for the treatment of coronavirus infections. Curr. Opin. Virol. 2019;35:57–62. doi: 10.1016/j.coviro.2019.04.002. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]

Chránia domáce zvieratá svojich majiteľov v ére COVID-19?

Pôvodný článok: Do pets protect their owners in the COVID-19 era?; 12.5.2020

Jan Jurgiel, Krzysztof J. Filipiak, Łukasz Szarpak, Miłosz Jaguszewski, Jacek Smereka, Tomasz Dzieciątkowskig

Úvod

K prepuknutiu nákazy COVID-19 a globálnemu šíreniu choroby spôsobenej SARS-CoV-2 došlo koncom roka 2019 v čínskom Wu-chane [1]. Po infikovaní viac ako 120 000 ľudí a takmer 5 000 mŕtvych to Svetová zdravotnícka organizácia oznámila ako globálne kontrolovateľnú pandémiu [2]. V apríli 2020 počet prípadov presiahol 2 milióny a infekcia sa rozšírila do viac ako 180 krajín [3], [4]. Ľudské koronavírusy (HCoV) boli pôvodcom nielen súčasnej pandémie, ale aj epidémií SARS a MERS, ktoré infikovali a pripravili o život tisíce ľudí [5], [6]. Virologické a genetické štúdie potvrdili, že netopiere boli hostiteľmi oboch vírusov, ktoré sa ďalej šírili cibetkami a dromedármi [7], [8], [9]. Posledné štúdie naznačujú, že zdrojom rôznych koronavírusov môžu byť špecifické druhy zvierat: netopiere pre alfa- a beta- koronavírusy, vtáky pre gamma- a delta- koronavírusy a hlodavce pre predchodcu beta- koronavírusu línie A [10], [11], [12].

Infekcia nepostihuje len divoké zvieratá a existuje veľa známych kmeňov, ktoré ovplyvňujú hospodárske a domáce zvieratá [13]. Príznaky spôsobené koronavírusmi závisia od typu kmeňa; môžu zahŕňať gastrointestinálne ochorenia (hnačky, zvracanie, anorexia), ochorenia dýchacích ciest (dyspnoe, kašeľ, sipot) a iné. Živočíšny pôvod nového koronavírusu viedol k diskusii o možnom prenose choroby kontaktom s domácimi zvieratami. Všeobecný strach sa ešte zvýšil po potvrdení SARS-CoV-2 u tigra v zoologickej záhrade v Bronxe [14]. Svetová zdravotnícka organizácia v snahe čeliť týmto obavám sa odvolala na nedostatok dôkazov o šírení nového koronavírusu zo spoločenských zvierat na ľudí [15].

Empirické pozorovania ukazujú, že prítomnosť domácich zvierat môže mať pozitívny vplyv na priebeh COVID-19. Neoficiálne dôkazy sa snažia argumentovať tým, že COVID-19 iba veľmi zriedkavo postihuje veterinárnych lekárov. Lekárka Sabina Olex-Condor, španielska lekárka v Madride, v rozhovore naznačila, že mierny priebeh je častejší u pacientov vlastniacich domáce zvieratá (k dispozícii na: www.vetnolimits.com; www.psy.pl; www.plus.gloswielkopolski.pl ). Korelácia medzi vlastníctvom domácich zvierat a miernym priebehom COVID-19 sa zatiaľ nepotvrdila. V našej štúdii sme prešli množstvo literatúry a pokúsili sme sa nájsť možné vysvetlenie tohto javu. Predpokladáme, že kontakt so zvieracími koronavírusmi by mohol viesť k stimulácii imunitného systému, čím sa vytvorí účinná reakcia na infekciu SARS-CoV-2.

Výskyt zvieracieho koronavírusu u domácich zvierat

Možný pozitívny vplyv vlastníctva zvieraťa je možné zvážiť, ak je prítomnosť zvieracích koronavírusov v populácii domácich miláčikov vysoká. Preto sme študovali práce prezentujúce výskyt zvieracích koronavírusov. V našej analýze sa zameriavame na psy, a to z dvoch dôvodov: 1) sú to najbežnejšie druhy chované ako domáce zvieratá [16], 2) psie koronavírusy sa môžu ľahko prenášať na človeka prostredníctvom kvapiek. Mačacie koronavírusy sa detegujú aj u mačiek, ale ich príznaky súvisia hlavne s gastrointestinálnym traktom alebo sú pôvodcom neobvyklej a zvyčajne smrteľnej abnormálnej imunitnej odpovede na vírusovú infekciu, ale prenos zo zvieraťa na človeka je veľmi obmedzený [17].

Tabuľka 1 ukazuje mieru detekcie u psov. Podľa štúdií je detekcia psích respiračných koronavírusov (CrCoV) ustálená od 7,5% do 54,7%. Štúdie s najvýznamnejšou vzorkou (Priestnal a kol. 2006 a More a kol. 2020) preukázali detekciu: 54,7% pre Severnú Ameriku, 36,0% pre Spojené kráľovstvo a 53,0% pre Nový Zéland.

AutorPočet vzoriek (n)Miera detekcieMetódaRegión
Priestnal et al. (2006) [18]1000
824
54.7%
36.0%
Sérologické testovanieSeverná Amerika
UK
More et al. (2020) [19]101553.0%Sérologické testovanieNový Zéland
Priestnal et al. (2007) [20]49023.3%Sérologické testovanieTaliansko
An et al. (2010) [21]48312.8%Sérologické testovanieKórea
Hielb et al. (2019) [22]2647.5%Sérologické testovanieRakúsko
Knesl et al. (2009) [23]25129.0%Sérologické testovanieNový Zéland
Mitchell et al. (2017) [24]24747.0%
7.7%
Sérologické testovanieEurópa
Decarao et al. (2007) [25]21532.0%Sérologické testovanieTaliansko
Schulz et al. (2014) [26]1519.8%Molekulárne testovanieNemecko
Erles et al. (2003) [27]11937.0%Molekulárne testovanieUK
Erles et Brownlie [28](2005)11338.9%Sérologické testovanieUK
Sowman et al. (2018) [29]9350.5%Sérologické testovanieNový Zéland
Wille et al. (2020) [30]8814.7%Molekulárne testovanieŠvédsko
Tabuľka 1
Súhrn štúdií zisťujúcich výskyt koronavírusov u psov.

Dáta ukazujú, že výskyt CrCoV je u psov vysoký, čo môže naznačovať, že ľudia, ktorí majú domáce zviera, môžu mať častejší kontakt s rôznymi typmi psích koronavírusov. Pretože infikované domáce zvieratá nemusia mať príznaky, kontakt majiteľov s patogénmi môže byť bezpríznakový[31].

Krížová reaktivita a mobilizácia imunitného systému

Ľudský imunitný systém bojuje proti rôznym vírusovým infekciám tromi cestami: 1) sprostredkovanou interferónom, 2) sprostredkovanou cytotoxickými bunkami a 3) sprostredkovanou protilátkami [32]. V prvej ide o interferón, ktorý poskytuje účinnú imunitnú reakciu aktiváciou NK-buniek a makrofágov, potlačením produkcie vírusových proteínov a reguláciou prezentácie antigénu T-lymfocytom. V druhej môžu cytotoxické bunky priamo zabíjať hostiteľské bunky infikované vírusom pomocou špecifických receptorov a enzýmov, čím zastavia ďalšiu infekciu [33].

Zastavenie infekcie sprostredkované protilátkami je možné uskutočniť rôznymi mechanizmami: aglutináciou, fagocytózou alebo komplementovou systémovou degradáciou, ale všetky sú stimulované opsonizáciou protilátok [32]. Účinnosť tohto procesu súvisí so špecifickosťou protilátky – schopnosťou protilátky rozlišovať medzi podobnými a odlišnými antigénmi. Avšak v dôsledku skríženej reaktivity môžu protilátky reagovať na iný antigén v dôsledku podobnosti jeho štruktúr [34]. Reakcia na podobný antigén môže viesť k účinnej imunitnej ochrane, ako keby sa uskutočnila proti primárnemu cieľu. Krížová reaktivita súvisí so stupňom podobnosti primárneho antigénu s druhým, napríklad: neutralizačné protilátky proti „starému“ SARS-CoV majú miernu väzbovú silu k novému koronavírusu SARS-CoV-2.

Genóm koronavírusov kóduje štyri štrukturálne a šestnásť neštrukturálnych proteínov, približne [35], [36]. Spike proteíny (S-proteín) sú štrukturálne proteíny, ktoré rozpoznávajú a pripájajú sa k ACE2 umiestnenému na bunkovej membráne epitelu dýchacích ciest a pľúcnom parenchýme. Vo svojej štúdii Tilocca a kolegovia sekvenovali aminokyselinovú sekvenciu SARS-CoV-2 a porovnali ju so sekvenciami odvodenými od iných zvieracích koronavírusov [37]. Analýza ukázala, že podobnosť celej sekvencie medzi SARS-CoV-2 a psím respiračným koronavírusom (CrCoV) je 36,39% (porovnanie proteínu GI QHR63290 s QAY30030). Ďalšie skúmanie sekvencie epitopu však ukazuje vysokú homológiu: 57,14%, 80,00%, 83,33% a 100,00% v CrCoV epitopoch: 789–799, 754–764, 424–437 a 1139–1152. Na základe údajov predpokladáme, že opakovaný kontakt so zvieracími koronavírusmi môže viesť k imunizácii. Tento účinok bol potvrdený experimentálnymi štúdiami. Výskum vedený Luom a kolegami ukázal, že nukleokapsidový proteín odvodený z CrCoV a exprimovaný v E. coli vykazoval antigénnu skríženú reaktivitu s antisérami proti ľudským koronavírusom [38].

Ďalej Zhao a kolektív navrhujú ešte jedno vysvetlenie ochranného účinku kontaktu so zoonotickými koronavírusmi [39]. Krížová reaktivita s T-lymfocytmi môže vyvolať imunitnú odpoveď. Pamäťové T-lymfocyty CD4 + na epiteli dýchacích ciest môžu účinne produkovať interferón-gama, čo vedie k aktivácii ďalších buniek a účinnej reakcii.

Pacienti, ktorí vlastnia domáce zvieratá, teda mohli mať mierny priebeh infekcie SARS-CoV-2, ako bolo pozorované v Španielsku. Opakovaný kontakt s patogénmi môže fungovať ako imunitná mobilizácia proti SARS-CoV-2 mnohými rôznymi cestami.

Závery

  1. U psov sa často vyskytujú psie respiračné koronavírusy.
  2. Vlastníctvo zvieraťa môže viesť ku kontaktu s koronavírusmi psov.
  3. Opakovaný kontakt s koronavírusmi psov môže stimulovať ľudský imunitný systém a poskytnúť účinnú reakciu na SARS-COV-2.
  4. Je potrebné ďalšie preskúmanie korelácie medzi vlastníctvom domácich miláčikov a priebehom COVID-19. Takéto údaje, aj keď spätne získané, sa oplatí analyzovať.

Referencie

1. Wu Y.-C., Chen C.-S., Chan Y.-J. The outbreak of COVID-19: an overview. J Chin Med Assoc. 2020;83:217–220. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
2. WHO Coronavirus disease 2019 (COVID-19) Situation Report – 52.
3. COVID-19 Dashboard by the Center for Systems Science and Engineering (CSSE) at Johns Hopkins University (JHU).
4. Mallapaty S. What the cruise-ship outbreaks reveal about COVID-19. Nature. 2020;580:18. [PubMed] [Google Scholar]
5. Sorensen M.D. Severe acute respiratory syndrome (SARS): development of diagnostics and antivirals. Ann N Y Acad Sci. 2006;1067:500–505. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
6. http://www.emro.who.int/health-topics/mers-cov/mers-outbreaks.html.
7. Yin Y., Wunderink R.G. MERS, SARS and other coronaviruses as causes of pneumonia: MERS, SARS and coronaviruses. Respirology. 2018;23:130–137. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
8. Li W. Bats are natural reservoirs of SARS-like coronaviruses. Science. 2005;310:676–679. [PubMed] [Google Scholar]
9. Ithete N.L. Close relative of human middle east respiratory syndrome coronavirus in bat, South Africa. Emerg Infect Dis. 2013;19:1697–1699. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
10. Woo P.C.Y. Discovery of seven novel mammalian and avian coronaviruses in the genus deltacoronavirus supports bat coronaviruses as the gene source of alphacoronavirus and betacoronavirus and avian coronaviruses as the gene source of gammacoronavirus and deltacoronavirus. J Virol. 2012;86:3995–4008. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
11. Woo P.C.Y. Molecular diversity of coronaviruses in bats. Virology. 2006;351:180–187. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
12. Lau S.K.P. Discovery of a novel coronavirus, china rattus coronavirus HKU24, from Norway rats supports the murine origin of betacoronavirus 1 and has implications for the ancestor of betacoronavirus lineage A. J Virol. 2015;89:3076–3092. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
13. Wang Q., Vlasova A.N., Kenney S.P., Saif L.J. Emerging and re-emerging coronaviruses in pigs. Curr Opin Virol. 2019;34:39–49. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
14. https://www.bbc.com/news/world-us-canada-52177586.
15. WHO Coronavirus disease (COVID-19) advice for the public: Myth busters.
16. Applebaum J.W., Peek C.W., Zsembik B.A. Examining U.S. pet ownership using the General Social Survey. Soc Sci J. 2020;1–10 doi: 10.1080/03623319.2020.1728507. [CrossRef] [Google Scholar]
17. Jaimes J.A., Whittaker G.R. Feline coronavirus: insights into viral pathogenesis based on the spike protein structure and function. Virology. 2018;517:108–121. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
18. Priestnall S., Brownlie J., Dubovi E., Erles K. Serological prevalence of canine respiratory coronavirus. Vet Microbiol. 2006;115:43–53. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
19. More G., Dunowska M., Acke E., Cave N. A serological survey of canine respiratory coronavirus in New Zealand. New Zealand Vet J. 2020;68:54–59. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
20. Priestnall S.L., Pratelli A., Brownlie J., Erles K. Serological prevalence of canine respiratory coronavirus in southern italy and epidemiological relationship with canine enteric coronavirus. J VET Diagn Invest. 2007;19:176–180. [PubMed] [Google Scholar]
21. An D.-J. A serological survey of canine respiratory coronavirus and canine influenza virus in Korean dogs. J Vet Med Sci. 2010;72:1217–1219. [PubMed] [Google Scholar]
22. Hiebl A. Detection of selected viral pathogens in dogs with canine infectious respiratory disease in Austria. J Small Anim Pract. 2019;60:594–600. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
23. Knesl O., Allan F., Shields S. The seroprevalence of canine respiratory coronavirus and canine influenza virus in dogs in New Zealand. New Zealand Vet J. 2009;57:295–298. [PubMed] [Google Scholar]
24. Mitchell J.A. European surveillance of emerging pathogens associated with canine infectious respiratory disease. Vet Microbiol. 2017;212:31–38. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
25. Decaro N. Serological and molecular evidence that canine respiratory coronavirus is circulating in Italy. Vet Microbiol. 2007;121:225–230. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
26. Schulz B.S., Kurz S., Weber K., Balzer H.-J., Hartmann K. Detection of respiratory viruses and Bordetella bronchiseptica in dogs with acute respiratory tract infections. Vet J. 2014;201:365–369. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
27. Erles K., Toomey C., Brooks H.W., Brownlie J. Detection of a group 2 coronavirus in dogs with canine infectious respiratory disease. Virology. 2003;310:216–223. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
28. Erles K., Brownlie J. Investigation into the causes of canine infectious respiratory disease: antibody responses to canine respiratory coronavirus and canine herpesvirus in two kennelled dog populations. Arch Virol. 2005;150:1493–1504. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
29. Sowman H., Cave N., Dunowska M. A survey of canine respiratory pathogens in New Zealand dogs. New Zealand Vet J. 2018;66:236–242. [PubMed] [Google Scholar]
30. Wille M. Evolutionary genetics of canine respiratory coronavirus and recent introduction into Swedish dogs. Infect Genet Evol. 2020;82 [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
31. Buonavoglia C. Canine coronavirus highly pathogenic for dogs. Emerg Infect Dis. 2006;12:492–494. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
32. https://www.immunology.org/public-information/bitesized-immunology/pathogens-and-disease/immune-responses-bacteria.
33. Rosendahl Huber S., van Beek J., de Jonge J., Luytjes W., van Baarle D. T cell responses to viral infections – opportunities for peptide vaccination. Front. Immunol. 2014;5 [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
34. Frank S.A. Princeton University Press; 2002. Immunology and evolution of infectious disease. [Google Scholar]
35. Chen Y., Liu Q., Guo D. Emerging coronaviruses: genome structure, replication, and pathogenesis. J Med Virol. 2020;92:418–423. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
36. Donnelly C.A. Epidemiological and genetic analysis of severe acute respiratory syndrome. Lancet Infect Dis. 2004;4:672–683. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
37. Tilocca B. Molecular basis of COVID-19 relationships in different species: a one health perspective. Microbes Infect. 2020 doi: 10.1016/j.micinf.2020.03.002. S1286457920300484. [PMC free article] [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
38. Lu S. Genetic and antigenic characterization of recombinant nucleocapsid proteins derived from canine coronavirus and canine respiratory coronavirus in China. Sci China Life Sci. 2016;59:615–621. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]
39. Zhao J. Airway memory CD4 + T cells mediate protective immunity against emerging respiratory coronaviruses. Immunity. 2016;44:1379–1391. [PMC free article] [PubMed] [Google Scholar]

FIP u starých mačiek

Pôvodný článok: 2021 – FIP IN AGED CATS
Niels C. Pedersen, DVM, PhD, Emeritný profesor, Škola veterinárneho lekárstva University of California, Davis; 11.2.2021

Fakty: Vzťah veku a incidencie FIP už bol v literatúre diskutovaný a dokonca bol aj predmetom výskumu [1]. 29% prípadov FIP sa vyskytuje u mačiatok do 0,5 roka, 50% do 1 roka, 80% do veku 3 roky a 96% do 8 rokov (tabuľka 1). Výskyt FIP medzi 7. a 11. rokom života je extrémne nízky. Prinajmenšom dve štúdie, jedna z USA v roku 1976 [2] a druhá z Európy v roku 2021 [3][tabuľka 1], potvrdzujú skutočný, ale menej dramatický nárast výskytu na 3% u starších mačiek. Zámerom tohto článku je rozobrať príčiny tohto nárastu a jeho dôsledky pre diagnostiku a úspešnú liečbu FIP u starých mačiek.

Tabuľka 1. Vek mačiek v čase diagnózy FIP na základe údajov získaných o mačkách liečených pomocou GS-441524 z Európy 2019-2021.

Zdroj expozície FIP: FIP je výsledkom expozície FECV [4] a to isté platí aj pre staršie mačky. Existuje však niekoľko jedinečných situácií, ktoré sú s takouto expozíciou spojené. Prvý scenár je analogický s tým, ktorý sa vyskytuje u mladších mačiek, t. j. hromadná expozícia mladších mačiek. Je však bežné, že staršie mačky sa spárujú ako mačiatka a žijú svoj život spoločne v relatívnej izolácii. To vedie k ďalšiemu zaujímavému scenáru, pri ktorom je pravdepodobné, že jedna mačka z páru zomrie skôr ako druhá, čo ju ponechá bez spoločníka. Nového spoločníka, najčastejšie mačiatko, potom získate od záchranárskej organizácie, útulku alebo chovateľskej stanice. Šanca, že mačiatko z týchto zdrojov vylučuje FECV, je vysoké. Existuje tiež druhý zdroj expozície FECV, ktorý nevyžaduje kontakt mačky s mačkou. Je známe, že FECV sa môže preniesť z jednej mačky na druhú prostredníctvom ľudského oblečenia. FECV je prítomný vo vysokých koncentráciách v prachu podstielky, najmä u mladých mačiek a mačiatok, a v prostredí môže prežiť mnoho dní. Preto je kontakt majiteľa s mladšími mačkami mimo domova ďalším zdrojom infekcie FECV.

Jedinečné aspekty FIP u starých mačiek: Skúsenosti s liečbou starých mačiek GS-441524 vedú k trom možným faktorom, ktoré by nás mali zaujímať: 1) chybne diagnostikovaná FIP, 2) existencia FIP v spojení s jednou alebo viacerými ďalšími poruchami bežnými u starnúcej mačky a 3) liečba FIP v súvislosti s oslabeným imunitným systémom.

Chybná diagnóza FIP: Pozorovania uskutočnené u mačiek liečených GS-441524 naznačujú, že FIP u starších mačiek je náchylnejšia na nesprávnu diagnózu a je ťažšie ju liečiť. Chybná diagnóza FIP u starých mačiek sa dá najlepšie vysvetliť jednoduchou pravdepodobnosťou. Napríklad v jednej štúdii sa zistilo, že FIP je najbežnejšou príčinou ochorenia chrbtice u mačiek mladších ako dva roky, zatiaľ čo rakovina bola najbežnejšou samostatnou poruchou vo vekovom rozmedzí 2 – 8 rokov [5]. Preto by prvou úvahou o poruche chrbtice u mladej mačky mala byť FIP, zatiaľ čo prvou úvahou u starej mačky by mala byť rakovina. Výskyt mnohých typov rakoviny, ktorá nie je vyvolaná retrovírusom, tiež stúpa, počnúc vekom okolo 7-9 rokov, a predstavuje asi jednu tretinu úmrtí starých mačiek. Chronické ochorenie obličiek sa tiež začína klinicky prejavovať približne v rovnakom veku a predstavuje asi jednu tretinu úmrtí starých mačiek. Medzi zostávajúce úmrtia starých mačiek patrí cukrovka a hypertyreóza a početné muskuloskeletálne, kardiovaskulárne, neurologické a gastrointestinálne poruchy. Staré mačky, rovnako ako starí ľudia, majú sklon k zníženiu imunitnej funkcie, čo sa často prejavuje zvýšením hladín sérového imunoglobulínu a chorobami spojenými s relatívnou imunodeficienciou a autoimunitou. Klinické a laboratórne príznaky týchto porúch starnutia často napodobňujú príznaky FIP, ale pravdepodobnosť, že starnúce mačky budú mať FIP, je oveľa nižšia ako u týchto iných stavov. Naopak, pravdepodobnosť výskytu mladej mačky s klinickými a laboratórnymi znakmi kompatibilnými s FIP, ktorá má FIP, je oveľa vyššia ako u starej mačky s podobnými nálezmi.

FIP ako sekundárne ochorenie: Druhý scenár je bežnejší u mnohých starých mačiek s FIP trpiacich inými vážnymi chorobnými stavmi. Chronické zlyhanie obličiek je najbežnejším z týchto základných stavov, pričom rakoviny ako lymfóm sú menej časté. Staršie mačky tiež trpia starnutím imunitného systému, čo vedie k stavu relatívnej imunodeficiencie, čo je ďalším predisponujúcim faktorom pre FIP.

FIP a imunodeficiencia v dôsledku starnutia: Imunitný systém je citlivý na nepriaznivé účinky starnutia u všetkých druhov zvierat, vrátane mačiek [6, 7]. Pokles imunitnej funkcie u starnúcich mačiek je spojený so zmenami v populáciách B a T lymfocytov a zvýšenými hladinami nešpecifického imunoglobulínu. Preto majú staré mačky často vyššiu hladinu sérových bielkovín a globulínu, ako je bežné. Zvýšenie celkových hladín sérových bielkovín a globulínov u mladších mačiek sa často považuje za príznaky FIP, zatiaľ čo ich diagnostická hodnota u starších mačiek je menej významná.

Relatívna imunodeficiencia spôsobená starnutím sťažuje boj s novými infekciami a staršími infekciami, ktoré zostávajú v tele skryté alebo latentné po celé desaťročia. Najlepšie študované príklady vplyvu starnutia na odolnosť voči novým a latentným infekciám pochádzajú od ľudí. Úmrtia na COVID-19 u starých ľudí s komplikujúcimi chorobami, ako je cukrovka a chronické ochorenie pľúc, sú najlepším príkladom vplyvu starnutia a chronických degeneratívnych chorôb na odolnosť voči infekčným činiteľom. Je dobre známe, že tuberkulóza zostáva latentne v pľúcnych lymfatických uzlinách po celé desaťročia pred opätovnou aktiváciou. Preto je TBC osobitným problémom u ľudí v zariadeniach pre seniorov a u jedincov liečených na autoimunitné poruchy pomocou inhibítorov cytokínov. Existujú tiež náznaky, že FIP môže u niektorých mačiek existovať v subklinickom stave mesiace až roky, kým sa klinicky prejaví. Existujú aj prípady mačiek, ktoré žijú celý život v bytovej izolácii, kým sa u nich v starobe vyvinie FIP.

Záver: FIP u starých mačiek je našťastie neobvyklá, ale má jedinečné vlastnosti, ktoré ovplyvňujú diagnostiku a liečbu. Je potrebné venovať osobitnú pozornosť verifikácii diagnózy FIP a identifikácii ďalších zdravotných faktorov, ktoré buď predisponujú k FIP, alebo komplikujú jej úspešnú liečbu. U starších mačiek je to veľká diagnostická výzva a liečbu sťažujú ďalšie degeneratívne poruchy bežné pre túto vekovú skupinu. Miera vyliečenia FIP, ktorá je u mladých mačiek vyššia ako 80%, nie je u starých mačiek taká vysoká.

Referencie

  1. Pedersen NC, Liu H, Gandolfi B, Lyons LA. The influence of age and genetics on natural
    resistance to experimentally induced feline infectious peritonitis. Vet Immunol Immunopathol.
    2014, 162(1-2):33-40.
  2. Pedersen NC. Feline infectious peritonitis. Something old, something new. Feline
    Practice. 1976, 6:42-51.
  3. FIP Warriors CZ/SK. 2021. Statistics on FIP treatment in the Czech & Slovak Republics.
    https://www.fipwarriors.eu/en/stats/.
  4. Pedersen NC. Virologic and immunologic aspects of feline infectious peritonitis virus infection.
    Adv Exp Med Biol. 1987, 218:529-50.
  5. Marioni-Henry K, Vite CH, Newton AL, Van Winkle TJ. Prevalence of diseases of
    the spinal cord of cats. Journal Veterinary Internal Medicine, 2004, 18, 851-58.
  6. Day MJ. Ageing, immunosenescence and inflammageing in the dog and cat. J Comp
    Pathol. 2010, 142 Suppl 1:S60-9.
  7. Cornell Feline Health Center. The Special Needs of the Senior Cat. 2016.
    https://www.vet.cornell.edu/departments-centers-and-institutes/cornell-feline-healthcenter/health-information/feline-health-topics/special-needs-senior-cat

Infekcia FIP a imunita

Pôvodný článok: FIP infection and immunity (2010)

Imunita voči infekcii vírusom FIP (FIPV) je fascinujúca téma z viacerých dôvodov. Po prvé sa zdá, že humorálna imunita nie je dôležitá pri ochrane, ale môže sa skutočne podieľať na priebehu choroby. Po druhé, ochranná imunita sa zdá byť do značnej miery sprostredkovaná bunkami a môže byť infekčného – „premoničného“ typu. Po tretie, typ a sila imunity zrejme určuje formu, akú bude mať infekcia FIPV[1]. Existuje dôvodný predpoklad, že silná humorálna (nešpecifická) imunita s veľmi slabou alebo neexistujúcou bunkovou imunitou povedie k efúznej FIP, humorálna imunita so strednou bunkovou imunitou povedie k neefúznej FIP a humorálna imunita so silnou bunkovou imunitou zabráni ochoreniu. Aj keď ide hlavne o pracovné hypotézy, pre každú z nich existujú pomerne presvedčivé dôkazy[2].

Protilátky proti antigénom FIPV sa zúčastňujú na dvoch rôznych imunitných procesoch, z ktorých ani jeden nekoreluje s imunitou. Prvým procesom je hypersenzitívna reakcia typu Arthus zameraná na malé venuly, zatiaľ čo druhým procesom je protilátkami sprostredkované zvýšenie vírusovej absorpcie a replikácie makrofágmi. Všetky tri zložky reakcie typu Arthus, antigén, komplement a protilátka sú prítomné vo vysokých hladinách v léziách, najmä u mačiek s efúznou FIP. Arthus reakcie sú charakterizované vaskulitídou, opuchmi, migráciou zápalových buniek a nekrózou. Protilátkami sprostredkované vystupňovanie ochorenia bolo popísané už Pedersenom a Boylom. Zistili, že výskyt protilátok a príznaky choroby boli vždy úzko spojené. U séronegatívnych (naivných) mačiek sa vyvinuli najskoršie príznaky FIP v priebehu 10-16 dní alebo viac po experimentálnej infekcii a načasovanie ochorenia sa vždy zhodovalo s výskytom protilátok. Zdravé mačky pozitívne na protilátky FCoV (t.j. boli vystavené FECV) boli potom vystavené pôsobeniu FIPV. Neskôr sa potvrdilo, že fenomén protilátkami sprostredkovaného vzostupu choroby zahŕňa protilátky proti špecifickým epitopom na spike proteíne; tieto protilátky tiež fungovali ako neutralizačné protilátky in vitro. Infekcia makrofágov in vitro sa výrazne zvýšila pridaním imunitného séra. To viedlo k prijateľnej teórii, v ktorej boli vírusové častice potiahnuté protilátkou a komplementom absorbované cez fc receptory na makrofágoch procesom endocytózy[3]. Takto sa FIPV dostáva do hostiteľskej bunky tohto momentu sa vírus šíri do ďalších miest tela migráciou makrofágov. Protilátkou sprostredkované zosilnenie infarktu makrofágov sa javí ako sérotypovo špecifické, t.j. protilátka voči FIPV sérotypu II zvyšuje iba makrofágovú infekciu FIPV sérotypu II[4].

Protilátkami sprostredkovaná imunopatogenéza pri efúznej FIP a úloha makrofágov pri chorobe sa javia podobné tým, ktoré sú opísané pri syndróme hemoragického šoku Dengue (Halstead, 1979). Charakteristickým znakom syndrómu šokového ochorenia Dengue a efúznej FIP je reakcia typu Arthus. Vírusom naložené makrofágy, vírusové častice a vírusové proteíny sa hromadia okolo malých žiliek. Tieto lokalizované zdroje antigénov, ako aj antigény v krvi, môžu komplementárne reagovať a vytvárať imunokomplexy. V dôsledku toho sa imunitné komplexy ukladajú okolo malých venúl a spúšťajú uvoľňovanie špecifických makrofágových faktorov, ktoré spôsobujú poškodenie tkaniva. Paltrinieri a kol. (1998) tiež demonštrovali, že lézie FIP obsahovali veľa vírusom infikovaných makrofágov, a že extracelulárne vírusové antigény boli detegovateľné v ohniskách spolu s nekrózou. Nekróza je jedným z charakteristických znakov vaskulitídy typu Arthus[5].

Aj keď sa na poli protilátkami sprostredkovaného potencovania FIP urobilo veľa práce, pri prirodzene sa vyskytujúcej FIP môže mať iný charakter, ako v laboratóriu. Tento jav bol popísaný hlavne medzi určitými izolátmi FCoV a neznámymi kmeňmi FECV. Všeobecne sa ukazuje, že čím virulentnejší je izolát FIPV, tým je pravdepodobnejšie, že bude odpovedať na zosilnenie protilátok (Pedersen, 2009). Ak humorálna imunita nechráni mačky pred virulentnými kmeňmi FIPV, aká je potom povaha imunity voči FIPV? Predpokladá sa, že imunita voči FIPV je do značnej miery sprostredkovaná bunkami. Dôvody tohto predpokladu zahŕňajú:

  • Neefúzna forma FIP pripomína tuberkulózu a hlboké mykotické infekcie ľudí a zvierat a je známe, že imunita voči týmto infekciám zahŕňa predovšetkým bunkové mechanizmy
  • Lézie suchej FIP pripomínajú hypersenzitívne reakcie typu IV s centrálnymi makrofágmi obsahujúcimi relatívne malé množstvo vírusu a obklopenými hustými infiltrátmi plazmatických buniek a CD4+ lymfocytov, zatiaľ čo pyogranulómy vlhkej FIP sú agregáty makrofágov naplnených vírusom a obklopené hlavne neutrofilmi a edém.
  • Klinický výskyt FIP ​​sa môže výrazne zvýšiť súbežnou infekciou FeLV. Infekcia FeLV je silným supresorom bunkovej imunity a humorálnej imunity sprostredkovanej T-lymfocytmi.
  • Imunita voči FIP sa nemôže prenášať pasívne hyperimunným sérom bez ohľadu na to, či sa sérum odoberá mačkám infikovaným FECV alebo mačkám, ktoré prežili expozíciu FIPV.
  • Reakcia precitlivelosti oneskoreného typu na antigény FIP môže byť vyvolaná v spojení s mačkami imúnnymi proti FIP a lymfocyty periférnej krvi získaných mačiek reagujú in vitro na antigén FIPV.
  • Je známe, že mačky sú nosičmi FIPV vo forme latentnej alebo skrytej infekcie a túto infekciu je možné znovu aktivovať infikovaním takýchto nosičov FeLV, ale nie metylprednizolónacetátom[6].

Je známa existencia stavu nosiča druhého typu pri infekciách, ako je tuberkulóza, blastomykóza, histoplazmóza a kokcidioidomykóza, a imunita sa v týchto situáciách udržuje pretrvávaním malého počtu organizmov v mezenterických alebo bronchiálnych lymfatických uzlinách. Tento typ imunity, ktorý sa nazýva „premoničná“ (intuitívna) alebo infekčná imunita, pretrváva iba dovtedy, kým intracelulárne patogény pretrvávajú v reaktivovateľnej forme (Pedersen, 1987). Rovnaký jav bol pravdepodobne pozorovaný u mačiek imunizovaných živým FIPV s modifikovanou virulenciou. Imunizované mačky ani po štyroch mesiacoch nevykazovali žiadne vonkajšie príznaky choroby, ak boli vystavené virulentnému FIPV, ale histologicky boli potvrdené zvyškové lézie FIP[7].

DeGroot-Mijnes a kol. (2005) predložili jednotný koncept reakcií T-lymfocytov pri FIP. Postulovali, že vírusom indukované vyčerpanie T-lymfocytov a antivírusová odpoveď T-lymfocytov sú protichodné sily a že účinnosť včasných reakcií T-lymfocytov kriticky určuje výsledok infekcie. Ak vírus vyhrá, dôjde k FIP, zatiaľ čo v prípade víťazstva hostiteľa sa nevyvinie žiadna choroba. Pozorovali konzistentný nárast hladín vírusovej RNA v krvi mačiek s FIP v konečnom štádiu, čo naznačuje, že smrteľné ochorenie priamo súvisí so stratou imunitnej kontroly a nekontrolovanou cirkulárnou replikáciou. Paltrinieri a kol. (1998) analyzovali lymfocytové podskupiny CD5, CD4, CD8, CD21 markerov prietokovou cytometriou [8]. Mačky, ktoré boli nedávno infikované FECV, u ktorých sa nevyvinula FIP, vykazovali stredný nárast T-lymfocytov. Mačky infikované FECV s vysokou prevalenciou FIP vykazovali mierny a pretrvávajúci pokles podskupín T-lymfocytov, zatiaľ čo mačky s FIP mali výrazný pokles vo všetkých podskupinách lymfocytov. Samozrejme sa dá s použitím prístupu o tom, či bolo skôr kura alebo vajce, tvrdiť, že o výsledku rozhoduje úroveň virémie [9].

Zdá sa, že genetické aj hostiteľské faktory majú silný vplyv na odolnosť alebo náchylnosť na prirodzene sa vyskytujúcu FIPV. Štúdie FIP na mnohých čistokrvných perzských chovateľských staniciach preukázali, že náchylnosť je dedičná a má asi 50% podiel na výskyte choroby [10]. Addie a kol. (2004) sa pokúsili spojiť náchylnosť na ochorenie s určitýmy alelami v géne DRB mačacieho MHC (mačací leukocytový antigén alebo FLA). Ukázalo sa, že jednotlivé mačky majú medzi dvoma a šiestimi alelami FLA-DRB, ale zdá sa, že žiadna špecifická alela nesúvisí ani s vývojom FIP, rezistenciou na FCoV všeobecne, ani so stavom nosiča FECV. Toto však bola iba pilotná štúdia s obmedzeným počtom mačiek alebo malým rozsahom štúdie, aby sa mohlo dospieť k záveru, že genetické rozdiely v komplexe FLA nie sú súčasťou FIP. Bolo reportované, že mačky, u ktorých sa vyvinula FIP po prirodzenej expozícii FCoV, mali významne vyššiu mieru vírusovej replikácie alebo zníženú kapacitu na klírens vírusu ako mačky, ktoré vírusu boli vystavené, ale FIP sa nevyvinula; čo naznačuje faktor hostiteľa [11].

Referencie

  1.  Kipar, A et al (2006) FCoV infection: cats with FIP exhibit significantly higher viral loads than healthy infected cats. JFMS 8:69-72
  2. ↑ Benetka, V et al (2006) M gene analysis of atypical strains of feline and canine coronavirus circulating in an Austrian animal shelter. Vet Rec 159:170-174
  3. ↑ Olsen CW et al (1992) Monoclonal antibodies to the spike protein of feline infectious peritonitis virus mediate antibody-dependent enhancement of infection of feline macrophages. J Virol 66:956-965
  4. ↑ Motokawa K et al (1996) Comparison of the amino acid sequence and phylogenetic analysis of the peplomer, integral membrane and nucleocaspid proteins of feline, canine and porcine cornaviruses. Microbiol Immunol 40:425-433
  5. ↑ Lin, CN et al (2009) Field strain feline coronaviruses with small deletions in ORF7b
  6. ↑ Dr Addie.com
  7. ↑ Pedersen NC (1976) Feline infectious peritonitis. Something old, something new. Feline Practise6:42-51
  8. ↑ de Groot RJ & Horzinek MC (1995) Feline Infectious Peritonitis. In: Siddell, SG ed. The Coronaviridae: a review of coronaviruses and toroviruses. New York, Plenum Press pp:294
  9. ↑ Pedersen NC et al (1981) Infection studies in kittens utilising feline infectious peritonitis virus propogated in cell culture. Am J Vet Res 42:363-367
  10. ↑ Martin ML (1985) Coronavirus enteritis and a recent outbreak following modified live virus vaccination. Compend Cont Educ Pract VetItalic text 7:1012-1017
  11. ↑ Paltrinieri, S et al (1998) Some aspects of humoral and cellular immunity in naturally occurring feline infectious peritonitis. Vet Immunol Immunopathol 65:205-220
sk_SKSK